Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1642-2020.pdf
PDF · 92.97 KB
No categories available
16Ek/1642/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX P. P., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Žofia Žabková, Exekútorský úrad so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 420EX 571/20, o vymoženie pohľadávky vo výške 568,38 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1642/2020 zo dňa 17. decembra 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1642/2020 zo dňa 17. decembra 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.10.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 568,38 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. XRo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Dňa 30.10.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/1642/2020 zo dňa 17.12.2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3, § 45 ods. 1, § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, na ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) a vecne tým, že povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný navrhoval zastaviť exekúciu z viacerých dôvodov, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, keď tvrdil, že o obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. nemá vedomosť; postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného nebolo podľa neho vykonané v zmysle § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka uložená exekučným titulom už bola vymáhaná v starej exekúcii súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod sp. zn. EX 35439/14 a sp. zn. súdu 3Er/2767/2014, pričom táto stará exekúcia bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. zastavená do 180 dní od 01.01.2020 a dodal že po vykonanom telefonickom rozhovore zo dňa 26.10.2020 s exekútorským úradom JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., zistil, že stará exekúcia bola ukončená ku dňu 01.01.2020. Povinný súčasne navrhol zastaviť túto exekúciu z dôvodu oneskoreného repodania novej exekúcie a napokon aj z dôvodu, že nárok, ktorý je uplatnený v tomto exekučnom konaní zo
strany oprávneného je bez právneho dôvodu, a zároveň z dôvodu porušenia ústavných práv, resp. zákonných práv povinného. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu, teda ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu; pričom povinný nepreukázal splnenie ani jednej z procesných podmienok uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený využil svoje dispozičné právo a po zastavení starej exekúcie podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie; oprávnený mal za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Exekučný súd v napádanom rozhodnutí preskúmaním exekučného titulu zistil, že ako navrhovateľ je v ňom označený oprávnený a ako odporca je označený povinný, pričom výrokom exekučného titulu bola povinnému uložená peňažná povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažnú sumu spolu s príslušenstvom, z čoho vyvodil, že v tomto exekučnom konaní je bez akýchkoľvek pochybností daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, keďže označenie účastníkov v exekučnom konaní je zhodné s účastníkmi v základnom konaní, a zároveň súd v exekučnom konaní nemal za preukázané, že by po vzniku exekučného titulu došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu a preto vyhodnotil námietku povinného o nevedomosti o oprávnenom za nedôvodnú. Súd zároveň vyhodnotil exekučný titul aj ako formálne a materiálne vykonateľný spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že právnym dôvodom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní je pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom, ktorá nebola dobrovoľne splnená povinným v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený súdu predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2012, spolu s prílohou identifikujúcou pohľadávku voči povinnému. Súd konštatoval, že nemôže v exekučnom konaní preskúmavať skutkový stav pred vznikom exekučného titulu. Dôvod namietaný povinným - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v základnom konaní, mohol existovať v čase pred vydaním exekučného titulu, avšak z dôvodu, že povinný danú skutočnosť nenamietol už v základnom konaní, resp. aj namietol, a príslušný súd o nej právoplatne rozhodol, relevancia tejto námietky skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie a preto súd považoval povinným namietané dôvody - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní, resp. v základnom konaní, a nárok oprávneného bez právneho dôvodu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd ďalej preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 35439/14 zo dňa 02.04.2020, vydaného súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 3Er/3768/2014 zistil, že predmetom starej exekúcie bolo vymoženie pohľadávky 568,38 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Brezno sp. zn. 3Ro/657/2013 zo dňa 23.10.2013, kedy v rámci starej exekúcie nebola od povinného vymožená žiadna suma. Súd preskúmaním oznámenia o ukončení exekučného konania zo dňa 06.08.2020 zistil, že exekučné konanie, v ktorom bola vedená stará exekúcia, bolo ukončené ku dňu 06.08.2020. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu oneskoreného podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa vyšší súdny úradník vysporiadal tak, že pôvodné exekučné konanie, v ktorom bola vedená stará exekúcia bolo ukončené ku dňu 06.08.2020, v čoho dôsledku oprávnený s využitím svojho dispozičného oprávnenia mohol podľa vlastného vedomia a svedomia využiť zákonnú možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pričom v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pohľadávka, ktorá bola vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, a preto je zrejmé, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo realizované dňa 14.10.2020 nemohlo dôjsť k premlčaniu vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní. K zo strany povinného namietanému porušeniu jeho zákonných a ústavných práv uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie výslovne nešpecifikoval aké jeho práva mali byť v exekučnom konaní porušené, pričom vyhodnotil, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, čím boli splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v spojení so zákonom č. 233/2019 Z. z.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa 04.01.2021 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané rozhodnutie zrušil a exekúciu zastavil. V sťažnosti namietal okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, keď tvrdil, že v základnom konaní pri
prejednávaní veci sp. zn. 3Ro/657/2013 neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože exekučný titul vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a povinnému ako účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keď súd v základnom konaní nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, kedy súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, neurčil, či je zmluva platná alebo nie je platná z úradnej povinnosti, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Podľa neho platobný rozkaz nemal byť vôbec vydaný, keďže sa uplatňovalo právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súčasne namietal nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť a mal za to, že exekučný súd je povinný vykonať v tomto smere šetrenie.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že ju navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť, keďže povinný v nej neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade v napádanom rozhodnutí súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa preto stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia,
sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s dôvodom povinnej na zastavenie exekúcie uvádzaným v sťažnosti.
15. Povinný v sťažnosti namietal okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul - Okresného súdu Brezno sp. zn. XRo/XXX/XXXX zo dňa 23.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 17.12.2013, je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, keď povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti exekučného titulu. K opätovnej argumentácii povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu o tom, že súd v základnom konaní nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu v súlade s Ústavou SR a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie, z úradnej povinnosti neurčil, či je spotrebiteľská zmluva platná alebo nie je platná, nezistil či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, čím sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, sudca v sťažnostnom konaní poznamenáva, že s týmto sa už dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí vyšší súdny úradník, keď vyslovil, že súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať skutkový stav pred vznikom exekučného titulu. Sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva tak, ako žiadala povinná, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Preto akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohol a mal povinný namietať výlučne v základnom konaní, a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím
vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť tak, ako žiadal povinný, čo správne vyhodnotil aj vyšší súdny úradník v napádanom rozhodnutí.
16. Vo vzťahu k námietke doručovania exekučného titulu uplatnenej povinným až v sťažnostnom konaní sudca uvádza, že ide o novú skutočnosť predloženú povinným až v sťažnostnom konaní, pričom dôvodnosť tejto obrany povinného v danej veci vylučuje citované ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku obsahujúce tzv. koncentračnú zásadu exekučného konania. Uvedená koncentrácia konania sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom alebo neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne povinný bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Keďže uvedenú namietanú skutočnosť mal a mohol povinný uplatniť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, exekučný súd na ňu prihliadať nemohol (Uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2020-13 zo dňa 3. marca 2020).
17. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.10.2020 sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
18. Keďže oprávneným predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, v dôsledku čoho sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal existenciu dôvodov umožňujúcich zastavenie exekúcie a sudca ani v sťažnostnom konaní nevzhliadol dôvodnosť povinným predloženej sťažnosti, preto bolo potrebné sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1642/2020 zo dňa 17.12.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.
19. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).