Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-162-2020.pdf
PDF · 128.29 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/162/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: A. J., XXX XX F. č. XXX, IČO: 50 597 795, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná č. 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP2-2020/032572-003 zo dňa 08.10.2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo: OU-ZA-OOP2-2020/032572-003 zo dňa 08.10.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Čadca, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií príslušný podľa § 10a ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z.z.“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozkazom o uložení pokuty za správny delikt č. OU-CA-OCDPK-2020/004374-05 z 15.06.2020 uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo: T krajina registrácie: Slovenská republika, kategória: M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t, najväčšia prípustná celková hmotnosť: 1 585 kg, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy: 2 335 kg, pokutu vo výške 150 EUR podľa zákona č. 488/2013 Z.z. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 19.05.2018 v čase o 13:47:10 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Voči predmetnému rozkazu o uložení pokuty za správny delikt podal žalobca včas odôvodnený odpor. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-CA-OCDPK-2020/004374-05 z 15.06.2020 uložil pokutu vo výške 150 EUR podľa ust. § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo: T krajina registrácie: Slovenská republika, kategória: M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t, najväčšia prípustná celková hmotnosť: 1 585 kg, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy: 2 335 kg za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 19.05.2018 v čase o 13:47:10 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer ZA, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa v nadväznosti na obranu žalobcu prezentovanú v podanom odpore, v zmysle ktorej priestupok nespáchal žalobca ale jeho spoločník, ktorý mal v označený deň motorové vozidlo zapožičané, správny orgán uviedol,
že sa domnieva, že prevádzkovateľ vozidla mal záujem podať odpor z dôvodu vedenia vozidla inou osobou, avšak vzhľadom k tomu, že došlo k zmene zákona č. 488/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2019, nie je už možné podať odpor uvedením údajov o vodičovi, a teda zodpovednosť za úhradu diaľničnej známky prenášať na inú osobu, ani vodiča prejednávať v priestupkovom konaní. V uvedenom prípade ide jednoznačne o nesplnenie si povinnosti zo strany prevádzkovateľa, t. j. nesplnenie si povinnosti úhrady diaľničnej známky pri užívaní vymedzených úsekov ciest. Správny orgán prvého stupňa na záver s poukazom na usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR značka: 07766/2016/C231-SCDPK/80207 z 16.12.2016 a Všeobecné obchodné podmienky Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. konštatoval, že na základe zisteného a potvrdeného stavu veci mal preukázané, že prevádzkovateľ vozidla nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z..
2. Rozhodnutím číslo spisu: OU-ZA-OOP2-2020/032572-003 zo dňa 08.10.2020 žalovaný odvolanie žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. j. OU-CA-OCDPK-2020/004374-05 zo dňa 15.06.2020 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia po citácii ust. § 2 ods. 4, § 4, § 9 ods. 12, § 10a, § 11, § 13, § 16, § 16e zákona o diaľničnej známke uviedol, že pokuta za neuhradenie diaľničnej známky sa podľa § 10a ods. 8 môže uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V danom prípade prvá lehota (subjektívna), t. j. deň, kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení povinností účastníkom konania, začala plynúť odo dňa doručenia podnetu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. ako správcu výberu úhrady diaľničnej známky, t. j. dňa 11.02.2020. Momentom, kedy sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti a od ktorého začala plynúť dvojročná subjektívna lehota pre udelenie pokuty, je okamih automatizovaného priradenia záznamu o kontrole do zásobníka práce príslušného zamestnanca, ktorý vybavuje daný záznam. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. na základe údajov zaznamenaných kontrolným systémom vyhotovila záznam o vykonaní kontroly č. 13097944 zo dňa 20.05.2018 v čase o 02:27:34 hod.. Uvedený záznam bol odoslaný príslušnému správnemu orgánu a zaevidovaný ako podnet na prejednanie správneho deliktu v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave dňa 11.02.2020. Ak od tohto dňa začala správnemu orgánu plynúť dvojročná subjektívna lehota pre uloženie pokuty, tak koniec tejto lehoty by pripadol na deň 11.02.2022. Táto lehota bola splnená, pretože správny orgán vydal rozkaz o uložení pokuty bezodkladne dňa 03.03.2020, t. j. do dvoch rokov, odkedy sa o porušení dozvedel. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že označeným dátumom vo výroku rozhodnutia správny orgán presne vymedzil, kedy došlo k porušeniu povinnosti (dňa 19.05.2018), čím konkretizoval aj čas spáchaného správneho deliktu, ktorého označenie je dostatočne určité. Od uvedeného dňa až do vydania rozhodnutia (15.06.2020) a rozhodnutia o odvolaní neuplynula ani objektívna lehota tri roky, v ktorej môže byť pokuta uložená, teda nie je dôvod pre odloženie veci. Správny orgán postupoval v zmysle ust. § 34 Správneho poriadku. Podkladmi pre uloženie pokuty bol záznam o vykonaní kontroly, fotodokumentácia dokazujúca prejazd vozidla daným miestom, písomný doklad o správnom delikte a jeho zaevidovanie v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave. V nadväznosti na vznesené odvolacie námietky žalovaný ďalej upresňuje, že novelizácia Správneho poriadku zákonom č. 527/2003 Z.z. výslovne zakotvila tzv. subsidiárny charakter Správneho poriadku. Ak zákon o diaľničnej známke určité procesné postupy neupravuje, až vtedy sa aplikuje príslušné ustanovenie Správneho poriadku. Za porušenie povinnosti správny orgán uloží pokutu prevádzkovateľovi vozidla podľa ust. § 10a až § 13 zákona o diaľničnej známke, t. j. neuplatňuje sa zákon o priestupkoch, ako to namieta odvolateľ, pretože sa nejedná o priestupkové konanie, ktoré sa podľa zákona o diaľničnej známke vzťahuje iba na prejednanie priestupku vodiča v zmysle ust. § 10 ods. 5 zákona o diaľničnej známke. Z ustanovenia § 16d zákona o diaľničnej známke vyplýva, že konania o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 01. júlom 2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Správny orgán teda nemohol rozhodovať podľa predpisov platných v čase spáchania priestupku, pretože konanie vo veci priestupku začal až dňa 11. 02. 2020, t. j. v čase platnosti zákona č. 488/2013, ktorý bol zákonom č. 149/2019 Z. z. novelizovaný a ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Pretože konanie o porušení ustanovení zákona o diaľničnej známke (o správnom delikte, nie priestupku) začal správny orgán dna 11.02. 2020 a pokračovalo konaním o správnom delikte podľa § 10a zákona o diaľničnej známke vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt dňa 15.06.2020, nemohol uplatniť správny orgán v konaní postup podľa už zrušeného § 13 ods. 7 zákona o diaľničnej známke tak,
ako sa ho domáhal odvolateľ a sankcionovať vodiča, O. Z., ktorý čestne prehlásil, že dňa 19. 05. 2018 mal zapožičané motorové vozidlo T avšak k porušeniu povinnosti podľa zákona o diaľničnej známke sa priamo nepriznal. Podľa uvedeného ustanovenia platilo, že ak prevádzkovateľ vozidla v odpore proti rozkazu o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa §4 ods. 2 uvedie údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo alebo jazdnú súpravu v čase porušenia, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu, okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla preruší a začne konanie o priestupku vodiča podľa § 10. Ak v konaní o priestupku vodiča podľa § 10 okresný úrad v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla; inak okresný úrad konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. Novelou zákona o diaľničnej známke bola v rámci pokutovania správnych deliktov v rozkaznom konaní vypustená možnosť prevádzkovateľa vozidla v odpore uviesť údaje vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo, pretože tento inštitút zbytočne predlžoval konanie o delikte a v mnohých prípadoch nebolo možné priestupok prejednať. V konečnom dôsledku sa vo veci opätovne konalo s prevádzkovateľom vozidla, ktorému bola pokuta udelená. V zmysle uvedeného vyplýva, že práve pokutovanie prevádzkovateľa vozidla a nie vodiča vozidla, ktorý v danom mieste a v daný deň a hodinu porušil povinnosti, vyplývajúce z platných predpisov bolo založené zákonodarcom na princípe objektívnej zodpovedností. Objektívna zodpovednosť znamená podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke povinnosť držiteľa vozidla zabezpečiť dodržiavanie vybraných pravidiel cestnej premávky vodičom, ktorému vozidlo zveril. Za protiprávne konanie spáchané s jeho vozidlom bude totiž zodpovedný práve držiteľ vozidla. Objektívna zodpovednosť držiteľa, resp. prevádzkovateľa vozidla je upravená aj zákonom č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákonom č, 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR a Všeobecné obchodné podmienky správcu Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. sú podporné dokumenty, ktoré potvrdzujú skutočnosť, kedy prevádzkovateľ vozidla porušil ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. a teda nezabezpečil, aby vozidlo malo na spoplatnených úsekoch cesty uhradenú diaľničnú známku. Odvolací orgán sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu diaľničnej známky NDS, a.s. sú záväzné ako pre prevádzkovateľa vozidla, tak aj pre okresný úrad, pretože to vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, ktorý priamo uvádza, že podmienky úhrady diaľničnej známky určí správca ich výberu vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky (priamo konkretizuje podmienky a možnosti úhrady diaľničnej známky).
3. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. Predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že dňa 21.07.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z.z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z.z.. V zmysle uvedenej novely konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, v dôsledku čoho uplynutie 60-dňovej lehoty spôsobuje zánik trestnosti správneho deliktu. Správny orgán musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, v opačnom prípade zodpovednosť za správny delikt zaniká. Konanie o správnom delikte je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu konaním s trestným charakterom, na ktoré je potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj obvinenému garantovať práva upravené v čl. 6 Európskeho dohovoru. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/4/2008 z 23.10.2008 žalobca zdôrazňuje, že pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania. Ak je teda žalobcovi kladené za vinu to, že mal spáchať správny delikt pred dňom 20.07.2020, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z.z. trestnosť správneho deliktu sa musí posudzovať podľa predpisov účinných od 21.07.2020, pretože sú pre žalobcu ako páchateľa priaznivejšie - zánik zodpovednosti totiž nenastáva po uplynutí dvojročnej subjektívnej alebo trojročnej objektívnej prekluzívnej doby ale do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.01.2021 poukazuje na skutkové a právne dôvody, ktoré obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 2 tohto rozsudku). Na dôvažok vo vzťahu k vznesenej podstatnej žalobnej námietke uviedol, že správny orgán postupoval v súlade so
zákonom a v konaní uplatnil postup podľa zákona platného do 21.07.2020 tak, ako to vyplýva z ust. § 16e zákona č. 488/2013 Z.z., ktorý stanovuje, že konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. K námietke žalobcu, že správny orgán prvého stupňa a žalovaný postupovali v rozpore s ustanoveniami zákona č. 488/2013 Z.z., žalovaný uviedol, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaň pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 alebo poverená výkonom kontroly. Teda tieto dôkazy boli podkladom pre začatie rozkazného konania o správnom delikte a nie samotné usmernenie MDVa RR SR ani Všeobecné obchodné podmienky NDS, a.s., ako uvádza žalobca. Tieto doklady sú len podpornými dokumentmi, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že prevádzkovateľ vozidla porušil ust. § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z..
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.02.2021 zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré obsiahol v podanej žalobe. Zdôrazňuje, že ak je mu kladené za vinu to, že mal spáchať správny delikt pred dňom 20.07.2020, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona trestnosť správneho deliktu sa poukazujúc na argumentáciu uvedenú v žalobe musí nevyhnutne posudzovať podľa predpisov účinných od 21.07.2020. Na danej skutočnosti nič nemení ani ust. § 16e zákona č. 488/2013 Z.z., pretože ust. § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka konania, ale lehotou hmotnoprávnou, upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa za správny delikt.
6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
7. Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako prvostupňový správny orgán, podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 488/2013 Z.z.“) vydal dňa 26.2.2020 pod číslom: OU- ZA-OCDPK-2020/016870 rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčné číslo T (krajina registrácie Slovenská republika, kategória M1, charakteristika: motorové vozidlo do 3,5t, najväčšia prípustná celková hmotnosť 2040 kg a najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy 0 kg) uložil pokutu vo výške 150,-Eur, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 označeného zákona tým, že dňa 19.05.2018 v čase o 13:47:10 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení poukázal na ust. § 2 ods. 5, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1, § 11 ods. 5, § 12 ods. 1 označeného zákona. Vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 10577657 a fotografie, vyhotovené dňa 30.11.2017 v čase o 02:44:39 h. Na základe tohto záznamu a fotografie bolo zistené a preukázané, že účastník dňa 19.05.2018 v čase o 19:17:27 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer TN vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 10a ods. 1 označeného zákona. Zároveň nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 tohto zákona a podľa § 11 ods. 1 tohto zákona mu uložil pokutu 150,-Eur.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 26.10.2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) vzhliadajúc potrebu aplikovať § 195 písm. b) a c) SSP a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a vrátiť vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
9. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, najmä pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, či v čase od spáchania správneho deliktu do vydania napadnutého rozhodnutia (preskúmavaného v tomto konaní) nedošlo k zániku deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za tento správny delikt v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. V čase medzi rozhodovaním správneho orgánu prvého stupňa a rozhodovaním žalovaného totiž došlo k zmene právnej úpravy (zákonom č. 198/2020 Z.z.) hmotnoprávnych prekluzívnych lehôt, ktorými je správny orgán pri rozhodovaní o správnych deliktoch a ukladaní pokút viazaný.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2018 (spáchanie iného správneho deliktu) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2018 Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.
Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2018 správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.
Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2018 za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2020 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020 konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2018 ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2020 správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2020, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.
V zmysle ustanovenia § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle § 16 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 12.10.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia žalovaného) na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /Správny poriadok/ v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
11. Správny súd sa v zmysle § 195 SSP najskôr vyjadruje k časovej aplikácii zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom do 20.7.2020. Je potrebné zdôrazniť, že iný správny delikt sa stal dňa 19.05.2018. V tomto čase bolo účinné ust. § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 označeného zákona, ktoré upravovalo 2- ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu v rámci, ktorej bol žalovaný oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt. Od 21.7.2020 (t.j. v čase vydania rozhodnutia žalovaného a aj v čase vyhlásenia rozsudku) je však účinná nová právna úprava (zákon č. 198/2020 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 488/2013 Z.z.) a podľa § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti a pokutu možno uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. V zmysle vyššie citovaného intertemporálneho ustanovenia § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. účinného od 21.7.2020 konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou zákona č. 198/2020 Z.z. (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade možno za začatie správneho (administratívneho) konania považovať doručenie rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla pod číslom: OU-ZA-OCDPK-2020/004374 zo dňa 03.03.2020 žalobcovi, k čomu došlo dňa 09.03.2020 (teda pred 21.7.2020, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 488/2013 Z.z. - zákon č. 198/2020 Z.z.). I keď takto určený moment ex offo začatého administratívneho konania v posudzovanej veci s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 16e zákona č. 488/2013 Z.z. by za iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý sa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd však posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a to pokiaľ išlo o posúdenie otázky trestnosti činu, v intenciách právnej úpravy (zákona č. 488/2013 Z.z.) účinnej až od 21.7.2020 a to z nasledovných dôvodov:
12. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaný pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. - „ďalej len „Listina“) sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
13. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 2Sžo 2/2012 z 19.12.2012, 3Asan/11/2017 z 31.7.2018,) vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci
správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
14. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že pokiaľ ide o trestné obvinenie v zmysle Dohovoru možno sem subsumovať veci správneho trestania, t.j. priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov (pozri o. i. rozsudky vo veciach sp. zn. 8 Sžo 28/2007, 3 Sžo 79/2010, 8 Sžo 147/2008). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Szd/12/2009 z 18.2.2010 konštatoval, že zásada stanovená v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom.
15. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 8Sž 19/2011 z 18.12.2011 konštatoval, že keďže správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, je potrebné, aby aj správny súd prihliadal k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na skutočnosť, či túto skutočnosť v podanom opravnom prostriedku navrhovateľka namietala. Takéto posudzovanie veci je nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných obvinení v súlade s čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru.
16. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva, že pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodov premlčania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo 4/2008).
17. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt je aj uplynutie prekluzívnych lehôt, v rámci ktorých môže byť rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce sankciu vydané.
18. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/1/2016 z 24.10.2019). V zmysle konštantnej judikatúry (napr. Rs 11/2004, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo 147/2008, 2Sžp 19/2012) na zachovanie lehôt nestačí len v rámci nich vydať prvostupňové rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za
správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá práva sféra povinného subjektu. Prakticky všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov). Ustanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú povahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými), pričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt.
19. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 120/2010 je všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia. (R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu SR).
20. V čase, keď bola žalobcovi uložená pokuta správnym orgánom prvého stupňa bol správny orgán prvého stupňa oprávnený uložiť žalobcovi pokutu za stíhaný delikt v 2 - ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu kedy sa dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť len (resp. v až) 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo).
21. Zákonom č. 198/2020 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, boli s účinnosťou od 21.7.2020, t.j. už v čase rozhodovania žalovaného o odvolaní žalobcu zmenené znenia § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy došlo podľa novelizovaných ustanovení k vypusteniu (2-ročnej) subjektívnej prekluzívnej lehoty a k extrémnemu skráteniu objektívnej prekluzívnej lehoty z 3 rokov na 60 dní, ktorá ako jediná limituje správny orgán tak na začatie administratívneho konania ako i uloženie pokuty.
22. V danom prípade je nesporné, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jeho rozhodovania avšak jeho rozhodnutie „nestihlo“ nadobudnúť právoplatnosť pred zmenou právnej úpravy v dôsledku napadnutia odvolaním. Pred vydaním rozhodnutia žalovaného o podanom odvolaní žalobcu nadobudla účinnosť nová právna týkajúca sa otázky trestnosti činu, v rámci ktorej došlo aj k zmene prekluzívnej lehoty, v ktorej možno uložiť pokutu za spáchaný delikt.
23. Správny súd berúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru najvyšších súdnych autorít v posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchal prevádzkovateľ vozidla (žalobca) správny delikt pred dňom 20.7.2020, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“ sa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2020, pretože sú pre páchateľa priaznivejšie - zánik zodpovednosti totiž nenastáva po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale do 60 dní od porušenia povinnosti.
24. Z uvedeného potom vyplýva, že ak prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť podľa zákona č. 488/2013 Z.z. v roku 2017, 2018 či 2019 alebo dokonca v prvých mesiacoch roka 2020, nemôže mu byť uložená pokuta, pretože objektívna 60 dňová lehota plynúca od porušenia povinnosti dávno ubehla. Intertemporálne ustanovenie § 16e teda na tejto skutočnosti nič nemení, pretože ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z.z. nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho orgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa za správny delikt. Konania začaté do 20.7.2020 sa teda môžu dokončiť podľa doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.7.2020, pretože tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ v Ústave SR a vo vyššie citovanom Dohovore a Listine.
25. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o správnom delikte žalobcu rozhodnúť v súlade s priaznivejšou novou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či ide o dôvodné alebo nedôvodné námietky, tieto by žiadnym spôsobom neovplyvnili výrok rozhodnutia správneho súdu o zrušení rozhodnutia, keďže pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti sankcionovať správny delikt v danej veci.
26. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.