Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/102/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcov: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX N., 2. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX N., obaja zastúpení JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, AK Košice, proti žalovanému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, S. nad H., zastúpený JUDr. Jánom Dzuričkom, advokátom, so sídlom Lažany 11, o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 8C/540/200-540 zo dňa 18.8.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie zastavil. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. O výške náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade podaním zo dňa 25.10.2006 zobrali žalobu v celom v celom rozsahu späť a požiadali súd o zastavenie konania, pričom uviedli, že dôvodom späťvzatia žaloby je dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalovaným. Žalobcovia v 1. a 2. rade popreli, že by predmetné podanie urobili, preto bolo následne vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom E. v R. číslo XXX/XXXX, doručeným súdu dňa 02.05.2013, bola zodpovedaná otázka preukázania pravosti podpisov žalobcov v 1. a 2. rade na listine - späťvzatie návrhu na začatie konania. Zo záveru vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že pri analýze sporných podpisov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov, v okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní a bolo konštatované, že sporné podpisy sú výsledkom pisárskeho prejavu konkrétnych osôb. Vzhľadom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. a na dispozičný úkon žalobcov titulom späťvzatia návrhu konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom, pretože žalobcovia svojím dispozičným úkonom zavinili zastavenie konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Uviedli, že požiadavkou platnosti právneho úkonu je danosť vôle. Vôle konajúceho však niet. ak niekto vyplní text v rozpore s dohovorom strán s takým obsahom, ktorý nezodpovedá vôli podpísaného. V prípade nedostatku vôle ide o neexistenciu úkonu, ktorý považuje za absolútne neplatný právny úkon. Zdôraznili, že vôbec si nevedia predstaviť, ako sa ich podpisy dostali na listinu. Listina bola vyhotovená na písacom stroji a bez preklepov, je teda zrejmé, že túto listinu vypisoval niekto iní, nie žalobcovia.

Neobstojí konštatovanie, že sa jedná o skutočný prejav vôle žalobcov. Majú za to, že jednotlivé dôkazy je treba vyhodnocovať v kontexte s prejavom vôle žalobcov. Takýto krok by v živote neurobili, pretože by vlastne prišli o strechu nad hlavou. Namietajú aj procesné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie, ak po doručení uznesenia krajského súdu zo dňa 27.6.2016 nevytýčil pojednávanie a opakovane nezisťoval vôľu žalobcov v súvislosti so všetkými okolnosťami konkrétneho prípadu. Vzhľadom na uvedené navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnene.

5. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci konanie zastavil s ohľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcov, ako aj súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Analýzou sporných podpisov žalobcov mal za preukázané, že tieto podpisy sú výsledkom pisárskeho prejavu žalobcov v 1. a 2. rade.

6. Uvedenému postupu súdu prvej inštancie nemožno zo strany odvolacieho súdu nič vyčítať. Nie je sporným, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak strana vzala procesný úkon (žalobu) späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemožno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať.

7. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia doručili dňa 08.01.2017 na súd prvej inštancie podanie, ktoré nazvali späťvzatie návrhu na začatie konania. Z obsahu tohto procesného úkonu nepochybne vyplýva, že v právnej veci Okresného súdu Bardejov č.k. 8C 540/2000 berú žalobcovia žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť a žiadajú súd prvej inštancie, aby konanie v tejto veci zastavil. Dôvodom späťvzatia žaloby je dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalovaným.

8. Vychádzajúc z obsahu predmetného procesného úkonu je možné podľa názoru odvolacieho súdu konštatovať, že jeho posúdenie súdom prvej inštancie ako späťvzatia žaloby zodpovedá vnútornej skladbe, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu žalobcov.

9. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv, (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 128/2010).

10. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že odvolacie námietky žalobcov spočívajúce v nedostatku ich vôle vyvolať s daným procesným úkonom spojené právne následky nie sú v tomto smere relevantné. Pri procesných úkonoch je totiž rozhodujúci prejav vôle (platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony), (porovnaj nález Ústavného súdu SR z 19.06.2013. sp. zn. I. US 223/2013) Verejnoprávna povaha procesných vzťahov vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty strán sporu a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je, že vyhlásenie o späťvzatí žaloby bolo urobené určite, zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti.

11. V tomto smere nie je preto opodstatnená ani námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie nenariadil pojednávania za účelom opakovaného zistenia skutočnej vôle žalobcov. Tým, že žalobcovia podali na súde podanie (späťvzatie žaloby) s vymedzeným obsahom, boli vyvolané procesné účinky, spočívajúce v tom, aby sa o veci meritórne nerozhodovalo. S ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania nemôžu žalobcovia tieto účinky zmariť tvrdením, že takýto úkon by s ohľadom na okolnosti prípadu nikdy v živote neurobili a nevedia ako sa ich podpisy na listinu dostali.

12. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R 54/1992).

13. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej situácie prihliadol na uvedený procesný úkon žalobcov, súhlas žalovaného s týmto úkonom a v nadväznosti to konanie zastavil, neboli odvolacie námietky spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného záveru a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

14. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 uznesenie ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .