Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta

41/A, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER- KÁN & PARTNERS,

s.r.o. so sídlom Nám. Martina Benku č. 9, Bratislava, proti ţalovanému: Štátna veterinárna

a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, Bratislava, právny nástupca

Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Prešove, Levočská 112, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 27. októbra 2010, č. 43/2010/Ma, o odvolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -40 zo 4. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

– 40 zo 4. októbra 2011 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 4. októbra 2011, č. k. – 40 podľa

(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie

ţalovaného z 27. októbra 2010, č. 43/2010/Ma, ktorým ţalovaný uloţil ţalobcovi úhrnný trest

– pokutu vo výške 3000 €, za porušenie viacerých ustanovení

2

o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“). Podľa názoru

krajského súdu ţalovaný síce správne postupoval, keď pouţil analogicky pri uloţení pokuty

absorpčnú zásadu, avšak jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe z neho

nevyplýva, za aké porušenie povinností by mala byť ţalobcovi uloţená pokuta, v akej výške

a teda nie je ani náleţite odôvodnená správna úvaha pri pouţití tejto absorpčnej zásady.

Krajský súd poukázal na to, ţe na rozdiel od , právne predpisy, ktoré

zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri

postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný

súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné pouţiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú

zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší).

Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo pri

rovnakých sadzbách pokút znamenalo, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný

trest uloţí podľa sadzby za najzávaţnejší z týchto deliktov (závaţnosť pritom treba

posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe

záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená).

Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie

úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení

vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené delikty síce

riadili a konštatovali, ţe uloţili sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, ale

v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné.

Nevyplýva z neho, aká sankcia by prislúchala tomu ktorému deliktu a teda nie je moţné

vyvodiť, za ktorý delikt je najprísnejšia sankcia. V ďalšom konaní preto zaviazal ţalovaného

na opätovné rozhodnutie o odvolaní ţalobcu s tým, ţe rozhodnutie bude riadne odôvodnené

tak, aby bolo preskúmateľné, t j. aby z neho bolo zrejmé, za ktoré porušenie povinností je

potrebné ţalobcovi uloţiť pokutu v akej výške a z toho vyplývajúce pouţitie absorpčnej

zásady.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. tak, ţe zaviazal

v konaní neúspešného ţalovaného na ich náhradu ţalobcovi.

Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil tak, ţe ţalobu ako bezdôvodnú zamietne. Podľa jeho názoru krajský súd síce

uznal, ţe ţalobca spáchal správne delikty a ţalovaný pri ukladaní pokuty správne aplikoval

absorpčnú zásadu, avšak zároveň pokladal rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné

3

z dôvodu, ţe pri aplikácii absorpčnej zásady nie je zrejmé, aká sankcia by prislúchala tomu

ktorému deliktu a nie je teda moţné vyvodiť, za ktorý delikt je sankcia najprísnejšia.

Podľa názoru ţalovaného je však pouţitie absorpčnej zásady pri ukladaní pokuty za

spáchané delikty správne a dostatočne odôvodnené pričom poukázal na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej

správny orgán uloţí za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny

delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za

ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán

uloţí úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt.

Podľa názoru ţalovaného by bolo v rozpore s uvedenými zásadami vyjadriť pri súbehu

správnych deliktov výšku pokuty za kaţdé protiprávne konanie a následne vyjadriť celkovú

pokutu ako súčet čiastkových sankcií – teda uloţiť súhrnnú sankciu tak, ako to poţaduje

ţalobca, aby mohol refakturovať pokutu dodávateľom nevyhovujúcich výrobkov. Uloţením

úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej)

zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute a teda takýto postup je v prospech

účastníka konania.

Pri ukladaní úhrnnej sankcie za zbiehajúce sa správne delikty s rovnakými sadzbami

pokút má podľa názoru ţalovaného správny orgán posúdiť ich závaţnosť s ohľadom na

charakter objektu deliktu a následne uloţiť jednu pokutu za správny delikt, ktorý bol takýmto

postupom vyhodnotený ako najzávaţnejší, takto určenú pokutu odôvodniť zo všetkých

zákonom určených hľadísk a spáchanie ďalších správnych deliktov povaţovať za priťaţujúcu

okolnosť. Je v rozpore so zásadami ukladania úhrnného trestu, ak správny orgán určí výšku

trestu – sankcie – pokuty za kaţdý delikt samostatne. Tieţ poukázal na to, ţe z rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu i z rozhodnutia ţalovaného je zrejmé, ktoré skutkové

podstaty deliktov a akým konaním ţalobca naplnil, pričom trest bol uloţený za najprísnejšie

postihnuteľný delikt a tak úvaha o jeho výške bola odôvodnená. V odôvodnení rozhodnutia je

uvedené, aké sadzby prislúchajú zbiehajúcim sa deliktom (7. strana rozhodnutia ţalovaného).

Z výrokovej časti a aj odôvodnenia oboch správnych orgánov vyplýva, ţe tieto pri rovnakých

sadzbách pokút posúdili ako najzávaţnejší správny delikt umiestňovanie na trh potravín

s nedostatkami v označení a teda pokuta bola uloţená podľa § 28 ods. 1 písm. g/ zákon

o potravinách. Spáchanie ďalšieho deliktu (nedostatky v hygiene) bolo povaţované za

priťaţujúcu okolnosť. Ďalej bola pri ukladaní pokuty zohľadnená minulosť prevádzkovateľa,

forma zavinenia (nebolo preukázané úmyselné konanie), moţné ohrozenie ekonomických

záujmov spotrebiteľov a mnoţstvo a druhy tovarov s nedostatkami v označení.

4

Ţalobca sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 12. decembra 2011, v ktorom

ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na svoje

argumenty vyjadrené v ţalobe a zopakoval, ţe bolo povinnosťou ţalovaného správneho

orgánu zistiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší, vyjadriť výšku pokuty, ktorá by prislúchala

tomu ktorému deliktu, na tom základe určiť najzávaţnejší z nich a následne, v súlade

s absorpčnou zásadou, uloţiť trest za delikt najprísnejšie postihnuteľný. S prihliadnutím na

daný konkrétny prípad, kde sa mal ţalobca dopustiť dvoch porušení, sankcionovateľných

podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách má podľa názoru

ţalobcu skúmanie závaţnosti o to väčší význam, ţe z právnych názorov, ktoré si v danej veci

osvojili tak správne orgány ako aj súd vo vzťahu aplikácii absorpčnej zásady, pri rovnakých

sadzbách pokút správny orgán posúdi závaţnosť deliktov a úhrnný trest uloţí podľa sadzby

za najzávaţnejší (a závaţnosť treba posudzovať s ohľadom na charakter individuálneho

objektu, čiţe záujem, proti ktorému delikt smeruje). Je teda zrejmé, ţe správny orgán musí

vyhodnotiť kritériá stanovené v § 28 ods. 6 zákona o potravinách pri kaţdom zistenom

porušení, aby mohol určiť, ktorý z deliktov je najzávaţnejší a pri kaţdom určiť sankciu, ktorá

by mu prislúchala a teda objasniť, ktorý delikt je najzávaţnejší a za ktorý je sankcia

najprísnejšia. Podľa názoru ţalobcu krajský súd správne kladie poţiadavku vyjadriť sankciu,

ktorá by prislúchala tomu ktorému deliktu, nie najvyššiu prípustnú sadzbu stanovenú

zákonom.

Ţalobca pripomenul, ţe zákonné poţiadavky na konanie o právach a povinnostiach

fyzických a právnických osôb stanovené správnym poriadkom nie sú naplnené tým, ţe

správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie

a ustálenými formuláciami deklaruje, ţe sa nimi pri rozhodovaní riadil. V takom prípade totiţ

nie je zrejmé, akými úvahami bol správny orgán pri ukladaní sankcie a pri pouţití správnych

predpisov vedený.

Na záver povaţoval za potrebné uviesť, ţe aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní

sankcii za väčšie mnoţstvo deliktov, hoci je v prospech delikventa, poškodzuje záujmy

ţalobcu, ktorý nevie z úhrnne uloţenej sankcie objektívne určiť, akú časť uloţenej pokuty má

na zmluvnom základe, z titulu náhrady škody, uplatňovať u svojich dodávateľov, mnohokrát

zodpovedných za nedostatky, za ktoré je sankcionovaný ţalobca. V prípade, ak by správny

orgán vyjadril, akú pokutu by uloţil za konkrétny nedostatok a následne uloţil úhrnný trest za

najzávaţnejší delikt, je moţné s prihliadnutím na vyjadrenie čiastkových sankcií aspoň

pomerne určiť časti úhrnne uloţenej pokuty za jednotlivé nedostatky a rozúčtovať pomerne

5

pokutu zodpovedným dodávateľom, čo aspoň čiastočne umoţňuje chrániť aj práva ţalobcu,

ktorý pred správnymi orgánmi zodpovedá objektívne.

Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo

výške 123,50 Eur podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. decembra 2012 podľa a

v spojení s veta prvá .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva ide.

Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie ţalovaného, ktorým

bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 3000 € za porušenie viacerých ustanovení zákona

o potravinách.

6

Prvé porušenie videl ţalovaný v tom, ţe 26. marca 2010, v čase kontroly vykonávanej

od 8.30 hod. do 13.30 hod., bol zistený porušený náter na kovových zábranách v sklade na

príjmovej rampe. Uvedeným konaním podľa názoru ţalovaného ţalobca naplnil znaky

skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách.

Ďalej porušil povinnosť vyradiť z umiestňovania na trh potraviny nedostatočne

označené alebo nesprávne označené a povinnosť pri umiestňovaní na trh potraviny označiť

v kodifikovanej podobe štátneho jazyka povinnými údajmi podľa § 6 ods. 3 písm. a/ bod 3.

a § 9 ods. 1 zákona o potravinách a to tým, ţe opätovne 26. marca 2010 v čase kontroly

vykonávanej od 8.30 hod. do 13.30 hod., ponúkané výrobky:

- Pálivec saláma 400 g, trvanlivý tepelne neopracovaný mäsový výrobok, balené

v ochrannej atmosfére, v mnoţstve 24 ks a 9,6 kg, v hodnote 63,60 €, výrobca

TAURIS, a.s., Potravinárska 6, Rimavská Sobota, DS: 3.4.2010, Šarišská saláma

600 g, mäkký mäsový výrobok, balené v ochrannej atmosfére, v mnoţstve 19 ks

a 11,4 kg, v hodnote 49,21 eura, výrobca Cimbalák, s.r.o., Duklianska 17, 085 01

Bardejov, DS; 29.3.2010, neboli označené údajom o mnoţstve zloţky mäsa

v percentách v súlade s § 9 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách, § 3 ods. 5 písm. j/

a § 9 ods. 8 písm. a/, c/ Výnosu MP SR a MZ SR č. 1187/2004-100 a čl. 7 ods. 2

písm. a/, c/ Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie

a reklamy potravín v platnom znení;

- Lososová šunka 80 g, mäsový výrobok tepelne neopracovaný, surové solené mäso,

balené v ochrannej atmosfére, zloţenie: bravčové mäso 96 %, jedlá soľ, koreniny,

dextróza, chemické konzervačné látky E250, E252, distribútor ZIMBO Czechia,

s.r.o., DMT: 27.3.2010, vyrobené v Nemecku, v mnoţstve 7 ks a 0,56 kg,

v hodnote 15,75 € nebol označený názvom v súlade s § 4 Výnosu MP SR a MZ SR

č. 1187/2004-100 a čl. 5 ods. 1 Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca

2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

označovania, prezentácie a reklamy potravín v platnom znení.

- Bonaqua jemne sýtený nealkoholický nápoj s jahodovou príchuťou 1,5 l,

distribútor Coca – cola HBC SR, s.r.o., Bratislava, v mnoţstve 26 ks a 39 l,

v hodnote 20,54 €, nebol označený dátumom minimálnej trvanlivosti v súlade s § 9

ods. 1 písm. e/ zákona o potravinách, § 7 Výnosu MP SR a MZ SR č. 1187/2004-

-100 a čl. 9 Smernice Rady (ES) č. 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii

7

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie

a reklamy potravín v platnom znení.

Uvedeným konaním podľa názoru ţalovaného naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 1 písm. g/ zákona, o potravinách, za čo mu podľa

§ 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách uloţil úhrnnú pokutu vo výške 3000 €, slovom

tritisíc eur.

Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri

preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, v ktorej krajský súd

vytkol ţalovanému nesprávnu aplikáciu absorpčnej zásady s tým, ţe správny orgán pochybil,

keď v rozhodnutí neuviedol, akú vysokú pokutu by uloţil za ktoré konkrétne porušenie

zákona o potravinách, podľa výšky pokuty určil najzávaţnejšie porušenie zákona a následne

zaň uloţil úhrnnú pokutu.

Podľa § 6 ods. 3 písm. a/ bod 3 zákona o potravinách v znení účinnom v rozhodnom

období, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý umiestňuje potraviny na trh je

povinný ihneď vyradiť z ďalšieho obehu potraviny nedostatočne označené alebo nesprávne

označené.

Podľa § 9 ods. 1 ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na

trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka 8c) týmito údajmi:

a) názvom, pod ktorým sa potravina predáva,

e) dátumom minimálnej trvanlivosti,

j) o mnoţstve určitých zloţiek alebo kategórií zloţiek.

Podľa § 28 ods. 1 orgán úradnej kontroly potravín uloţí prevádzkovateľovi pokutu do

1 000 000 Sk, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi

a) porušuje zásady, povinnosti a poţiadavky na hygienu výroby potravín, manipulácie

s nimi a pri ich umiestňovaní na trh,

g) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny alebo tabakové výrobky nesprávne

označené alebo neoznačené.

Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty

8

o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj

„odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky

zastáva názor, ţe trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb

a správne delikty fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému reţimu ako

trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú

zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj

subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon

vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné

v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk

spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky

v trestnom konaní. Nemoţno pritom opomenúť, ţe hranice medzi trestnými deliktami, za

ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú

určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie

rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne

disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti

(konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom

medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej

nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov

a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne

to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve

priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym

orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne

označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu

medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe

sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho

trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na

potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak

dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,

voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj

prísnosti postihu delikventa.

9

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie

skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie

o trestných činoch, pretoţe podľa musí výrok rozsudku presne označovať

trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného

zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných

skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je

obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tieţ popis skutku

s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká

oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia

nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ), čo však

neznamená, ţe pri iných správnych deliktoch táto poţiadavka dodrţaná byť nemusí.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie

o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania

povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia neţ

ustanovuje osobitný zákon.

I keď citované zákonné ustanovenie explicitne neprikazuje, ţe výrok rozhodnutia musí

obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je

nespochybniteľné, ţe vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu

konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné

s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku nesporne

priamo vyvoditeľný.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných

správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt

postihnutý. To je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku

s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností,

ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti

je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky

litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na

obhajobu. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom

10

spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totoţnosti skutku,

vylučujú pre ďalšie obdobie moţnosť zámeny skutku a moţnosť opakovaného postihu za

rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, ţe postačí, ak tieto náleţitosti sú

uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom,

ţe iba táto časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne

formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť

rozhodnutia, z ktorého je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia

či sankcie boli uloţené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môţe byť vynútiteľné

exekúciou.

Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje vo

výroku presne opísané skutky ktorých sa ţalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj

spôsobu akým, a ktoré, ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, ţe identita skutkov je

určená tak, ţe tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a kaţdý skutok je označený právnou

kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj úhrnnú sankciu uloţenú

za spáchané správne delikty.

Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je taktieţ zrejmé, ţe ţalobca sa

dopustil viacerých skutkov, ktoré však zákonodarca zaradil pod rovnaké ustanovenie

paragrafu § 28 ods. 1 a sankcionuje tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky

33 193,91 €, pričom výška pokuty je daná na uváţenie správneho orgánu.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania

vyplýva, ţe pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloţí sankciu podľa

ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie

postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý moţno uloţiť pokutu s najvyššou sadzbou.

Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloţí úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré

sa vzťahuje na najzávaţnejší delikt.

Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa síce explicitne

nezaoberal vyhodnotením závaţnosti kaţdého jednotlivého porušenia zákona tým, ţe by určil

výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uloţil úhrnnú sankciu za

porušenie § 28 ods. 1 písm. g/ zákona o potravinách. V odôvodnení rozhodnutia síce

nezdôvodnil, prečo práve toto porušenie povaţoval za najzávaţnejšie, a prečo nepovaţoval za

závaţnejšie porušenie § 28 ods. 1 písm. a/, avšak táto úvaha vyplýva z rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu (str. 7 a nasl.), s odôvodnením ktorého sa ţalovaný v časti

uloţenej pokuty stotoţnil.

11

Je zrejmé, ţe správne orgány posúdili ako najzávaţnejšie porušenie § 28 ods. 1

písm. g/ zákona o potravinách, nakoľko z hľadiska dôsledkov zistených nedostatkov tieto

porušenia môţu priamo zasiahnuť do práv spotrebiteľov, konkrétne ich mohli zavádzať pri

výbere potravín, ohroziť ich ekonomické záujmy a tým priamo porušiť ich základné práva na

trhu potravín, kým porušený náter na kovových zábranách v sklade na príjmovej rampe do

práv spotrebiteľov priamo zasiahnuť nemohol a taktieţ podľa rozsahu porušení, keď ţalobca

porušil § 28 ods. 1 písm. g/ v troch druhoch prípadov, kým ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a/

iba v jednom prípade.

Za týchto okolností nemoţno povaţovať rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné

a pochybenie ţalovaného nevyčísliť parciálne pokuty pri kaţdom jednotlivom porušení

nemôţe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty ( ).

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu dospel

k záveru, ţe krajský súd pochybil, keď povaţoval tento nedostatok za tak váţny, ţe by

spôsobil nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného.

Skutočnosti, ktorými ţalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu boli zistené v odvolacom konaní, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolaniu ţalovaného vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil podľa § 220

, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a ţalobu ţalobcu

zamietol, podľa a ja ods. 2 .

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný

a ţalovanému zo zákona náhrada trov neprináleţí.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona

č. účinného od 1. novembra 2011, ktorým boli zrušené Krajské veterinárne

a potravinové správy a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky

rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna

veterinárna a potravinová správa.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská