Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/280/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky J.. G. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J., L. X, proti odporcovi D. J., F. X, J.S., právne zastúpený JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Svätoplukova č. 12, v konaní o neplatnosť výpovede takto

rozhodol:

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 23.10.2006 domáhala, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 23.8.2006 je neplatná, a že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke mzdu vo výške priemerného mesačného zárobku od 1.9.2006 až do nástupu do zamestnania s 9,5 % úrokom z omeškania.

Okresný súd v Prešove svojim rozsudkom zo dňa 30.5.2007 návrh zamietol. Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 11.9.2008 zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede tak, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 23.8.2006 je neplatná a pracovný pomer trvá i naďalej. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa náhrady mzdy a vo výroku o trovách a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Vo veci podal odporca dovolanie na Najvyšší súd SR. Rozsudkom zo dňa 30.6.2009 Najvyšší súd SR dovolanie zamietol.

Súd vyzval navrhovateľku, aby špecifikovala svoj nárok na náhradu mzdy, čo navrhovateľka urobila podaním zo dňa 25.9.2009, kde si uplatnila okrem náhrady mzdy aj preplatenie zrazenej čiastky za dovolenku v roku 2006, doúčtovanie dovolenky, dovolenku v roku 2007, 2008, 2009, odvody do sociálnej poisťovne a odmenu pri príležitosti 50-tych narodenín vo výške mesačného platu.

Súd uznesením zo dňa 20.4.2010 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný návrh znie: „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za mesiac september 2006 sumu vo výške 618,40 Eur a preplatenie zrazenej čiastky za dovolenku za rok 2006 vo výške 282,31 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 11.10.2006 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za október 2006 sumu vo výške 618,40 Eur + jeden mesačný plat pri príležitosti 50-tych narodenín vo výške 618,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 11.11.2006 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za november 2006 sumu vo výške 618,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 11.12.2006 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za december 2006 sumu 618,40 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 11.1.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za január 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 11.2.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za február 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 11.3.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za marec 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 9 % úrokom z omeškania do 11.4.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za apríl 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.5.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za máj 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.6.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za jún 2007 sumu vo výške 618,40 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.7.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za júl 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.8.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za august 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.9.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za september 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.10.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za október 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.11.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za november 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.12.2007 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za december 2007 sumu vo výške 650,27 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.1.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za január 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.2.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za február 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.3.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za marec 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.4.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za apríl 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.5.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za máj 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.6.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za jún 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.7.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za júl 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.8.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za august 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.9.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za september 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.10.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady mzdy za október 2008 sumu vo výške 674,83 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 11.11.2008 až do zaplatenia,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne od 1.9.2006 do 27.10.2008,

odporca je povinný nahradiť odporkyni súdny poplatok vo veci vo výške 148,- Eur.“

Odporca s takýmto návrhom súhlasil iba čiastočne. Navrhoval priznať odporkyni mzdu za obdobie od 1.12.2006 do 31.8.2007, teda za obdobie 9 mesiacov. Čo sa týka náhrady za dovolenku, namietol premlčanie nároku.

Súd rozsudkom zo dňa 27.9.2010 čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, kedy jej priznal z titulu náhrady mzdy náhradu za mesiace september 2006 až máj 2007 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 17.3.2011 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí časti žaloby v prevyšujúcej časti týkajúcej sa náhrady mzdy za obdobie od 1.6.2007 do 23.10.2008 a vrátil veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Čo do zvyšku jeho zamietavej časti rozsudok potvrdil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka si uplatňovala náhradu mzdy z dôvodu, že bola prepustená v rozpore so zákonom za obdobie od septembra 2006 do 24.10.2008, čiže do nástupu do zamestnania. Súd sa po zrušení časti výroku pôvodného rozsudku zaoberal náhradou mzdy od 1.6.2007 do 23.10.2008 a toto bolo predmetom ďalšieho konania, keďže rozsudok zo dňa 27.9.2010 sa stal v ostatných častiach právoplatným. Navrhovateľka bola evidovaná na úrade práce od 1.9.2006 do 14.1.2008. Od 15.1.2008 bola vyradená z evidencie z dôvodu samostatne zárobkovo činnej osoby. Z daňového priznania za rok 2008 je zrejmé, že základ dane odporkyne bol 120.078,- Sk. V čase ukončenia evidencie uchádzačov o zamestnanie bol navrhovateľke poskytnutý príspevok z úradu práce na podnikanie, navrhovateľka si otvorila živnosť na doučovanie dejepisu, preklad čeština - slovenčina a organizovanie kurzov.

Navrhovateľka poukázala, že si v čase evidencie na úrade práce aktívne hľadala zamestnanie a to nielen formou, ktorú jej predpisoval úrad práce - tlačivá s podpisom a pečiatkou inštitúcie, v ktorej sa bola informovať o voľných miestach, ale písala listy, maily, navštívila osobne školy dokonca aj v Českej republike, avšak túto aktivitu si nearchivovala. Dôkazom jej aktívneho hľadania zamestnania bolo aj rozhodnutie prijať ponuku z úradu práce na vykonanie skúšky zo znalosti zákonov a začatie podnikania. Ak by nespĺňala kritéria podľa úradu práce a teda aktívne sa nezapájala do hľadania zamestnania, úrad práce by jej toto nikdy neposkytol. Ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že nikdy do 27.10.2008 nebola zamestnaná u žiadneho iného zamestnávateľa. Jej podnikateľská činnosť nemá súvislosť s pracovným pomerom, ani jej pracovnou náplňou ako zamestnanca gymnázia, a preto by podľa nej nemalo ovplyvniť nároky na náhradu mzdy pre neplatné skončenie pracovného pomeru. Zo štátnej dotácie, ktorú dostala, časť peňazí vrátila štátu a to v podobe odvodov a zdravotného poistenia. Preto trvala na tom, aby súd zaviazal odporcu k náhrade mzdy aj za obdobie od 1.6.2007 do 23.10.2008.

Dňa 11.8.2011 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove potvrdenie o hľadaní zamestnania, ktorými menovaná preukazovala, že si hľadala zamestnanie počas obdobia od 1.9.2006 do 14.1.2008. Potvrdenia, ktoré predložil úrad práce, boli nasledovné: 13.11.2006 - D. R.. H. J., 27.9.2006 - J. C. soci C. Prešov, 3.7.2007 - D. F. a následne žiadosti na D. E..C..K. J. a to zo dňa 8.3.2007, 18.4.2007, 21.5.2007, 19.6.2007, 27.8.2007, 4.9.2007, 11.10.2007.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predložil súdu aj rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľke poskytnutá suma 94.634,- Sk na podnikanie.

Navrhovateľka svojim podaním zo dňa 19.9.2011 trvala stále na zaplatení mzdy od júna 2007 do októbra 2008 a zároveň žiadala zaplatiť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne za toto obdobie.

Odporca poukazoval na to, že krajský súd neurobil jednoznačný záver ohľadne priznania náhrady mzdy pre navrhovateľku nad rámec deviatich mesiacov. Uviedol len, že súd má opätovne vykonať dôkazy z úradu práce ohľadne aktivity a možnosti navrhovateľky. Poukazoval na to, že priznať navrhovateľke náhradu nad 9 mesiacov by nebolo spravodlivé ani zákonné. Navrhovateľka dostala od štátu príspevok na podnikanie a samotná škola je tiež financovaná zo štátneho rozpočtu a bolo by to duplicitné poskytnutie náhrady zo strany štátu, pretože štát by neposkytol nikdy príspevok na podnikanie niekomu, kto by mal trvalý pracovný pomer. Predložili súdu aj judikát českého súdu .

Navrhovateľka poukazovala na to, že za obdobie, ktoré má súd opätovne prehodnocovať jej aktivitu ohľadne hľadania zamestnania, nemôže predložiť nejaké relevantné dôkazy okrem toho, čo sa v spise nachádza z úradu práce, pretože ak to úradu práce ako relevantné hľadanie práce stačilo, tak má súd k dispozícii túto okolnosť a je to štandardné. Ona sama vyvíjala aktivity tak, ako to už uvádzala, posielala dotazy mailovou poštou, ale je to už spätne niekoľko rokov, a preto to už nemá k dispozícii.

Podľa ust. platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrad patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 9 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tom čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ je oprávnený navrhnúť súdu, ktorý rozhoduje v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, aby náhradu mzdy zamestnancovi nepriznal, alebo ju znížil. Táto možnosť je v zákone stanovená nad 9 mesiacov. V tomto prípade zákonom ustanovených 9 mesiacov súd priznal už vo svojom prvom rozsudku o náhrade mzdy zo dňa 27.9.2010 a v tejto časti je rozsudok aj právoplatný. V tejto časti konania sa súd zaoberal náhradou mzdy za obdobie od 1.6.2007 do 23.10.2008. Na to, aby súd mohol postupovať podľa tohto ustanovenia , bolo na strane zamestnávateľa uplatnenie tohto zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy presahujúcich 9 mesiacov. Odporca tak robil od počiatku, kedy sa o návrhu náhrady mzdy rozhodovalo a žiadal, aby súd nepriznal nad 9 mesiacov túto náhradu. Tvrdil, že navrhovateľka nepreukázala dostatočným spôsobom aktivitu pri hľadaní práce, a že napokon dostala od štátu príspevok na podnikanie, a keďže odporca je financovaný zo štátneho rozpočtu, tak by to bolo duplicitné poskytnutie peňazí zo strany štátu pre navrhovateľku, pretože štát by neposkytol nikdy takýto príspevok, ak by vedel, že má trvalý pracovný pomer.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je možné navrhovateľke vyhovieť čo sa týka náhrady mzdy nad 9 mesiacov a teda za obdobie od 1.6.2007 do 23.10.2008 a to z viacerých dôvodov.

Po doplnení dokazovania z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove súd zistil, že v čase od 1.6.2007 do 23.10.2008 navrhovateľka predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o hľadaní zamestnania zo dňa 19.6.2007, 3.7.2007, 27.8.2007, 4.9.2007 a 11.10.2007. Všetky tieto potvrdenia však boli, až na potvrdenie zo dňa 3.7.2007, z D.Á. E..C..K. Y. Pre. Potvrdenie zo dňa 3.7.2007 je od odporcu, s ktorým bola v tom čase v spore. Súd vychádzajúc z týchto potvrdení mal za to, že hoci tieto potvrdenia boli postačujúce pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove ako potvrdenie o hľadaní zamestnania pre účely ich evidencie uchádzačov o zamestnanie a nevyradenia z tejto evidencie, tak pre súd sa tento dôkaz javí ako nedostačujúci, pretože relevantne nepreukázal skutočné hľadanie si práce zo strany navrhovateľky. Z týchto potvrdení jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sa zafixovala na jedného potencionálneho zamestnávateľa a to D. E..C..K. v Prešove a to napriek tomu, že Prešov ako krajské mesto má 9 gymnázií a viacero stredných škôl a stredných odborných škôl, ako aj akadémií. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka mohla prejaviť záujem o hľadanie práce nielen na stredných školách, ale aj základných alebo vysokých školách. Taktiež so svojim vysokoškolským vzdelaním sa mohla uchádzať aj o štátnozamestnanecký pomer a podobne. Je pravdou, že navrhovateľka počas konania namietala, že ústne sa informovala na viacerých školách, avšak písomné žiadosti nepodávala, resp. ich už v súčasnosti nemá. Súd však tieto tvrdenia nepovažoval za preukázané a má za to, že obdobie od 1.6.2007 do 15.1.2008 nebolo zo strany navrhovateľky preukázané ako aktívne hľadanie si práce. Ak má občan záujem pracovať, uchádza sa o zamestnanie u viacerých potencionálnych zamestnávateľov a súd nemal preukázané, že tak navrhovateľka skutočne robila. Súd chce zdôrazniť, že fixácia na jednu školu ako potencionálneho zamestnávateľa nepreukazuje relevantné hľadanie si adekvátneho zamestnania. Z tohto dôvodu za obdobie od 1.6.2007 do 14.1.2008 súd nepriznal náhradu mzdy navrhovateľke.

Obdobie od 15.1.2008 do 23.10.2008 je obdobím, kedy navrhovateľka podnikala, vykonávala podnikateľskú činnosť, na ktorú dostala od štátu príspevok tak, ako bolo z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdené vo výške 94.634,- Sk. Súd má teda za to, že za toto obdobie, kedy navrhovateľka podnikala, dostala príspevok zo strany štátu na podnikanie, je relevantné prihliadnuť na túto skutočnosť a považovať to za obdobie, kedy vykonávala prácu s dosahovaním zárobku so štátnym príspevkom, preto nie je dôvodné návrhu v tomto rozsahu vyhovieť. Súd by takto priznanú mzdu považoval za odporujúcu dobrým mravom a potenciálny duplicitný príjem.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že ani po vykonaní dôslednejšieho dokazovania a predložených dokladov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove nie je dôvodné vyhovieť a preto súd návrh v prevyšujúcej časti ohľadne náhrady mzdy za obdobie od 1.6.2007 do 23.10.2008 zamietol.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.