Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/19/2011

Najvyšší súd -29

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. – S., S. , B. X.,

B., IČO: X., zast. spoločnosťou A. Z. Z., s.r.o., T., B., IČO: X., v mene ktorej koná Mgr. Z.

Z., advokátka, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. zo dňa 21. júna

2011, konajúc o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

21. júna 2011 z r u š u j e podľa

v spojení s § 250l ods. 2 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

nahradiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky trovy konania vo výške 470,55 €.

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. zo dňa 21.6.2011 vydanom v správnom konaní

č. 175-PgO/O-2162/2009 odporkyňa uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.

č. o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách, sankciu – pokutu, určenú podľa

Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách,

vo výške 10 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej

účinného ku dňu 21.3.2009, tým, že dňa 21.3.2009 o cca 19,00 hod odvysielala v rámci

2

programu T. n. informácie týkajúce sa programu P. v. X. (volebné štúdio): „Televízia M.

pripravila špeciálne volebné štúdio, ktoré začne krátko pred zatvorením volebných miestností.

Moderátori Z. P. a G. G. vám už povedia viac.“ „Dobrý večer z nášho volebného štúdia.“

„Už o necelé tri hodiny sa uzatvoria volebné miestnosti“ „No a krátko predtým, ako sa

definitívne skončí prvé kolo prezidentských volieb, sa vám prihlásime z nášho prezidentského

štúdia, v ktorom uvidíte prvé reakcie.“ „Prvé výsledky a takisto aj rozhovory s analytikmi či

s osobnosťami.“ „Myslím, že atmosféra tu bude naozaj zaujímavá, privítame osobnosti, ktoré

zviditeľnili Slovensko v zahraničí.“ „Ešte stále môžete voliť. Mimochodom, Z. stihla si to?“

„Tak tak, ale stihla. Čo ty G.?“ „Ja som už tiež volil, takže z mojej strany všetko pripravené,

vidíme sa večer.“ „Dovidenia“, ktoré naplnili definíciu skrytej reklamy podľa § 32 ods. 13

o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách účinného ku dňu 21.3.2009.

V odôvodnení tohto rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v súčasnosti účinná právna

úprava prevzala skutkovú podstatu správneho deliktu ustanoveného v § 32 ods. 12 zák.

č. o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách účinného ku dňu 21.3.2009, pojmy skrytá reklama a skrytá mediálna

komunikácia sú obsahovo totožné, a preto v tomto prípade mohla pristúpiť k vyvodeniu

zodpovednosti a uloženiu sankcie.

V ďalšom odôvodnení sa odporkyňa zaoberala rozdielom medzi vlastnou propagáciou

a skrytou reklamou, pričom dospela k záveru, že vlastná propagácia je osobitnou formou

reklamy, vlastnou propagáciou je možné iba prerušiť program, pričom skrytá reklama

je integrálnou súčasťou programu. Jediným relevantným kritériom pre vymedzenie rozdielu

medzi vlastnou propagáciou a skrytou reklamou bolo to, či daný komunikát resp. súbor

informácií bol súčasťou programu alebo nie. Uvedené vymedzenie priamo vyplýva

z ustanovení účinného ku dňu 21.3.2009.

Uviedla, že navrhovateľka naplnila všetky zákonom požadované kritéria pre to, aby

mohlo ísť o definíciu skrytej reklamy.

Navrhovateľkou odvysielaný program obsahoval vizuálnu a verbálnu informáciu

o činnosti poskytovateľa televíznej programovej služby, t.j. vysielateľa, ktorým je

v danom prípade M.-S., spol. s r.o. Činnosť vysielateľa predstavovala v

predmetnom prípade realizáciu a vysielanie programu P. v. X. (volebné štúdio) zo dňa

21.3.2009, pričom informácie o programe P. v. X. (volebné štúdio) boli odvysielané v rámci

3

programu T. n. dňa 21.3.2009 o cca 19,00 hod. Pre posúdenie, či boli tieto informácie

súčasťou programu, bolo rozhodujúce, či tieto informácie spolu s ostatnými informáciami

odvysielanými v rámci programu T. n. zo dňa 21.3.2009 o cca 19,00 hod. tvorili svojím

obsahom, formou a funkciou uzatvorený celok.

Informácie uviedla moderátorka programu T. n. a následne odovzdala slovo

moderátorom pripravovaného programu P. v. X. (volebné štúdio), čiže z hľadiska obsahu tieto

informácie jednoznačne tvorili integrálnu súčasť uzavretého celku. Toto potvrdzuje aj

skutočnosť, že prvú informáciu o pripravovanom volebnom štúdiu recipientom

sprostredkovala moderátorka programu T. n.. Následne odovzdala slovo moderátorom

programu P. v. X. (volebné štúdio), pričom explicitne uviedla, že títo moderátori povedia k

danej téme "viac". Následné vyjadrenia týchto moderátorov jednoznačne obsahovo

nadväzovali na danú tému, pričom informácie o programe P. v. X. (volebné

štúdio) neniesli výrazné diferenčné znaky z hľadiska formy, ktoré by tieto

informácie vymedzili ako inú a teda samostatnú zložku programovej služby, zrejme

odlíšiteľnú od programu, v ktorom tieto informácie odzneli; počas celej doby

sprostredkovania informácií o programe, bol na obrazovke v pravom dolnom rohu viditeľný

text "T.", ktorý sa striedal s textom „T. N.", pričom tieto texty sa striedajú počas celého

trvania programu T. n..

Odporkyňa poukázala, že predmetné informácie mali z hľadiska funkcie zmiešaný

charakter. Príspevok poukazoval na skutočnosť, že účastník konania odvysiela program P. v.

X. (volebné štúdio), v ktorom bude hodnotiť voľby prezidenta Slovenskej republiky, a teda

tieto informácie mali nepochybne aj informačný a spravodajský charakter. Odvysielané

informácie sa z hľadiska funkcie výrazne neodlišovali od ostatných informácií v predmetnom

programe, nakoľko okrem iného plnili aj spravodajskú/informačnú funkciu a tvorili spolu s

ostatnými informáciami v rámci programu T. n. uzavretý celok.

Pokiaľ šlo o reklamný účel odvysielaného príspevku odporkyňa poukazujúc na svoje

skoršie rozhodnutia uviedla, že z hľadiska charakteru predmetných informácií, tieto mali

nepochybne aj informačný resp. spravodajský charakter. Prelínanie zložky propagačnej s inou

zložkou napr. spravodajskou je jedným z imanentných znakov skrytej reklamy.

Rozhodujúcim faktorom pre posúdenie prevažujúcej zložky súboru informácií je ich forma

a spôsob spracovania. Skutočnosť, či informácie odvysielané o programe P. v. X. (volebné

štúdio) boli informáciami o programe vo verejnom záujme v zmysle § 3

4

písm. k/ , nemala žiaden vplyv na to, či tieto informácie naplnili

definíciu skrytej reklamy. Z ustanovení účinného ku dňu 21.3.2009

nevyplývajú žiadne osobitné povinnosti alebo úľavy pre skrytú reklamu, ktorá sa týka

programu vo verejnom záujme. Samotné informovanie o skutočnosti, že účastník konania

bude vysielať špeciálny program, v ktorom prinesie výsledky volieb a ich analýzu je

nepochybne informácia s výraznou spravodajskou hodnotou pre verejnosť.

Rozhodujúcim faktorom pre posúdenie charakteru týchto informácií ako celku bola

podľa odporkyne ich forma a spôsob spracovania. V danom prípade účastník konania

po sprostredkovaní informácie o vysielaní programu P. v. X. (volebné štúdio) moderátorkou

programu T. n., sprostredkoval recipientovi informácie o konkrétnej podobe

tohto programu. Tieto informácie boli sprostredkované priamo oboma moderátormi tohto

programu, ktorí boli snímaní na pozadí štúdia, z ktorého bol program P. v. X. (volebné štúdio)

vysielaný. Účastník konania prostredníctvom moderátorov programu sprostredkoval

recipientovi informácie o čase vysielania programu, pričom zdôraznil aktuálnosť, s akou

recipientovi sprostredkujú výsledky volieb a ich analýzy a tiež vyzdvihol atraktívnosť daného

programu.

V danom prípade predmetné informácie, aj s prihliadnutím na ich nepochybnú

spravodajskú výpovednú hodnotu sa ako celok, vzhľadom na ich spôsob spracovania

primárne zameriavali na samotný program, jeho moderátorov a špeciálny spôsob spracovania,

čím v konečnom dôsledku upriamovali pozornosť recipienta na tento konkrétny program

a recipienta nepriamo nabádali, aby sledoval práve program účastníka konania. Účastník

konania viac zameriaval upriamenie pozornosti diváka práve na svoj program, ako na

jednoduché informovanie, že takýto program bude vysielať. V predmetnom príspevku

prevažovala zložka propagačná nad zložkou informačnou resp. spravodajskou a tieto

informácie propagovali program P. v. X. (volebné štúdio) zo dňa 21.3.2009, a teda plnili

reklamný účel.

Odporkyňa, pokiaľ šlo o zámernosť využívania informácií na reklamné účely, uviedla,

že v tomto prípade sa jedná o odlišnú situáciu ako pri zábavných programoch, nakoľko tieto

informácie sa týkali konkrétneho vydania špeciálnemu programu ku konaniu prezidentských

volieb P. v. X. (volebné štúdio), teda nedá sa hovoriť o uvádzacej kampani k novému

programu, avšak ratio argumentov ohľadne zvýšenia sledovanosti uvádzaných v skorších

rozhodnutiach odporkyne obstojí aj v tomto prípade. Spravodajský program T. n. je

5

pravidelne vysielaný v rámci najdrahšieho vysielacieho času z hľadiska ceny reklamy v tzv.

prime time (19,00 – 20,00 hod), pričom cena reklamy vychádza z najvyššej priemernej

dlhodobej sledovanosti programov v tomto čase. Zaradenie informácií, ktoré propagujú iný

program, práve do programu vysielaného v prime time nie je náhodné, ale je motivované

snahou o zabezpečenie čo najvyššieho počtu recipientov, ktorým budú tieto informácie

sprostredkované. Hoci nebolo možné preukázať, či dané informácie skutočne zvýšili

sledovanosť špecifického programu k prezidentským voľbám, P. v. X. (volebné štúdio),

možné zvýšenie sledovanosti zaradením informácií propagujúcich tento program do hlavného

spravodajského programu vysielaného v tzv. prime time jednoznačne obstojí ako príklad

možnej protihodnoty, ktorú účastník konania získa za odvysielanie predmetných informácií.

Na podporu tohto tvrdenia odporkyňa uviedla, že účastník konania prerušil program P.

v. X. (volebné štúdio) reklamou, za čo bol vzhľadom na právny stav účinný v čase vysielania

programu, sankcionovaný Radou rozhodnutím č. zo dňa 7.7.2009 a toto

rozhodnutie potvrdil aj tunajší súd rozsudkom č. k. -27 zo dňa 5.11.2009. Je teda

zrejmé, že účastník konania mal záujem na tom, aby mal tento program čo

najvyššiu sledovanosť.

Odporkyňa ďalej uviedla, že kritérium zámernosti využívania informácie na reklamný

účel považovala za naplnené v prípade, ak informácia mala reklamný/propagačný charakter

a program, v ktorom bola zaradená, bol redakčne zostavovaný dopredu, pričom je

nepochybné, že spravodajský program T. n. zo dňa 21.3.2009 o cca 19,00 hod. bol redakčne

zostavovaný dopredu, teda kritérium zámernosti bolo v zmysle definície skrytej reklamy

naplnené.

Pokiaľ šlo o možnosť uvedenia verejnosti do omylu o podstate odvysielanej

informácie, odporkyňa poukazujúc na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa

26.7.2005 uviedla, že v prípade, ak je súbor informácií súčasťou programu a tieto informácie

obsahujú aj inú ako propagačnú zložku napr. zložku spravodajskú, práve prelínanie

jednotlivých zložiek informácií môže uviesť recipienta do omylu o podstate týchto informácií.

Predmetné informácie boli odvysielané v hlavnom spravodajskom programe v deň konania

prezidentských volieb. Recipient dôvodne očakával informáciu s obdobným spravodajským

obsahom, a tak mohol byť uvedený do omylu o podstate tejto informácie, ak súbor týchto

informácií ako celok, najmä vzhľadom na ich spôsob spracovania, v konečnom dôsledku

propagujú samotný program, jeho moderátorov a jeho špeciálny spôsob spracovania.

6

Predmetné informácie mohli uviesť recipienta do omylu o svojej podstate, nakoľko

sa v týchto informáciách prevládala propagačná zložka nad zložkou spravodajskou, pričom

tieto informácie boli sprostredkované ako integrálna súčasť spravodajského programu.

Odporkyňa pri určovaní výšky sankcie vzala do úvahy najmä závažnosť správneho

deliktu, ktorá spočívala práve v propagácii uvedeného programu účastníkom konania takým

spôsobom, pri ktorom účastník konania uvedie diváka do omylu o podstate programom

sprostredkúvanej informácie. Ďalšími faktormi, ktoré vzala odporkyňa do úvahy boli rozsah

a dosah vysielania, keďže účastník konania je multiregionálnym vysielateľom, ako aj to, že

účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu na

zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt).

Odporkyňa tiež poukázala, účastník konania bol za porušenia predmetného

ustanovenia zákona sankcionovaný už v minulosti, a teda mal a mohol vedieť, že svojím

konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Účastník

konania v uvedenom programe zámerne využil informácie reklamného charakteru na

spropagovanie predmetného vydania programu P. v. X. (volebné štúdio). Následkom

porušenia povinnosti bola propagácia daného programu spôsobom, ktorý uviedol recipienta

do omylu o podstate programom sprostredkúvaných informácií. V súvislosti s trvaním

správneho deliktu odporkyňa uviedla, že časť programu informujúca o programe P. v. X.

(volebné štúdio) trvala cca. 49 sek. Odporkyňa pri určovaní výšky pokuty vzala do úvahy fakt,

že informácie propagujúce program P. v. X. (volebné štúdio) boli odvysielané počas hlavného

spravodajského programu účastníka konania v tzv. prime - time, ktorý z hľadiska ceny za

odvysielanie reklamy patrí k najdrahším.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dňa 2.8.2011

opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie

konanie, alternatívne v prípade potvrdenia rozhodnutia žiadala adekvátne zníženie sankcie.

Zároveň sa domáhala aj priznania náhrady trov konania.

V opravnom prostriedku uviedla, že pod pojmom skrytá reklama je myslená reklama,

ktorá tvorí súčasť vysielania alebo časť článku v novinách, časopisoch, bez toho aby bola

presne oddelená od celkového vysielania alebo obsahu ostatného. Táto môže byť

prezentovaná vo forme reportáže, rozhovoru, pričom z označenia, zaradenia, usporiadania

žurnalistického materiálu nie je celkom zrejmé, že sa jedná o platenú alebo inak odmeňovanú

reklamu. Pri rozlíšení medzi právom na informácie realizovaným buď vecným alebo

7

reklamným informovaním je teda dôležitý spôsob podania týchto informácií a použitie, resp.

nepoužitie reklamných techník pri celkovom spracovaní.

Uviedla, že príspevok zo dňa 21.3.2009 odvysielaný v čase cca o 19,00 hod v relácii

Televízne noviny, obsahoval výlučne skutočnosti informačného charakteru. Všetky použité

výrazové prostriedky boli výlučne výpovedného, informačného charakteru, neboli zámerne

manipulované, zostrihané a podkreslené inými výrazovými prostriedkami tak, ako je to bežné

z reklamnej praxe, ktorá pre propagáciu používa expresívnosť, nátlakovosť, farebnosť,

zámernosť, prezentovanie výnimočnosti, jedinečnosti, nezameniteľnosti a nutnosti vlastniť,

získať, používať. Príspevok svojim spracovaním nesmeroval k propagácii, informoval

o skutočnostiach spravodajského a publicistického charakteru, jeho podstatou bolo

poskytnutie informácie, teda informovanie verejnosti tak, ako je bežné pre príspevky

spravodajského charakteru. Divák nebol uvedený do omylu o podstate informácie.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že ak mala odporkyňa zato, že je schopná sama posúdiť

nielen povahu konkrétnej relácie, ale predovšetkým všeobecnú schopnosť posudzovaných

televíznych programov napĺňať definíciu skrytej reklamy a tým naplniť reklamný účel

a uviesť diváka do omylu o podstate takejto informácie, potom musí v tomto smere uviesť

riadnu a zrozumiteľnú argumentáciu, t.j. vyložiť, o aké premisy ohľadne schopnosti uviesť

diváka do omylu o podstate informácie svoje závery opiera a akým poznaním tieto premisy

odôvodňuje. Ide o to, aby závery odporkyne neboli len špekuláciami, založenými

na subjektívnych odhadoch, pocitoch alebo dojmoch. Na nutnosti uviesť v odôvodnení

rozhodnutia o sankcii takúto presnú, náležitými skutkovými zisteniami opodstatnenú

a logicky vystavanú argumentáciu je nutné trvať hlavne práve v prejednávanej veci, lebo

odporkyňa vo výroku napadnutého rozhodnutia výslovne tvrdí nie to, že odvysielaný

príspevok by mohol naplniť definíciu skrytej reklamy, ale že naplnil definíciu skrytej

reklamy, teda to, že k takémuto negatívnemu následku už skutočne prišlo.

V odvysielanom príspevku nebola zrejmá akákoľvek odplatnosť vzťahu medzi tým

istým subjektom, ktorý je tak vysielateľom spravodajskej relácie s názvom T. n., ako aj

vysielateľom programu s názvom P. v. X. (volebné štúdio). Výklad odporkyne považovala

navrhovateľka, s ohľadom na definíciu skrytej reklamy a na kumulatívne naplnenie všetkých

zákonných podmienok, za dogmatický a zúžený.

Ohľadne uvedenia verejnosti do omylu o podstate informácie, navrhovateľka uviedla,

že je zrejmé, že divák v relácii spravodajského charakteru očakáva alebo môže očakávať

8

ďalšie informácie spravodajského alebo publicistického charakteru, pričom odvysielané

informácie niesli jasné spravodajské rozlišovacie znaky a informácie, ktoré v príspevku

odzneli je možné považovať za informácie vysielané vo verejnom záujme. Napadnuté

rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné z dôvodu nesprávne posúdeného skutkového

stavu veci.

V ďalšom obsahu navrhovateľka poukazovala na rozsudky tunajšieho súdu, sp. zn.

, , tvrdiac, že je zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o skrytú

reklamu, ale o informovanie o veciach verejného záujmu.

V časti uloženej sankcie považovala navrhovateľka rozhodnutie za nepreskúmateľné

z dôvodu absencie vlastnej správnej úvahy. K dôvodnosti výšky a odôvodnenia výšky

finančnej sankcie uviedla, že dôvody uloženia finančnej sankcie sú len výpočtom dôvodov

uvedených v , nenesú žiadne známky vlastnej správnej úvahy

správneho orgánu, teda de facto sú nelogické a nepreskúmateľné, čo do výšky a dôvodu

uloženia sankcie, pričom v tejto časti poukázala na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn.

, , . Uloženú sankciu považovala za neprimerane vysokú,

nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorá nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu.

Domnievala sa, že odporkyňa udeľuje výšky finančných sankcií bez zjavného logického

postupu v závislosti od kvantity a kvality posudzovaného porušovania.

K podanému opravnému prostriedku sa písomným podaním zo dňa 8.8.2011 vyjadrila

tak, že navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Odporkyňa uviedla, že v rámci sprostredkovaných informácií odzneli údaje o čase

vysielania programu, moderátorka avizovaného programu vo svojom vstupe vyzdvihla

aktuálnosť, s akou budú recipientovi sprostredkované výsledky volieb a ich analýzy, pričom

tiež vyzdvihla jeho atraktívnosť. Navyše moderátori propagovaného programu P. v. X.

(volebné štúdio) sú verejnosti známymi politicko-publicistickými redaktormi a

sprostredkovanie informácií o danom programe nimi osobne je spôsobilé zvýšiť záujem

recipienta o tento program, a teda pôsobiť propagačne, rovnako ako využitie autentického

štúdia daného programu ako pozadia pre živý vstup v rámci programu T. n.. Propagačný

charakter respondentov i poskytnutých informácií prevažoval nad zložkou informačnou resp.

spravodajskou.

9

Ďalej uviedla, že podstatou skrytej reklamy je skutočnosť, že divákovi sú propagačné

informácie podsúvane skrytou, nenátlakovou formou, pričom sú "zaobalené" v rámci kontextu

programu. Preto, ak by uvedený príspevok obsahoval reklamné techniky, nejednalo by sa už

o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, ale o klasickú reklamu. Z tohto dôvodu

považovala odporkyňa argument navrhovateľky ohľadne absencie reklamných techník

za bezpredmetný.

K tvrdenému nedostatku dôvodov odporkyňa uviedla, že závery uvedené

v napadnutom rozhodnutí sú riadne odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré

skutočnosti posúdila odporkyňa ako rozporné so a z akého dôvodu,

rovnako uviedla argumenty, ktorými sa riadila pri hodnotení splnenia jednotlivých kritérií.

Závery v napadnutom rozhodnutí logicky vyplývajú z argumentácie v ňom uvedenej.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia venovala odporkyňa náležitú pozornosť riadnemu

zdôvodneniu záverov, ku ktorým počas správneho konania dospela, uviedla skutočnosti

a argumenty, ktorými sa riadila pri hodnotení splnenia jednotlivých kritérií. Správna úvaha

bola použitá len v prípadoch, kde zákon používa pojmy bez uvedenia ich legálnej definície,

pri ukladaní výšky pokuty a pri hodnotení naplnenia kritérií skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie, pri ktorých to predpokladá zákon. Navrhovateľka v opravnom prostriedku

uviedla iba všeobecné argumenty, ktoré nevztiahla ku konkrétnym častiam napadnutého

rozhodnutia, a preto ich odporkyňa hodnotila ako účelové.

Odporkyňa tiež uviedla, že napadnutý komunikát skúmala z hľadiska naplnenia

jednotlivých kritérií skrytej reklamy a dospela k záveru, že došlo ku kumulatívnemu

naplneniu týchto kritérií, na základe čoho skonštatovala, že došlo k porušeniu príslušného

zákonného ustanovenia. Tvrdenie navrhovateľky, že príspevok zásadným spôsobom

nereklamoval niečo nové, prevratné je z pohľadu naplnenia kritérií skrytej reklamy

bezpredmetné. V zmysle definície uvedeného inštitútu je rozhodujúce, že odvysielané

informácie plnili reklamný účel, a teda propagovali následne odvysielaný program.

Skutočnosť, či ide o nový typ programu alebo o známy formát a propaguje sa jeho konkrétna

časť nemá žiadny vplyv na to, či dané informácie mohli naplniť definíciu skrytej reklamy

alebo nie.

Pokiaľ navrhovateľka namietala dogmatický a zúžený výklad zákona, odporkyňa

uviedla, že sa podrobne vysporiadala s navrhovateľkou namietanými kritériami skrytej

reklamy, ktoré podrobne rozviedla na stranách 6 až 12 napadnutého rozhodnutia. V rámci

10

správnej úvahy posudzovala odporkyňa v predmetnom príspevku odvysielané informácie z

hľadiska ich obsahu, spôsobu a formy spracovania, t.j. či tieto informácie boli slovnou alebo

obrazovou informáciou o činnosti poskytovateľa služby, odvysielanou v rámci programu,

ktorá by bola navrhovateľkou zámerne využitá na reklamný účel, a teda propagáciou

avizovaného programu, čím by mohol byť respondent uvedený do omylu a dospela k záveru,

že informácie o pripravovanom programe P. v. X. (volebné štúdio) odvysielané v programe T.

n. dňa 21.3.2009 o cca 19,00 hod. naplnili všetky kritériá definície skrytej reklamy v zmysle §

32 ods. 13 a ich odvysielaním došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej

Odporkyňa v súvislosti s navrhovateľkou citovanými rozsudkami tunajšieho súdu

nepovažovala tieto za dôvodné alebo na vec sa vzťahujúce.

V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa odôvodnenia uloženej sankcie odporkyňa

uviedla, že poslednou právoplatne udelenou sankciou udelenou navrhovateľke za rovnaký

delikt bola pokuta vo výške 200 000 Sk (6638,78€). Je teda zrejmé, že odporkyňa udelila

navrhovateľke napadnutým rozhodnutím sankciu o 50% vyššiu, ako bola výška poslednej

právoplatne udelenej sankcie. Odporkyňa nesúhlasila s argumentom navrhovateľky o absencii

vlastnej správnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí

jednoznačne poukázala na fakt, že vyššiu pokutu udelila navrhovateľke, nakoľko je zrejmé, že

predchádzajúce sankcie nesplnili svoj preventívny účel. Odporkyňa tiež explicitne poukázala

na fakt, že skrytá reklama bola odvysielaná v tzv. prime time, počas ktorého je reklamný čas

najdrahší. Pri odôvodnení výšky sankcie postupovala odporkyňa v súlade so zákonom

a zásadami logického myslenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/

v spojení s o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách) napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo preskúmal na ústnom pojednávaní ( ) a po prejednaní

veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na

ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

11

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie z druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne

a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia,

tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik

práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných

fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.

Podľa SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné

pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa c ods. 1 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (pred 1.7.2001),

sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší

rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(publikovaný pod č. , ďalej v texte rozhodnutia len Dohovor), každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

12

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Základom interpretácie a aplikácie SR je zabezpečenie

materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho

právneho štátu prezentoval v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako

neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť

(princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z ,

sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou

všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,

ktorým boli priznané.“ (, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov

a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13.10.1999.

Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).

Základnou podmienkou materiálneho právneho štátu je všeobecná záväznosť práva pre

všetkých. To znamená, že orgány štátnej správy, orgány samosprávy, ako aj každý jednotlivec

musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

Pokiaľ ide o pojem „trestného obvinenia“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je potrebné

pri posudzovaní, či delikt má byť kvalifikovaný ako trestný zistiť, či text definujúci tento

delikt patrí v právnom poriadku štátu do trestného práva, povahu deliktu a taktiež povahu

a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, pritom je nutné vziať do úvahy predmet

a účel čl. 6 Dohovoru, všeobecný význam pojmov tohto článku a zákony zmluvných štátov

(rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Garyfallou AEBE v. Grécko zo dňa

24.9.1997, § 32, rozsudok vo veci Kadubec v. Slovensko zo dňa 2.9.1998, § 50, obdobne

rozsudok vo veci Lauko zo dňa 2.9.1998). Význam prístupu, ktorý k deliktu zaujíma

vnútroštátne právo je len relatívny, dôležitejšími faktormi sú povaha deliktu, povaha a stupeň

prísnosti sankcie (rozsudok vo veci Őztűrk v. Nemecko zo dňa 21.2.1984, séria A-73, s.19,

§ 52), ktoré sú alternatívne, t. j. pre aplikáciu čl. 6 Dohovoru dôvodiac, že ide o vec „trestného

obvinenia“ je postačujúce, aby sa naplnilo len jedno z uvedených kritérií, teda postačí, že

delikt je svojou povahou (nature of the offence) trestný z hľadiska Dohovoru alebo tento

delikt vystavuje osobu hrozbe sankcií, ktoré svojou povahou a stupňom prísnosti všeobecne

patria do kriminálnej sféry (inter alia rozsudok vo veci Lutz v. Nemecko zo dňa 25.8.1987,

séria A-123, s. 23, § 55, cit. rozsudok Kadubec v. Slovensko, § 51). Pre relatívny nedostatok

13

závažnosti sankcií ukladaných za delikt (the relative lack of seriousness of the penalty),

nemožno pri delikte popierať jeho vnútorne kriminálny charakter (cit. rozsudok vo veci

Őztűrk, § 54).

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že pokiaľ ide o trestné

obvinenie v zmysle Dohovoru možno sem subsumovať veci správneho trestania, t. j.

priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb –

podnikateľov (o. i. pozri rozsudky vo veciach sp. zn. , ,

).

V predmetnej veci odporkyňa uložila navrhovateľke pokutu vo výške 10 000 € podľa

o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách.

Podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách v znení účinnom v čase spáchania deliktu, rada

o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa

odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

Podľa o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona

č. o telekomunikáciách, rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov

odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného

roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení

povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania

povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady.

Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel

sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby

od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody

procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila

dôkazných prostriedkov).

Navrhovateľka mala porušiť povinnosť dňa 21.3.2009; odporkyni v tomto prípade

začala plynúť ročná prekluzívna lehota pre vydanie rozhodnutie o uložení sankcie dňa

22.3.2009.

14

Rozhodnutie bolo vydané dňa 21.6.2011, čiže uplynulo 26 mesiacov

a 30 dní od tvrdeného porušenia povinnosti do vydania rozhodnutia o uložení sankcie.

V tejto lehote však sú zahrnuté aj časové úseky, kedy podľa lehota pre

zánik zodpovednosti neplynula, keďže v preskúmavanej veci odporkyňa rozhodla po tretíkrát,

po predchádzajúcom opakovanom zrušení rozhodnutí odporkyne tunajším súdom, pričom za

deň kedy lehota začne spočívať sa považuje deň, kedy začalo súdne konanie /doručením

návrhu, resp. opravného prostriedku/ a posledným dňom spočívania lehoty je deň

právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Prvé rozhodnutie č. zo dňa 25.8.2009 bolo napadnuté opravným

prostriedkom doručeným Najvyššiemu súdu SR dňa 24.11.2009, ktorý o podanom opravnom

prostriedku rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 21.4.2010, právoplatným dňa

15.5.2010, teda lehota neplynula 5 mesiacov a 21 dní.

Druhé rozhodnutie č. zo dňa 22.6.2010 bolo napadnuté opravným

prostriedkom doručeným Najvyššiemu súdu dňa 18.8.2010, ktorý o opravnom prostriedku

rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.03.2011, právoplatným dňa 21.4.2011,

lehota teda neplynula 8 mesiacov a 3 dni.

Spolu lehota neplynula 13 mesiacov a 24 dní.

Z uvedeného vyplýva, že ak odporkyňa vydala napadnuté rozhodnutie po 26 me-

siacoch a 30 dňoch, pričom počas 13 mesiacov a 24 dní lehota neplynula z dôvodu

prebiehajúcich súdnych konaní, potom odporkyňa vydala rozhodnutie po uplynutí 13 me-

siacov a 6 dní, teda 1 mesiac a 6 dní po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty.

Trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa obvinenie z trestného činu

a konanie o ňom.

v znení neskorších predpisov, v až

upravuje inštitúty, ktoré vymedzujú zánik trestnosti a trestu, pričom jedným z dôvodov zániku

trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania a trestnosť činu zaniká uplynutím tam

stanovenej premlčacej doby.

15

S právnou úpravou hmotného práva korešponduje právna úprava trestného práva

procesného.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len ), trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo

začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Podľa , prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je trestné

stíhanie neprípustné podľa , t.j. okrem iných dôvodov aj z dôvodu premlčania trestného

stíhania.

Podľa , súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,

že je tu niektorá z okolností uvedených v . V citovanom ustanovení je zakotvené

premlčanie trestného stíhania ako prípad zániku trestnosti.

Podľa , odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné

stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie

trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.

Vo všetkých citovaných prípadoch týkajúcich sa zastavenia trestného stíhania

z dôvodu jeho premlčania majú ustanovenia trestných kódexov kogentný charakter. Ak

zakotvuje povinnosť zastaviť trestné stíhanie (prokurátor, súd na hlavnom pojednávaní,

odvolací súd neverejnom zasadnutí), urobí tak bez návrhu, z úradnej povinnosti.

Najvyšší súd SR preto dospel k záveru, že nakoľko správne delikty patria do kategórie

trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, je potrebné, aby aj správny súd

prihliadal k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo), bez

ohľadu na skutočnosť, či túto skutočnosť v podanom opravnom prostriedku navrhovateľka

namietala. Takéto posudzovanie veci je nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania

jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v

súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnutie odporkyne zrušiť podľa § 250j

ods. 2 písm. a/ v spojení s zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie,

pričom v zmysle v ďalšom konaní je odporkyňa viazaná názorom súdu.

16

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu v uplatnenej výške 470,55 €.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia: odmena za 3 úkony právnej služby –

prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – opravný prostriedok

zo dňa 1.8.2011, účasť na pojednávaní zo dňa 8.12.2011, á 123,50 € (vo výške 1/6

výpočtového základu 741,00 €) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„Vyhláška“), režijný paušál k trom úkonom právnej služby podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky,

á 7,21 € a DPH vo výške 20%.

Odporkyňa je povinná náhradu trov konania podľa v spojení

s 250l ods. 2, uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne

navrhovateľky, č. ú. X. vedený vo V., A., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. decembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská