Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1Er/415/2004

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r .o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov č. 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vymoženie 182,57 eur s príslušenstvom, v konaní vednom pred súdnym exekútorom JUDr. Luciou Žužovou, Exekútorsky úrad Michalovce, zastúpená súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kočim, Exekútorsky úrad Michalovce, takto

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému vo výške 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na základe exekučného titulu - notárska zápisnica č. J. zo dňa XX. X.XXXX. napísaná notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 16.9.2004, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Svidník poverením č. XXXX XXXXXX.* zo dňa XX.XX.XXXX poveril súdneho exekútora JUDr. Luciu Žužovú vykonaním exekúcie.

2. Podaním zo dňa 29.6.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora JUDr. Lucie Žužovej v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Oprávnený požiadal,

- 2 -

aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.

3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( ďalej len „ Združenie “ ) dňa 5.11.2011 vznieslo námietku zaujatosti exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (v návrhu vedľajšieho účastníka nesprávne

označeného ako Róbert Krutý) najmä z dôvodov obsiahnutých v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.4.2011 a navrhol rozhodnúť o tom, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je z vykonávania exekúcie vylúčený. Tento návrh bol podaný predčasne a bol v ňom nesprávne označený súdny exekútor, nakoľko JUDr. Rudolf Krutý PhD. nebol v tejto exekučnej veci v čase podania námietky zaujatosti, avšak ani následne, povereným súdnym exekútorom.

4. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2014 č. k. -19 rozhodol súd o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Voči predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený včas odvolanie.

5. Združenie podaním zo dňa 9.4.2014 navrhlo odklad a zastavenie súdnej exekúcie. Svoj návrh odôvodnilo tým, že exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorá však nie je spôsobilým exekučným titulom. Napriek tomu, že exekučný titul sa v zásade vyznačuje predpokladom správnosti a legality, ustálená judikatúrou ESD vedie k tomu, aby súd v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorému nepredchádzalo súdne konanie (v ktorom by došlo ku kontrole zmluvných klauzúl) preskúmal aj to, či klauzula v spotrebiteľskej zmluve, ktorá „umožňuje“ takýto exekučný titul je platná alebo nie. Pri exekučnom titule - notárskej zápisnici, pravidelne nie je zaručená taká miera právnej ochrany spotrebiteľa, ako je tomu pri súdnom konaní. V spotrebiteľskej zmluve je pritom neplatnou často sa vyskytujúca klauzula, ktorou spotrebiteľ oprávňuje tretiu osobu (často ide o osobu blízku podnikateľovi/dodávateľovi), na podpísanie notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul. Ak by sa vylúčila súdna kontrola neprijateľnosti zmluvnej klauzuly v tomto procesnom kroku, poprelo by sa právo spotrebiteľa na právnu ochranu a na súdom ex offo uloženú povinnosť ku kontrole prijateľnosti klau- zuly, teda bez toho, aby takúto kontrolu spotrebiteľ musel iniciovať. V zmysle § 44 Exekučného poriadku predloží exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup súdu upravuje odsek 2 uvedeného ustanovenia, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

- 3 -

uznesením zamietne. V rámci konania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd okrem iného skúma aj súlad exekučného titulu so zákonom. Keď exekučnému titulu nepredchádzalo konanie, v ktorom mohli byť neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti odhalené, v zmysle koncepcie ESD, súd nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie (napríklad na základe takejto notárskej zápisnice), lebo inak by účel ochrany spotrebiteľa nemohol byť dosiahnutý. Naviac, samotná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Združenie poukázalo na skutočnosť, že nespôsobilosť takejto notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, bola už slovenskými súdmi judikovaná. V obdobnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , okresný súd dňa 11.1.2010 exekúciu z dôvodu nespôsobilosti takejto notárskej zápisnice vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uložil oprávnenému zaplatiť exekútorovi trovy konania. Na odvolanie oprávneného toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil Krajský súd Banská Bystrica, uznesením sp. zn. , z 19.5.2010. Tento postup všeobecných súdov preskúmaval aj Ústavný súd SR. Ten vo svojom uznesení sp. zn. , z 30.9.2010, preskúmavajúc zákonnosť a ústavnosť postupu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu Banská Bystrica o zastavení exekúcie z dôvodu neprípustnosti, vychádzajúc z rovnakých skutkových a právnych dôvodov, ako sú v tomto návrhu na zastavenie exekúcie jednoznačne uzavrel, že „ rozhodnutím súdu nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa článku 1 dodatkového protokolu, pretože Krajský súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku v

rozhodnom znení. “ Taktiež Združenie poukázalo na list Komisie a Rady EÚ č. JUST/A3/RM/ij D (2011) 622421, z 10.6.2011, orgánom SR, týkajúci sa nedostatkov na úsek ochrany spotrebiteľov v SR, ktorý bol doručený všetkým okresným súdom SR. K notárskej zápisnici ako nevykonateľnému exekučnému titulu Združenie poukázalo aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. , z 23.11.2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 25.11.2010, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. , z 15.3.2011, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. , z 31.5.2013, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , z 31.8.2010, uznesenie Krajský súdu Banská Bystrica, sp. zn. , z 30.1.2013, uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. , z 31.7.2013, uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. , zo 17.12.2012, uznesenie Okresného súdu Čadca, sp. zn. , z 27.7.2011 a uznesenie Okresného súdu Galanta, sp. zn. , z 27.10.2008.

- 4 -

6. Podľa v znení účinnom do 30.6.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca rozhodnutiu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Keďže odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora vydané vyšším súdnym úradníkom bolo podané dňa 3.3.2014, t. j. za účinnosti , postupom podľa ustanovenia podaním odvolania sa uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora zrušilo a vo veci opätovne rozhodne sudca, a to i s poukazom na ustanovenie .

9. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, (ďalej v uznesení uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23.1.2014 č. k. -19, ktorým súdny úradník tento návrh zamietol, ako aj odvolanie oprávneného.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

- 5 -

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g), Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Predmetom exekučného titulu - Notárskej zápisnice bolo vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho na základe plnej moci v mene povinnej osoby, o súhlase s vykonateľnosťou predmetnej Notárskej zápisnice podľa a súhlase s exekúciou podľa Exekučného poriadku, ako aj o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

17. Primárny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 8290029 uzatvorenej dňa 31.10.2003 (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“), ktorú povinný riadne a včas neplnil. V predmetnej zmluve pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok, (a to najmä nesplatenia úveru a jeho príslušenstva), povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava (ďalej len „Splnomocnenec“), aby v jej mene a právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z titulu predmetnej Zmluvy o úvere uzatvoril a podpísal v prospech oprávneného notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto notárska zápisnica mala pritom obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplatného záväzku zo Zmluvy o úvere (t.j. vtedy neznámu čiastku, o ktorej ani nebolo známe, či v budúcnosti vznikne) a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

18. Súd sa pri skúmaní existencie takýchto dôvodov zaoberal najmä otázkou, či je exekučný súd oprávnený vykonať preskúmanie exekučného titulu z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. preskúmať konkrétne okolnosti, ktoré predchádzali vyhotoveniu exekučného titulu. Ak by mal totiž exekučný súd vykonať preskúmanie veci spôsobom, akým koná civilný súd v civilnom súdnom konaní, muselo by byť takéto oprávnenie v zákone výslovne uvedené, inak by takéto preskúmanie išlo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

- 6 -

19. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z toho hľadiska, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva, v tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu (vynímajúc súd rozhodcovský v zmysle príslušných ustanovení). V tejto súvislosti však treba citovať časť nálezu Ústavného súdu v ktorom je výslovne uvedené, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať. V takomto prípade je teda možné nepriznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle č. (ďalej len „“). V iných prípadoch by však bolo preskúmanie súladu exekučného titulu, ako prvku prameniaceho z úniového práva, so zákonom súdom posudzované ako jednoznačné prekročenie právomocí slovenského súdu a samo o sebe by bolo porušením práva EÚ.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k -19 konštatoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj

pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo o. i. oprávnenie Splnomocnenca zastúpiť povinného pri spísaní notárskej zápisnice. Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Splnomocnencovi priamo v Zmluve o úvere je neplatné, a to z nasledovných dôvodov: Toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinným udelené Splnomocnencovi ešte v čase, keď ich dlh z omeškania neexistoval, t. j. povinný sa vopred vzdal svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné. Povinnému bolo totiž odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti v budúcnosti nastanú. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho Splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal Splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či Splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. Naopak, splnomocnenie je koncipované tak, že vytvára veľmi široký priestor pre konanie a právne úkony Splnomocnenca. Prílišná všeobecnosť a nejasnosť predmetného splnomocnenia je daná i príliš širokým rozsahom a

- 7 -

neurčitým vymedzením oprávnenia Splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré bude potrebné vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka oprávneného vyplývajúca zo Zmluvy o úvere. Všeobecné a neobmedzené zastúpenie osobou by mohlo byť v zmysle zákona akceptovateľné v prípade zastúpenia advokátom v zmysle (t.č. a nasl. ), čo však nemožno aplikovať na daný prípad najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Zmluvy o úvere konať v záujme povinného, skôr naopak, jeho zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie oprávneného ako veriteľa a okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinný čo i len dozvedel. Súd je toho názoru, že pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v zmysle Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním dlhu povinný/dlžník naozaj súhlasil a bol si vedomý všetkých právnych následkov s tým spojených. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje zákonnú podmienku uvedenú v , podľa ktorej zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Okrem toho Mgr. Tomáš Kušnír v množstve konaní vedených oprávneným, vystupuje ako právny zástupca oprávneného. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného a povinným, čo je prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve, ktorý dôvod tunajší súd považuje za podstatný pre posúdenie oprávnenia splnomocnenca uznať za povinného záväzok a podpísať za ňho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinného, ktorý ho na uznanie dlhu splnomocnil, ale oprávneného. Exekučný súd preto nemá za preukázané, že medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom a povinným, ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o plnomocenstve; na základe ktorej by bol splnomocnenec oprávnený uznať za povinného dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, ako exekučným titulom. Exekučný súd pritom žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice zastúpiť v zmysle a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky zamýšľané v Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení, ako bola spísaná. Okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s , nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinného, skôr naopak. Zákonnou

úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb, ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom.

- 8 -

Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v , sú v zmysle absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade povinný) vedeli. Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere povinný nemal žiadnu možnosť výberu zástupcu/ splnomocnenca, pretože zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovení bola použitá predtlač vyhotovená oprávneným, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez akejkoľvek možnosti zmeny. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. udelenie takéhoto plnomocenstva povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia a to, ako už bolo uvedené vyššie, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli povinného vôbec hovoriť. Z dôvodov vyššie uvedených má súd jednoznačne za to, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Navyše, nakoľko bola samotná Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle a nasl. , plnomocenstvo v nej obsiahnuté je nutné posúdiť aj so zreteľom na ustanovenia . Pri zohľadnení príslušných ustanovení súd jednoznačne dospel k záveru, že predmetné plnomocenstvo nespĺňa dokonca ani požiadavku v zmysle , v zmysle ktorého môže byť uznaný iba v čase uznania existujúci určitý, čo do výšky, záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinným nebolo a ani nemohlo byť jasné, či v budúcnosti povinnému z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške (). Notárska zápisnica, ktorú exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne i obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom, t.j. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „“) a samotný Exekučný poriadok. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.07.2000, v ktorom Ústavný súd okrem iného riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučnými titulom. Ústavný súd vyslovil, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzkom podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok v zmysle Exekučného poriadku, teda uznaním dlhu v procesnom zmysle, je v dvoch náležitostiach. V prípade notárskej zápisnice nemôže ísť predovšetkým o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, čo priamo vyplýva aj zo samotného

- 9 -

ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Z uvedeného vyplýva, že prejav vôle povinného, ktorý zakladá takýto významný právny inštitút, nemôže byť nijakým spôsobom spochybnený. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej Splnomocnencovi možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná

neoprávnenou osobou, a teda neobsahuje záväzok povinného a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má teda za následok, že Splnomocnenec nemohol zastupovať povinného pri spisovaní Notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda Notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou a teda nie je exekučným titulom. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky pre povinného, v mene ktorého “konal“ Splnomocnenec, predložená Notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko iba platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( ). V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie, ktorý zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia vôbec nemala začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Tunajší súd

- 10 -

v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Najvyšší súd sa ďalej vyjadril, že ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (). Právny názor tunajšieho súdu obsiahnutý v tomto uznesení je vyjadrením ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného a povinného, je jednoznačne neplatné a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( zo dňa 25.11.2010, zo dňa 21.9.2010, zo dňa 25.10.2010). Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. S poukazom na uvedené súd pri posudzovaní zákonnosti vedenia exekúcie dospel k záveru, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore s označenými právnymi predpismi nakoľko exekučný titul - Notárska zápisnica, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu, odporuje zákonu, nie je formálne a materiálne vykonateľná, nespĺňa požiadavky predpísané § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. (viď Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. ).

21. Vzhľadom k tomu súd notársku zápisnicu č. J. napísanú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v

súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. S poukazom na uvedené sa súd návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora nezaoberal.

22. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

- 11 -

23. Čo sa týka prípustnosti vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do exekučného konania, súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.4.2013 č.k. -53, podľa ktorého s účinnosťou od 15.10.2008 ( v znení účinnom do 30.6.2016 ) zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takouto právnickou osobou, a preto je jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka, na základe zákona možný. Ako vyplýva z dôvodovej správy : „Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem.” Obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.2.2013 č.k. -48 podľa ktorého o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania a ani neobsahuje právnu úpravu vedľajšieho účastníctva. Preto je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia , čo priamo ukladá ustanovenie , podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon ( ) zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní - právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie je takou právnickou osobou, preto je jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na základe zákona možný. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poznamenal, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní, napr. či je plnenie objektívne možné, či neodporuje dobrým mravom alebo či nejde o právom nedovolené plnenie. Nejde teda len o aspekt vymoženia pohľadávky bez ďalšieho.

24. O nároku na náhradu trov exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi súd rozhodol v súlade s Exekučného poriadku v spojení s , a Exekučného poriadku. Tým, že oprávnený viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, možno uzavrieť, že z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.

25. O trovách konania vo vzťahu k oprávnenému, povinnému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súd rozhodol podľa a , pretože rozhodovanie o trovách konania vo vzťahu k týmto účastníkom konania nemožno dôvodiť z úpravy ustanovení Exekučného poriadku, pretože táto úprava dopadá len na vzájomný vzťah oprávneného a súdneho exekútora. Keďže oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, má povinný nárok na náhradu trov konania. Súd však povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože vychádzajúc z obsahu spisu v tomto štádiu konania povinnému žiadne trovy nevznikli. Podľa pomeru úspechu však náhrada trov konania patrí s poukazom na ustanovenie Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý úspešne vystupoval na podporu povinného a ktorý si trovy uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.