Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)42d/387058.fcd93b.pdf
PDF · 173.21 KB
No categories available
2Sžo/2/2012
Najvyšší súd 2Sžo/2/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta
41/A, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER- KÁN & PARTNERS,
s.r.o. so sídlom Nám. Martina Benku č. 9, Bratislava, proti ţalovanému: Štátna veterinárna
a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, Bratislava, právny nástupca
Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove, Levočská 112, Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 27. októbra 2010, č. 43/2010/Ma, o odvolaní ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/143/2010-40 zo 4. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/143/2010 – 40 zo 4. októbra 2011 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 4. októbra 2011, č. k. 1S/143/2010 – 40 podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie
ţalovaného z 27. októbra 2010, č. 43/2010/Ma, ktorým ţalovaný uloţil ţalobcovi úhrnný trest
– pokutu vo výške 3000 €, za porušenie viacerých ustanovení zákona č. 152/1995 Z. z.
o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). Podľa názoru
krajského súdu ţalovaný síce správne postupoval, keď pouţil analogicky pri uloţení pokuty
absorpčnú zásadu, avšak jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe z neho
nevyplýva, za aké porušenie povinností by mala byť ţalobcovi uloţená pokuta, v akej výške
a teda nie je ani náleţite odôvodnená správna úvaha pri pouţití tejto absorpčnej zásady.
Krajský súd poukázal na to, ţe na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré
zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri
postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný
súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné pouţiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú
zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).
Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo pri
rovnakých sadzbách pokút znamenalo, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný
trest uloţí podľa sadzby za najzávaţnejší z týchto deliktov (závaţnosť pritom treba
posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe
záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).
Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie
úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené delikty síce
riadili a konštatovali, ţe uloţili sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, ale
v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné.
Nevyplýva z neho, aká sankcia by prislúchala tomu ktorému deliktu a teda nie je moţné
vyvodiť, za ktorý delikt je najprísnejšia sankcia. V ďalšom konaní preto zaviazal ţalovaného
na opätovné rozhodnutie o odvolaní ţalobcu s tým, ţe rozhodnutie bude riadne odôvodnené
tak, aby bolo preskúmateľné, t j. aby z neho bolo zrejmé, za ktoré porušenie povinností je
potrebné ţalobcovi uloţiť pokutu v akej výške a z toho vyplývajúce pouţitie absorpčnej
zásady.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ţe zaviazal
v konaní neúspešného ţalovaného na ich náhradu ţalobcovi.
Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil tak, ţe ţalobu ako bezdôvodnú zamietne. Podľa jeho názoru krajský súd síce
uznal, ţe ţalobca spáchal správne delikty a ţalovaný pri ukladaní pokuty správne aplikoval
absorpčnú zásadu, avšak zároveň pokladal rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné
z dôvodu, ţe pri aplikácii absorpčnej zásady nie je zrejmé, aká sankcia by prislúchala tomu
ktorému deliktu a nie je teda moţné vyvodiť, za ktorý delikt je sankcia najprísnejšia.
Podľa názoru ţalovaného je však pouţitie absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty za
spáchané delikty správne a dostatočne odôvodnené pričom poukázal na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny
delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za
ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán
uloţí úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt.
Podľa názoru ţalovaného by bolo v rozpore s uvedenými zásadami vyjadriť pri súbehu
správnych deliktov výšku pokuty za kaţdé protiprávne konanie a následne vyjadriť celkovú
pokutu ako súčet čiastkových sankcií – teda uloţiť súhrnnú sankciu tak, ako to poţaduje
ţalobca, aby mohol refakturovať pokutu dodávateľom nevyhovujúcich výrobkov. Uloţením
úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej)
zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute a teda takýto postup je v prospech
účastníka konania.
Pri ukladaní úhrnnej sankcie za zbiehajúce sa správne delikty s rovnakými sadzbami
pokút má podľa názoru ţalovaného správny orgán posúdiť ich závaţnosť s ohľadom na
charakter objektu deliktu a následne uloţiť jednu pokutu za správny delikt, ktorý bol takýmto
postupom vyhodnotený ako najzávaţnejší, takto určenú pokutu odôvodniť zo všetkých
zákonom určených hľadísk a spáchanie ďalších správnych deliktov povaţovať za priťaţujúcu
okolnosť. Je v rozpore so zásadami ukladania úhrnného trestu, ak správny orgán určí výšku
trestu – sankcie – pokuty za kaţdý delikt samostatne. Tieţ poukázal na to, ţe z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu i z rozhodnutia ţalovaného je zrejmé, ktoré skutkové
podstaty deliktov a akým konaním ţalobca naplnil, pričom trest bol uloţený za najprísnejšie
postihnuteľný delikt a tak úvaha o jeho výške bola odôvodnená. V odôvodnení rozhodnutia je
uvedené, aké sadzby prislúchajú zbiehajúcim sa deliktom (7. strana rozhodnutia ţalovaného).
Z výrokovej časti a aj odôvodnenia oboch správnych orgánov vyplýva, ţe tieto pri rovnakých
sadzbách pokút posúdili ako najzávaţnejší správny delikt umiestňovanie na trh potravín
s nedostatkami v označení a teda pokuta bola uloţená podľa § 28 ods. 1 písm. g/ zákon
o potravinách. Spáchanie ďalšieho deliktu (nedostatky v hygiene) bolo povaţované za
priťaţujúcu okolnosť. Ďalej bola pri ukladaní pokuty zohľadnená minulosť prevádzkovateľa,
forma zavinenia (nebolo preukázané úmyselné konanie), moţné ohrozenie ekonomických
záujmov spotrebiteľov a mnoţstvo a druhy tovarov s nedostatkami v označení.
Ţalobca sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 12. decembra 2011, v ktorom
ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na svoje
argumenty vyjadrené v ţalobe a zopakoval, ţe bolo povinnosťou ţalovaného správneho
orgánu zistiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší, vyjadriť výšku pokuty, ktorá by prislúchala
tomu ktorému deliktu, na tom základe určiť najzávaţnejší z nich a následne, v súlade
s absorpčnou zásadou, uloţiť trest za delikt najprísnejšie postihnuteľný. S prihliadnutím na
daný konkrétny prípad, kde sa mal ţalobca dopustiť dvoch porušení, sankcionovateľných
podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách má podľa názoru
ţalobcu skúmanie závaţnosti o to väčší význam, ţe z právnych názorov, ktoré si v danej veci
osvojili tak správne orgány ako aj súd vo vzťahu aplikácii absorpčnej zásady, pri rovnakých
sadzbách pokút správny orgán posúdi závaţnosť deliktov a úhrnný trest uloţí podľa sadzby
za najzávaţnejší (a závaţnosť treba posudzovať s ohľadom na charakter individuálneho
objektu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje). Je teda zrejmé, ţe správny orgán musí
vyhodnotiť kritériá stanovené v § 28 ods. 6 zákona o potravinách pri kaţdom zistenom
porušení, aby mohol určiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší a pri kaţdom určiť sankciu, ktorá
by mu prislúchala a teda objasniť, ktorý delikt je najzávaţnejší a za ktorý je sankcia
najprísnejšia. Podľa názoru ţalobcu krajský súd správne kladie poţiadavku vyjadriť sankciu,
ktorá by prislúchala tomu ktorému deliktu, nie najvyššiu prípustnú sadzbu stanovenú
zákonom.
Ţalobca pripomenul, ţe zákonné poţiadavky na konanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb stanovené správnym poriadkom nie sú naplnené tým, ţe
správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie
a ustálenými formuláciami deklaruje, ţe sa nimi pri rozhodovaní riadil. V takom prípade totiţ
nie je zrejmé, akými úvahami bol správny orgán pri ukladaní sankcie a pri pouţití správnych
predpisov vedený.
Na záver povaţoval za potrebné uviesť, ţe aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní
sankcii za väčšie mnoţstvo deliktov, hoci je v prospech delikventa, poškodzuje záujmy
ţalobcu, ktorý nevie z úhrnne uloţenej sankcie objektívne určiť, akú časť uloţenej pokuty má
na zmluvnom základe, z titulu náhrady škody, uplatňovať u svojich dodávateľov, mnohokrát
zodpovedných za nedostatky, za ktoré je sankcionovaný ţalobca. V prípade, ak by správny
orgán vyjadril, akú pokutu by uloţil za konkrétny nedostatok a následne uloţil úhrnný trest za
najzávaţnejší delikt, je moţné s prihliadnutím na vyjadrenie čiastkových sankcií aspoň
pomerne určiť časti úhrnne uloţenej pokuty za jednotlivé nedostatky a rozúčtovať pomerne
pokutu zodpovedným dodávateľom, čo aspoň čiastočne umoţňuje chrániť aj práva ţalobcu,
ktorý pred správnymi orgánmi zodpovedá objektívne.
Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 123,50 Eur podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. decembra 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho
práva ide.
Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie ţalovaného, ktorým
bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 3000 € za porušenie viacerých ustanovení zákona
o potravinách.
Prvé porušenie videl ţalovaný v tom, ţe 26. marca 2010, v čase kontroly vykonávanej
od 8.30 hod. do 13.30 hod., bol zistený porušený náter na kovových zábranách v sklade na
príjmovej rampe. Uvedeným konaním podľa názoru ţalovaného ţalobca naplnil znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.
Ďalej porušil povinnosť vyradiť z umiestňovania na trh potraviny nedostatočne
označené alebo nesprávne označené a povinnosť pri umiestňovaní na trh potraviny označiť
v kodifikovanej podobe štátneho jazyka povinnými údajmi podľa § 6 ods. 3 písm. a/ bod 3.
a § 9 ods. 1 zákona o potravinách a to tým, ţe opätovne 26. marca 2010 v čase kontroly
vykonávanej od 8.30 hod. do 13.30 hod., ponúkané výrobky:
- Pálivec saláma 400 g, trvanlivý tepelne neopracovaný mäsový výrobok, balené
v ochrannej atmosfére, v mnoţstve 24 ks a 9,6 kg, v hodnote 63,60 €, výrobca
TAURIS, a.s., Potravinárska 6, Rimavská Sobota, DS: 3.4.2010, Šarišská saláma
600 g, mäkký mäsový výrobok, balené v ochrannej atmosfére, v mnoţstve 19 ks
a 11,4 kg, v hodnote 49,21 eura, výrobca Cimbalák, s.r.o., Duklianska 17, 085 01
Bardejov, DS; 29.3.2010, neboli označené údajom o mnoţstve zloţky mäsa
v percentách v súlade s § 9 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách, § 3 ods. 5 písm. j/
a § 9 ods. 8 písm. a/, c/ Výnosu MP SR a MZ SR č. 1187/2004-100 a čl. 7 ods. 2
písm. a/, c/ Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie
a reklamy potravín v platnom znení;
- Lososová šunka 80 g, mäsový výrobok tepelne neopracovaný, surové solené mäso,
balené v ochrannej atmosfére, zloţenie: bravčové mäso 96 %, jedlá soľ, koreniny,
dextróza, chemické konzervačné látky E250, E252, distribútor ZIMBO Czechia,
s.r.o., DMT: 27.3.2010, vyrobené v Nemecku, v mnoţstve 7 ks a 0,56 kg,
v hodnote 15,75 € nebol označený názvom v súlade s § 4 Výnosu MP SR a MZ SR
č. 1187/2004-100 a čl. 5 ods. 1 Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca
2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
označovania, prezentácie a reklamy potravín v platnom znení.
- Bonaqua jemne sýtený nealkoholický nápoj s jahodovou príchuťou 1,5 l,
distribútor Coca – cola HBC SR, s.r.o., Bratislava, v mnoţstve 26 ks a 39 l,
v hodnote 20,54 €, nebol označený dátumom minimálnej trvanlivosti v súlade s § 9
ods. 1 písm. e/ zákona o potravinách, § 7 Výnosu MP SR a MZ SR č. 1187/2004-
-100 a čl. 9 Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie
a reklamy potravín v platnom znení.
Uvedeným konaním podľa názoru ţalovaného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. g/ zákona, o potravinách, za čo mu podľa
§ 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách uloţil úhrnnú pokutu vo výške 3000 €, slovom
tritisíc eur.
Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri
preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, v ktorej krajský súd
vytkol ţalovanému nesprávnu aplikáciu absorpčnej zásady s tým, ţe správny orgán pochybil,
keď v rozhodnutí neuviedol, akú vysokú pokutu by uloţil za ktoré konkrétne porušenie
zákona o potravinách, podľa výšky pokuty určil najzávaţnejšie porušenie zákona a následne
zaň uloţil úhrnnú pokutu.
Podľa § 6 ods. 3 písm. a/ bod 3 zákona o potravinách v znení účinnom v rozhodnom
období, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý umiestňuje potraviny na trh je
povinný ihneď vyradiť z ďalšieho obehu potraviny nedostatočne označené alebo nesprávne
označené.
Podľa § 9 ods. 1 ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na
trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka 8c) týmito údajmi:
a) názvom, pod ktorým sa potravina predáva,
e) dátumom minimálnej trvanlivosti,
j) o mnoţstve určitých zloţiek alebo kategórií zloţiek.
Podľa § 28 ods. 1 orgán úradnej kontroly potravín uloţí prevádzkovateľovi pokutu do
1 000 000 Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi
a) porušuje zásady, povinnosti a poţiadavky na hygienu výroby potravín, manipulácie
s nimi a pri ich umiestňovaní na trh,
g) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny alebo tabakové výrobky nesprávne
označené alebo neoznačené.
Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty
o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj
„odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky
zastáva názor, ţe trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb
a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému reţimu ako
trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú
zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj
subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon
vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné
v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky
v trestnom konaní. Nemoţno pritom opomenúť, ţe hranice medzi trestnými deliktami, za
ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú
určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie
rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne
disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti
(konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom
medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej
nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov
a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne
to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym
orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne
označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu
medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe
sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho
trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na
potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak
dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj
prísnosti postihu delikventa.
Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie
skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie
o trestných činoch, pretoţe podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať
trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného
zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných
skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je
obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku
s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká
oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia
nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ), čo však
neznamená, ţe pri iných správnych deliktoch táto poţiadavka dodrţaná byť nemusí.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ
ustanovuje osobitný zákon.
I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, ţe výrok rozhodnutia musí
obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je
nespochybniteľné, ţe vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu
konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné
s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku nesporne
priamo vyvoditeľný.
V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných
správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt
postihnutý. To je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností,
ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti
je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky
litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci
rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na
obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom
10 2Sžo/2/2012
spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku,
vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za
rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak tieto náleţitosti sú
uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom,
ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne
formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť
rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia
či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môţe byť vynútiteľné
exekúciou.
Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje vo
výroku presne opísané skutky ktorých sa ţalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj
spôsobu akým, a ktoré, ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, ţe identita skutkov je
určená tak, ţe tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a kaţdý skutok je označený právnou
kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj úhrnnú sankciu uloţenú
za spáchané správne delikty.
Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je taktieţ zrejmé, ţe ţalobca sa
dopustil viacerých skutkov, ktoré však zákonodarca zaradil pod rovnaké ustanovenie
paragrafu § 28 ods. 1 a sankcionuje tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky
33 193,91 €, pričom výška pokuty je daná na uváţenie správneho orgánu.
Z ustálenej judikatúry najvyššieho i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania
vyplýva, ţe pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloţí sankciu podľa
ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie
postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou.
Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloţí úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré
sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt.
Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa síce explicitne
nezaoberal vyhodnotením závaţnosti kaţdého jednotlivého porušenia zákona tým, ţe by určil
výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uloţil úhrnnú sankciu za
porušenie § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách. V odôvodnení rozhodnutia síce
nezdôvodnil, prečo práve toto porušenie povaţoval za najzávaţnejšie, a prečo nepovaţoval za
závaţnejšie porušenie § 28 ods. 1 písm. a/, avšak táto úvaha vyplýva z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (str. 7 a nasl.), s odôvodnením ktorého sa ţalovaný v časti
uloţenej pokuty stotoţnil.
11 2Sžo/2/2012
Je zrejmé, ţe správne orgány posúdili ako najzávaţnejšie porušenie § 28 ods. 1
písm. g/ zákona o potravinách, nakoľko z hľadiska dôsledkov zistených nedostatkov tieto
porušenia môţu priamo zasiahnuť do práv spotrebiteľov, konkrétne ich mohli zavádzať pri
výbere potravín, ohroziť ich ekonomické záujmy a tým priamo porušiť ich základné práva na
trhu potravín, kým porušený náter na kovových zábranách v sklade na príjmovej rampe do
práv spotrebiteľov priamo zasiahnuť nemohol a taktieţ podľa rozsahu porušení, keď ţalobca
porušil § 28 ods. 1 písm. g/ v troch druhoch prípadov, kým ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/
iba v jednom prípade.
Za týchto okolností nemoţno povaţovať rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné
a pochybenie ţalovaného nevyčísliť parciálne pokuty pri kaţdom jednotlivom porušení
nemôţe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty (§ 250i ods. 3 OSP).
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu dospel
k záveru, ţe krajský súd pochybil, keď povaţoval tento nedostatok za tak váţny, ţe by
spôsobil nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného.
Skutočnosti, ktorými ţalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu boli zistené v odvolacom konaní, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
odvolaniu ţalovaného vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 220
OSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a ţalobu ţalobcu
zamietol, podľa § 250j ods. 1 a 250ja ods. 2 OSP.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný
a ţalovanému zo zákona náhrada trov neprináleţí.
Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona
č. 349/2011 Z. z. účinného od 1. novembra 2011, ktorým boli zrušené Krajské veterinárne
a potravinové správy a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna
veterinárna a potravinová správa.
12 2Sžo/2/2012
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. decembra 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská