Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senátu zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: H.. Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. - P., V. P. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Marko, s. r. o., so sídlom Bernolákovo, Gróbska 19, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zastúpený Advokátskou kanceláriou FROLKOVIČ Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Mateja Korvína 1, IČO: 50 106 228, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany 23. októbra 2020 č. k. -61, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) napadnutým rozsudkom z 23. októbra 2020 č. k. -61 zamietol žalobu. Ďalším výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. 2. Výrok rozsudku vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , a (ďalej len „“ alebo „ZP“); výrok rozsudku o trovách konania oprel o ust. a .

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca podal dňa 11. 12. 2019 žalobu, ktorú odôvodnil tak, že žalobca je fyzickou osobou. Žalovaný je právnickou osobou - zamestnávateľom, pre ktorého žalobca vykonával v pracovnom pomere činnosť na pracovnej pozícii - výrobný riaditeľ žalovaného. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou z 01. 10. 1990 a dňa 16. 03. 2015 bol žalobca žalovaným vymenovaný do funkcie výrobného riaditeľa. Dňa 03. 07. 2019 žalobca prevzal výpoveď z pracovného pomeru podľa z 27. 06. 2019, v ktorej je výslovne uvedené, že táto výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, o čom ale žalobca nemá žiadnu vedomosť. Na základe uvedeného žiada, aby súd v konaní zaviazal žalovaného predložiť dôkaz o prerokovaní výpovede so zástupcom/zástupcami zamestnancov.

4. Dôvodom výpovede zo strany zamestnávateľa - žalovaného bolo, že dňa 29. 05. 2019 mal rozhodnúť o zrušení funkčného miesta - výrobný riaditeľ, pričom žalobca odmietol voľné pracovné miesto - vedúci útvaru energetiky. Má za to, že rozhodnutie žalovaného o zrušení funkčného miesta výrobný riaditeľ a jeho faktické zlúčenie s technickým riaditeľom bolo účelové, pretože pracovná náplň, ako aj agenda nového funkčného miesta: výrobno-technický riaditeľ je de facto pôvodnou náplňou miesta výrobný riaditeľ, iba minimálne modifikovanou, teda nedošlo k zrušeniu pracovnej pozície, ale iba k

jej premenovaniu s drobným rozšírením pracovných úloh a povinností, pričom tieto úlohy žalobca plnil už v minulosti. Na základe uvedených skutočností a po vykonaní dokazovania navrhol žalobca, aby konajúci súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v znení, že súd určuje, že výpoveď z 27. 06. 2019 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalovanému ako zamestnancovi, doručená 03. 07. 2019 je neplatná. Súd určuje, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 01. 10. 1990 trvá. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 01. 11. 2019 až do dňa riadneho skončenia pracovného pomeru, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa dňa 09. 01. 2010 (zrejme 09. 01. 2019 - pozn. odvolacieho súdu) vyjadril k žalobe tak, že dňa 25. 06. 2019 písomne požiadal v súlade s zástupcov zamestnancov - OZDLV pri Správe spoločnosti o prerokovanie možnej výpovede zo strany zamestnávateľa. Zástupcovia zamestnancov žiadosť prerokovali na zasadnutí dňa 26. 06. 2019. Žalobca uvádzal len domnelé podozrenie, že žiadosť o prerokovanie nebola zástupcom zamestnancom doručená, a teda o prípadne možnej výpovedi neboli informovaní. Ďalej uviedol, že dôvodom výpovede zo strany zamestnávateľa bolo, že dňa 29. 05. 2019 rozhodol o zrušení funkčného miesta - výrobný riaditeľ, pričom žalobca odmietol voľné pracovné miesto. Predstavenstvo spoločnosti rozhodlo na svojom 187. zasadnutí, ktoré sa konalo 29. 05. 2019 s účinnosťou od 01. 07. 2019 o návrhu organizačnej zmeny a návrhu organizačnej štruktúry, ktorou došlo k zrušeniu funkčných miest - pracovných miest „výrobný riaditeľ“ a „technický riaditeľ“ a k zlúčeniu dovtedy existujúcich úsekov - výrobného a technického, čím vznikol výrobno- technický úsek a vytvoreniu funkčného miesta - pracovného miesta „výrobno-technický riaditeľ“. Toto rozhodnutie bolo motivované zmenenou situáciou zamestnávateľa, ktorá ho viedla k zámeru uskutočniť reorganizáciu zameranú na zefektívnenie práce. Nasledovne bol predstavenstvom spoločnosti prijatý harmonogram priebehu výberového konania a schválené podmienky výberového konania na funkciu výrobno-technický riaditeľ. Žalobca nebol úspešným uchádzačom. Dňa 03. 07. 2019 žalovaný so žalobcom (po ukončení žalobcovej DPN) spísal v súvislosti s oznámením o organizačnej zmene záznam, ktorým ho informuje o zrušení funkčného miesta - pracovného miesta „výrobný riaditeľ“, zároveň mu ponúkol voľné pracovné miesto - funkčné miesto „vedúci útvaru energetiky“, ktoré bolo v mieste výkonu práce dohodnutom v žalobcovej pracovnej zmluve. Žalobca ponúknuté pracovné miesto neprijal, preto ho zamestnávateľ oboznámil, že na základe vzniknutej situácie, je nútený mu dať výpoveď v zmysle . Zároveň ho oboznámil s tým, že výpoveď bola dňa 26. 06. 2019 prerokovaná s ZO DLV pri Správe spoločnosti v zmysle . Taktiež bol oboznámený s tým, že v zmysle platnej Kolektívnej zmluvy mu bude po skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške 6-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť a uviedol, že výpoveď prijíma. Žalobcovi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa . písm. b/ dňa 03. 07. 2019. Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 01. 07. 2019 bolo pracovné miesto - funkčné miesto „výrobný riaditeľ“ zrušené, žalobcovi bolo doručené oznámenie o prekážke na strane zamestnávateľa, bol požiadaný, aby až do ukončenia pracovného pomeru, t. j. do 31. 10. 2019 nenastúpil do práce, pričom za tento čas mu poskytoval náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Po skončení pracovného pomeru vo výplatnom termíne za mesiac október bolo žalobcovi vyplatené odstupné vo výške 6-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Záverom uviedol, že výpoveď je platná a argumentácia žalobcu o údajných dôvodoch jej neplatnosti je v rozpore s predloženými dôkazmi. Vzhľadom k tomu žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca vykonával v pracovnom pomeru činnosť na pracovnej pozícii výrobný riaditeľ žalovaného. Pracovný pomer u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou z 01. 10. 1990. Dňa 16. 03. 2015 bol žalobca žalovaným vymenovaný do funkcie výrobného riaditeľa. Dňa 03. 07. 2019 žalobca prevzal výpoveď z pracovného pomeru z 27. 06. 2019 podľa z dôvodu, že zamestnávateľ dňa 29. 05. 2019 mal rozhodnúť o zrušení funkčného miesta - výrobný riaditeľ a žalobca odmietol voľné pracovné miesto vedúci útvaru energetiky. Organizačná zmena ako aj zrušenie pracovného miesta - prerokovanie možnej výpovede, ktoré malo byť zrušené od 01. 07. 2019, a to funkčné miesto „výrobný riaditeľ“, bolo prerokované zo strany odborovej organizácie pri ZVS a.s., Správa spoločnosti 26. 06. 2019. Predstavenstvo ZsVs a.s., v zmysle štatútu predstavenstva čl. V, pôsobnosť predstavenstvo a Organizačného poriadku ZsVs, as. II. Organizácie spoločnosti schválila s účinnosťou od 01. 07. 2019 predložený návrh organizačnej zmeny a návrh organizačnej štruktúry ZsVs a.s., pričom uložil generálnemu riaditeľovi zabezpečiť všetky potrebné úkony súvisiace s organizačnou zmenou. Žalobca bol pozvaný na výberové konanie, o čom bol

informovaný mailom 21. 06. 2019. Žalobca bol dňa 03. 07. 2019 oboznámený s organizačnou zmenou, zrušením pracovného miesta - funkčného miesta „výrobný riaditeľ“ s miestom výkonu K. G. Z. X, K., pričom zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi iné vhodné pracovné miesto „vedúci útvaru energetiky“ v mieste výkonu práce dohodnutom v jeho pracovnej zmluve, ktoré neprijal. Zamestnávateľ oznámil žalobcovi, že vzhľadom na to, že zamestnávateľ mu nemôže v zmysle prideľovať prácu pre iné prekážky, žiada, aby od 03. 07. 2019 do 31. 10. 2019, t. j. do ukončenia pracovného pomeru nenastúpil do práce, pričom za tento čas mu bude poskytovaná náhrada mzdy výške priemerného mesačného zárobku, resp. od 01. 10. 2019 až do ukončenia pracovného pomeru nenastúpil do práce, pričom za tento čas mu bude zamestnávateľ poskytovať náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. V návrhu na organizačnú zmenu z 20. 05. 2019 bolo zrušené pracovné miesto - funkčné miesto

- technický riaditeľ s miestom výkonu práce K. G. Z. X, K., takisto aj funkčné miesto výrobný riaditeľ, a to s účinnosťou od 01. 07. 2019, pričom vzniká pracovné miesto - funkčné miesto výrobno-technický riaditeľ s tým istým miestom výkonu práce. Dôvod zlúčenia technického a výrobného úseku sú skúsenosti z obdobného členenia v predchádzajúcom období ako aj porovnateľné organizačné členenie v rámci ostatných vodárenských spoločností na Slovensku i v Čechách.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Doručenie výpovede zamestnávateľa žalobcovi dňa 03. 07. 2019 bolo v konaní nesporné. Žalobca namietal, že výpoveď nebola prerokovaná zo zástupcami zamestnancov. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný dňa 25. 06. 2019 písomne požiadal zástupcov zamestnancov - OZDLV pri Správe spoločnosti o prerokovanie možnej výpovede zo strany zamestnávateľa a zástupcovia zamestnancov predmetnú žiadosť prerokovali na svojom zasadnutí dňa 26. 06. 2019, ako aj bola preukázaná organizačná zmena na strane zamestnávateľa. Organizačná zmena bola ako rozhodnutie prijatá v písomnej forme, pričom išlo interný doklad zamestnávateľa - žalovaného. Z neho jednoznačne vyplýva, že Predstavenstvo spoločnosti rozhodlo na svojom 187. zasadnutí, ktoré sa konalo 29. 05. 2019 s účinnosťou od 01. 07. 2019 o návrhu organizačnej zmeny a návrhu organizačnej štruktúry, ktorou došlo k zrušeniu funkčných miest výrobný riaditeľ a technický riaditeľ a k zlúčeniu dovtedy existujúcich úsekov - výrobného a technického, čím vznikol výrobno-technický úsek a vytvoreniu funkčného miesta

- pracovného miesta ,,výrobno-technický riaditeľ“. Toto rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene bol dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, pretože sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa (zlúčeniu dovtedy existujúcich úsekov) výrobného a technického za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Listinným dôkazom (č. l. 49) bolo preukázané, že v súčasnosti výrobno- technický riaditeľ zodpovedá aj za útvary, za ktoré dovtedajší výrobný riaditeľ nezodpovedal (útvar dopravy a evidencie majetku). Ďalej bolo preukázané, že 03. 07. 2010 žalovaný spísal so žalobcom (po ukončení žalobcovej dočasnej práceneschopnosti) v súvislosti s oznámením o organizačnej zmene záznam, ktorým ho informuje o zrušení funkčného miesta - pracovného miesta výrobný riaditeľ a zároveň mu ponúka voľné pracovné miesto - funkčné pracovné mieste „vedúci útvaru energetiky“, ktoré bolo v mieste výkonu práce dohodnutom v žalobcovej pracovnej zmluve, pričom žalobca ponúknuté pracovné miesto neprijal. Z obsahu tohto záznamu jednoznačne vyplýva, že výpoveď bola doručovaná žalobcovi až po spísaní a podpísaní tohto záznamu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

8. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd s poukazom na a procesne úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na bod 5 napadnutého rozsudku, v ktorom sa prvoinštančný súd skúmal splnenie podmienok pre výpoveď zo strany zamestnávateľa. Namietal, že sa súd prvej inštancie v uvedenej časti nevysporiadal s navrhnutými a žalobcom predloženými dôkazmi, čo preukazuje nesprávne skutkové zistenia. Z dôkazov predložených žalobcom - organizačné štruktúry žalovaného z predchádzajúcich období jednoznačne vyplýva, že žalobca už v minulosti vykonával funkciu, ktorej obsah bol totožný s novou pracovnou náplňou výrobno-technického riaditeľa. Poukázal aj na to, že pracovné činnosti, ktoré novozriadené pracovné miesto obsahovalo oproti pôvodnému, sú neporovnateľne menšie, a teda nedošlo k vytvoreniu nového pracovného miesta, ale iba k návratu k pôvodnému modelu organizácie, ktorá fungovala v minulosti. Uvedené de facto

nerozporoval ani žalovaný. Nerozporoval ani to, že funkcia technického riaditeľa nebola u žalovaného posledný rok pred touto organizačnou zmenou obsadená a jeho pracovnú náplň de facto vykonával žalobca. Uvedené skutočnosti sú rozhodujúce pre posúdenie predmetnej právnej veci a tvoria podstatu žaloby, avšak prvoinštančný súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal. Na základe uvedeného dospel prvoinštančný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy jeho zisťovanie skutkového stavu nekorešpondovalo so žalobným návrhom a predloženými dôkazmi.

10. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci poukázal na bod 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poznamenal, že žalovaný v konaní nerozporoval, že k zníženiu stavu zamestnancov nedošlo, pretože funkcia technického riaditeľa obsadená nebola. Ako už poukázal v odvolaní, žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného nešlo de facto o organizačnú zmenu, pretože už v minulosti bol poverený aj úlohami, ktoré mal plniť technický riaditeľ, avšak táto funkcia nebola obsadená. Súd prvej inštancie napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že v prípade ak rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t. j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď, pričom tieto skutočnosti vyplývali z v konaní vykonaných dôkazov ako aj skutočností nerozporovaných žalovaným. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Záverom dodal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny pre nedostatok odôvodnenia.

11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že považuje argumentáciu žalobcu ohľadom nesprávne, resp. neúplne zisteného skutkového stavu za neopodstatnenú, nedôvodnú a irelevantnú pre potrebné ustálenie skutkového stavu relevantného pre rozhodnutie vo veci. Konajúci súd objasnil a zistil skutkový stav dostatočným spôsobom, potrebným pre rozhodnutie vo veci a vydanie rozsudku. Pokiaľ ide o to, že žalobca mal v minulosti vykonávať funkciu, ktorej obsah bol totožný s „novou pracovnou náplňou „výrobno-technického riaditeľa“ uviedol, že žalobca pôsobil u žalovaného od roku 1990 a počas tohto obdobia vystriedal viacero pracovných pozícií. Z hľadiska Rozhodnutia o organizačnej zmene a opatrení sledujúcich zefektívnenie nie je relevantné, na akej pozícii a s akými kompetenciami pôsobil v minulosti, ale akú pozíciu vykonával ostatne, aká bola ostatná organizačná štruktúra žalovaného, či sa pozícia žalobcu v tejto štruktúre stala reálne nadbytočnou a či príslušné rozhodnutie o organizačnej zmene skutočne sledovalo cieľ zabezpečiť efektívnosť práce. Žalobca síce v minulosti pôsobil u žalovaného v rokoch 2014 - 2015 ako technicko-investičný riaditeľ, táto skutočnosť však nemá relevanciu vo vzťahu k prijatému Rozhodnutiu o organizačnej zmene. Žalobca v minulosti pôsobil aj ako vedúci a riaditeľ odštepného závodu či technický pracovník, avšak z hľadiska posudzovania obsahu Rozhodnutia o organizačnej zmene sa neanalyzuje prípadné prekrývanie sa kompetencií novovytvorenej pozície s kompetenciami všetkých pracovných pozícií, ktoré počas 29- ročného trvania pracovného pomeru žalobca zastával. Podstatné je splnenie zákonných podmienok, ktorými je existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene); nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Uvedené podmienky splnené boli.

12. Z hľadiska objasnenia skutkového stavu je podstatné, že žalobca pôsobil v rozhodnom čase ako výrobný riaditeľ (už od roku 2015) a že toto miesto bolo spoločne s ďalším miestom technického riaditeľa zrušené a že prišlo k vytvoreniu nového výrobno-technického úseku, ako aj miesta riaditeľa tohto nového úseku. Pokiaľ ide o tvrdenie, že pracovné činnosti, ktoré novozriadené miesto obsahovalo oproti pôvodnému, sú neporovnateľne menšie, a teda nedošlo k vytvoreniu nového pracovného miesta, ale iba k návratu k pôvodnému modelu organizácie, ktorá fungovala v minulosti, predmetné tvrdenie je irelevantné pre potrebné substancovanie skutkového stavu. Podstatné je, že v rozhodnom čase v organizačnej štruktúre existovali 2 separátne úseky (z toho jeden predtým združoval 4 útvary a druhý 3 útvary), pričom sa z nich stal 1 nový úsek (ktorý po novom združil 6 útvarov). Tvrdenie je zároveň aj nepravdivé, keď žalobca uviedol, že malo prísť k zmenšeniu činností spadajúcich pod novovytvorené pracovné miesto, pretože novovytvorené miesto „výrobno-technického riaditeľa“ má širší kompetenčný rozsah oproti predtým existujúcim pozíciám „výrobného riaditeľa“ a „technického riaditeľa“, keďže integruje predmetné úseky a pozície, čo bez ďalšieho konštatoval aj súd prvej inštancie.

13. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že funkcia technického riaditeľa nebola u žalovaného posledný rok pred touto „organizačnou zmenou“ obsadená a jeho pracovnú náplň de facto vykonával žalobca...“ je čiastočne nepravdivé. Je pravda, že funkcia technického riaditeľa nebola u žalovaného v čase obsadzovania novovytvorenej pozície výrobno-technického riaditeľa (resp. v čase predchádzajúcom

výberovému konaniu) obsadená, avšak bola súčasťou organizačnej štruktúry žalovaného. Odmietol, že by pracovnú náplň tejto pracovnej pozície akokoľvek vykonával žalobca. Poukázal na rozdielnosti medzi stavom predchádzajúcim prijatiu Rozhodnutiu o organizačnej zmene a po ňom nižšie, pričom žalobca rozhodne nezodpovedal za všetky úseky, ktoré boli po prijatí Rozhodnutia o organizačnej zmene zverené do kompetencie výrobno-technického riaditeľa.

14. Vo vzťahu k tvrdeniu, že sa súd nevysporiadal s „dôkazmi nielen navrhnutými, ale aj predloženými žalobcom“ uviedol, že žalobca sa v odvolaní neodvoláva na akýkoľvek písomný (ani iný) dôkaz, ktorý by podľa neho mal preukazovať iné skutkové či právne závery, ako tie, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a ktorý by súd nesprávne posúdil či vyhodnotil. Jediný návrh na vykonanie dôkazu, ktorý žalobca v konaniach vzniesol (a bol odmietnutý) sa týkal požadovaného predloženia mzdových listov pre účely kvantifikácie náhrady mzdy a nemal akúkoľvek relevanciu pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobca nenavrhoval ďalšie dôkazy, preto nie je jasné, o akých dôkazoch hovorí, resp. o aké sa snaží oprieť svoje závery. Mal za preukázané, že obsah súdneho spisu a predložené písomné dôkazy plne preukazujú, že z hľadiska skutkového stavu prišlo k udalostiam (v ich chronologickom poradí), majúcim relevanciu pre následné právne posúdenie veci. S poukazom na uvedené považoval za nesporne preukázané, že prišlo k priebehu relevantných skutkových udalostí tak, ako ich súd opísal. Žalobca nespochybnil relevantné prijatie Rozhodnutia o organizačnej zmene, prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, odmietnutie ponúknutej pracovnej pozície v rámci ponuky inej vhodnej práce ani doručenie výpovede.

15. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie konštatoval, že žalobca v odvolaní uviedol iba to, že malo prísť k nesprávnemu vyhodnoteniu Rozhodnutia o organizačnej zmene a že „nešlo o de facto organizačnú zmenu“, pričom túto skutočnosť opiera o tvrdenia, že žalobca už niekedy v minulosti bol poverený plnením istých úloh, spadajúcich pod novovytvorené pracovné miesto a že funkcia technického riaditeľa (t. j. jedna z dvoch, ktoré boli integrované) nebola v rozhodnom čase obsadená, čo má podľa neho preukazovať účelovosť. To, či žalobca niekedy v minulosti vykonával aj činnosti či úlohy, spadajúce pod kompetencie technického riaditeľa, nie je podstatné. Tieto kompetencie v minulosti spadali pod rôzne úseky. Žalobca v minulosti pôsobil ako technicko-investičný riaditeľ (2014 - 2015), kedy mala organizačná štruktúra žalovaného opäť inú podobu a boli v sebe integrované aj technický úsek, aj úsek investícií. V ostatnom čase, rozhodujúcom pre posúdenie veci (2019) už žalobca niekoľko rokov (konkrétne od roku 2015) pôsobil na pozícii výrobného riaditeľa a zodpovedal za činnosti a úlohy späté s týmto miestom. Poukázal na to, čo je potrebné považovať za nadbytočnosť zamestnanca. Konštatoval, že v dôsledku Rozhodnutia o organizačnej zmene prišlo k zlúčeniu dovtedy existujúceho výrobného úseku (predtým združujúceho 4 útvary) a technického úseku (predtým združujúceho 3 útvary) do novovytvoreného výrobno-technického úseku, ktorý po novom združil 6 útvarov (1 útvar bol úplne presunutý do úseku generálneho riaditeľa). Prišlo tak k optimalizácii a racionalizácii organizačnej štruktúry, ktorá sa zjednodušila. Z prijatého Rozhodnutia o organizačnej zmene tiež jasne vyplýva, že pracovná pozícia žalobcu bola zrušená, a to s ohľadom na odôvodnené racionalizačné opatrenie, v rámci ktorého prišlo k zlúčeniu relevantných vykonávaných činností 2 (dvoch) úsekov do jedného úseku. Predmetné opatrenie malo preukazne za cieľ zefektívnenie práce v dôsledku implementácie novej organizačnej štruktúry.

16. Pokiaľ ide o (ne)obsadenosť funkcie technického riaditeľa v danom čase, je plne legitímne a normálne, že funkcia technického riaditeľa nebola nejaký čas obsadená. To neznamená, že by žalovaný nebol oprávnený reorganizovať svoju vnútornú štruktúru aj vo vzťahu k miestu, ktoré je práve neobsadené. Čo sa týka novovytvorenej pozície výrobno-technického riaditeľa, organizačný poriadok žalovaného (predkladaný aj samotným žalobcom) v čl. 11 ods. 1 ustanovuje, že „odborných riaditeľov vymenúva a odvoláva predstavenstvo spoločnosti na návrh generálneho riaditeľa. Odborní riaditelia sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva spoločností“. Vzhľadom na pripravovanú organizačnú zmenu a výberové konanie s ňou spojené žalovaný obsadil až novovytvorené miesto a nerozhodol sa v medziobdobí riešiť túto pozíciu vymenovaním technického riaditeľa, keďže táto pozícia bola aj tak predmetom pripravovanej organizačnej zmeny; táto skutočnosť a neobsadenosť miesta technického riaditeľa počas istého obdobia, predchádzajúceho prijatiu Rozhodnutia o organizačnej zmene však nemá akúkoľvek relevanciu a výpovednú hodnotu pre právne vyhodnotenie Rozhodnutia o organizačnej zmene. Jednoznačne prišlo k zrušeniu 2 pracovných pozícií (aj keď jedna z nich - technický riaditeľ - bola toho času práve dočasne neobsadená) a k vytvoreniu 1 novej.

17. Poukázal na to, že predpokladom výkonu funkcie odborného riaditeľa, a teda aj výrobno-technického riaditeľa je vymenovanie predstavenstvom spoločnosti. Predstavenstvo spoločnosti dňa 29. 05. 2019 schválilo podmienky výberového konania na predmetnú novú pozíciu, t. j. bolo jasné, že vymenovaný do pozície bude môcť byť len ten uchádzač, ktorý vo výberovom konaní uspeje. Legitímnosť takéhoto postupu potvrdzuje aj konanie žalobcu, keď sa do výberového konania prihlásil a aj sa zúčastnil ústneho pohovoru, čo indikuje, že predmetný proces začal považovať za účelový až po tom, čo vo výberovom konaní uspel iný kandidát a jeho spochybňovanie samotnej organizačnej zmeny je úplné scestné.

18. Zdôraznil, že vnútorná štruktúra riadenia žalovaného má dva stupne (vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti), pričom 1. stupeň je správa spoločnosti a 2. stupeň sú odštepné závody. Pokiaľ ide o odštepné závody, ich modelová organizačná štruktúra pozostáva tiež z úseku výrobno-technického (a ďalších úsekov). Aktuálne je zabezpečená aj vyššia kompatibilita v rámci hierarchicky existujúcich stupňov riadenia, čo preukazuje, že Rozhodnutie o organizačnej zmene sledovalo plne legitímne a štandardné ciele v rámci optimalizácie výkonu práce. Zdôraznil, že žalovaný s reformovanou organizačnou štruktúrou pôsobí už takmer rok a pol a predmetné prijaté opatrenie napĺňa zamýšľané ciele a zvýšilo efektívnosť práce.

19. Z hľadiska právneho posúdenia dodal, že boli v plnom rozsahu dané a kumulatívnym spôsobom splnené všetky zákonné podmienky platného ukončenia pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov, a teda bola dodržaná písomná forma výpovede; bola riadne doručená zamestnancovi; existencia zákonného výpovedného dôvodu, ktorý bol formulovaný určito; existencia rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách; zamestnancova nadbytočnosť, vyplývajúca z Rozhodnutia o organizačnej zmene a existencia príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatým Rozhodnutím o organizačnej zmene. Zamestnávateľ si splnil aj ponukovú povinnosť vo vzťahu k inej vhodnej práci podľa a a výpoveď prerokoval vopred so zástupcami zamestnancov v zmysle . S poukazom na uvedené záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa a .

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. V ustanovení je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť odvolania žalobcu zistil z obsahu súdneho spisu, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhal vydania rozsudku o určení, že výpoveď z 27. 06. 2019 daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi, doručená žalobcovi 03. 07. 2019 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou z 01. 10. 1990 trvá. Ďalej žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za obdobie od 01. 11. 2019 až do dňa riadneho skončenia pracovného pomeru. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. Žalobca žalovaný nárok odôvodnil s poukazom na to, že výpoveď, ktorá bola žalobcovi daná žalovaným z dôvodu podľa nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov a z dôvodu, že rozhodnutie, ktorým došlo k zrušeniu funkčného miesta výrobný riaditeľ a faktickému zlúčeniu s technickým riaditeľom je účelové, pretože pracovná náplň a agenda nového funkčného miesta výrobno-technický riaditeľ je de facto pôvodnou náplňou funkčného miesta výrobný riaditeľ s minimálnou modifikáciou, a teda nedošlo k zrušeniu pracovnej pozície výrobného riaditeľa, ale len k premenovaniu s drobným rozšírením pracovných úloh a povinností, ktoré v minulosti vykonával aj žalobca. O predmetnej žalobe súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa v odvolaní žalobcu namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

26. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav a na vec aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov, vec následne správne právne posúdil vysporiadajúc sa pritom so všetkými námietkami strán sporu a rozhodnutie náležite odôvodnil. Vychádzajúc z uvedeného záveru odvolací súd má nad mieru všetkých pochybností za preukázanú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý podľa ako vecne správny potvrdil, odkazujúc pritom na odôvodnenie tohto rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje ( ).

27. Podľa až 3 (ďalej len „“ alebo len „ZP“), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

28. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

29. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný

prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

30. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Z ustanovenia vyplýva, že výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď musí spĺňať náležitosti, ktorými sú písomná forma a doručenie druhému účastníkovi. Zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov uvedených v . Výpoveď musí byť skutkovo vymedzená tak, aby ju nebolo možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky sa vyžaduje, aby výpovedný dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorých sa výpoveď dáva. Bez takejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom rozviazaný pracovný pomer a že výpovedný dôvod nebude možné dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ výpovedný dôvod vo výpovedi neuvedie alebo ho nedostatočne konkretizuje, takáto výpoveď je neplatná. V prípade, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu jeho nadbytočnosti (), nesmie počas dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať naň iného zamestnanca. Tento výpovedný dôvod zahŕňa viacero dôvodov, a to, že dochádza k zmene úloh, technického vybavenia zamestnávateľa alebo k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo k iným organizačným zmenám.

32. Podmienkou pre použitie výpovedného dôvodu podľa je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Nie každé rozhodnutie o organizačných zmenách zamestnávateľa je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu nadbytočnosti. Len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Pre platnosť takejto výpovede nie je rozhodujúca okolnosť, akým spôsobom je rozhodnutie označené. Z jeho obsahu musí dostatočne vyplývať, či sledovalo uvedené ciele, pretože ak by zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien a jeho zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa . Pri rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách je veľmi dôležité v súvislosti s posudzovaním platnosti či neplatnosti výpovede rozlišovať čas jeho prijatia a účinnosť. Pre platnú výpoveď zo strany zamestnávateľa stačí čas prijatia rozhodnutia, ktoré je dostatočným právnym základom, a to aj keď účinnosť rozhodnutia ešte nenastala. Zamestnávateľ by mal s dostatočným predstihom rozhodnúť o organizačných zmenách a účinnosť týchto zmien časovo posunúť tak, aby mohli uplynúť výpovedné doby. Ak by účinnosť organizačných zmien nastala skôr, ako uplynú výpovedné doby, nebude mať zamestnávateľ možnosť zamestnancom počas výpovednej doby prideľovať dohodnutú prácu a na strane zamestnávateľa tak nastanú tzv. iné prekážky v práci s náhradou mzdy podľa . Ak by k účinnosti organizačných zmien došlo až po skončení pracovného pomeru, uvedené by poprelo organizačné zmeny a tým aj k platnosti výpovede.

33. Skutková podstata nadbytočnosti zamestnanca ako výpovedný dôvod zo strany zamestnávateľa je široko koncipovaná. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, avšak skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácii. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z

obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva.

34. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, preto sa nemožno domáhať na súde vyslovenia jeho neplatnosti. vyžaduje pre takéto rozhodnutie písomnú formu, avšak jej nedodržanie nesankcionuje neplatnosťou. Je však podstatné, aby medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou bol príčinný vzťah, ktorý v prípadnom súdnom spore preukazuje zamestnávateľ.

35. Zamestnávateľ nie je obmedzený zákonom, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Ak však z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zrušuje určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z tohto dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka. V prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. O organizačnej zmene musí byť určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. V prípadnom súdnom spore súd teda neskúma výber zamestnanca, ale či existovala organizačná zmena a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec nadbytočný. Súd skúma to, či ide o zmenu úloh organizácie, technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami.

36. V súvislosti s uplatňovaním uvedeného výpovedného dôvodu zo strany zamestnávateľa nemožno opomenúť ponukovú povinnosť v zmysle . Ponuka inej vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z dôvodu uvedeného v . Ponúkaná práca však nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy, môže ísť aj o prácu na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ môže, pokiaľ ide o prácu v mieste doterajšieho výkonu práce, ponúknuť akúkoľvek prácu, na ktorú má zamestnanec zdravotné predpoklady. Nesplnenie ponukovej povinnosti spôsobuje neplatnosť výpovede. v tomto prípade nepredpisuje písomnú formu, uvádza však, že ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť skôr, ako dá zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď, inak by bola výpoveď neplatná. Ak zamestnávateľ nemá v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, pre zamestnanca žiadnu prácu alebo žiadnu vhodnú prácu, svoju ponukovú povinnosť nemôže splniť. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol.

37. V súvislosti s ponukovou povinnosťou dáva odvolací súd do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z , v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

38. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije, je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

39. Za potrebné považuje odvolací súd poznamenať, že splnenie podmienok pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t. j., či zamestnávateľ má, resp. nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede.

40. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede z organizačných dôvodov je predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca je prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej ochrany zamestnanca sa teda neviažu len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného pomeru, ale aj na povinnosť zamestnávateľa pred tretím subjektom objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré majú príčinnú súvislosť so vznikom dôvodu, na základe ktorého môže zamestnávateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Prerokovanie výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v právnej forme predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou ich platnosti, pričom v prípade výpovede je ustanovená lehota siedmych pracovných dní a v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru lehota dva pracovné dni. Ak zo strany zástupcov zamestnancov nepríde k prerokovaniu v zákonom stanovených lehotách, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že po márnom uplynutí lehoty sa predpokladá, že k prerokovaniu došlo. upravuje z pohľadu formálnych náležitostí len žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, pričom vyžaduje písomnú podobu. Keďže formu prerokovania neupravuje, možno sa domnievať, že je prípustné využiť akúkoľvek formu, ktorá nevzbudí pochybnosti, že k prerokovaniu došlo. Žiadosť zamestnávateľa by mala byť konkrétna, dôvod skončenia pracovného pomeru by v nej mal byť dostatočne skutkovo vymedzený, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť sa kvalifikovane vyjadriť k skončeniu pracovného pomeru na základe dostatočných informácií. Uvedené znamená, že zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného pomeru s ktorým zamestnancom zamýšľa pracovný pomer zamestnávateľ skončiť. Ak by zamestnávateľ informoval zástupcov zamestnancov len všeobecne, splnil by si svoju povinnosť len formálne (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

41. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť a určenia, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou z 01. 10. 1990 medzi žalobcom a žalovaným trvá. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia o výpovedi z pracovného pomeru prichádza do úvahy iba vtedy, ak došlo k platnému uzavretiu pracovného pomeru, teda v prípade, že medzi stranami existuje pracovnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti vzniku a existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý mal vzniknúť na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 10. 1990. Uvedené medzi stranami sporu nebolo sporné, pričom pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca a žalovaného ako zamestnávateľa bol uzavretý pracovnou zmluvou z 01. 10. 1990 s dohodnutou pracovnou pozíciou vodárenský robotník. S účinnosťou od 17. 03. 2015 na základe rozhodnutia predstavenstva žalovaného bol žalobca vymenovaný do funkcie výrobného riaditeľa.

42. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. 11. 2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. boli vyslovené právne závery v tom smere, že pracovnoprávne predpisy treba vykladať tak, aby zabezpečili ochranu hodnoty slobody a zároveň rešpektovali najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti.

43. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ chcel byť žalobca v konaní úspešný, jeho úlohou bolo preukázať, že nároky, ktorých sa voči žalovanému domáha, teda určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, majú svoj základ v platne uzavretej pracovnej zmluve. Predpokladom úspechu žalobcu v tomto konaní bolo preukázať to, čo tvrdil, teda že pracovná pozícia výrobného riaditeľa, ktorú žalobca zastával a ktorá bola rozhodnutím žalobcu zrušená, a novovytvorená pozícia výrobno-technický riaditeľ je totožná a prišlo k premenovaniu pozície výrobný riaditeľ, teda, že obsahom náplne práce zrušenej pozície výrobného riaditeľa a novovytvorenej pracovnej pozície výrobno-technický riaditeľ sú rovnaké povinnosti a činnosti a náplň práce je zhodná s pozíciou výrobného riaditeľa. Odvolací súd však vychádzajúc z konania pred súdom prvej inštancie a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

uvedené v konaní nebolo preukázané. V tomto smere poznamenal, že v danej veci prišlo k zrušeniu dvoch riadiacich pracovných pozícií a zároveň k vytvoreniu jednej novej zlúčenej pracovnej pozícii a k vytvoreniu nového výrobno-technického úseku. Proces organizačnej zmeny teda nastal tým, že na základe Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene štruktúry prišlo k zlúčeniu dvoch riadiacich úsekov, ktoré každý združoval viacero osobitných útvarov, pričom nová pracovná pozícia zahŕňa riadenie všetkých úsekov, ktoré dovtedy boli podradené pod samostatný výrobný a samostatný technický úsek, a teda do nového výrobno-technického úseku a pod riadiacu právomoc výrobno-technického riaditeľa boli schválenou organizačnou zmenou zaradené aj úseky, ktoré doposiaľ nepodliehali riadiacej právomoci výrobného riaditeľa, ktorú žalobca zastával.

44. Z výpisu zo zápisnice zo 187. zasadnutia Predstavenstva spoločnosti ZsVs, a. s., ktoré sa konalo dňa 29. 05. 2019 v spojení s Návrhom na organizačnú zmenu (obsahom ktorého bola zmena organizačnej štruktúry zameraná na zrušenie dvoch samostatných úsekov technického a výrobného a vytvorenie spojeného výrobno-technického úseku s na to nadväzujúcimi zmenami v personálnom obsadení u žalovaného) a predloženú k tomuto zasadnutiu vyplýva, že predmetný návrh bol schválený, pričom tento pozostával zo zmeny organizačnej štruktúry Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., ku ktorej pristúpili z objektívnych dôvodov, a to za účelom zabezpečenia efektivity výroby najmä prostredníctvom energetických úspor, technickou modernizáciou výrobných procesov, zvýšením efektívnosti pracovnej sily na úseku výroby a využívaním existujúcich softvérových prostriedkov; štandardizáciou jednotlivých činností na všetkých stupňoch riadenia; jednotné a dôsledné riadenie, konkretizácia zodpovednosti a účinná kontrola. Táto zmena organizačnej štruktúry spoločnosti predstavuje zmeny na úseku generálneho riaditeľa, úseku technického riaditeľa a výrobného riaditeľa, pričom technický a výrobný úsek sa podľa návrhu zlúči, čím vznikne v novej organizačnej štruktúre výrobno-technický úsek. Útvary, ktoré podliehali riadiacej činnosti technického riaditeľa prejdú pod riadiaci právomoc výrobno-technického riaditeľa (útvar technickej evidencie majetku a útvar dopravy) a útvar chemicko-technologickej a laboratórnej činnosti sa začlení na úsek generálneho riaditeľa. V dôsledku tejto zmeny sa zrušilo pracovné miesto výrobného riaditeľa a technického riaditeľa a vytvorilo sa nové pracovné miesto výrobno-technický riaditeľ s účinnosťou od 01. 07. 2019.

45. V dôsledku uvedeného žalovaný správne skôr, ako dal žalobcovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, keďže prišlo k zrušeniu pracovnej pozície, ktorú zastával, požiadal Žiadosťou z 25. 06. 2019 zástupcov zamestnancov - OZDLV pri Správe spoločnosti o prerokovanie Návrhu o organizačnej zmene a možnej výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle súvisiacej s predmetným návrhom. Obsahom žiadosti bola opísaná schválená organizačná zmena ako aj meno zamestnanca (žalobcu), ktorý pracoval na zrušenej pracovnej pozícii výrobný riaditeľ. Z výpisu č. 05/2019 z 26. 06. 2019 zástupcov zamestnancov - OZDLV pri Správe spoločnosti vyplýva, že žiadosť zamestnávateľa bola riadne zástupcami zamestnancov prerokovaná. Z uvedeného nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že si žalovaný splnil svoju povinnosť. Námietka žalobcu, že tak žalovaný učinil skôr, ako žalobca odmietol inú ponúknutú prácu, teda v čase, kedy nevedel, či bude dôvod na to, aby bol so žalobcom skončený pracovný pomer, odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ako zamestnávateľ postupoval v súlade so , ktorý vyžaduje, aby bola prípadná výpoveď zamestnancovi zo strany zamestnávateľa prerokovaná skôr, ako k tejto výpovedi fakticky dôjde. V tomto smere odvolací súd nemá pochybnosť o zákonnosti postupu žalovaného ako zamestnávateľa.

46. Rovnako tak žalovaný splnil aj podmienku ponúknuť žalobcovi inú pre neho vhodnú prácu, keď vychádzajúc zo Záznamu spísaného v súvislosti s oznámením o organizačnej zmene - zrušenie pracovného miesta - funkčného miesta „výrobný riaditeľ“ s miestom výkonu práce K. G. Z. 4, K., z 03. 07. 2017 odmietol iné vhodné voľné pracovné miesto „vedúci útvaru energetiky“, ktoré je v mieste výkonu práce dohodnutom v jeho pracovnej zmluve. V nadväznosti na uvedené žalovaný doručil žalobcovi dňa 03. 07. 2019 výpoveď z dôvodu podľa , keďže ako vo výpovedi uviedol, nemá možnosť žalobcu zamestnávať na inom mieste po tom, ako pracovné miesto, ktoré mu bolo ponúknuté v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve odmietol. Keďže s účinnosťou od 01. 07. 2019 bola pracovná pozícia výrobný riaditeľ zrušená a výpovedná doba žalobcu začala plynúť až od 01. 08. 2019 a uplynula 31. 10. 2019, požiadal žalovaný žalobcu, aby do práce nenastupoval, pretože mu nemôže prideľovať prácu a z dôvodu existencie prekážok na strane zamestnávateľa v zmysle 142 ods. 3 mu bude poskytovať náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku až do uplynutia výpovednej doby.

47. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považuje v konaní za preukázané, že boli naplnené všetky zákonné podmienky toho, aby mohol žalovaný ako zamestnávateľ skončiť pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom z organizačných dôvodov, a to pre jeho nadbytočnosť, keď v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá bola prijatá písomne a z ktorej je nad mieru všetkých pochybností zrejmé, že prišlo k zmene organizačnej štruktúry, ktorej účelom je zefektívnenie výrobného ako aj riadiaceho procesu tým, že príde k zlúčeniu dvoch samostatných útvarov výrobného a technického, čím vznikne nový výrobno-technický útvar, ktorý bude riadiť výrobno-technický riaditeľ. V nadväznosti na zlúčenie útvarov prijal žalovaný rozhodnutie o zrušení pracovných miest výrobného riaditeľa a technického riaditeľa, pričom len jedna z týchto pozícií, a to výrobný riaditeľ bola obsadená - žalobcom. Zamestnávateľ si v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene splnil aj povinnosť prerokovania možnej výpovede so zástupcami zamestnancov ako aj ponukovú povinnosť. Ponuku iného voľného vhodného miesta však žalobca odmietol, čo viedlo k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť, keďže nemal možnosť ho ďalej zamestnávať. Výpoveď obsahuje podľa odvolacieho súdu všetky zákonné náležitosti - je písomná, bola riadne doručená, je v nej uvedený dôvod tak, že nie je možné ho zameniť, je uvedené aj rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľa s uvedením dátumu prijatia uznesenia predstavenstva žalovaného, ako aj skutočnosť, že v dôsledku neprijatia iného ponúknutého miesta v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve nemá možnosť žalovaný žalobcu ďalej zamestnávať. Uvedené nasvedčuje tomu, že pracovný pomer bol so žalobcom zo strany žalovaného ako zamestnávateľa skončený platne, pričom k tomuto záveru dospel súd prvej inštancie a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

48. Pokiaľ ide o námietky žalobcu uvádzané v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobca vykonával v priebehu svojho pracovného pomeru u žalovaného aj činnosti, ktoré v súčasnosti patria do právomoci výrobno-technického riaditeľa, odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúce pre posúdenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je to, akú pracovnú pozíciu zastával žalobca u žalovaného v čase, kedy prišlo k skončeniu pracovného pomeru. To, že počas trvania celého pracovného pomeru žalobcu u žalovaného bol žalobca pridelený na výkon práce na rôzne úseky žalovaného a pracoval tak na rôznych pozíciách, na ktorých sa vykonávané činnosti prekrývajú s činnosťami, ktoré sú náplňou práce výrobno-technického riaditeľa ešte neznamená, že sa na uvedené skutočnosti v súvislosti s posudzovaním toho, či prišlo k skutočnej organizačnej zmene a faktickému zrušeniu pracovnej pozície prihliada. Ako bolo v konaní uvedené, nepochybne žalobca vykonával aj činnosti, ktoré v súčasnosti patria do zlúčeného výrobno-technického úseku, avšak tieto vykonával približne v roku 2014 - 2015, teda nie bezprostredne pred tým, ako prišlo k prijatiu organizačnej zmeny majúcou za následok zlúčenie výrobného a technického úseku. S poukazom na uvedené nemožno mať za preukázané, že žalobca vykonával činnosti v súčasnosti patriace do právomoci výrobno-technického riaditeľa, ktoré sú v súčasnosti podstatne širšie s ohľadom na už vyššie uvádzanú skutočnosť, a to, že prišlo k zlúčeniu dvoch samostatných úsekov, zahŕňajúcich aj útvar dopravy a evidencie majetku, na ktorom žalobca žiadnu činnosť ako výrobný riaditeľ nevykonával. Argumentácia žalobcu, že rok pred prijatím organizačnej zmeny nebola pozícia technického riaditeľa obsadená nie je v kontexte posudzovania, či prišlo k skutočnej organizačnej zmene u zamestnávateľa a nie len fiktívnej zmene majúcou za účel iné ciele, ako zefektívnenie činnosti žalovaného, relevantná.

49. Pokiaľ ide o námietku, že organizačnou zmenou prišlo k zúženiu právomocí výrobno-technického riaditeľa oproti právomociam výrobného riaditeľa, s týmto sa odvolací súd nestotožňuje, pretože z organizačného poriadku žalovaného ako aj uznesenia o prijatí organizačnej zmeny v zmysle návrhu je zrejmé, že sa zlučujú dva riadiace úseky, ktoré majú v riadiacej pôsobnosti viaceré úseky, a to pod výrobný úsek spadal útvar dispečingu, útvar energetiky, útvar pitnej a odpadovej vody a útvar prevádzky diaľkových vodovodov a pod úsek technický spadal útvar chemicko-technologickej a laboratórnej činnosti, útvar technickej evidencie majetku a útvar dopravy. Keďže v súčasnosti, s výnimkou útvaru chemicko-technologickej a laboratórnej činnosti patria do výrobno-technického úseku, nemohlo dôjsť k zúženiu kompetencií. Odvolací súd v tomto smere má za preukázané, že prišlo k organizačnej zmene u žalovaného, ktorá zabezpečuje dostatočný právny základ pre výpoveď zamestnávateľa zamestnancovi, keďže účelom takejto zmeny bola zmena úloh zamestnávateľa, a to zlúčenie dovtedy popri sebe existujúcich dvoch úsekov, pričom účelom takejto zmeny bolo zabezpečenie efektívnosti práce.

50. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené a súd prvej inštancie sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal. Žalobca namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré žalobca navrhol, avšak odvolací súd

z obsahu súdneho spisu nezistil, že by prvoinštančný súd nevykonal niektorý z navrhnutých dôkazov, preto aj toto tvrdenie žalobcu považuje odvolací súd za nedôvodné.

51. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca z titulu pracovnoprávneho pomeru ako výrobný riaditeľ spoločnosti bol povinný vykonávať činnosti, ktoré mu vyplývali z tejto pozície, pričom nebolo preukázané, že by bol povinný vykonávať aj činnosti, ktoré patria do právomoci technického riaditeľa. Žalobca síce vo všeobecnosti tvrdil, že tieto činnosti vykonával, avšak v tomto konaní vôbec nepreukázal, že by pre žalovaného vykonával iné činnosti ako tie, ktoré mu vyplývali z funkcie výrobného riaditeľa, a to bez ohľadu na jeho odborné znalosti a na preukázanie svojich tvrdení ani ďalšie dôkazy súdu nenavrhol.

52. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a návrhu organizačnej štruktúry možno jednoznačne zistiť, k akej organizačnej zmene u žalovaného malo dôjsť, na základe ktorého písomného rozhodnutia zamestnávateľa sa tak malo stať a v čom konkrétne spočíva nadbytočnosť žalobcu. Takéto vymedzenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti žalobcovi nemožno považovať za skutkovo vágne a neúplné (neurčité), ktoré by vyvolávalo akékoľvek pochybnosti, ktoré by mohlo mať za následok neplatnosť výpovede. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdzujú vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pracovný pomer žalovaný ako zamestnávateľ skončil so žalobcom ako zamestnancom z dôvodu vymedzeného v platne, a teda, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je nedôvodná, v dôsledku čoho ju správne zamietol.

53. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle a .

54.1. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54.2. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

54.3. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54.4. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).