Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/140/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd S. republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej

v právnej veci žalobcu Ing. D. B., zastúpeného JUDr. D. R., proti žalovanej S. T., IČO: X.,

zastúpenej JUDr. P. K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

74,61 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. R., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 27. októbra 2005 č.k. - 235

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že zrušenie pracovného pomeru

výpoveďou žalobcovi z 26. mája 2003, doručené 3. júna 2003 je neplatné, pracovný pomer

založený zmluvou 30. októbra 1985 u žalovaného naďalej trvá a náhrady mzdy. Dopĺňacím

rozsudkom zo 14. februára 2006 č.k. -282 rozhodol o náhrade trov konania

tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané splnenie všetkých hmotnoprávnych predpokladov pre výpoveď a to, že pri

organizačných zmenách u žalovanej bola zrušená pracovná pozícia žalobcu, ktorý sa stal

týmto pre žalovanú nadbytočným, existenciu príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou v zmysle ustanovenia ods. l písm. b) ako aj to, že

žalovaná nemala možnosť v tom čase žalobcu ďalej zamestnávať. Považoval za splnenú aj

povinnosť zo strany žalovanej v zmysle , a to prerokovanie

výpovede odborovým orgánom, keď mu žalovaná poskytla potrebné doklady a informácie.

Mal za to, že s prihliadnutím na treba „prerokovaním“ rozumieť

možnosť výmeny informácií za účelom jednak informovania odborového orgánu

o zamýšľaných opatreniach, jednak možnosti odborového orgánu zaujať k výpovedi

stanovisko, na aké by následne zamestnávateľ mohol prihliadať. Výsledkom prerokovania

nemusí byt' súhlas či nesúhlas odborového orgánu k výpovedi danej zamestnancovi, odborový

orgán nemusí k zamýšľanej výpovedi zaujať žiadne stanovisko. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že odborový orgán nezaujal žiadne stanovisko a že k prerokovaniu

výpovede došlo výmenou informácií ohľadom tohto zamýšľaného opatrenia žalovanej

týkajúceho sa žalobcu. Za podstatné pritom považoval doručenie žiadosti odborovému orgánu

žalovanou. Rozhodnutie o náhrade trov odôvodnil ustanovením ods. l

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 11. novembra 2009

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím

rozsudkom v časti určenia neplatnosti výpovede zmenil tak, že výpoveď daná žalobcovi

žalovanou 26. mája 2003, doručená mu 3. júna 2003, je neplatná. Vo zvyšnej časti týkajúcej

sa určenia trvania pracovného pomeru a náhrady mzdy rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil a na ďalšie konanie. Skonštatoval, že na preukázanie toho, či žalovaná

rozhodla o organizačných zmenách a či sa žalobca práve vzhľadom k týmto stal

nadbytočným, teda či existovali hmotnoprávne podmienky pre skončenie jeho pracovného

pomeru podľa , vykonal súd prvého stupňa dostatočné

dokazovanie a z preukázaného aj vyvodil správne skutkové i právne závery vo veci. Rovnako

sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaná po zrušení pracovnej pozície žalobcu

nemala možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a v konkrétnostiach poukázal na odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa. Nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej

veci bolo preukázané splnenie ďalšej hmotnoprávnej podmienky pre platnú výpoveď, a to

prerokovanie výpovede žalobcu s príslušným odborovým orgánom. Žalovaná listom

z 15. mája 2003 požiadala Z. pôsobiace v S.

o stretnutie za účelom prerokovania výpovedi podľa . V liste

uviedla, že žiada o stretnutie za účelom prerokovania výpovedí u tých zamestnancov,

ktorí boli zamestnávateľom vybraní ako nadbytoční s tým, že u všetkých vybraných

zamestnancov dôjde ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného

v v dôsledku R. č. X. v znení R. č. X., v ktorom bol

žalobca uvedený ako vedúci zmeny. Napriek tomu sa odborová organizácia nedostavila na

stretnutie 20. mája 2003, a preto žalovaná opätovne požiadala o prerokovanie výpovedí

v dňoch 21. mája 2003, 22. mája 2003 alebo 23. mája 2003, kedy však Z. v S. požiadala

žalovanú, aby zoznam zamestnancov, ktorí nepodpíšu dohodu o skončení pracovného

pomeru, ale ostávajú

vo výpovednej lehote, bol predložený na prerokovanie a doplnený o doklady týkajúce sa

zrušenia pracovnej pozície, ponukového konania s vyjadrením pracovníka a žiadosťou

o prerokovanie rozviazania pracovného pomeru výpoveďou na konkrétnych pracovníkov.

Odvolací súd neprisvedčil správnosti záveru súdu prvého stupňa o splnení hmotnoprávnej

podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení ods. l , ktorá má

za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, pretože za prerokovanie výpovede nie je

možné považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov (pri hromadnom

prepúšťaní), ktorým bude daná výpoveď v zmysle ods. l písm. b) .

Takéto konanie žalovanej vyhodnotil len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o úmysle

rozviazať pracovný pomer s viacerými zamestnancami, vrátane žalobcu. Postup odborového

orgánu, ktorý listom z 23. mája 2003 požiadal žalovanú o doplnenie (aktualizáciu) zoznamu

zamestnancov, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že po podaní zoznamu došlo k rozviazaniu

pracovných pomerov viacerých zamestnancov dohodami, nepovažoval za rozporný

s právnymi predpismi a dobrými mravmi. Za situácie, keď žalovaná bezdôvodne odmietla

oprávnenú požiadavku odborovej organizácie o doplnenie podkladov, uplatnenú listom

z 23. mája 2003, nemožno právny záver súdu prvého stupňa o splnení si povinností

predchádzajúceho prerokovania výpovede žalobcu s odborovým orgánom, považovať

za vecne správny. Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred

prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej

nesplnenie zákonodarca sankcionoval jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej

možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa

k veci s kompletnou znalosťou problematiky. Výpoveď daná žalobcovi žalovanou tak pre

nesplnenie tejto podmienky bola neplatná, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede a trvania pracovného pomeru žalobcu

u žalovanej podľa zmenil. Napadnuté rozhodnutie v zvyšnej zamietajúcej časti

o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej trvá a o náhradu mzdy podľa § 221 ods. 1

písm. h) a ods. 2 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, za účelom

vykonania dokazovania vo zvyšnej časti uplatneného nároku, a to v časti o určenie trvania

pracovného pomeru vzhľadom na súčasný stav, t.j. na záujem žalobcu u žalovanej pracovať

ako aj, či možno od žalovanej spravodlivo požadovať vzhľadom na jeho možnosti žalobcu

naďalej zamestnávať. Za potrebné považoval doplniť dokazovanie aj v časti týkajúcej sa

nároku žalobcu na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho podala s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm.

c) dovolanie žalovaná a navrhla, aby Najvyšší súd S. republiky ako dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Namietala nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ohľadne jeho záveru o nesplnení podmienky žalovanej

prerokovať výpoveď žalobcu s odborovou organizáciou, keď odvolací súd

za prerokovanie nepovažoval predloženie menného zoznamu zamestnancov pri hromadnom

prepúšťaní. Uviedla, že žalovaná zástupcom zamestnancov neposkytla iba menný zoznam

zamestnancov, ktorým bude daná výpoveď v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce, ale adresovala im aj písomnú žiadosť o prerokovanie výpovede, okrem iných

zamestnancov aj o prerokovanie výpovede žalobcu. Vyslovila nesúhlas s právnym posúdením

odvolacieho súdu týkajúceho sa jeho záveru, že žiadosť žalovanej o stretnutie s odbormi

za účelom prerokovania výpovedí v súlade s ustanovením je

potrebné považovať za oznámenie úmyslu žalovanej skončiť pracovný pomer so žalobcom.

Naopak, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu S. republiky z 28. septembra 2006, sp. zn.

mala za to, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z § 74 ods.

1 nastali, pretože žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného

pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka

práce, dôvod výpovede bol riadne vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom. Namietala nesprávnosť záveru odvolacieho súdu o nesplnení povinnosti žalovanej

prerokovať výpoveď s odborovým orgánom aj v tom smere, že žalovaná neposkytla odborovému

orgánu informácie a doklady potrebné k uvedenému účelu. Z predložených dôkazov naopak

vyplynulo, že odborovým orgán mal k dispozícii všetky potrebné doklady a informácie, aby

mohol so žalovanou prerokovať výpoveď žalobcu. Poukázala na ustanovenie § 74 ods. 1

, platného v čase výpovede, ktorý výslovne neukladal zamestnávateľovi osobné

stretnutie medzi zástupcami zamestnávateľa a zástupcami odborového orgánu, ale že

k prerokovaniu môže dôjsť aj inými spôsobmi, ktoré nie sú zákonom zakázané a sú

preukázateľné, ako napríklad listovou formou, prostredníctvom internej či externej pošty, faxom,

elektronickou poštou. Mala za to, že v tomto konaní bolo preukázané, že k prerokovaniu

výpovede žalobcu došlo vopred, a to písomnou formou.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť, rozhodnutie

odvolacieho súdu považoval za správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu. Plne sa stotožnil s právnymi závermi odvolacieho súdu, ktorý posúdil otázku

neplatnosti výpovede v súlade so zákonom, jeho obsahom a účelom. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd S. republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie

je podané opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b) konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd S. republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať

len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľka obsahovo vymedzila ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení až d) Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g)

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju

dovolateľka nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady,

mimo vád uvedených v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu,

že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b) nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania žalovanej vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým

posúdiť správnosť záveru odvolacieho súdu o nesplnení hmotnoprávnej podmienky výpovede

uvedenej v ustanovení , keď tento túto otázku posúdil rozdielne

s prvostupňovým súdom.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že riaditeľ žalovanej

listom z 15. mája 2003 (č.l. 39 spisu) požiadal všetky Z. (O.) pôsobiacich v S. o stretnutie za

účelom prerokovania výpovedí u tých zamestnancov, ktorí boli vybraní ako nadbytoční a

ktorí dostanú výpoveď podľa . Zároveň riaditeľ

žalovanej navrhol, aby sa stretnutie uskutočnilo v dňoch 20. mája 2003 alebo 21. mája 2003,

a v prípade, že by tento termín nevyhovoval, v dňoch 21. a 22. mája 2003. Predsedníčka Z.

Dr. G. G. v liste zo 16. mája 2003 (č.l. 40 spisu) oznámila žalovanej, že sa vyjadria

po obdržaní podkladov k predmetnému prejednávaniu k termínu stretnutia v rámci zákonnej

lehoty. V prílohe ďalšieho listu žalovanej z 19. mája 2003 adresovaného Z. (č.l. 41) predložil

riaditeľ žalovanej odborovému orgánu menný zoznam zamestnancov, ktorí boli vybraní ako

nadbytoční a ktorí sú členmi tejto odborovej organizácie s tým, že všetci dostanú výpoveď

podľa . V tomto zozname bol zapísaný i žalobca.

Odborový orgán sa na stretnutie navrhované na 20. mája 2003 nedostavil, a preto riaditeľ

žalovanej opätovne požiadal listom z 21. mája 2003 (č.l. 43) odborový orgán o prerokovanie

výpovedí a za tým účelom navrhol stretnutie v dňoch 21. mája 2003, 22. mája 2003 alebo 23.

mája 2003. Listom z 23. mája 2003 (č.l. 47), ktorý bol žalovanej doručený

26. mája 2003, odborový orgán žalovanú vyzval, aby zoznam zamestnancov, ktorí nepodpíšu

dohodu o skončení pracovného pomeru, bol doplnený o nasledovné doklady: zrušenie

pracovnej pozície, ponukové konanie s vyjadrením zamestnanca a žiadosť o prerokovanie

výpovedí na konkrétnych pracovníkov. Riaditeľ žalovanej listom z 23. mája 2003 (č.l. 49)

oznámil odborovému orgánu, že mu poskytol všetky potrebné informácie slúžiace ako

podklad k prerokovaniu, údaje identifikujúce zamestnanca, s ktorým bude pracovný pomer

rozviazaný, dôvod ( ) a spôsob skončenia pracovného

pomeru (výpoveďou). Splnil si preto povinnosť vopred prerokovať výpovede s príslušným

odborovým orgánom v zmysle .

Podľa ( v znení zák.

č. a v znení platnom a účinnom do 30. júna 2003 – ďalej

len ) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec

stal nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu

o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť

efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách.

Z ustanovenia vyplýva, že výpoveď alebo okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred

prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak je neplatná.

Právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, právny úkon, ktorý

vopred neprerokoval príslušný orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou

predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo

osobitný predpis ( ).

Najvyšší súd S. republiky už vo svojom rozhodnutí z 19. mája 2009 sp. zn.

, z odôvodnenia ktorého vychádzal v posudzovanej veci aj odvolací súd

vyslovil s poukazom na , že objektívne právo predpokladá, aby

výkon subjektívneho práva smeroval k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník

právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho

realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale

o chybný výkon práva. Takéto konanie je totiž realizované nie za účelom dosiahnutia

výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa

formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď

je formálne v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý. Účelom takéhoto konania nie

je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu S. republiky je potrebné prisvedčiť

správnosti záveru odvolacieho súdu o nesplnení hmotnoprávnej podmienky platnosti

výpovede uvedenej v citovanom ustanovení , ktorá má

za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu v tom, že za prerokovanie

výpovede nie je možné považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov (pri

hromadnom prepúšťaní), ktorým bude daná výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)

. Zároveň dodáva, že účinky prerokovania výpovede nenastanú ani

doručením žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, ak aj obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka

práce tak, ako to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. septembra 2006 sp. zn.

interpretuje dovolateľka. Spomínané rozhodnutie doslova uvádza, že účinky

splnenia povinnosti zamestnávateľa prerokovať výpoveď s odborovým orgánom nastanú len

vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo

priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti

o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede

určené ustanovením (u okamžitého skončenia pracovného

pomeru ), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak,

aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

Uvedeným sú vyjadrené len obsahové náležitosti žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie

výpovede, ktoré sú potrebné na to, aby účinky stanovené ustanovením § 74 ods. 1 Zákonníka

práce nastali, nevyjadruje však, ktorým momentom nastávajú účinky samotného

prerokovania. Obsah pojmu prerokovanie logicky v sebe zahŕňa aj možnosť vyjadrenia sa

k podanej žiadosti, nie je len úkonom jednej strany, ale musí obsahovať aj prípadnú možnosť

reakcie adresovanej strany.

Dovolací súd je rovnako ako dovolateľka názoru, že zákon nestanovuje formu

prerokovania výpovede, neustanovuje teda povinnosť, aby nevyhnutne k prerokovaniu muselo

dôjsť ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Prerokovanie neznamená, že by sa malo

prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Cieľom tejto

zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer

so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň aby jej bola daná možnosť

sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Zákon bližšie

nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ alebo odborová organizácia

konať. Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva to, že zamestnávateľ

sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi a že zároveň by medzi

doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede

mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec

prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť. Je legitímnym nárokom odborovej

organizácie požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie

úplného stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi

v písomnej forme alebo na osobnom rokovaní. Preto v posudzovanej veci z dôvodu, že

žalovaný neoznámil odborovej organizácii požadované informácie, nemožno proces

prerokovania výpovede považovať za ukončený. Treba konštatovať, že je správny právny

záver odvolacieho súdu o tom, že konanie odborovej organizácie, ktorá uplatňovala svoje

nároky vyplývajúce zo zákona, nie je možné považovať za obštrukcie a jej neúčasť

na stretnutiach navrhnutých žalovanou za marenie povinnosti žalovanej vopred prerokovať

s odborovým orgánom výpoveď žalobcu.

V tejto súvislosti poukazuje dovolací súd aj na tú skutočnosť, že právo na informácie

pre príslušné odborové orgány vyplývalo aj z ustanovenia ,

a že v zmysle bol príslušný odborový orgán pri dodržiavaní

pracovnoprávnych predpisov oprávnený vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné

informácie a podklady.

Ustanovenie o účasti príslušného odborového orgánu pri

skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v kontexte s ďalšími

ustanoveniami . Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale

smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne

prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri

skončení pracovného pomeru podľa právnej úpravy upravenej v (zák. č.

v znení a v znení platnom

a účinnom do 30. júna 2003) nie je možné považovať len za formálny úkon, bez jeho

materiálneho obsahu.

Záverom dovolací súd poukazuje na to, že ani predloženie menného zoznamu

zamestnancov, ani doručenie žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru,

nemožno považovať za prerokovanie výpovede. Takéto konanie žalovanej je možné

vyhodnotiť len ako jej oznámenie odborovému orgánu o úmysle rozviazať pracovný pomer

s viacerými zamestnancami, vrátane žalobcu. Preto postup odborového orgánu, ktorý listom

z 23. mája 2003 požiadal žalovanú o doplnenie (aktualizáciu) zoznamu zamestnancov, najmä

vzhľadom na tú skutočnosť, že po dodaní zoznamu došlo k rozviazaniu pracovných pomerov

viacerých zamestnancov dohodami, nie je možné považovať za v rozpore s právnymi

predpismi a dobrými mravmi.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná neopodstatnene napadla vecne správny rozsudok

odvolacieho súdu. Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ) preto nie je dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody

uvedené v , ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd S. republiky dovolanie žalovanej podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu

v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú poskytol žalobcovi vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu žalovanej ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 55,49 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] a po

pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 74,61 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová