Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1/ T. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F., 2/ Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Matúš Hríb, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Y. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, XXX XX U. W. M., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -221 zo dňa 21.05.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 k nehnuteľnosti kat.úz. F., zapísanej na LV č. X ako rodinný dom č.s. XXXX stojaci na parc. č. XXXX a parcely registra C, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti svedčí vlastnícke právo v prospech žalovaného na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa , ktorá bola písomne vyhotovená dňa 18.10.1999, podľa ktorej medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 18.10.1999, ktorou veriteľ vypožičal dlžníkom sumu 800.000,- Sk.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -221 zo dňa 21.05.2021 tak, že cit.:

„I. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X, kat. úz. F. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere XX m2, parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. ; - 3 (ďalej len ), ; ; ; ; , ; až 3; (ďalej aj ).

4. Konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle , keďže v prípade vyhovenia žalobe by dosiahli zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, teda uvedené súdne rozhodnutie by bolo podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Rovnako tak odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 č.k. -156 v odseku 32. odôvodnenia sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení ich vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 pre obchádzanie zákona podľa . V čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa XX.XX.XXXX upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v a . V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou s účinnosťou od 01.01.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami 553a až 553d. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 potom v zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich je potrebné aplikovať v znení pred uvedenou novelou. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa , postupuje dlžník veriteľovi podmienene svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva, je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (zabezpečovacia funkcia), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (uhradzovacia funkcia). Zo znenia možno uzavrieť, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí mať písomnú formu, ktorá musí obsahovať podstatné náležitosti: a) označenie zmluvných strán, b) záväzok, ktorý je zabezpečovaný, c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, teda že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka, e) ako aj to, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. v výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. V danom prípade Zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahovala v Čl. IV ods. 2 dojednanie, že ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda požičaný dlh / čiastka/ je kúpnou cenou nehnuteľností. Súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a je teda v zmysle absolútne neplatné, resp. že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu. V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá. Práve naopak, veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav. Výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe prepadnej klauzuly, podľa ktorej sa veriteľ stáva definitívne vlastníkom veci splatnosťou pohľadávky alebo porušením povinnosti

dlžníka, neprimerane sťažuje postavenie dlžníka, pretože mu popiera oprávnený záujem na čo najvýhodnejšom speňažení veci. Otázka prepadného zálohu bola viackrát riešená v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. z 20.03.2014, sp.zn. zo dňa 16.03.2011, sp.zn. zo dňa 29.02.2012. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy ( ), je podľa názoru súdu1. inštancie neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a to napriek tomu, že L. pod U. bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel, keďže na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 podľa , nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov na žalovaného. Žalobcovia v podanej žalobe argumentovali absolútnou neplatnosťou Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa . Aby súd mohol konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj podľa , bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. S poukazom na zásadu účelnosti a hospodárnosti súdneho konania, súd od tohto dokazovania upustil, keďže má za to, že ochrana práv žalobcov je dostatočne zabezpečená aj s poukazom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy podľa . Na základe vykonaného dokazovania, ako aj skutkových tvrdení strán, ktoré druhá strana nepoprela mal prvoinštančný súd za to, že žalovaný, ktorému na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bol Správou katastra F. povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam dňa 19.01.2000, najskôr týmto dňom mohol vstúpiť do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 28.02.2000 na tunajší súd voči žalovanému žalobu (konanie sp.zn. ), ktorou sa domáhali určenia (absolútnej) neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, pričom predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.12.2000. Z uvedeného pre súd 1. inštancie jednoznačne vyplynulo, že najneskôr dňom 05.12.2000 žalovaný stratil dobrú vieru o vlastníctve predmetných nehnuteľností, keďže vzhľadom na obsah žaloby a žalobný návrh musel vedieť, že žalobcovia namietajú jeho vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Teda, žalovaný nebol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu. Uvedené rovnako platí, pokiaľ žalovaný odvodzuje vstup do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností dňom uzavretia mimosúdnej dohody dňa 25.10.2006. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia v konaní sp.zn. popierali uzavretie tejto dohody, čo bolo do súdneho spisu oznámené podaním doručeným súdu dňa 13.03.2007, pričom uvedené bolo oboznámené na pojednávaní konanom dňa 30.01.2008 a to za účasti právneho zástupcu žalovaného a syna žalovaného. Rovnako tak z ďalšieho priebehu konania sp.zn. , napr. vykonávanie znaleckého dokazovania ohľadne podpisov na mimosúdnej dohode je zrejmé, že žalobcovia v ďalšom priebehu súdneho konania popierali uzavretie tejto dohody a naďalej trvali na žalobe podanej voči žalovanému. K zastaveniu konania sp.zn. došlo až uznesením zo dňa 18.08.2016. Teda, aj v tomto prípade bolo preukázané, že žalovaný nebol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu, keďže ak táto začala plynúť dňom 25.10.2006, skončila najneskôr dňa 30.01.2008, keď súd na pojednávaní oboznámil popretie žalobcov o uzatvorení mimosúdnej dohody so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní nezohľadnil uvedenú procesnú obranu žalovaného, keďže nemal za preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania podľa .

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. ; ; a rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci neúmerným spôsobom vybočil z rámca extenzívneho výkladu ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 túto skúmal z hľadiska splnenia takých náležitostí, ktoré ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2007 neobsahovalo a nebolo ich o možné z tohto ustanovenia ani vyvodiť (pri prípadnom použití extenzívneho výkladu). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 v takom znení, v akom bola uzatvorená a predložená súdu prvej inštancie, spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007. Žalovaný preukázal, že ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2007 nevyžadovalo pre platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žiadnu náležitosť v podobe „určenia spôsobu vysporiadania zmluvných strán pre prípad čiastočnej úhrady zabezpečenej pohľadávky" a výslovne pripúšťalo, aby sa veriteľ stal vlastníkom veci pre prípad neuhradenia zabezpečenej pohľadávky zo strany dlžníka. Vytváranie akýchkoľvek ďalších neprimeraných podmienok či náležitostí pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva preto neúmerne ukracuje jeho práva ako veriteľa a naopak neprimerane a bez opory v zákone zvýhodňuje dlžníka (v danom prípade žalobcov). V tejto súvislosti preto vyznieva doslova absurdným a zjavne arbitrárnym konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že „V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá. Práve naopak, veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav.". Takéto konštatovanie nemá podľa žalovaného žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky účinnom do 31.12.2007 a jedná sa o svojvoľný výklad, resp. doslova dotváranie práva. Súd prvej inštancie svojim konštatovaním citovaným v predchádzajúcom odseku de facto celkom poprel samotný zmysel a účel vtedajšej právnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý bol t. č. skutočne výhodným inštitútom pre veriteľov a nevýhodným pre dlžníkov, avšak jednalo sa o platnú právnu úpravu, ktorá nemôže byť s jednoduchým poukazom na jej „neprimeranosť" v súčasnosti zo strany súdu prvej inštancie vyhodnocovaná ako „obchádzanie zákona". Žalovaný opätovne upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na to, že žalovaný poskytol žalovaným pôžičku v sume 800.000 Sk a jeho právo na vrátenie tejto pôžičky bolo po dohode strán sporu riadne zabezpečené vtedajším inštitútom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Strany sporu sa riadne a v súlade s vtedajšou právnou úpravou dohodli na tom, že pre prípad, ak žalobcovia žalovanému pôžičku nevrátia, žalovaný nadobudne vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam natrvalo. Predmetné nehnuteľnosti mali pritom t. č. preukázateľne (na základe t. č. vypracovaného znaleckého posudku) trhovú hodnotu vo výške 1.060.994 Sk, čo vylučuje tiež akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi pre nepomer hodnoty zabezpečenej pohľadávky a hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetnom zabezpečovacieho prevodu práva. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 obsahuje všetky t. č. zákonom požadované náležitosti a skutočnosť, že sa žalovaný v dôsledku nesplnenia dlhu zo strany žalobcov stal vlastníkom príslušných nehnuteľností, je rovnako tak v súlade s obsahom, zmyslom a účelom vtedajšej právnej úpravy, ktorá takého nadobudnutie vlastníckeho práva pripúšťala (na rozdiel od súčasnej právnej úpravy). Vyžadovanie akýchkoľvek ďalších neprimeraných náležitostí pre obsah zmluvy o zabezpečovacom prevode práva so sankciou (pre prípad ich nedojednania) v podobe absolútnej neplatnosti takejto zmluvy, nevníma žalovaný nijak inak, len ako snahu súdu prvej inštancie pomôcť žalobcom, ktorí „prišli o svoju nehnuteľnosť“. Žalovaní (správne žalobcovia) síce prišli o svoju nehnuteľnosť t. č. v hodnote 1.060.994 Sk, avšak jedine kvôli tomu, že si nesplnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému pôžičku vo výške 800.000 Sk, ktorú od žalovaného riadne prevzali a doposiaľ mu ju ani z časti nevrátili.

7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov odvolania žalovaného v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 k nehnuteľnosti kat.úz. F., zapísanej na LV č. X ako rodinný dom č.s. XXXX stojaci na parc. č. XXXX a parcely registra C, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/ X záhrady o výmere XX m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2.

12. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -80 zo dňa 03.10.2018.

13. V dôsledku odvolania podaného žalovaným odvolací súd uznesením č.k. -156 zo dňa 14.05.2020 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov podľa ust. , keďže rozsudok bol vyhlásený bez toho, aby sa mohli sporové strany vyjadriť k „novému“ právnemu posúdeniu, ktoré zo žaloby nevyplývalo a ktoré ani žalujúca strana netvrdila, a ktoré ex offo uplatnil súd prvej inštancie až v napadnutom rozsudku, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd zároveň vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení ich vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva, pretože v prípade vyhovenia žalobe žalobcovia dosiahnu zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a vyhovujúci rozsudok môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

15. Vychádzajúc z prechodných ustanovení k právnym úpravám po novelizácii s účinnosťou od 1.1.2008 je potrebné vznik zmluvy o zabezpečení záväzku zo dňa 18.10.1999, ako aj nároky z nej vyplývajúce posudzovať podľa v znení pred novelou.

16. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva vtom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Pri splnení zabezpečeného záväzku je veriteľ povinný dlžníkovi opäť umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, teda dlžník opäť nadobúda právo prevedené na veriteľa. Predmetom prevodu práva môže byť akékoľvek právo, aj vlastnícke. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo v prípade, ak predmetom prevodu je takéto právo.

17. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva sa strany sporu v zmysle (v znení do 31.12.2007) dohodli na zabezpečovacom prevode sporných nehnuteľností s tým, že zabezpečenie zanikne úplným a včasným splnením dlhu. Ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností, teda požičaný dlh (čiastka) je kúpnou cenou sporných nehnuteľností. Dlžník berie (dlžníci) na vedomie, že po uplynutí určenej doby na vyrovnanie pohľadávky uvoľnia rodinný dom a súhlasia s deložáciou - vysťahovaním. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spornej zmluvy z hľadiska jej súladu so zákonom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a na ich podklade dospel k záveru, že sporná zmluva je absolútne neplatná v zmysle , nakoľko svojim obsahom a účelom obchádza zákon. V žalobe tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy o ZPP spočívajúcom v absencii prejavu vôle žalobcov sa

súd prvej inštancie nezaoberal a ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal s poukazom na účelnosť a hospodárnosť konania.

18. Žalovaný v podaní zo dňa 23.10.2020 poukázal na to, že zabezpečovací prevod práva tak, ako bol upravený , plnil až do prijatia novely č. účinnej od 01.01.2008 nielen zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. Preto žalovaný nemá žiadne pochybnosti o tom, že takéto dojednanie v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktoré pripúšťa trvalý prevod práva na veriteľa pri neuhradení dlhu zo strany dlžníka podľa právnej úpravy platnej do 27.12.2007 nie je v rozpore so zákonom.

19. Predmetom opätovného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre vyhovenie žalobe žalobcov, pričom konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o dôvodnosti žaloby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu 1. inštancie ( ) a len na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku konštatuje:

20. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva a zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Správne postupoval prvoinštančný súd, aj pokiaľ riešil otázku platnosti právneho úkonu, a to zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá bola písomne vyhotovená dňa 18.10.1999 medzi žalobcami a žalovaným.

21. Súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pre obchádzanie zákona podľa ust. , keď uzavrel, že zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a je teda v zmysle absolútne neplatné, resp. že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu. V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá. Práve naopak, veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav. S uvedeným konštatovaním sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

22. Podľa , v znení k 18.10.1999, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

23. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR „o zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k („dočasnej“) zmene v subjekte práva do momentu splnenia záväzku; V prípade jeho splnenia sa obnovuje jeho stav (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. ). Ako už uviedol Najvyšší súd v rozsudku z 25.6.2009, až do novely bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná. Výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý bol obsiahnutý v jedinom ustanovení treba podať so zreteľom na zmysel a účel daného ustanovenia. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formu zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).“

24. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa ustanovenia účinného do 31.12.2007 odvolací súd konštatuje, že ust. v znení účinnom do 31.12.2007 upravovalo zabezpečovací inštitút, ktorý má akcesorickú povahu a dlžníka motivuje k splneniu záväzku, pričom veriteľovi dáva pre prípad nesplnenia dlhu možnosť ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda spočíva v podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Právna skutočnosť, na základe ktorej môže dôjsť k prevodu práva, je zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom záväzkového vzťahu, z ktorého vyplývajúci záväzok dlžníka má byť prevodom práva zaistený.

25. Pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva účinný do 31.12.2007 v ust. neustanovoval žiadne zvláštne obsahové náležitosti. Avšak i takáto zmluva musela vyhovovať všeobecným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Platí totiž ust. , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný v zmysle ust. je i právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Hoci ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2007 na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa v zmysle ich zákonných náležitostí neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, je nepochybné, že ani pri posudzovaní platnosti tohto druhu zmlúv nemohli byť obchádzané všeobecné náležitosti uvedené v ust. a v ust. .

27. Prepadná klauzula je neprijateľná pri zabezpečovacom prevode práva, ako aj pri iných druhoch zabezpečenia záväzkov. Dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet zabezpečenia, odporuje účelu ustanovenia v znení pred 01.01.2008.

28. Nepochybne článok IV. ods. 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva obsahuje zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným, a preto tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a je teda v zmysle absolútne neplatné.

29. „Smlouva (dohoda, ujednání), jejímž skutečným smyslem je sjednání tzv. propadné zástavy (uspokojení pohledávky zástavního věřitele tím, že mu pripadne zástava do vlastnictví), je v rozporu s účelem zástavního práva tak, jak jej stanoví zákon, a tedy pro rozpor s účelem zákona neplatná podle ustanovení § 39 obč. zák. (Rozhodnutie NSČR č.: ).

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že predmetné nehnuteľnosti mali preukázateľne (na základe t. č. vypracovaného znaleckého posudku) trhovú hodnotu vo výške 1.060.994 Sk, čo vylučuje tiež akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi pre nepomer hodnoty zabezpečenej pohľadávky a hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetnom zabezpečovacieho prevodu práva, odvolací súd odkazuje na samotnú Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorej v článku II. odsek 3 hodnota nehnuteľností je podľa znaleckého posudku znalca K.. R. Y. zo dňa 17.12.1996 suma 1.118.580,- Sk, nie 1.060.994,- Sk, ako to tvrdí žalovaný.

31. Rozdiel medzi výškou požičanej sumy a hodnotou nehnuteľnosti je teda 318.580,- Sk, ktorý rozdiel nepochybne vzbudzuje pochybnosť o približnom vyrovnanom pomere hodnoty nehnuteľnosti a hodnoty zabezpečenej pohľadávky.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 obsahuje všetky t. č. zákonom požadované náležitosti, odvolací súd konštatuje, že právny úkon musí byť možný ( ) a dovolený ( ).

33. Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik alebo ich plnenie je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojim obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje.

34. Na vyššie uvedené správne poukázal aj súd prvej inštancie, ktorý konštatuje, že konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Takýto postup je potrebné pričítať žalovanému a z tohto dôvodu nemôže požívať právnu ochranu.

35. Tak ako vyplýva zo zmyslu a účelu zabezpečovacieho prevodu práva vrátane zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, je určený na zabezpečenie pohľadávky. Uvedené platí aj pri zmluvách uzavretých podľa účinného do 31.12.2007, teda pred jeho novelou vykonanou s účinnosťou od 01.01.2008, teda pred rozsiahlou novelizáciou tohto inštitútu ( v znení do 31.12.2007). Akonáhle ešte nebola platným spôsobom naplnená jeho uhradzovacia funkcia, splnením dlhu zároveň zaniká aj zabezpečovací prevod práva. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly. Práve naopak veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav, naviac za situácie, kedy už v súčasnosti žalobcovia majú obavu o stratu obydlia.

36. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenú medzi žalobcami a žalovaným nemožno považovať za zmluvu, ktorá by bola v súlade so zákonom, pretože došlo k naplneniu hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust. .

37. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

38. Preto odvolací súd postupom podľa ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).