Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-16-2021.pdf
PDF · 93.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Komárno, Petőfiho 7, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Ing. Ján Vörös - CREDIT TAX-INFO, s miestom podnikania Zlatná na Ostrove, Mlynská 71, IČO: 14 074 672, o vymoženie sumy 2 225,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 8. augusta 2017 č. k. 5Er/670/2011-35 v časti trov exekúcie a trov právneho zastúpenia takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o trovách exekúcie (II) a trovách právneho zastúpenia (III.) p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia povinnému. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 1, Exekučného poriadku § 262 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23. 05. 2011 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 2 225,58 eura s prísl. a trov exekúcie. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. k. 700-1210363911-GC04/11 zo dňa 28. 03. 2011 vydané Sociálnou poisťovňou. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 01. 06. 2011. Okresný súd Komárno vydal dňa 08. 06. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*056313 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/670/2011 (EX 620/2011) pre súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú, Exekútorský úrad Topoľčany. Dňa 22. 08. 2011 postúpil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 08. 2011 na rozhodnutie. Súdny exekútor zároveň oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie domáhal zastaviť prebiehajúcu exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie č. 700-1210363911-GC04/11 zo dňa 28. 03. 2011 bolo zrušené v celom rozsahu, nakoľko bolo predpísané bez právneho dôvodu. Rozhodnutie č. 700-1210363911-GC04/11 zo dňa 28. 03. 2011 bolo zrušené vydaním nového rozhodnutia č. 700-1210972711-GC04/11 zo dňa 05. 08. 2011. Oprávnený oznámil Okresnému súdu Komárno podaním doručeným dňa 16. 08. 2011, že povinný podal oprávnenému návrh na obnovu konania na rozhodnutie č. 700-1210363911-GC04/11 v sume 2 225,58 eura. Dňa 05. 08. 2011 znížila Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 700-1210972711-GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 08. 2011 povinnému poistné na sumu 192,44 eura. Povinný pohľadávku oprávneného v sume 192,44 eura uhradil priamo na účet oprávneného dňa 10. 08. 2011. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).
2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti druhého a tretieho výroku podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Bola toho názoru, že Okresný súd Komárno pri preskúmavaním dôvodnosti zaviazania oprávnenej k náhrade trov exekúcie, ako i trov právneho zastúpenia povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zavinenie oprávneného. Povinný D.. P. V. je registrovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01. 07. 2010 na základe živnostenského oprávnenia vydaného Obvodným úradom Komárno, č. ŽR: 401-5776 s dátumom vzniku oprávnenia 09. 12. 1992. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistenie a príspevky odvádzať na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinný svoju odvodovú povinnosť dobrovoľne nesplnil v období júl 2010 až február 2011. Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Voči rozhodnutiu 700-1210363911-GC04/11 s dátumom doručenia 08. 04. 2011 nebol uplatnený v zákonom stanovenej lehote riadny opravný prostriedok, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť dňa 09. 05. 2011. Na uspokojenie pohľadávky bol Sociálnou poisťovňou pobočka Komárno uplatnený návrh na vykonanie exekúcie pod číslom návrhu 24930-2/2011-KN zo dňa 23. 05. 2011. Voči rozhodnutiu po nadobudnutí jeho právoplatnosti povinný podal v zákonom stanovenej lehote žiadosť o obnovu konania. Skonštatovala, že poistné bolo predpísané z dôvodu, že zo strany povinného nebola splnená odvodová povinnosť v období júl 2010 až február 2011. Povinný poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 192,44 eura za predmetné obdobie uhradil len na základe rozhodnutia oprávneného. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V predmetnom prípade treba brať do úvahy i skutočnosť, že zo strany povinného došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení, ktoré mali priamy vplyv na vznik pohľadávky, ako i skutočnosť, že povinný nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku - odvolania. Na základe týchto skutočností zastavenie exekúcie nemôže byť jednoznačne dané ako zavinenie oprávneného a z toho dôvodu nemôže byť oprávnený automaticky zaviazaný k úhrade trov exekúcie, ako i trov právneho zastúpenia. Oprávnená mala za to, že súd pri rozhodovaní o zaviazaní oprávnenej k náhrade trov exekúcie, ako i trov právneho zastúpenia povinného nevzal do úvahy a neskúmal zavinenie zo strany povinného. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd v odvolacom konaní k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi a trov právneho zastúpenia povinného nezaviazal oprávnenú.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle § 359, § 362 ods. 1 CSP a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 379, § 380 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP vec prejednal a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 1. júna 2011, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu
- rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Komárno číslo 700-1210363911- GC04/11 zo dňa 28. marca 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9. mája 2011. Súdna exekútorka bola poverená vykonaním exekúcie na základe poverenia, ktoré jej bolo doručené dňa 27. júna 2011. Súdna exekútorka dňa 22. augusta 2011 postúpila prvoinštančnému súdu návrh na zastavenie exekučného konania povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekučného konania sa dňa 19. apríla 2013 vyjadrila oprávnená. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní oprávnenou odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím
majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného, i práva tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (medzi nimi aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
7. V zmysle vyššie uvedeného sa exekučné konanie môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Jedným z uvedených dôvodov „in concreto“ je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v príslušnom znení s poukazom na § 223 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 57 ods. ods. 1 písm. b) s odkazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v príslušnom znení povinný v prípade, ak došlo po začatí exekúcie k zrušeniu exekučného titulu alebo sa exekučný titul stal neúčinným, danú exekúciu zastaviť. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd predmetnú exekúciu v zmysle citovanej právnej úpravy po vecnej i právnej stránke správne zastavil a svoje rozhodnutie v zákonnom rámci aj odôvodnil, čo umocňuje aj skutočnosť, že oprávnená danú skutočnosť v podanom odvolaní nerozporovala.
9. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (mutatis mutandis I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. V systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd Slovenskej republiky. K najvyšším súdnym autoritám sa nepochybne kategorizuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva a v rámci aplikácie únijného práva aj Súdny dvor Európskej únie. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Vyššie uvedený rámec sa kategoricky vzťahuje aj na exekučné konania.
10. Vo vzťahu k argumentu oprávnenej, ktorým namietla nedostatok súdu prvej inštancie spočívajúci v nedostatočnom skúmaní všetkých relevantných skutočností odôvodňujúcich zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie v aspekte § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v príslušnom znení, odvolací súd uvádza, že súdna prax sa v tomto rozmere s výkladom citované ustanovenia vysporiadala tak, že podľa § 196 a § 197 Exekučného poriadku v príslušnom znení potvrdila generálnu povinnosť spočívajúcom v tom, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, je na úhradu trov exekúcie vo všeobecnosti zaviazaný povinný a len výnimočne môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Pod zavinením oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd pri zvažovaní aplikácie tejto výnimky by mal vychádzať z okolností, ktoré viedli k zrušeniu exekučného titulu alebo dôvodu pre ktorý sa stal exekučný titul neúčinný, a ktoré mali za následok zastavenie exekúcie. (M. m. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 4/2015, sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 6/2012, sp. zn. 4 MCdo 11/2008, sp. zn. 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 2/2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 296/2020-15).
11. Podmienkou aplikácie ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v príslušnom znení je preukázanie skutočnosti, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V kontexte citovaného ustanovenia sa pojem „zavinenie“ s prihliadnutím na interpretáciu vyšších súdnych autorít rozumie porušenie procesných predpisov. Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou je objektívne preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním (komisívnym alebo omisívnym) oprávneného a následkom v podobe zastavenia exekúcie. V tejto rovine je súd povinný primerane skúmať okolnosti, ktoré bezprostredne viedli k zrušeniu exekučného titulu alebo dôvodu pre ktorý sa stal exekučný titul neúčinný.
12. V aspekte vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v príslušnom znení na predmetné konanie a zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd v tomto smere na potvrdenie správnosti záverov prvoinštančného súdu uvádza, že z obsahu súdneho spisu nesporne vyplýva, že oprávnená v exekučnom titule zaviazala povinného na peňažné plnenie vo výške 2 225,58 eura, pričom správne malo plnenie znieť na sumu 192,44 eura. S poukazom na ustanovenie § 223 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení došlo rozhodnutím vydaným Sociálnou poisťovňou č. 700-1210972711-GC04/11 zo dňa 5. augusta 201, ktorým Sociálna poisťovňa zaviazala povinného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 192,44 eura, k zrušeniu exekučného titulu. Bezprostrednou okolnosťou, ktorá podmienila zrušenie exekučného titulu bolo nesprávne predpísanie výšky dlžnej sumy v exekučnom titule zo strany oprávnenej. Nesprávny postup oprávnenej pri predpisovaní dlžnej sumy v exekučnom titule podmienilo správanie sa povinného vo forme podania návrhu na začatie obnovy konania, výsledkom ktorého bolo vydanie nového rozhodnutia vo veci, ktoré založilo dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v príslušnom znení.
13. Na vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že povinný proti exekučnému titulu nevyužil riadny opravný prostriedok (odvolanie), hoc tak mohol urobiť a predpokladane tak predísť exekúcii odsúdenej na neúspech ale domáhal sa nápravy protizákonného stavu až prostredníctvom mimoriadneho opraveného prostriedku. V tomto smere je potrebné poukázať na základnú ideu, resp. účel mimoriadnych opravných prostriedkov ako takých, ktorá vychádza zo základného cieľa nastolenia požadovanej miery právnej istoty a stability. Najčastejšie ide o situácie, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nedosahuje požiadavku zákonnosti, aby sa tak plnohodnotne zabezpečilo právo na súdnu ochranu. V tejto rovine nie je možné vysloviť názor, ktorý by dopadal na ťarchu povinného, a to so zreteľom aj na skutočnosť, že možnosť uplatnenia riadneho opravného prostriedku je právom účastníka, pri neuplatnení ktorého žiaden zákon neprezumuje mieru zodpovednosti v takej miere, ktorá by zakladala iný záver ako vyslovil súd prvej inštancie v napadnutom uznesení.
14. K argumentu oprávnenej, že ak by povinný riadne odvádzal odvody, tak by k žiadnej exekúcii nedošlo, odvolací súd opakovane uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Z tejto premisy je možné vyvodiť záver, že už samotný výkon exekúcie, ktorý je principiálne (všeobecne) vedený na ťarchu povinného, je ad hoc zodpovednostným následkom za porušenie zákonných (zmluvných) povinností, ktorých sa povinný svojím správaním dopustil. Naopak aplikácia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávňuje exekučný súd, aby posúdil legitímne požadovanú mieru obozretnosti, resp. opatrnosti oprávneného pri uplatňovaní jeho práv v exekučnom konaní tak, aby predchádzal vzniku neopodstatnených nákladov na vedenie exekúcie a zanedbanie tejto požiadavky sankcionoval v zmysle aplikácie citovaného právneho ustanovenia.
15. V Exekučnom poriadku sa explicitne nerieši možnosť náhrady trov exekučného konania vzniknutých povinnému. Tým, že zákonodarca nevyriešil explicitne náhradu trov povinného, ponechal túto otázku v osobitných prípadoch (ako je to aj v danej veci) súdnej interpretácii. Podľa názoru odvolacieho súdu
platná právna úprava nevylučuje v konkrétnych okolnostiach prípadu aj výklad pripúšťajúci aplikáciu Civilného sporového poriadku, pretože táto prichádza do úvahy vtedy, ak Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. (Exekučný poriadok, ako už bolo spomenuté, aj keď upravuje náhradu trov exekučného konania osobitným spôsobom, nemá vlastnú úpravu o náhrade trov exekúcie povinného). Primeraná aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku, v konkrétnom prípade umožňuje na predmetnú vec aplikovať ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP. K otázke náhrady trov právneho zastúpenia povinného odvolací súd konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností je bez pochybností zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku procesného zavinenia na strane oprávnenej. Oprávnená mala k dispozícii poznatky, z ktorých sa aj s prihliadnutím na požiadavku minimálnej obozretnosti, resp. opatrnosti dal predvídať výsledok exekúcie, a ktorému sa pri náležitej opatrnosti dalo predísť. Za takéhoto stavu by bolo v rozpore s princípmi elementárnych požiadaviek spravodlivosti (čl. 2 CSP), keby mal byť trovami právneho zastúpenia zaťažený povinný, ktorý nenesie žiadne procesné zavinenie na tom, že exekučný súd musel exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v príslušnom znení zastaviť. (M. m. III. ÚS 296/2020-1, IV. ÚS 325/2010-16, II. ÚS 410/2010-16).
16. Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávnenej uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).