Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/8/2010

Najvyšší súd -32

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci navrhovateľky: M.. – S., S., B., zastúpená Mgr. Z. Z., konateľkou

spoločnosti A., S., T., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom

Dobrovičova 8, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu

odporkyne č. zo dňa 09. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

09. februára 2010 m e n í v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že navrhovateľka je

p o v i n n á zaplatiť pokutu vo výške 10 000 €; vo zvyšku napadnuté rozhodnutie odporkyne

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Navrhovateľka sa opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote v súlade

s ustanovením o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

2

č. ) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.

zo dňa 09. februára 2010.

Uvedeným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť

ustanovenú v tým, že dňa 14. septembra 2009

o cca X. hod. odvysielala program Č. S. S., v ktorom došlo k nesprávnemu uplatneniu

Jednotného systému označovania, za čo jej uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/

sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia

vo výške 20 000 € so splatnosťou do 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa po podrobnom popise predmetného programu

uviedla, že predmetné správne konanie bolo začaté z dôvodu možného nesprávneho

uplatnenia Jednotného systému označovania a tým porušenia povinnosti ustanovenej v § 20

ods. 4 Toto ustanovenie bolo v priebehu správneho konania zmenené

novelou účinnou od 15. decembra 2009, ktorá však iba rozšírila okruh povinných subjektov

aj na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Obsah povinnosti

ustanovenej v sa pre vysielateľa v žiadnom ohľade

nezmenil, sankcia zostala totožná a totožné zostali aj kritériá na označovanie programov

ustanovené Jednotným systémom označovania, preto Rada ďalej postupovala podľa

novelizovaného znenia.

V zmysle navrhovateľka je povinná na základe

klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať

jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška

Ministerstva kultúry SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom

systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov,

multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho

uplatňovania (ďalej len „JSO“). Podľa § 1 ods. 1 JSO sa uvedené zložky televíznej

programovej služby klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých

do 18 rokov, ak obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie alebo

obscénne gestá. Navrhovateľka označila predmetný program piktogramom nevhodnosti

do 12 rokov, hoci obsahoval vulgarizmy, ktoré neboli vypípané dostatočne a bolo ich možné

3

jednoznačne identifikovať. Rada s prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 5 JSO, podľa

ktorého sa obsah programov posudzuje okrem iného z hľadiska kontextuálneho výskytu

hodnotiacich kritérií, ako aj z hľadiska ich intenzity a frekvencie, dospela k záveru, že

adekvátne označenie predmetného programu by bolo „nevhodné pre vekovú skupinu

maloletých do 15 rokov“. Výrazy a vyjadrenia, ktoré v programe odzneli (napr. „Nemá gule,

priposraný, čo to máš za problém.“, „Vo to nejde, sere pes na to.“, „Sa mi páči, že si sa

neposral z toho.“, „Ale je mu patnáct let. Třeba ještě někdy píchat bude.“), Rada na rozdiel od

účastníka konania nepovažuje za bežný slangový jazyk, ale za vulgarizmy. Zohľadnila však

skutočnosť, že sa nejedná o najtvrdšie vulgarizmy, preto za adekvátne označenie považovala

piktogram „nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov“. Rada sa stotožnila

s tvrdením účastníka konania, že výskyt vulgarizmov nebol dominantný. Avšak do úvahy

zobrala skutočnosť, že uvedené výrazy porotcovia používali aj v komunikácií s maloletými

osobami a že boli prezentované reálnymi osobami, ktoré sú populárne a známe z médií,

maloletí ich často považujú za svoje idoly, vzory, resp. osoby, ktorých správanie majú

tendenciu napodobňovať, čo predstavuje zvýšené riziko pre ohrozenie mravného vývinu

maloletých.

S prihliadnutím na skutočnosť, že účastník konania sa dopustil porušenia ustanovenia

už v minulosti, Rada za toto porušenie zákona uložila

navrhovateľke ako sankciu pokutu, pričom pri určovaní jej výšky vzala do úvahy najmä

závažnosť správneho deliktu (program bol odvysielaný v hlavnom vysielacom čase, pričom

použitý vulgárny jazyk odôvodňoval klasifikáciu programu ako nevhodného pre maloletých

do 15 rokov, vulgárne vyjadrenia boli prezentované verejne známymi osobami, čo môže viesť

k osvojeniu si takéhoto správania maloletými), rozsah a dosah vysielania (navrhovateľka je

multiregionálnym vysielateľom) a mieru zavinenia (objektívna zodpovednosť za správny

delikt, pričom účastník už bol za porušenia predmetného ustanovenia zákona sankcionovaný

a navyše išlo o program, ktorý sa pripravuje redakčne dopredu, preto bolo možné zvážiť

výber záberov a prezentovaných informácií). Uloženie sankcie v dolnej polovici zákonom

stanoveného rozpätia považuje preto Rada za plne odôvodnené.

II.

4

Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 2501 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 29. marca 2010 (rozhodnutie

bolo navrhovateľke doručené dňa 11. marca 2010) proti hore uvedenému rozhodnutiu

navrhovateľka predovšetkým namietala, že Radou v rozhodnutí vytknuté výrazové

prostriedky nepatria medzi také, ktoré by mohli byť označené za absolútne neprijateľné,

tabuizované alebo silne vulgárne a v dnešnej dobe ich možno značiť za istý druh prijateľného

slangového žargónu, maximálne za slabo vulgárne. Navyše ich výskyt v programe nebol

dominantný a ich vymedzenie Radou je vytrhnuté z kontextu. Rada sa vo svojom rozhodnutí

opiera len o svoj výklad zákona, nepodopiera ho žiadnym ďalším odborným výkladom.

Poukázala tiež na skutočnosť, že Program Č. S. bol Č. – S. projektom, vysielaným súbežne na

území oboch republík, pričom na obsah vysielania boli doručené sťažnosti aj českej Rade,

ktorá po vykonaní dokazovania vo všetkých prípadoch správne konanie zastavila.

Pokiaľ ide o samotné správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia,

navrhovateľka namietala, že nemala možnosť oboznámiť sa pred vydaním rozhodnutia

vo veci samej so všetkými podkladmi, konkrétne so sťažnosťou, na základe ktorej bolo začaté

správne konanie, ani so správou o šetrení sťažnosti.

Navrhovateľka má za to, že Rada posúdila vec právne nesprávne, nakoľko skutková

podstata, z ktorej vychádzala, nemá oporu v spisoch. Podľa navrhovateľke dostupných

informácií pred rozhodovaním Rady nebol jej členom premietnutý záznam posudzovanej

relácie, pričom navrhovateľka považuje za nevyhnutné, aby hodnotenie každej relácie bolo

založené na osobnej znalosti tých, ktorí o nej rozhodujú. Pracovníkmi kancelárie Rady

pripravená písomná analýza relácie nemôže byť dostatočným podkladom pre rozhodnutie.

Postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia vo veci samej považuje

navrhovateľka za nepreskúmateľný a nejasný s dôsledkom nepreskúmateľnosti samotného

rozhodnutia.

Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia je jeho výroková časť, ktorá

neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý, nezameniteľný popis skutku, ktorým bola

naplnená skutková podstata správneho deliktu. Popis skutku je vymedzený len uvedením

názvu relácie, pričom celkom absentuje popis spáchania alebo popis ďalších skutočností, na

5

základe ktorých by daný správny delikt bol identifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé,

akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný, čo je nevyhnutné z dôvodu

zamedzenia dvojitého postihu pre ten istý skutok, vylúčenia prekážky veci už rozhodnutej, pre

určenie rozsahu dokazovania a zaistenia riadneho práva na obhajobu. Poukázala v tejto

súvislosti na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 22. septembra 2009, podľa

ktorého „ ... ak v rozhodnutí odporkyne vo výroku absentuje skutková veta, teda vymedzenie

samotného skutku, ktorým prišlo k porušeniu právnej povinnosti vysielateľky, teda spôsob

spáchania deliktu spolu s uvedením takých skutočnosti, aby popísaný skutok nebol

zameniteľný s iným, súd toto považuje za také pochybenie Rady, ktoré má za následok

zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z dôvodu nepreskúmateľnosti pre

nezrozumiteľnosť, a to podľa .“

Ďalšia námietka sa týkala výšky uloženej sankcie, ktorú navrhovateľka považuje za

neprimerane vysokú, nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní, nespĺňajúcu funkciu

výchovnú ani preventívnu, bez zjavného logického postupu v závislosti od kvantity a kvality

posudzovaného porušovania, keď udelená pokuta dosahuje troj- až šesťnásobok naposledy

právoplatne udelenej sankcie za rovnaké porušenie zákona.

Z uvedených dôvodov navrhovateľka má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané

na základe nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu, nemá oporu v spisoch,

v správnom konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené ustanovenia zákona o správnom

konaní, nebola dodržaná rovnosť a postavenie účastníkov konania a rozhodnutie je

nepreskúmateľné vo výrokovej časti, ako aj v časti uloženej sankcie. Navrhla preto, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie. Pokiaľ najvyšší súd rozhodnutie potvrdí, žiada znížiť výšku uloženej sankcie.

Zároveň si uplatňuje trovy konania, ktoré vyčísli dodatočne.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedla, že

sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že výrazy a vyjadrenia, ktoré posúdila ako

vulgárne, už v dnešnej dobe nemožno považovať za vulgarizmy, ale za súčasť bežného

slangového jazyka. Aj samotná navrhovateľka pritom pripúšťa, že ich možno označiť za

6

„slabo vulgárne“. Vulgárny jazyk je jedným z hodnotiacich kritérií, podľa ktorého sa

klasifikuje program alebo iná zložka televíznej programovej služby ako nevhodný

a neprístupný pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov. S prihliadnutím na fakt, že sa

nejedná o najtvrdšie vulgarizmy Rada skonštatovala, že adekvátne označenie predmetného

programu by bolo ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Skutočnosť, že

navrhovateľka prijala opatrenia na sprísnenie správania sa porotcov, prípadne urobila iné

opatrenia, nemá vplyv na to, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, nakoľko

v prípade vysielateľa platí objektívna zodpovednosť za správny delikt, bez možnosti vyviniť

sa, navyše program bol zostavený redakčne dopredu, takže navrhovateľka mala reálnu

možnosť ovplyvniť odvysielaný obsah. Odporkyňa sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľky,

že výskyt vulgarizmov v predmetnom programe nebol dominantný, avšak zohľadnila, že

výrazy a vyjadrenia prezentovali populárne a známe osoby a preto ich odvysielanie

predstavuje zvýšené riziko pre ohrozenie mravného vývinu maloletých. Odporkyňa nesúhlasí

s tvrdením, že napádané rozhodnutie má formu stručnej konštatácie, pretože v odôvodnení

predmetného rozhodnutia je podrobne uvedené, na základe akých skutočností dospela

k záverom o porušení ustanovenia Poukázala na

rozhodnutie najvyššie súdu č. , ktorý k obdobnej námietke navrhovateľky uviedol,

že „Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom

povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia. Ide o mieru etického hodnotenia skutkového stavu, na ktorý sa

vzťahuje správna úvaha odporcu. Odporca je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom

určeným zákonom na vytvárame objektivizovaného úsudku pre podobné situácie. Vytváranie

úsudku nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním,

tak ako to žiadal navrhovateľ.“

K argumentácii navrhovateľky týkajúcej sa rozhodovania Českej Rady v súvislosti

s programom Č. S. S. uviedla, že túto považuje za bezpredmetnú, nakoľko sa týkalo

vysielania tohto programu v dňoch 06. septembra 2009 a 07. septembra 2009 a odporkyňa

správne konania viažuce sa k uvedeným dňom po vlastnej správnej úvahe tiež zastavila.

K ďalej námietke navrhovateľky ohľadne nemožnosti oboznámiť sa so všetkými podkladmi

pre rozhodnutie uviedla, že sťažnosť, resp. oznámenie fyzickej či právnickej osoby, rovnako

ako správa o šetrení sťažnosti alebo monitorovacia správa nie sú podkladom pre začatie

správneho konania a už vôbec nie pre meritórne rozhodnutie vo veci. Oznámenie sťažovateľa

7

nemá pre správny orgán záväzný charakter, ani charakter návrhu na začatie konania.

Podkladom pre predmetné rozhodnutie odporkyne bol písomný prepis programu Č. S. S.

odvysielaný dňa 14. septembra 2009 o cca 20.08 hod, záznam vysielania a písomné

vyjadrenie navrhovateľky, ktorých preskúmaním bol skutkový stav veci dostatočne

a spoľahlivo zistený. Tvrdenie navrhovateľky, že podľa jej dostupných informácií si Rada

pred rozhodovaním nepozrela záznam programu, je nepodložené, vychádza len z domnienok

navrhovateľky a navyše je zavádzajúce.

K namietanej vade spočívajúcej v neurčitosti výroku rozhodnutia odporkyňa uviedla,

že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná presne, úplne a dostatočne určito,

spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným, exaktne popisuje konanie, ktorého sa

navrhovateľka dopustila a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho

deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Vo výrokovej časti je vymedzený čas spáchania

správneho deliktu, spôsob jeho spáchania ako aj samotný správny delikt – nesprávne

uplatnenie jednotného systému označovania.

Odporkyňa má tiež za to, že výška pokuty uložená napadnutým rozhodnutím je

v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnená. Pri určovaní jej výšky zohľadnila možný

dopad odvysielaného obsahu v podaní známych osobností na maloletého diváka. Zdôraznila,

že pri posudzovaní nevhodnosti obsahov podľa kritérií zakotvených v JSO, ich miery

a intenzity pristupuje ku každému prípadu individuálne, skúma celý obsah programu

a kontext, v ktorom boli nevhodné obsahy odvysielané. V súvislosti s výškou uloženej sankcie

nemožno hovoriť o rovnakom porušení zákona, aj keď v prípade porušenia § 20 ods. 4 zákona

č. ide vždy o nesprávne uplatnenie JSO, výška sankcie závisí od jednotlivých

kritérií, ktoré berie Rada pri určovaní jej výšky do úvahy a ktoré sú uvedené v rozhodnutí.

Nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že Rada udeľuje pokuty bez logického uváženia.

V zmysle uvedeného odporkyňa zastáva názor, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné

ustanovenia zákona, jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č.

, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené, napadnuté

rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú v súlade so zákonom, preto

navrhuje, aby najvyšší súd jej napadnuté rozhodnutie potvrdil.

8

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľky obsiahnutých

v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods.1

) dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok je čiastočne dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa

primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu

a horeoznačeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila

povinnosť ustanovenú v tým, že dňa 14. septembra 2009

o cca X. hod. v odvysielanom programe Č. S. S. nesprávne uplatnila Jednotný systém

označovania programov, za čo jej uložila pokutu podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/

v spojení s vo výške 20 000 eur.

Podľa v znení účinnom do 14. decembra 2009, na

základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ programovej služby

povinný na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania

ustanovený podľa osobitného predpisu.

9

Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania upravuje

vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorá bola vydaná

podľa Z jej ustanovenia vyplýva, že

televízne programy, ktoré obsahujú slovnú agresivitu, vulgárny jazyk, obscénne vyjadrovanie

alebo obscénne gestá, sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu

maloletých do 18 rokov.

Senát najvyššieho súdu sa stotožnil so záverom odporkyne, že predmetný program

obsahoval vulgárny jazyk (viď vyššie), preto jeho označením ako nevhodného pre vekovú

skupinu maloletých do 12 rokov navrhovateľka nesprávne uplatnila Jednotný systém

označovania, čím porušila povinnosť ustanovenú v

Za neopodstatnenú považoval aj námietku navrhovateľky, že v správnom konaní boli

porušené jej práva ako účastníčky konania tým, že v oznámení o jeho začatí bolo uvedené

možné porušenie aj , ale na ústnom pojednávaní bolo

porušenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 spomenuté len okrajovo, hoci sankcia bola napokon

uložená práve z tohto dôvodu. Navrhovateľka však mala možnosť vyjadriť sa na pojednávaní

k obom porušeniam a pokiaľ nevyužila možnosť reagovať podrobnejšie na možné porušenie

§ 20 ods. 4, nemožno to vnímať ako pochybenie Rady, či porušenie jej práva.

Rovnako sa súd nestotožnil s námietkou navrhovateľky, že vo výrokovej časti

rozhodnutia nebol správny delikt dostatočne vymedzený, čo malo za následok

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vo výroku bol jednoznačne uvedený program a čas jeho

odvysielania, v ktorom došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označovania,

čím navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v Súd

vníma rozhodnutie odporkyne ako jeden celok a nevidí dôvod, aby vo výroku boli jednotlivé

vulgarizmy výslovne popísané a vymedzené. Podrobnosti uvedené v dôvodovej časti

rozhodnutia dostatočne jasne a zreteľne identifikujú vytýkané porušenie zákona, ktoré

napokon podľa obrany presne identifikovala aj navrhovateľka.

Ako dôvodnú však súd posúdil námietku navrhovateľky týkajúcu sa výšky uloženej

sankcie. Rada síce pri odôvodnení jej výšky vychádzala zo zákonných kritérií, keďže pri jej

ukladaní zvažovala závažnosť správneho deliktu, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia,

10

ako aj následky porušenia povinnosti, ale sama vo svojom rozhodnutí poukázala na

predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých za rovnaký správny delikt uložila navrhovateľke

pokutu vo výške 3x100 000 Sk a 1x200 000 Sk. Prihliadol preto na námietku navrhovateľky,

že udelená pokuta dosahuje šesťnásobnú výšku oproti naposledy udelenej pokute za rovnaké

porušenie zákona (nesprávne uplatnenie JSO), hoci pri určovaní výšky pokuty musela

odporkyňa vychádzať z úplne rovnakých kritérií a uloženú pokutu súlade s

v spojení s , a znížil tak, ako je uvedené

vo výroku rozhodnutia. Zmenená výška pokuty zodpovedá podľa názoru senátu charakteru

a závažnosti porušenej povinnosti a zohľadňuje predchádzajúce rozhodnutia Rady, ktoré sa

týkajú rovnakého správneho deliktu.

Z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie odporkyne

č. zo dňa 09. februára 2010 potvrdil ako zákonné.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní mala úspech len

čiastočný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská