Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/18/2010

Najvyšší súd -31

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci navrhovateľky: M...-S., spol. s r.o., so sídlom B. X., B., IČO: X.,

zastúpenej spoločnosťou A.. Z. Z., s. r. o. so sídlom T. X., B. proti odporkyni: Rada pre

vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. zo dňa 22. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

22. júna 2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

461,77 € na účet A.. Z. Z., s. r. o., B..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. zo dňa 22. júna 2010 vydanom v správnom konaní

č.: uloţila odporkyňa navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/

sankciu - pokutu vo výške 10 000 € za porušenie povinnosti

ustanovenej v , ktorého sa mala dopustiť tým, ţe dňa

21. marca 2009 o cca 19.00 hod. odvysielala v rámci programu T. N. informácie týkajúce sa

programu P. V. 2009 (V. Š.), ktoré naplnili definíciu skrytej mediálnej komerčnej

2

komunikácie podľa V odôvodnení rozhodnutia

odporkyňa po prepise programu a citácii relevantných zákonných ustanovení uviedla, ţe

v predmetnej veci bola naplnená definícia skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa §

31a ods. 3 , a to vlastnou propagáciou, ktorú je nutné chápať ako

osobitnú formu reklamy, ktorá propaguje špecifické sluţby resp. produkty, a to výhradne

vlastné vysielanie, programy, tovary alebo sluţby, priamo spojené s vysielaním

a programami, pričom sa jedná o verejné oznámenie vysielané za účelom vlastnej propagácie,

ktorého zámerom je podporiť predaj (sledovanosť) sluţby (televízneho vysielania). Z

ustanovení vyplýva, ţe jediným relevantným kritériom pre

vymedzenie rozdielu medzi vlastnou propagáciou a skrytou mediálnou komerčnou

komunikáciou (do 14.12.2009 skrytá reklama) je, či daný komunikát, resp. súbor informácií

bol súčasťou programu alebo nie. Podľa účinného znenia je

zakázané vysielať skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej definícia podľa § 31a ods.

3 zákona je po vecnej stránke totoţná s definíciou skrytej reklamy podľa § 32 ods. 12 zákona

č. v znení účinnom do 14. decembra 2009. Rada skúmala naplnenie definície

skrytej reklamy v zmysle § 32 ods. 12 zákona, ako aj definíciu skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie v zmysle Uviedla, ţe pre vymedzenie

rozdielu medzi vlastnou propagáciou a skrytou komerčnou komunikáciou (do 14.12.2009

skrytou reklamou) je jedinou relevantnou skutočnosťou fakt, či predmetné informácie boli

súčasťou programu T. N. zo dňa 21. marca 2009 o cca 19:00 hod. alebo tvorili samostatnú,

hoci neoddelenú, zloţku programovej sluţby. Skonštatovala, ţe predmetné informácie sa

z hľadiska funkcie výrazne neodlišovali od ostatných informácií v predmetnom programe

a tvorili spolu s ostatnými informáciami v rámci programu P. V. 2009 (V. Š.) uzavretý celok,

preto nemohli naplniť definíciu vlastnej propagácie v zmysle

Z. z. Z hľadiska charakteru predmetných informácií je nepochybné, ţe tieto informácie mali aj

informačný resp. spravodajský charakter, pričom prelínanie zloţky propagačnej s inou napr.

spravodajskou je jedným z imanentných znakov skrytej mediálnej komerčnej komunikácie

(do 14.12.2009 skrytej reklamy). Rozhodujúce pre posúdenie charakteru týchto informácií

ako celku je však ich forma a spôsob spracovania. S prihliadnutím na všetky okolnosti (osoby

moderátorov, autentické štúdio, vysielací čas) dospela rada k záveru, ţe tieto informácie

propagovali program P. V. 2009 (V. Š.) zo dňa 21. marca 2009 a teda plnili reklamný účel,

pričom sa nedá hovoriť o uvádzacej kampani k novému programu. Rada povaţovala za

naplnené aj kritérium zámernosti tak v zmysle definície skrytej reklamy ako aj v zmysle

definície skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko išlo o program, ktorý bol

3

redakčne zostavovaný dopredu. Ako posledné kritérium rada skúmala moţnosť uvedenia

verejnosti do omylu o podstate tejto informácie a skonštatovala, ţe na naplnenie definície

skrytej mediálnej komerčnej komunikácie (do 14.12.2009 skrytej reklamy) je postačujúca iba

moţnosť uvedenia recipienta do omylu o podstate informácie a v danom prípade recipient

mohol byť uvedený do omylu o podstate týchto informácií, nakoľko v spravodajskom

programe očakával informácie o spôsobe, akým bude účastník konania informovať o P. V.,

ale neočakával, ţe tieto informácie mu budú podané spôsobom, ktorý ho bude nepriamo

nabádať, aby sledoval práve program účastníka konania. Z uvedených dôvodov dospela rada

k záveru, ţe informácie odvysielané v programe T. N. zo dňa 21. marca 2009 o cca 19.00 hod.

o pripravovanom programe P. V. 2009 (V. Š.) naplnili všetky kritériá definície skrytej

mediálnej komerčnej komunikácie v zmysle ako aj

kritériá definície skrytej reklamy v zmysle (účinného do

14.12.2009) a účastník konania teda porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4 zákona č.

( účinného do 14.12.2009). S odkazom

na ustanovenie a po zohľadnení závaţnosti správneho

deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti a

trvania správneho deliktu, ako aj prihliadnutím na výšku pokút udelených predchádzajúcimi

rozhodnutiami Rady za porušenie rovnakej povinnosti rozhodla rada o udelení sankcie vo

výške 10 000 €.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na súde v zákonnej lehote opravný

prostriedok ( a nasl. – ďalej len „OSP“), v ktorom

namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedla, ţe pri vydaní rozhodnutia nebola

dodrţaná lehota podľa ustanovenia , pretoţe bolo vydané

po uplynutí objektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty, keď k porušeniu povinnosti malo

dôjsť 21. marca 2009 a lehota na opätovné rozhodnutie vo veci teda uplynula dňa 21. mar-

ca 2010. Ďalšia námietka sa týkala podriadenia a aplikácie novelizovanej právnej norme

v znení novely účinnej od 15. decembra 2009, keď vo výroku

rozhodnutia odporkyňa uviedla, ţe vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4

(v znení účinnom od 15.12.2009), pričom skutok sa mal stať

21. marca 2009. Vzhľadom na neexistenciu prechodných ustanovení tejto novely zákona

č. bolo potrebné vychádzať z článku 50 ods. 6 ,

4

podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,

keď bol čin spáchaný, ak nie je úprava účinná v čase rozhodovania pre delikventa

priaznivejšia. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na viaceré rozhodnutia najvyššieho

súdu, z ktorých vyplýva, ţe ak neskoršia právna úprava pôvodnú skutkovú podstatu deliktu

vôbec neprevzala, zanikla trestnosť konania a k vyvodzovaniu zodpovednosti a uloţeniu

sankcie nemôţe dôjsť. Namietala tieţ dôvodnosť správnej úvahy Rady v časti definície

„skrytej reklamy“ a „vlastnej propagácie“, kde podľa jej názoru došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu, nakoľko v danom prípade išlo o upozornenie diváka na relácie spojené

s vecami všeobecného verejného záujmu, a nie o reklamu na vlastné vysielanie, pričom divák

nebol uvedený do omylu o podstate informácie. Má za to, ţe rada nepochopila právnu

podstatu rozdielu medzi propagáciou v zmysle definície skrytej reklamy a informáciou, ako

vyplýva z beţnej ţurnalistickej praxe. Pokiaľ ide o výšku uloţenej sankcie, povaţuje ju za

vysokú a neprimeranú a jej odôvodnenie povaţuje za nedostatočné.

Navrhla preto, aby najvyšší súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie

konanie s tým, ţe navrhovateľke prizná náhradu trov konania.

III.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, ţe ako

príslušný správny orgán dostatočne zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala

relevantné ustanovenia zákona. Jej rozhodnutie má všetky náleţitosti ustanovené v § 47

, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené

a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení

a navrhovateľka nebola rozhodnutím ani postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

potvrdil. Uviedla, ţe tvrdenie navrhovateľky, ţe nebola dodrţaná zákonná lehota na vydanie

rozhodnutia je s odkazom na ustanovenie neopodstatnená, pretoţe objektívna

lehota počas súdneho konania na najvyššom súde neplynula. Pri pouţití novelizovaného

právneho predpisu si odporkyňa bola vedomá zákazu retroaktivity, aplikáciu ustanovenia

§ 31a ods. 4 v rozhodnutí podrobne odôvodnila s tým, ţe skúmala naplnenie skutkovej

podstaty predmetného správneho deliktu ako z hľadiska ustanovenia § 32 ods. 12 zákona

č. v znení účinnom do 14. decembra 2009, tak aj z hľadiska

zákona účinného od 15. decembra 2009, pričom obsahová stránka tejto skutkovej podstaty

zostala prakticky nezmenená a išlo iba o formálnu zmenu.

5

Samotné informovanie o vysielaní špeciálneho programu, v ktorom budú recipientovi

sprostredkované výsledky volieb a ktoré tu budú analyzované je nepochybne informáciou

s výraznou spravodajskou hodnotou pre verejnosť. Rozhodujúcim je však spôsob spracovania

predmetného príspevku. Vzhľadom na rozsah respondentovi poskytnutých informácií, ako

aj formu a spôsob spracovania predmetného príspevku dospela Rada k záveru, ţe propagačný

charakter respondentovi poskytnutých informácií prevaţoval nad zloţkou informačnou resp.

spravodajskou. Má za to, ţe riadne preukázala, ţe predmetným príspevkom došlo

k odvysielaniu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie. V

Z. z. sa v definícii skrytej mediálnej komerčnej komunikácie uvádza ako jedno z kritérií

moţnosť uvedenia do omylu o podstate informácie, pričom Rada preukázala moţnosť

uvedenia divákov do omylu o podstate informácie.

Odporkyňa nespochybňuje, ţe predmetný príspevok vychádzal z princípov a zásad

ţurnalistiky. Tvrdenie navrhovateľky, ţe príspevok zásadným spôsobom nereklamoval niečo

nové, prevratné, je z pohľadu naplnenia kritérií skrytej mediálnej komerčnej komunikácie

bezpredmetné. Rozhodujúce bolo, ţe odvysielané informácie priamo alebo nepriamo

propagovali následne odvysielaný program.

Odporkyňa súhlasí s tvrdením navrhovateľky, ţe k posudzovaniu moţného porušenia

zákonných ustanovení nie je moţné pristupovať paušalizovane a dogmaticky. Odporkyňa

sa podrobne vysporiadala s namietanými kritériami skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie. V rámci správnej úvahy posudzovala odvysielané informácie z hľadiska ich

obsahu, spôsobu a formy spracovania a dospela k záveru, ţe informácie o pripravovanom

programe P. V. 2009 (V. Š.) naplnili všetky kritériá definície skrytej mediálnej komerčnej

komunikácie v zmysle , ako aj kritériá definície skrytej

reklamy v zmysle

O výške pokuty odporkyňa rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy

a vysporiadala sa v zákone taxatívne vymenovanými kritériami pre určenie jej výšky. Má za

to, ţe pri zdôvodnení výšky sankcie postupovala v súlade so zákonom a zásadami logického

myslenia. Svoje rozhodnutie povaţuje za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych

skutkových a právnych záverov, v správnom konaní sa riadne vysporiadala s argumentmi

navrhovateľky, rozhodnutie ani jemu predchádzajúce správne konanie nevykazujú ţiadne

vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto navrhuje, aby najvyšší súd

jej napadnuté rozhodnutie č. zo dňa 22. júna 2010 potvrdil.

IV.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľky obsiahnutých

v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods.1

) dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti . ( ).

Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije

sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný. Navrhovateľka nepoprela,

ţe v spravodajskej relácii T. N. dňa 21. marca 2009 v čase cca o 19:00 hod. odvysielala

príspevok obsahujúci informácie o pripravovanom programe V. Š. na M.. Úlohou najvyššieho

súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť postupu a horeoznačeného rozhodnutia

odporkyne, ktorým rozhodla, ţe navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4

tým, ţe dňa 21. marca 2009 o cca 19,00 hod. odvysielala v rámci

programu T. N. informácie týkajúce sa programu P. V. 2009 (V. Š.), ktoré naplnili definíciu

skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa ustanovenia § 31a ods. 4 zákona č.

, za čo jej uloţila v súlade s

sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia vo

výške 10 000,00 €.

Keďţe navrhovateľka na ústnom pojednávaní s prihliadnutím na obsah písomného

vyjadrenia odporkyne uviedla, ţe netrvá na námietke nedodrţania zákonnej lehoty na vydanie

napadnutého rozhodnutia, spornou zostala najmä otázka, podľa akého právneho predpisu mala

odporkyňa o uloţení sankcie rozhodnúť, teda či mala aplikovať

7

účinný do 14. decembra 2009 (zákon účinný v čase porušenia zákonnej povinnosti) alebo

účinný od 15. decembra 2009 (zákon účinný v čase rozhodovania

o porušení zákonnej povinnosti).

bol s účinnosťou od 15. decembra 2009 zmenený

a doplnený , pričom prechodné ustanovenia upravili len niektoré

špecifické právne inštitúty, ale neriešili aplikáciu ako celku.

Všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu (resp. jeho zrušení a nahradení

novým) určuje, ţe právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho

predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú

právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje

inak.

V prejednávanej veci bola navrhovateľke uloţená sankcia formou peňaţnej pokuty.

Jedná sa teda o formu správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými v trestnom práve,

preto je nevyhnutné uplatniť zásadu ustanovenú v ,

podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa pouţije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Vzhľadom na uvedené mala odporkyňa rozhodnúť o porušení zákonnej povinnosti

a následnom uloţení sankcie podľa zákona platného a účinného v čase, keď sa navrhovateľka

mala predmetného skutku dopustiť, keďţe dôvod pre aplikáciu právnej normy účinnej v čase

vydania rozhodnutia z obsahu spisu nevyplýva.

Ţiada sa ešte uviesť, ţe v tomto prípade nešlo o prvé rozhodnutie odporkyne;

ţe odvysielaním príspevku V. Š. na M. v rámci programu T. N. dňa 21. marca 2009 o cca

19:00 hod navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v Z.

z., za čo jej bola uloţená pokuta 10 000,00 €, odporkyňa rozhodla rozhodnutím č.

25. augusta 2009, ktoré najvyšší súd rozsudkom č. k. zo dňa 21. apríla 2010

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd

uviedol, ţe „vyvodenie zodpovednosti a uloţenie postihu je preto potrebné posúdiť podľa

právnej úpravy účinnej v čase, kedy ku konaniu došlo, ak nie je úprava účinná v čase

rozhodovania pre delikventa priaznivejšia. Pokiaľ však neskoršia úprava pôvodnú skutkovú

podstatu predmetného deliktu vôbec neprevzala, zanikla trestnosť konania a k vyvodzovaniu

8

zodpovednosti a uloţeniu sankcie nemôţe dôjsť. Preto v prípadnom novom rozhodnutí sa

odporkyňa musí vyporiadať aj s touto otázkou“. Odporkyňa však tento jednoznačný právny

názor v následnom rozhodnutí nerešpektovala.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa veta prvá súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému

správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného

právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisu správneho

orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne senát najvyššieho súdu dospel

k záveru, ţe rozhodnutie č. z 22. júna 2010 bolo vydané na základe neúčinného

právneho predpisu, nakoľko vo výroku rozhodnutia odporkyňa uviedla, ţe navrhovateľka

porušila povinnosť ustanovenú v , pričom toto

ustanovenie bolo účinné aţ od 15. decembra 2009 a teda nebolo účinné v čase, kedy malo

ku skutku dôjsť.

Rovnako námietku navrhovateľky týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia

odporkyne v časti týkajúcej sa uloţenej pokuty pre nedostatok dôvodov povaţoval najvyšší

súd za opodstatnenú. Odporkyňa je povinná svoje rozhodnutie podrobne odôvodniť,

a to vrátane výšky sankcie, ktoré nemôţe byť paušálne. Je to potrebné s ohľadom na moţnú

preskúmateľnosť súdom, ako aj zrozumiteľnosť pre účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené preto najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude musieť vysporiadať s vytýkanými

nedostatkami.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa a

ods. 2 tak, ţe úspešnej navrhovateľke priznal právo na ich náhradu v sume 461,77 €,

9

ktorá pozostáva z náhrady za 3 úkony právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia

16. augusta 2010, podanie opravného prostriedku zo 16. augusta 2010, kaţdý úkon

á 120,23 €, účasť na ústnom pojednávaní dňa 24. marca 2011 á 123,50 € + reţijný paušál

v uplatnenej výške 3x 6,95 €, spolu 384,81 € + 20% DPH z tejto sumy, všetko podľa § 11

ods. 2, § 14 ods. 1, písm. a/, c/ a d/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb v znení neskorších predpisov.

Súd priznal trovy právnej sluţby v niţšej sume ako si právna zástupkyňa

navrhovateľky uplatnila, nakoľko v roku 2010 1/6 výpočtového základu (§ 1 ods. 3

cit. vyhlášky) bola 120,23 €, a nie 123,50 €, ako účtovala právna zástupkyňa. Náhradu trov

konania odporkyňa môţe zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky vedený

vo V. B., a.s., číslo účtu X./ X..

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská