Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/5/2017

Potvrdené rozhodnutím 22Co/32/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1/ T. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F., 2/ Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Matúš Hríb, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, XXX XX U. W. M., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/5/2017-221 zo dňa 21.05.2021 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: X./. T. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F., X./. Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T.W. XX, XXX XX F., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Matúš Hríb, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému: Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, XXX XX U. W. M., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, V.. Ú.. F. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.425 m2.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2017 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 k nehnuteľnosti kat.úz. F., zapísanej na LV č. X ako rodinný dom č.s. XXXX stojaci na parc. č. XXXX a parcely registra C, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 503 m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 67 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1425 m2. 1.2. V žalobe žalobcovia uviedli, že k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti svedčí vlastnícke právo v prospech žalovaného a to na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa , ktorá bola písomne vyhotovená dňa 18.10.1999, podľa ktorej medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 18.10.1999, ktorou veriteľ vypožičal dlžníkom sumu 800.000,- Sk. Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 bola písomne spracovaná a podľa nej mal veriteľ vyplatiť dlžníkom v hotovosti sumu 800.000,- Sk. Týmto zmluvám predchádzalo písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi dcérou žalovaného J. I. E. T. Q. dňa 07.11.1997, podľa ktorej mala J. I. vypožičať sumu 800.000,- Sk T. Q., avšak v skutočnosti k požičaniu týchto finančných prostriedkov nikdy nedošlo, tieto boli poskytnuté synovcovi T. Q. Y. I.. Zmluvu T. Q. podpísal iba z toho dôvodu, že synovec ho požiadal o takúto láskavosť. Keďže išlo iba o zmluvu o pôžičke a T. Q. veril svojmu synovcovi, že nebude mať z takto podpísanej zmluvy žiadne záväzky, tak túto zmluvu podpísal. Keďže žalobcovia nikdy nechceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke a ani si zo strany J. I. a ani zo strany žalovaného žiadne finančné prostriedky nevypožičali, tak keď sa prišiel žalovaný vyhrážať žalobcom, že ich ide vysťahovať z rodinnému domu, nakoľko nevrátili 800.000,- Sk, tak ako sa údajne zaviazali vo vyššie citovaných zmluvách a žalovaný nechal vypnúť elektrickú energiu do rodinného domu, žalobcovia podali na tunajší súd žalobu o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp.zn. . V rámci konania boli robené aj

znalecké posudky na pravosť podpisov, celistvosť listín a dôveryhodnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Znalecké posudku ustálili tú skutočnosť, že podpisy neboli pravé a to konkrétne podpis T. Q. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997, jednoznačne nebol ani pravý podpis T. Q. na výdavkovom doklade zo dňa 19.10.1999, jednoznačne nešlo o podpis Š. Q. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 a rovnako ani podpis T. Q. na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997, pričom tieto pokladničné doklady mali potvrdiť údajné prevzatie finančných prostriedkov zo strany žalobcov. Touto skutočnosťou sa zaoberal znalecký posudok Ing. Bc. Jozefa Mateja č. 1/2005. V znaleckom posudku sa posudzovala aj otázka celistvosti zmluvy o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, z ktorého je zrejmé, že išlo o vpisovanie textu do uvedených zmlúv a teda išlo o podvodné konanie zo strany žalovaného. Tieto závery potvrdil aj kontrolný znalecký posudok č. 10/2006 PhDr. Igora Grajciara, ktorý je rovnako súčasťou citovaného spisu. Po takto vykonaných dôkazoch do spisu bola doručená listina o tzv. späťvzatí žaloby z dôvodu, že došlo k mimosúdnej dohode. Je pravdou, že súd zisťoval pravosť podpisov, aj keď žalobcovia tvrdili a dodnes tvrdia, že k žiadnemu späťvzatiu žaloby nepristúpili. Súd však z tohto dôvodu uznesením zo dňa 18.08.2016 konanie zastavil a toto uznesenie potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.02.2017. Žalobcovia zdôraznili, že nikdy nemienili uzatvoriť žiadnu zmluvu o pôžičke a ani si nikdy nevypožičali od žalovaného a ani od jeho dcéry žiadne finančné prostriedky. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy, ktorej jednoznačne chýba prejav vôle zo strany žalobcov ako údajných vypožičiavateľov na finančný obnos 800.000,- Sk a z právneho hľadiska išlo o neexistentný právny úkon - nulitný právny úkon. S poukazom na , , , majú žalobcovia za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a preto sa žalobcovia domáhajú určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do ich podielového spoluvlastníctva a to tak, ako im patrila pred spísaním zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999.

2.1. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, registrovanou Správou katastra Bardejov pod č. vkladu V 133/2000, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 19.01.2000. Znaleckým posudkom č. 01/2005 Ing. Bc. Jozefa Mateja bolo dokázané, že podpisy na zmluve o zabezpečovacom prevod práva a zmluve o pôžičke sú pravými podpismi žalobcov. S poukazom na závery znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. uviedol, že znalecký posudok č. 10/06 PhDr. Igora Grajciara bol vyhotovený ako kontrolný posudok k znaleckému posudku č. 01/2005 Ing. Bc. Jozefa Mateja. Zo znaleckého posudku Ing. Bc. Jozefa Mateja vyplynulo, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok, že podpis žalobcov na zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý, že Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok a že podpisy žalobcov na zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý. Ďalšie závery znaleckého posudku Ing. Bc. Jozefa Mateja, a to, že podpis žalobcov na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie sú pravé a podpis T. Q. na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne určite nie je pravý vyvrátil kontrolný znalecký posudok PhDr. Igora Grajciara, ktorý jednoznačne potvrdil, že podpisy T. Q. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 a zo dňa 19.10.1999 sú podpismi T. Q.. Pri podpise Š. Q. znalec nevedel určiť jednoznačnosť záverov. K záverom znaleckého posudku Ing. Bc. Jozefa Mateja ohľadne dopisovania konkrétnych údajov do zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a zmluvy o pôžičke uviedol, že v čase podpisovania predmetných zmlúv tieto existovali v predtlačených formulároch, text sa do nich vpisoval prostredníctvom stroja alebo počítača. Až po vpísaní textu do predtlače sa zmluva následne podpisovala a overila na Notárskom úrade. 2.2. Žalovaný uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, registrovanou Správou katastra Bardejov pod č. vkladu V 133/2000, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 19.01.2000 a teda vlastníkom predmetných nehnuteľností je vyše 17 rokov. S poukazom na uviedol, že aj keby zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola neplatná, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Oprávnená držba začala plynúť dňom 19.01.2000 a uplynula dňa 19.01.2010. To, že na okresnom súde prebiehalo konanie o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pod sp.zn. nemá vplyv na oprávnenosť držby žalovaného a jeho dobromyseľnosť. V prípade, ak by súd považoval konanie vedené pod sp.zn. spôsobilé negovať dobrú vieru žalovaného pri vydržaní, je tu ešte ďalšia skutočnosť, ktorá je pre začiatok plynutia vydržacej doby nespochybniteľná. Žalobcovia a žalovaný uzavreli dňa 25.10.2006 mimosúdnu dohodu, na základe ktorej bolo konanie o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva vedené pod sp.zn. zastavené. Žalobcovia spochybnili aj tento svoj právny úkon, avšak zo znaleckého posudku č. 109/2013 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo, že žalobcovia túto dohodu uzavreli a sú ňou viazaní. Z bodu 2 mimosúdnej dohody zo dňa 25.10.2006 vyplýva, že „Žalobcovia ako účastníci tejto dohody výslovne vyhlasujú, že vyššie citovanú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorú vlastnoručne podpísali so žalovaným dňa 18.10.1999 považujú za platnú, pričom jej obsah vyjadruje ich slobodnú vôľu a vážnu. Žalobcovia zároveň vyhlasujú, že bez akýchkoľvek podmienok uznávajú všetky nároky žalovaného vyplývajúce z tejto zmluvy.“ Žalovaný bol od roku 2000 evidovaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník. Dňa 25.10.2006 žalobcovia uzavretím mimosúdnej dohody uznali vlastnícke právo žalovaného a teda od 25.10.2006 nemožno mať pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného, že mu vlastnícke právo patrí. Vydržacia doba žalovaného s určitosťou uplynula dňa 25.10.2016, ak nie už v roku 2010.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.10.2018, na ktorom žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva a to z dôvodu zosúladenia právneho stavu, ktorý existuje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, ktorý je nesprávny, keďže o vlastnícke právo mali žalobcovia prísť na základe nulitného právneho úkonu.

4. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 03.10.2018 č.k. -80 o žalobe žalobcov rozhodol takto: „I. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, kat. úz. F. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.425 m2. II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“. Voči rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.05.2020 č.k. -156 na základe odvolania žalovaného zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018 č.k. -80 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol nasledujúce: „15. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 16. Súd má povinnosť ex offo skúmať platnosť právnych úkonov. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby bola absolútna neplatnosť „spornej zmluvy“ z dôvodu, že obchádza zákon. Tento dôvod však žalobcovia v žalobe netvrdili a nenavrhovali ho ani dokazovať. Žalobcovia tvrdili absolútnu neplatnosť spornej zmluvy spočívajúcu v absencii prejavu vôle žalobcov. Ak v priebehu konania dôvody neplatnosti neboli stranami vôbec spomenuté, tvrdené, ani preukazované, nepostupoval súd prvej inštancie správne, ak sporové strany o odlišnom právnom posúdení vopred neupovedomil a neumožnil sa im k nemu vyjadriť ( ). Žalovaný sa tak postupom súdu prvej inštancie dostal do pozície, kedy nemal možnosť sa po právnej stránke vyjadriť k novému aspektu právneho posúdenia prípadu, čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. Nakoniec aj samotní žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu konštatujú, že v prípade zmeny rozsudku by takáto žalovaným navrhovaná zmena založila rovnaké dovolacie dôvody na ich strane.

17. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2007 sp.zn. vyplýva: „navyše treba prisvedčiť námietke žalovaných, že tým, že súd 1. stupňa určil, že zmluva o prevode majetku je neplatná, ale nie z dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, odňal mu možnosť k tomuto dôvodu sa vyjadriť. I keď ide o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú by mal súd prihliadať aj ex offo, a preto nie je viazaný dôvodmi žalobcu, nemal by žalobe vyhovieť z dôvodu, ku ktorému dotknutý účastník nemohol uplatniť svoju obranu.“ 18. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 19. Podľa , strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. 20. Zásada kontradiktórnosti, ktorá je jednou zo všeobecných zásad civilného sporového konania a jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti strán, v tzv. rovnosti zbraní, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať i možnosť zoznámiť sa s takým dokladom a pripomienkou predloženým súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Y. proti Francúzsku z 18. marca 1997). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.decembra 2001 je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde súd odníme strane konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, a vytvorí tak dotknutej strane konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhá strana konania, prípadne tam, kde strana konania nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetky strany konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva, predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS42/09, ). Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je zároveň nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania (viď nález ÚS SR sp. zn. z 10.7.2013), preto právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má strana konania aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti strany konania vyjadriť sa k úkonu protistrany je poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie súdom tak, aby strana konania mala nielen možnosť oboznámiť sa s obsahom podania protistrany, ale aj možnosť účinne sa vyjadriť ešte v čase pred rozhodnutím súdu. 21. Nakoľko napadnutý rozsudok bol vyhlásený bez toho, aby sa mohli sporové strany vyjadriť k „novému“ právnemu posúdeniu, ktoré zo žaloby nevyplývalo a ktoré ani žalujúca strana netvrdila, a ktoré ex offo uplatnil súd prvej inštancie až v napadnutom rozsudku, bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, a preto obstojí odvolateľom namietaný odvolací dôvod podľa .“. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd s poukazom na , , 37, , , , , , , , uviedol nasledujúce: „32. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení ich vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva, pretože v prípade vyhovenia žalobe žalobcovia dosiahnu zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri a vyhovujúci rozsudok môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. 33. Vychádzajúc z prechodných ustanovení k právnym úpravám po novelizácií s účinnosťou od 1.1.2008 je potrebné vznik zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 18.10.1999, ako aj nároky z nej vyplývajúce posudzovať podľa v znení pred novelou. 34. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva vtom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Pri

splnení zabezpečeného záväzku je veriteľ povinný dlžníkovi opäť umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, teda dlžník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. Predmetom prevodu práva môže byť akékoľvek právo, aj vlastnícke. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo v prípade, ak predmetom prevodu je takéto právo. 35. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva (ďalej len „sporná zmluva“) sa strany sporu v zmysle (v znení do 31.12.2007) dohodli na zabezpečovacom prevode sporných nehnuteľností s tým, že zabezpečenie zanikne úplným a včasným splnením dlhu. Ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, teda požičaný dlh (čiastka) je kúpnou cenou sporných nehnuteľností. Dlžník berie (dlžníci) na vedomie, že po uplynutí určenej doby na vyrovnanie pohľadávky uvoľnia rodinný dom a súhlasia s deložáciou - vysťahovaním. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spornej zmluvy z hľadiska jej súladu so zákonom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a na ich podklade dospel k záveru, že sporná zmluva je absolútne neplatná v zmysle , nakoľko svojim obsahom a účelom obchádza zákon. V žalobe tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy o ZPP spočívajúcom v absencii prejavu vôle žalobcov sa súd prvej inštancie nezaoberal a ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal s poukazom na účelnosť a hospodárnosť konania. 36. Podľa , v znení k 18.10.1999, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. 37. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR „o zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k („dočasnej“) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; V prípade jeho splnenia sa obnovuje jeho stav (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. ). Ako už uviedol Najvyšší súd v rozsudku z 25.6.2009, až do novely bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná. Výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v jedinom ustanovení treba podať so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formu zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).“ 38. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že obsahovou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bolo aj ocenenie prevádzaného práva odvolací súd uvádza, že z tejto zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť postup pri prípadnej čiastočnej úhrade dlhu a vyplatenie rozdielu naspäť dlžníkovi. Nemôžu obstáť tvrdenia žalovaného, že uvedený nedostatok nie je možné sankcionovať a aj ďalší spôsob uspokojenia veriteľa a to predajom nehnuteľností tretej osobe za cenu 800.000,- Sk treba vyvodzovať zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.1999, respektíve zo splnomocnenia vystaveného toho istého dňa s overenými podpismi žalobcov, prípadne z ďalších prehlásení. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu ide o podstatnú náležitosť právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, o obligatórnu náležitosť. 39. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poznamenáva, že o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, rozhoduje prvoinštančný súd. Tento zváži prípadné doplnenie dokazovania ohľadne tvrdenej dobromyseľnosti žalovaného, avšak zároveň je potrebné uviesť, že pre prípadné vydržanie je potrebné splniť aj ďalšie atribúty, a to povinnosť oprávneného držiteľa vec držať, užívať, obhospodarovať... Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že predmetné nehnuteľnosti užívajú práve žalobcovia 1/ a 2/, ktorí tam majú aj trvalé bydlisko. Rovnako je potrebné preveriť rozporné tvrdenia strán o ne/splatení pôžičky. 40. Za daného stavu odvolací súd v zmysle zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 41. Úlohou súdu prvej inštancie bude po predchádzajúcom upovedomení strán sporu o odlišnom právnom posúdení a pri dodržaní postupu v zmysle , ako aj zásady uvedenej v , po prípadnom doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcov 1/ a 2/.“

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2020 uviedol, že odvolací súd (odhliadnuc od výslovného konštatovania o tom, že súd prvej inštancie svojim meritórnym rozhodnutím porušil právo

žalovaného na spravodlivý proces, keď bez predchádzajúceho upozornenia rozhodol na podklade celkom iných záverov, než o aké sa vo svojej žalobe opierali žalobcovia) v odôvodnení svojho uznesenia nepochybne dal súdu prvej inštancie i stranám sporu na zreteľ, že zabezpečovací prevod práva tak ako bol upravený v plnil až do prijatia novely č. účinnej odo dňa 01.01.2008 nielen zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. O uvedenom svedčí predovšetkým to, že odvolací súd vo svojom uznesení výslovne citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. , v odôvodnení ktorého bolo poukázané na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 25.06.2009 o tom, že zabezpečovací prevod práva plnil do prijatia novely č. aj uhradzovaciu funkciu. S prihliadnutím na to už žalovaný nemá žiadne pochybnosti o tom, že také dojednanie v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktoré pripúšťa trvalý prevod práva na veriteľa pri neuhradení dlhu zo strany dlžníka, podľa právnej úpravy platnej do 27.12.2007 nie je v rozpore so zákonom. V nadväznosti na vyššie uvedené závery žalovaný uvádza, že v tomto súdnom konaní bolo riadne preukázané, že : a) medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999, na základe ktorej žalovaný odovzdal žalobcovi I sumu vo výške 800.000,- Sk, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.10.1999, - pravosť podpisu žalobcu I na zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, - pravosť podpisu žalobcu II na zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, - pravosť podpisu žalobcu I na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom PhDr. Igorom Grajciarom v znaleckom posudku č. 10/2006 zo dňa 19.09.2006 (tento znalecký posudok bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, na základe ktorého bolo prvotne konštatované, že podpis žalobcu I na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 nie je pravý), b) medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom tam označených nehnuteľností v dôsledku neuhradenia tam špecifikovaného dlhu zo strany žalovaných, - pravosť podpisu žalobcu I na zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, - pravosť podpisu žalobcu II na zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa „vpisovania“ niektorého textu či už do zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.1999, alebo do zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, k tomu sa žalovaný zrozumiteľne vyjadril jednak v tomto súdnom konaní a jednak aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. a to tak, že znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.1999 a tiež zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bolo vopred pripravené na predvyplnenom tlačive s tým, že niektoré (podstatné) údaje boli dopísané strojovo až dodatočne pri podpisovaní obidvoch zmlúv. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný bez akýchkoľvek pochybností presvedčený o tom, že mu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetnom tohto konania (resp. správne určenie vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom tohto konania).

7. Žalobcovia v podaní zo dňa 05.11.2020 uviedli, že za zásadné považujú konštatovanie odvolacieho súdu v bode 34. odôvodnenia prvá veta, kde odvolací súd jednoznačne hovorí, že zmluva o zabezpečovacom prevode môže byť uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom výlučne, teda takýto prostriedok zabezpečenia sa vylučuje pre pohľadávku iného veriteľa ako vlastníka predmetu prevodu. V danom prípade žalobcovia dlžníkmi neboli, teda zmluva o zabezpečení záväzku nemohla byť platne uzatvorená vôbec. Žalobcovia od počiatku a bezo zmeny tvrdili, že dlžníkom je Y. I., ktorý skutočne požičané prostriedky prevzal a takisto ich aj splácal, čo žalobcom prisľúbil, preto poskytli svoj dom ako zábezpeku. V ďalšom odvolací súd vyčíta žalovanému nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy (bod 38. odôvodnenia), čo je rovnako v neprospech jeho tvrdení. V neposlednom rade sa odvolací súd vyjadruje aj k otázke vydržania, kde žalobcovia súdu opakovane tvrdia, že dom užívajú výlučne oni, čo vlastne konštatuje aj odvolací súd. Na preukázanie tohto tvrdenia žiadajú vypočuť žalobcov a žalovaného, prípadne vykonať obhliadku na mieste samom s výsluchom najbližších susedov o otázke užívania domu. Žalovaný dom nikdy neužíval a jedine čo spravil bolo to, že žalobcov v dôsledku obrany svojho vlastníckeho práva nechal odpojiť od elektrickej energie, čo trvá už viac rokov. Žalobcovia majú za to, že k uvedenému došlo uvedením do omylu a žalovaný ako zapísaný vlastník tak znemožňuje plné užívanie domu skutočným a pravým vlastníkom a to žalobcom, čo považujú za akt pomsty, ktorý sa v ich bežnom živote hlboko a negatívne prejavuje, nakoľko nemajú prístup k elementárnej potrebe

- elektrine, čo ich obmedzuje v rozsiahlom spektre, pretože nemôžu svietiť, variť, prať, pozerať tv a

používať elektrické spotrebiče a celkovo tak majú výrazne zníženú životnú úroveň, čo sa negatívne prejavuje aj na ich zdraví. Záverom uviedli, že zrušovacím dôvodom bolo neoboznámenie strán s odlišným právnym posúdením danej veci, ku ktorému sa však obe strany vyjadrili v priebehu odvolacieho konania a žalobcovia trvajú na svojej argumentácii v celom rozsahu. Zdôraznili, že judikatúra aj pre pôvodnú právnu úpravu zabezpečovacieho prevodu stanovila zákaz trvalého prevodu vlastníctva a odvolací súd v tomto smere nevyslovil žiadne odlišné právne stanovisko.

8. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.12.2020 uviedol, že nesúhlasí s predbežným právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie vysloveným na pojednávaní dňa 27.11.2020 prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi stranami sporu dňa 18.10.1999 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obsahuje ustanovenie o tom, že si žalovaný (pri nevrátení pôžičky) ako veriteľ natrvalo ponechá vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie k vyššie uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu veci dodal, že tomuto predbežnému právnemu posúdeniu veci podľa jeho názoru neodporuje ani záväzný právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia č.k. -156 zo dňa 14.05.2020. Žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo riadne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 a zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 (jednotlivé podpisy žalobcov na týchto zmluvách boli dokonca podrobené znaleckému preskúmaniu ich pravosti so záverom o tom, že sa jedná o pravé podpisy žalobcov - viď. str. 2 a 3 vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2020). Rovnako tak bolo vykonaným dokazovaním riadne preukázané, že žalovaný dňa 19.10.1999 odovzdal žalobcovi I pôžičku vo výške 800.000,- Sk a žalobcovia túto pôžičku žalovanému ani do dnešného dňa nevrátili. Keďže právo žalovaného na vrátenie pôžičky bolo v danom prípade zabezpečené inštitútom zabezpečovacieho prevodu práva, tak sa žalovaný v dôsledku nevrátenia pôžičky v lehote splatnosti (ku dňu 18.01.2000) stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností v hodnote 800.000,- Sk. Nie je sporné, že takéto priame nadobudnutie vlastníckeho práva veriteľom v zmysle predchádzajúceho odseku je súčasnou právnou úpravou už zakázané, avšak podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 27.12.2007 (tzn. aj v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999) takéto priame nadobudnutie vlastníckeho práva veriteľom zakázané nebolo. Žalovaný opiera svoju argumentáciu o to, že takéto priame nadobudnutie vlastníckeho práva veriteľom na podklade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo dovolené, aj o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. , o uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 25.06.2009) a o odbornú právnickú literatúru od vedúcich osobností práva (napr. Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., Prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., JUDr. Milan Ľalík, Prof. JUDr. Karol Plank, CSc. a iní) - viď. str. 1 a 2 vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2020. Totižto tie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje vo svojom rozsudku č.k. -80 zo dňa 03.10.2018, pojednávali o absolútnej neplatnosti len takých zmlúv o zabezpečovacom prevode práva podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 27.12.2007, ktoré buď neobsahovali vôbec žiadny spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva alebo ako spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva upravovali priame nadobudnutie vlastníckeho práva veriteľom bez toho, aby bola v zmluve bližšie špecifikovaná cena, resp. hodnota takto nadobúdaného predmetu zabezpečovacieho prevodu práva veriteľom (čo v takom prípade de facto zakaždým vyvolávalo rozpor s dobrými mravmi pre hrubý nepomer medzi hodnotou nesplneného dlhu a hodnotou nadobúdaného predmetu zabezpečovacieho prevodu práva). Pri pohľade na zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 v tejto veci je však bezpochyby zrejmé, že ani o jeden z prípadov podľa predchádzajúceho odseku sa nejedná a preto niet žiadnych pochýb o tom, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je platným právnym úkonom a výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalovaný a nie žalobcovia. Inými slovami povedané, dojednanie o priamom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným pre prípad nesplnenia zabezpečeného dlhu zo strany žalobcov v danom konkrétnom prípade nebolo zakázané ani právnou úpravou platnou a účinnou do 27.12.2007 a neodporuje mu ani neskoršia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorá absolútnu neplatnosť zmlúv o zabezpečovacom prevode práva spájala iba s takými zmluvnými dojednaniami, ktoré v tomto prejednávanom prípade zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 neobsahuje a je preto aj z tohto pohľadu platným právnym úkonom. Pokiaľ ide o otázku vydržania, či návrh žalovaného na doplnenie dokazovania v tomto smere, žalovaný uvádza, že je v celom rozsahu presvedčený o dôvodnosti svojej argumentácie v zmysle svojho vyjadrenia zo dňa 22.10.2020 a v zmysle tohto záverečného vyjadrenia a preto vo vzťahu k otázke vydržania iba odkazuje na doterajšie písomné podania svojho predchádzajúceho právneho zástupcu a nenavrhuje v tomto smere ani žiadne doplnenie dokazovania.

9. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil viaceré pojednávania, pričom na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 oboznámil právnych zástupcov strán sporu s predbežným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018.

10. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to listu vlastníctva, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, zmlúv o pôžičke, žiadosti o ukončenie odberu elektriny, mimosúdnej dohody, spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. , plnomocenstva, znaleckého posudku, uznaní dlhu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. X, V..Ú.. F. vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník pozemkov parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1425 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 - V 133/2000.

12. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva datovanej dňa 18.10.1999 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dňa 18.10.1999 uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkom sumu 800.000,- Sk a dlžníci sa ju zaviazali splácať (Čl. I). V zmysle Čl. II dlžníci osvedčili, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. X U. V..Ú.. F., parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1425 m2, rodinný dom súp. č. XXXX. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke (Čl. I) dlžníci touto zmluvu previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v Čl. II na veriteľa (Čl. III). Podľa Čl. IV zmluvy, ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom nehnuteľností uvedených v Čl. II. Teda splatením dlhu sa mu vlastníctvo týchto nehnuteľnosti vracia do pôvodného stavu v jeho prospech, na jeho meno, zápisom so katastra nehnuteľností. O tom je veriteľ povinný dlžníkovi vydať a zároveň aj príslušnému katastrálnemu úradu, potvrdenie - kvitanciu, o splnení dlhu s obsahom, že dlh dlžníka zanikol, a že vlastnícke právo na nehnuteľnosti uvedené v čl. II. sa v katastre zapíše ako vlastníctvo dlžníka. Ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v čl. II. tejto zmluvy, teda požičaný dlh /čiastka/ je kúpnou cenou nehnuteľností uvedených v Čl. II. Dlžník berie /dlžníci/ na vedomie, že po uplynutí určenej doby na vyrovnanie pohľadávky uvoľnia rod. dom a súhlasia s deložáciou - vysťahovaním.

13. Zo zmluvy o pôžičke datovanej dňa 18.10.1999 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi vyplýva, že veriteľ požičiava dlžníkom sumu 800.000,- Sk v hotovosti. V zmysle Čl. II dlžníci podpisom zmluvy potvrdili prevzatie uvedenej čiastky a zaviazli sa ju vrátiť veriteľovi v lehote do troch mesiacov od jej poskytnutia, t.j. do 18.01.2000.

14. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2000 voči žalovanému domáhali určenia, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa registrovaná pred OÚ Bardejov, odbor katastrálny pod č. V 133/2000 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X, V.. Ú.. F. je neplatná. Predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.12.2000. Neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva sa žalobcovia domáhali tvrdiac, že predmetnú zmluvu nepodpisovali a ich podpis na takejto zmluve nemôže byť pravý. Dňa 08.01.2007 bolo do spisu doručené späťvzatie návrhu na začatie konania podpísané žalobcami, pričom dôvodom späťvzatia žaloby malo byť dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalovaným. Dňa 13.03.2007 právna zástupkyňa žalobcov súdu oznámila, že žalobcovia späťvzatie návrhu neurobili, takúto listinu nepodpísali s tým, že trvajú na podanej žalobe, keďže k mimosúdnej dohode so žalovaným nedošlo. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2008 bolo za účasti právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovaného a syna žalovaného, ktorý sa na pojednávaní zúčastnil na základe splnomocnenia samotného žalovaného, oboznamované späťvzatie návrhu ako aj oznámenie žalobcov, že toto späťvzatie neurobili.

15. Zo znaleckého posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005 vypracovaného znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. vyplýva, že

1. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok. 2. Suma „=800.000,- Sk“ v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne

- určite bola dodatočne dopisovaná. 3. Odsek 2 v čl. IV. v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite bol dodatočne dopisovaný. 4. Podpis T. Q. na Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý. 5. Podpis Š. Q. na Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý. 6. Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok. 7. Suma „=800.000,- Sk“ v Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite bola dodatočne dopisovaná. 8. Podpis T. Q. na Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý. 9. Podpis Š. Q. na Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý. 10. Podpis T. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne - určite nie je pravý. 11. Podpis J. I. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 je jednoznačne - určite pravý. 12. Podpis T. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie je pravý. 13. Podpis Š. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie je pravý. 14. Podpis T. Q. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne - určite nie je pravý. 15. Podpis J. I. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 je jednoznačne - určite pravý.

16. Zo znaleckého posudku č. 10/06 zo dňa 19.09.2006 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom Grajcarom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. vyplýva, že 1. Sporný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 podpísal vlastnoručne T. Q., ide teda o pravý, autentický podpis. 2. Sporný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 podpísal vlastnoručne T. Q., ide teda o pravý, autentický podpis. 3. V prípade sporného podpisu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 možno jednoznačne stanoviť, že ho nenapísal T. Q., avšak v prípade Š. Q. nedokáže zaručiť jednoznačnosť záverov skúmania.

17. Z mimosúdnej dohody datovanej dňa 25.10.2006 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným vyplýva, že žalobcovia vyhlásili, že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, ktorú vlastnoručne podpísali so žalovaným dňa 18.10.1999 považujú za platnú, pričom jej obsah vyjadruje ich slobodnú vôľu a vážnu. Ďalej vyhlásili, že bez akýchkoľvek podmienok uznávajú všetky nároky žalovaného vyplývajúce z tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov sa dohodli, že žalobcovia zoberú svoj návrh na začatia konania o neplatnosť zmluvy v celom rozsahu späť a požiadajú Okresný súd Bardejov, aby konanie vedené pod sp.zn. zastavil.

18. Zo znaleckého posudku č. 109/2013 zo dňa 29.04.2013 vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. vyplýva, že sporné podpisy nachádzajúce sa na spornej písomnosti Späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 25.10.2006 a sporné podpisy, ktoré sa nachádzajú na spornej písomnosti Mimosúdna dohoda zo dňa 25.10.2006, sú pravými podpismi Š. Q. E. T. Q..

19. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

21. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

22. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

25. Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

26. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

27. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa (ďalej len „“), ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

29. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

31. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov je v zmysle viazaný právnym názorom, ktorý v svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 uviedol odvolací súd (odsek 5. odôvodnenia).

32. Súd prvej inštancie má za to, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.05.2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018 z dôvodu, že mal za to, že súd prvej inštancie pred vyhlásením rozsudku porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, ako to vyplýva z odsekov 15. až 21. odôvodnenia jeho uznesenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na prvom pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 oboznámil právnych zástupcov strán sporu s predbežným právnym posúdením veci po rozhodnutí odvolacieho súdu a poskytol im lehotu na zaujatie písomného stanoviska s doplnením skutkových tvrdení a návrhov na doplnenie dokazovania. Žalovaný na uvedené reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.12.2020, ktoré bolo doplnené podaním doručeným súdu dňa 08.12.2020.

33. Po oboznámení s právnym názorom odvolacieho súdu v odsekoch 32. až 41. jeho odôvodnenia, v ktorých sa tento súd vysporiadal s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, má súd prvej inštancie za to, že zo strany odvolacieho súdu nebol v rozhodnutí vyslovený ohľadne veci samej právny názor,

ktorý by rozporoval právny názor súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 03.10.2018 ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, ku ktorému súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania. Zároveň ani na základe výsledkov doplneného dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu, nedošlo k zmene právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie oproti jeho posúdeniu v rozsudku zo dňa 03.10.2018.

34. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 v petite žaloby špecifikovanej nehnuteľnosti. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov v 1. a 2. rade. Pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

35. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle , keďže v prípade vyhovenia žalobe by dosiahli zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, teda uvedené súdne rozhodnutie by bolo podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Rovnako tak odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 v odseku 32. odôvodnenia sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení ich vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

36. Žalobcovia v 1. a 2. rade podanú žalobu postavili na právnej argumentácii, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov ako podielových spoluvlastníkov na žalovaného ako výlučného vlastníka, je absolútne neplatným právnym úkonom a to podľa , keďže žalobcovia nemali vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu a teda je tu rozpor medzi textom zmluvy a vôľou žalobcov. Súd prvej inštancii na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, avšak pre obchádzanie zákona podľa .

37. Súd prvej inštancie zhodne ako uviedol v rozsudku zo dňa 03.10.2018 považuje za potrebné uviesť, že v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v a . V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou s účinnosťou od 01.01.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 potom v zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich je potrebné aplikovať v znení pred uvedenou novelou.

38. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa , postupuje dlžník veriteľovi podmienene svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva, je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (zabezpečovacia funkcia), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v

spojitosti s touto formou zabezpečenia (uhradzovacia funkcia). Zo znenia možno uzavrieť, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí mať písomnú formu, ktorá musí obsahovať podstatné náležitosti: a) označenie zmluvných strán, b) záväzok, ktorý je zabezpečovaný, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, teda že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka, e) ako aj to, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí.

39. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. V danom prípade Zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahovala v Čl. IV ods. 2 dojednanie, že ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda požičaný dlh /čiastka/ je kúpnou cenou nehnuteľností. Súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a je teda v zmysle absolútne neplatné, resp. že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu. V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá. Práve naopak, veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav.

40. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 (odsek 38. odôvodnenia) k odvolacej námietke žalovaného, že obsahovou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bolo aj ocenenie prevádzaného práva uviedol, že z tejto zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť postup pri prípadnej čiastočnej úhrade dlhu a vyplatenie rozdielu naspäť dlžníkovi. Ďalej odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že nemôžu obstáť tvrdenia žalovaného, že uvedený nedostatok nie je možné sankcionovať a aj ďalší spôsob uspokojenia veriteľa a to predajom nehnuteľností tretej osobe za cenu 800.000,- Sk treba vyvodzovať zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.1999, respektíve zo splnomocnenia vystaveného toho istého dňa s overenými podpismi žalobcov, prípadne z ďalších prehlásení. Odvolací súd konštatoval, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu ide o podstatnú náležitosť právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, o obligatórnu náležitosť.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe prepadnej klauzuly, podľa ktorej sa veriteľ stáva definitívne vlastníkom veci splatnosťou pohľadávky alebo porušením povinnosti dlžníka, neprimerane sťažuje postavenie dlžníka, pretože mu popiera oprávnený záujem na čo najvýhodnejšom speňažení veci. Otázka prepadného zálohu bola viackrát riešené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. z 20.03.2014, sp.zn. zo dňa 16.03.2011, sp.zn. zo dňa 29.02.2012. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( ), je podľa názoru súdu neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na

základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a to napriek tomu, že Správou katastra Bardejov pod V 133/2000 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel, keďže na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 podľa , nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov na žalovaného. Žalobcovia v podanej žalobe argumentovali absolútnou neplatnosťou Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa . Aby súd mohol konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj podľa , bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovania. S poukazom na zásadu účelnosti a hospodárnosti súdneho konania, súd od tohto dokazovania upustil, keďže má za to, že ochrana práv žalobcov je dostatočne zabezpečená aj s poukazom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy podľa .

43. K procesnej obrane žalovaného ohľadne zmluvy o zabezpečovacom prevode práva súd prvej inštancii uvádza, že zabezpečovací prevod práva má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu a to jednak podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2007, ako aj v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy. K uvedenému právnemu záveru súd prvej inštancie dospel aj vo svojom rozsudku zo dňa 03.10.2018 a naďalej na ňom zotrváva. Ako už súd prvej inštancie vyššie uviedol, uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu. V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá (odsek 39. odôvodnenia). Na uvedenom právnom závere nič nemení poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ktoré vo svojom rozhodnutí citoval aj odvolací súd. Z rozhodnutia iba vyplýva, že pri riadnom a včasnom neuhradení dlhu má veriteľ možnosť uspokojiť sa, čím zabezpečovací prevod plní uhradzovaciu funkciu. Z uvedeného rozhodnutia ako ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vôbec nevyplýva, aby dojednanie prepadnej klauzuly na naplnenie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva bolo v súlade s právom. Súd prvej inštancie v odseku 41. odôvodnenia poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré konštatovali, že zmluvne dojednanie prepadnej klauzuly na výkon uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva je neplatné pre obchádzanie zákona v zmysle .

44. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že v prípade, ak by zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola neplatná, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním podľa , súd prvej inštancie s poukazom na uvádza, že základným predpokladom vydržania je to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Pritom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si uplatňoval niekto iný vlastnícke právo na túto vec, pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný a má za to, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

45. Ako už súd prvej inštancii uviedol v rozsudku zo dňa 03.10.2018, na základe vykonaného dokazovania, ako aj skutkových tvrdení strán, ktoré druhá strana nepoprela ( ) má súd za to, že žalovaný, ktorému na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bol Správou katastra Bardejov povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 19.01.2000, najskôr týmto dňom mohol vstúpiť do oprávnenej držby ( ) predmetných nehnuteľnosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 28.02.2000 na tunajší súd voči žalovanému žalobu (konanie sp.zn. ), ktorou sa domáhali určenia (absolútnej) neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, pričom predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.12.2000. Z uvedeného pre súd jednoznačne vyplýva, že najneskôr dňom 05.12.2000 žalovaný stratil dobrú vieru o vlastníctve predmetných nehnuteľností, keďže vzhľadom na obsah žaloby a žalobný návrh musel vedieť, že žalobcovia namietajú jeho vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam. Teda, žalovaný nebol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu. Uvedené rovnako platí, pokiaľ žalovaný odvodzuje vstup do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností dňom uzavretia mimosúdnej dohody dňa 25.10.2006. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia v konaní sp.zn. popierali uzavretie tejto dohody, čo bolo do súdneho spisu oznámené podaním doručeným súdu dňa 13.03.2007, pričom uvedené bolo oboznámené na pojednávaní konanom dňa 30.01.2008 a to za účasti právneho zástupcu žalovaného a syna žalovaného. Rovnako tak z ďalšieho priebehu konania sp.zn. , napr. vykonávanie znaleckého dokazovania ohľadne podpisov na mimosúdnej dohode je zrejmé, že žalobcovia v ďalšom priebehu súdneho konania popierali uzavretie tejto dohody a naďalej trvali na žalobe podanej voči žalovanému. K zastaveniu konania sp.zn. došlo až uznesením zo dňa 18.08.2016. Teda, aj v tomto prípade bolo preukázané, že žalovaný nebol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu, keďže ak táto začala plynúť dňom 25.10.2006, skončila najneskôr dňa 30.01.2008, keď súd na pojednávaní oboznámil popretie žalobcov o uzatvorení mimosúdnej dohody so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní nezohľadnil uvedenú procesnú obranu žalovaného, keďže nemal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania podľa . Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu poskytol stranám sporu lehotu na doplnenie dokazovania, resp. skutkových tvrdení aj ohľadne námietky vydržania v zmysle odseku 39. odôvodnenia odvolacieho súdu, pričom žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.12.2020 uviedol, že vo vzťahu k otázke vydržania iba odkázal na doterajšie písomné podania a nenavrhol v tomto smere ani žiadne doplnenie dokazovania.

46. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania ohľadne otázky splatenia dlhu výsluchom svedka I. s poukazom na zásadu účelnosti a hospodárnosti súdneho konania. Súd prvej inštancie už na základe vykonaného dokazovania mal za preukázanú dôvodnosť žaloby, preto dopĺňanie dokazovania na návrh samotných žalobcov považoval za nedôvodné, pričom ani títo na výsluchu svedka výslovne netrvali a nechávali to na zvážení konajúceho súdu.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

50. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie postupom podľa a aplikujúc ustanovenie priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).