Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/187/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannety Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Poníky, Malá Stráňa 32, Poníky, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Konanie pred žalovaným správnym orgánom

1. Správne konanie vo veci uloženia pokuty začal žalovaný z úradnej povinnosti na základe zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly dodržiavania o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.10.2015 (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) č. 8069-7000/2016-OK/10 zo dňa 22.09.2016 prerokovaným dňa 21.10.2016. Začatie správneho konania žalovaný oznámil žalobcovi listom č. 12218-3000/2017 zo dňa 14.08.2017. Žalobcovi ako účastníkovi konania bolo dňa 19.09.2017 umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu, vrátane spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho prípadné doplnenie.

2. Žalobca predložil písomné vyjadrenie zo dňa 19.09.2017, pričom uviedol, že vzhľadom na dokumenty, ktoré tvoria podklady pre rozhodnutie v správnom konaní a ktoré mu do dnešného dňa neboli známe, doručí svoje písomné vyjadrenie k predmetným dokladom do 10 pracovných dní odo dňa uskutočnenia oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie v správnom konaní. Písomné vyjadrenie k podkladom žalobca zaslal žalovanému listom doručeným dňa 04.10.2017.

3. Rozhodnutím č. 12218-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 žalovaný ako správny orgán konajúci v prvom stupni vydal rozhodnutie, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č o verejnom obstarávaní vo výške 4 500 eur za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poníky“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 z 29. 9. 2015 pod zn. 19609-WYP porušil:

- princíp transparentnosti, keď vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s., Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 947 (ďalej ako „ALFEX, a. s.“) bez toho, aby účastník konania v dokumentácii

z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. účastník konania uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ z 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň účastník konania pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný účastník konania v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05. 11. 2015“ uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené účastníkom konania a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156 068,34 eur s DPH bola o 83 217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o., Františkánske námestie 7, 811 01 Bratislava, IČO: 48 241 806 (ďalej ako „Infralux s. r. o.“) vo výške 239 285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH,

- princíp nediskriminácie podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní tým, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu 3. 5 Návrhu Zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov bola aj Svetelno-technická štúdia, ktorá v bode „7. 1 SVIETIDLÁ“ ako požiadavku na svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne od výrobcu, a tieto porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný (predseda úradu) rozhodnutím č. 2896-P/2018 zo dňa 29.01.2018 tak, že rozklad žalobcu zo dňa 08.11.2017 zamietol a rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni pod číslom 1228-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 o uložení pokuty vo výške 4.500,- eur potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol:

„Druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o rozklade skúmal a posudzoval najmä napadnuté rozhodnutie z 13.10.2017 spolu so súvisiacim spisovým materiálom z konania na prvom stupni, rozklad z 08.11.2017 a súvisiaci spisový materiál.

Z dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu vyplýva, že účastník konania vyhlásil zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 zo dňa 29.09.2015 pod zn. 19609 - WYP (ďalej len „výzva“) zadávanie podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poníky“ podľa § 91 v nadväznosti na § 100 až 102 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska. Z výzvy na predkladanie ponúk vyplýva, že priebeh predmetného verejného obstarávania zabezpečovala a ako kontaktné miesto bola uvedená spoločnosť VOLUMA s.r. o., Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 45 288 976, pričom kontaktnou osobou bol Mgr. Ľuboš Kakaš. Predpokladaná hodnota zákazky bola v bode II.2.2. „Predpokladaná hodnota predmetu zákazky bez DPH“ výzvy stanovená vo výške 199 961,50 eur bez DPH.

V bode VI. 1. „Zákazka sa týka projektu/programu financovaného z fondov EÚ“ výzvy účastník konania uviedol, cit.: „Áno. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast Prioritnej osi 2: Energetika Opatrenia 2.2 Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce.“

Účastník konania v súlade s § 100 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní zaslal dňa 29. 9. 2015 výzvu na predkladanie ponúk bez súťažných podkladov nasledovným 3 vybraným záujemcom: 1. ELINPRA s. r. o., Horná Súča 297, 913 33 Horná Súca 2. VENIMEX Slovakia s. r. o., Klincová 37, 821 08 Bratislava 3. CYEB s. r. o., Záhradnícka 10, 945 01 Komárno. V stanovenej lehote na vyžiadanie súťažných podkladov podľa bodu IV.2.2. „Podmienky na získanie súťažných podkladov a doplňujúcich dokumentov“ výzvy t. j. do 20.10.2015 do 11:00 hod. požiadali o súťažné podklady účastníka konania 8 záujemcovia, ktorým účastník konania súťažné podklady aj poskytol.

V stanovenej lehote na predkladanie ponúk podľa bodu IV.2.3. „Lehota na predkladanie ponúk“ výzvy, t. j. do 20.10.2015 do 11:00 hod. bolo účastníkovi konania v predmetnej zákazke predložených 5 ponúk, konkrétne od uchádzačov: PROGRES-HL, s. r. o., Mičinská cesta 45, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „PROGRES-HL, s. r. o.“) Light Project, s. r. o., SNP 37, 940 63 Nové Zámky (ďalej len „Light Project,

s. r. o“) Infralux s. r .o. , CYEB s. r. o., Záhradnícka 10, 945 01 Komárno (ďalej len „CYEB s. r. o.“), ALFEX, a. s.. Zo „Zápisnice z otvárania ponúk“ zo dňa 21.10.2015 vyplýva, že účastník konania overil neporušenosť ponúk, zverejnil obchodné mená, sídla alebo miesta podnikania všetkých uchádzačov a skonštatoval, že ponuku v predmetnej zákazke predložili vyššie uvedení uchádzači s nasledovnými návrhmi na plnenie stanoveného kritéria na vyhodnotenie ponúk „Najnižšia cena v EUR s DPH“: 1. CYEB s. r. o. 239 864,90 EUR s DPH 2. Light Project, s. r. o. 239 557,00 EUR s DPH 3. Infralux s. r. o. 239 285,60 EUR s DPH 4. ALFEX, a. s, 156 068,34 EUR s DPH 5. PROGRES-HL, s. r. o. 155 658,96 EUR s DPH Zo „Zápisnice z posúdenia splnenia podmienok účasti“ zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že všetci uchádzači splnili všetky podmienky účasti stanovené v uvedenom verejnom obstarávaní.

Účastník konania dňa 26. 10. 2015 odoslal uchádzačom PROGRES-HL, s. r. o. a ALFEX, a. s. list „Žiadosť o vysvetlenie“ zo dňa 23.10.2015, ktorým ich požiadal podľa § 100 ods. 1 písm. h) v nadväznosti na § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní o vysvetlenie technických špecifikácií vo vzťahu k predmetu zákazky a súčasne o predloženie vzoriek svietidiel, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. Predmetná žiadosť bola obom uchádzačom doručená dňa 28.10.2015.

Účastník konania zároveň odoslal uchádzačom Light Project, s. r. o., CYEB s. r. o. a Infralux s. r. o. list „Žiadosť o vysvetlenie“ zo dňa 23.10.2015, ktorým ich požiadal podľa § 100 ods. 1 písm. h) v nadväznosti na § 42 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní o predloženie vzoriek svietidiel, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia tejto žiadosti. Predmetná žiadosť bola všetkým uchádzačom doručená dňa 28.10.2015.

Všetci uchádzači doručili účastníkovi konania v stanovenej lehote požadované doplnenie, príp. predložili doklady za účelom preukázania splnenia požiadaviek na predmet zákazky okrem uchádzača PROGRES-HL, s. r. o., ktorý nedoručil požadované písomné vysvetlenie ponuky, resp. vzorky.

Zo „Zápisnice z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015“ vyplýva, že účastník konania vylúčil ponuku uchádzača PROGRES-HL, s. r. o. z ďalšieho posudzovania, nakoľko nedoručil písomné vysvetlenie ponuky, resp. vzorky v zmysle doručenej žiadosti v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie a taktiež účastník konania vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a .s., nakoľko neoprávnene pozmenil výkaz-výmer. V predmetnej zápisnici kontrolovaný súčasne skonštatoval, že ponuky všetkých zvyšných uchádzačov spĺňajú požiadavky na predmet zákazky a stanovené náležitosti.

Účastník konania dňa 05.11.2015 odoslal uchádzačovi PROGRES-HL, s. r. o. list „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 5. , ktorým mu oznámil vylúčenie ponuky z predmetnej podlimitnej zákazky podľa § 100 ods. 1 písm. h) v nadväznosti na § 42 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, vrátane odôvodnenia.

Účastník konania dňa 05.11.2015 odoslal uchádzačovi ALFEX, a. s. list „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015, ktorým mu oznámil vylúčenie jeho ponuky z predmetnej podlimitnej zákazky podľa § 100 ods. 1 písm. h) v nadväznosti na § 42 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, vrátane odôvodnenia.

V „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 05.11.2015 účastník konania skonštatoval, že uchádzač Infralux s. r. o. sa s návrhom na plnenie stanoveného kritéria „Najnižšia cena v EUR s DPH“ na vyhodnotenie ponúk vo výške 239 285,60 eur sDPH stal úspešným uchádzačom v predmetnej podlimitnej zákazke.

Na základe uvedeného účastník konania v súlade s § 100 ods. 1 písm. i) v nadväznosti na § 44 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní oznámil listom „Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“ zo dňa 05.11.2015 úspešnému uchádzačovi Infralux s. r. o., že jeho ponuku prijíma.

Výsledkom predmetného procesu verejného obstarávania bolo dňa 23.11.2015 uzavretie Zmluvy o dielo podľa a nasl. v znení neskorších predpisov medzi

účastníkom konania a úspešným uchádzačom Infralux s. r. o. so zmluvnou cenou vo výške 199 404,67 eur bez DPH, t. j. 239 285,60 eur s DPH.

Druhostupňový správny orgán na základe podaného rozkladu preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie o uložení pokuty, pričom dospel k nasledovným zisteniam.

Správne konanie voči účastníkovi konania vo veci uloženia pokuty začal prvostupňový správny orgán z úradnej povinnosti na základe zistení uvedených v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní 8069-7000/2016-OK/10 z 22.09.2016, ktorý bol následne zápisnične prerokovaný dňa 21.10.2016.

Prvostupňový správny orgán v súlade s § 18 správneho poriadku oznámil účastníkovi konania začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty listom č. 12218-3000/2017 zo dňa 14. 8. 2017, ktorý mu bol doručený dňa 14.08.2017.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. spisu 12218-3000/2017 z 13. 10. 2017 uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 4 500 eur podľa a) o verejnom obstarávaní. Rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené 24.10.2017 a proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania v zákonnej lehote rozklad.

Nakoľko prvostupňový správny orgán v rozklade neidentifikoval žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup autoremedúry podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, v súlade s § 57 ods. 2 správneho priadku postúpil spis na rozhodnutie druhostupňovému správnemu orgánu. O uvedenej skutočnosti informoval účastníka konania i jeho právneho zástupcu listom č. spisu 12218-3000/2017 z 08.12.2017.

Druhostupňový správny orgán rozhodoval o rozklade v súlade s § 61 ods. 2 správneho poriadku na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Druhostupňový správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a neidentifikoval dôvody na doplnenie rozhodnutia, resp. odstránenie vád rozhodnutia a ani dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku.

Druhostupňový orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom na základe podkladov pre rozhodnutie jednoznačne preukázal porušenie zákona účastníkom konania.

Druhostupňový správny orgán uvádza, že mu nie je zrejmá námietka účastníka konania, že nie je možné zistiť, ktoré zo skutočností v dôvodoch napadnutého rozhodnutia je možné považovať za informáciu a ktoré za dôkaz. Druhostupňový správny orgán podotýka, že účastníkovi konania bol doručený list č. 12218-3000/2017 zo 07.09.2017, ktorým mu bolo umožnené oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie. Účastník konania sa dostavil na predmetné oboznámenie dňa 19.09.2017, oboznámil sa s podkladmi a zároveň sa k nim vyjadril ústne, písomne a dodatočne ešte raz písomne. Všetky tieto vyjadrenia boli následne priradené k podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa následne vysporiadal jednak s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a jednak s tvrdeniami účastníka konania v predložených vyjadreniach. Druhostupňový správny orgán má za to, že ak v určitej časti napadnutého rozhodnutia konštatuje porušenie, vždy je predmetné porušenie naviazané na tú časť rozhodnutia, ktorá vysvetľuje prečo má ísť o porušenie.

Druhostupňový správny orgán je toho názoru, že účastník konania len namieta skutočnosti konštatované prvostupňovým správnym orgánom, pričom však sám nedokáže preukázať, čo bolo konkrétne nedostatočne preukázané prvostupňovým správnym orgánom. Účastník konania nesúhlasil s tým, že by postupoval nehospodárne, avšak druhostupňový správny orgán poukazuje na jednoduchý fakt, že rovnaký predmet zákazky bolo možné získať o 83 217,26 eur lacnejšie a podčiarkuje, že ide o konkrétny údaj a žiadnu fikciu, ako to tvrdil účastník konania. Druhostupňový správny orgán má za to, že žiaden dobrý hospodár by nekúpil predmet za cenu 239 285,60 eur s DPH, ak by mal vedomosť že rovnaký predmet ponúka iný predávajúci za cenu 156 068,34 eur s DPH a spravil by maximum preto, aby dosiahol čo najnižšiu cenu.

Druhostupňový správny orgán v prvom rade konštatuje, že v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015“ účastník konania okrem iného uviedol, že uchádzač ALFEX, a. s. „predložil vzorky svietidiel, ktoré spĺňajú požiadavky určené verejným obstarávateľom“. Ďalej sa v tejto zápisnici ako dôvod vylúčenia ponuky uchádzača ALFEX, a. s. uvádza, že „ponuka uchádzača nespĺňa požiadavky uvedené v súťažných podkladoch. V cenovej ponuke uchádzač uviedol názvy položiek, ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ požadoval naceniť vo výkaze výmer 13 položiek (príloha č. 1 vylúčenia). Rozpočet ponuky uchádzača obsahuje 16 ocenených položiek (príloha č. 2 vylúčenia).“ Ďalej sa v zápisnici konštatuje, že uchádzač ALFEX, a. s. „vo svojej ponuke predložil zmätočný rozpočet, neporovnateľný s ostatnými ponukami“ a preto došlo k vylúčeniu tejto ponuky.

V liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ z 05.11.2015 adresovanom uchádzačovi ALFEX, a. s. účastník konania ďalej uviedol, že „v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nie je možné verejným obstarávateľom predložený výkaz výmer rozširovať alebo skracovať. Oceniť je potrebné položky, ktoré sú vo výkaze výmer taxatívne uvedené, uchádzač v ponúknutých položkách dopĺňa značky, príp. výrobcu ponúknutých druhov tovarov. V opačnom prípade sa stáva ponuka uchádzača neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov.“ Zároveň v predmetnom liste účastník konania poukázal na skutočnosť, že výkaz výmer bol predložený v rámci ostatných dokumentov v projekte na schválenie riadiacemu orgánu a v prípade úspešnosti riadiaci orgán kontroluje detailný rozpis položiek vo výkaze výmer s rozpočtom úspešného uchádzača. Podľa účastníka konania je to preto ďalší dôvod prečo nie je možné pozmeňovať položky vo výkaze výmer.

Druhostupňový správny orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, a teda, že účastník konania nepreukázal, že by ponuka obchodnej spoločnosti ALFEX, a. s. nespĺňala požiadavky na predmet zákazky alebo náležitosti ponuky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Druhostupňový správny orgán je tiež toho názoru, že účastník konania mal posudzovať predložené ponuky podľa ich obsahu a najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. obsahovala svietidlá, ktoré spĺňali požiadavky určené účastníkom konania, čo aj sám potvrdil v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky z 05.11.2015. Ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. účastník konania uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ z 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s.. Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že účastník konania pri vyhodnotení ponúk musí prihliadať najmä na obsahovú stránku ponuky a teda, či obsah ponuky zodpovedá ním určeným požiadavkám na predmet zákazky, nie klásť dôraz na formálne náležitosti ponuky ako je názov alebo počet položiek výkazu výmer. V tejto súvislosti druhostupňový správny orgán analogicky poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25.05.2016, podľa ktorého je štádium vyhodnocovania ponúk v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní zamerané najmä na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky.

Druhostupňový správny orgán ďalej poukazuje na všeobecné konštatovanie účastníka konania o zmene ponuky, ktoré považuje za nedostatočné, nakoľko nebolo zrejmé v čom by podľa účastníka konania mala spočívať zmena ponuky, najmä ak by nedošlo ku zmene ceny. Účastník konania navyše vedel, na základe už predtým predložených vzoriek uchádzačom ALFEX, a. s., že tieto zodpovedajú presne svietidlám príkladmo prezentovaným vo svetelno-technickej štúdii. Druhostupňový správny orgán preto považuje jeho argumentáciu, že vysvetlením by došlo ku zmene ponuky za neopodstatnenú. Správny orgán v tomto kontexte zdôrazňuje, že by nešlo o zmenu ponuky, pokiaľ by nedošlo ku zmene konečnej cenovej ponuky a rovnako by nedošlo ani ku zmene dodávaných typov svietidiel, keďže samotný účastník konania ešte pred vylúčením spoločnosti ALFEX, a. s. konštatoval, že spoločnosťou ALFEX, a. s. ponúkané svietidlá spĺňajú všetky jeho požiadavky.

Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania predstavuje najzávažnejší zásah do jeho práv a oprávnených záujmov a preto je povinnosťou účastníka konania dôsledne zvážiť, či dôvod vylúčenia je skutočne zákonným dôvodom a či je skutočne opodstatnený. Podľa druhostupňového správneho orgánu bolo využitie inštitútu vysvetlenia v danom prípade opodstatnené aj vzhľadom na to, že účelom verejného obstarávania je zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov získaním najlacnejšej ponuky

(konkrétne v tomto prípade najnižšej ceny v eurách s DPH), resp. ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, pri zabezpečení čo najväčšej hospodárskej súťaže. Účelom tohto ustanovenia je teda ponechať v súťaži čo najvyšší počet uchádzačov a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vylúčeniu záujemcov alebo uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné jednoducho vysvetlením odstrániť.

Druhostupňový správny orgán ďalej uvádza, že účastník konania len všeobecne konštatoval nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer účastníka konania a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. V tejto súvislosti druhostupňový správny orgán poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 11.2012, sp. zn. , podľa ktorého, cit.: „ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky. Verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho požiadavku (Ančwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10. 12. 2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. 11-321, bod57; TidelandSignal, T-211/02, 27.09.2002, Zb. s. 113781, bod43). “

Účastník konania vyzval ALFEX, a. s. listom č. ZOVP231055 z 23.10.2015 na predloženie vysvetlenia podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, avšak predmetný list neobsahuje žiadnu zmienku o nesprávne uvedenom počte/názve položiek výkazu výmer. Druhostupňový správny orgán aj s odkazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.11.2012, sp. zn. uvádza, že ak účastník konania žiadal ALFEX, a. s. o vysvetlenie ponuky, malo byť súčasťou tejto žiadosti aj vysvetlenie nesprávne uvedeného počtu/názvu položiek. Druhostupňovému správnemu orgánu sa javí konanie účastníka konania ako špekulatívne, ktoré malo za cieľ vylúčiť uchádzača ALFEX, a. s., ktorý potom ako úspešne vysvetlil nejasnosti identifikované účastníkom konania v liste č. ZOVP231055 z 23.10.2015, bol následne vylúčený z úplne iného (formálneho) dôvodu.

Druhostupňový správny orgán v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH a ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156 068,34 eur s DPH bola o 83 217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o. vo výške 239 285,60 eur s DPH.

Druhostupňový správny orgán zároveň konštatuje, že nešlo o zanedbateľnú sumu verejných financií, pri ktorej mohol účastník konania dosiahnuť úsporu. Druhostupňový správny orgán pre porovnanie uvádza špecifikáciu svietidiel tak, ako ju vyžadoval účastník konania v súťažných podkladoch a následne špecifikáciu daných svietidiel ako aj ich cenu, vyplývajúcu z ponúk uchádzača ALFEX, a. s. ako aj uchádzača Infralux s. r. o.

Výkaz výmer - rozpočet v súťažných podkladoch p. č. Názov výdavku Jednotková cena v eur Počet jednotiek Celkom v eur 6 LED svietidlo typ 1 podľa špecifikácie minimálnych technických a dizajnových kritérií uvedených v štúdii, vrátane pnpojovacieho a montážneho materiálu 257,00 0,00 7 LED svietidlo typ 2 podľa špecifikácie minimálnych technických a dizajnových kritérií uvedených v štúdii, vrátane pnpojovacieho a montážneho materiálu. 48,00 0,00

Nacenený výkaz výmer - rozpočet v ponuke ALFEX, a. s. P č- Názov výdavku Jednotková cena v eur Počet jednotiek Suma bez DPH v eur Suma s DPH v eur A01 Svietidlo LED VOLT ANA 1 / LED / 20W / NW / 5102 / GeSmFI / RAL 7038 / CLO / Regulácia stmievania 250,00 257,00 64 250,00 77 100,00 A02 Svietidlo LED VOLT ANA 2. / LED / 28W / NW / 5102 / GeSmFI / RAL 7038 / CLO / Regulácia stmievania 275,00 48,00 13 200,00 15 840,00

Nacenený výkaz výmer - rozpočet v ponuke Infralux s. r. o.

P č Názov výdavku Jednotková cena v eur Počet jednotiek Celkom v eur 6 VOLTANA1 /8LED/20W/21001m/NW/5102/GeSmFI 629,00 257,00 161 653,00 7 VOLTANA2/16LED/28W/32001m/NW/5102/GeSmFI 732,50 48,00 35 150,40

Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že predmetné svietidlá predstavovali približne 82% z predpokladanej hodnoty zákazky a následne aj z hodnoty uzatvorenej Zmluvy o dielo. Cena svietidiel v ponuke ALFEX, a. s. (položky č. A01, A02 výkazu výmer) bola vo výške 92 940,00 eur s DPH. Cena svietidiel v ponuke Infralux s. r. o. (položky č. 6, 7 výkazu výmer) bola vo výške 196 803,40 eur s DPH.

Účastník konania mal teda v súvislosti s princípom transparentnosti postupovať ako dobrý (starostlivý) hospodár (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 9. 4. 2013) a požiadať uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie nejasností v jeho ponuke (za účelom odstránenia formálneho nedostatku spočívajúceho v nesprávnom označení, resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer), najmä keď samotný účastník konania v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky z 05. 11.2015 konštatoval, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené účastníkom konania.

Druhostupňový správny orgán poukazuje na to, že princíp transparentnosti znamená predvídateľnosť konania verejného obstarávate ľa zo strany uchádzačov, ale aj preskúmateľnosť úkonov verejného obstarávate ľa zo strany kontrolných orgánov. Transparentnosť procesu verejného obstarávania je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V súvislosti s princípom transparentnosti poukazuje druhostupňový správny orgán na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. -159 z 15. 9. 2010, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky konštatoval, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event, nezákonné, alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nastáva porušenie zásady transparentnosti nezávisle od toho, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti. Podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý je prehľadný, právne korektný, predvídateľný, kontrolovateľný a férový.

Podľa druhostupňového správneho orgánu, ak účastník konania tvrdil, že by predložením rozpočtu s upravenými položkami došlo ku zmene ponuky, mal preto náležíte odôvodniť, v čom by predmetná zmena spočívala. Všeobecné konštatovanie o zmene ponuky považuje správny orgán za nedostatočné.

Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že predmet zákazky bol zo strany účastníka konania špecifikovaný jednoznačne, a to okrem iného aj v oddiele II. výzvy na predkladanie ponúk, kde účastník konania v rámci bodu II. 1.3. „Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov)“ uviedol, že predmetom zákazky je cit.: ,,Modernizácia verejného osvetlenia v obci Poníky, rekonštrukciou a výmenou pôvodných svietidiel za nové typu LED.- stavebné práce - modernizácia verejného osvetlenia za účelom zníženia energetickej náročnosti, zníženia nákladov na údržbu, modernizácie a unifikácie svetelných telies, zníženia prevádzkových nákladov a zvýšenia svetelno-technických vlastností osvetľovacej sústavy.“ Nakoľko predmetom zákazky a teda cieľom daného verejného obstarávania nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, ale modernizácia verejného osvetlenia v obci, druhostupňový správny orgán má za to, že vylúčenie výrazne najvýhodnejšej ponuky, bez riadneho odôvodnenia je zjavne neproporčné a netransparentné.

Súčasne druhostupňový správny orgán v uvedenej súvislosti konštatuje, že predmetné porušenie princípu transparentnosti malo zásadný vplyv na výsledok uvedeného verejného obstarávania. Skutočnosť, že účastník konania netransparentne vylúčil ALFEX, a. s. z verejného obstarávania bez toho, aby požiadal o vysvetlenie jeho ponuky, hoci to bolo s prihliadnutím na okolnosti, hospodárnosť a efektívnosť vhodné, ba žiaduce, bola príčinou toho, že došlo k vylúčeniu najnižšej cenovej ponuky, ktorá evidentne spĺňala účastníkom konania požadovanú špecifikáciu predmetu zákazky a teda uvedený postup účastníka konania mal zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, v ktorom sa úspešným uchádzačom stala spoločnosť Infralux s. r. o., ktorej ponuka však nebola najvýhodnejšia z pohľadu účastníkom konania nastaveného cenového kritéria na vyhodnotenie ponúk.

K argumentu účastníka konania, že dielo muselo byť ukončené do 31. 12. 2015, takže nebol čas na prípadnú komunikáciu s uchádzačmi, druhostupňový správny orgán uvádza, že termín, do kedy má byť dielo ukončené nie je z pohľadu druhostupňového správneho orgánu relevantný pri posudzovaní porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Druhostupňový správny orgán navyše poukazuje na skutočnosť, že priestor na komunikáciu mal účastník konania v liste č. ZOVP231055 z 23. 10.2015.

Druhostupňový správny orgán poukazuje na skutočnosť, že v zmysle bodu 3.5. Návrhu Zmluvy o dielo, cit.: „3. 5 Záväznými podkladmi pre zhotovenie diela sú nasledujúce podklady: rozpočet - príloha č. 1 tejto zmluvy, svetlo-technická štúdia vypracovaná projektantom“. Predmetná svetelno-technická štúdia, ako neoddeliteľná súčasť súťažných podkladov, v bode 7.1 SVIETIDLÁ, Špecifikácia minimálnych technických a dizajnových parametrov a funkcií pre svietidlá, stanovila, cit.: „Odporúčaná záručná doba min. 10 rokov - daná od výrobcu.“ Druhostupňový správny orgán sa stotožňuje s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu, že vyžadovanie 10 ročnej záručnej doby danej výlučne od výrobcu je neprimeranou požiadavkou, ktorá výrazným spôsobom obmedzuje hospodársku súťaž a takto formulovaná požiadavka nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním.

Druhostupňový správny orgán zdôrazňuje, že diskrimináciou nemožno rozumieť len zjavný rozdielny prístup k jednému uchádzačovi oproti prístupu k celku, ale aj prvok tzv. skrytej diskriminácie (porovnaj rozsudok Súdneho dvora EÚ, vec C-234/03 Contse SA). Skrytú diskrimináciu pri zadávaní zákaziek treba vidieť aj v takom postupe, pri ktorom verejný obstarávateľ nevymedzí predmet zákazky nestranne, teda nezabezpečí rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov/záujemcov. Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Spôsob opisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí vytvoriť predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov na uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže.

Z uvedeného vyplýva, že verejný obstarávateľ má vymedziť predmet zákazky tak, aby spĺňal ním stanovený účel, t. j. opíše predmet zákazky takým spôsobom, aby nediskriminoval hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí postupovať tak, aby vytvoril predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov, a tým umožnil v rámci postupu zadávania zákazky uskutočnenie riadnej a transparentnej hospodárskej súťaže. Uvedené princípy verejného obstarávania podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávania, najmä princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov je potrebné zo strany účastníka konania ako verejného obstarávateľa dodržiavať počas celého postupu zadávania zákazky, čo znamená, že opis predmetu zákazky, ako aj s tým súvisiace podstatné informácie, musia umožňovať zapojiť sa do daného procesu zadávania zákazky čo najširšiemu počtu uchádzačov, čo predpokladá dostatočne všeobecne a nestranne definovaný opis predmetu zákazky.

Druhostupňový správny orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, a teda, že vo všeobecnosti pri obstarávaní tovaru je dostatočné požadovať záruku iba od samotného dodávateľa tovaru (svietidla), nie výlučne od výrobcu tovaru (svietidla). Druhostupňový správny orgán je taktiež toho názoru, že pri záručnej dobe, ktorá účastníkovi konania mala podľa jeho tvrdení zabezpečiť bezproblémovú údržbu a servis predmetu zmluvy, resp. vylúčiť prípadné poruchy na minimum, nebolo potrebné stanovovať tak neprimerane prísnu požiadavku na predmet zákazky akou bola požiadavka minimálne 10 ročnej záručnej doby na svietidlá danej výlučne od výrobcu, nakoľko tento účel, t. j. bezproblémový servis, by bol schopný splniť aj dodávateľ (t. j. nielen výrobca), ktorý by sám poskytol 10-ročnú záruku na svietidlo. Druhostupňový správny orgán je toho názoru, že pre účastníka konania nie je relevantné, kto príde počas záručnej doby predmetné svietidlo „servisovať“, t. j. či záruka bude poskytnutá výrobcom alebo samotným dodávateľom. Na zabezpečenie predmetného účelu bolo preto dostatočné, aby bola predmetná záručná doba požadovaná od samotného dodávateľa (uchádzača). Stanovením tejto požiadavky účastník konania podľa druhostupňového správneho orgánu diskriminoval všetkých dodávateľov svietidiel, ktorí by boli schopní účastníkovi konania dodať daný predmet zákazky, avšak v čase verejného obstarávania nedisponovali potvrdením o minimálne 10 ročnej záruke od výrobcu svietidiel. V tejto súvislosti dáva druhostupňový správny orgán do pozornosti aj tú skutočnosť, že zmluvný vzťah vzniká medzi úspešným uchádzačom a verejným obstarávateľom (účastníkom konania).

Druhostupňový správny orgán má preto za to, že bolo dostatočné požadovať záruku od samotného dodávateľa (uchádzača), nakoľko nárok vzniká následne voči zmluvnému partnerovi, a teda voči úspešnému uchádzačovi.

Navyše, podľa bodu 8.2 článku VIII. Zmluvy o dielo záručná doba mala začať plynúť odo dňa nasledujúceho po podpise protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami a doba končí uplynutím 60 mesiacov plynúcich od podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami. Na základe uvedeného je zrejmé, že požiadavka na minimálnu 10-ročnú záručnú dobu na svietidlá nebola vôbec premietnutá do Zmluvy o dielo, keďže v zmysle predmetnej zmluvy je úspešný uchádzač zaviazaný poskytnúť záručnú dobu na svietidlá len na 60 mesiacov (t. j. 5 rokov). Podľa druhostupňového správneho orgánu preto aj argumentácia účastníka konania, že dlhšou záručnou dobou mal v úmysle zabezpečiť nižšie náklady pri prípadných poruchách svietidiel nie je opodstatnená, nakoľko v zmysle Zmluvy o dielo by ju nemohol ani uplatňovať. Druhostupňový správny orgán je preto toho názoru, že požiadavka 11a minimálnu 10-ročnú záručnú dobu na svietidlá danú výlučne od výrobcu mala diskriminačnú a odradzujúcu funkciu pre potenciálnych záujemcov od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní.

S poukazom na vyššie uvedené sa druhostupňový správny orgán stotožňuje zo záverom prvostupňového správneho orgánu, a teda, že predmetnou diskriminačnou požiadavkou v rozpore s princípmi verejného obstarávania účastník konania bezdôvodne obmedzil hospodársku súťaž, keďže pokiaľ by vyžadoval 10-ročnú záruku aj od dodávateľa, a nie len výlučne od výrobcu, nie je vylúčené, že by sa do predmetného verejného obstarávania zapojilo viac hospodárskych subjektov. Účastníkom konania takto diskriminačné nastavený parameter, ktorý spočíval v požadovaní minimálnej záručnej doby 10 rokov danej výlučne od výrobcu mal preukázateľne zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže dôvodom pre vylúčenie ponuky spoločnosti ALFEX, a. s. bola okrem predloženia cenovej ponuky s názvami položiek, „ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa“ aj skutočnosť, že uvedený dodávateľ ALFEX, a. s. účastníkovi konania nepreukázal predmetnú diskriminačnú požiadavku na minimálne 10 ročnú záruku na svietidlá danú výlučne výrobcom. Vylúčenie uchádzača ALFEX, a. s z daného verejného obstarávania bolo teda podľa správneho orgánu aj z uvedeného dôvodu nezákonné.

K tvrdeniu účastníka konania, že žiaden z uchádzačov nenamietal podmienku 10-ročnej záručnej doby danej výlučne od výrobcu druhostupňový správny orgán uvádza, že predmetná skutočnosť nemôže byť posudzovaná v prospech účastníka konania, nakoľko záujemcovia alebo uchádzači neplnia dohľadovú kompetenciu nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, t. j. účastník konania nemôže podľa ich správania vyhodnocovať existenciu diskriminácie v podmienkach účasti. Druhostupňový správny orgán ďalej uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní priznáva záujemcom alebo uchádzačom možnosť uplatniť revízne postupy v stanovených prípadoch, avšak skutočnosť, že uvedené právo nevyužili neznamená, že podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky stanovené verejným obstarávateľom v súťažných podkladoch sú súladné so zákonom o verejnom obstarávaní. Druhostupňový správny orgán ďalej zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 140 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní nebolo ani možné zo strany uchádzačov podať námietky v procese predmetného verejného obstarávania.

Podľa druhostupňového správneho orgánu u právnických osôb ako takých nie je možné skúmať zavinenie, nakoľko ide o vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a jednak výsledku tohto konania (tento psychický vzťah je možné skúmať u štatutárov, ich splnomocnencov, atď., t. j. len u fyzických osôb). Zákon o verejnom obstarávaní neskúma vnútorné pohnútky páchateľov a úrad nemôže podľa zákona o verejnom obstarávaní sankcionovať štatutárov právnických osôb, ale len právnické osoby (verejní obstarávatelia, obstarávatelia, hospodárske subjekty) a preto je námietka účastníka konania o nepreskúmaní zavinenia neopodstatnená. Ďalej druhostupňový správny orgán upozorňuje, že analógiu s trestným právom (nie o priestupkoch) je potrebné použiť v správnom trestaní vtedy, ak sú v zákone medzery, ktoré je potrebné vyplniť. Analógia však nemôže byť bezbreho aplikovaná kedykoľvek sa to bude hodiť. Je potrebné rešpektovať výnimočnosť tejto aplikácie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. v administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov Rady Európy (91) z 13. februára 1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho konania možno uplatniť len v

primeranej lehote. Neznamená to teda, že akékoľvek ustanovenie či iného zákona je možné analogicky použiť pri ukladaní sankcie podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti potvrdil aj KS v BA v rozsudku sp. zn. zo dňa 17. 09. 2014, v ktorom uviedol, cit.: „Žalovaný správne uviedol (na strane 18 napadnutého rozhodnutia), že „ZVO je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu druhostupňový správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý má druhostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne preukázaný. Zároveň druhostupňový správny orgán akcentuje, že zákon o verejnom obstarávaní neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za správny delikt, v dôsledku čoho sa účastník konania nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti. “ Táto konštatácia žalovaného je súladná s judikatúrou súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). “

Druhostupňový správny orgán je ďalej toho názoru, že prvostupňový správny orgán výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnil, primerane a zákonným spôsobom uplatnil správnu úvahu, uviedol, ktoré skutočnosti zvážil pri rozhodovaní o výške sankcie v rozpätí od 500 eur do 30 000 eur, zohľadnil následok protiprávneho konania ako aj význam chráneného verejného záujmu. Prvostupňový správny orgán sa taktiež pri určovaní výšky pokuty neodklonil od doterajšej praxe. Druhostupňový správny orgán zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.04.2017, podľa ktorého cit.: „Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu ... Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. “ Prvostupňový správny orgán pri uložení pokuty zohľadňoval i majetkové a ďalšie pomery účastníka konania ako samosprávnej jednotky za účelom určenia pokuty tak, aby nemala pre účastníka likvidačný charakter, avšak aby bola citeľná v majetkovej sfére účastníka konania a aby nebola v zanedbateľnej výške.

Podľa názoru druhostupňového správneho orgánu bola výška pokuty ako aj správna úvaha, ktorá jej stanoveniu predchádzala náležíte zdôvodnená. Zároveň druhostupňový správny orgán dáva do pozornosti skutočnosť, že pokuta uložená účastníkovi konania vo výške 4 500 eur bola uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia.“

6. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný ako správny orgán konajúci v oboch stupňoch v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku.

I. Žaloba

7. Žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného opísaného v úvode odôvodnenia rozsudku, ktoré považoval za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. Skutočnosť, že žalovaný námietky žalobcu uvedené v rozklade, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, čo považuje za dôkazy a čo len za informácie a rovnako nie je možné zistiť, ako následne hodnotil dôkazy a nie je možné zistiť, na základe akých úvah dospel k záverom, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že mu tieto námietky nie sú zrejmé, podľa žalobcu potvrdzuje, že sa žalovaný námietkam uvedeným v rozklade nevenoval a nedal odpoveď na to, kde v prvostupňovom rozhodnutí sú označené dôkazy a kde sú hodnotené jednotlivo a následne aj vo vzájomnej súvislosti. Tým došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom o verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutia vo veci samej.

9. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že žalobca nepostupoval ako dobrý hospodár, pretože rovnaký predmet zákazky bolo možné získať o 83.217,26 eur lacnejšie, žalobca namietal rozpor tohto tvrdenia so skutkovým stavom. Žalobca pri zadávaní podmienok obstarávania hodnotil všetky pre neho významné skutočnosti, ktoré sa prejavili v konkrétnych podmienkach súťaže. Na základe takto nastavených kritérií bolo potom nastavené i hodnotenie predložených ponúk. Pri posudzovaní vyhodnotenia podmienok súťaže žalobca hodnotil i vecnosť ponúk, pričom ponuka spoločnosti ALFEX s.r.o. neobsahovala konkrétne materiálové podklady, takže bolo už z toho zjavné, že takúto ponuku nemožno hodnotiť. Žalobca poukázal na to, že ceny ostatných ponúk boli porovnateľné s cenou víťazného uchádzača a práve cena ponúkaná spoločnosťou ALFEX s.r.o. bola neprimerane nízka.

10. Žalobca nesúhlasil s tvrdením uvedeným v rozhodnutí žalovaného o rozklade ako aj v jeho prvostupňovom rozhodnutí, že nepreukázal, že by spoločnosť ALFEX s.r.o. nespĺňala požiadavky na predmetné zákazky alebo náležitosti ponuky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Vôbec sa žalovaný nevysporiadal s námietkou, že nepreukázanie neexistencie niečoho nie je možné. Ide o základný princíp teórie práva spočívajúci v teórii negatívneho dôkazu, z ktorého vyplýva, že neexistencia niečoho sa nedá preukázať. V tejto súvislosti žalovaný dospel k záveru bez toho, aby k nemu mal oporu v skutkovom stave, pretože žalobca pri zadávaní podmienok k obstarávaniu hodnotil všetky pre neho významné skutočnosti, ktoré sa prejavili v konkrétnych podmienkach súťaže. Na základe takto nastavených kritérií bolo potom nastavené ich hodnotenie predložených ponúk.

11. Žalobca tiež namietal nesprávnosť pri aplikácii rozsudku sp. zn. zo dňa 25.05.2016, podľa ktorého je štádium vyhodnocovania ponúk zamerané najmä na vyhodnocovanie z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky, pričom žalobca zopakoval, že ponuka spoločnosti ALFEX s.r.o. neobsahovala rozsah diela tak, ako to požadoval žalobca ako obstarávateľ, a preto nešlo o formálne ale podstatné porušenie podmienok súťaže. Výkaz výmer predložený spoločnosťou ALFEX s.r.o. bol zmenený tým, že oproti požadovanému výkazu výmer chýbal materiál na upevnenie výložníkov na stĺp bez ktorého nie je možné výložník upevniť, čím chýbala podstatná materiálová položka. Ďalej chýbal materiál na upevnenie montážnych nehrdzavejúcich pások

- spona, bez ktorých nie je možné uchytiť pásky na stĺp, pričom oproti požiadavke predmetu obstarávania nespĺňali dĺžku 60 cm, keďže to uchádzač neuviedol. Ďalej v položke práca montážnej plošiny nie je zrejmé, do akej výšky je pracovná výška plošiny, pretože je rozdiel v cene týchto prác, pričom požiadavka bola minimálne do výšky 8 metrov. Ak by bola použitá plošina s nižšou pracovnou výškou, nie je možné toto dielo realizovať, ak by bola s vyššou pracovnou výškou, išlo by o zvýšenie ceny diela. Z uvedených skutočností je podľa žalobcu nepochybne zrejmé, že žalobca ako obstarávateľ neporušil princíp transparentnosti, ale práve naopak spoločnosť ALFEX s.r.o. zjavne svojou ponukou nespĺňala kritériá podmienok súťaže.

12. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného o rozklade nepreskúmateľné aj z dôvodu, že sa v rozhodnutí žalovaný nevenoval podstatnej námietke, že závery prvostupňového správneho orgánu sú zjavne v rozpore s logikou, pretože obstarávateľ nikdy nemá povinnosť prihliadať pri verejnom obstarávaní i na možné výmysly kontrolných orgánov, najmä ak tieto nemajú oporu v skutkovom stave, ale ide len o dohady. Takto to bolo i v tomto prípade. Podľa smerníc EÚ možno princíp transparentnosti hodnotiť ako postup na zabezpečenie primeranej informovanosti o kritériách a spôsoboch uchádzačmi predložených ponúk vedúcich k zisteniu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Transparentnosť v tejto súvislosti je princípom, ktorý zabezpečuje zverejňovanie dokumentov a informácií tak, aby verejnosť mala dostatok informácií o konkrétnych prípadoch verejného obstarávania. Princíp transparentnosti však nie je absolútnym princípom, ale má svoje mantinely. Rozsah týchto mantinelov je závislý od konkrétnych podmienok jednotlivých prípadov verejného obstarávateľa. Žiadny správny orgán nemôže obstarávateľa nútiť, aby odstraňoval také vady ponuky, ktoré zjavne nespĺňajú kritériá ustanovené obstarávateľom, je vždy na uchádzačovi aby svoju ponuku predložil tak, ako to obstarávateľ zadal v podmienkach súťaže. Ak by platili závery žalovaného, že obstarávateľ mal požiadať spoločnosť ALFEX s.r.o. o vysvetlenie, potom si nie je možné predstaviť reálny postup obstarávateľa, ak by každý z uchádzačov predložil ponuky, ktoré nespĺňajú kritéria zadania.

13. Žalobca zdôraznil, že vyhodnotenie predmetnej súťaže sa vykonalo dňa 05.11.2015, pričom dielo (podľa podmienok výzvy KaHR-22 VS-1501) muselo byť ukončené do 31.12.2015. V tomto časovom rozsahu museli byť zabezpečené zmluvné podmienky, financovanie, príprava diela a samotná realizácia diela, technická kontrola odborne spôsobilou osobou na kvalitu vykonaného diela v súlade s technickými normami a fyzické prevzatie diela, čo v takej časovej tiesni bolo veľmi náročné a zložité. Taktiež vykonávané stavebné práce boli uskutočňované v časovej tiesni, pretože výstavba diela sa uskutočňovala naraz v štyroch obciach v decembri, kedy boli hraničné teplotné podmienky pre robotníkov a stavba bola ohrozená aj nepriaznivým zimným počasím. Týmto žalobca zdôraznil, že fyzicky nebol priestor na prípadnú komunikáciu z uchádzačmi na vysvetlenie ponúk. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že tieto argumenty nie sú relevantné pri porušení zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca s takýmto posúdením nesúhlasil, namietal, že práve z tohto hľadiska malo byť zo strany žalovaného na neho hladené ako na dobrého a starostlivého hospodára, ktorý urobil všetko preto, aby využil ponúknuté možnosti na investíciu v obci, čo najvýhodnejšími podmienkami v cene, ale aj v ďalších určených podmienkach súťaže.

14. Žalobca nesúhlasil taktiež so záverom žalovaného, že požiadavka žalobcu ako obstarávateľa na odporúčanú záručnú dobu minimálne 10 rokov od výrobcu je neprimeranou požiadavkou, ktorá nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním, čo viedlo k porušeniu princípu nediskriminácie (skrytej diskriminácie). Tento záver považoval žalobca za rozporný s princípom logiky, odporúčaná záručná doba minimálne 10 rokov - daná od výrobcu je daná aj v špecifikácii minimálnych technických parametrov v svetlo-technickej štúdii pre projekt, ktorá bola prílohou súťažných podkladov. Túto podmienku žalobca zadal, pretože mal za cieľ, aby prípadné poruchy svetelných zdrojov boli vylúčené na minimum, čo má dôsledok na následné finančné a technicko- organizačné zaťaženie obstarávateľa. V žiadnom prípade nešlo o žiadnu diskrimináciu a cieľom tejto podmienky bolo predvídateľne zabezpečiť ekonomicky najvýhodnejšie podmienky obstarávateľa.

15. Žalobca sa nestotožnil so závermi žalovaného, že zákon o verejnom obstarávaní v časti správneho trestania je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, a teda správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona, ale len rozpor právneho stavu so skutočným stavom. Žalovaný tiež uvádza, že žalobca ako účastník konania sa nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti, pretože zákon o verejnom obstarávaní neupravuje dôvod zániku zodpovednosti za správny delikt. Žalobca takýto záver považoval za nesprávny, pretože ak v právnej úprave nie je nejaká skutočnosť upravená a tento zákon nevylučuje použitie iných zákonov, je potrebné aby sa správny orgán pri absencii právnej úpravy v rámci princípu analógie legis zaoberal i týmito skutočnosťami, a to podľa právnej úpravy, ktorá najbližšie podobne upravuje danú problematiku. V tomto prípade ide o o priestupkoch, ktorý upravuje tak zavinenie, ako i zánik zodpovednosti za správny priestupok ( správny delikt). Keďže sa správny orgán týmito skutočnosťami pri určení sankcie nezaoberal, nemal dostatočné podklady pre rozhodnutie o sankcii, čím je prvostupňové rozhodnutie nezákonné.

16. Pri určení výšky pokuty správny orgán zohľadnil okrem iného i objem finančných prostriedkov, s ktorými žalobca hospodári a výšku určil tak, aby nebola neprimerane mierna. Ďalej žalovaný poukázal na počet obyvateľov a hodnotu predmetu zákazky. Tieto skutočnosti sú však len konštatovaním, pričom nie je možné zistiť, aké skutočnosti podliehajúce pojmu „okrem iného“ zohľadnil.

17. Žalobca tiež namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade sa s námietkami žalobcu nevysporiadal, ale len zopakoval tvrdenia prvostupňového správneho orgánu. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné je i z dôvodu, že žalovaný konajúci v druhom stupni sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia ohľadom určenia a zdôvodnenia výšky sankcie, pretože nie je možné zistiť, aký vplyv má počet obyvateľov a výsledok hospodárenia a výška predmetu zákazky na určenie výšky sankcie.

III. Argumenty žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.07.2020, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

19. Žalovaný je presvedčený, že v prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu ako účastníka konania, v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

20. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zmätočný a nepreskúmateľný, pretože neobsahuje uvedenie skutočnosti, v súvislosti s ktorou je uložená pokuta, a že sa žalovaný touto námietkou v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Naopak, podľa žalovaného je výrok prvostupňového je dostatočne jasný a zrozumiteľný a je z neho zrejmé, akým konaním sa žalobca dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní, pričom vo výroku špecifikované porušenia sú na základe podkladov pre rozhodnutie jednoznačne preukázané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo následne potvrdené napadnutým rozhodnutím.

21. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na bod 6. prvostupňového rozhodnutia, kde sú uvedené konkrétne podklady pre vydanie daného rozhodnutia.

22. S tvrdením žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, čo žalovaný považuje za dôkazy a čo len za informácie sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukázal na uskutočnené osobné oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie dňa 19.09.2017, ústne a písomné vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania v prvostupňovom správnom konaní, pričom žalovaný uviedol, že všetky tieto vyjadrenia boli následne priradené k podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa následne vysporiadal jednak s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a jednak s tvrdeniami žalobcu ako účastníka konania v predložených vyjadreniach. Preto sa žalovaný , nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí nedáva odpoveď na to, kde v prvostupňovom rozhodnutí sú označené dôkazy a kde sú hodnotené jednotlivo a následne aj vo vzájomnej súvislosti.

23. K tvrdeniu žalobcu, že konštatovanie žalovaného, že žalobca nepostupoval ako dobrý hospodár, pretože rovnaký predmet zákazky bolo možné získať o 83 217,26 eur lacnejšie je v rozpore so skutkovým stavom, žalovaný uviedol, že v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH a ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156 068,34 eur s DPH bola o 83 217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o. vo výške 239 285,60 eur s DPH. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril presvedčenie, že žiaden dobrý hospodár by nekúpil predmet za cenu 239 285,60 eur s DPH, ak by mal vedomosť že rovnaký predmet ponúka iný predávajúci za cenu 156 068,34 eur s DPH a spravil by maximum preto, aby dosiahol čo najnižšiu cenu. Podľa žalovaného nešlo o zanedbateľnú sumu verejných financií, pri ktorej mohol žalobca dosiahnuť úsporu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pre porovnanie uviedol špecifikáciu svietidiel tak, ako ju vyžadoval účastník konania v súťažných podkladoch a následne špecifikáciu daných svietidiel ako aj ich cenu, vyplývajúcu z ponúk uchádzača ALFEX, a. s. ako aj uchádzača Infralux s. r. o.

24. Žalovaný zdôraznil, že predmetné svietidlá predstavovali približne 82% z predpokladanej hodnoty zákazky a následne aj z hodnoty uzatvorenej Zmluvy o dielo. Cena svietidiel v ponuke ALFEX, a. s. (položky č. A01, A02 výkazu výmer) bola vo výške 92 940,00 eur s DPH. Cena svietidiel v ponuke Infralux s. r. o. (položky č. 6, 7 výkazu výmer) bola vo výške 196 803,40 eur s DPH. Žalovaný trval na tom, že žalobca mal v súvislosti s princípom transparentnosti postupovať ako dobrý (starostlivý) hospodár (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 09.04. 2013) a požiadať uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie nejasností v jeho ponuke (za účelom odstránenia formálneho nedostatku spočívajúceho v nesprávnom označení, resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer), najmä keď samotný účastník konania v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 5. 11. 2015 konštatoval, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX. a. s. spĺňajú požiadavky určené účastníkom konania.

25. Žalobca mal posudzovať predložené ponuky podľa ich obsahu a najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. obsahovala svietidlá, ktoré spĺňali požiadavky určené účastníkom konania, čo aj sám potvrdil v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05. 11. 2015. Ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. žalobca uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05. 11. 2015 iba všeobecné

skutočnosti, cit.: „... Vaša ponuka nespĺňa požiadavky uvedené v súťažných podkladoch. V cenovej ponuke ste uviedli názvy položiek, ktoré sa nezhodujú s názvami položiek vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ požadoval naceniť vo výkaze výmer 13 položiek (príloha č, 1 tejto žiadosti o vysvetlenie). Vaša ponuka obsahuje 16 nacenených položiek (príloha č. 2 tejto žiadosti o vysvetlenie) ... “.

26. Žalobca ako verejný obstarávateľ pri vyhodnotení ponúk musí prihliadať najmä na obsahovú stránku ponuky a teda, či obsah ponuky zodpovedá ním určeným požiadavkám na predmet zákazky, nie klásť dôraz na formálne náležitosti ponuky ako je názov alebo počet položiek výkazu výmer. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok KS v BA sp. zn. zo dňa 25. 05. 2016, podľa ktorého je štádium vyhodnocovania ponúk v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní zamerané najmä na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky.

27. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu v súvislosti s údajnou nezmyselnosťou dôvodov napadnutého rozhodnutia a jeho nezákonnosti, keď v bode 52. napadnutého rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu v tom, že žalobca nepreukázal, že by spoločnosť ALFEX, a. s. nespĺňala požiadavky na predmet zákazky alebo náležitosti ponuky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkou, že nepreukázanie neexistencie niečoho nie je možné (ide o základný princíp teórie práva spočívajúci v teórii negatívneho dôkazu z ktorého vyplýva, že neexistencia niečoho sa nedá preukázať). Žalovaný argumentoval, že žalobca len všeobecne konštatoval nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 11.2012, sp. zn. , podľa ktorého, cit.: „... ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky. Verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho požiadavku (Antwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10. 12. 2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. 11-321, bod 57; TidelandSignal, T-211/02, 27.09.2002, Zb. s. II3781, bod 43). “

28. Žalobca síce vyzval ALFEX, a. s. listom č. ZOVP231055 zo dňa 23. 10. 2015 na predloženie vysvetlenia podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, avšak predmetný list neobsahuje žiadnu zmienku o nesprávne uvedenom počte/názve položiek výkazu výmer. Žalovaný aj s odkazom na vyššie uvedený rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21. 11. 2012, uvádza, že ak žalobca žiadal ALFEX, a. s. o vysvetlenie ponuky, malo byť súčasťou tejto žiadosti aj vysvetlenie nesprávne uvedeného počtu/názvu položiek. Žalovanému sa javí konanie žalobcu ako špekulatívne, ktoré malo za cieľ vylúčiť uchádzača ALFEX, a. s., ktorý potom ako úspešne vysvetlil nejasnosti identifikované žalobcom v liste č. ZOVP231055 zo dňa 23. 10. 2015, bol následne vylúčený z úplne iného (formálneho) dôvodu.

29. K argumentácii žalobcu, že ponuka spoločnosti ALFEX, a. s. neobsahovala rozsah diela tak, ako to požadoval žalobca, a preto nešlo o formálne, ale podstatné porušenie podmienok súťaže, žalovaný, zdôraznil, že žalobcom vytýkané konkrétne zmeny vo výkaze výmer tak ako uvádza na 3. strane žaloby v bode 5. (chýbajúci materiál na upevnenie výložníkov na stĺp, materiál na upevnenie montážnych nehrdzavejúcich pások - spona, nesplnenie dĺžky 60 cm, keďže nebola uvedená, neuvedenie výšky montážnej plošiny) neboli uvedené v odôvodnení vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. v Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11. 2015 ani v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015. Ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. žalobca v týchto dokumentoch uviedol iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s.

30. K argumentu žalobcu, že dielo muselo byť ukončené do 31. 12. 2015, takže nebol čas na prípadnú komunikáciu s uchádzačmi, žalovaný trval na správnosti konštatovania v bode 65. napadnutého rozhodnutia, t. j., že termín ukončenia diela nie je z pohľadu žalovaného relevantný pri posudzovaní porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí navyše poukázal na skutočnosť, že priestor na komunikáciu mal žalobca v liste č. ZOVP231055 zo dňa 23.10.2015.

31. Žalovaný ďalej trval na tom, že požiadavka na minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne od výrobcu uvedenú v bode „7. 1 SVIETIDLÁ“ Svetelno-technickej štúdie, ktorá bola podľa bodu 3. 5 Návrhu Zmluvy o dielo neoddeliteľnou súčasťou súťažných podkladov, je neprimeranou požiadavkou, ktorá výrazným spôsobom obmedzuje hospodársku súťaž a takto formulovaná požiadavka nebola potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním. Podľa žalovaného vo všeobecnosti pri obstarávaní tovaru je dostatočné požadovať záruku iba od samotného dodávateľa tovaru (svietidla), nie výlučne od výrobcu tovaru (svietidla). Žalovaný bol taktiež toho názoru, že pri záručnej dobe, ktorá žalobcovi mala podľa jeho tvrdení zabezpečiť bezproblémovú údržbu a servis predmetu zmluvy, resp. vylúčiť prípadné poruchy na minimum, nebolo potrebné stanovovať tak neprimerane prísnu požiadavku na predmet zákazky akou bola požiadavka minimálne 10-ročnej záručnej doby na svietidlá danej výlučne od výrobcu, nakoľko tento účel, t. j. bezproblémový servis, by bol schopný splniť aj dodávateľ (t. j. nielen výrobca), ktorý by sám poskytol 10-ročnú záruku na svietidlo. Podľa žalovaného pre žalobcu nie je relevantné, kto príde počas záručnej doby predmetné svietidlo „servisovať“, t. j. či záruka bude poskytnutá výrobcom alebo samotným dodávateľom. Na zabezpečenie predmetného účelu bolo preto dostatočné, aby bola predmetná záručná doba požadovaná od samotného dodávateľa (uchádzača). Podľa žalovaného žalobca stanovením tejto požiadavky diskriminoval všetkých dodávateľov svietidiel, ktorí by boli schopní účastníkovi konania dodať daný predmet zákazky, avšak v čase verejného obstarávania nedisponovali potvrdením o minimálne 10-ročnej záruke od výrobcu svietidiel.

32. Nakoľko zmluvný vzťah vzniká medzi úspešným uchádzačom a verejným obstarávateľom (žalobcom), bolo dostatočné požadovať záruku od samotného dodávateľa (uchádzača), keďže nárok vzniká následne voči zmluvnému partnerovi, a teda voči úspešnému uchádzačovi. Navyše, podľa bodu 8.2 článku VIII. Zmluvy o dielo záručná doba mala začať plynúť odo dňa nasledujúceho po podpise protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami a doba končí uplynutím 60 mesiacov plynúcich od podpisu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zmluvnými stranami. Na základe uvedeného je zrejmé, že požiadavka na minimálnu 10-ročnú záručnú dobu na svietidlá nebola vôbec premietnutá do Zmluvy o dielo, keďže v zmysle predmetnej zmluvy je úspešný uchádzač zaviazaný poskytnúť záručnú dobu na svietidlá len na 60 mesiacov (t. j. 5 rokov). Podľa žalovaného preto aj argumentácia žalobcu, že dlhšou záručnou dobou mal v úmysle zabezpečiť nižšie náklady pri prípadných poruchách svietidiel nie je opodstatnená, nakoľko v zmysle Zmluvy o dielo by ju nemohol ani uplatňovať.

33. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že záver v napadnutom rozhodnutí o neprimeranosti požiadavky na odporúčanú záručnú dobu minimálne 10 rokov od výrobcu a porušení princípu nediskriminácie je v rozpore s princípom logiky a závermi žalovaného v bode 59. napadnutého rozhodnutia, kde poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. z 09. 04. 2013, podľa ktorého má verejný obstarávateľ postupovať ako dobrý a starostlivý hospodár. Požiadavka na minimálnu 10- ročnú záručnú dobu na svietidlá danú výlučne od výrobcu mala diskriminačnú a odradzujúcu funkciu pre potenciálnych záujemcov od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný ako druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, a teda, že žalobca predmetnou diskriminačnou požiadavkou v rozpore s princípmi verejného obstarávania bezdôvodne obmedzil hospodársku súťaž, keďže pokiaľ by vyžadoval 10-ročnú záruku aj od dodávateľa, a nie len výlučne od výrobcu, nie je vylúčené, že by sa do predmetného verejného obstarávania zapojilo viac hospodárskych subjektov. Žalobcom takto diskriminačné nastavený parameter, ktorý spočíval v požadovaní minimálnej záručnej doby 10 rokov danej výlučne od výrobcu mal preukázateľne zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže dôvodom pre vylúčenie ponuky spoločnosti ALFEX, a. s. bola okrem predloženia cenovej ponuky s názvami položiek, „ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa“ aj skutočnosť, že dodávateľ ALFEX, a. s. žalobcovi nepreukázal predmetnú diskriminačnú požiadavku na minimálne 10-ročnú záruku na svietidlá danú výlučne výrobcom. Vylúčenie uchádzača ALFEX, a. s z daného verejného obstarávania bolo teda podľa žalovaného aj z uvedeného dôvodu nezákonné.

34. K tvrdeniu žalobcu, že žiaden z uchádzačov nenamietal podmienku 10-ročnej záručnej doby danej výlučne od výrobcu žalovaný uvádza, že predmetná skutočnosť nemôže byť posudzovaná v prospech žalobcu, nakoľko záujemcovia alebo uchádzači neplnia dohľadovú kompetenciu nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, t. j. žalobca nemôže podľa ich správania vyhodnocovať existenciu diskriminácie v podmienkach účasti. Zákon o verejnom obstarávaní priznáva záujemcom alebo uchádzačom možnosť uplatniť revízne postupy v stanovených prípadoch, avšak skutočnosť, že uvedené právo nevyužili neznamená, že podmienky účasti, resp. požiadavky na predmet zákazky stanovené verejným obstarávateľom v súťažných podkladoch sú súladné so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 140 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní nebolo ani možné zo strany uchádzačov podať námietky v procese predmetného verejného obstarávania.

35. Žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pri ukladaní pokuty mal analogicky postupovať podľa zákona o priestupkoch. Žalovaný trval na správnosti konštatovania v napadnutom rozhodnutí, že u právnických osôb ako takých nie je možné skúmať zavinenie, nakoľko ide o vnútorný psychicky vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu a jednak výsledku tohto konania (tento psychický vzťah je možné skúmať u štatutárov, ich splnomocnencov, atď., t. j. len u fyzických osôb). Zákon o verejnom obstarávaní neskúma vnútorné pohnútky páchateľov a žalovaný nemôže pri správnych deliktoch podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní sankcionovať štatutárov právnických osôb, ale len právnické osoby (verejní obstarávatelia, obstarávatelia, hospodárske subjekty) a preto je námietka žalobcu o nepreskúmaní zavinenia neopodstatnená. Skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti potvrdil aj KS v BA v rozsudku sp. zn. zo dňa 17. 9. 2014, v ktorom uviedol, cit.: „Žalovaný správne uviedol (na strane 18. napadnutého rozhodnutia), že „ZVO je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu druhostupňový správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý' má druhostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania a z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne preukázaný. Zároveň druhostupňový správny orgán akcentuje, že zákon o verejnom obstarávaní neupravuje dôvody zániku zodpovednosti za správny delikt, v dôsledku čoho sa účastník konania nemôže vyviniť z deliktuálnej zodpovednosti. “ Táto konštatácia žalovaného je súladná s judikatúrou súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). “

36. Podľa názoru žalovaného výška uloženej pokuty bola riadne odôvodnená, bola aj primerane a zákonným spôsobom uplatnená správna úvaha, taktiež boli uvedené skutočnosti, ktoré prispeli k rozhodnutiu o výške sankcie v rozpätí od 500 eur do 30 000 eur, a neposlednom rade bol zohľadnený aj následok protiprávneho konania ako aj význam chráneného verejného záujmu. Pri určovaní výšky pokuty sa neodklonil od doterajšej praxe. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 19.4.2017, podľa ktorého cit.:,, Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu ... Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. “ Výška pokuty ako aj správna úvaha, ktorá jej stanoveniu predchádzala bola podľa žalovaného náležíte zdôvodnená. Pri uložení pokuty žalovaný zohľadňoval i majetkové a ďalšie pomery účastníka konania ako samosprávnej jednotky za účelom určenia pokuty tak, aby nemala pre účastníka likvidačný charakter, avšak aby bola citeľná v majetkovej sfére účastníka konania a aby nebola v zanedbateľnej výške.

37. Žalovaný poukázal na to, že okrem napadnutého rozhodnutia vydal v období rokov 2017 až 2018 šesť právoplatných rozhodnutí o uložení pokuty v súvislosti s verejným obstarávaním na modernizáciu verejného osvetlenia v obciach Kozelník, Hrochoť, Čerín, Sebedín-Bečov, Baďan, a Štiavnické Bane. Všetky žalobcom napádané skutočnosti žalovaný zohľadnil v rámci správnej úvahy tak, aby bola

zabezpečená individualizácia uloženej sankcie žalobcovi ako aj účastníkom konania ďalších šiestich správnych konaní v obdobnej veci, t. j. aby konkrétna výška pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby splnila represívnu, výchovnú i preventívnu funkciu.

38. Pokuta uložená žalobcovi vo výške 4 500 eur bola uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia a žalovaný taktiež aplikoval priaznivú retroaktivitu, keď rozhodol o uložení pokuty podľa a) o verejnom obstarávaní, ktorý stanovuje pre žalobcu priaznivejšiu sankciu ako by to bolo v prípade uloženia pokuty podľa zákona o verejnom obstarávaní. Prvostupňové rozhodnutie, potvrdené napadnutým rozhodnutím zodpovedalo vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia, uvažovania a primeranosti udelenej sankcie, ktorá neplní len represívny, ale aj preventívny a výchovný účel a do budúcnosti má motivovať žalobcu na dôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o verejnom obstarávaní a z rozhodnutí žalovaného.

IV. Relevantné právne predpisy

39. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

40. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa .

41. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.

42. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku ak sa pri určitej zákazke objaví mimoriadne nízka ponuka vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, komisia môže písomne požiadať uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia neurčila dlhšiu lehotu. Tieto podrobnosti sa môžu týkať najmä: a) hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb, b) technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby, c) osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom, d) súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby, e) možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

43. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku komisia zohľadní vysvetlenie ponuky uchádzačom v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky uchádzačom, ktoré vychádza z predložených dôkazov. Po písomnom odôvodnení mimoriadne nízkej ponuky môže komisia

vyzvať uchádzača na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia, ktorá sa nesmie konať skôr ako päť pracovných dní odo dňa doručenia pozvánky. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči ponuku, ak uchádzač a) nedoručí písomné vysvetlenie ponuky na základe požiadavky podľa odseku 2 v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu, b) predložené vysvetlenie ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2, c) nedoručí písomné odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky v lehote podľa odseku 3, d) nedostaví sa po výzve komisie na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky alebo e) predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je svojím obsahom v súlade s požiadavkou podľa odseku 3.

44. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný po vyhodnotení ponúk, po skončení postupu podľa odseku 1 a po odoslaní všetkých oznámení o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka bezodkladne písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali, výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov a súčasne zverejniť informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov v profile. Úspešnému uchádzačovi alebo uchádzačom oznámi, že jeho ponuku alebo ponuky prijíma. Neúspešnému uchádzačovi oznámi, že neuspel a dôvody neprijatia jeho ponuky. V oznámení uvedie identifikáciu úspešného uchádzača alebo uchádzačov, informáciu o charakteristikách a výhodách prijatej ponuky alebo ponúk a lehotu, v ktorej môže byť podaná námietka podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20151101>. Dátum odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ.

45. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania skutku úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak uzavrel zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi bez toho, aby boli v registri konečných užívateľov výhod zapísaní ich koneční užívatelia výhod alebo bez toho, aby boli v registri konečných užívateľov výhod zapísaní koneční užívatelia výhod subdodávateľa podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20151101> známi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo bez toho, aby boli v registri konečných užívateľov výhod zapísaní koneční užívatelia výhod osôb podľa <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/20151101>alebo podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/25/20151101> tohto uchádzača alebo uchádzačov,

46. Podľa a) o verejnom obstarávaní úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

V. Posúdenie veci správnym súdom

47. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

48. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

51. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

52. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

53. Predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 29.01.2018, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozkladom napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni č. 1228-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 o uložení pokuty vo výške 4.500,- eur, ktoré žalovaný vydal v súvislosti porušením zákona o verejnom obstarávaní žalobcom spôsobom opísaným v ods. 3 odôvodnenia rozsudku.

54. Žalobca je verejným obstarávateľom v zmysle ( ).

55. Verejným obstarávaním sú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa z dôvodu verejnej potreby zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky pri zadávaní verejnej zákazky boli použité len na legitímne účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia a zároveň vo verejnom obstarávaní zabezpečiť férovú súťaž. K uvedenému cieľu sú povinní prispieť nie len verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia ale tiež orgány verejnej moci vykonávajúce úradný dohľad nad procesom verejného obstarávania.

56. Zákon o verejnom obstarávaní prebral viaceré právne záväzné akty Európskej únie, pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú priamy účinok, ale Slovenská republika ako členský štát EÚ má povinnosť zásadám a princípom a predovšetkým cieľom obsiahnutýc v smerniciach prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach.

57. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky.

58. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a

nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno opomínať pravidlá, ktoré vyplývajú zo smerníc (tzv. eurokonformný výklad).

59. Fundamentálnym prostriedkom na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov prostredníctvom zákona o verejnom obstarávaní je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej kontraktácie, nad ktorou je žalovaným uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie.

60. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní (č. ) je z hľadiska výkladu zákona o verejnom ustanovení (jeho ostatných ustanovení) nosným práve preto, že základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Tieto princípy majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi.

61. Podľa prvej časti výroku rozhodnutia žalovaného opísaného v ods. 3 odôvodnenia rozsudku žalobca tým, že vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a. s. bez toho, aby žalobca v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom ako dôvody vylúčenia uchádzača ALFEX, a. s. žalobca uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a. s. a zároveň žalobca pre odstránenie nejasností nepožiadal uchádzača ALFEX, a. s. o vysvetlenie jeho ponuky, a to napriek tomu, že samotný žalobca v „Zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 05.11.2015“ uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a. s. spĺňajú požiadavky určené žalobcom a tiež napriek tomu, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. v sume 156 068,34 eur s DPH bola o 83 217,26 eur nižšia ako ponuka úspešného uchádzača Infralux s. r. o. vo výške 239 285,60 eur s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, porušil princíp transparentnosti.

62. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.

63. V rozpore s touto zásadou a teda aj so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné.

64. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. -131 zo dňa 12.05.2008, v ktorom súd skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa.

65. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené

s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patrí rovnako napríklad preskúmateľnosť rozhodnutí zadávateľa a všeobecne objektívny postup behom zadávacieho konania (bod 90).

66. Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 07.12.2000 vo veci C-324/98, Telaustria Verlags GmbH a Telefonadress GmbH proti Telekom Austria AG (Recueil s. I-10745, bod 62), vysvetlil, že zásada transparentnosti spočíva v zárukách poskytovaných všetkým potenciálnym uchádzačom o verejnú zákazku ohľadne zodpovedajúceho stupňa publicity umožňujúceho otvorenie zadávacieho konania konkurencii, rovnako ako kontroly nestrannosti priebehu zadávacieho konania. K zhodným záverom dospel Súdny dvor aj v rozsudku zo dňa 13. 11. 2008 vo veci C-324/07, Coditel Brabant SA proti Commune d'Uccle a Région de Bruxelles-Capitale (Sb. rozh. s. I-8457, bod 25). Význam zásady transparentnosti v prvom rade smeruje k cieľu samotného práva verejných zákaziek, ktorým je zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tohto cieľa dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok pre to, aby zmluvy, ktorých plnenie je hradené z verejných prostriedkov, boli zadávateľmi uzatvárané pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve k zabezpečeniu konkurencie medzi dodávateľmi slúži rovnako zásada transparentnosti (pozri rozsudok NSS ČR zo dňa 05.6.2008, čj.

- 152, vo veci Lumius, spol. s r. o., publ. pod č. 1771/2009 Sb. NSS, prípadne obdobne stanovisko generálnej advokátky Christine Stix-Hackl zo dňa 12.04. 2005 vo veci C-231/03, Coname, bod 92, podľa ktorej „transparentnosť má zaručiť nenarušenú hospodársku súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov“).

67. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné - dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, alebo o motívy nezákonné) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. -159 zo dňa 15.09.2010).

68. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, že žalobca pri vyhodnotení ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky (zápisnica zo dňa 05.11.2015) konštatoval, že uchádzač ALFEX, a. s. predložil vzorky svietidiel, ktoré spĺňajú požiadavky ním určené, avšak ponuka tohto uchádzača nesplnila požiadavky uvedené v súťažných podkladoch, pretože v cenovej ponuke uchádzač uviedol názvy položiek, ktoré sa nezhodujú s názvami vo výkaze výmer predloženého verejným obstarávateľom ako aj uverejneného v profile verejného obstarávateľa. Žalobca vysvetlil, že požadoval oceniť vo výkaze výmer 13 položiek, pričom predložená ponuka uchádzača obsahuje 16 ocenených položiek, čo žalobca považoval za „zmätočný rozpočet, neporovnateľný s ostatnými ponukami“ a preto došlo k vylúčeniu tejto ponuky. Následne žalobca v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 05.11.2015 adresovanom uchádzačovi ALFEX, a. s. uviedol, že „v zmysle zákona o verejnom obstarávaní nie je možné verejným obstarávateľom predložený výkaz výmer rozširovať alebo skracovať. Oceniť je potrebné položky, ktoré sú vo výkaze výmer taxatívne uvedené, uchádzač v ponúknutých položkách dopĺňa značky, príp. výrobcu ponúknutých druhov tovarov. V opačnom prípade sa stáva ponuka uchádzača neporovnateľná s ponukami ostatných uchádzačov.“

69. Žalovaný správne poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že ponuku uchádzača, ktorá je nepresná alebo nejasná a ktorá zároveň nie je v súlade s technickými požiadavkami a špecifikáciami uvedenými v súťažných podkladoch, je možné vylúčiť z verejného obstarávania v zásade až vtedy, ak v žiadosti verejného obstarávateľa o vysvetlenie ponuky uchádzača je aj otázka smerujúca k vyjasneniu a vysvetleniu ponuky.

70. Z administratívneho spisu je zrejmé, žalobca po tom ako mu bola predložená ponuka uchádzača ALFEX, a. s., vyzval uchádzača listom zo dňa 23.10.2015 na predloženie vysvetlenia. Uvedená výzva neobsahuje informáciu o nesprávne uvedenom počte alebo názve položiek v ponuke (rozpočte) predloženej uchádzačom. Žalobca žiadal o vysvetlenie ponuky bez toho, aby sa dopytoval na vyššie uvedené nezrovnalosti, pričom však práve tie boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača, hoci ten na výzvu o vysvetlenie svojej ponuky reagoval.

71. Správny súd znova poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.11.2012, že verejný obstarávateľ nemôže vylúčiť predloženú ponuku z dôvodu nedostatku jasnosti takého aspektu, ktorý nebol predmetom žiadosti o vysvetlenie ponuky. Zásada proporcionality ako jedna zo všeobecných zásad úniového práva verejnému obstarávateľovi ukladá, aby v prípade, ak sa stretne s nejasnou ponukou a žiadosť o spresnenie obsahu uvedenej ponuky by bola schopná zabezpečiť právnu istotu rovnako ako okamžité zamietnutie dotknutej ponuky, aby sa skôr rozhodol požiadať dotknutého uchádzača o spresnenie, akoby mal čisto a jednoducho zamietnuť jeho požiadavku (Ančwerpse Bouwwerken, T-195/08, 10.12.2009, bod 55; Adia interim, T-19/95, 8.5.1996, Zb. s. 11-321, bod57; TidelandSignal, T-211/02, 27.09.2002, Zb. s. 113781, bod43).

72. Vylúčenie z procesu verejného obstarávania je takým zásah do práv a oprávnených záujmov uchádzača, ktorý je svojim následkom najzávažnejší. Preto dôvod, pre ktorý sa verejný obstarávateľ rozhodne uchádzača vylúčiť musí byť nie len formálne zákonný, ale musí byť i proporčný k nedostatku, ktorého sa uchádzač dopustil v spojitosti s účelom verejného obstarávania, ku ktorému sa už súd vyjadril vyššie v ods. 55 až 67 odôvodnenia rozsudku.

73. Pri predloženej ponuke, ktorá napríklad obsahuje formálne nedostatky spočívajúce v nesprávnom označení, resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer, je verejný obstarávateľ povinný využiť inštitút vysvetlenia. K tomu správny súd dodáva, že v zmysle § 42 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ vyhodnocuje ponuky predovšetkým z hľadiska obsahu a z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky. Účelom a zmyslom vyhodnocovania nie je klásť formálne prekážky prijatia ponuky.

74. Aby sa dalo hovoriť o verejnom obstarávaní transparentnom, účelnom, hospodárnom a efektívnom z hľadiska vynakladania verejných prostriedkov, bolo v danom prípade opodstatnené, a to aj s ohľadom na nepopierateľnú skutočnosť, že žalobca mal možnosť obstarávanú dodávku svietidiel získať od uchádzača o 83 217,26 eur lacnejšie a vzhľadom aj na to, že pri uchádzačom predložených vzoriek konštatoval, že spĺňajú požiadavky určené žalobcom, aby žalobca vyzval uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie nejasností v jeho ponuke, ktoré spočívali v označení jednotlivých položiek vo výkaze výmer a v ich počte. Uvedené však žalobca neurobil, miesto toho požiadal uchádzača len o vysvetlenie technických špecifikácií vo vzťahu k predmetu zákazky.

75. Tým, že žalobca za účelom odstránenia vád doručenej ponuky uchádzača nevyzval na vysvetlenie tých nedostatkov, ktoré potom boli dôvodom pre vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania, opísaným postupom konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, najmä § 42 ods. 2, ods. 5 v spojení s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase spáchania skutku, pretože účelom uvedených zákonných ustanovení (s ohľadom na vyššie uvedené) je ponechať v súťaži čo najvyšší počet uchádzačov a zabezpečiť, aby nedochádzalo k vylúčeniu záujemcov alebo uchádzačov z dôvodov, ktoré je možné vysvetlením odstrániť.

76. Pod transparentnosťou sa rozumie predovšetkým to, že proces obstarávania bude prebiehať podľa jasných, sledovateľných a predvídateľných pravidiel a kritérií a že bude bezpodmienečne zachovaný postup stanovený zákonom, pričom výnimky z právnej úpravy je možné uplatniť len na základe zákona o verejnom obstarávaní. V zhode s názorom žalovaného súd uvádza, že za účelom odstránenia formálneho nedostatku spočívajúceho v nesprávnom označení resp. v nadbytku niektorých položiek vo výkaze výmer žalobca mal v súvislosti s princípom transparentnosti postupovať ako dobrý (starostlivý) hospodár a požiadať uchádzača ALFEX, a. s. o odstránenie uvedených nejasností v jeho ponuke. Zároveň z oznámenia o vylúčení tohto uchádzača a ani z argumentov uvedených v správnej žalobe argumentácia žalobcu nepreukazuje, že ponuka uchádzača ALFEX, a. s. nespĺňala požiadavky na predmet zákazky alebo náležitosti ponuky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

77. Súdu nedá nepoznamenať, že z administratívneho spisu (postupu verejného obstarávania) vyplýva, že predmetom zákazky bola modernizácia verejného osvetlenia v obci. Cieľom verejného obstarávania teda nebolo vypracovanie určitého rozpočtu, kedy by dôraz na presnosť výkazu výmer bol na mieste. Aj z tohto hľadiska sa vylúčenie najvýhodnejšej ponuky uchádzača ALFEX, a. s. bez riadneho (vyššie naznačeného) postupu riadnej výzvy na vysvetlenie a len formálne dôvody vylúčenia nezodpovedajúce účelu a cieľom verejného obstarávania javili zjavne neproporčné a netransparentné, pričom konanie žalobcu v rozpore s princípom transparentnosti malo nad pochybnosti zásadný vplyv na výsledok

uvedeného verejného obstarávania, kedy z dôvodu vylúčenia uchádzača s výrazne nižšou ponukou bol predmet zákazky obstaraný z pohľadu žalobcu ako verejného obstarávateľa za najvýhodnejšiu cenu.

78. Podstatou zásady nediskriminácie je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania, zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu európskych smerníc, ktoré boli implementované do zákona o verejnom obstarávaní. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - Zmluvy o fungovaní EÚ (článku 102 Zmluvy ES) je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 Zmluvy o fungovaní EÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva.

79. Zjednodušene možno zásadu nediskriminácie definovať ako zásadu rovnakého zaobchádzania. Nerovnakým zaobchádzaním je vnímané aj také vymedzenie zákazky, pri ktorom verejný obstarávateľ nezabezpečí rovnaký prístup pre všetkých potenciálnych uchádzačov. Verejným obstarávateľom zadané špecifikácie musia zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky na predmet zákazky. Spôsob opisu predmetu zákazky nesmie diskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a zároveň musí vytvoriť predpoklady na účasť vo verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov na uskutočnenie riadnej hospodárskej súťaže.

80. Z účelu žalobcom realizovaného obstarávania požiadavku desaťročnej záručnej doby danej výlučne od výrobcu nie je možné považovať za adekvátnu. Takáto požiadavka nebola nie len že potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného predmetným verejným obstarávaním ale bola i diskriminačná z dôvodu jej spôsobilosti výrazným spôsobom obmedziť hospodársku súťaž. Takto formulovaná požiadavka odrádzala od záujmu o účasť vo verejnom obstarávaní takých možných záujemcov, ktorí by síce boli ochotní deklarovať záruku na dodávku svietidiel po dobu desať rokov, avšak nedisponovali zmluvou alebo prehlásením priamo od výrobcu svietidiel. Pritom požiadavka záruky postačovala od (úspešného) uchádzača, nebolo potrebné sprísnenie tejto požiadavky o poskytnutie záruky priamo od výrobcu.

81. Princíp nediskriminácie vyplývajúci pre verejného obstarávateľa z § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní treba považovať za nespochybniteľný. Predmet zákazky má byť vymedzený tak, že okrem toho, aby spĺňal ním stanovený účel, nesmie nediskriminovať hospodárske subjekty, ktoré sú schopné ponúknuť predmet zákazky spĺňajúci požadovaný účel použitia a nemá vytvárať prekážky na účasť dostatočnému počtu uchádzačov vo verejnom obstarávaní. Princíp nediskriminácie musí verejný obstarávateľ dodržať počas celého postupu zadávania zákazky.

82. Správny súd preto prisvedčil žalovanému, že vyššie opísaným diskriminačne nastaveným parametrom bol preukázateľne ovplyvnený výsledok verejného obstarávania, keďže bez neadekvátnej podmienky poskytnutia záruky priamo výrobcom by sa do procesu verejného obstarávania zapojilo viac subjektov.

83. Žalobca rozhodnutia žalovaného považoval za nezákonné aj z dôvodu, že podľa jeho názoru zákon o verejnom obstarávaní v časti správneho trestania nie je koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, ale správny orgán má skúmať subjektívnu stránku porušenia zákona. Zároveň žalobca namietal, že v posudzovanom administratívnom konaní bol správny orgán pri absencii právnej úpravy v rámci princípu analógie legis povinný posudzovať vec podľa právnej úpravy, ktorá najbližšie podobne upravuje danú problematiku, čo je v tomto prípade o o priestupkoch.

84. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.

Dohovor <file:///G:\..\..\..\Main\Default.aspx> má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke . Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

85. Podľa Odporúčania výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 o správnych sankciách sa v konaní o správnych deliktoch primerane použijú zásady trestného sankcionovania. Primeranosť neznamená doslovnosť, ale vhodnosť, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, hodiac sa do nejakého prostredia alebo okolností (Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. ISBN 80-224-0750-X; Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. ISBN 80-224-0801-8). Preto ak sa v oblasti správnych deliktov posudzuje spáchanie správneho deliktu bez ohľadu na zavinenie subjektu, ktorý porušil zákonnú povinnosť a ukladá sa mu sankcia za správny delikt, nemožno zavinenie zohľadniť ani pri ukladaní sankcie za správny delikt, pretože by sa to priečilo zmyslu samotných správnych deliktov. Zavinenie sa teda neskúma, relevantná je len existencia protiprávneho stavu. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2015 publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 99/2015). Zohľadnenie zavinenia ako aspektu na ukladanie sankcie za správny delikt zákonodarca v neurčil, tomuto záveru neodporuje ani demonštratívny výpočet kritérií na určenie výšky sankcie. Tento záver vyplýva priamo z charakteru správneho deliktu, u ktorého nie je podstatné zavinenie na vyvodenie zodpovednosti za jeho spáchanie; inými slovami, skúmanie zavinenia nie je pri správnych deliktoch na mieste, keďže subjektívna stránka konania je typická pre fyzické osoby (a priestupky nimi spáchané) a nie pre právnické osoby. Správne orgány oboch stupňov preto postupovali správne, keď pri určovaní výšky sankcie nezohľadnili aj zavinenie žalobcu ako subjektívnu stránku konania, ktorá je typická pre konanie fyzickej osoby (o čo v prípade žalobcu nejde, keďže je právnickou osobou). Skúmanie zavinenia pri určovaní druhu a výmery trestov v prípade trestnej zodpovednosti právnických osôb neurčuje ani o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý možno na základe analógie legis primerane použiť aj na oblasť sankcionovania právnických osôb za spáchanie správnych deliktov v súvislosti so zásadami ukladania trestov.

86. Z uvedených dôvodov správny súd považoval námietky žalobcu týkajúce sa povinnosti preukázať zavinenia a aplikácie zákona o priestupkoch za nedôvodné.

87. Žalobca sporoval, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce poukázal na počet obyvateľov a hodnotu predmetu zákazky, avšak tieto skutočnosti sú v rozhodnutí len konštatovaním a nie je možné zistiť, aké skutočnosti žalovaný zohľadnil.

88. Pri ukladaní pokuty žalovaný podľa zákona o verejnom obstarávaní (§ 149 ods. 4) prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. f).

89. Ako vyplýva z vyššie opísaného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca predovšetkým závažnosť porušenia zákona a jeho následky, akým spôsobom bol zákon porušený, treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery účastníka, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípady jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by táto sankcia ťažko mohla naplniť preventívno-výchovnú funkciu.

90. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola určená pri dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Správne uváženie žalovaného o pokute nevybočuje z medzí hľadísk stanovených zákonom a zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je možné považovať za dostačujúce pre jeho súdne preskúmanie z hľadiska kritérií, ktoré pre posúdenie primeranosti výšky uloženej sankcie stanovuje zákon.

91. Žalovaný postupoval správne, keď pokutu vo výške 4 500 eur uložil aplikujúc priaznivejšiu právnu úpravu ustanovenú v právnom predpise účinnom v čase rozhodovania (). Správny súd dodáva, že zákonodarca zveril žalovanému správnemu orgánu príslušnému na rozhodovanie o pokute možnosť rozhodnúť sa medzi pomerne širokým rozmedzím od 500 eur do 30 000 eur, pričom v predmetnom prípade žalovaný žalobcovi uložil pokutu na hranici spodnej sadzby. Správnemu súdu sa javí pokuta uložená na spodnej hranici s ohľadom na závažnosť a trvanie porušenia právneho predpisu žalobcom uložená v primeranej výške a zároveň poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie pokuty na spodnej hranici nekladie na správny orgán odôvodňujúci výšku uloženej pokuty také nároky, ako keď ukladaná pokuta správnym orgánom je rádovo vyššia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).