Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/2/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľky I., bývajúcej v N., proti odporcovi Z. v H. Č. o neplatnosť výpovede

z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 7 C

104/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. júna 2007 sp. zn. a rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo 17. októbra 2006 č.k. - 96, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 5. júna 2007

sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 17. októbra 2006, č.k.

– 96 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 17. októbra 2006 č.k. - 96 zamietol

návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru danej jej odporcom 29. apríla 2004 a zaplatenia náhrady mzdy; zároveň rozhodol

o povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 18 795 Sk.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že výpovedný dôvod podľa

bol daný, pretože navrhovateľka nespĺňa predpoklady odbornej a pedagogickej spôsobilosti

na výkon práce učiteľky podľa vyhl. č. Uviedol, že navrhovateľka

preukázane v čase rozviazania pracovného pomeru nespĺňala podmienky v zmysle vyhl. č.

a keď na vysokej škole neštudovala a nedopĺňala si pedagogické vzdelanie,

vlastným zavinením stratila spôsobilosť na výkon práce. Navrhovateľka dostala výpoveď pre

uvedené nespĺňanie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej

práce, preto v zmysle sa na navrhovateľku nevzťahuje

zákaz výpovede, i keď bola v čase dania výpovede tehotná. Mal za to, že pre navrhovateľku

odporca nemá žiadne vhodné pracovné miesto, keďže voľné pracovné miesta boli už

obsadené a výslovne si vyžadovali pedagogické vzdelanie, ktoré navrhovateľka nemala

a nemá. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil úspešnosťou odporcu v konaní (§ 142 ods.

1 ), keď trovy konania odporcovi vznikli jeho právnym zastúpením advokátom.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5 júna 2007 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že dôvod výpovede

podľa bol daný, pretože navrhovateľka nespĺňala

kvalifikačné predpoklady odbornej spôsobilosti ani predpoklady pedagogickej spôsobilosti

pre výkon práce; mala iba ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou - gymnázium a 6

rokov jazykovej školy bez štátnej záverečnej skúšky z jazyka. V spojitosti s odbornou

a pedagogickou spôsobilosťou poukázal na ustanovenia vyhlášky č. Podľa

dohody účastníkov o zvýšení kvalifikácie z 15. októbra 1996 si navrhovateľka mala zvýšiť

svoju kvalifikáciu štúdiom popri zamestnaní na Filozofickej fakulte v Nitre a štúdium malo

byť ukončené v júni 2000. Navrhovateľka si však nezvýšila ani odbornú ani pedagogickú

kvalifikáciu, pričom odporca nemal záujem, aby u neho bol zamestnanec v pracovnom

pomere, ktorý nespĺňa odborné kvalifikačné predpoklady pre výkon danej práce. Výrok o

nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania odporcovi odôvodnil nepodaním návrhu na

prisúdenie náhrady týchto trov v zmysle úspešným účastníkom konania

( a ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu navrhovateľky podal

mimoriadne dovolanie, ktorým napadol oba rozsudky súdov nižších súdov. Navrhol, aby

dovolací súd napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci nižšími súdmi (§ 243 f/ ods. l

písm. c/ ) a inou vadou v konaní pred okresným súdom, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( f/ ods. l písm. b/ ). Poukázal na to, že odporca vo

výpovedi z 29. apríla 2004 uviedol ako výpovedný dôvod § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka

práce, že navrhovateľka nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon

dohodnutej práce. Vo výpovedi síce odporca poukázal na nesplnenie dohody o zvyšovaní

kvalifikácie z 15. októbra 1996, nesplnenie takejto dohody však nemôže byť výpovedným

dôvodom v zmysle , uvedené ustanovenie nesplnenie dohody zo strany

zamestnanca ako výpovedný dôvod nepredpokladá. Z výpovede nevyplýva konkrétne, aké

predpoklady na výkon dohodnutej práce navrhovateľka nespĺňala. Neuvádza sa v nej, či

navrhovateľka nespĺňa požiadavku odbornej, resp. pedagogickej spôsobilosti, prípadne iné

predpoklady potrebné na výkon jej práce učiteľa. V súdnom konaní bolo preukázané, že

navrhovateľka požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti nespĺňa, iné predpoklady na

výkon práce vo verejnom záujme (spôsobilosť, bezúhonnosť) však spĺňala, resp. tieto

spochybňované neboli. Vo výpovedi je potrebné nielen citáciu právneho predpisu, ale aj

skutkovo konkretizovať výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď

neplatná. Na základe uvedeného neurčitého výpovedného dôvodu považoval výpoveď z

29. apríla 2004 za neplatnú. Obom súdom okrem chybnej aplikácie § 61 ods. 2 Zákonníka

práce vyčítal nerešpektovanie , uvedúc, že odporca prerokoval výpoveď

z pracovného pomeru danú navrhovateľke so zástupcami zamestnancov, v oznámení o tom, že

navrhovateľka dostáva výpoveď, však nie je výpovedný dôvod dostatočne skutkovo

konkretizovaný, keď chýba uvedenie, ktoré predpoklady na výkon práce navrhovateľka

nespĺňa. Bol preto názoru, že k účinnému prerokovaniu výpovede zo strany zamestnávateľa

s odborovým orgánom nedošlo, nebola teda splnená hmotnoprávna podmienka platnosti

výpovede v zmysle . Napokon namietal, že okresný súd porušil ust.

o viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tejto veci v

rozhodnutí z 15. novembra 2005 sp. zn. , podľa ktorého sa mal zaoberať

ponukovou povinnosťou zo strany zamestnávateľa pri platnej výpovedi. Nedostatočným

zaoberaním sa touto skutočnosťou podľa generálneho prokurátora rozhodnutie okresného

súdu trpí nedostatkami v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci, keď

splnenie ponukovej povinnosti vhodnej práce zo strany zamestnávateľa tvorí hmotnoprávnu

podmienku výpovede; v takomto postupe videl inú vadu konania, ktorá mala mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( f/ ods. l písm. b/ ).

Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľky ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal napadnuté rozsudky v rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora je treba

vyhovieť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky najprv otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v – g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatku návrhu na začatie konania

tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád

uvedených v ( ) a žiadna z nich nebola v konaní

o mimoriadnom dovolaní zistená.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozsudok okresného súdu

a rozsudok krajského súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.

písm. c/ ) a to v spojitosti s aplikáciou ustanovenia v spojení s

písm. d/ a s aplikáciou ustanovenia . Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle ( v znení účinnom v čase

výpovede z pracovného pomeru, ďalej len ) výpoveďou môže skončiť

pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak

je neplatná.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď

iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi

skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď

neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa . , zamestnávateľ môže dať

zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené

právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru

zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď

alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich

kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej

lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Predmetnom konania v prejednávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti

výpovede z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. d/

pre nespĺňanie predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon

dohodnutej práce. Vo výpovedi síce odporca poukázal na nesplnenie dohody o zvyšovaní

kvalifikácie z 15. októbra 1996, nesplnenie takejto dohody však uvedený výpovedný dôvod

nezakladá. Ani veta vo výpovedi, že „podmienkou vykonávania funkcie, na ktorú ste

zaradená, je v zmysle spĺňať kvalifikačné predpoklady a osobitné

kvalifikačné predpoklady podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. o odbornej

a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov v znení neskorších predpisov“,

nedáva odpoveď na to, ktorý predpoklad ustanovený právnymi predpismi na výkon

dohodnutej práce, navrhovateľka nespĺňa, v ktorom nesplnení je treba vidieť výpovedný

dôvod daný odporcom.

Požiadavky na stupeň a odbor vzdelania jednotlivých kategórií pedagogických

zamestnancov v súlade s § 4 ods. 3 prvá veta vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996

Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov sú uvedené

v prílohe tejto vyhlášky. Okrem splnenia stanovenej požiadavky na stupeň a odbor vzdelania

pri jednotlivých kategóriách pedagogických zamestnancov, ako sú uvedené v prílohe tejto

vyhlášky, musia učitelia ako zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme spĺňať na

výkon dohodnutej práce aj ďalšie, t.j. nielen odborné a pedagogické, predpoklady spôsobilosti

k výkonu práce.

o výkone práce vo verejnom záujme v stanovuje ako

predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, že zamestnancom podľa tohto zákona sa

môže stať fyzická osoba, ktorá

a/ má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

b/ je bezúhonná,

c/ spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to

vyžaduje osobitný predpis,

d/ má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný

predpis,

e/ bola zvolená alebo vymenovaná, ak osobitný predpis voľbou alebo vymenovanie

ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme,

f/ spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa

osobitného predpisu , ak sa na dohodnutú prácu vyžadujú, a

g/ má poverenie podľa vnútorných predpisov podľa vnútorných predpisov príslušnej

cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ak vyučuje náboženstvo.

Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale

aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je

výpoveď podľa neplatná. Dôvod výpovede z pracovného

pomeru je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú vo výpovedi

okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými

skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho

predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod výpovede podľa

je nutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov

uvedených v bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby

bolo nepochybné, v čom (skutkovo) spočíva. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného

dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého

dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že výpovedný dôvod nebude

možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje.

Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede, pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých

podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď

z pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť,

prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Výklad prejavu vôle môže však smerovať len

k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené, nemožno ním

doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v čase dania výpovede síce aj mohol mať, ale ju

neprejavil (neuviedol do výpovede). S prihliadnutím na tieto hľadiská je zrejmé, že

výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi z 29. apríla 2004, ktorý nevymedzuje, ktorý

predpoklad ustanovený právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce navrhovateľka

nespĺňa, nie je skutkovo vymedzený nezameniteľným spôsobom a ani výkladom nemožno

tento nie konkrétne označený predpoklad ustáliť, keď odporca v tomto smere svoju vôľu vo

výpovedi neprejavil. Dôvodne preto generálny prokurátor namietal neplatnosť výpovede

podľa .

Opodstatnene sa v mimoriadnom dovolaní namieta aj neplatnosť výpovede podľa § 74

. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so

zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle tohto ustanovenia nastanú totiž

len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru

výpoveďou alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje

náležitosti výpovede určené v (porovnaj R 47/2007).

Podľa výsledkov konania odporca prerokovanie výpovede danej navrhovateľke so

zástupcami zamestnancov doložil listom z 29. apríla 2004 (č.l. 25 spisu). V uvedenom liste

odporca nekonkretizuje výpovedný dôvod, neuvádza, ktorý predpoklad na výkon dohodnutej

práce navrhovateľka nespĺňa. Keďže takýto list odporcu neobsahuje náležitosti výpovede

určené v , skutkovo nevymedzuje výpovedný dôvod tak, aby ho

nebolo možno zameniť s iným dôvodom, nebola splnená ani táto hmotnoprávna podmienka

platnosti výpovede. Samotná citácia právneho predpisu bez bližšieho spresnenia výpovedného

dôvodu, v danom prípade uvedenia, ktorý predpoklad, resp. predpoklady na výkon práce

navrhovateľka nespĺňa, znamená, že k účinnému prerokovaniu výpovede zo strany

zamestnávateľa s odborovým orgánom nedošlo a nebola preto splnená podmienka platnosti

výpovede podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky uvedeným v mimoriadnom dovolaní má za to, že oba nižšie súdy

nesprávne právne posúdili otázku platnosti výpovede danej navrhovateľke odporcom, keď

nevzali do úvahy nedostatočne skutkovo konkretizovaný výpovedný dôvod v tejto výpovedi,

ako aj v žiadosti o prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s písm., , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Dovolací súd však nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 243 ods. 1 písm. b/

, t.j. že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Vada konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci mala

podľa názoru generálneho prokurátora spočívať v tom, že súd prvého stupňa sa neriadil

záväzným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), lebo nedostatočne vykonal

dokazovanie na splnenie ponukovej povinnosti inej vhodnej práce zo strany zamestnávateľa

v zmysle . Je pravdou, že Krajský súd v Trenčíne v dôvodoch

zrušujúceho uznesenia z 15. novembra 2005 sp. zn. dal pokyn pre súd prvého

stupňa, že ak dospeje k záveru, že výpoveď je platná, bude potrebné, aby sa zaoberal

ponukovou povinnosťou zo strany zamestnávateľa pri výpovedi, teda či a akého druhu

pracovné miesto ponúkol odporca navrhovateľke, keď táto nespĺňala predpoklady na výkon

dohodnutej práce ( ). Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní touto

otázkou zaoberal, pričom výsledkami dokazovania mal za preukázané, že odporca pre

navrhovateľku nemá žiadne vhodné pracovné miesto. Rozsah skúmania tejto otázky nebol

navrhovateľkou v nasledujúcom odvolacom konaní spochybnený a podľa názoru dovolacieho

súdu v postupe súdu prvého stupňa, ktorý namieta mimoriadne dovolanie, nie je možné vidieť

vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods.

1 písm. b/

Keďže oba rozsudky nižších súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci,

Najvyšší súd Slovenskej republiky ich v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu

Trenčín na ďalšie konanie( v spojení s , , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :