Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/160/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci

ţalobkyne I. H., bývajúcej v B., proti ţalovanému S. so sídlom v B., o neplatnosť výpovede,

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V v poradí druhým rozsudkom z 28. mája 2009, č.k.

-444 zamietol návrh, ktorým sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti

výpovede z 29. novembra 2004 danej jej podľa

a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe výpoveď daná ţalobkyni je platná a spĺňa všetky náleţitosti príslušných

ustanovení ako po formálnej stránke, tak aj po stránke hmotnoprávnej. Ţalovaný postupoval

v intenciách ustanovenia § 61 ods. 1, 2 ako aj v zmysle § 63 ods. 5, § 74 ods. 1 Zákonníka

práce, preto súd dospel k záveru, ţe výpoveď je daná v súlade so zákonom. Výpoveď bola

ţalobkyni riadne doručená a jej dôvody boli riadne skutkovo vymedzené. Stotoţnil

sa s námietkou ţalobkyne v tom, ţe pokiaľ ide o skutok zo 16. septembra 2004, nebola

2

zachovaná 2-mesačná lehota podľa , pokiaľ však išlo o skutky

z 11. októbra 2004 a 10. novembra 2004 dospel k záveru, ţe zo strany ţalobkyne došlo

k viacerým porušeniam pracovnej disciplíny. Nestotoţnil sa však s názorom ţalobkyne, ţe

predmetnú výpoveď neprerokoval príslušný orgán odborovej organizácie. V zmysle Stanov

Odborovej organizácie p. B., príslušným orgánom na prerokovanie tejto výpovede bol jej

Výbor, ktorý 16. novembra 2004 po informácii zástupcu ţalovaného o dôvodoch predmetnej

výpovede dospel k záveru, ţe táto je dôvodná a v súlade so zákonom. O trovách konania

rozhodol podľa a poukazom na nedostatok vzniku trov konania na strane

ţalovaného.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 3. novembra 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, ţe výpoveď

z 29. novembra 2011 je neplatná a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy

konania vo výške 777,40 Eur k rukám právneho zástupcu, keď po doplnení dokazovania

dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Odvolací súd

sa stotoţnil s odôvodnením súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o konštatovanie, ţe výpoveď

prerokoval zodpovedajúci odborový orgán a tieţ s tým, ţe výpoveď za skutok, ktorého

sa mala dopustiť ţalobkyňa 16. septembra 2004 s prihliadnutím na § 63 ods. 3 Zákonníka

práce je daná oneskorene. Z listu, ktorým ţalovaný ţiadal odborovú organizáciu

o prerokovanie výpovede mal odvolací súd preukázané, ţe ţalovaný ţiadal prerokovanie

výpovede, ktorú dáva ţalobkyni podľa z dôvodu menej

závaţného porušovania pracovnej disciplíny, spočívajúce v nerešpektovaní príkazov

nadriadených, porušovania subordinácie, odmietanie spolupráce s kolegyňami na zariadení

v triede, opodstatnených sťaţnostiach rodičov na jej prácu a prístup k zvereným deťom,

porušovanie vyhlášky č. v súvislosti s pedagogickou dokumentáciou a zákona

č. o ochrane osobných údajov. Z výpovede svedkyne PhDr. J. S. mal

preukázané, ţe ţiadosť neobsahovala dôvody výpovede a neboli v nej uvedené skutky. Na

základe doplneného dokazovania mal odvolací súd preukázané, ţe ţiadosť, ktorá bola

adresovaná odborovej organizácii nespĺňala predpoklady . Pri porovnaní

skutkov, pre ktoré dostala ţalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru a ţiadosti je nesporné, ţe

ţiadosť neobsahuje opis skutkov tak, ako boli uvedené vo výpovedi. Ţiadosť síce obsahuje

niektoré čiastočné dôvody, pre ktoré bola daná ţalobkyni výpoveď, ale ani tieto dôvody

nespĺňajú predpoklady uvedené v . Skutky, ktoré boli

prejednávané na zasadnutí odborovej organizácie boli prednesené ústne a z písomnej

3

dokumentácie nie je zrejmé ako boli prednesené. Na prvý skutok súd nemôţe prihliadať

z dôvodu, ţe sa stal viac ako dva mesiace pred tým ako došlo k výpovedi, pre druhý skutok

nemala odborová organizácia dostatočné podklady pre zaujatie stanoviska a tretí skutok nebol

dostatočne v ţiadosti špecifikovaný a ani z výpovede svedkyne nevyplýva ako bol uvedený

na zasadnutí odborovej organizácie. Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru,

ţe neboli splnené podmienky podľa , nedošlo k riadnemu prerokovaniu

výpovede, ktorá bola ţalobkyni daná ţalovaným, preto v zmysle

je výpoveď neplatná pre nesplnenie hmotno-právnych podmienok. Preto napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa zmenil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ustanovením , a úspechom ţalobkyne v konaní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný s návrhom

na zmenu rozsudku odvolacieho súdu tak, ţe ţaloba ţalobkyne bude zamietnutá. Uviedol, ţe

splnil všetky zákonom stanovené podmienky tak, ako bolo v roku 2004 štandardné

a zástupcovia zamestnancov mali dostatočné informácie a podklady potrebné na riadne

prerokovanie výpovede. Platná legislatíva v roku 2004 vyţadovala na platnú výpoveď o.i.,

aby zamestnávateľ prerokoval výpoveď so zástupcami zamestnancov na základe písomnej

ţiadosti zamestnávateľa. Ustanovenie bliţšie neustanovuje náleţitosti

ţiadosti, ale len formu – písomnosť a čas, kedy má zamestnávateľ výpoveď s odborovou

organizáciou prerokovať – vopred, a nedodrţanie tohto ustanovenia malo dopad na platnosť

alebo neplatnosť výpovede. Vyslovil názor, ţe výpoveď v štádiu prerokovania odborovou

organizáciou nemôţe byť platná, ale len zamýšľané skončenie pracovného pomeru. Návrh

výpovede a dôvody, ktoré zamestnávateľa k tomu viedli sa prvýkrát zavádza aţ rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 47/2007 a neskôr

a . K spochybňovanému prerokovaniu výpovede však došlo v roku 2004.

Podľa názoru dovolateľa, judikát by sa mal v záujme právnej istoty vzťahovať na podobné

veci len do budúcna. Aj zákonodarca mal na základe poznatkov vedomosť o problémoch pri

aplikácii ustanovenia , preto s účinnosťou od 1. septembra 2011

vyňal zo . Ţalovaný pri prerokovaní výpovede

postupoval spôsobom obvyklým, keď písomne poţiadal zástupcov zamestnancov

o prerokovanie výpovede, s prihliadnutím na náročnosť procesu skončenia pracovného

pomeru so ţalobkyňou sa zasadnutia Výboru odborovej organizácie osobne zúčastnil riaditeľ

a vysvetlil členom Výboru dôvody skončenia pracovného pomeru so ţalobkyňou, pričom

disponoval celým spisom týkajúcim sa veci. Dovolateľ zastáva názor, ţe splnil podmienku

4

stanovenú a odborový orgán bol dostatočne informovaný a disponoval

všetkými potrebnými dokumentmi na základe ktorých vedel o dôvodoch a spôsobe skončenia

pracovného pomeru so ţalobkyňou. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z výpovede predsedníčky

odborov PhDr. J. S., tá si pamätala porušenia pracovnej disciplíny, s odstupom času si však uţ

presne nepamätala znenie porušení. Ţalovaný tak nepovaţuje názor odvolacieho súdu za

objektívny. Skutočnosť, ţe skúmanie procesného postupu zástupcov zamestnancov, pod

sankciou neplatnosti právneho úkonu zamestnávateľa nebolo skutočným zámerom

zákonodarcu potvrdzuje aj vypustenie zo . Dovolateľ zároveň poţiadal

o odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, ţe názor dovolateľa, ţe judikatúra má pôsobiť

len do budúcna, je nepochopením ústavného princípu právnej istoty. Rozhodnutia súdov

uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí sú zdrojom interpretačnej praxe súdov niţších

stupňov, pričom určujúci je platný právny stav. Ustanovenie platilo

v čase dania výpovede a aj v čase prijatia judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia , dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

5

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaţe tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolateľom namietaná a nebola ani

dovolacím súdom zistená.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ

nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených

v , sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady konania v zmysle

dovolateľ nenamietal a ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

, t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

6

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Vzhľadom na uvedené bolo preto v prejednávanej veci potrebné predovšetkým

posúdiť správnosť záveru odvolacieho súdu o nesplnení hmotnoprávnej podmienky výpovede

uvedenej v ustanovení (v znení platnom v rozhodujúcom čase), keď

tento túto otázku posúdil rozdielne s prvostupňovým súdom.

V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe ţalovaný listom

zo 16. novembra 2004 (č.l. 422) poţiadal Odborovú organizáciu p. B. o prerokovanie

výpovede, dávanej ţalovanej podľa z dôvodu menej

závaţných porušovaní pracovnej disciplíny, spočívajúcich v nerešpektovaní príkazov

nadriadených, porušovania subordinácie, odmietanie spolupráce s kolegyňami na zariadení

v triede, opodstatnených sťaţnostiach rodičov na jej prácu a prístup k zvereným deťom,

porušovanie vyhlášky č. v súvislosti s pedagogickou dokumentáciou, ktorú drţí

doma a aj o ochrane osobných údajov.

Podľa ( v znení platnom

a účinnom ku dňu dania výpovede – ďalej len ) zamestnávateľ môţe dať

zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ

mohol okamţite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závaţné porušenie pracovnej

disciplíny; pre menej závaţné porušenie pracovnej disciplíny moţno dať zamestnancovi

výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej

disciplíny písomne upozornený na moţnosť výpovede.

Podľa v znení platnom a účinnom v rovnakom čase, výpoveď

alebo okamţité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ

povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca

zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamţité skončenie pracovného pomeru

zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej ţiadosti

zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, ţe k prerokovaniu

došlo.

Napokon, podľa , právny úkon, na ktorý neudelili

predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný

so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto

zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Z článku 2 vyplýva, ţe výkon práv a povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva

a povinnosti zneuţívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo

spoluzamestnancov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach

(, , , ), od záverov ktorých nie

je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanej veci, poukázal na to, ţe ustanovenie § 74 Zákonníka

práce určovalo povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým

orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti

takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky spôsobovalo

v zmysle ustanovenia jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto

povinnosti zamestnávateľa nastali len vtedy, ak ţiadosť zamestnávateľa o prerokovanie

skončenia pracovného pomeru alebo priloţený návrh výpovede k ţiadosti o prerokovanie

adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahoval náleţitosti určené ustanovením § 61

ods. 2 , to znamená, ţe dôvod výpovede musel byť vymedzený tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

Ustanovenie o účasti príslušného odborového orgánu pri

skončení pracovného pomeru, platného v čase doručenia výpovede ţalobkyni ţalovaným,

nemoţno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61 ods. 2

, pretoţe malo za úlohu ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneuţil

svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe objektívne právo predpokladá, ţe výkon

subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak účastník právneho

vzťahu len formálne koná v medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie však

sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide o chybný (zdanlivý) výkon práva.

Ak v prejednávanej veci ţalovaný predloţil odborovej organizácii ţiadosť

o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahujúcu len súhrn všeobecne

opísaných skutkov (nerešpektovanie príkazov nadriadených, porušovanie subordinácie,

odmietanie spolupráce s kolegyňami, sťaţnosti rodičov, porušovanie vyhlášky č. 353/194 Z.z.

a – por. č.l. 422) a nie skutky konkrétne uvedené vo výpovedi

(neúčasť na porade 16. septembra 2004, nezabezpečenie rozdelenia detí do tried 11. októbra

2004, drţanie dokumentácie detí dňa 10. novembra 2004 doma – por. č.l. 10), je potrebné

prisvedčiť správnosti záveru odvolacieho súdu o nesplnení hmotnoprávnej podmienky

platnosti výpovede uvedenej v ustanovení , ktorá má za následok

neplatnosť právneho úkonu, a to s dôrazom na ustanovenie ,

podľa ktorého dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo moţné dodatočne

zameniť s iným dôvodom. Z obsahu ţiadosti o prerokovanie výpovede ţalovaného totiţ nie

je moţné zistiť konkrétne skutky, za ktoré ţalovaný dáva ţalobkyni výpoveď podľa § 63

ods. 1 písm. e/ a tieto je moţné zistiť aţ zo samotnej výpovede. Odborová

organizácia tak nemala k dispozícii dostatočné informácie o tom, za ktoré skutky ţalovaný

dáva ţalobkyni výpoveď.

Opačný záver by viedol k tomu, ţe povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať

s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie

zákonodarca sankcionoval neplatnosťou, by bola len formálna, bez reálnej moţnosti

odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci

s kompletnou znalosťou problemtiky.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa nie

je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali

za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie

( , a ).

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková