Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/218/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: W.. I. J., L.. XX.X.XXXX, J. D., G. Y. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice - mestská časť Juh, Žižkova 4D, proti žalovanej: C. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C., M. C. XXXX/X, zastúpenou Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, v spore o zaplatenie 3.410 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6. augusta 2020 č.k. - 142 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku (výrok I/).

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania (výrok III/) a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

I/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.100 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II/ v prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta,

III/ žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 81,82 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal úhrady sumy 3.410 eur titulom nezaplatenia za poskytnuté služby spojených s užívaním bytu titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej za užívanie bytu č. 3 žalobcu, vo vchode č. 16 na prízemí bytového domu so súpisným číslom: XXXX, v Michalovciach, na ulici T. XX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Michalovce, katastrálne územie: C., po skončení zmluvy o krátkodobom nájme bytu (ďalej len nájomná zmluva) uzavretej dňa 2.10.2017 na dobu jedného roka medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomníčkou, v ktorej sa žalovaná zaviazala platiť žalobcovi nájomné, vrátane plnení poskytovaných v súvislosti s predmetom nájmu, vo výške 300 eur mesačne, 3600 ročne s tým, že nájomné bolo žalobcovi uhradené v deň podpisu zmluvy v plnej sume za celý rok vopred, a to až do dňa 11.8.2019, kedy žalovaná byt žalobcovi odovzdala.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na prostriedky procesného útoku žalobkyne (zmluva o krátkodobom nájme bytu, Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu, Oznámenie o skončení nájmu a výzva na odovzdanie bytu, Stanovenie trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti), prostriedky procesnej obrany žalovanej i obranu žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v spore dňa 3.10.2019 a v priebehu sporu, v ktorej najmä spochybňovala výšku žalobcom požadovanej sumy 330 eur mesačne s argumentom, že žalobca nepreukázal tvrdenie o jej bezdôvodnom obohatení vo výške 330 eur mesačne, lebo nájomné bolo dohodnuté na 300 eur mesačne vrátane energií, a od 10.12.2018 v byte nešiel plyn a v kuchyni a kúpeľni sa netopilo.

4. Vychádzajúc z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 2.10.2017 k uzatvoreniu zmluvy o krátkodobom nájme bytu na dobu jedného roka s mesačným nájomným vo výške 300 eur, ako i že žalovaná po zániku tejto zmluvy naďalej užívala predmetný byt až do 11.8.2019, súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa a , , a o krátkodobom nájme bytu, dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný čiastočne. Žalobcovi priznal nárok za bezdôvodné obohatenie vo výške 3.100 eur, predstavujúcej nájomné za byt v čiastke 300 eur mesačne za mesiace október 2018 až júl 2019 a za 11 dní mesiaca august 2019. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca svoje tvrdenie o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej nad sumu 300 eur mesačne nepreukázal, i keď predložil ceny nájmov bytov v Michalovciach. Námietku žalovanej spochybňujúcej výšku jej bezdôvodného obohatenia argumentom, že byt bol od 10.12.2018 odpojený od plynu, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo žalovaná v konaní nevyprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by jej tvrdenie potvrdil, ani akou výškou má byť požadovaná suma znížená z dôvodu odpojenia od plynu. Dôvodil pritom, že v spise na č. l. 67 sa síce nachádza Montážny list meradla, avšak z tejto listiny nevyplýva nič konkrétne, pretože v časti „Dôvod montáže“ sa nachádza iba rukou dopísaný text „DEME“.

5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi podľa pomeru úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,82 % s tým, že o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení rozhodne v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

6. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa , , , , a , t.j. z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vedu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosť, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa obsahu navrhla zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6.1. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Poukazom na bod 16 rozsudku, znenie a , argumentáciu žalovanej v odpore zo dňa 24.10.2019, že od 10.12.2018 v byte nešiel plyn, v kuchyni a kúpeľni sa netopilo, nešla teplá voda v byte a žalovanej nebolo umožnené variť, keďže sporák bol plynový, ako aj v podaní zo dňa 10.1.2020, ktorého prílohu tvoril aj montážny list meradla zo dňa 10.12.2018, žalovaná podčiarkla, že žalobca nepoprel jej tvrdenie, že byt bol odpojený od plynu, a preto je nutné ich považovať za nesporné, pričom sa nejednalo o svojvoľné tvrdenia žalovanej, ale tieto boli preukázané práve montážnym listom. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov - montážneho listu, v ktorom dôvod demontáže síce nie je jednoznačne uvedený, nakoľko sa jedná o skratku použitú zamestnancom, avšak keďže nedošlo k popretiu tvrdení žalovanej, je zrejmé, že sa jednalo o demontáž, nakoľko v predmetný montážny list meradla obsahuje i ďalšie kolonky "Demontáž" ktoré sú riadne vyplnené a ktoré obsahujú aj stavy meradla. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd uzavrel, že v spore nebola preukázaná skutočná suma, ktorá by bola eventuálnou sumou za odpojený plyn v byte, lebo naopak žalobca v spore skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia nepreukázal,

lebo táto skutočnosť nevyplývala ani zo stanovenia trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti zo dňa 23.10.2018 realitnej kancelárie RoKoS reality s.r.o., pričom žalobca v ďalšom priebehu konania neučinil návrh na vykonanie dokazovania, ktorým by spravodlivo a preukázateľne určil výšku bezdôvodného obohatenia. Zopakovala, že medzi stranami sporu došlo k dohode o výške nájmu v sume 300 eur/ mesiac, avšak za stavu, kedy bol byt plne užívateľný, pričom v dôsledku nemožnosti užívania bytu riadnym spôsobom, nemožno považovať výšku bezdôvodného obohatenia za výšku rovnajúcu sa výške nájmu, ktorú žalovaná uhrádzala v prípade riadneho - plnohodnotného a teda nie značne obmedzeného užívania bytu, a preto výška bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu žalovanou, musí byť nižšia než dohodnutá cena nájomného a to predovšetkým z dôvodu nemožnosti užívania bytu v plnom rozsahu. Žalovaná označila za nespravodlivé rozhodnutie súdu, ktorým prisúdil žalovanému výšku bezdôvodného obohatenia za jeden mesiac vo výške rovnajúcej sa predošlému nájomnému bez toho, aby sa zaoberal resp. aby prihliadol na skutočnosť, že došlo k odpojeniu bytu od plynu.

6.2. Upozornila, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Humenné sp. zn. , r. z. 170628/2019 zo dňa 28.11.2019 podľa ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci na celé zastupovanie v uvedenej právnej veci a súdu prvej inštancie žalovaná vytkla, že nerozhodol o jej návrhu zo dňa 5.2.2020, ktoré bolo súdu doručené dňa 6.2.2020 o 08.58.39 hod., ktorým požiadala súd prvej inštancie o oslobodenie od súdnych poplatkov, v návrhu vyšpecifikovala svoje príjmy a výdavky, ktoré v zásade prevyšovali je reálny príjem, čo má za následok vážne pochybenie súdu i v nadväznosti na výrok o priznaní náhrady trov konania pre žalobcu výrokom III/ rozsudku. Namietla, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal možnosťou použitia , opomenutím využiť vec nesprávne právne posúdil a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa možnosti využitia . Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa v spojení s ust. , a rozsudok je v tejto jeho časti nepreskúmateľný, nakoľko súd nevykonal dôkazy týkajúce sa možnosti oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. možnosti využitia , majúc za to, že v danom prípade na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo bolo preukázané aj listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovanej návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj rozhodnutím CPP Humenné zo dňa 28.11.2019.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a neobsahujúci žiadne vady vytýkané žalovanou potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % tvrdiac, že odvolanie žalovanej je v celom rozsahu nedôvodné, v celom rozsahu sa stotožňujúc s napadnutým výrokom rozsudku aj s jeho odôvodnením, predovšetkým v jeho bodoch 14 a 15. Akcentoval, že žalovaná počas celého konania, ako aj v podanom odvolaní, spochybňuje nárok žalobcu jedine tvrdením, že byt mal byť od 10.12.2018 odpojený od plynu, čím malo dôjsť k pomernému zníženiu nájomného, uvádza avšak toto nepodkladá žiadnymi relevantnými dôkazmi, okrem montážneho listu meradla, ktorý žiadnym spôsobom nepreukazuje pravdivosť tvrdení žalovanej, čo konštatoval už súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. , podľa ktorého: ,,Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma

vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ a zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že: a) dňa 2.10.2017 uzavrel žalobca so žalovanou nájomnú zmluvu k bytu s dobou trvania nájmu dohodnutou v zmysle článku IV bod 1 nájomnej zmluvy na jeden rok odo dňa podpisu nájomnej zmluvy, pričom výška nájomného bola dohodnutá na sumu 300 eur mesačne, b) dňom 2.10.2018 došlo k zániku nájomného vzťahu uplynutím dohodnutej doby jedného roka, c) žalovaná bola povinná odovzdať žalobcovi byt v deň, kedy sa mal nájom skončiť, a to v stave v akom byt prevzala s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, d) žalobca poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na vypratanie bytu a žalovanú oboznámil s tým, že odovzdanie a prevzatie vyprataného bytu prebehne dňa 31.10.2018 o 8.00 hod. v byte, ktorý je predmetom nájmu, o čom žalobca v rámci konania pred súdom prvého stupňa predložil listinné dôkazy, e) žalovaná potvrdila, že byt, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, užívala aj po skončení nájomného vzťahu a ani v dodatočne poskytnutej lehote do dňa 31.10.2018 predmetný byt nevypratala a odmietla ho opustiť, a teda že po skončení nájomného vzťahu užívala byt zjavne bez právneho dôvodu, f) žalovaná odovzdala byt až ku dňu 11.8.2019, čo potvrdzuje aj protokol o odovzdaní a prebratí bytu, ktorý bol vlastnoručne podpísaný žalovanou.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené vo vzťahu k odvolaním napadnutému vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok I/). Vo vzťahu k výroku I/ rozsudku žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené, pričom neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

9. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody tejto napadnutej časti rozsudku (výrok I/), s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ). Skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok I/) neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, tieto boli predmetom dokazovania už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s týmito aj adekvátne pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (výrok I/). Preto odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti tejto napadnutej časti rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I/ nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a , alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak usúdil, že žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je voči žalovanej dôvodná sčasti, a to čo do sumy 3.100 eur.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval nárok žalobcu (v jeho priznanej časti) ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ).

12. Podľa ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

14. Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ho získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení , odvodzuje sa výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko (nie viac), čo sám získal (, ). Za bezdôvodné obohatenie možno teda považovať ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.

15. Príkladom plnenia bez právneho dôvodu, event. plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je i užívanie cudzej veci (bytu) bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Taký užívateľ prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.

16. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne výšku bezdôvodného obohatenia v posudzovanej veci odvodzoval od prospechu, ktorý nadobudla žalovaná. Náležite pritom súd vychádzal z premisy, že majetkovým vyjadrením tohto prospechu je potom peňažná suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla práve formou nájmu, a ktorú by žalovaná ako nájomca bytu bola za bežných okolností povinná plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Aby mohlo ísť o čiastku skutočne obvyklú vzhľadom k porovnávanému stavu, bezpochyby pri porovnávaní musí byť rešpektované tak posudzované miesto a obdobie, ako aj charakter, stav i spôsob užívania konkrétnej veci (v danom prípade bytu).

17. V okolnostiach súdenej veci súd prvej inštancie správne vznik bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti (bytu) žalovanou a stanovenie jeho výšky odvíjal od výšky nájomného zodpovedajúceho nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase, ktorej predmetom sú obdobné nehnuteľnosti, s prihliadnutím na konkrétne podmienky týkajúce sa užívaného bytu. Žalovanej sa v tomto smere nepodarilo spochybniť správnosť úsudku súdu, že žalovaná na svoje tvrdenie, že na jej strane bezdôvodné obohatenie užívaním bytu žalobcu v rozhodnom období nevzniklo, resp. vzniklo v menšom rozsahu, lebo došlo k odpojeniu bytu od plynu, neuniesla dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

18. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ust. ) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

19. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak preto žalovaná v spore tvrdila, že v dôsledku odpojenia bytu žalobcu od plynu svoje užívateľské oprávnenia realizovala v menšom rozsahu, a preto jej bezdôvodné obohatenie nie je vo výške 330 eur mesačne, a nezodpovedá ani výške nájomného 300 eur dohodnutého v nájomnej zmluve, ktorú uzavrela so žalobcom, bolo jej povinnosťou jej tvrdenia preukázať, lebo samotná okolnosť, že k došlo k odpojeniu plynu od bytu, uvedenú obranu žalovanej nepreukazuje. V tomto smere správnosť úsudku súdu preto nie je spôsobilá spochybniť odvolacia námietka žalovanej založená bez ďalšieho iba na samotnom tvrdení, že súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že došlo k odpojeniu bytu od plynu tak, ako na to napokon poukázal už súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku, keď uviedol, že žalovaná v spore netvrdila a nepreukázala ani akou výškou má byť z dôvodu odpojenia od plynu žalobcom požadovaná suma bezdôvodného obohatenia znížená.

20. V korelácii s uvedeným ako opodstatnené nemožno vyhodnotiť ani námietky žalovanej smerujúce k nesprávnemu hodnoteniu listinných dôkazov (žalovanou predloženého montážneho listu meradla, ktoré

obsahuje i ďalšie riadne vyplnené kolonky "Demontáž", a ktoré obsahujú aj stavy meradla) vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom súdu prvej inštancie.

21. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ). Podľa Základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

22. Súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní adekvátne vychádzal z premisy, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak v tomto smere nemožno vytknúť súdu žiadne pochybenia, potom nie je možné ani polemizovať so skutkovými závermi, resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, alebo že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, alebo že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (por. napr. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18.2.2004 sp.zn. ).

23. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku plynie, že v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie vytknúť nemožno. Súdu prvej inštancie nemožno vytýkať, že by vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo že by naopak opomenul pre rozhodnutie podstatné skutočnosti v spore preukázané. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho z vykonaných dôkazov, jednotlivo a ani v ich vzájomnej súvislosti, nemožno učiniť iný záver, ako ho učinil súd prvej inštancie, pričom na vecnej správnosti napadnutého výroku I/ rozsudku nemôže nič zmeniť ani odvolacia námietka žalovanej založená bez ďalšieho iba na tvrdení, že žalobca nepoprel jej tvrdenie, že byt bol odpojený od plynu, a preto je nutné ho považovať za nesporné, ktoré bolo preukázané práve montážnym listom, v ktorom síce dôvod demontáže nie je jednoznačne uvedený, ale je zrejmé, že sa jednalo o demontáž, a ani námietka žalovanej, že skutočnú výšku bezdôvodného obohatenia žalobca nepreukázal, lebo táto skutočnosť nevyplývala ani zo stanovenia trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti zo dňa 23.10.2018 realitnej kancelárie RoKoS reality s.r.o..

24. Zo všetkých uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalovanou uvádzané odvolacie dôvody a námietky nie sú opodstatnené vo vzťahu k výroku I/ rozsudku. Rozsudok je v jeho napadnutom výroku I/ vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

25. Vo vzťahu k žalovanou odvolaním napadnutému výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého výroku III/, ale rozsudok je v tejto odvolaním napadnutej časti potrebné zrušiť podľa , pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi a žalovanej realizáciu procesných práv, priznaných stranám sporu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať odvolací súd z úradnej povinnosti.

26. Námietky žalovanej v odvolaní proti výroku o trovách konania odvolací súd vyhodnotil ako opodstatnené.

27. Je potrebné predovšetkým prisvedčiť žalovanej v jej odvolaní v tom, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa zásady úspechu v spore, avšak opomenul, že aj zo zásady úspechu existuje výnimka upravená v , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu

inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle na majetkové pomery tejto oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne.

29. Judikatúra tiež konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. ).

30. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. -60 je súd v prípade použitia ustanovenia § 257 povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v oporu.

31. Pretože z dôvodov napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd opomenul splniť povinnosť skúmať z úradnej povinnosti aj prípadné (ne)splnenie podmienok pre aplikáciu , pričom nepoužitie ustanovenia vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, vzhľadom na povahu tejto vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nezaoberal samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie o trovách konania sporových strán. Za tohto stavu odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

32. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok vo výroku náhrade trov konania zrušiť v zmysle a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie o trovách konania.

33. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení opätovne rozhodnúť o trovách konania sporových strán, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ) a rozhodnutie náležite odôvodniť aj so zreteľom na argumentáciu žalovanej prednesenú v tomto odvolacom konaní (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943), vrátane odpovede, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle .

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).