Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 32 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)41d/360898.94b86f.pdf
PDF · 147.1 KB
No categories available
3Obo/61/2009
Najvyšší súd 3 Obo 61/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., a. s., V. IČO: X., právne
zast. JUDr. N. K. advokátkou, L., proti ţalovanému D. P., H., právne zast. JUDr. M. Š.
advokátom, U., B. o zaplatenie sumy 334 085,39 € (10 064 656,60 Sk) s príslušenstvom, na
odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. marca 2009, č. k.
Z-2-37Cb 640/1994-489, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. marca 2009, č. k.
Z-2-37Cb 640/1994-489 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 20 249,74 € (610 043,60 Sk). Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému trovy konania 63 494,90 € k rukám právneho zástupcu ţalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou v znení jej zmeny uplatnenej
na pojednávaní dňa 27. 08. 1998 (č. l. spisu 113) a v podaní zo dňa 23. 11. 1998 (č. l. spisu
201) a následne pripustenej súdom dňa 26. 11. 1999 (č. l. spisu 243) domáhal voči
ţalovanému zaplatenia sumy 10 064 656, 60 Sk s 20% úrokom z omeškania od splatnosti
jednotlivých ţalovaných faktúr do 31. 10. 1998. Podaním zo dňa 23. 02. 2006 (č. l. spisu 392)
ţalobca vzal ţalobu čiastočne späť v sume 610 043,60 Sk a zotrval na ţalobe v sume
9 454 613,- Sk s 18% ročným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých ţalovaných
faktúr do zaplatenia, a to titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodávku tovaru v období
od 21. 03. 1994 do 21. 04. 1994. Ţalovaný v konaní namietal, ţe ţiadny dlh voči ţalobcovi
nemá a spochybnil podpisy svojich pracovníkov na dodacích listoch predloţených ţalobcom.
Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe na základe zmluvy o prenájme
čerpacej stanice č. 141806 zo dňa 01. 10. 1992 v znení jej dodatkov (ďalej len „nájomná
zmluva“) ţalovaný ako nájomca mal od ţalobcu ako prenajímateľa v prenájme čerpaciu
stanicu v B.. Zmluvné strany sa nevedeli dohodnúť na ďalšej spolupráci a uzavretí novej
nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho ţalobca listom zo dňa 25. 04. 1994 oznámil ţalobcovi
ukončenie nájomného vzťahu a zároveň ţalovanému oznámil, ţe dňom 21. 04. 1994 zastavil
zásobovanie čerpacej stanice pohonnými hmotami a vyzval ţalovaného na uvoľnenie čerpacej
stanice a jej odovzdanie ţalobcovi. Ďalej súd uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, ţe medzi nimi bola uzavretá kúpna zmluva v súlade s ust. § 409 Obchodného
zákonníka, čo ani jedna zo strán nespochybnila. Taktieţ nebolo spochybnené, ţe v období
od 21. 03. 1994 do 21. 04. 1994 bola čerpacia stanica v prevádzke a ţe po 21. 04. 1994
pohonné hmoty ţalovanému dodávala spoločnosť J.-H.,s. r. o., čo potvrdili obaja účastníci
konania, ako aj konateľka spoločnosti M. C. ktorá bola vypočutá v konaní ako svedkyňa.
Sporným obdobím dodávok pohonných hmôt medzi účastníkmi bolo obdobie od 21. 03. 1994
do 21. 04. 1994, a to za dodávky, ktoré ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrami zaloţenými
v spise v celkovej sume 9 454 613,-- Sk a ktorých zaplatenie s príslušenstvom je predmetom
sporu, pričom k faktúram ţalobca priloţil príslušné dodacie listy. Svedkovia - pracovníci
ţalovaného, ktorí v inkriminovanom čase obsluhovali čerpaciu stanicu, vypovedali o tom, ţe
dodávanie pohonných hmôt prebiehalo tak, ţe na čerpaciu stanicu prišlo cisternové vozidlo,
ktoré vypustilo naftu alebo benzín do skladovacích nádrţí a prítomná obsluha čerpacej stanice
potvrdila dodací list, t.j. podpísala ho a opečiatkovala. Na základe dodacieho listu sa potom
vystavila faktúra. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa svedkovia - pracovníci
ţalovaného na niektorých dodacích listoch neurčito potvrdili svoj podpis, ale na niektorých
dodacích listoch nevedeli povedať, či sa jedná o ich podpis. Ţalovaný spochybnil autentičnosť
predloţených dodacích listov a poukázal okrem iného aj na to, ţe z dodacích listov nie je
moţné identifikovať osobu, ktorá za ţalobcu tovar dodala, ani toho, kto za ţalovaného tovar
prevzal, a preto tieto doklady samy osebe nemajú ţiadnu vypovedaciu hodnotu. Vzhľadom
na intenzitu a charakter konfliktov s niektorými vedúcimi pracovníkmi ţalobcu vyslovil
ţalovaný aj podozrenie, ţe dodacie listy a faktúry, o ktoré ţalobca opiera svoj nárok, mohli
byť aj sfalšované.
Keďţe ţalobca od podania ţaloby nepredloţil súdu originály dodacích listov, pričom
ani jeden z vypočutých pracovníkov ţalovaného nevedel vierohodne identifikovať svoj, ale
ani iný podpis na dodacích listoch, súd oslovil súdnu znalkyňu z odboru grafológie, ktorá mu
oznámila, ţe nemôţe skúmať podpisy z fotokópií dodacích listov, ale len z ich originálov.
Povinnosťou ţalobcu potom bolo navrhnúť dôkaz, ktorý by iným spôsobom, ako listinným
dôkazom (napr. výsluchom pracovníkov ţalobcu) hodnoverne potvrdil, ţe ţalobca skutočne
dodal ţalovanému tovar, ktorého zaplatenia sa domáha. Ţalobca však v priebehu konania taký
návrh nepodal. Ţalobca navrhol doplniť dokazovanie v tom smere, ţe ţiadal, aby súd zaviazal
ţalovaného na predloţenie nasledovných dôkazov: daňového priznania za rok 1994,
finančného krytia dodávok pohonných hmôt v čase od 21. 04. 1994 od spoločnosti J. – H.,
s. r. o. a vzhľadom k tomu, ţe svedeckými výpoveďami bolo preukázané, ţe čerpacia stanica
bola v čase od 21. 03. 1994 do 21. 04. 1994 v prevádzke, tieţ priloţiť dôkaz
o tom, kto dodával ţalovanému v tom čase pohonné hmoty. Súd prvého stupňa však dospel
k názoru, ţe ide o návrh na vykonanie dôkazov, ktoré nemôţu slúţiť za dôkaz v zmysle ust.
§ 125 O. s. p. na preukázanie splnenia dodávok tovaru v zmysle ust. § 443 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Návrh ţalobcu preto na pojednávaní dňa 04. 03. 2009 zamietol.
Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe od podania ţaloby na súd
dňa 07. 06. 1994 ţalobca viackrát upravoval petit ţaloby rôznymi podaniami, pričom
podaním zo dňa 32.1.1996 ţalobca zásadným spôsobom zmenil predmet sporu, keďţe jasne,
zrozumiteľne a nezameniteľne určil svoje právo na uplatnenie konkrétnych pohľadávok. Aţ
týmto podaním došlo k relevantnému uplatneniu práva, z dôvodu ktorého sa prerušilo
plynutie premlčacích lehôt v jednotlivých prípadoch.
V podaní zo dňa 15. 02. 2006 ţalovaný uplatnil námietku premlčania. Po preskúmaní
tejto námietky súd prvého stupňa konštatoval, ţe pokiaľ ide o uplatnené nároky z faktúry č.
804991 z 08. 04. 1994 na sumu 127 000,-- Sk za nájomné v období 03/1994, z faktúry č.
971163 z 26. 04. 1994 na sumu 16 738,-- Sk za pracovné odevy a z faktúry č. 804982
z 26. 10. 1994 na sumu 211 705,60 Sk za zahraničné blokové poukáţky (bezdôvodné
obohatenie), tak námietka premlčania ţalovaného je opodstatnená. Tieto nároky neboli
predmetom pôvodnej ţaloby a boli uplatnené po uplynutí premlčacej lehoty. Túto skutočnosť
potvrdil aj ţalobca, ktorý z dôvodu uplatnenej námietky premlčania vzal ţalobu čiastočne
späť v sume 127 200,-- Sk (faktúra č. 804991), v sume 16 738,-- Sk (faktúra č. 671163),
v sume 211 705,60 Sk (faktúra č. 804982) a v sume 254 400,-- Sk (nájomné vyfakturované
faktúrou č. 804986 a faktúrou č. 804987), t. j. celkom v sume 610 043,60 Sk. S poukazom
na čiastočné späťvzatie ţaloby súd prvého stupňa podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. konanie
v časti o zaplatenie sumy 610 043,60 Sk zastavil.
Keďţe ţalobca sa voči ţalovanému domáhal zaplatenia tovarových faktúr, súd prvého
stupňa sa zaoberal otázkami, či tovar bol dodaný, či ho ţalovaný prevzal, či ţalobca mal
právo faktúrovať a či si nárok na zaplatenie faktúr uplatnil včas. Po vyhodnotení dôkazov
predloţených ţalobcom súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu uplatnený
podľa ust. § 409 a § 369 Obchodného zákonníka je neoprávnený, pretoţe súd nemal
preukázané, ţe dodávky tovaru (pohonné hmoty) boli ţalovanému dodané, tento ich prevzal
a vzniklo mu právo fakturovať. S poukazom na uvedené ţalobu v zostávajúcej časti
o zaplatenie ţalovanej istiny v sume 9 454 613,-- Sk s uplatneným úrokom z omeškania ako
nedôvodnú zamietol. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný v konaní úspešne
uplatnil námietku premlčania, preto aj z tohto dôvodu bolo potrebné ţalobu zamietnuť.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s pouţitím ust. § 146 ods.
2 druhej vety O. s. p. a ust. § 224 ods. 3 O. s. p. Ţalovanému ako úspešnému účastníkovi
v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za prvé odvolanie
v sume 402 584,--Sk, preddavku na trovy štátu v sume 2 742,50 Sk a súdneho poplatku
za druhé odvolanie v sume 588 612,-- Sk, t. j. spolu 993 938,50 Sk (32 992,71 Eur) a trovy
právneho zastúpenia podľa špecifikácie a vyčíslenia právneho zástupcu ţalovaného v podaní
zo dňa 05. 03. 2009 v sume 30 502,19Eur.
Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a závislému výroku o trovách konania podal
ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Na odôvodnenie uviedol, ţe súd prvého stupňa porušil viaceré procesné ustanovenia,
najmä ust. § 132, § 157, § 95 a § 41 ods. 2 O. s. p. a tieto vady konania mali za následok
vecnú nesprávnosť rozsudku, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov uvedených v ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O. s. p.
Podľa odvolateľa súd pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s ust. § 132 O. s. p.‚
pretoţe nehodnotil kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
a neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Súd z neurčitých výpovedí svedkov dospel ku skutkovému zisteniu, ţe
ţalobca tovar nedodal a ţalovaný tovar neprevzal. Tvrdenie ţalovaného, ţe tovar neprevzal
a podpisy na dodacích listoch nie sú podpismi jeho zamestnancov, ostalo nepreukázané.
Takýto dôkaz nemôţe byť základom pre skutkové zistenie súdu, ţe ţalobca tovar nedodal.
Ku skutkovému zisteniu, ţe ţalobca tovar nedodal, by súd mohol dospieť jedine v prípade,
keby vôbec neexistovali dodacie listy podpísané a opečiatkované ţalovaným, resp. jeho
zamestnancami. Z ďalších dôkazov navrhnutých ţalobcom vyplýva, ţe v čase od 21. 03. 1994
do 21. 04. 1994 dodával pohonné hmoty na čerpaciu stanicu ţalobca tak, ako to dosvedčujú
dodacie listy a spochybňovanie podpisov na dodacích listoch je len účelovým tvrdením
ţalovaného. Súd vôbec nevyhodnotil jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach niektoré
vykonané dôkazy, ako napr. výpoveď svedka J. F., výpoveď ekonómky ţalovaného Ing. Š.
výpoveď inšpektora čerpacej stanice Ing. M. a výpoveď vedúcej úseku čerpacej stanice Ing.
K.. Súd prvého stupňa tieţ nevykonal dôkazy, ktoré ţalobca navrhol na pojednávaní dňa 04.
03. 2009, pričom na odôvodnenie uviedol, ţe vykonanie navrhnutých dôkazov nemôţe slúţiť
za dôkaz v zmysle ust. § 125 O. s. p. na preukázanie splnenia dodávok tovaru v zmysle ust.
§ 443 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa odvolateľa jeho návrh na doplnenie dokazovania
predloţením daňového priznania ţalovaného za rok 1994, finančného krytia dodávok
od 21. 04. 1994 od spoločnosti J. a dokladu o tom, kto dodával pohonné hmoty ţalovanému
v čase od 21. 03. 1994 do 21. 04. 1994, bol opodstatnený. Poukázal na platnú judikatúru,
najmä judikát R V/1968, v zmysle ktorého súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., keďţe vykonané dôkazy nevyhodnotil.
Ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretoţe súd nesprávne právne posúdil premlčanie
uplatneného nároku, a rozsudok v tejto časti riadne neodôvodnil. Z napadnutého rozsudku tieţ
vôbec nie je zrejmé, kedy a ktorým podaním malo dôjsť k zmene návrhu. Na strane 10
napadnutého rozsudku súd označil za zmenu návrhu podanie ţalobcu zo dňa 20. 10. 1998.
Týmto podaním však ţalobca iba opakovane špecifikoval predmet ţaloby, ktorým ostali
rovnaké faktúry za pohonné hmoty, ako boli uplatnené ţalobou zo dňa 29. 06. 1994. Návrhom
zo dňa 20. 10. 1998, ale aj ostatnými podaniami zo dňa 16. 11. 1999, 01. 03. 2002,
05. 01.2006 a 23. 02. 2006 došlo iba k spresneniu ţaloby, resp. úprave ţalobného petitu.
Uvedené podania neboli zmenou ţaloby, pretoţe to nevyplývalo ani z ich označenia a ani
z ich obsahu. Súd prvého stupňa v konaní o nich nerozhodoval ako o zmene ţaloby, ale
pokračoval v konaní s upraveným petitom v súlade s ust. § 41 ods. 2 O. s. p. Ďalej poukázal
na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku z dôvodu rôznych nepresností, napr. súd
poukázal na podanie ţalobcu zo dňa „32. 01. 1996“, ktoré ani neexistuje.
Odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania z dôvodu, ţe súd prvého
stupňa zaviazal ţalobcu k náhrade trov konania z titulu súdnych poplatkov, a to súdneho
poplatku za prvé odvolanie v sume 402 584,-- Sk (13 363,34 €), preddavku na trovy štátu
v sume 2 742,50 Sk (91‚03 €) a súdneho poplatku za druhé odvolanie v sume 588 612,-- Sk
(19 538,34 €), pričom k zaplateniu súdneho poplatku za druhé odvolanie bol súdom zaviazaný
neoprávnene, keďţe za odvolanie sa súdny poplatok platí iba raz. Podľa poloţky 16
a spoločnej poznámky k poloţkám 1‚ 2, 6, 7, 9, 14 a 16 sadzobníka súdnych poplatkov, ako
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, ak bol
rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu
prvého stupňa neplatí poplatník, ktorý uţ raz poplatok zaplatil. Ďalej namietal tieţ, ţe
ţalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia aj za úkon, ktorý nebol
vykonaný (pojednávanie dňa 22. 09. 2003 sa vôbec nekonalo a ani nebolo vytýčené)
a za úkon, za ktorý odmena neprislúcha (štúdium spisu dňa 24. 04. 2006), pretoţe nedošlo
k zmene právneho zástupcu ţalovaného. Náhrada trov konania vo výške 630 422,-- Sk
(20 926,18 €) bola preto ţalovanému priznaná súdom neoprávnene.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a ţalovanému priznať trovy odvolacieho konania.
K námietke ohľadne nesprávneho hodnotenia dôkazov uviedol, ţe dôkazné bremeno
v prvom rade zaťaţuje ţalobcu, ktorý musí nad akúkoľvek pochybnosť preukázať danosť
práva, o ktoré opiera svoj ţalobný návrh. To znamená. ţe ţalobca domáhajúci sa nároku
na plnenie za dodaný tovar, musí uniesť dôkazné bremeno, ţe fakturovaný tovar ţalovanému
dodal. Aţ vtedy moţno na ţalovanom, ktorý odmieta plniť, poţadovať, aby uniesol dôkazné
bremeno, ţe za dodaný tovar zaplatil, resp. ţe fakturovaný tovar nebol povinný zaplatiť.
Ţalobcom predloţené fotokópie dodacích listov bez jasného a zrozumiteľného označenia
toho, kto menovite fakturovaný tovar prevzal, nemohol súd povaţovať a uznať za dôkaz
potvrdzujúci dodávku tovaru ţalovanému. O to viac, ţe ani jeden z vypočutých svedkov -
pracovníkov ţalovaného nevedel potvrdiť prevzatie tovaru a ani jednoznačne spoznať svoj
podpis na fotokópiách dodacích listov. Tie dokonca nemohli byt’ ani predmetom znaleckého
dokazovania. Ţalobca za celú dobu trvania súdneho sporu nebol schopný označiť súdu ani len
mená svojich pracovníkov, ktorí mali čerpaciu stanicu zásobovať fakturovaným tovarom
a navrhnúť ich vypočutie ako svedkov. Ani ich mená totiţ v dodacích listoch uvedené nie sú.
Za tejto dôkaznej situácie je neopodstatnená poţiadavka ţalobcu, aby ţalovaný predloţil
listinné dôkazy, ktoré by mali údajne preukázať prevzatie tovaru ţalovaným, alebo aby
preukázal, ţe pohonné hmoty od ţalobcu neprevzal. Jeho úvaha o predloţení falošných
dodacích listov je logická a opodstatnená, keďţe ţalobca údajne omylom skartoval originály
dokladov, na základe ktorých vedie pätnásť rokov súdny spor o niekoľko miliónovú
pohľadávku. Poukázal na to, ţe pohľadávka musí byť evidovaná v účtovníctve ako
pohľadávka po lehote splatnosti a nezaplatená, a to s originálmi všetkých súvisiacich
dokladov. V celom rozsahu sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý svoj
zamietajúci výrok odôvodnil tým, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďţe
nepreukázal dodanie tovaru, ktorého zaplatenia sa domáha.
Ďalej uviedol, ţe aj keby súd ţalobcom navrhnuté dôkazy na pojednávaní dňa
04. 03. 2009 pripustil a ţalovaný by ich súdu predloţil, tieto by rozhodne neboli spôsobilé
hodnoverne preukázať jednotlivé dodávky tovaru, ktorých zaplatenie je predmetom súdneho
sporu. Zamietnutie ţalobcovho návrhu na vykonanie dôkazov zo strany súdu preto povaţuje
za vecne správne a logické. Je si vedomý, ţe v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch
nemusia dodacie listy v písomnej podobe vôbec existovať. V takom prípade však dodávateľ
v súdnom konaní musí inými dôkazmi preukázať, ţe tovar dodal tomu, od koho poţaduje
plnenie (napr. výsluchom svedkov, ktorí tovar fyzicky dodali a prevzali), k čomu v danom
prípade nedošlo.
K namietanému údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu uplatnenej námietky
premlčania, ktorú súd prvého stupňa akceptoval, ţalovaný odkázal na písomné vyjadrenie
zo dňa 13. 02. 2006, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 15. 02. 2006
a s ktorým sa v celom rozsahu stotoţnil.
K odvolaniu voči priznaným trovám konania uviedol, ţe je nedôvodné, pretoţe
spoločná poloţka, na ktorú vo svojom odvolaní ţalobca poukazuje, sa v rozhodnom období
nevzťahovala na obchodné veci upravené v poloţke 2 Sadzobníka súdnych poplatkov.
K namietaným trovám právneho zastúpenia uviedol, ţe termín pojednávania na deň
22. 09. 2003 o 10.00 hod. bol písomne vytýčený dňa 20. 06. 2003. Pojednávania sa ţalovaný
osobne zúčastnil, ale z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo pojednávanie odročené
na neurčito bez prejednania veci. Ţalovaný si preto uplatnil a súdom mu bol aj správne
priznaný nárok na odmenu vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny za tento úkon právnej
sluţby. S poukazom na rozsiahlosť spisového materiálu, neustále sa meniace petity a dĺţku
trvania súdneho sporu (zavinenú v prevaţnej miere nepripravenosťou ţalobcu), ako aj
s poukazom na ust. § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb ţalovanému nie je zrejmý dôvod, prečo by mu súd nemal
priznať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vzniknutých v súvislosti s úkonom –
štúdium spisu dňa 24. 04. 2006.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalobcu
podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom sporu (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v sume 20 249,74 Eur
(610 043,60 Sk) je ţalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 9 454 613,-- Sk
s príslušenstvom z titulu zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý mal byť zo strany ţalobcu
dodaný ţalovanému v období od 21. 03. 1994 do 21. 04. 1994 na čerpaciu stanicu, ktorú mal
ţalovaný v prenájme od ţalobcu.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe pohonné hmoty ţalobca
dodával ţalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 10. 1992 podľa podmienok v nej
dohodnutých, pričom právny vzťah zaloţený medzi účastníkmi podľa ust. § 409 a nasl.
Obchodného zákonníka ani jedna zo sporových strán nespochybnila. Kúpnu cenu ţalobca
vyúčtoval ţalovanému faktúrami v sume 9 454 613,-- Sk, ktoré sú zaloţené v spise spolu
s dodacími listami. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
ţe nemal preukázané, ţe ţalovaný prevzal tovar od ţalobcu spôsobom predpísaným v ust.
§ 443 ods. 1 Obchodného zákonníka za neexistencie originálov dodacích listov a ţalobca
nepreukázal dodanie tovaru, ktorého zaplatenia sa domáhal ţalobou podľa ust. § 447
Z článku XII, bodu 7 nájomnej zmluvy zo dňa 01. 10. 1992 vyplýva, ţe jej
nedeliteľnou súčasťou okrem iného je príloha č.4, ktorou sú kúpne zmluvy na dodávku PHL,
drobného balenia a ostatných tovarov. V spise je na č. l. 91 a nasl. zaloţená fotokópia kúpnej
zmluvy, z ktorej vychádzal aj súd prvého stupňa. Jej predmetom sú rafinérske výrobky
v zloţení: BA 91, BA 95D, BA 96 a NM, kaţdý v mnoţstve min.10 000 litrov podľa platných
cenníkov. Ďalej z predmetu kúpnej zmluvy vyplýva, ţe kupujúci objednané mnoţstvá upresní
písomnými alebo telefonickými objednávkami, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Z bodu 3 kúpnej zmluvy vyplýva, ţe predávajúci predá tovar i na telefonickú objednávku,
ktorú je kupujúci povinný potvrdiť do 24 hodín telegramom, faxom a pri priamom odbere
podpisom dodacieho listu. Z bodu 7 kúpnej zmluvy vyplýva, ţe predávajúci je pri kúpe
povinný vystaviť dodací list alebo faktúru, ktorá obsahuje náleţitosti dodacieho listu. Vznik
kúpnej zmluvy je upravený v bode 8. Z neho vyplýva, ţe odovzdaním tovaru kupujúcemu
a podpísaním tejto zmluvy vzniká kúpna zmluva. Pri telefonickej objednávke kupujúcim,
vzniká kúpna zmluva okamihom dôjdenia telegramu, faxu predávajúcemu a taktieţ
okamihom prevzatia tovaru kupujúcim a podpísaním dodacieho listu alebo faktúry, ktorá má
všetky náleţitosti dodacieho listu pracovníkom kupujúceho.Za uzavretú kúpnu zmluvu sa
povaţuje i spôsob, kedy predávajúci plnil na základe objednávky i telefonickej (potvrdenej
faxom, resp. telegramom) a odovzdal tovar na prepravu dopravcovi. Podľa bodov 9 a 10
kúpnej zmluvy predávajúcemu vzniká právo na základe podpísaného dodacieho listu alebo
faktúry, ktorá má náleţitosti dodacieho listu, ţiadať kupujúceho o úhradu kúpnej ceny, pričom
predávajúci predáva za cenu, ktorá je platná v čase odovzdania tovaru kupujúcemu
a predávajúci ju uvedie buď na dodacom liste, prípadne faktúre, ktorá ma všetky náleţitosti
dodacieho listu, alebo uvedie odkaz na príslušný cenový výmer. Fotokópie faktúr a dodacích
listov sú zaloţené v spise na č. listu 7 a nasl. Z účtovného zoznamu pohľadávok – saldokonta
zo dňa 01. 06. 1994 (č. listu 5, 6), ako aj vyjadrenia ţalobcu zo dňa 23. 02. 2006 (č. listu 392-
395) vyplýva, ţe predmetom sporu je zaplatenie 41 tovarových faktúr (ktorými sú v prevaţnej
miere vyúčtované dodávky pohonných hmôt, ale aj iný tovar).
Po preskúmaní obsahových náleţitostí kúpnej zmluvy zo dňa 01. 10. 1992 odvolací
súd dospel k názoru, ţe túto zmluvu, napriek jej označeniu ako kúpna zmluva, moţno
povaţovať len za inominátnu zmluvu o spolupráci pri dodávkach tovaru podľa ust. § 269
ods.2 Obchodného zákonníka (tzv. rámcovú zmluvu), na ktorú nadväzovali konkrétne
objednávky tovaru, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou (ako to vyplýva z dojednania strán
v predmete zmluvy). Napovedá tomu aj bod 8 upravujúci vznik kúpnej zmluvy. Podľa neho
kúpna zmluva vzniká podpísaním zmluvy zo dňa 01. 10. 1992 a odovzdaním tovaru
kupujúcemu, resp. pri telefonickej objednávke kupujúceho vzniká kúpna zmluva okamihom
dôjdenia potvrdzujúceho telegramu alebo faxu predávajúcemu a okamihom prevzatia tovaru
kupujúcim a podpísaním dodacieho listu alebo faktúry (ktorá má náleţitosti dodacieho listu)
pracovníkom kupujúceho. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k názoru, ţe
v prejednávanej veci je potrebné kaţdú jednotlivú dodávku povaţovať za osobitnú kúpnu
zmluvu tak, ako to naznačil odvolací súd uţ v uznesení zo dňa 21. 06. 2001, ktorým zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa
preto v ďalšom konaní bude skúmať vznik kúpnych zmlúv medzi účastníkmi konania, teda
súd sa bude zaoberať kaţdou jednotlivou dodávkou ţalobcu a podľa jednotlivých dodacích
listov (resp. faktúr spĺňajúcich náleţitosti dodacieho listu v prípade, ak dodací list nebol
vystavený) musí zistiť, či na ich základe ţalobca dodal ţalovanému tovar špecifikovaný
v tom-ktorom dodacom liste (resp. faktúre spĺňajúcej náleţitosti dodacieho listu) a či
ţalobcovi vzniklo voči ţalovanému právo na zaplatenie kúpnej ceny uplatnenej v sume
9 454 613,-- Sk s príslušenstvom. Za účelom riadneho zistenia skutkového a právneho stavu
by súd prvého stupňa mal v prípade kaţdého dodacieho listu predloţeného ţalobcom skúmať,
kto tovar v ňom špecifikovaný dodával za ţalobcu, či bol tento tovar ţalovanému dodaný, kto
ho za ţalovaného prevzal a jeho prevzatie (čo do mnoţstva, druhu a ceny) potvrdil
na tom-ktorom dodacom liste, resp. faktúre (spĺňajúcej náleţitosti dodacieho listu, ak dodací
list nebol vyhotovený).
Podľa ust. § 125 O. s. p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky,
ktorými moţno zistiť skutočný stav veci. Vyššie citované ustanovenie § 125 prvej vety
O. s. p. vypočítava príkladmo najbeţnejšie dôkazné prostriedky. Patrí medzi ne aj listina,
za ktorú sa na účely občianskeho súdneho konania povaţuje písomný prejav v jazykovej
forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v Občianskom súdnom
poriadku (ust. § 129 ods. 1). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je
rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu
(fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny
je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny
poriadok v ţiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba
originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať
spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny.
Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci
činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny
hodnotí súd ako kaţdý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O. s. p. V prípade
vykonania dôkazu fotokópiou listiny moţno len zváţiť jeho dôkaznú silu. Dôkazné bremeno
v spore má predovšetkým ţalobca, ktorý musí v konaní preukázať, ţe si uplatnil proti
ţalovanému právo na zaplatenie kúpnej ceny v ţalovanej sume s príslušenstvom dôvodne
a po práve. Z ust. § 120 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom
výnimočne môţe vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
K námietke premlčania, uplatnenej v konaní ţalovaným, odvolací súd uvádza, ţe
z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel
k záveru, ţe ţalovaný uplatnil námietku premlčania v celom rozsahu dôvodne, aj z dôvodu
ktorého bolo potrebné ţalobu zamietnuť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec
nevyplýva, ktoré podanie ţalobcu by malo byt’ „perfektným podaním“ na súd, ktorým malo
dôjsť k relevantnému uplatneniu práva na súde a na základe čoho mal súd preukázané, ţe
uplatnený nárok ţalobcu je premlčaný. Rozsudok súdu prvého stupňa je preto v tejto časti
nepreskúmateľný. Odvolací súd tieţ poukazuje na to, ţe súd prvého stupňa musí najskôr
zistiť, či ţalobcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny a v akej výške, pretoţe
v prípade, ak by zistil, ţe ţalobcovi pohľadávka vôbec nevznikla, táto by sa nemohla ani
premlčať.
Odvolací súd tieţ poukazuje na to, ţe z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
na 11. strane nie je zrejmé, ktorým podaním mal ţalobca zásadne zmeniť predmet sporu,
nakoľko podanie z 32. 01. 1996 neexistuje, ako na to poukázal v odvolaní aj ţalobca.
Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, resp. v časti je jeho
rozhodnutie pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie aj nepreskúmateľné, odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci (ust. § 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová