Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/4/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu: P.B., bytom M., S.N.V., zastúpený JUDr. L. J., advokát so sídlom v R. proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová ul. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 56767/2008 zo dňa 7. septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. apríla 2010 č.k. - 54, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -54 z 29. apríla 2010 p o t v r d z u j e .

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajského súdu v Košiciach bola zamietnutá ţaloba proti

rozhodnutiu ţalovaného č. 56767/2008 zo dňa 7. septembra 2009, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice č. z 10. októbra 2008, ktorým bola ţalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi uloţená sankcia za správny delikt spáchaný podľa o spotrebnej dani z liehu (ďalej len

„zákon“) v znení neskorších predpisov a za to mu uloţil sankciu podľa § 47 ods. 2 písm. i) zákona vo výške 62.508,- Sk.

Krajský súd dôvodil tým, ţe ţalobcovi bol pri domovej prehliadke na adrese jeho

miesta podnikania a zároveň aj bydliska vykonanej dňa 16. februára 2006 zaistený lieh v objeme 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 28,4%, 141 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 30,8%, 177 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 31,4% a 5,2 litra liehu v 25 litrovej bandaske s objemovou koncentráciou liehu vo výške 80 %, teda celkom 4,4175 hektolitra 100% alkoholu, pričom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tohto alkoholu nevedel preukázať. Krajský súd poukázal na tú skutočnosť, ţe u ţalobcu ide v danom prípade o jeho objektívnu zodpovednosť za správny delikt, nakoľko predmetný lieh ďalej predával v rámci svojej podnikateľskej činnosti, spôsob nadobudnutia zaisteného liehu nevedel hodnoverným spôsobom správcovi dane preukázať a správne orgány sa dostatočne a dôsledne vysporiadali so všetkými námietkami ţalobcu. Na základe toho dospel krajský súd k záveru, ţe správne orgány vec správne právne posúdili a preto ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol. Zároveň ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie pričom namietal,

ţe napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je vecne správy. Namietal, ţe rozsudok nie je odôvodnený ústavne konformným spôsobom a pri jeho vydaní nebol dôsledne uplatnený postup vymedzený ust. a to najmä z dôvodu, ţe sa súd dostatočne nevysporiadal s námietkami voči napadnutému správnemu rozhodnutiu a to nevykonanie ţalobcom navrhnutých dôkazov, neuskutočnenie ústneho pojednávania so zachovaním znakov kontradiktórnosti, namietanie protiústavnosti postupu colných orgánov v retroaktívnom uplatnení zákona a premlčanie prejednávaného deliktu. Ţalobca zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného z 10. októbra 2008 a postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal v rozpore s povinnosťou správneho orgánu podľa o správe daní z dôvodu, ţe predpisy uplatnené v danom prípade boli vykladané spôsobom zjavne nezlučiteľným so zákonom. Namietal, ţe prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie v intenciách Pre nevypočutie svedka V. G. namietal porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj to, ţe súd prvého stupňa nevzal dostatočný zreteľ na skutočnosť, ţe nebolo vykonané ústne pojednávanie vo veci, hoci jeho vykonanie explicitne vyplýva z ust. , čím bolo porušené právo na spravodlivé konanie a porušenie Namietal, ţe zaistená nemrznúca zmes s označením „Z.“ nie je liehom, a ţe táto bola v originálnych obaloch a uzatvorená od výrobcu, a ţe spôsob nadobudnutia tejto zmesi bol preukázaný ţalobcom jeho výpoveďou v konaní pred správnymi orgánmi a taktieţ nebolo preukázané, ţe nemrznúcu zmes kupoval ţalobca ako fyzická osoba – podnikateľ. Podľa jeho názoru v danom prípade došlo k porušeniu princípu retroaktivity pri uplatnení zákona vo vzťahu k nemu, keďţe nemrznúcu zmes mal u seba v čase pred 1. májom 2004, kedy vstúpil do účinnosti a namietal, ţe mu mohla byť uloţená pokuta podľa , pričom právo na uloţenie tejto pokuty zaniklo

najneskôr dňa 31. decembra 2005. Ďalej sa podľa jeho názoru súd prvého stupňa náleţite nevysporiadal so zásadou ne bis in idem ( nie dvakrát za to isté) nakoľko v tejto veci sa vedie aj trestné konanie a teda nie je moţné posudzovať to isté konanie ako trestný čin a zároveň ako správny delikt. Na základe toho navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd obe rozhodnutia ako ţalovaného, tak aj prvostupňového správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania.

Ţalovaný sa napriek výzve súdu k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

Odvolací súd predovšetkým ustálil, ţe vecné dôvody odvolania ţalobcu sú zhodné

s dôvodmi ţaloby, s ktorými sa krajský súd podrobne a zrozumiteľne vysporiadal a teda svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil v zmysle a aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ústavne konformným spôsobom, nakoľko podľa judikatúry ESĽP súd sa v odôvodnení rozhodnutia nemusí vysporiadať so všetkými argumentmi a tvrdeniami strán, ale najmä s tými, ktoré povaţuje vo veci za rozhodujúce a kľúčové pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotoţňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu a na tieto dôvody odkazuje aj v súvislosti s posúdením dôvodov odvolania.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského

súdu v danom prípade k retroaktívnej aplikácii predmetných ustanovení zákona nedošlo, nakoľko podľa o spotrebnej dani z liehu, bola kaţdá fyzická a právnická osoba, ktorá má u seba lieh, povinná postupovať v súlade s ust. a viesť evidenciu o liehu, ktorý ma u seba a oznámiť mnoţstvo liehu v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom správcovi dane. Ak tak dotknutá osoba neurobila, vystavovala sa moţnému riziku právneho postihu podľa o spotrebnej dani z liehu.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, ţe pri domovej prehliadke

vykonanej dňa 16. februára 2006 v mieste podnikania ţalobcu bol zaistený lieh v objeme 165 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 28,4%, 141 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 30,8%, 177 kusov bandasiek o objeme 3 litre s koncentráciou alkoholu vo výške 31,4% a 5,2 litra liehu v 25 litrovej bandaske s objemovou koncentráciou liehu vo výške 80 %, teda celkom 4,4175 hektolitra 100% alkoholu, ktorého spôsob nadobudnutia nevedel preukázať, pričom zadrţaný lieh nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov “ Z.“, tak ako to vyţadovala technická

norma pre daný druh STN 660860, podľa ktorej mala nemrznúca zmes obsahovať 2% technického benzínu a výrobok mal byť dodávaný v baleniach o objeme 0,5 l, 0,75 l, 1,0 l, 2,5 l 5,0 l a viac. Posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru v Košiciach z 12. mája 2006 bolo zistené, u vzoriek odobratých pri domovej prehliadke u ţalobcu, ţe ide o etanol s prímesou vyšších alkoholov s objemovou koncentráciou alkoholu u vzorky I/1 28%, I/2-3 30% a I/4 80% a piata vzorka bola lepidlo, pričom nebola zistená prítomnosť technického benzínu a nemrznúce zmesi označené etiketou „Z.“ neboli v takom objemovom spotrebiteľskom balení, ako vyplývalo z výrobnej normy výrobcu a ani neboli v objemovej koncentrácii 50% etanolu, ktorá vyplývala z výrobnej normy výrobcu.

V konaní na správnych orgánoch bolo dokázané, ţe ţalobca bol v čase spáchania

správneho deliktu podnikateľom na základe ţivnostenského oprávnenia, pričom v predmete podnikania mal aj obchodnú činnosť a sám pri výsluchu vo svojej výpovedi uviedol, ţe predmetné bandasky s označením nemrznúca zmes do ostrekovačov „Z.“ v objeme 3 litre predával za výhodnú cenu ďalším spotrebiteľom. V konaní bolo na ţalobcovi, aby dôkazmi vyvrátil skutočnosti zistené správcom dane. Bez akýchkoľvek pochybností však bolo preukázané, ţe lieh zadrţaný pri domovej prehliadke u ţalobcu nemohol byť nemrznúcou zmesou do ostrekovačov „Z.“ , ale ţe ide o lieh, ktorý podliehal dani, a ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel ţalobca správcovi dane preukázať, a preto správca dane ako aj ţalovaný správne postupovali, ak uloţili ţalobcovi za správny delikt spáchaný podľa § 47 ods. 1 písm. i) zákona sankciu podľa § 47 ods. 2 písm. i) zákona vo výške 62.508,- Sk. Táto sankcia bola správne určená podľa § 5 a 6 zákona pri objeme 4,4175 hl 100% etanolu. Ţalobcovi naviac bola uloţená priaznivejšia sankcia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe táto sankcia bola pre ţalobcu miernejšia, ako podľa § 47 ods. 9 zákona účinného do 30. júna 2006, kedy by výška sankcie dosiahla výšku 130.016,- Sk. Odvolací súd taktieţ nezistil, ţe by pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bol porušený procesný predpis a procesné práva účastníka, ktoré by viedli k nezákonnosti alebo vecnej nesprávnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia. Ţalobca sa dňa 22. septembra 2008 zúčastnil ústneho pojednávania v danej veci a navrhol ako dôkaz vypočuť V. G., ktorý mu mal predmetnú nemrznúcu zmes do ostrekovačov „Z.“ dodať. Z doţiadania Colného úradu Ţilina prostredníctvom daňového úradu v Liptovskom Mikuláši je zrejmé, ţe G. T. G. V. účtovnú evidenciu stratil a na obchodného partnera Peter B. zo Spišskej Novej Vsi si nepamätá. Je teda nepochybné, ţe by sa opakovaným vypočutím svedka V. G. nepodarilo zistiť, či dodal, alebo nedodal ţalobcovi predmetné bandasky s liehom označené ako výrobky od G. T. s logom „Z.“ – nemrznúca zmes do ostrekovačov, a ktoré ani v uvedenej objemovej miere 3 litre nevyrábal a to ani podľa výrobnej normy, a ani podľa príslušnej STN 66 0860. Tak ako uviedol v svojich rozhodnutiach aj správca dane a aj ţalovaný a taktieţ súd prvého stupňa u ţalobcu ide o jeho objektívnu zodpovednosť za správny delikt a bolo preto jeho povinnosťou preukázať správcovi dane opak. Keďţe v konaní podľa platí zásada prejednacia a nie zásada vyhľadávacia, nebolo povinnosťou správcu dane dopĺňať a vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Podľa odvolacieho súdu sú ţalobcove tvrdenia v danej veci iba účelovou obranou, s cieľom vyhnúť sa sankcii za nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetného liehu, ktorý bol u neho zaistený a preto nezostávalo odvolaciemu súdu iné, neţ napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a s poukazom na veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková