Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/133/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov Ing. D. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v T. V. L. na E. XXX/ XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí 5 a otca I. K. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho vo L. V. E. XXX, zastúpeného JUDr. Danielou Ježovou LL.M., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave na Javorinskej 13, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca a odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.8.2020 č.k. -256 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o:

- úprave styku

- zamietnutí návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zastupovaní maloletého dieťaťa tak, že obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného (výrok III. a IV.) a o dlžnom výživnom (výrok V.) a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu otca, ktorým sa domáhal určenia, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.), o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti (výrok VI.) a o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom v prevyšujúcej časti (výrok VIII.).

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Zveruje sa mal. T. R., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky Ing. D. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Súd návrh otca v časti, ktorou sa domáhal, aby súd učil, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloletú T. a spravovať jej majetok, zamieta.

III. Otec maloletej T. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, z ktorých je povinný poukazovať k rukám matky sumu 200,- eur a na osobitný účet maloletej T. sumu 100,- eur, všetko vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od 08.09.2018.

IV. Za účelom poukazovania výživného na osobitný účet maloletej, súd u k l a d á matke maloletej povinnosť zriadiť maloletej T. sporiaci účet v banke v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu a v rovnakej lehote oznámiť číslo účtu otcovi maloletej.

V. Zaostalé výživné za obdobie od 08.09.2018 do 04.08.2020 v sume 3.480,- eur je otec povinný zaplatiť v časti dlžného bežného výživného v spolu sume 1.180,- eur v mesačných splátkach vo výške 118,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok a sumu 2.300,- eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na osobitný účet maloletej T..

VI. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného z a m i e t a .

VII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou T. R., nar. XX.XX.XXXX, do dosiahnutia jej 3. roku veku nasledovne:

- každý párny týždeň v roku v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v piatok od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý rok počas víkendu najbližšiemu po dni narodenín maloletej v sobotu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý rok počas víkendu najbližšiemu po dni menín maloletej v nedeľu od 9:00 hod. do 11:00 hod. a od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov vždy 26.12. v roku od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod do 18.00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov vždy v nedeľu pred Veľkonočným pondelkom od 15.00 hod do 18.00 hod. a počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 11.00 hod.

Po dosiahnutí 3. roku jej veku je otec oprávnený stýkať sa s maloletou T. nasledovne:

- každý párny týždeň v roku v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- každý rok počas víkendu najbližšiemu po dni narodenín maloletej v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý rok počas víkendu najbližšiemu po dni menín maloletej v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.12 od 9:00 hod. do 25.12. do 12:00 hod.,

- každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12 od 12:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod.,

- každý nepárny rok od 30.12 od 9:00 hod. do 2.1. do 18:00 hod.,

- počas veľkonočných sviatkov vždy v nedeľu pred Veľkonočným pondelkom od 15.00 hod do 18.00 hod. a počas Veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 11.00 hod.,

- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9:00 hod. do 8.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 8. 8. do 18:00 hod.,

s tým, že otec je o p r á v n e n ý maloletú dcéru prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku je otec povinný maloletú opäť odovzdať matke v mieste jej bydliska, pričom matka je p o v i n n á maloletú dcéru na styk s otcom riadne pripraviť.

VIII. Súd v prevyšujúcej časti návrh otca na úpravu styku s maloletou dcérou zamieta.

IX. Súd návrh otca spočívajúci v uložení povinnosti matke informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o plánovaných vyšetreniach, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej zamieta.

X. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu sp. zn.: -39 zo dňa 08.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: -90 zo dňa 02.05.2019.

XI. Súd začína bez návrhu konanie o uloženie výchovného opatrenia.

XII. Súd ukladá matke Ing. D. R., nar. XX.XX.XXXX, otcovi I. K. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. T. R., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, 052 01 Spišská Nová Ves v rozsahu 150 hodín s realizáciou minimálne v dvojtýždňových intervaloch, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

XIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

XIV. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe návrhu matky podaného 8.9.2018, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

3. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku, konajúci súd v odôvodnení konštatoval, že v súvislosti s návrhom otca, ktorý sa domáhal, aby súd určil, že obaja rodičia majú právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, v zásade platí, že aj napriek rozhodnutiu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu ostávajú viacmenej obom rodičom rovnaké práva a povinnosti. Preto v súvislosti s kreovaním výroku I. len analogicky prihliadol na znenie ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri svojom rozhodovaní určil, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vzhľadom na uvedené preto konajúci súd výrokom II. v tejto časti návrh otca zamietol. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, konajúci súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, z ktorých vyplynulo, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 370 eur a prídavku na dieťa 24,95 eur. Otec býva v rodinnom dome približne 36 km vzdialenom od miesta jeho pracoviska, výška jeho čistej priemernej mesačnej mzdy bola podľa zistenia súdu 2.130,23 eur mesačne. Prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije, a teda táto osobná starostlivosť musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná a zároveň prihliadajúc na súčasné osobné a majetkové pomery otca ustálil výšku výživného na sumu 300 eur mesačne od podania návrhu do budúcna v zmysle výroku III. rozsudku. Prihliadal na aktuálny vek maloletej ako aj vyčíslené výdavky spojené s uspokojením jej potrieb, pričom mal za to, že na jej výživu toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 200 eur mesačne, čo je aj približná výška nákladov na maloletú. Zvyšnú časť vo výške 100 eur bude otec poukazovať na účet, ktorý na tento účel zriadi matka v zmysle výroku IV. rozsudku. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takéto rozdelenie sumy výživného v najlepšom záujme maloletej, ktorá môže uvedené úspory po dosiahnutí plnoletosti využiť na účel, ktorý bude ona považovať za potrebný. Konajúci súd tiež poukázal na to, že otec žije sám v rodinnom dome, pričom jeho náklady je možné znížiť užívaním hromadnej dopravy pri cestovaní do práce, prípadne užívaním hromadnej dopravy pri cestovaní za dcérou a tiež zvolením lacnejšej alternatívy ubytovania v mieste bydliska maloletej. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného za obdobie od 8.9.2018, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom v celkovej výške 3.480 eur (1.180 eur v časti bežného výživného hradeného k rukám matky a 2.300 eur v časti výživného hradeného na osobitný účet maloletej), na úhradu ktorého ho zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku V. napadnutého rozsudku. Pri určovaní dlžného výživného súd prvej inštancie vzal do úvahy, že otec v mesiaci september 2018 prispel na výživu maloletej sumou 120 eur a od mesiaca október 2018 prispieval na maloletú sumou 150 eur mesačne. Nakoľko matka vo svojom návrhu žiadala, aby otec prispieval na výživu maloletej spolu sumou 500 eur mesačne, súd návrh matky v prevyšujúcej časti výrokom VI. zamietol. V súvislosti s výrokom VII. upravujúcim styk otca s maloletým dieťaťom konajúci súd uviedol, že vzhľadom na nezhodu medzi rodičmi o úprave styku ako aj ich nedostatočnú komunikáciu prihliadol len na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že styk otca s maloletou sa toho času vykonáva v rozsahu, v akom bol upravený neodkladným opatrením vydaným v tomto konaní. Poukázal na to, že k takto citlivej problematike je nutné postupovať prísne individuálne, pričom úpravu styku je nutné prispôsobiť najmä biologickým potrebám maloletého dieťaťa, najmä s prihliadnutím na jeho aktuálny vek. Preto upravil styk otca s maloletou tak, že do dosiahnutia jej tretieho roku zohľadnil jej denný režim, potrebu kŕmenia, kojenia a obedňajšieho, resp. poobedňajšieho spánku. Súd v tejto časti upravil styk nad rámec rozsahu upraveného neodkladným opatrením, pričom zohľadnil tiež tvrdenie otca o flexibilite jeho pracovného času, preto pridal úpravu styku v nepárnom týždni, ktorá je upravená počas pracovného týždňa, nakoľko aj matka maloletej má mať možnosť byť s dcérou počas víkendu. Takisto upravil styk v dňoch súvisiacich s narodeninami,

resp. meninami maloletej, de facto podľa návrhov rodičov. V druhej časti konajúci súd rozhodol o úprave styku po dovŕšení tretieho roku maloletej, nakoľko práve v tomto období prestáva byť maloleté dieťa plne odkázané na svoju matku, keďže v tomto veku zväčša dochádza k návratu matky do práce a u maloletých detí k nástupu do predškolského zariadenia. Súd nevidel prekážku, pre ktorú by sa otec nemohol s maloletou začať stýkať častejšie, či dokonca ju brať k sebe domov aj cez noc. Zároveň apeloval na otca, aby plne využil adaptačné obdobie do dovŕšenia tretieho roku veku maloletej, upevnil svoj vzťah s ňou a najmä si osvojil zručnosti potrebné k uspokojeniu potrieb dcéry, ktorých absenciu mu matka vyčíta. Konajúci súd zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že pri úprave styku do tretieho roku veku maloletej ponechal časové prestávky na to, aby matka mohla zabezpečiť potreby maloletej, ktoré jej otec z biologického hľadiska zabezpečiť nemôže, t.j. kojenie, má za to, že prítomnosť matky počas realizácie styku otca s dcérou už nie je potrebná. Vzhľadom k tomu, že neupravil styk otca s maloletou v rozsahu, ako ho otec navrhoval, rozhodol výrokom VIII. napadnutého rozsudku tak, že v prevyšujúcej časti návrh otca na úpravu styku s maloletou zamietol. Výrok IX. napadnutého rozsudku, ktorým konajúci súd zamietol návrh otca spočívajúci v uložení povinnosti matke informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o plánovaných vyšetreniach ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, odôvodnil tým, že vzhľadom na obsah súdneho spisu, ktorého značnú časť tvorí pomerne bohatá e - mailová komunikácia prebiehajúca medzi rodičmi, má za to, že matka otca dostatočne a dokonca dobrovoľne aj dvojjazyčne informuje o maloletej. Poukázal na to, že nič nebráni otcovi ako zákonnému zástupcovi maloletej informovať sa o jej zdravotnom stave priamo u ošetrujúcich lekárov, ktorých maloletá navštevuje. Za účelom zlepšenia pomerov v rodine prihliadajúc na najlepší záujem maloletej mal konajúci súd za to, že pomery v rodine vyžadujú zásah súdu formou uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktorého potrebu považoval za nanajvýš akútnu, aby sa mohla urýchlene začať náprava vzťahov medzi matkou a otcom pod dohľadom odborníka, nakoľko je zrejmé, že situáciu nie sú schopní bez zásahu súdu vyriešiť a plynutím času by došlo len k ďalšiemu zhoršeniu súčasného stavu už tak zlých vzájomných vzťahov. Konajúci súd poukázal na to, že výsledky poradenstva môžu slúžiť aj ako podklad pre prípadné ďalšie rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, resp. pre prípadné rozhodnutie o samotnom výchovnom prostredí maloletej, pričom súd bude veľmi pozorne sledovať ďalšie kroky účastníkov v smere ich prispenia k zlepšeniu vzniknutej situácie ako aj ich účasti na odbornom poradenstve, ktoré bude následne vyhodnocovať. Konajúci súd teda v konaní nevykonal navrhované znalecké dokazovanie v odbore psychológie, ale má za to, že je v záujme všetkých zúčastnených napraviť ich vzťahy pod odborným dohľadom psychológa, ako ich len nechať nekriticky skúmať za účelom vypracovania posudku. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 36, § 24 ods. 1, , , , Zákona o rodine, , , , Zákona o rodine, , , Zákona o rodine, , Zákona o rodine, , , Zákona o rodine, , , , , Zákona o rodine.

4. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. v časti týkajúcej sa zastupovania a spravovania majetku maloletej, ako aj proti výrokom II., III., IV., V. a IX., podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa ust. (ďalej len „“) a ust. , a (ďalej len „“). Podľa neho rozhodnutím súdu prvej inštancie o tom, že maloletú bude zastupovať a spravovať jej majetok matka, dochádza k porušovaniu jeho rodičovských práv, pričom žiada, aby tieto rodičovské práva prislúchali obom rodičom tak, ako to predpokladá Zákon o rodine. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. Zákona o rodine. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že obaja rodičia budú mať právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pokiaľ ide o výroky III., IV. a V. napadnutého rozsudku týkajúce sa výživného, otec uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči výroku III. v časti tvorby úspor ako aj bežného výživného. Súhlasí s bežným výživným vo výške 200 eur mesačne za predpokladu, ak by súd neurčil tvorbu úspor. V prípade, ak by súd určil potrebu tvorby úspor, žiada bežné výživné vo výške 180 eur mesačne a tvorbu úspor vo výške 20 eur mesačne. Bežné výživné žiada určiť až od právoplatnosti rozsudku, keďže matka mala vyšší príjem, a to dávku materskú, ktorá bola vo vyššej výške ako je rodičovský príspevok. Matka taktiež neznáša žiadne výdavky na bývanie. Rovnako v prípade, ak by odvolací súd rozhodol o výživnom určenom na tvorbu úspor, navrhoval určiť začiatok takejto formy vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozsudku, nie od začatia samotného konania. Považuje za potrebné uviesť, že nie je v jeho finančných možnostiach podieľať sa aj na tvorbe úspor, pričom dôvody na tvorbu úspor v danom prípade nie sú splnené. Tým, že sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez jeho súhlasu, okrem iného zapríčinila aj jeho zvýšené výdavky v súvislosti s realizáciou kontaktov s maloletou. Štyrikrát do mesiaca absolvuje cestu do T. V. L. iba z dôvodu realizácie styku s dcérou. Náklady na cestovanie a

ubytovanie v Spišskej Novej Vsi sú takto 400 eur pri dvoch cestách za mesiac a 800 eur pri štyroch cestách za mesiac. Poukázal na to, že spláca hypotéku mesačne vo výške 618 eur za bydlisko, ktoré matka opustila a nechala mu tak splácať celú splátku hypotéky. Poukázal na to, že maloletej prispieva aj vecnými plneniami nad rámec vyživovacej povinnosti, o dieťa sa zaujíma, preto je potrebné tieto finančné prostriedky ponechať v jeho dispozícii na nákup plnení mimo vyživovacej povinnosti priamo maloletej. Otec namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil nadštandardnú výšku tvorby úspor určenú pre maloletú. Uviedol len, že ju môže použiť napríklad na hradenie školného. Pre ilustráciu uviedol, že výška úspor pri dosiahnutí 18. roka života maloletej bude 19.200 eur, čo je naozaj privysoká suma. Bežne súdnou praxou určovaná mesačná výška tvorby úspor je 20 eur až 40 eur mesačne, čo by do dovŕšenia plnoletosti mala maloletá k dispozícii celkovo sumu 4.320 eur (pri 20 eurách), čo je naozaj dostatočne vysoká suma, ktorú maloletá môže použiť na účely podľa jej potreby. Takisto uviedol, že na Slovensku nie je potrebné hradiť školné, keďže príprava na povolanie je možná bez úhrady školného. Za zmienku stojí skutočnosť, že otec bude mať v budúcnosti záujem, aby sa maloletá učila cudzí jazyk, aby sa vedeli spolu dorozumievať. Predpokladá, že matka na toto nebude ochotná prispievať a úhrada plnej výšky takejto výučby ostane výlučne na neho. Poukázal na to, že súd vôbec nezohľadnil vo svojom rozhodovaní skutočnosť, že matka sa odsťahovala s maloletou bez jeho súhlasu o 330 km ďalej od jeho bydliska, bydliska, ktoré si dohodou zvolili ako bydlisko ich spoločného maloletého dieťaťa. Túto cestu musí absolvovať dvakrát do mesiaca, podľa rozhodnutia súdu štyrikrát, čiže súd prvej inštancie zvýšil jeho náklady na cestovanie, a to počtom ciest, ktoré má absolvovať bez zohľadnenia tejto skutočnosti po finančnej stránke. Poukázal na to, že matke nebolo nijako vytýkané v rámci konania, že ho odlúčila od maloletej vytvorením prekážky vzdialenosti vzájomných bydlísk, hoci už právna prax takéto konania odcudzuje, a to napríklad v rozhodnutiach, na ktoré poukazovali počas konania. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí použil argumentáciu využívania prostriedkov hromadnej dopravy a tým pádom zníženia jeho nákladov na cestovanie, uviedol, že v aktuálnej situácii Covid - 19 nepovažuje ani za bezpečné využívať tieto prostriedky, pričom už dnes je zrejmé, že toto ochorenie tu bude ešte veľmi dlhú dobu, minimálne do konca roka 2021. Poukázal na to, že cesta hromadnou dopravou medzi P. a T. V. L. trvá celkovo 5 hodín oproti ceste autom, ktorá trvá celkovo 4 hodiny.

5. Otec taktiež nesúhlasil s výrokom V. napadnutého rozsudku týkajúcim sa dlžného výživného, a to v časti bežného výživného, kde boli určené mesačné splátky vo výške 118 eur, a jednorazovou úhradou tvorby úspor vo výške 2.300 eur, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku v bode 70, v ktorom súd prvej inštancie uviedol „Vzhľadom na aktuálny vek maloletej ako aj vyčíslené výdavky spojené s uspokojením jej potrieb a vynakladaných na starostlivosť o maloletú má súd za to, že na jej výživu toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 200 eur mesačne, čo je aj približná výška nákladov na maloletú“. Z daného podľa neho vyplýva, že znáša podľa výsledkov dokazovania plnú výšku nákladov na maloletú. Matka má však tiež vyživovaciu povinnosť voči dcére, aj keď aktuálne v nižšej miere, keďže sa o ňu osobne celodenne stará. V súvislosti s výrokom V. napadnutého rozsudku otec poukázal na to, že pokiaľ je povinný hradiť zročné výživné v splátkach po 118 eur, čo pre neho mesačne predstavuje celkom platbu 418 eur (300 eur výživné + 118 eur splátka zročného výživného), okrem toho musí zaplatiť sumu 2.300 eur jednorazovo v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, výška jeho mesačného príjmu je 1.700 eur v čistom (súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vychádzal z výšky príjmu 2.130 eur, ktorá je v zmysle výplatných pások suma pred vykonaním povinných zrážok zo mzdy, s ktorou reálne nehospodári - reálne hospodári so sumou „na výplatu“), mesačná splátka hypotéky je vo výške 618 eur, energie 182 eur, jeho strava 200 eur, hygiena, pracie prostriedky 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, 80 eur neočakávané výdavky, náklady na jednu cestu P. - T. V. L. 240 eur - mesačne 4 cesty - t.j. asi 800 eur - celkovo ide o sumu 1.980 eur + výživné. Podľa súdom určenej výšky výživného a mesačných splátok sa dostáva na sumu mesačných výdavkov 2.398 eur. Poukázal na to, že mu účtovne odpočítavajú zo mzdy sumy podľa zmluvy so zamestnávateľom, preto je potrebné počítať so sumou, ktorá sa reálne dostane do jeho dispozície, a to je suma 1.700 eur. Nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zrážok z jeho mzdy a nevie reálne získať viac peňazí na hospodárenie. Súd prvej inštancie tak vychádzal z nesprávneho príjmu, ktorý mu nie je a ani nikdy nebol poukázaný na hospodárenie. Otec ďalej namieta príliš krátku lehotu na splatenie zročného výživného, ktoré maloletá reálne nespotrebuje, pričom jemu uvedená výška splátok spôsobí reálne problémy vo finančnej oblasti. Preto žiada rozložiť splátky zročného výživného minimálne na 24 splátok, a to tak, čo sa týka zročného bežného výživného ako aj prípadného nedoplatku na tvorbe úspor. Lehota 90 dní, do ktorej by mal získať niekde sumu 2.300 eur je nereálna a pre neho zbytočne likvidačná. Maloletá sa aj tak k úsporám nedostane skôr ako v jej 18. roku života a nie je ničím odôvodnené, aby takáto vysoká suma prebehla v jednej platbe. Je toho názoru, že v prípade tvorby úspor, ak odvolací súd bude mať za to, že úspory je potrebné tvoriť, nie je

dôvod finančne ho postihovať, pretože je už dosť postihnutý nákladmi na cestovanie, preto toto žiada určiť odo dňa právoplatnosti rozsudku, t.j. bez povinnosti hradenia zročných platieb na úspory maloletej.

6. Zároveň navrhol zmeniť výrok IX. napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd uloží matke povinnosť informovať ho o zdravotnom stave maloletej, o plánovaných vyšetreniach ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej formou e - mailu raz do týždňa, vždy v pondelok v anglickom jazyku.

7. Proti výrokom III., V., VI. a VII. napadnutého rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka podľa , , , a , ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na to, že vo veci navrhovala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia za účelom zistenia, či je vôbec vhodné realizovať styk maloletého dieťaťa s otcom za takých podmienok, ako sa otec dožaduje. Je toho názoru, že tým, že nebol tento návrh na dokazovanie vykonaný, nemohlo byť ani objektívne rozhodnuté o tom, akým spôsobom sa má styk otca s dieťaťom realizovať. Je presvedčená, že súd prvej inštancie mal nariadiť znalecké dokazovanie u otca dieťaťa, či je spôsobilý riadne sa postarať o dieťa, riadne uspokojovať jeho potreby a či nevhodné prejavy správania sa otca voči nej ako matke dieťaťa nemajú negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, okrem toho sa mal znalecký posudok zaoberať tým, či v osobnosti otca nie sú nejaké negatívne osobnostné črty a súd mal upraviť styk až následne. Je presvedčená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je potrebné poznamenať, že matka v rozsiahlom odvolaní rozoberá hlavne to, prečo podľa nej nie je vhodné, aby styk otca s dieťaťom prebiehal v jej neprítomnosti. Poukázala na to, že dieťa nie je na otca zvyknuté, otec dcére nerozumie po jazykovej stránke a dcéra má navyše svoju detskú reč. Otec síce rozumie po slovensky, ale nerozumie detskej reči dcéry. Nevie si preto predstaviť, ako by ju otec nakŕmil, dal na nočník, či jej dal to, o čo by ho pýtala. Otec podľa nej nie je zodpovedným človekom, nikdy si k dcére nevytvoril riadny vzťah, má problém zabezpečiť základné potreby dcéry. Prejavuje sa egoisticky, bezohľadne, nedokáže vyrozumieť, či je dieťa hladné, niečo ho bolí, chce ísť na nočník a podobne. Takýto stav môže viesť k ohrozeniu dieťaťa na zdraví a živote. Od začiatku bral dieťa ako „hračku“, s ktorou sa môže pohrať vtedy, keď sa mu zachce. Otec nepozná návyky maloletej, jej režim, rituály, nedokáže si dieťa získať pre hru. Pri stretnutí mu chýba kreativita a matka nevidí ani snahu prísť s nejakou hrou či aktivitou, ktorá by dieťa upútala na dlhšiu dobu. Mobil dával ako hračku dieťaťu do ruky od útleho veku. Matka si teda nedokáže predstaviť, ako sa postará o dcéru v intervale dlhšom ako dve hodiny. Už počas týchto dvoch hodín je unudený a bezradný. Doslova nevie, čo s dieťaťom robiť. Nikdy nerealizoval celodennú starostlivosť o dcéru, ale nie preto, že by mu ona bránila, ale preto, že nemal záujem. Jeho záujem o dcéru je deklarovaný, nie skutočný. Je presvedčená, že otec sa jej cez dieťa mstí za to, že od neho po vzájomnej dohode odišla po 9 rokoch spolužitia. Matka ďalej poukázala na to, že otec za dcérou nechodí ani v termínoch určených mu neodkladným opatrením. Záujem o dcéru neprejavuje. Matka ďalej v odvolaní rozoberá nevhodné stravovacie postupy otca vo vzťahu k maloletej počas stretnutí, pretože dieťa v jej veku nesmie jesť určité druhy jedál ako huby, korenené, pikantné jedlá, takisto fast food stravu (obľúbené stravovanie otca dieťaťa), pričom šokovalo ju vyjadrenie otca, že dieťa má už dva roky a tak môže jesť normálnu stravu ako dospelý. Matka však tento názor nezastáva, pretože dieťa potrebuje vyváženú stravu. Otec je toho názoru, že pokiaľ bude dcéra chcieť hamburger, cukríky či keksík na raňajky, tak to dostane, pretože je to rešpektovanie jej slobodnej vôle. Toto podľa nej nie je vyjadrenie zodpovedného človeka a nie je to správna starostlivosť o dieťa. Otec dieťaťa však svoje vyjadrenia zjavne myslí vážne, lebo na stretnutie nič iné ako sladkosti nepriniesol. Argumenty otca považuje za nielenže nelogické, ale pre dieťa škodlivé a nebezpečné. Matka sa desí toho, že otec začne rešpektovať slobodnú vôľu dcéry, keď raz bude chcieť sama prejsť cez cestu, hladkať neznámeho psa, vykláňať sa z okna a pod. Vzhľadom na laxný prístup otca k výchove a starostlivosti o dieťa nie je v najlepšom záujme maloletej, aby sa stretávala s otcom bez jej prítomnosti, teda určite nie do času, kým dcéra už nebude natoľko rozumovo vyspelá, že bude mať zastabilizované skutočné hodnoty, bude si uvedomovať, kde a aké nebezpečenstvo jej hrozí a bude dostatočne zodpovedná. Pokiaľ by mala dôkladne uvádzať všetko, čo zažila s otcom dieťaťa kvôli jeho svojským výchovným metódam, bolo by potrebné napísať knihu. Nie je možné v horúci deň nechať dieťa vonku bez pokrývky hlavy, samé na vláčiku v nákupnom centre, samé na eskalátoroch a nepridržiavať ho. Toto všetko je výňatok z toho, ako otec nezodpovedne s dieťaťom nakladá. Všetky tieto situácie boli pre dieťa nebezpečné, ale dcéra mala šťastie v tom, že jej bola vždy nablízku. Úpravou styku v napadnutom rozsudku je podľa nej uprednostnený záujem otca nad záujmom dieťaťa. Poukázala na to, že dieťa ešte kojí. Nemyslí si, že pre dieťa, ktoré bolo celý život s ňou, je vhodné, aby ostalo bez akejkoľvek prípravy bez matky. Pre dieťa by to bol šok a stres. Dcéra je zvyknutá na ňu a zrazu bolo rozhodnuté, že má ísť do cudzieho prostredia k

ľuďom, ktorých nepozná a hoci je otec jej príbuzný a pozná ho, chodí s ním na stretnutia, nemá k nemu taký vzťah, aby s ním dokázala ostať osamote a dlhodobo. Matka nevie, na základe akých výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k takému záveru, že práve jej dcéra toto všetko zvládne a nebude to mať negatívne následky na jej duševné zdravie a zdravý vývin. Aj preto je presvedčená, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie a nie nechať rozhodnutie iba na úvahu súdu. Znalecké dokazovanie navrhuje zamerať nielen na zrelosť dieťaťa, ale aj na to, či otec dieťaťa, ktorý nemal záujem budovať si s ním vzťah od narodenia, je schopný po každej stránke postarať sa o dieťa a zabezpečiť mu uspokojovanie všetkých potrieb. Matka opätovne uviedla, že dcéra nemá vytvorený blízky vzťah k otcovi, dieťa otcovi nedôveruje. Nechce k nemu ísť, plače, bráni sa. Ona sa ju snaží upokojiť, vysvetľuje jej, že prišiel ocko, budú sa spolu hrať, že ocko sa na ňu teší. Nepomáha to, dieťa jednoducho nechce a urputne sa bráni. Nevie si predstaviť, ako by pri takomto postoji dieťaťa prebiehali stretnutia bez jej prítomnosti, pretože nikto sa tým nezaoberal a súd ani nevykonal potrebné dokazovanie, aby to zistil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v tejto súvislosti poukazuje na Zákon o rodine, ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Dohovor o ochrane práv dieťaťa, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že každé z rozhodnutí musí byť v záujme maloletého dieťaťa. Matka ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť, prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako je to uvedené vo výrokoch III., V. a VI. napadnutého rozsudku a nie je z neho zrejmé, prečo bol styk otca s dieťaťom určený tak, ako je uvedené vo výroku VII. Nedá sa zistiť, prečo nebolo vykonané znalecké dokazovanie, prečo súd nereagoval na jej námietky, že otec je nezodpovedný, že sa nedokáže o dieťa postarať v jej prítomnosti, nieto ešte osamote, prečo neriešil riziko, že otec sa opakovane vyhrážal, že jej dieťa nevráti, keď ho raz zdrapol na ulici a utekal s ním preč. Má za to, že takéto rozhodnutie je zmätočné a nie je jednoznačné a preskúmateľné, lebo neexistuje žiadne odborné vyjadrenie či posudok, ktorým by mal súd potvrdené alebo vyvrátené, že otec je či nie je spôsobilý samostatne sa o dieťa postarať a neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či dieťa je psychicky tak vyspelé, že zvládne byť odlúčené od matky niekoľko sto kilometrov v cudzom prostredí. Má za to, že tým všetkým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Nebráni sa podrobiť akýmkoľvek opatreniam, ktoré by zlepšili komunikáciu medzi nimi, avšak má za to, že bez znaleckého dokazovania týkajúceho sa skúmania osobnosti otca je každé opatrenie zbytočné a formálne. Matka ďalej namieta, že vo veci určenia výživného nebolo rozhodnuté v súlade s možnosťami a schopnosťami otca, ktorý má podľa nej nadštandardné príjmy, preto suma 500 eur mesačne je primeraná. Nebráni sa tomu, aby 200 eur tvorilo výživné vyplácané k jej rukám a 300 eur sporivá čiastka. Otec síce slovne deklaroval, že platí výživné na dieťa 150 eur, ale nijako to nepreukázal, lebo nehovoril pravdu. Výživné neplatil pravidelne, spočiatku vôbec. Podľa jej výpočtov vo výroku V. napadnutého rozsudku nebolo započítané všetko dlžné výživné, pretože na výživnom dlhuje otec sumu 1.500 eur, 23 mesiacov x 200 eur = 4.600 eur - 3.100 eur (to, čo otec dieťaťa skutočne na výživnom uhradil) = 1.500 eur. Poukázala na to, že otec žije spoločensky aktívnym životom, rád si život užíva, s čím sú spojené návštevy drahých reštaurácií, dovolenky, značkové oblečenie, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Sporivá čiastka zodpovedajúca jeho príjmom vo výške 300 eur je podľa nej čiastka primeraná, ktorá dieťaťu do budúcnosti zabezpečí možnosť kvalitného štúdia či lepší štart do dospelého života. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 4.8.2020 v jeho výrokoch III., V., VI. a VII. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prílohou odvolania matky je psychologický nález PhDr. Q. Š. zo dňa 21.8.2020, sumár stretnutí aktualizovaný k 23.8.2020, pohyby na účte (č.l. 329 až 330).

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, čo sa týka výrokov napadnutých odvolaním otca, preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol. Podľa nej súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, keď pri zverení dieťaťa matke rozhodol, že táto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Čo sa týka otcom napadnutého výroku o výživnom, poukázala na to, že otec dieťaťa vlastní dom, osobné motorové vozidlo, motorku, o voľnočasových aktivitách ani nehovoriac, fajčí, veľa peňazí ho stojí jeho pes. Poukázala na to, že stretávanie sa s dcérou je jeho právom, nie povinnosťou, aj keď nechodí na stretnutia pravidelne, stretáva sa s dcérou alebo aspoň občasne a formálne prejavuje o ňu záujem. Náklady na stretávanie by sa však podľa nej dali podstatne znížiť na ubytovaní a na cestovaní, pokiaľ by otec chcel. Zjavne však takýto záujem nemá, z čoho taktiež vyplýva, že finančné prostriedky má postačujúce. Matka poprela, že by otec dieťaťu prispieval aj naturálnymi plneniami, pretože okrem keksov a cukríkov jej nekúpi nič. Za vymyslené označila tvrdenie otca o tom, že sa odsťahovala s dieťaťom bez jeho súhlasu. Toto nie je

pravda, pretože na rozchode ako aj jej odsťahovaní s dcérou sa dohodli. Podľa matky otec dieťaťa nie je postihovaný nákladmi na cestovanie a takisto nemožno hovoriť o nijakom postihnutí otca pri tvorbe úspor spätne. Dieťa má právo na plné výživné, teda aj na spätné výživné, lebo otec ničím nad rámec za celé obdobie dieťaťu neprispel, ale možnosti a schopnosti na platenie výživného mal. Matka navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť aj výrok IX. otcom napadnutého rozsudku, nakoľko ho pravidelne informuje o zdravotnom stave dieťaťa a o všetkom, čo je mimoriadne ohľadom dieťaťa, a to dvojjazyčne.

9. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky proti výroku III., V., VI. a VII. napadnutého rozsudku a zároveň vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu otca proti napadnutému rozsudku (odvolacia replika otca č.l. 351) poukázal na to, že nikdy nemal ani nemá úmysel maloletú uniesť do zahraničia. Matkine obavy sú absolútne neodôvodnené. Obvinenia matky z plánovaného únosu vlastnej dcéry sú zrejme len prejavom výčitiek jej svedomia z toho, že maloletú bez jeho vedomia, súhlasu a možnosti akejkoľvek diskusie alebo aspoň rozlúčenia ľstivo premiestnila do vzdialenosti 330 km. Príklady praktických situácií uvádzaných matkou vo vyjadrení nasvedčujú tomu, že matka nemá záujem komunikovať s ním o maloletej a chce robiť jednostranné autoritatívne rozhodnutia v živote maloletej bez jeho účasti. Matka v konaní preukázala, že nerešpektuje rolu otca a túto nepovažuje za dôležitú pre život a vývoj maloletej. Tento jej postoj je škodlivý pre zdravý vývoj maloletej, pričom matka sa musí naučiť s ním komunikovať, čo bude potrebovať ešte do 18. roku veku maloletej. Tvrdenie matky o tom, že sa o maloletú starala výlučne ona, je zavádzajúce. Podľa neho mu matka nikdy nedala čo len šancu sa o maloletú samostatne postarať. Nikdy mu ju nedovolila držať na rukách, kúpať, či prebaľovať. Ako náhle jej chcel pomôcť so starostlivosťou o dcéru a prebaliť ju, vyhrážala sa mu, že zavolá na neho políciu. Vzťah matky k nemu sa vyostril až tak, že mu oznámila, že mu nedovolí maloletú vídať. Je neakceptovateľné, že matka opakovane hľadá, prípadne vytvára dôvody, ako styk neumožniť, sťažiť alebo znepríjemniť namiesto toho, aby ocenila, že má o svoje dieťa záujem. O maloletú sa zaujíma, chce sa s ňou pravidelne stretávať, ich vzťah je veľmi dobrý. Jednoznačne preukázal, že je otcom aktívnym, má záujem o život na Slovensku len kvôli maloletej, byť jej v blízkosti počas toho, ako bude rásť. Hlavným problémom však ostáva matkino správanie, kedy sa neustále dožaduje svojej prítomnosti na stretnutiach, pričom vyvoláva konflikty. Z týchto dôvodov sa niektorých stretnutí nezúčastnil. Navyše niekoľkokrát nebolo zo strany matky stretnutie vôbec umožnené. Poukázal na to, že ak by nemal skutočný záujem stretávať sa s dcérou, necestoval by za ňou 10 hodín každé dva týždne, aby ju mohol aspoň na chvíľu vidieť a nevynakladal by nemalé náklady na toto cestovanie, ako aj čas, peniaze a úsilie na súde za účelom ochrany práv maloletej. Matka sa mu vždy snaží styk s maloletou čo najviac znepríjemniť, čo je pre neho veľmi vyčerpávajúce. Dôvod, prečo na niektoré stretnutia neprišiel, bol ten, aby zabránil ďalším nepríjemným skúsenostiam maloletej, ktoré matka svojou prítomnosťou spôsobuje. Zámerne vytvára také prekážky, ktoré on nevie sám prekonať. Obáva sa, že matka je schopná spraviť čokoľvek, aby mu zabránila v kontakte s dcérou. Zdôraznil, že nikdy nedovolil, aby sa maloletá z vlastnej vôle ocitla v nebezpečenstve alebo aby urobila niečo, čím by si mohla ublížiť. Poukázal na to, že sa učí slovenčinu, čo je jazyk ťažký pre cudzincov, len kvôli maloletej. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že pohovor u psychológa v rámci uloženého výchovného opatrenia realizoval výlučne v slovenskom jazyku bez tlmočníka. Stretnutie trvalo 2,5 hodiny, jedno bolo realizované 19.9.2020 a druhé 3.10.2020. Za klamstvo označil tvrdenie matky, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala na základe jeho súhlasu, pretože matka bez jeho súhlasu, jeho názoru či akejkoľvek dohody s ním sa rozhodla s maloletou odísť zo spoločnej domácnosti 11.8.2018, a to deň predtým, ako mala plánovaný prílet jeho rodina z Brazílie na Slovensko. Matka si pobalila všetky svoje veci a veci maloletej a odišla za svojimi rodičmi do T. V. L., čím zabránila jeho rodine stretnúť sa s maloletou. Nejde pritom o bežnú záležitosť, keď jeho rodina si dala námahu prísť až z Brazílie, takéto výlety sa plánujú dlhodobo, na stretnutie s maloletou sa tešili a matka im ho úmyselne zmarila. Opäť koná iba podľa vlastného uváženia a nedbá na záujmy nikoho iného, iba na svoje. Jednotliví členovia jeho rodiny boli na území Slovenskej republiky viackrát, avšak matka im neumožnila stretnutie s maloletou. Poukázal na to, že do spisu predkladal počas celého konania niekoľko dôkazov (fotografie, videá), z ktorých je zrejmé, že maloletá je počas realizácie styku s ním šťastná. Vždy sa jej plnohodnotne venuje. Má k nemu vytvorený dôverný vzťah. Matka však vždy počas stretnutí (ak sa vôbec uskutočnili) neustále vstupovala do jeho rozhovorov s maloletou, v styku s maloletou mu neustále bráni a už len svojím odmietavým postojom k nemu vyvolávala v maloletej strach. V súvislosti so správaním maloletej je nevyhnutné zdôrazniť, že dieťa v jej veku sa nekriticky stotožňuje s vnímaním a názormi jemu najbližšej osoby, teda matky. Čo sa týka tvrdenia matky, že ak by mal o dcéru skutočný záujem, mohol ju počas pandémie Covid - 19 kontaktovať aspoň telekomunikačnými prostriedkami zdôraznil, že dňa 4.4.2020 sa domáhal možnosti kontaktovať sa s dcérou prostredníctvom aplikácií ako Skype, WhatsApp, matke uvedené navrhoval (e - mail zo dňa 4.4.2020). Dňa 30.4.2020 jej adresoval e - mail, v ktorom uviedol,

že s maloletou by mohol realizovať stretnutie v prírode, čiže je zrejmé, že matku počas pandémie niekoľkokrát kontaktoval za účelom realizácie styku osobného či telefonického. Matka mu však vždy napísala, že si neželá, aby kvôli pandémii chodil za maloletou osobne a že mu dcéru neukáže. Matka mu teda neumožnila dcéru kontaktovať a vidieť ani prostredníctvom aplikácií, čo trvalo od začiatku marca 2020 do konca apríla 2020. Otec má za to, že matka realizuje vopred premyslené kroky za účelom znemožnenia kontaktov medzi ním a dcérou. Jej plán je premyslený, vníma maloletú ako jej majetok a kontakty otca ako útok na jej osobu a útok proti nej. Uvedený postoj sa nejaví ako postoj zdravého vyrovnaného dospelého jedinca, ktorému musí byť zrejmé, že dieťa bez vplyvu oboch rodičov na výchovu nevyrastie v zdravého, sebavedomého jedinca, ale v osobnosť s poruchou. Uvedené je prirodzené a nie je potrebné mať na toto zistenie osobitné vzdelanie. Navyše jeho vplyv na výchovu dcéry je tu umocnený, keďže maloletá je polovičná Slovenka a polovičná Brazílčanka. Svoju brazílsku polovicu spozná len cez otca. Cez neho spozná jej brazílsky temperament, kultúru Brazílie a korene, z ktorých aj ona pochádza. K vyjadreniu matky k podanému odvolaniu otca - k výživnému otec uviedol, že matka skomplikovala situáciu v rodine nielen z finančnej, ale i z praktickej stránky zachovania vzťahov medzi ním a dcérou, keďže po odcestovaní sa mu zvýšili náklady na stretávanie s maloletou. On je ten, kto aj doposiaľ aj sám od seba kupoval maloletej veci, oblečenie, hračky, všetko potrebné, ba čo viac, práve on dal maloletej domov, platí dodnes hypotéku na dom, v ktorom mal byť jej domov s jej vlastnou izbou, dom obklopený prírodou, riekou a jazerom neďaleko. Otec naďalej tvrdí, že dôvody na tvorbu úspor nie sú splnené vôbec tým, že sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez jeho súhlasu. Preto nie je možné súhlasiť s jej argumentom, že náklady na cestu nie je možné započítavať do odôvodnených výdavkov, keďže určenie výživného vo výške požadovanej matkou mu zamedzí možnosť cestovať za dcérou tak často, ako je mu súdom určené a umožnené. Matka musela mať na zreteli výdavky, ktoré mu tým spôsobí, ibaže by sa tešila z toho, že otca už nikdy neuvidí. Ďalej poukázal na to, že matka odišla 12.8.2018 zo spoločnej domácnosti, niekoľko dní mu trvalo, kým si založil účet, aby mohol maloletej posielať peniaze. Jeho prvá platba na maloletú prebehla 8.10. Skutočnosť, že matka uskutočnila prvý výber v hodnote 700 eur z účtu v dňoch 21. a 26. ešte neznamená, že neprispieval maloletej aj predtým. Uvedený účet vo VÚB banke mu bol žiaľ zrušený, nakoľko matka z účtu vybrala všetky peniaze vrátane minimálnej sumy potrebnej na to, aby účet ďalej zostal otvorený. Čo sa týka uloženia informačnej povinnosti matke, uviedol, že jej informácie o zdravotnom stave maloletej sú neúplné, informuje ho iba stručne. Má za to, že matka sa snaží prenášať jej nevraživosť a nenávisť voči nemu na maloletú a docieliť, aby došlo k zničeniu pekného vzťahu, ktorý až do momentu jej odsťahovania mali. Je zarážajúce, že matka po vyše dvoch rokoch trvajúcej snahe o prerušenie akýchkoľvek kontaktov medzi ním a maloletou, kedy je maloletá pod jej neustálym vplyvom a tlakom, teraz argumentuje tým, že maloletá s ním nechce tráviť čas osamote. K samotnému odvolaniu matky otec uviedol, že toto považuje za účelové s cieľom predlžovania konania, posunutia právoplatnosti rozhodnutia a tak realizácie kontaktov bez jej prítomnosti a na inom mieste ako je verejné priestranstvo. Je to podľa neho súčasť jej premysleného plánu, ktorým jeho kontakty s maloletou nepodporuje, práve naopak. Pokiaľ matka namieta vo svojom odvolaní nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie, poukázal na to, že jednak súd svojím rozhodnutím, rovnako ako aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom stanovisku uviedol, že nevidí dôvod, prečo by sa nemohol stretávať s maloletou bez jej prítomnosti. Neexistuje žiadny dôvod na realizáciu znaleckého dokazovania tak, ako ho žiada matka. Za obdobie dvoch rokov nebol svedkom jedinej situácie, kedy by matka prejavila podporujúci prístup smerom k rozvíjaniu jeho vzťahu s maloletou. Naopak, existuje nespočetné množstvo situácií jeho znevažovania a pretrhania vzťahu maloletej s ním. V tejto súvislosti poukázal na nález -15, podľa ktorého „Žiadne súdne rozhodnutie neupraví styk rodiča s dieťaťom tak, aby boli všetci spokojní, ak chýba dobrá vôľa, slušnosť a vzájomná akceptácia. Milujúci rodič neznevažuje druhého rodiča, nespochybňuje všetky jeho výchovné postupy a neznevažuje ho v jeho rodičovskej pozícii“. Zároveň citoval jedno z mnohých rozhodnutí ESĽP, podľa ktorého „Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu“. Podľa otca matkou prezentovaná ochota a ústretovosť pri realizácii jeho styku s dcérou je neúprimná a predstieraná, nemajúca odraz v realite. Matka sa snaží navodiť dojem, že on neprejavuje záujem. Táto jej snaha je opäť účelová, pretože jasne prezentoval svojimi činmi, že je otcom aktívnym. Ako už uviedol, matka mu neumožňovala absolútne žiadny kontakt počas pandémie Covid - 19 a nemá žiadnu zábranu tento argument použiť vo svoj prospech, že údajne on nemal záujem. Uvedené svedčí len o jej charaktere a snahe znevážiť ho. Poukázal na to, že dňa 3.5.2020 adresoval

matke ďalší mail, v ktorom jej navrhoval, že by chcel s maloletou tráviť čas u neho doma, kde by bola aj v prírode, v záhrade, kde sa môže zahrať a pod. Matka odmietla. V daný deň, t.j. 6.6.2020, cestoval tam aj späť dokopy 10 hodín a maloletú videl len 2,5 hodiny, pričom 3,5 hodiny čakal v aute na matkin telefonát. K zavádzajúcim a nepravdivým tvrdeniam matky dopĺňa len toľko, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať preukázanie negatívnej skutočnosti. Otec nevie na svoju obranu predložiť dôkazy o skutočnostiach, ktoré sa nikdy nestali. Vzhľadom k tomu má za to, že matka v konaní nepreukázala žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by sa jeho styk s dcérou mal realizovať len v prítomnosti matky.

10. Matka vo svojom stanovisku k vyjadreniu otca k jej odvolaniu proti rozsudku (v odvolacej replike) zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, ku ktorým sa vyjadruje ešte detailnejšie. Podľa nej sa nedá hovoriť o peknom vzťahu medzi dcérou a otcom do odsťahovania sa. Dcéra mala v čase ich rozchodu 2,5 mesiaca a otec žil v spoločnej domácnosti s dcérou len približne 2,5 týždňa. Podotkla, že dieťa pripravuje na styk riadne po každej stránke, ale realizácia styku, program, motivácia dieťaťa je už na samotnom otcovi. To, že dieťa otcovi neverí, odmieta ho, to nie je jej vina. V snahe získať čo najviac informácií o vhodnosti alebo nevhodnosti realizácie styku dieťaťa s otcom, tak ako to požaduje otec, oslovila odborníčku, psychologičku PhDr. Š., ktorá vo svojom odbornom vyjadrení z 21.8.2020 jednoznačne neodporúčala realizovať styk podľa návrhov otca. Súčasťou odvolacej repliky matky je zároveň osobitné vyjadrenie matky (č.l. 405), stručný sumár stretnutí za obdobie od decembra 2019 až októbra 2020 (č.l. 407), psychologický nález PhDr. Š. z 21.8.2020 (č.l. 408), ako aj e - mailová komunikácia medzi rodičmi (č.l. 411-429).

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 445) zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní posúdil všetky podstatné súvislosti, možnosti a schopnosti rodičov a dospel k rozhodnutiu, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby bol rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 4.8.2020 potvrdený ako vecne správny a odvolanie matky zamietnuté.

12. Podaním zo dňa 14.12.2020 sa matka vyjadrila k správe z poradenskopsychologického procesu zo dňa 2.12.2020 realizovaného na základe výroku XII. napadnutého rozsudku. V tomto podaní uviedla, že obdržala správu z poradenskopsychologického poradenstva, s ktorej závermi sa nestotožňuje. Vzhľadom k tomu, že sedenia so psychologičkou boli z jej pohľadu od začiatku jednostranne vedené v prospech otca, vyjadrila obrovské sklamanie, pretože do nich vkladala svoje posledné nádeje. Jej snaha a úsilie boli absolútne prehliadané, doslova brané ako „negatívne“, jej slová boli prekrúcané a na otca sa prihliadalo v pozitívnom svetle, jeho pocity a potreby boli brané do úvahy. Rozprávali sa tam tiež o tom, že sa necíti bezpečne v prítomnosti otca, preto nesúhlasí so stretávaním sa v hoteli, apartmánoch. Poukázala na prekážky poradenstva, a to nie iba na jazykovú bariéru, ale aj na počet sedení, ktorý nebol dostatočný, nebol na nich prítomný tlmočník a tak otec dieťaťa nerozumel psychologičke. Zdôraznila, že napadnutým rozhodnutím súdu bolo umožnené, aby otec mal dieťa vo veku 2 rokov na styk bez jej prítomnosti, pretože deklaroval, že po slovensky rozumie, avšak predmetné sa nezakladá na pravde. Ďalej namietala, že termíny poradenstva sa odvíjali výhradne od toho, kedy mohol otec. Má za to, že tvrdenie otca o tom, že on môže iba v piatky, je alibistické. Naďalej poukazovala na to, že dieťa nie je zrelé a dostatočne pripravené na to, aby bolo s otcom 400 km od nej, s otcom, ktorý nerozumie po slovensky, má problém komunikovať, hoci nepoprela, že teraz začal na dcéru rozprávať aj slovensky.

13. Otec v odvolacej duplike zo dňa 12.1.2021 (č.l. 502) zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Zdôraznil, že pokiaľ matka k svojim podaniam priložila aj presný sumár jeho stretnutí s maloletou, z uvedeného prehľadu vyplýva, že na viac ako polovicu stretnutí vôbec neprišiel. Matka však opomenula uviesť, prečo sa na niektoré stretnutia nedostavil. Prevažnú väčšinu stretnutí totiž zrušila práve ona. Boli aj stretnutia, kedy nemal silu prísť a opäť zdolávať jej správanie plné nenávisti a osočovania. Pokiaľ sa neprispôsobí direktívnym požiadavkám matky, stretnutie sa neuskutoční vôbec. Poukázal na to, že je veľmi kreatívny a chce so svojou dcérou robiť veľmi veľa vecí, avšak nemôže s ňou ísť nikam autom, matka mu to nedovolí, hoci ju o to mnohokrát žiadal. Je pre neho ťažké vyhľadávať pre maloletú nové aktivity, keď matka mu s ňou nič nedovolí robiť a pri všetkom vyžaduje byť prítomná. Práve prítomnosť matky je pre maloletú ako aj pre neho veľmi stresujúca. Zároveň podotkol, že matkou predložená psychologická správa je bez právnej relevancie, pretože nebol na vyšetrení prítomný a psychológ vychádzal len z jej tvrdení, ktoré boli zjavne klamlivé. Preto navrhuje, aby odvolací súd na tento dôkaz neprihliadal. V súvislosti s vyjadrením matky k správe z poradenskopsychologického procesu zo dňa 2.12.2020 uviedol, že je zrejmé, že matka má problém komunikovať s kýmkoľvek, kto

plne nezdieľa jej názor. Neznesie žiadnu kritiku ani odporúčania autorít na zmenu jej správania smerom k nemu a nie je jej zrejmé, že to je ten najdôležitejší dar, ktorý môže dať svojej dcére.

14. Otec vo svojom podaní zo dňa 22.2.2021 označenom ako Vyjadrenie otca a oznámenie nových skutočností poukázal na to, že vzhľadom na aktuálnu nepriaznivú situáciu a nemožnosť tráviť čas vo vnútorných priestoroch v spojení s nepriaznivým počasím a mrazmi mu nedáva veľa možností na trávenie času s maloletou. Preto žiada súd, aby mu umožnil tráviť čas s maloletou v jeho domácnosti bez prítomnosti matky, a to každý párny víkend od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod. Poukázal na to, že maloletá bude mať o 3 mesiace 3 roky a u neho vo L. Y. E. nemohla stráviť ani jeden styk.

15. Matka vo svojom podaní zo dňa 22.2.2021 označenom ako Oznámenie matky o skutočnostiach týkajúcich sa úpravy styku otca s dieťaťom poukázala na to, že odkedy sa konanie v predmetnej veci na súde prvej inštancie ukončilo, ani jedno stretnutie neprebehlo štandardným spôsobom. Pre stretnutia otca s dieťaťom je skôr pravidlo napätie, hádky a urážlivé slová na jej adresu. Opakovane zdôraznila, že otec nie je zrelý k tomu, aby sa o dieťa staral sám a už vôbec nie je spôsobilý k tomu, aby bol s dieťaťom od nej vzdialený 400 km. K podaniu priložila stručný sumár stretnutí za obdobie od decembra 2019 až do februára 2021, ako aj e - mailovú komunikáciu medzi rodičmi od decembra 2020 do februára 2021.

16. Matka vo svojom podaní z 1.3.2021 označenom ako Vyjadrenie matky po stretnutiach otca s dcérou 26.2. - 28.2.2021 - popis matky, znova zopakovala svoje doterajšie tvrdenia ohľadom toho, že napriek tomu, že ona otca kontaktuje takmer vždy pred stretnutiami s tým, aby jej potvrdil, či príde alebo nie, otec to ignoruje, nepríde, nedá vedieť. Upozorňuje na problémy s pocikávaním dcéry po stretnutiach s otcom poukazujúc na správu psychologičky nachádzajúcu sa v spise, ktorá uvádza problém psychického pôvodu. Matka udáva, že sa v otcovej prítomnosti necíti bezpečne, pričom stretávanie bolo podľa nej upravené na verejnom priestranstve opodstatnene. Namieta, že otec klamal aj kolíznu opatrovníčku ešte v novembri 2020, keď jej povedal, že si prenajal byt, v ktorom sa mali realizovať stretnutia, avšak išlo o verejné ubytovanie, ktoré je podľa platných nariadení zakázané. Otec následne priznal, že ubytovanie má len pre potreby víkendu, teda nejde o dlhodobé ubytovanie a vonkoncom nie o prenájom bytu. Naďalej trvala na tom, že sa obáva nevyspytateľných prejavov otca a necíti sa s ním v bezpečí. Je presvedčená, že otec nemá úprimný záujem o dcéru, ale jeho jediným záujmom je škodiť jej ako matke, čo robí účelovo. Ďalej namieta, že otec chodí na stretnutia bez negatívneho testu Covid 19.

17. Otec v ďalšom podaní zo dňa 16.3.2021 ohľadom stretnutia, ktoré sa malo realizovať počas víkendu 26.2.- 28.2.2021 uviedol, že na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 11.1.2021 prišiel presne v stanovený čas o 15.00 hod. za maloletou, matka mu však styk neumožnila. Z toho dôvodu privolal políciu. Následne po intervencii matka stretnutie umožnila, avšak po 20 minútach mu oznámila, že styk skončil, nakoľko má právo stretávať sa s ňou iba do 18.00 hod. Navrhoval, že chce maloletú zobrať na výlet do Vysokých Tatier, čo matka rezolútne odmietla. Poukázal na to, že mal pri sebe test na COVID s negatívnym výsledkom, aby neohrozil matku ani maloletú, k matke sa správa maximálne ústretovo, avšak snaha od nej stále neprichádza. Ako dôkaz priložil trestné oznámenie zo dňa 26.2.2021. Dňa 28.2.2021 napísal mail kolíznej opatrovníčke, v ktorom zhrnul informácie ohľadom styku počas víkendu 26.2.-28.2., kde uviedol, že matka si počas celej doby stretnutie zaznamenáva na mobilný telefón bez akéhokoľvek jeho súhlasu, neustále na neho kričí, maloletej berie bábiky, ktoré jej doniesol a schováva ich. Nemôže dcére priniesť ani žiaden džús, lebo matka hneď všetko vyhodí. Otec žiada kolíznu opatrovníčku o pomoc pri realizácii stretnutí. Podľa neho je zámerom matky vytvoriť čo najviac problémov a zabrániť mu, aby sa mohol stretávať s dcérou a aby mohla na súde prezentovať, že nemá záujem. Poukázal na to, že plní všetky pokyny matky, vždy jej vopred ohlási, či a kedy za maloletou príde. Matka je však schopná spraviť čokoľvek, aby mu v kontakte s dcérou zabránila.

18. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a vo vzťahu k výrokom o úprave styku (výrok VII) a zamietnutí návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke (výrok IX) dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, čím je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Rozdielny názor účastníka vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu preto nečiní rozsudok nesprávnym či nezákonným.

22. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

23. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletou T., pri ktorom je podľa nej nevyhnutná jej prítomnosť, postavila na svojom presvedčení, že otec maloletej je nezodpovedný, egoistický, bezohľadný, jeho záujem o dcéru nie je skutočný, ale len deklarovaný. Pri stretnutiach mu má chýbať kreativita, nepozná návyky maloletej, nerozumie jej, dieťa na neho nie je zvyknuté, nikdy nerealizoval celodennú starostlivosť o maloletú, ale nie preto, že by mu v tom bránila, ale jednoducho nemal záujem. Matka tvrdí, že otec záujem o dcéru neprejavuje, nechodí za ňou ani v termínoch určených mu neodkladným opatrením. Je toho názoru, že otec sa jej cez dcéru mstí za to, že od neho odišla. Za hlavný nedostatok v postupe súdu prvej inštancie považuje to, že nebolo vykonané ňou navrhované znalecké dokazovanie, ktoré malo byť zamerané nielen na zrelosť dieťaťa, t.j. na posúdenie toho, či je dieťa tak psychicky vyspelé, že zvládne byť bez nej v cudzom prostredí, ale aj na to, či je otec spôsobilý riadne sa postarať o dieťa a po každej stránke zabezpečiť uspokojovanie všetkých jeho potrieb, okrem toho malo byť zamerané na skúmanie prípadných negatívnych osobnostných čŕt otca, pričom styk mal byť podľa nej upravený až následne. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že matka síce v odvolaní navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť výrok VII napadnutého rozsudku, avšak

vôbec neuvádza svoju predstavu o tom, ako konkrétne by mal byť podľa nej styk upravený. Jediné, čo je zrejmé, je, že trvá na tom, aby bola pri styku prítomná, a to „do času, kedy bude maloletá natoľko rozumovo vyspelá a zodpovedná, že bude mať zastabilizované skutočné hodnoty a bude si uvedomovať, kde a aké nebezpečenstvo jej hrozí“.

24. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa začalo na Okresnom súde Spišská Nová Ves na návrh matky dňa 8.9.2018, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného vo výške 500 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 16.00 hod. za jej prítomnosti. Je potrebné uviesť, že maloletá T. mala v čase začatia konania tri mesiace. Rodičia už toho času nežili v spoločnej domácnosti, rozišli sa po deväťročnom vzťahu. V čase začatia konania už žila matka s maloletou u svojich rodičov v T. V. L., otec zostal bývať v rodinnom dome vo L. V. E., kde žili spoločne do 12.8.2018, kedy sa matka s maloletou odsťahovali. Otec už v októbri 2018 podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletou ako aj uloženia informačnej povinnosti matke, pretože od odchodu matky bolo jeho stretávanie s dcérou problematické, okrem toho poukazoval na to, že s presťahovaním dcéry nesúhlasil. Otec už v tomto návrhu uvádzal, že matka sa k maloletej správa veľmi úzkostlivo, nedovolí mu ju chytiť ani prebaliť, akékoľvek jeho pokusy o dotyk maloletej končia hrozbou volania policajnej hliadky, cíti sa len ako pozorovateľ maloletej, ktorá musí byť na rukách matky. Otec takisto v návrhu poukázal na to, že vo L. V. E. vybudoval rodinný dom len pre účely založenia si rodiny, za týmto účelom spláca hypotéku vo výške 620 eur mesačne.

25. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -39 zo dňa 8.11.2018 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom ako aj o uložení informačnej povinnosti matke zamietnutý. Otec proti nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -90 zo dňa 2.5.2019, právoplatným dňa 15.5.2019, ktorým zmenil napadnuté uznesenie v časti o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou T. R., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v roku v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v mieste bydliska dieťaťa a na mieste verejne dostupnom, ktorým sa rozumie park, bezpečný chodník, detský kútik a v prípade zlých poveternostných podmienok (búrka, dážď) v primeranom reštauračnom zariadení vždy za prítomnosti matky dieťaťa. Matke uložil povinnosť mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu dieťa v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska dieťaťa a v čase určenom pre koniec styku dieťa od otca prevziať v mieste bydliska dieťaťa. Odvolací súd zároveň potvrdil napadnuté uznesenie v časti o zamietnutí návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať ho o záležitostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Krajský súd v Košiciach už v odôvodnení svojho rozhodnutia -90 konštatoval, že vzťahy medzi rodičmi sú problematické, odlišne hodnotia tie isté situácie a nie sú schopní konštruktívne komunikovať o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Okresný súd Spišská Nová Ves následne napadnutým rozsudkom zo dňa 4.8.2020 vo výroku VII. rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Otec sa síce proti výroku VII. o styku neodvolal (ako uviedol, „z dôvodu praktického, chce realizovať čo najskôr kontakty s maloletou“ - pozn. odvolacieho súdu), avšak súčasťou jeho odvolania proti výrokom I. v časti týkajúcej sa zastupovania a spravovania majetku maloletej, ako aj proti výrokom II., III., IV., V. a IX., bol aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej domáhal širšej úpravy styku ako bolo určené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -90 zo dňa 2.5.2019.

27. Okresný súd Spišská Nová Ves o tomto návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 21.9.2020 č.k. -337 tak, že jeho návrh zamietol, čo odôvodnil tým, že styk otca s dieťaťom už je upravený uznesením sp. zn. -90 zo dňa 2.5.2019. Otec proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.1.2021 č.k. - 463, ktorým zmenil napadnuté uznesenie tak, že do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo veci samej sp. zn. upravil styk otca s maloletou T. každý párny týždeň v roku v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v piatok od 9.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod. Zároveň určil, že otec je oprávnený maloletú v čase určenom pre začiatok styku prevziať pred bydliskom

matky a povinný po ukončení styku v určenom čase na tom istom mieste odovzdať s tým, že matka je oprávnená byť prítomná pri styku a otec je povinný strpieť prítomnosť matky počas jeho styku s maloletou. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Je potrebné uviesť, že Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o odvolaní otca vychádzal okrem iného z toho, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. -256 zo dňa 4.8.2020 vo výroku X. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -39 zo dňa 8.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.5.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -90 zo dňa 2.5.2019, to znamená od augusta 2020 nebol styk upravený žiadnym súdnym rozhodnutím, pričom zo spisu nepochybne vyplývalo, že styk otca s dieťaťom riadne neprebiehal.

28. Odvolací súd ďalej považuje za dôležité uviesť, že matka v priebehu odvolacieho konania týkajúceho sa odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.9.2020 č.k. -337, ktorým bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku zamietnutý, tvrdila, že „dieťa nie je bez kontaktu s otcom a otec môže pravidelne realizovať stretávanie sa s ním. Nikdy nebránila ani nebráni dcére, aby mala kontakt s otcom. V prípade, ak nastane situácia, že sa styk nemôže realizovať, sama mu ochotne ponúkne náhradný termín“. Konštatovala, že vzhľadom k tomu, že styk sa realizuje pravidelne, neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov, kým sa nerozhodne vo veci samej vedenej pod sp. zn. , pretože stretávanie sa realizuje na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.5.2019. Bez ohľadu na to, že styk otca s dieťaťom na základe tohto uznesenia reálne nemohol prebiehať, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, výrokom X. rozsudku sp. zn. -256 zo dňa 4.8.2020, ktorý nebol napadnutý odvolaním, došlo k jeho zrušeniu, čiže aj keby styk teoreticky prebiehal, bolo by to len na základe dohody medzi rodičmi, nie na základe predmetného súdneho rozhodnutia, zo spisu je však evidentné, že napriek presvedčeniu matky o realizácii styku styk otca s dieťaťom bezpochyby riadne neprebiehal, čoho dôkazom sú listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to viaceré návrhy otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia matky, e - mailová komunikácia medzi rodičmi ako aj rodičmi a kolíznym opatrovníkom. Po tom, čo Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 11.1.2021 č.k. - 463 dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom (bod 28. tohto odôvodnenia), matka proti uvedenému uzneseniu podala dovolanie.

29. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku vo výroku VII napadnutého rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletou. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať (výlučne za jej prítomnosti, a to až do času, kedy maloletá bude dostatočne kompetentná posúdiť, kde a aké nebezpečenstvo jej hrozí), pričom z obsahu preskúmavaného spisu je nepochybné, že matka evidentne nie je spokojná zatiaľ so žiadnym súdnym rozhodnutím o úprave styku, ktoré bolo doposiaľ v tomto konaní vydané, pretože aj keď na jednej strane síce tvrdila, že styk na základe pôvodného neodkladného opatrenia - uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.5.2019 riadne prebiehal, skutočnosti vyplývajúce zo spisu tomu nenasvedčovali, pričom keď následne odvolací súd neodkladným opatrením z 11.1.2021 za účelom upevňovania a rozvíjania sa vzťahu medzi otcom a dcérou do určitej miery rozšíril možnosti stretávania sa otca s dieťaťom, avšak stále ponechal prítomnosť matky počas styku, matka naďalej s takouto úpravou styku dôrazne nesúhlasí. Uvedené konanie ako aj tvrdenia matky možno preto označiť za protirečivé, pretože síce chce byť pri styku prítomná, dokonca tvrdí, že styk riadne prebieha, zároveň ale tvrdí, že sa otca bojí a chce, aby styk prebiehal na verejnom priestranstve, následne už tvrdí, že styk neprebieha, pretože otec za dieťaťom nechodí a neprejavuje o neho záujem, údajne oklamal kolíznu opatrovníčku svojím tvrdením o tom, že si mal prenajať byt v Spišskej Novej Vsi, v ktorom mal prebiehať styk, avšak v skutočnosti si byt neprenajal, ale išlo len o verejné ubytovanie. Otázka znie, či by matka akceptovala realizáciu styku v prenajatom byte otca za predpokladu, že sa v jeho prítomnosti podľa jej slov necíti bezpečne, nehovoriac o tom, že v prípade, ak by si otec musel na realizáciu styku skutočne prenajať byt v mieste bydliska maloletej, boli by s tým zbytočne spojené vysoké výdavky, ktoré aj bez toho na cestovanie za dcérou musí vynakladať. Z toho teda vyplýva, že matka síce prezentuje svoje výhrady k realizácii styku, ale neponúka žiadne reálne riešenia, ako by mal styk s prihliadnutím na všetky relevantné faktory (požiadavka matky, aby bola prítomná pri styku, ale zároveň sa otca bojí, vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, protipandemické opatrenia atď.) prebiehať. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou matky odvolací súd konštatuje, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď nenariadil znalecké dokazovanie, nakoľko v konaní pre takýto postup neboli preukázané žiadne

dôvody. Je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je len jeden z dôkazných prostriedkov, pričom predpokladom jeho nariadenia v zmysle ust. je, aby na posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu boli potrebné vedecké poznatky, zároveň pre zložitosť postupu nepostačuje odborné vyjadrenie. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie by bolo nariadenie znaleckého dokazovania bezdôvodné a nadbytočné, pretože skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu boli v priebehu konania preukázané inými relevantnými dôkazmi. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že znalecké dokazovanie je potrebné nariadiť len vo výnimočných prípadoch, kedy je táto potreba indikovaná z dôvodu určitých patológií vo vzťahoch, pričom je zrejmé, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi otcom a dcérou, ale o dlhodobo konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie, ktorý výrokom XII napadnutého rozsudku uložil rodičom a maloletému dieťaťu za účelom zlepšenia ich vzťahov výchovné opatrenie. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou matkinho odvolania proti úprave styku, ako aj takmer všetkých jej podaní, sú jej výhrady k nedostatočným rodičovským zručnostiam otca (stravovanie, obliekanie maloletej - otec jej počas styku v lete nedá pokrývku hlavy, nechá ju chodiť naboso a pod., slabá znalosť slovenského jazyka ako aj detského jazyka maloletej a pod.), čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia v podstate od narodenia dcéry nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo nie je zabezpečený plnohodnotný styk otca s dieťaťom, nakoľko styk sa realizuje pod dohľadom matky a do určitého času prebiehal len na verejnom priestranstve. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Matka síce v podaniach označuje otca za egoistického a bezohľadného, neprejavujúceho žiaden záujem o dcéru, resp. záujem len deklarovaný, uvedené tvrdenia však neboli preukázané, pretože otec sa zjavne snaží napriek vzdialenosti a problémom, ktoré sú so stretávaním spojené, dostaviť sa za dcérou v zmysle úpravy stanovenej súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa matka nevhodnosť stretávania otca s dieťaťom v jej neprítomnosti snažila preukázať predloženými správami psychologičky PhDr. Š. z 21.8.2020 a 1.12.2020, odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom psychologického vyšetrenia maloletej bolo psychologické vyšetrenie jej psychomotorického vývinu (PMV) na žiadosť matky dieťaťa. Je zjavné, že psychologička vychádzala z jednostranných vyjadrení matky, vyšetrenie bolo realizované za prítomnosti matky, bez možnosti vyjadrenia sa otca. Záverom prvej správy je konštatovanie, že dcéra matke dôveruje a považuje ju za najdôležitejšiu osobu vo svojom živote, pričom psychologička neodporúča kontakt dieťaťa bez prítomnosti matky. V správe z 1.12.2020 išlo o kontrolné vyšetrenie psychomotorického vývinu maloletej, záver je totožný ako v správe z 21.8.2020. S poukazom na to, že psychologička neobjektivizovala jednostranné tvrdenia matky konfrontáciou s otcom maloletého dieťaťa a ako sama uviedla, správa vychádza zo subjektívnych informácií poskytnutých matkou, je preto potrebné tento dôkaz vylúčiť, pretože nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku VII o úprave styku ako vecne správne podľa potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd rovnako podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého výroku IX, ktorým bol zamietnutý návrh otca spočívajúci v uložení informačnej povinnosti matke, nakoľko nebolo preukázané, že by si matka svoju informačnú povinnosť neplnila, pričom otec ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil súdu žiadne argumenty, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu.

32. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

33. V súvislosti s odvolacou argumentáciou otca proti výroku o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie obmedzil výkon rodičovských práv a povinností otca, keď právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok ponechal len matke dieťaťa. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je

odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ust. § 35 Zákona o rodine nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom, ak neboli preukázané okolnosti uvedené v § 38 Zákona o rodine. Uvedené právo zastupovať a spravovať majetok dieťaťa budú rodičia realizovať v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach musia rodičia rozhodovať spoločne. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov teda neoprávňuje tohto rodiča rozhodovať samostatne v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, pričom podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv a povinností je najmä vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ako aj príprava na budúce povolanie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s ust. odvolací súd napadnutý výrok I v časti o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku zmenil.

35. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

36. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného (výrok III. a IV.) a o dlžnom výživnom (výrok V.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa a zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o napadnuté výroky týkajúce sa určenia rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ustanovením a , pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie, dôsledne nevyhodnotil vykonané dokazovanie a obmedzil sa len na všeobecnú konštatáciu zákonných podmienok určenia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu bez toho, aby dôsledne vyhodnotil vykonané dôkazy, resp. zdôvodnil, ktoré a z akého dôvodu pokladal za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, teda o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprel a akými úvahami sa pri rozhodovaní o výživnom riadil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že konajúci súd v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 4.8.2020 nedisponoval aktuálnym príjmom otca, nakoľko jediným dôkazom o jeho príjme nachádzajúcim sa v spise je Potvrdenie o zárobku otca zo dňa 22.7.2019 (č.l. 128) vystavené jeho zamestnávateľom - Swiss Re Management AG, organizačná zložka, Mlynské Nivy 12, Slovenská republika, z ktorého vyplýva jeho príjem za obdobie od 07/2018 do 06/2019 po spriemerovaní vo výške 2.130,23 eur mesačne v čistom, čo je suma, z ktorej zjavne konajúci súd pri rozhodovaní vychádzal. Napriek tomu, že otec už v priebehu konania na súde prvej inštancie namietal túto výšku príjmu, konajúci súd jeho tvrdenia vôbec nevzal do úvahy, príjem otca neskúmal a svoje rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu teda založil na dôkaze, ktorý pre objektívne posúdenie skutočnosti nemohol byť relevantným. S tým súvisí aj napadnutý výrok o dlžnom výživnom, pričom aj v súvislosti s doposiaľ zaplateným výživným zo strany otca v rozhodnom období existujú medzi rodičmi rozpory, ktoré bude musieť súd prvej inštancie odstrániť. Zároveň odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj ustanovenia , Zákona o rodine týkajúce sa preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť, pričom zo spisu nebolo zistené, že by otec okrem svojho zamestnaneckého pomeru v spoločnosti Swiss Re Management AG, organizačná zložka, vykonával aj podnikateľskú činnosť. Zo spisu však vyplýva, že matka už v samotnom návrhu uviedla, že otec okrem toho údajne

vykonáva zárobkovú činnosť aj mimo uvedeného pracovného pomeru, preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným ( ), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných zákonných ustanovení, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

38. Na záver odvolací súd udáva, že vzhľadom k tomu, že podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, napadnuté výroky II, VI a VIII zrušil ako nadbytočné.

39. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).