Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/139/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Róbert Kučera, so sídlom Veľká okružná č. 39, 010 01 Žilina, IČO: 42 070 309, právne zast.: Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, so sídlom K. F. č. XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP2-2020/032300-002 zo dňa 16.07.2020

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo: OU- ZA-OOP2-2020/032300-002 zo dňa 16.7.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, podľa o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vydal dňa 26.2.2020 pod číslom: OU- ZA-OCDPK-2020/016870 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo Y (krajina registrácie Slovenská republika, kategória M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t, najväčšia prípustná celková hmotnosť 2040 kg a najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 0 kg) uložil pokutu vo výške 150,-Eur, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa označeného zákona tým, že dňa 29.11.2017 v čase o 19:17:27 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal na ust. , , , , , označeného zákona. Vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 10577657 a fotografie, vyhotovené dňa 30.11.2017 v čase o 02:44:39 h. Na základe tohto záznamu a fotografie bolo zistené a preukázané, že účastník dňa 29.11.2017 v čase o 19:17:27 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer TN vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa označeného zákona. Zároveň nezistil dôvod na odloženie veci podľa tohto zákona a podľa tohto zákona mu uložil pokutu 150,-Eur.

2. Na základe žalobcom podaného odporu vo veci rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý rozhodnutím číslo: OU-ZA-OCDPK-2020/016870/010/ŠPA zo dňa 1.6.2020 opätovne rozhodol tak, že žalobcovi na tom istom skutkovom základe (bod 1. tohto rozsudku) uložil pokutu v identickej výške 150,-Eur. V odôvodnení vo veci konajúci správny orgán reagujúc na dôvody obsiahnuté v odpore, spočívajúce primárne v namietaní uplynutia 2 ročnej

subjektívnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej možno uložiť pokutu za stíhaný správny delikt, uviedol, že námietka žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Na dokazovanie tvrdení sa správny orgán obrátil so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti na Ministerstvo dopravy a výstavby SR (list pod číslom OU-ZA- OCDPK-2020/016870/004), ktoré je podľa správcom jednotného informačného systému. Ministerstvo dopravy a výstavby SR poskytlo správnemu orgánu stanovisko (list pod číslom OU-ZA-OCDPK-2020/016870/005), v ktorom uviedlo: „...Záznamy o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky vrátane príslušných fotografií sú vyhotovené kamerovým systémom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (správca výberu úhrady diaľničnej známky) v súlade s . Vozidlá zaznamenané kontrolným systémom sú podrobené na NDS automatickej kontrole spočívajúcej najmä v porovnaní s databázou úhrad a oslobodených vozidiel a tiež manuálnej kontrole. Následne sú tieto záznamy odosielané do Jednotného informačného systému v cestnej doprave (JISCD) prevádzkovaného ministerstvom. Vzhľadom na kontrolný systém v rámci NDS, skutočnosť, že v je pri správnych deliktoch absorpčná lehota jeden mesiac a na fakt, že nebolo možné očakávať také množstvo porušení povinnosti, sa záznamy o kontrole neodosielajú do JISCD bezprostredne. V JISCD dochádza následne k spárovaniu kontrolných záznamov s prevádzkovateľom vozidla podľa údajov z evidencie vozidiel SR. Z JISCD sú záznamy následne automatizovane zasielané príslušným okresným úradom, odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií na správne konanie (rozkazné konanie) podľa postupne, a to v závislostí od ich technických a personálnych kapacít. Z uvedených dôvodov preto môže byť časový interval medzi porušením povinnosti a doručením rozhodnutia o udelení sankcie dlhší. Berúc do úvahy uvedené máme za to, že momentom, kedy sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začína plynúť dvojročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je okamih automatizovaného priradenia záznamu o kontrole (záznamu o porušení povinnosti) do zásobníka práce príslušného zamestnanca správneho orgánu, ktorý vybavuje daný záznam o kontrole. Podotýkame, že subjektívna dvojročná lehota plynie v rámci objektívnej trojročnej lehoty pre udelenie pokuty, t. j. pokutu možno právoplatne udeliť do troch rokov od spáchania skutku.“

Aj s poukazom na vyžiadané stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR, prvostupňový správny orgán uviedol, že aj keď z ust. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „“, prípadne „JISCD“) síce vyplýva, že okresné úrady majú nepretržitý a automatizovaný alebo nepretržitý a priamy prístup k registru správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel, zastáva názor, že tento prístup je umožnený až v momente zaevidovania správneho deliktu v systéme JISCD. Vzhľadom na tento fakt je zrejmé, že Okresný úrad Žilina sa o porušení povinnosti dozvedel až v momente, kedy bol správny delikt prevádzkovateľa vozidla zaevidovaný v systéme JISCD, a to dňa 17.2.2020, čo je v tomto prípade podľa ust. v rámci 2-ročnej lehoty. Poukázal na to, že vzhľadom na veľké množstvo správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel sa jednotlivé záznamy o kontrole neodosielajú do systému JISCD bezprostredne, a teda nie hneď po spáchaní týchto deliktov.

3. Proti vyššie označenému rozhodnutiu (bod 2. tohto rozsudku) podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 16.7.2020 rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2020/032300-002 (preskúmavaným v tomto správnom súdnom konaní) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie „OÚ Žilina, OCDPK č. OU-ZA-OCDPK-2020/016870/010/ŠPA zo dňa 1.6.2020“ potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vznesené odvolacie námietky nemôžu ovplyvniť zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia v merite veci, nakoľko správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval spôsobom ako mu prikazuje zákon, ktoré riadne v zmysle zákona odôvodnil, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol všetky skutkové a právne závery ku ktorým dospel v rámci konania a odvolací orgán sa s jeho prijatým právnym názorom plne stotožnil. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že podstatou podaného odvolania je namietanie odvolateľa (v tomto správnom súdnom konaní žalobcu) ohľadne porušenia zákonnej povinnosti s následkom uloženia sankcie z dôvodu, že podľa názoru odvolateľa správny orgán uložil predmetnú sankciu za správny delikt po uplynutí subjektívnej lehoty, t.j. po uplynutí 2-ročnej lehoty pre uloženie pokuty odo dňa, keď sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti. Posúdením odvolacích námietok a podkladov rozhodnutia odvolací orgán dospel k záveru, že námietka vzťahujúca sa k uplynutiu lehoty je neopodstatnená. Poukázal na to, že vybudovaním jednotného informačného systému JISCD-ESD došlo k zabezpečeniu efektívneho riadenia, evidencie a kontroly výkonu štátnej správy na úseku dopravy, ktorým sa vytvoril jednotný prístupový bod pre všetky zainteresované subjekty v cestnej doprave. Tento systém má občanom a

podnikateľom zabezpečiť efektný a efektívny spôsob vybavovania potrebných záležitostí vo vzťahu k dopravným správnym orgánom, ďalej má zabezpečovať efektívnu komunikáciu medzi zúčastnenými subjektmi, má zefektívniť a zjednodušiť všetky potrebné procesy a zároveň dáva orgánom štátnej správy nástroj na efektívnu kontrolu týchto služieb. Pri rozhodovaní o porušení povinnosti vyplývajúcej z ust. podkladom pre udelenie pokuty za toto porušenie je pre správny orgán záznam o kontrole, ktorý je vyhotovovaný kamerovým systémom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., ako správcom výberu úhrady diaľničnej známky v súlade s . Všetky vozidlá, ktoré sú zaznamenané týmto kontrolným systémom sú ďalej správcom (NDS) podrobené automatickej kontrole spočívajúcej v porovnaní s databázou úhrad za diaľničné známky a následne sú tieto záznamy odosielané do JISCD. Súčasťou administratívneho spisu vzťahujúcemu sa k správnemu deliktu je výstup zo systému CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov). Tento systém slúži ako centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, pričom súčasťou tohto systému sú aj správne delikty na úseku cestnej dopravy. Z obsahu tohto výstupu je zrejmé, že v predmetnej veci je v systéme zaevidovaný správny delikt, ktorého sa dopustil odvolateľ dňa 29.11.2017, pričom ako dátum ITS evidencie je v systéme uvedený deň 17.2.2020, 10:22:21 hod. s poznámkou, že tento dátum určuje deň, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení predmetnej povinnosti. Odvolací orgán zastáva názor, že úmyslom zákonodarcu pri prijímaní príslušnej právnej úpravy bolo stanoviť časový úsek (lehotu), v ktorom je správny orgán oprávnený o predmetnom správnom delikte rozhodnúť. Subjektívna lehota na rozhodnutie správneho orgánu reálne začína plynúť momentom, kedy sa správny orgán o spáchaní správneho deliktu dozvie. Bolo by popretím úmyslu zákonodarcu, ak by sa správny orgán nemal možnosť rozhodnúť vo veci v lehote plynúcej od momentu, kedy sa reálne mohol o porušení predmetnej povinnosti dozvedieť. Trojročná objektívna lehota plynúca odo dňa porušenia právnej povinnosti pritom dostatočne ohraničuje časový úsek, v ktorom správny orgán môže vo veci rozhodnúť, a pôsobí tak v rámci zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania. Dátum ITS evidencie v systéme CESDAP pritom určuje deň, kedy sa správny orgán reálne dozvedel o porušení predmetnej povinnosti. Keďže v danom prípade sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel dňa 17.2.2020, čo dokazuje práve výstup zo systému CESDAP, odvolací orgán má za to, že pri rozhodovaní o sankčnom postihu odvolateľa za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. správny orgán postupoval správne a v súlade so zákonom.

4. V zákonnej lehote podal voči vyššie označenému rozhodnutiu (bod 3. tohto rozsudku) správnu žalobu žalobca. Trval na tom, že pokiaľ sa žalovaný vo svojom rozhodnutí plne stotožňuje so závermi prvostupňového správneho orgánu, a teda, že správny orgán sa dozvedel o porušení povinnosti až v momente, kedy bol správny delikt prevádzkovateľa vozidla zaevidovaný v systéme JISCD a to dňa 17.2.2020 (hoci žiadny dôkaz v spise tomu nesvedčí), uvedené je v rozpore s výslovným znením ust. , ktorý hovorí o nepretržitom a automatizovanom alebo nepretržitom a priamom prístupe k údajom z registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. Uvedené je taktiež v priamo rozpore s ust. o správnom konaní (Správny poriadok) /ďalej len „Správny poriadok“/, podľa ktorého povinnosťou správnych orgánov je v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Pokiaľ sa prvostupňový správny orgán (ktorého rozhodnutie bolo žalovaným potvrdené ako správne a zákonné) v celom rozsahu odvoláva na Stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 20.4.2020, žalobca trvá na tom, že žiadny vnútorný predpis, stanovisko príslušného ministerstva a pod. nemôže byť v rozpore s výslovným znením zákona. Rovnako žiadne stanovisko ministerstva nemôže naprávať nezákonnosť v postupe správneho orgánu (okresného úradu), ktorý má nepretržitý a automatizovaný alebo nepretržitý a priamy prístup do registra správnych deliktov, od čoho závisí aj povinnosť správneho orgánu uložiť pokutu za správny delikt v 2-ročnej subjektívnej lehote. Pokiaľ by uvedené stanovisko ministerstva malo byť považované za správne a zákonné, potom by dochádzalo k neobjektívnemu predlžovaniu začiatku plynutia subjektívnej 2-ročnej lehoty na uloženie pokuty a subjektívna 2-ročná lehota zakotvená v zákone by úplne stratila svoj zmysel, čo je neprípustné. Okresné úrady ako správne orgány majú postupovať tak, aby dodržiavali zákon, vzhľadom k čomu majú mať dostatočné či už personálne alebo technické kapacity, ktoré by umožňovali okresným úradom dodržiavať zákon. Pokiaľ to tak nie je, uvedené nemôže ísť na úkor účastníka správneho konania o ktorého právach a povinnostiach sa má konať. Je nanajvýš neprípustné, aby žalovaný obhajoval svoje rozhodnutie tým, že predsa 3-ročná objektívna lehota plynúca odo dňa porušenia právnej povinnosti pritom dostatočne ohraničuje časový úsek, v ktorom správny orgán môže vo veci rozhodnúť, a pôsobí tak v rámci zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania. Žalobca uvádza, že práve takéto konštatovanie žalovaného stavia účastníka (žalobcu) do svetla právnej neistoty, nakoľko znenie zákona je jednoznačné, výslovné a správne orgány si nemôžu

vykladať zákon vo svoj prospech s tým, že sa alibisticky odvolávajú na plynutie 3-ročnej objektívnej lehoty. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na tom, že prvostupňový správny orgán uložil Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 26.2.2020, pokutu za užívanie vymedzeného úseku cesty Dl bez úhrady diaľničnej známky, v rozpore s ust. , nakoľko uplynula 2-ročná subjektívna lehota, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti a to s poukazom na nepretržitý a automatizovaný alebo nepretržitý a priamy prístup k údajom z registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. Nakoľko nepretržitý a automatizovaný alebo nepretržitý a priamy prístup k údajom z registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel vyplýva okresným úradom priamo zo a v predmetnej správnej veci nebola nepreukázaná iná skutočnosť, správnemu orgánu zaniklo právo pokutu uložiť. Právne posúdenie žalovaného s poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého pokuta bola žalobcovi za správny delikt uložená v rámci 2-ročnej subjektívnej lehoty, považuje žalobca za nesprávne. Pokiaľ by rozhodnutie žalovaného v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý v celom rozsahu odkazuje na písomné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR malo byť považované za správne a zákonné, uvedené vzbudzuje dojem o konvalidovaní nezákonnosti a nesprávnosti rozhodovacej činnosti správnych orgánov zo strany najvyššej správnej inštancie (príslušného ministerstva), na ktorú sa správne orgány v celom rozsahu odvolávajú. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na výstup zo systému CESDAP, ktorý má údajne preukazovať skutočnosť, že Okresný úrad Žilina sa mal dozvedieť o spáchaní deliktu až dňa 17.2.2020. Žalobca zdôrazňuje, že nie je mu známy žiadny výstup zo systému CESDAP, na ktorý dôkaz sa žalovaný odvoláva, a dokonca o výstupe zo systému CESDAP sa žalobca prvýkrát dozvedá až z rozhodnutia žalovaného. Prvostupňový správny orgán výstup zo systému CESDAP ako dôkaz vo svojom rozhodnutí vôbec neuvádza. Takýto dôkaz sa nenachádza ani v administratívnom spise, ktorý si žalobca žiadal zaslať pred rozhodnutím vo veci a ktorý mu aj bol zaslaný správnym orgánom podaním zo dňa 6.5.2020 (doručeným dňa 14.5.2020) s názvom „Kompletný obsah spisu“. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán výstup zo systému CESDAP neuvádza a táto nová skutočnosť je spomínaná až v rozhodnutí žalovaného, uvedené zakladá žalobný dôvod, podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, ako aj žalobný dôvod, že uvedené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí okrem systému CESDAP používa aj pomenovanie systému JTSCD-ESD. Tieto systémy, tak ako ich uvádza vo svojom rozhodnutí žalovaný sú pre žalobcu neznáme, nakoľko ani prvostupňový správny orgán takéto systémy vo svojom rozhodnutí neuvádza. Žalobcovi nie je zrejmé a zrozumiteľné, o aké systémy sa jedná, ktorý zákon ich upravuje, na základe akého spôsobu fungujú, čo je ich predmetom a pod. Uvedené nezrovnalosti a žalovaným uvádzané nové skutočnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, uvedené je taktiež v rozpore s administratívnym spisom, v ktorom nemá oporu, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedenú novú skutočnosť pre žalobcu, s ktorou sa nemal možnosť pred rozhodnutím vo veci oboznámiť a vyjadriť sa k nej, nakoľko takýto dôkaz sa v administratívnom spise ani nenachádza, uvedené predstavuje porušenie základného pravidla správneho konania obsiahnutého v ust. Správneho poriadku. Žalobca poukazuje aj na zrejmý rozpor dôkazu (ktorý bol podkladom rozhodnutia) a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (v spojitosti s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), ktorý spôsobuje nezrozumiteľnosť a zmätočnosť celého rozhodnutia. Rozpor spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán ako podklad rozhodnutia vzal do úvahy stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 20.4.2020, v ktorom ministerstvo uviedlo, že momentom, kedy sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začína plynúť 2-ročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je okamih automatizovaného priradenia záznamu o kontrole (záznamu o porušení povinnosti) do zásobníka práce príslušného zamestnanca správneho orgánu. Žalovaný ako odvolací správny orgán (v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu) uviedol, že momentom, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začína plynúť 2-ročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je moment, kedy je správny delikt zaevidovaný v systéme JISCD. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán neuvádza nič o automatizovanom priradení záznamu o kontrole do zásobníka práce príslušného zamestnanca. Pre žalobcu je zjavne nezrozumiteľné, že žalovaný v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uvádzajú iný okamih, kedy sa príslušný správny orgán mal dozvedieť o porušení povinnosti ako uvádza vo svojom stanovisku ministerstvo, hoci práve stanovisko ministerstva bolo podstatným podkladom pre ich rozhodnutie. Je teda zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore

s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Nevynímajúc skutočnosť, že porušením základných pravidiel (zásad) správneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, nakoľko žalobca nemal možnosť sa s novými skutočnosťami uvádzanými odvolacím správnym orgánom oboznámiť a vyjadriť sa k nim. V ďalšom žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 21.7.2020 nadobudol účinnosť , ktorým sa okrem iného mení aj . Podľa , účinného od 21.7.2020, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Uplynutím uvedenej hmotnoprávnej objektívnej lehoty zaniká zodpovednosť za správny delikt, pričom subjektívna lehota bola zo zákona vypustená. Dôvodom zmeny zákona bolo zrejme svojvoľné a neúmerné vydávanie rozkazov o uložení pokuty zo strany správnych orgánov aj po vyše 2 rokoch od spáchania správnych deliktov. Zákonodarca preto pristúpil k tomu, aby v rozkaznom konaní nevládla svojvôľa, ale aby pokuta za porušenie povinnosti bola uložená do 60 odo dňa porušenia povinnosti, teda aby sa zabezpečila rýchla ochrana spoločnosti a uloženie pokuty sledovalo stanovený cieľ - individuálnu ako aj generálnu prevenciu; v inom prípade by ukladanie sankcií stratilo svoj význam. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol, aby tunajší správny súd rozsudkom zrušil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-ZA-OOP2-2020/032300-002 zo dňa 16.7.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla číslo: OU-ZA-OCDPK-2020/016870/010/ŠPA zo dňa 1.6.2020 a vec vrátil Okresnému úradu Žilina ako prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.11.2020 (č.l. 40 spisu) tak, že po preskúmaní odvolacieho spisu, po oboznámení sa so skutkovým stavom veci a posúdení odvolacích námietok nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia napadnutého rozhodnutia, preto podané odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. K dôvodom, ktoré žalobca uvádza v predmetnej žalobe vzťahujúcim sa k uplynutiu dvojročnej prekluzívnej lehoty pre uloženie pokuty sa vyjadroval v odôvodnení svojho rozhodnutia, z ktorého dôvodu nepovažuje za potrebné sa opakovane nimi zaoberať a trvá na svojom právnom názore vyslovenom v odôvodnení rozhodnutia. V závere navrhol, aby tunajší súd žalobu zamietol.

6. Žalobca nevyužil svoje právo na podanie repliky k vyjadreniu žalovaného.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len „“) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.

8. Správny súd po prejednaní veci v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. v medziach žalobných bodov (, ), vzhliadajúc potrebu aplikovať a , dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

9. Zo správneho spisu súd zistil, že administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v úvode rozsudku (body 1. až 3.tohto rozsudku), pričom námietky žalobcu v rámci administratívneho konania sú identické s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní a možno ich koncentrovať do nasledovných okruhov. Žalobca prioritne namietal uplynutie 2-ročnej prekluzívnej lehoty na uloženie predmetnej pokuty podľa v znení účinnom do 20.7.2020, plynúcej odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o spáchaní správneho deliktu, a to s odkazom na , ktorý hovorí o nepretržitom a automatizovanom alebo nepretržitom a priamom prístupe k údajom z registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel, ktoré má okrem iných tam vymedzených subjektov i žalovaný. V ďalšom namietal, že pokiaľ sa žalovaný vo svojom rozhodnutí odvoláva na výstup zo systému CESDAP, ktorý má preukazovať skutočnosť, že žalovaný sa mal dozvedieť o spáchaní deliktu až dňa 17.2.2020 tak zdôrazňuje, že mu nie je známy žiadny výstup zo systému CESDAP, o ktorom sa on žalobca dozvedá až z rozhodnutia žalovaného, nakoľko prvostupňový správny orgán takýto výstup zo systému CESDAP ako dôkaz vo svojom rozhodnutí vôbec neuvádza a takýto dôkaz sa nenachádza v administratívnom spise, ktorý si žalobca žiadal zaslať pred rozhodnutím vo veci a ktorý mu bol aj zaslaný správnym orgánom podaním zo dňa 6.5.2020 s názvom „Kompletný obsah spisu“. Ďalšie námietky žalobcu úzko súvisiace s vyššie uvedenými námietkami sa týkali rozporu dôkazu (ktorý bol podkladom rozhodnutia) a odôvodnenia

rozhodnutia žalovaného (v spojitosti s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu), spočívajúci v tom, že prvostupňový správny orgán ako podklad rozhodnutia vzal do úvahy stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 20.04.2020, v ktorom ministerstvo uviedlo, že momentom, kedy sa príslušný správny orgán dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začína plynúť 2-ročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je okamih automatizovaného priradenia záznamu o kontrole (záznamu o porušení povinnosti) do zásobníka práce príslušného zamestnanca správneho orgánu, pričom žalovaný ako odvolací správny orgán (v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu) uviedol, že momentom, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začína plynúť 2-ročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je moment, kedy je správny delikt zaevidovaný v systéme JISCD. V závere žaloby žalobca aj na novelu vo veci aplikovaného účinnú od 21.7.2020.

10. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či v čase od spáchania správneho deliktu a vydania napadnutého rozhodnutia (preskúmavaného v tomto konaní) do rozhodovania správneho súdu o správnej žalobe žalobcu nedošlo k zániku deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za tento správny delikt v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. V čase medzi rozhodovaním správnych orgánov a rozhodovaním správneho súdu totiž došlo k zmene právnej úpravy () hmotnoprávnych prekluzívnych lehôt, ktorými je správny orgán pri rozhodovaní o správnych deliktoch a ukladaní pokút viazaný.

11. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 (spáchanie iného správneho deliktu) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.

Podľa v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa .

Podľa v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.

Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

Podľa v znení účinnom od 21.7.2020 konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

Podľa v znení účinnom ku dňu 29.11.2017 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa a nie je dôvod na odloženie veci podľa , bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.

Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020 správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa alebo osoba poverená výkonom kontroly.

Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 20.7.2020, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Podľa v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.

V zmysle ustanovenia v znení účinnom od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.8.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. o správnom konaní /Správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

12. Správny súd sa v zmysle najskôr vyjadruje k časovej aplikácii v znení účinnom do 20.7.2020. Je potrebné zdôrazniť, že iný správny delikt sa stal dňa 29.11.2017. V tomto čase bolo účinné ust. a označeného zákona, ktoré upravovalo 2- ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu v rámci, ktorej bol žalovaný oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od 21.7.2020 (aj v čase vyhlásenia rozsudku) je však účinná nová právna úprava (, ktorým bol novelizovaný ) a podľa a konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti a pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. V zmysle vyššie citovaného intertemporálneho ustanovenia účinného od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade možno za začatie správneho (administratívneho) konania považovať doručenie rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla pod číslom: OU-ZA-OCDPK-2020/016870 zo dňa 26.2.2020 žalobcovi, k čomu došlo dňa 2.3.2020 (teda pred 21.7.2020, kedy nadobudla účinnosť novela - ). I keď takto určený moment ex offo začatého administratívneho konania v posudzovanej veci s poukazom na intertemporálne ustanovenie by za iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý sa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd však posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v intenciách právnej úpravy () účinnej až od 21.7.2020 a to z nasledovných dôvodov:

13. Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný pod č. (ďalej len „“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný - „ďalej len „Listina“) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

14. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR: sp. zn. z 19.12.2012, z 31.7.2018,) vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá , z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

15. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že pokiaľ ide o trestné obvinenie v zmysle možno sem subsumovať veci správneho trestania, t.j. priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov (pozri o. i. rozsudky vo veciach sp. zn. , , ). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. z 18.2.2010 konštatoval, že zásada stanovená v sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.

16. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. z 18.12.2011 konštatoval, že keďže správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta , je potrebné, aby aj správny súd prihliadal k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na skutočnosť, či túto skutočnosť v podanom opravnom prostriedku navrhovateľka namietala. Takéto posudzovanie veci je nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta .

17. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva, že pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodov premlčania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 18. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt je aj uplynutie prekluzívnych lehôt, v rámci ktorých môže byť rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce sankciu vydané. 19. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.10.2019). V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ) na zachovanie lehôt nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá práva sféra povinného subjektu. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Ustanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú povahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými), pričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt. 20. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia. (R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu SR) 21. V čase, keď bola žalobcovi uložená pokuta, boli správne orgány oprávnené uložiť pokutu za stíhaný správny delikt v 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť len (resp. v až) 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo). 22. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, boli s účinnosťou od 21.7.2020 zmenené znenia a Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy došlo podľa novelizovaných ustanovení k vypusteniu (2-ročnej) subjektívnej prekluzívnej lehoty a k extrémnemu skráteniu objektívnej prekluzívnej lehoty z 3 rokov na 60 dní, ktorá ako jediná limituje správny orgán tak na začatie administratívneho konania ako i uloženie pokuty. 23. V danom prípade je nesporné, že vo veci konajúce správne orgány (teda i žalovaný) postupovali v súlade s právnou úpravou, ktorá bola účinná a platná v čase ich rozhodovania. Niet žiadnych pochýb o tom, že prvostupňový správny orgán začal administratívne konanie a žalovaný správny orgán aj právoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, ktorá v posudzovanom prípade uplynula 29.11.2020 (preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nadobudlo podľa doložky právoplatnosti právoplatnosť 18.8.2020) s tým, že zároveň ešte správnemu orgánu plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Správny súd nemal dôvod pochybovať o tom, že počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému, ktorý mal správnemu orgánu túto vedomosť sprostredkovať. 24. Odhliadnuc od vyššie uvedeného konštatovania však správny súd berúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru najvyšších súdnych autorít v

posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchal prevádzkovateľ vozidla (žalobca) správny delikt pred dňom 20.7.2020, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“ sa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2020, pretože sú pre páchateľa priaznivejšie - zánik zodpovednosti totiž nenastáva po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale do 60 dní od porušenia povinnosti. 25. Z uvedeného potom vyplýva, že ak prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť podľa v roku 2017, 2018 či 2019 alebo dokonca v prvých mesiacoch roka 2020, nemôže mu byť uložená pokuta, pretože objektívna 60 dňová lehota plynúca od porušenia povinnosti dávno ubehla. Intertemporálne ustanovenie teda na tejto skutočnosti nič nemení, pretože ustanovenie nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho orgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa za správny delikt. Konania začaté do 20.7.2020 sa teda môžu dokončiť podľa doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.7.2020, pretože tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ v Ústave SR a vo vyššie citovanom a Listine v spojení s vyššie citovaným zákonným ustanovením trestného práva. 26. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ) a o správnom delikte žalobcu rozhodnúť v súlade s priaznivejšou novou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu, že rozhodnutie sa zrušuje, keďže pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti sankcionovať správny delikt v danej veci.

27. Len pre úplnosť správny súd dáva pro futuro do pozornosti správnych orgánov všetkých stupňov, že v obdobných konaniach obligatórnou súčasťou administratívneho spisu v listinnej podobe počas administratívneho konania (nie až po jeho skončení) musí byť aj výstup zo systému JISCD (resp. CESDAP), resp. akýkoľvek iný „počítačový výstup“, ktorý má relevanciu k preukázaniu skutočností, ktoré sú pre posúdenie v danej a na ktorý sa vo veci konajúci správny orgán vo svojom rozhodnutí odvoláva ako na dôkaz.

28. Podľa správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( a a ). Znamená to, že správny súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mat' vždy výnimočný charakter. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania pred správnym súdom, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ani výnimočné okolnosti) zákon neuvádza, a to ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu správneho súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ) v prípade ide o ustanovenie, podľa ktorého je správny súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci (ne)existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Povinnosťou správneho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania je vždy vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu.

31. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania (napr. žaloba v sociálnych veciach) alebo určitej procesnej situácií (napr. zmena zákonnej úpravy alebo zmena judikatúry). Pokiaľ správny súd vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa musí aplikáciu tohto ustanovenia vždy náležite odôvodniť (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 04.12.2018).

32. S poukazom na uvedené, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov žaloby, okolností prejednávanej veci, vychádzajúc z vykonaného dokazovania správny súd vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa v zmene zákonnej úpravy (, ktorý bol novelizovaný ), a preto aplikujúc napriek vecnému úspechu žalobcu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému, nakoľko žiaden subjekt (vrátane správneho orgánu) nemôže niesť žiadnu zodpovednosť ani akékoľvek nepriaznivé následky za nepredvídateľné zmeny právnej úpravy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.