Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 67 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (78)8c7/374169.3de4db.pdf
PDF · 131.5 KB
No categories available
1MCdo/2/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci
navrhovateľky I., bývajúcej v N., proti odporcovi Z. v H. Č. o neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 7 C
104/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. júna 2007 sp. zn. 17 Co 376/2006 a rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo 17. októbra 2006 č.k. 7C 104/2006- 96, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 5. júna 2007
sp. zn. 17 Co 376/2006 a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 17. októbra 2006, č.k.
7 C 104/2006 – 96 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 17. októbra 2006 č.k. 7C 104/2006- 96 zamietol
návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru danej jej odporcom 29. apríla 2004 a zaplatenia náhrady mzdy; zároveň rozhodol
o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 18 795 Sk.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce
bol daný, pretože navrhovateľka nespĺňa predpoklady odbornej a pedagogickej spôsobilosti
na výkon práce učiteľky podľa § 2 vyhl. č. 41/1996 Z.z. Uviedol, že navrhovateľka
preukázane v čase rozviazania pracovného pomeru nespĺňala podmienky v zmysle vyhl. č.
41/1996 Z.z. a keď na vysokej škole neštudovala a nedopĺňala si pedagogické vzdelanie,
vlastným zavinením stratila spôsobilosť na výkon práce. Navrhovateľka dostala výpoveď pre
uvedené nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce, preto v zmysle § 64 ods. 3 písm. d/ Zákonníka práce sa na navrhovateľku nevzťahuje
zákaz výpovede, i keď bola v čase dania výpovede tehotná. Mal za to, že pre navrhovateľku
odporca nemá žiadne vhodné pracovné miesto, keďže voľné pracovné miesta boli už
obsadené a výslovne si vyžadovali pedagogické vzdelanie, ktoré navrhovateľka nemala
a nemá. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil úspešnosťou odporcu v konaní (§ 142 ods.
1 O.s.p.), keď trovy konania odporcovi vznikli jeho právnym zastúpením advokátom.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5 júna 2007 sp. zn.
17 Co 376/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že dôvod výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce bol daný, pretože navrhovateľka nespĺňala
kvalifikačné predpoklady odbornej spôsobilosti ani predpoklady pedagogickej spôsobilosti
pre výkon práce; mala iba ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou - gymnázium a 6
rokov jazykovej školy bez štátnej záverečnej skúšky z jazyka. V spojitosti s odbornou
a pedagogickou spôsobilosťou poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 41/1996 Z.z. Podľa
dohody účastníkov o zvýšení kvalifikácie z 15. októbra 1996 si navrhovateľka mala zvýšiť
svoju kvalifikáciu štúdiom popri zamestnaní na Filozofickej fakulte v Nitre a štúdium malo
byť ukončené v júni 2000. Navrhovateľka si však nezvýšila ani odbornú ani pedagogickú
kvalifikáciu, pričom odporca nemal záujem, aby u neho bol zamestnanec v pracovnom
pomere, ktorý nespĺňa odborné kvalifikačné predpoklady pre výkon danej práce. Výrok o
nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania odporcovi odôvodnil nepodaním návrhu na
prisúdenie náhrady týchto trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. úspešným účastníkom konania
(§ 142 ods. 1 a § 224 ods.1 O.s.p.).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu navrhovateľky podal
mimoriadne dovolanie, ktorým napadol oba rozsudky súdov nižších súdov. Navrhol, aby
dovolací súd napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci nižšími súdmi (§ 243 f/ ods. l
písm. c/ O.s.p.) a inou vadou v konaní pred okresným súdom, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243 f/ ods. l písm. b/ O.s.p.). Poukázal na to, že odporca vo
výpovedi z 29. apríla 2004 uviedol ako výpovedný dôvod § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka
práce, že navrhovateľka nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce. Vo výpovedi síce odporca poukázal na nesplnenie dohody o zvyšovaní
kvalifikácie z 15. októbra 1996, nesplnenie takejto dohody však nemôže byť výpovedným
dôvodom v zmysle § 63 Zákonníka práce, uvedené ustanovenie nesplnenie dohody zo strany
zamestnanca ako výpovedný dôvod nepredpokladá. Z výpovede nevyplýva konkrétne, aké
predpoklady na výkon dohodnutej práce navrhovateľka nespĺňala. Neuvádza sa v nej, či
navrhovateľka nespĺňa požiadavku odbornej, resp. pedagogickej spôsobilosti, prípadne iné
predpoklady potrebné na výkon jej práce učiteľa. V súdnom konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti nespĺňa, iné predpoklady na
výkon práce vo verejnom záujme (spôsobilosť, bezúhonnosť) však spĺňala, resp. tieto
spochybňované neboli. Vo výpovedi je potrebné nielen citáciu právneho predpisu, ale aj
skutkovo konkretizovať výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď
neplatná. Na základe uvedeného neurčitého výpovedného dôvodu považoval výpoveď z
29. apríla 2004 za neplatnú. Obom súdom okrem chybnej aplikácie § 61 ods. 2 Zákonníka
práce vyčítal nerešpektovanie § 74 Zákonníka práce, uvedúc, že odporca prerokoval výpoveď
z pracovného pomeru danú navrhovateľke so zástupcami zamestnancov, v oznámení o tom, že
navrhovateľka dostáva výpoveď, však nie je výpovedný dôvod dostatočne skutkovo
konkretizovaný, keď chýba uvedenie, ktoré predpoklady na výkon práce navrhovateľka
nespĺňa. Bol preto názoru, že k účinnému prerokovaniu výpovede zo strany zamestnávateľa
s odborovým orgánom nedošlo, nebola teda splnená hmotnoprávna podmienka platnosti
výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. Napokon namietal, že okresný súd porušil ust.
§ 226 O.s.p. o viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tejto veci v
rozhodnutí z 15. novembra 2005 sp. zn. 17 Co 138/05, podľa ktorého sa mal zaoberať
ponukovou povinnosťou zo strany zamestnávateľa pri platnej výpovedi. Nedostatočným
zaoberaním sa touto skutočnosťou podľa generálneho prokurátora rozhodnutie okresného
súdu trpí nedostatkami v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci, keď
splnenie ponukovej povinnosti vhodnej práce zo strany zamestnávateľa tvorí hmotnoprávnu
podmienku výpovede; v takomto postupe videl inú vadu konania, ktorá mala mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243 f/ ods. l písm. b/ O.s.p.).
Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10 ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu navrhovateľky (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora je treba
vyhovieť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky najprv otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 písm. a/ – g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatku návrhu na začatie konania
tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka
pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne
obsadeným). V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád
uvedených v § 237 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a žiadna z nich nebola v konaní
o mimoriadnom dovolaní zistená.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok okresného súdu
a rozsudok krajského súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.
písm. c/ O.s.p.) a to v spojitosti s aplikáciou ustanovenia § 61 ods. 2 v spojení s § 63 ods. 1
písm. d/ Zákonníka práce a s aplikáciou ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce (zák.č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
výpovede z pracovného pomeru, ďalej len Zákonník práce) výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené
právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej
lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Predmetnom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. d/
Zákonníka práce pre nespĺňanie predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce. Vo výpovedi síce odporca poukázal na nesplnenie dohody o zvyšovaní
kvalifikácie z 15. októbra 1996, nesplnenie takejto dohody však uvedený výpovedný dôvod
nezakladá. Ani veta vo výpovedi, že „podmienkou vykonávania funkcie, na ktorú ste
zaradená, je v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. spĺňať kvalifikačné predpoklady a osobitné
kvalifikačné predpoklady podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z.z. o odbornej
a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov“,
nedáva odpoveď na to, ktorý predpoklad ustanovený právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce, navrhovateľka nespĺňa, v ktorom nesplnení je treba vidieť výpovedný
dôvod daný odporcom.
Požiadavky na stupeň a odbor vzdelania jednotlivých kategórií pedagogických
zamestnancov v súlade s § 4 ods. 3 prvá veta vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996
Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov sú uvedené
v prílohe tejto vyhlášky. Okrem splnenia stanovenej požiadavky na stupeň a odbor vzdelania
pri jednotlivých kategóriách pedagogických zamestnancov, ako sú uvedené v prílohe tejto
vyhlášky, musia učitelia ako zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme spĺňať na
výkon dohodnutej práce aj ďalšie, t.j. nielen odborné a pedagogické, predpoklady spôsobilosti
k výkonu práce.
Zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v § 3 ods. 1 stanovuje ako
predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, že zamestnancom podľa tohto zákona sa
môže stať fyzická osoba, ktorá
a/ má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b/ je bezúhonná,
c/ spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to
vyžaduje osobitný predpis,
d/ má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný
predpis,
e/ bola zvolená alebo vymenovaná, ak osobitný predpis voľbou alebo vymenovanie
ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme,
f/ spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa
osobitného predpisu , ak sa na dohodnutú prácu vyžadujú, a
g/ má poverenie podľa vnútorných predpisov podľa vnútorných predpisov príslušnej
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo.
Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale
aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je
výpoveď podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Dôvod výpovede z pracovného
pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými
skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho
predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa
§ 63 ods.1 Zákonníka práce je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby
bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného
dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého
dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude
možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje.
Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď
z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť,
prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Výklad prejavu vôle môže však smerovať len
k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno ním
doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce aj mohol mať, ale ju
neprejavil (neuviedol do výpovede). S prihliadnutím na tieto hľadiská je zrejmé, že
výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi z 29. apríla 2004, ktorý nevymedzuje, ktorý
predpoklad ustanovený právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce navrhovateľka
nespĺňa, nie je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom a ani výkladom nemožno
tento nie konkrétne označený predpoklad ustáliť, keď odporca v tomto smere svoju vôľu vo
výpovedi neprejavil. Dôvodne preto generálny prokurátor namietal neplatnosť výpovede
podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce.
Opodstatnene sa v mimoriadnom dovolaní namieta aj neplatnosť výpovede podľa § 74
Zákonníka práce. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle tohto ustanovenia Zákonníka práce nastanú totiž
len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru
výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje
náležitosti výpovede určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce (porovnaj R 47/2007).
Podľa výsledkov konania odporca prerokovanie výpovede danej navrhovateľke so
zástupcami zamestnancov doložil listom z 29. apríla 2004 (č.l. 25 spisu). V uvedenom liste
odporca nekonkretizuje výpovedný dôvod, neuvádza, ktorý predpoklad na výkon dohodnutej
práce navrhovateľka nespĺňa. Keďže takýto list odporcu neobsahuje náležitosti výpovede
určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce, skutkovo nevymedzuje výpovedný dôvod tak, aby ho
nebolo možno zameniť s iným dôvodom, nebola splnená ani táto hmotnoprávna podmienka
platnosti výpovede. Samotná citácia právneho predpisu bez bližšieho spresnenia výpovedného
dôvodu, v danom prípade uvedenia, ktorý predpoklad, resp. predpoklady na výkon práce
navrhovateľka nespĺňa, znamená, že k účinnému prerokovaniu výpovede zo strany
zamestnávateľa s odborovým orgánom nedošlo a nebola preto splnená podmienka platnosti
výpovede podľa § 74 Zákonníka práce.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky uvedeným v mimoriadnom dovolaní má za to, že oba nižšie súdy
nesprávne právne posúdili otázku platnosti výpovede danej navrhovateľke odporcom, keď
nevzali do úvahy nedostatočne skutkovo konkretizovaný výpovedný dôvod v tejto výpovedi,
ako aj v žiadosti o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm., c/ O.s.p., keďže to vyžadovala
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Dovolací súd však nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 243 ods. 1 písm. b/
O.s.p., t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Vada konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci mala
podľa názoru generálneho prokurátora spočívať v tom, že súd prvého stupňa sa neriadil
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), lebo nedostatočne vykonal
dokazovanie na splnenie ponukovej povinnosti inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa
v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Je pravdou, že Krajský súd v Trenčíne v dôvodoch
zrušujúceho uznesenia z 15. novembra 2005 sp. zn. 17 Co 138/05 dal pokyn pre súd prvého
stupňa, že ak dospeje k záveru, že výpoveď je platná, bude potrebné, aby sa zaoberal
ponukovou povinnosťou zo strany zamestnávateľa pri výpovedi, teda či a akého druhu
pracovné miesto ponúkol odporca navrhovateľke, keď táto nespĺňala predpoklady na výkon
dohodnutej práce (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce ). Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní touto
otázkou zaoberal, pričom výsledkami dokazovania mal za preukázané, že odporca pre
navrhovateľku nemá žiadne vhodné pracovné miesto. Rozsah skúmania tejto otázky nebol
navrhovateľkou v nasledujúcom odvolacom konaní spochybnený a podľa názoru dovolacieho
súdu v postupe súdu prvého stupňa, ktorý namieta mimoriadne dovolanie, nie je možné vidieť
vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods.
1 písm. b/ O.s.p.
Keďže oba rozsudky nižších súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci,
Najvyšší súd Slovenskej republiky ich v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Trenčín na ďalšie konanie( §243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1, 2, O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :