Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/306/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Evy Sakálovej v právnej veci žalobkyne

PhDr. D. H., bývajúcej v P., proti žalovanému Gymnáziu P., so sídlom v P., zastúpenému

Advokátskou kanceláriou N., spol. s r.o., so sídlom v K., o neplatnosť výpovede

z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o

dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. septembra 2008

sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 30. mája 2007 č.k. -93 zamietol

žalobu žalobkyne o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výpovedi

zo dňa 23.8.2006, danej žalobkyni žalovaným, predchádzalo rozhodnutie zamestnávateľa

o organizačných zmenách a že výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť bola v súlade

s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. septembra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v časti

týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede zmenil tak, že určil, že výpoveď daná žalobkyni

listom žalovaného z 23.8.2006 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. V časti týkajúcej sa

výroku o zamietnutí žaloby o náhradu mzdy a vo výroku o trovách konania rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa bol toho názoru, že výpoveď je neplatná pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky

platnosti výpovede vyplývajúcej z § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, t.j. podmienky ponuky

vhodnej práce. V odôvodnení rozsudku uviedol, že za situácie, keď žalobkyňa ako učiteľka,

vyučujúca u žalovaného etickú výchovu a dejepis, mala stanovený rozsah vyučovacích hodín

na 22 hodín týždenne, a v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene sa mal znížiť počet

hodín etickej výchovy o 4 hodiny týždenne, ponuka žalovaného, spočívajúca v možnosti

zamestnávať žalobkyňu na kratší pracovný čas v rozsahu 8 vyučovacích hodín týždenne,

nebola dostatočná.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, že

odvolací súd nevenoval dostatočnú pozornosť určovaciemu petitu podľa

pri žalobe o určenie neplatnosti výpovede, keď sa vôbec nezaoberal existenciu naliehavého

právneho záujmu na danom určení. Poukazoval na to, že žalovaný vydal rozhodnutie

o organizačnej zmene, žalobkyni ponúkol prácu na kratší pracovný úväzok v súlade

s organizačnou zmenou na 8 hodín týždenne, čo odmietla prijať, a splnil tak podmienky

platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Odvolaciemu súdu ďalej vyčítal, že

v dôvodoch svojho rozsudku sa vôbec nezaoberal skončením pracovného pomeru žalobkyne

dohodou k 31.8.2006.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie ako

nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a že je prípustné (

), preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia pojednávania ( veta za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v , a iné vady konania

len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237

a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal

správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho

posúdenia veci odvolacím súdom v otázke splnenia podmienky platnosti výpovede pre

nadbytočnosť, spočívajúcej v splnení povinnosti ponúknuť zamestnancovi, ktorému má byť

daná výpoveď, vhodnú prácu.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery aplikujúc konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav.

V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že žalobkyňa

pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo 17.6.1997 ako učiteľka na dobu

neurčitú so 42,5 hodinovou týždňovou pracovnou dobou a so stanoveným rozsahom

vyučovacích hodín na 22 hodín týždenne. Žalovaný 19.6.2006 rozhodol o organizačnej

zmene, spočívajúcej v znížení počtu vyučovacích hodín predmetu etická výchova o 4 hodiny

týždenne v porovnaní so školským rokom 2005/2006 a to od 1.9.2006. Listom zo 4.7.2006

predložil žalobkyni návrh na zmenu dohodnutých pracovných podmienok od 1.9.2006,

spočívajúcu v stanovení rozsahu vyučovacej povinnosti aprobačných predmetov na 8 hodín

týždenne a v zmene pracovného pomeru na pracovný pomer na kratší pracovný čas.

Po nesúhlase žalobkyne s navrhovanou zmenou bola jej 23.8.2006 daná výpoveď

z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce z dôvodu nadbytočnosti.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec

stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného

orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zák.

práce).

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre

neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný

čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ

ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (§ 63 ods. 2 Zák. práce).

Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce

() a zároveň podmienkou platnosti výpovede z tohto dôvodu je

existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou

platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je splnenie povinnosti

vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce.

Citované ustanovenie § 63 ods. 2 Zák. práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť

zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede

z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku

smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie

práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii

zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav,

schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti

zamestnávateľa musí byť v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle

ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými

mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti

výpovede pre nesplnenie podmienky ponuky vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce

bol správny. Tento, ako i jemu predchádzajúci právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

ponuka žalovaného, týkajúca sa možnosti žalobkyne vykonávať prácu v skrátenom

pracovnom úväzku v rozsahu 8 vyučovacích hodín týždenne, nebola dostatočná a teda nebola

ponukou inej vhodnej práce, zodpovedá zistenému skutkovému stavu. V situácii, keď

organizačná zmena mala spočívať len v znížení počtu vyučovacích hodín predmetu etická

výchova o 4 hodiny týždenne, ponuka na krátenie pracovného úväzku žalobkyne nie o 4 ale

až o 12 vyučovacích hodín týždenne (z 22 hodín na 8 hodín), pri nepreukázaní iných

významných okolností, nebola v súlade s dobrými mravmi, t.j. v súlade s normami slušnosti,

na ktorých rešpektovaní je daný všeobecný záujem. Nebola totiž primeraná rozsahu krátenia

vyučovacích hodín v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene. Aplikácia ustanovenia § 63

ods. 2 Zák. práce odvolacím súdom v preskúmavanej veci, s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti, bola preto správna.

V súvislosti s námietkou dovolateľa o neskúmaní naliehavého právneho záujmu

na určení neplatnosti výpovede v zmysle dovolací súd poznamenáva, že

§ 77 Zák. práce dáva možnosť zamestnancovi alebo zamestnávateľovi uplatniť na súde

neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Toto oprávnenie teda vyplýva priamo zo zákona,

preto v danom prípade súd neskúma naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia

pracovného pomeru. Neopodstatnená je i dovolacia námietka o tom, že odvolací súd sa

v dôvodoch svojho rozsudku nezaoberal skončením pracovného pomeru žalobkyne dohodou

k 31.8.2006. Predmetom odvolacieho konania bol totiž výrok rozsudku súdu prvého stupňa

v časti zamietnutia žaloby o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, preto odvolací súd nebol

povinný preskúmavať a teda ani odôvodňovať platnosť, resp. neplatnosť skončenia

pracovného pomeru iným úkonom – dohodou.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, teda aj proti zrušujúcemu výroku

(majúcemu, vzhľadom na predmet sporu, povahu závislého výroku, proti ktorému by

dovolanie samostatne nebolo prípustné) zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p).

Náhradu trov dovolacieho konania úspešnej žalobkyni nepriznal, lebo jej v súvislosti

s ním žiadne nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová