Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/701/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, práv. zast.: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 786, proti povinnému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. E. XXXX/X, XXX XX Q., o vymoženie 450,61 Eur s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. marca 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. marca 2021.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 25.02.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 13.07.2017, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava (ďalej len ako „exekučný titul“), v konaní pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom (ďalej len ako „stály rozhodcovský súd“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2017 a vykonateľnosť dňa 14.11.2017.

2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. zo dňa 17.03.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh, s poukazom na európsku a slovenskú judikatúru, ktorú citoval, zistil, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, ktorú rozhodcovský súd vyvodil z neexistujúcej či neplatnej rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný takýmto rozhodcovským súdom je nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na ustanovenie §-u 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Ďalej uviedol, že súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. V prípade ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

4. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že po preskúmaní oprávneným predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200060366 zo dňa 27.09.2013 a rozhodcovskej zmluvy č. 8200060366 zo dňa 27.09.2013, ktoré oprávnený predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.01.2021 posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský v zmysle a nasl. . Následne, vzhľadom na uvedené, vyšší súdny úradník skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu, vyšší súdny úradník konštatoval, že nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve exekučný súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vyšší súdny úradník mal za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná.

5. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu, a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky (t. j. v tomto prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. ). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.

6. Vyšší súdny úradník ďalej tvrdil, že keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. K použitiu ustanovení smernice, ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa vystupuje do popredia aj v rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora, pričom použitie Smernice vo vnútroštátnom práve členských štátov sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia ESD týkajúce sa ochrany spotrebiteľa aj pokiaľ ide o výkon rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní bez účasti spotrebiteľa. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku

má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium SL, bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro, smernica č. 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

7. Taktiež vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako potom preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti ďalej uviedol, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol potom prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov. Prvotným záujmom spotrebiteľa bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. K uvedenému poukázal vyšší súdny úradník na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, a to napríklad na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. .

8. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, mal v posudzovanom prípade vyšší súdny úradník za to, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platnú, nakoľko nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ si jej uzavretie nevymienil a individuálne nedojednal, čím spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú zmluvu preto vyšší súdny úradník vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 a konštatoval, že predložený rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný nulitný právny akt, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. V závere konštatoval, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, v zmysle Exekučného poriadku, zamietol.

9. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.03.2021, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

10. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že má za to, že rozhodcovská zmluva nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle , a preto posúdenie predmetnej rozhodcovskej zmluvy súdom ako nekalej, a teda neplatnej nepovažuje za správne právne posúdenie, pričom poukazuje na závery vyslovené v uznesení sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR zaujal právny názor, podľa ktorého návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy/doložky

musí dodávateľ predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, v opačnom prípade je takáto rozhodcovská doložka/zmluva neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený ďalej uviedol, že napriek tomu, že v tom čase platné znenie o rozhodcovskom konaní nevyžadovalo v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec zákona povinného poučil, a to v rozsahu dostačujúcom aj podľa neskoršieho o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

11. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola podľa názoru oprávneného nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, na samostatnej listine, oddelenej od hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej uzavretie bolo pre spotrebiteľa možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej bez akýchkoľvek ďalších podmienok či následkov vo vzťahu k hlavnej zmluve, čo sám povinný nevyužil. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na nesúhlas - súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený dáva v podanej sťažnosti taktiež do pozornosti, že povinný ako spotrebiteľ nepochybne prejavil samostatným úkonom vôľu byť viazaný rozhodcovskou zmluvou, nakoľko táto nebola súčasťou hlavnej zmluvy, bola mu predložená na podpis na samostatnej, oddelenej listine, pričom vyžadovalo sa spotrebiteľovo aktívne konanie (teda nestačilo nekonanie) na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, teda musel byť výslovne daný jeho súhlas, pričom tento nebol získaný ľsťou či nejasnou formuláciou zmluvy.

12. Oprávnený taktiež poukázal na ním tvrdený záver o tom, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa resp. ods. 4 písm. r) v znení účinnom ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy. . Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Na podporu uvedených záverov oprávnený poukazuje na skutočnosť, že k rovnakým záverom dospeli vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach aj Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. , či v konaní sp. zn. , alebo Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. , či Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. .

13. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

14. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

18. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 17. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného uvádza:

20. Exekučný súd je oprávnený a povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom exekučnom titule jeho formálnu vykonateľnosť.

21. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd uvádzal taký dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorý odporuje zákonu a také dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktoré nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd nemal preukázané, že by povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, a súčasne že sa exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu obsahom rozhodcovskej zmluvy nezaoberal. Súd uvedené tvrdenia oprávneného nemôže akceptovať.

22. V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. V zmysle , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. V zmysle , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. V zmysle , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. V zmysle , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. V zmysle , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. V zmysle , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

31. V zmysle § čl. 3 bod 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

32. V zmysle § čl. 6 bod 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

33. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc vo veci konať odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať. Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nemožno preto akceptovať tvrdenie oprávneného, že dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze.

34. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24.2.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21.3.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

35. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

36. V tejto súvislosti súd považuje za vhodné zdôrazniť aj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je rozhodujúca. Vôľa strán pritom nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

37. Sudca pri preskúmaní veci ďalej zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je v súlade ustanovením , spotrebiteľskou zmluvou a je na mieste aplikácia ustanovení až 54 (účinných v čase uzatvorenia zmluvy) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súčasne bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Obidve zmluvy podpísal povinný dňa 25.09.2013 v Martine a následne obidve zmluvy podpísal oprávnený dňa 27.09.2013 v Bratislave. Obidve zmluvy majú rovnaké číslo a to č. 8200060366. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovská zmluva sú formulárové zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnej listine. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, podpísané nie sú. V zmysle čl. 13 zmluvy o revolvingovom úvere tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z bodu 2.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa, pričom nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu (v tomto prípade) dlžníka a veriteľa. Z bodu 2.3 zmluvných dojednaní súd ďalej zistil, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom úvere v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom dlžník s poskytnutím úveru týmto spôsobom súhlasí. Súd považuje za nesporné, že zmluva o revolvingovom

úvere ako aj rozhodcovská zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t.j. dňa 27.09.2013, a že dlžník (povinný) ju podpísal dňa 25.09.2013 t.j. pred tým ako ju podpísal veriteľ a zmluva nadobudla účinnosť (mali mu byť poskytnuté finančné prostriedky). Rozhodcovská zmluva bola teda spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, v čase tzv. „zníženej bdelosti spotrebiteľa“, keď jeho prvotným zámerom bolo požičať si finančné prostriedky, nie dohodnúť spôsob riešenia prípadných sporov.

38. Už vzhľadom na uvedené zistenia súdu, vyplývajúce z predložených listín, považoval súd za preukázané a nesporné, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu aj zmluvu o revolvingovom úvere podpísal povinný spolu ako viacero spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov, označených jedným číslom a podpísaných v jeden deň, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier samé o sebe súdu nijako nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je uvedená ako samostatná rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, preto ju v zmysle nemožno považovať za individuálne dojednanú. Ani skutočnosť, že vo formulári rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy a nie je ani dostatočným dôkazom toho, že by aj v skutočnosti stačilo iba podpísanie jednej z listín, ktoré spotrebiteľovi boli na podpis predložené, keďže finančné prostriedky mali byť povinnému poskytnuté v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá bola pod jedným číslom spísaná na dvoch listoch papiera. Z okolností vyplývajúcich z predložených listín a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zmluvy boli podpísané predtým ako povinný obdržal finančné prostriedky, má súd práve naopak za to, že podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov bolo práve podpísanie obidvoch zmlúv a možnosť podpísania iba jednej z nich, keď obidve majú rovnaké čísla, bola iba iluzórna. Za uvedených okolností, naviac keď z rozhodcovského rozsudku vyplývalo, že rozhodcovské konanie sa konalo bez účasti povinného ako spotrebiteľa, mal súd za to, že je potrebné a žiaduce a takýmto spôsobom, t.j. preskúmaním súdu, vyvážiť postavenie dodávateľa a spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, ak sa tento vzťah dostal v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky do nerovnovážneho postavenia, resp. ak sa spotrebiteľ v dôsledku nej ocitol v zjavne nevýhodnejšom postavení, ako keby tejto zmluvnej podmienky nebolo. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým mravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 24.2.2011, konštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, ako to naznačuje oprávnený, súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky zmluvné podmienky.

39. K ďalším tvrdeniam oprávneného, že moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy žiadny právny predpis neupravuje tak, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá až po vzniku sporného nároku s tým, že súd pochybil keď dospel k záveru, že považoval za protiprávnu skutočnosť začatie rozhodcovského konania oprávneným, sudca uvádza, že súd k takému záveru nedospel a takéto konštatovanie nikde v napadnutom uznesení neuviedol. Sudca k uvedenému tvrdeniu oprávneného uvádza, že súd vždy posudzuje platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu z okolností daných v čase jeho vzniku tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Pre súd bolo rozhodujúce, ako došlo k „dojednaniu“ rozhodcovskej zmluvy zmluvnými stranami.

40. Pokiaľ ide o individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, súd ďalej uvádza, že zo skutočnosti, že povinnému boli predložené obidve zmluvy ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé,

že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy ním vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu. Rozsah možnosti upraviť zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, sumu úveru, dátum a podpis, nijako nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom tlačive, avšak pod rovnakým číslom tvoriaca jednu zmluvu so zmluvou o revolvingovom úvere, môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Súd nemal z predložených listín preukázané, že povinný ako spotrebiteľ, aktívne jednal o spôsobe vyriešenia prípadných sporov a ani o výbere rozhodcovského súdu, t.j. že by sa podieľal na vzniku zmluvy, a to práve z dôvodu, že mu bola predložená zjavne formulárová zmluva. Formulárovosť zmluvy má súd preukázanú aj zo svojej rozhodovacej činnosti, keď rovnaké zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakými vybratými rozhodcovskými súdmi boli predkladané spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach.

41. Súd preto konštatuje, že znenie rozhodcovskej zmluvy, vrátane spôsobu jej uzavretia, síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákonné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.05.1995).

42. Súd sa ďalej zaoberal aj znením rozhodcovskej doložky a konštatuje, že z predmetnej rozhodcovskej doložky síce vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní (následne sú uvedené štyri rozhodcovské súdy), výber medzi podaním žaloby na všeobecný alebo rozhodcovský súd, je na žalobcovi. V prípade, ak sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov. Sudca konštatuje, že predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak možnosť voľby je vždy na žalobcovi, ktorým je takmer pravidelne dodávateľ (oprávnený) a predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi (povinnému) dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby spotrebiteľa (povinného) je len iluzórna a to aj z toho dôvodu že spotrebiteľ ani nemal možnosť zapracovať do rozhodcovskej zmluvy ním navrhnutého rozhodcu alebo rozhodcovský súd. Výber rozhodcovského súdu mal preto reálne iba dodávateľ (vybrať zo štyroch ním samým navrhnutých rozhodcovských súdov). Aj z tohto hľadiska možno uzavrieť, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodu pre dodávateľa (oprávneného), pretože výber rozhodcov dodávateľom vo vopred pripravenej formulárovej zmluve nedáva spotrebiteľovi možnosť jednať o obsahu zmluvy (vrátane rozhodcovskej doložky), iba ju ako celok prijať alebo odmietnuť. Preto súd nemohol prisvedčiť ani obrane oprávneného, že pri výbere riešenia sporov a rozhodcu, boli zmluvné strany rovnoprávne. Naopak, v danom prípade nijako nemožno uvažovať o tom, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Na uvedenom závere nič nemení ani poučenie spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní tvoriace jeden článok zmluvy a ani možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy nachádzajúca sa v ďalšom článku zmluvy. Uvedené ustanovenia formulárovej zmluvy ako také nijako neznamenajú, že zmluva bola dojednaná individuálne. Iba ťažko možno predpokladať, že by si rôzni spotrebitelia, ktorí sa navzájom nepoznajú, všetci individuálne dojednali a vymienili na prejednanie sporov rovnaké rozhodcovské súdy.

43. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20.6.2018, ktorý rozhodujúc o sťažnostiach oprávneného v obdobných veciach uviedol, že: „S prihliadnutím na citované časti napadnutých uznesení okresného súdu ústavný súd konštatuje, že jeho závery považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie každého z napadnutých uznesení dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa okresný súd spravoval pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov, v tomto prípade najmä , podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa a základného práva na súdne konanie podľa (k tomu pozri aj uznesenia ústavného súdu v obdobnej veci sťažovateľky sp.. zn. z 3. marca 2011 a sp. zn. zo 7. apríla 2016).“

44. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sudca dospel k záveru, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil vyšší súdny úradník správne ako celok za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), poukazujúc aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle v platnom znení.

45. Súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné postupovať podľa , ktorý upravuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

46. V prípade ak je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

47. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

48. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

49. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

50. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

51. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.

52. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal.

53. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).