Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/137/2005

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J, zastúpeného

JUDr. M proti žalovanému v 1. rade A a žalovanému v 2. rade A, obom zastúpeným

advokátom JUDr. D, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaných v 1. a 2.

rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa

18. januára 2005 č. k. -802, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. januára 2005 č. k.

802 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 18. januára 2005 určil, že zmluva o postúpení

práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 8.7.1997,

uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade, je neplatná, a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca, ktorý je spoločníkom

žalovaného v 1. rade, sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu

nedodržania podmienky určitosti a zrozumiteľnosti, pretože neobsahuje riadnu

identifikáciu hnuteľných a nehnuteľných vecí, ku ktorým vlastnícke práva prešli na

žalovaného v 2. rade a ďalej žiadal uložiť žalovanému v 2. rade povinnosť vydať

predmetné nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 23.2.1995 uzavrel žalovaný

v 1. rade so Slovenským pozemkovým fondom (SPF) Bratislava zmluvu o predaji

majetku štátu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k podniku Š. Na

základe rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade zo dňa 14.5.1997

boli práva z tejto zmluvy vyplývajúce, postúpené na žalovaného v 2. rade, a to

zmluvou zo dňa 8.7.1997. Podľa názoru súdu, táto zmluva spĺňa všetky zákonom

stanovené podmienky, vrátane súhlasu SPF Bratislava. Žalobcom namietané

porušenie zákazu konkurencie konateľmi a spoločníkmi žalovaného

v 1. rade nemá na platnosť zmluvy žiaden vplyv. Z hľadiska platnosti zmluvy

ako nedôvodné vyhodnotil súd aj ďalšie námietky žalobcu ohľadne neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia zo 14.5.1997 a protiprávneho konania konateľov

a spoločníkov žalovaného v 1. rade, voči ktorým bolo trestné stíhanie zastavené. Súd

však zistil, že nedeliteľnú súčasť zmluvy z 8.7.1997 tvorí zmluva o predaji podniku

z 23.2.1995, ktorej súčasťou mala byť zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí,

ktorá ale chýba, čo znamená, že ide o neurčitý právny úkon, spôsobujúci

neplatnosť zmluvy podľa . Súd preto žalobe

v časti o určenie neplatnosti zmluvy vyhovel, ale v časti ďalšieho petitu žalobu

zamietol s odôvodnením, že žalobca, ktorý nebol účastníkom zmluvy, nemá aktívnu

legitimáciu na podanie takejto žaloby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142

ods. 2 tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vyslovil, že žiaden

z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd určil, že zmluva je neplatná a proti

výroku o trovách konania, podali obaja žalovaní odvolanie z dôvodu, že súd prvého

stupňa na základe vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že

súd prvého stupňa nepriznal právnu relevanciu žiadnemu z dôvodov, pre ktoré

považoval žalobca zmluvu z 8.7.1997 za neplatnú, ale stotožnil sa so stanoviskom

žalovaných, že zmluva sama osebe spĺňa všetky zákonom stanovené základné

podmienky. Jej absolútnu neplatnosť však odvodil z absolútnej neplatnosti zmluvy

z 23.2.1995, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, a to pre neurčitým spôsobom

vyjadrené veci a práva, ktoré boli zmluvou prevádzané. Takýto dôvod neplatnosti

však žalobca v priebehu celého konania neuplatnil a skutočnosť, či zápisnica

o odovzdaní a prevzatí veci, je alebo nie je súčasťou zmluvy a aký je jej obsah,

nebola v konaní predmetom dokazovania a žalovaní preto, ani nemali možnosť

vyjadriť svoje stanovisko. Pritom súd zásadne právne nesprávne posúdil čl. IX

bod 9 zmluvy z 23.2.1995, najmä význam zápisnice o odovzdaní a prevzatí vecí

pre určitosť predmetu zmluvy. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona

č. v aktuálnom znení, ktorý nevyžadoval pre platnosť zmluvy o predaji

privatizovaného majetku odovzdanie a prevzatie majetku a predmet zmluvy bol

presne určený v prílohách zachytávajúcich stav prevádzaného podniku k 28.2.1995,

pričom bolo dohodnuté, že definitívne upresnenie majetku bude uvedené v zápisnici

o prevzatí veci. Tá má však právny význam len z hľadiska prechodu nebezpečenstva

škody na veciach, preto záver súdu o neplatnosti zmluvy je nesprávny a navyše

nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov. Napadnutý rozsudok považujú žalovaní za

nesprávny aj z toho dôvodu, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, pričom súd sa s touto ich námietkou vôbec nezaoberal.

Žalovaní pritom v konaní preukázali, že žalovaný v 2. rade získal predmetný majetok

za presne rovnakých podmienok ako jeho predchodca a žalovanému v 1. rade

uhradil v plnej výške dovtedy vynaložené náklady na obstaranie majetku, takže jeho

vlastné imanie, a tým ani obchodný podiel žalobcu sa namietanou zmluvou

nezmenili. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa tak, že žalobu zamietne a prizná žalovaným

náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací

( ), prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa ,

bez nariadenia pojednávania podľa , a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaných je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené právo na určenie

neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji

majetku štátu, ktorú uzatvorili žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný

v 2. rade ako kupujúci dňa 8. júla 1997. Žalobca podanie žaloby odôvodnil

skutočnosťou, že zmluva sa ho bezprostredne dotýka, pretože ako spoločníkovi

žalovaného v 1. rade sa týmto prevodom znížil jeho obchodný podiel v spoločnosti

na minimum. Ako vyplýva z obsahu spisu, touto zmluvou bol prevedený majetok,

ktorý žalovaný v 1. rade získal Zmluvou o predaji majetku štátu podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov uzatvorenou dňa 23. februára 1995

s účinnosťou od 1. marca 1995 so Slovenským pozemkovým fondom. Predmetom

zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému a hnuteľnému majetku,

iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu mali

slúžiť k prevádzkovaniu podniku Š (vrátane práv a záväzkov neevidovaných, ale s

činnosťou podniku súvisiacich), ktorých špecifikácia bola uvedená v prílohách

k zmluve, tvoriacich jej nedeliteľnú súčasť. Uzavretiu zmluvy predchádzalo

rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade zo dňa 14.5.1997, ktorým

bol udelený súhlas s týmto prevodom, pričom za toto rozhodnutie hlasovali štyria

z piatich spoločníkov spoločnosti.

Súd prvého stupňa už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 7.2.2001, ktorým

žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Na odvolanie žalobcu odvolací súd tento

rozsudok uznesením z 21.11.2002 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak žalobca ako spoločník

žalovaného v 1. rade tvrdí, že zmluvou bol prevedený majetok, bez ktorého

spoločnosť nemôže podnikať v rozhodujúcom premete činnosti, nemožno mu uprieť

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takejto zmluvy, pretože, ak by žalobe

bolo vyhovené, bude to mať vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.

Vychádzajúc z tohto právneho názoru uložil súdu prvého stupňa vecne skúmať

žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti zmluvy a na základe vykonaného dokazovania

o žalobe rozhodnúť. Súd prvého stupňa, pre ktorý bol tento právny názor záväzný,

preto už ďalej neriešil otázku naliehavého právneho záujmu, ale skúmal iba platnosť

namietanej zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná podľa

.

Na odvolanie žalovaných vec napadla inému senátu odvolacieho súdu, ktorý

považuje uvedený záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na

určení neplatnosti zmluvy za predčasný. Citovaný právny názor zrejme vychádza

z publikovaného judikátu, ktorého právna veta znie: „Spoločníkovi spoločnosti

s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť, a ktoré môžu mať nepriaznivý

vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu“. Tu však podľa názoru odvolacieho súdu

nestačí iba tvrdenie žalobcu, že zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho

obchodného podielu, ktorý je odvodený od čistého obchodného imania spoločnosti,

ale toto tvrdenie musí aj niečím doložiť a súd sa musí vysporiadať aj s námietkami

žalovaného voči takémuto tvrdeniu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom

zrušujúcom rozhodnutí uzavrel otázku existencie naliehavého právneho záujmu len

na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby sa zaoberal námietkami a argumentmi

uplatnenými žalovanými, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie zásadný význam.

Vôbec nezohľadnil obranu žalovaných, že čisté obchodné imanie spoločnosti sa

v súvislosti s uzavretím zmluvy nezmenilo. Navyše treba prisvedčiť námietke

žalovaných, že tým, že súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode majetku je

neplatná, ale nie z dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, odňal mu možnosť k tomuto

dôvodu sa vyjadriť. I keď ide o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú by mal

súd prihliadať aj ex offo, a preto nie je viazaný dôvodmi žalobcu, nemal by žalobe

vyhovieť z dôvodu, ku ktorému dotknutý účastník nemohol uplatniť svoju obranu.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú podmienky ani

pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

t.j. v časti, v ktorej súd určil neplatnosť zmluvy a rozhodol o trovách konania, preto ho

podľa a v znení účinnom do 31.8.2005 zrušil a vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj

o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. novembra 2007

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: