Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/1/2025

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivice Čelkovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Správou štátnych hmotných rezerv SR, so sídlom Pražská 29, Bratislava, IČO: 30 844 363, proti žalovanému: A-testing, s.r.o., so sídlom Hlavná 1379/134, Jelka, IČO: 52 900 533, zastúpenému: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, o zaplatenie 3.885.000,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -692 zo dňa 24. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -692 zo dňa 24. septembra 2024 z r u š u j e a v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. -725 zo dňa 25. októbra 2024 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -549 zo dňa 26. septembra 2022 prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.885.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.885.000,- eur od 24. apríla 2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. marca 2020 uzavrel so žalovaným Kúpnu zmluvu č. 24/OMRaPZ/2020, zverejnenú v Centrálnom registri zmlúv 15. marca 2020, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako predávajúceho dodať a predať a záväzok žalobcu ako kupujúceho prevziať a zaplatiť kúpnu cenu za zdravotnícke pomôcky: chirurgické masky v množstve 10 000 000 kusov v cene za kus 1,11 eura bez DPH, t. j. cena celkom bez DPH 11.100.000,- eur (s DPH 13.320.000,- eur). Lehota dodania bola v kúpnej zmluve stanovená na 20. marca 2020, pričom predávajúci vzal na vedomie, že kupujúci nemá záujem na plnení v prípade omeškania s dodaním. Dopravu tovaru z letiska krajiny určenej predávajúcim do miesta plnenia mal zabezpečiť kupujúci. Dodatkom č. 1 zverejneným v Centrálnom registri zmlúv 1. apríla 2020 sa zmluvné strany dohodli na zmene lehoty dodania, a to najneskôr do 4. apríla 2020 a na tom, že dopravu tovaru z letiska zabezpečí predávajúci. Kupujúci uhradil predávajúcemu 16. marca 2020 zálohovú platbu v sume 3.885.000,- eur. Nakoľko žalobcovi nebol dodaný tovar v lehote v zmysle kúpnej zmluvy a ani v dodatočnej lehote v zmysle dodatku č. 1, žalobca doručil žalovanému Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 16. apríla 2020, a to dňa 20. apríla 2020 na osobnom rokovaní v sídle žalobcu, a to z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zálohovej sumy, a to bezodkladne, najneskôr do 3 dní po doručení odstúpenia.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutára žalobcu N.. Y. G., L.., konateľa žalovaného N.. T. U., svedkov - Y.. W. W., N.. N. U., N.. I. R., T.. R. W., N.. T. I., Á. B., listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou č. 24/OMRaPZ/2020 z 15. marca 2020, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020 z 31. marca 2020, výpisom z účtu žalobcu o úhrade zálohy zo 16. marca 2020, odstúpením od kúpnej zmluvy zo 16. apríla 2020, e-mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného, Oznámením o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej situácie, zmluvami a dodatkami uzavretými medzi žalovaným a STIG, a.s., komunikáciou medzi žalovaným a STIG, a.s., ponukou žalovaného v rámci prieskumu trhu, rozhodnutím ÚVO.

4. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie postupoval v zmysle príslušných ustanovení , , - 3, -3, , , , , , , , (ďalej len ,Z“), podľa (ďalej len ,Z“), podľa , , o verejnom obstarávaní (ďalej len ,O“).

5. Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu o uznaní záväzku žalovaným v zmysle , ku ktorému malo dôjsť po akceptácii odstúpenia uviedol, že prvým dôsledkom uznania záväzku tak, ako to predpokladá prvá veta je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Nakoľko žalovaný v konaní tvrdil a chcel dokazovať, že odstúpenie, od ktorého žalobca odvodzoval vznik uplatneného nároku na vrátenie zálohy, je neplatné, spochybňoval tým existenciu záväzku v čase, keď mal realizovať uznávacie úkony. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu nemohol akceptovať argumentáciu žalobcu, že nárok je možné priznať bez ďalšieho skúmania len na základe uznania záväzku. Rovnako súd prvej inštancie neprijal ani argument žalobcu, že nárok možno priznať už len na základe vystaveného dobropisu, resp. opravnej faktúry č. 200200001 z 20. apríla 2020, nakoľko sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetné účtovné doklady nezakladajú právny titul. Faktúra je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu. Jej záväznosť je daná obsahom dohody strán (viď Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2011, ). Z uvedených dôvodov sa súd prvej inštancie bližšie nezaoberal ani listinnými dôkazmi, ktoré žalobca a žalovaný v súvislosti s touto argumentáciou produkovali (zálohová faktúra, faktúra, opravná faktúra, kontrolný výkaz žalovaného, účtovná závierka, storno opravnej faktúry, závery daňovej kontroly, odpoveď k odstúpeniu, e-mail z 21. apríla 2020 a 27. apríla 2020), keďže to považoval za predčasné, nadbytočné a nehospodárne.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 15. marca 2020 bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva podľa a nasl. . Uzavretie kúpnej zmluvy bolo výsledkom verejného obstarávania postupom podľa o verejnom obstarávaní, teda priamym rokovacím konaním z dôvodu, že zákazka na dodanie tovaru bola zadávaná z dôvodu mimoriadnej udalosti - pandémie koronavírusu, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. V konaní nebolo sporné, že na základe zmluvy bola 16. marca 2020 vyplatená žalovanému záloha vo výške 3.885.000,- eur. Lehota dodania bola v zmluve stanovená najneskôr do 20. marca 2020, pričom v zmluve bolo výslovne dojednané, že v prípade omeškania s dodaním tovaru kupujúci nemá záujem na ďalšom plnení zmluvných povinností. Omeškanie tak malo byť podstatným porušením zmluvy v zmysle . Miestom plnenia podľa zmluvy malo byť územie Slovenskej republiky. Dopravu do miesta plnenia mal podľa zmluvy zabezpečiť žalobca ako kupujúci, pričom žalovanému zo zmluvy vyplývali dve povinnosti, ktoré mali byť splnené kumulatívne, a to - do 3 dní od uzavretia zmluvy určiť letisko, z ktorého mala byť doprava realizovaná, a - najmenej dva dni vopred vyrozumieť kupujúceho o pripravenosti k odovzdaniu predmetu zmluvy.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný mailom zo 17. marca 2020 (druhý deň od uzavretia zmluvy) vyzval žalobcu na vyzdvihnutie tovaru na medzinárodnom letisku v New Dehli, a teda určil letisko, z ktorého mala byť preprava realizovaná (New Dehli, India) a žalobcu vyrozumel o pripravenosti tovaru. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že toto vyrozumenie realizoval už 16. marca 2020, podľa názoru súdu tento záver nevyplýva z obsahu emailu zo 16. marca 2020 o 16:28 hod., v ktorom žalovaný zaslal žalobcovi len informáciu o spôsobe balenia a veľkosti, v akej sú rúška pripravené na naloženie. Rúška sa mali nachádzať vo výrobnom závode cca 150 km od letiska. Aktuálna informácia od dodávateľa výrobcu bola, že je pripravený tovar naložiť. Predmetný mail neobsahoval ani označenie letiska, z ktorého má byť doprava realizovaná a ani vyrozumenie o pripravenosti k odovzdaniu predmetu tovaru. V ten istý deň (17. marca 2020) žalobca emailom oznámil žalovanému, že nie je schopný zabezpečiť vládny špeciál a adresoval mu požiadavku, aby žalovaný zabezpečil dopravu na vlastné náklady. Mailom z 18. marca 2020 (tretí deň od uzavretia zmluvy, prvý deň od informovania o pripravenosti tovaru) žalovaný oznámil žalobcovi, že výrobca tovar z colného skladu vyzdvihol a odviezol. Zároveň uviedol, že oslovil niekoľko prepravných spoločností a čaká na ich ponuky s možnosťami odletu a pokiaľ pôjde všetko podľa predpokladu a prepravnej spoločnosti bude pristátie v New Dehli povolené, tovar bude naložený, s príletom do Bratislavy.

8. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že v samotnej kúpnej zmluve nebolo dojednané konkrétne letisko (miesto), z ktorého mal žalobca dopravu realizovať. Určenie tohto miesta bolo ponechané dodatočne na žalovaného, ktorý tak musel urobiť do troch dní od uzavretia zmluvy. Súd poukázal na to, že hoci v zmysle môže dlžník od veriteľa, ktorý je v omeškaní požadovať splnenie jeho povinnosti, v danom prípade k tomu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný po oznámení žalobcu zo 17. marca 2020, že nie je schopný zabezpečiť vládny špeciál, na splnení tejto povinnosti žalobcu zo zmluvy netrval. Žalovaný ešte predtým, ako sa žalobca dostal do omeškania so splnením povinnosti zabezpečiť prepravu, teda pred uplynutím dvoch dní od informovania o pripravenosti tovaru na prevzatie na určenom letisku, žalobcovi oznámil, že prepravu zabezpečí inak, pričom k odovzdaniu dôjde na letisku v Bratislave a súčasne realizoval úkony, ktorými došlo k zmene zmluvného vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom - spoločnosťou STIG, a.s. Žalovaný sa totiž Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve č.001/ShmR_SR/2020 z 18. marca 2020 so svojím dodávateľom spoločnosťou STIG, a.s. dohodol na zmene miesta plnenia z pôvodne dojednaného letiska v New Dehli na letisko Bratislava. Rovnako konateľ dodávateľa žalovaného spoločnosti STIG a.s. vo svojom výsluchu potvrdil, že k prevzatiu tovaru žalovaným do 20. marca 2020 nedošlo. Pokiaľ sa teda žalovaný ešte 18. marca 2020 so svojím dodávateľom na základe Dodatku č. 1 dohodol, že tovar od dodávateľa žalovaný prevezme na letisku v Bratislave, následne 18. marca 2020 aj žalobcovi poskytol informáciu, že tovar bude pripravený na prevzatie na letisku v Bratislave, súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca sa so splnením povinnosti zabezpečiť prepravu (splnenie ktorej bolo viazané na relevantné oznámenie žalovaného) dostal do omeškania. Bol to žalovaný, kto po oznámení žalobcu o neschopnosti zabezpečiť prepravu tovaru, žalobcovi oznámil, že tovar bude k odovzdaniu pripravený na letisku v Bratislave, tomu prispôsobil aj svoje zmluvné vzťahy s dodávateľom a túto zmenu oznámenia v zmysle bodu 5.4 kúpnej zmluvy vykonal v dojednanej lehote. Vyjadrenie konateľa žalovaného, že ešte 19. marca 2020 mal dopravu z Indie zabezpečovať žalobca, považoval súd prvej inštancie za v rozpore s tým, že žalovaný sa so STIG, a.s. písomne dohodol na preprave tovaru do Bratislavy, kde mal byť žalovaným tovar prevzatý. Pokiaľ mal žalovaný tovar od svojho dodávateľa prevziať až v Bratislave (a až týmto okamihom mal tovar zmeniť majiteľa, ako vo svojej výpovedi uviedol N.. N. U., konateľ STIG, a.s.), nebolo súdu zrejmé, aký tovar chcel žalovaný žalobcovi na dopravu odovzdať v Indii. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že zlyhanie zabezpečenia prepravy tovaru prostredníctvom prepravcu, ktorého zrejme zabezpečila spoločnosť STIG, a.s., zlyhalo z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žalobcom, ani toto tvrdenie nebolo jednoznačne preukázané. Súd prvej inštancie poukázal na rozdiel v obsahu listu z 18. marca 2020 medzi STIG, a.s. a žalovaným a žalovaným a žalobcom. Zatiaľ čo spoločnosť STIG, a.s. listom z 18. marca 2020 žalovanému oznámila, že k zabezpečeniu prepravy náhradným prepravcom je nutná súčinnosť vlády Slovenska a Indie k prednostnému zariadeniu všetkých povolení v štátnom záujme Slovenska, v emaile žalovaného adresovanom žalobcovi sa takáto požiadavka nenachádzala. Žalovaný síce doložil, že sa so žiadosťou o pomoc obrátil na MZVaEZ dňa 19. marca 2020, nepreukázal však, či a ako reagoval na výzvu zamestnanca MZVaEZ na vyjasnenie požiadavky. Nakoľko následne v období od 20. marca 2020 do 31. marca 2020 k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, tento bol v omeškaní.

9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dňa 31. marca 2020 bol medzi stranami uzavretý Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. marca 2020, ktorým došlo k zmene lehoty dodania, a to najneskôr do 4. apríla 2020 a zmene subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru, zo žalobcu na žalovaného. Miestom plnenia mal byť závod žalobcu v Čachticiach. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť uvedeného dodatku z dôvodu, že pri jeho uzatváraní nebolo dodržané ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, na základe ktorého zmluvu, ktorá podlieha režimu zákona o verejnom obstarávaní možno meniť iba postupom verejného obstarávania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k zhodnému záveru, a to že Dodatok č. 1 je neplatný v zmysle pre rozpor so zákonom. Pokiaľ žalobca odkazoval na zákona o verejnom obstarávaní, súd prvej inštancie uviedol, že toto upravuje len možnosť oprávnených osôb vymedzených v zákone domáhať sa v prekluzívnych lehotách určenia neplatnosti žalobou podľa . Tieto ustanovenia žiadnym spôsobom neobmedzili súd a ani strany sporu v namietaní a posudzovaní prípadnej absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalovaný v konaní uviedol konkrétne námietky k nedostatkom postupu pri uzatváraní dodatku, s ktorými sa žalobca jednotlivo nevyporiadal, uviedol len všeobecné vyjadrenia, ktoré súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočné.

10. V konaní podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo sporné, že Kúpna zmluva z 15. marca 2020 a jej zmeny sa spravujú zákonom o verejnom obstarávaní (žalobca je verejným obstarávateľom podľa a hodnota dohodnutého plnenia predstavuje sumu 13.320.000,- eur, takže sa podľa jedná o nadlimitnú zákazku). Zmluvu, ktorá podlieha režimu možno v zmysle zmeniť iba postupom verejného obstarávania, s výnimkou prípadov taxatívne vymedzených v . V prípade Kúpnej zmluvy išlo o nadlimitnú civilnú zákazku zadávanú postupom priameho rokovacieho konania podľa . Ustanovenie sa aplikuje na všetky typy postupov v rámci verejného obstarávania, s výnimkou, ak je aplikácia zákonom explicitne vylúčená - teda v prípade zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, čo ale nie je prípad Kúpnej zmluvy. V súlade so aplikáciu na prípadné zmeny Kúpnej zmluvy potvrdzuje aj článok XI bod 11.3. Kúpnej zmluvy, ktorý výslovne uvádza, že zmeny a doplnenia Kúpnej zmluvy nesmú byť v rozpore s . Aj samotný Dodatok, ktorý bol pripravený žalobcom ako to potvrdili aj vypočutí svedkovia, v článku I bod 1.4. Dodatku obsahuje konštatovanie, že bol uzatvorený v súlade s .

11. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenia žalovaného o tom, že ani jeden z prípadov vymedzených v v konaní naplnený nebol, a pokiaľ by aj bol, mal žalobca povinnosť takýto dôvod uviesť aj v texte prijatého dodatku. Žalovaný ďalej tvrdil, že verejný obstarávateľ by mal v dodatku zmluvy uviesť nielen dôvod zmeny, ale aj zdôvodnenie, prečo nebolo možné okolnosť zmeny predvídať, pričom odkazoval jednak na odbornú literatúru: „[…] Verejný obstarávateľ by mal v dodatku dostatočne jasne popísať nielen rozsah zmeny, ale zdôvodnenie, prečo nebolo možné v prípravnej fáze okolnosti zmeny predvídať […]“ (Tkáč, J., Griga M.: Zákon o verejnom obstarávaní. Veľký komentár. Bratislava. Wolters Kluwer s.r.o., 2016, str. 327), ale aj na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v Usmernení č. 7617-5000-2019 zo dňa 16. mája 2019 uviedol: „[…] Verejný obstarávateľ by mal byť zároveň schopný uviesť nielen dôvod zmeny, ale aj zdôvodnenie, prečo nebolo možné okolnosť zmeny predvídať. […] Dôkazne bremeno, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré umožňujú uplatnenie výnimky, nesie verejný obstarávateľ. Rozhodnutie o tom, či ide o prípad doplnenia tovarov, stavebných prác alebo služieb, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve, alebo sú nevyhnutné na plnenie zmluvy, alebo ide o okolnosti z ktorých vyplynula potreba zmeny zmluvy nemohol verejný obstarávateľ pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, musí prijať, zdokumentovať a odôvodniť verejný obstarávateľ v každom jednotlivom prípade. […]“ a na ďalšie stanoviská Úradu pre verejné obstarávanie, napr. Usmernenie č. 7617-5000-2019 zo dňa 16. mája 2019, Usmernenie č. 6705-5000/2019 zo dňa 10. apríla 2019, ako aj Usmernenie č. 16192-5000/2020 zo dňa 22. decembra 2020.

12. Taktiež súd prvej inštancie poukázal aj na tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca nemal povinnosť písomne uviesť dôvody, pre ktoré nebolo potrebné pre uzavretie dodatku viesť nové verejné obstarávanie, pričom zmena okolností spočívala v zmene celkovej Covid situácie, v zmene reštrikcií a v tom, že zmluva bola uzatvorená p. W. a jedine tieto dve zmluvy (Lacorp a A-testing) mali zabezpečenú dopravu zo štátu. Súd prvej inštancie takéto zdôvodnenie nepovažoval za dostatočné a v konaní ani nebolo preukázané. Pokiaľ by aj žalobcovi priamo zo zákona nevyplývala povinnosť uviesť v písomnom vyhotovení zmeny dôvod v zmysle , pre ktorý nie je potrebné nové verejné obstarávanie vykonať, bolo podľa súdu prvej inštancie jeho povinnosťou v prípade absencie tohto dôvodu v písomnom vyhotovení dodatku preukázať, že takýto dôvod v čase uzavretia dodatku existoval. Dôkazne bremeno, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré umožňujú uplatnenie výnimky, nesie verejný obstarávateľ. Súd uviedol, že v konaní bola vypočutá svedkyňa R., ktorá v čase spisovania dodatku vykonávala funkciu štatutárneho orgánu žalobcu, dvaja svedkovia, ktorí boli členmi komisie v priamom rokovacom konaní, vedúca legislatívno - právneho odboru žalobcu, pričom ani jeden zo svedkov sa nevedel vyjadriť, na základe akej konkrétnej výnimky podľa bolo pri dodatku č. 1 upustené od vykonania nového verejného obstarávania a či vôbec bola existencia predpokladov podľa pri uzatváraní dodatku posudzovaná. Okolnosti ohľadne pandémie COVID-19 vyhodnotené ako mimoriadna udalosť boli základným dôvodom a predpokladom, prečo verejné obstarávanie bolo realizované postupom podľa , a to priamym rokovacím konaním. Nakoľko už samotná zmluva bola uzatváraná z dôvodu pandémie, nie je zrejmé, ako mohla pandémia znovu v čase uzatvárania dodatku predstavovať okolnosť, ktorú žalobca nemohol predvídať. Rovnako z vykonaného dokazovania, výsluchov svedkov bolo zistené, že už v čase uzatvárania samotnej zmluvy bola situácia hektická, zabezpečovanie zdravotníckych pomôcok bolo náročné a vzhľadom na snahu všetkých štátov zabezpečiť ochranné prostriedky pre ich obyvateľstvo vstupovali do platnosti rôzne reštriktívne opatrenia. Z tohto dôvodu súd všeobecné vyjadrenie, že zmena okolností, ktoré žalobca nemohol predpokladať spočívala v reštrikciách, bez ich bližšej špecifikácie a preukázania, nepovažoval za relevantné.

13. Keďže žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno preukázať existenciu výnimiek, kvôli ktorým pri zmene kúpnej zmluvy nebolo potrebné vykonať ďalšie verejné obstarávanie, žiadne relevantné tvrdenia neuviedol a žiadne dôkazy neoznačil, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že dodatok bol uzavretý v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, a teda platne.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvné strany si v zmluve dojednali právo kupujúceho okamžite odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, ak predávajúci podstatným spôsobom poruší zmluvné povinnosti. Za podstatné porušenie zmluvných povinností sa považovalo najmä, nie však výlučne, nedodanie tovaru riadne a včas.

15. Hoci predmetný dodatok nebol platným právnym úkonom, s prihliadnutím na prejavy vôle zmluvných strán, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žalovaného v rámci rokovaní o dodatku jednoznačne informoval o tom, že má napriek omeškaniu záujem na dodatočnom plnení, pre ktoré určil lehotu do 4. apríla 2020. V stanovenej lehote zo strany žalovaného k plneniu nedošlo, pričom následne 20. apríla 2020 bolo žalovanému doručené odstúpenie od zmluvy. Žalobca tak podľa názoru súdu uplatnil režim podľa za bodkočiarkou, keď po omeškaní žalovaného pre dodatočné plnenie určil lehotu. Súd poukázal na to, že zákon neustanovuje, že má ísť o „primeranú“ lehotu ako je uvedené v ustanovení . Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v období od 20. marca 2020 do 20. apríla 2020 vyzval žalobcu na prevzatie tovaru, či zabezpečenie dopravy.

16. Súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalovaného, že vzhľadom na celosvetovú nepriaznivú situáciu došlo k súboru výnimočných okolností - okolností vis maior, v prípade ktorých je zjavne možné sa odchýliť od uplatnenia lehôt na dodanie tovaru. Žalovaným uvádzané okolnosti ako zmena legislatívy v Indii či Číne, preventívna karanténa posádky lietadla v Kuvajte, neposkytnutie súčinnosti MZVaEZ SR, súd nepovažoval za vyššiu moc, ale za riziká, s ktorým je nutné v medzinárodnom obchodnom styku počítať a ktoré na seba žalovaný prebral. Žalovanému aj vzhľadom na povahu a účel kontraktu muselo byť nad všetku pochybnosť známe, že žalobca nebude mať záujem na oneskorenom plnení zmluvných povinností a toto dojednanie strany aj riadne a výslovne do zmluvy implementovali.

17. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že konanie žalobcu bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy, a to najmä v prípade, ak sa jedná o včasné plnenie povinností zo strany žalovaného pre prípad zákazky vo verejnom záujme v takomto rozpore nie je. Žalobca pri vyhodnocovaní poskytnutia dodatočnej lehoty žalovanému zohľadnil aj mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19 a s tým spojené ťažko predvídateľné prekážky či obmedzenia pri plnení zmluvy žalovaným, zároveň však musel prihliadať na akútnu potrebu zabezpečenia nevyhnutného zdravotníckeho materiálu pre obyvateľov Slovenskej republiky. Pokiaľ teda žalovaný, napriek opakovaným prísľubom nebol schopný zabezpečiť ani v dodatočnej lehote dodanie tovaru a dňa 20. apríla 2020 nevedel žalobcovi garantovať dodanie tovaru (pričom konateľ žalovaného sa pred súdom vyjadril, že 20. apríla 2020 ani nemal vedomosť o tom, kde sa tovar nachádza), žalobca konal v súlade so zmluvnými dojednaniami a v súlade s príslušnými ustanoveniami .

18. Nakoľko došlo podľa názoru súdu prvej inštancie k platnému odstúpeniu od zmluvy, uplatnený nárok bol priznaný v zmysle a žalovanému ako strane, ktorej bolo pred odstúpením poskytnuté plnenie v podobe preddavku, bola uložená povinnosť toto plnenie vrátiť, a to spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 24. apríla 2020 do zaplatenia, keďže žalovaný bol žalobcom na plnenie riadne vyzvaný a túto povinnosť nesplnil.

19. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. Na základe odvolania žalovaného uplatneného z dôvodu podľa , , , (ďalej len ) Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -692 zo dňa 24. septembra 2024, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol a vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci uviedol, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na vrátenie zálohy z uzatvorenej kúpnej zmluvy na zdravotnícke pomôcky - chirurgické masky, ktoré mal žalobcovi ako kupujúcemu dodať žalovaný ako predávajúci, pričom žalobca svoj nárok odôvodňoval zánikom dotknutej zmluvy pre odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom. Žalovaný považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom za neplatné, keďže odstúpenie od zmluvy bolo odôvodnené omeškaním žalovaného a žalovaný bol názoru, že sa do omeškania s plnením nedostal.

22. Odvolací súd skonštatoval, že v uzatvorenej kúpnej zmluve boli dojednané miesto plnenia (územie Slovenskej republiky), čas plnenia (najneskôr do 20. marca 2020), povinnosti žalovaného v súvislosti s dodaním tovaru (do 3 dní od uzavretia zmluvy určiť letisko, z ktorého mala byť doprava realizovaná, a zároveň najmenej dva dni vopred vyrozumieť kupujúceho o pripravenosti k odovzdaniu predmetu zmluvy) a subjekt, ktorý mal zabezpečiť dopravu z letiska, ktoré určí predávajúci do miesta plnenia (týmto subjektom bol podľa zmluvy žalobca). Súd prvej inštancie však napriek výslovným zmluvným dojednaniam založil svoje rozhodnutie na tom, že žalovaný mailom z 18. marca 2020 oznámil žalobcovi, že tovar bude k odovzdaniu pripravený na letisku v Bratislave (v nadväznosti na predchádzajúce mailové oznámenie žalobcu o tom, že sám nie je schopný zabezpečiť prepravu tovaru do miesta plnenia, ako to bolo zmluvne dojednané). Mail z 18.marca 2020 súd prvej inštancie vyhodnotil ako včasné oznámenie podľa čl. 5.4 kúpnej zmluvy (predávajúci bol povinný vyrozumieť zástupcu kupujúceho (e-mailom) o pripravenosti k odovzdaniu predmetu zmluvy, najmenej 2 dni vopred). Následne súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyhodnotil ako neplatný dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. marca 2020, ktorým došlo k zmene lehoty dodania a k zmene subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru do miesta plnenia zo žalobcu na žalovaného. Tento záver založil na ustanovení tvrdiac, že dodatok č. 1 je neplatný pre rozpor so zákonom. Nadviazal na námietku žalovaného o tom, že pri uzatváraní dotknutého dodatku nebolo dodržané ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého zmluvu, ktorá podlieha režimu zákona o verejnom obstarávaní, možno meniť iba postupom verejného obstarávania.

23. Odvolací súd v súvislosti so závermi súdu prvej inštancie poukázal na znenie , a a uviedol, že zmluvu, ktorej uzatvorenie bolo výsledkom verejného obstarávania možno v zásade meniť iba postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní (s výnimkou prípadov podľa ), a to výlučne písomnou formou. Dôvody na aplikáciu však žalobca v konaní netvrdil, ani ich neuviedol v Dodatku č.1. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2023 pod. číslom 14 (,,... Dôsledkom uzavretia zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní je jej absolútna neplatnosť ( ). Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, akoby od začiatku nevznikol a nie je pritom podstatné, ktorá zmluvná strana neplatnosť právneho úkonu spôsobila či zavinila...“).

24. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že nie každé porušenie zákona má za následok neplatnosť právneho úkonu a nie každé porušenie zákona o verejnom obstarávaní má za následok neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzatvorená verejným obstarávaním. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR však vyplýva nepochybný záver, že dôsledkom uzavretia zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní je jej absolútna neplatnosť podľa . Keďže v súlade s zmluvu, ktorá bola uzatvorená postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, možno v zásade meniť iba postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citovaný záver NS SR aplikovať aj na dodatok k takejto zmluve - dôsledkom uzavretia dodatku k zmluve postupom odporujúcim zákonu o verejnom obstarávaní je jeho absolútna neplatnosť podľa . Zmenou je tu potrebné v súlade s označeným zákonným ustanovením rozumieť akúkoľvek zmenu, nie len zmenu vo forme dodatku. Odvolací súd dospel k záveru, že v dôsledku neplatnosti Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve z 15. marca 2020, ktorým malo dôjsť k zmene lehoty dodania a k zmene subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru do miesta plnenia zo žalobcu na žalovaného, bolo potrebné plnenie vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného z kúpnej zmluvy posudzovať podľa príslušných ustanovení tejto zmluvy znení bez Dodatku č. 1.

25. Odvolací súdu poukázal na článok V. Kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020, ktorý upravoval dodacie podmienky, z ktorých konkrétne z bodu 5.2., nepochybne vyplýva, že žalovaný mal podľa zmluvy zabezpečiť prepravu objednaného tovaru na letisko v zahraničí a oznámiť žalobcovi, na ktorom konkrétnom zahraničnom letisku sa tovar nachádza a následne mal žalobca zabezpečiť ďalšiu prepravu tovaru na územie SR, kde malo dôjsť k protokolárnemu odovzdaniu tovaru. Práve tieto konkrétne dodacie podmienky sa zmluvné strany snažili meniť Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, a to v časti termínu dodania a subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru do miesta plnenia zo žalobcu na žalovaného. K uzavretiu dohody, ak zákon nevyžaduje aj iné podmienky patrí najmä vedomý súhlasný prejav vôle oboch zmluvných strán. S prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom Dodatku č. 1 zo dňa 31. marca 2020 bola dohoda o zmene subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru do miesta plnenia zo žalobcu na žalovaného, nemohlo pred týmto dňom, t. j. pred dňom 31. marca 2020 dôjsť k žiadnemu a už vôbec nie k vedomému súhlasnému prejavu vôle oboch zmluvných strán o tejto otázke. Ak preto k platnej dohode o dotknutej otázke Dodatkom č. 1 nedošlo a z vyššie uvedených dôvodov k takejto dohode nemohlo dôjsť skôr, považoval odvolací súd za potrebné závery súdu prvej inštancie v tomto smere vyhodnotiť ako nesprávne (najmä ods. 87. napadnutého rozsudku). K takejto dohode nemohlo prísť ani dohodou žalovaného s jeho obchodným partnerom spoločnosťou STIG a.s., keďže zjavne obsah dohody dvoch zmluvných strán nemožno meniť inak, ako dohodou tých istých strán, prípadne ich právnych nástupcov.

26. Odvolací súd poukázal na to, že splnenie dodacích povinností žalovaného podľa skôr citovaného zmluvného ustanovenia súd prvej inštancie uzatvoril ako dané (ods. 84. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva aj to, že žalobca svoju následnú povinnosť (zabezpečiť prepravu tovaru na územie SR) podľa kúpnej zmluvy nesplnil. V konaní nebolo sporné ani to, že k dodaniu tovaru v dojednanej lehote (ani doposiaľ) nedošlo.

27. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z toho, že nárok žalobcu na vrátenie zálohy je daný vzhľadom na to, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy pre omeškanie žalovaného. Pri posúdení omeškania žalovaného však súd prvej inštancie vychádzal z toho, že došlo k dohode o zmene subjektu, ktorý má zabezpečiť prepravu zo zahraničného letiska na územie SR. Odvolací súd však dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov je predpoklad resp. záver súdu prvej inštancie o tejto otázke nesprávny. Vychádzajúc z obsahu pôvodne dojednanej kúpnej zmluvy, po zohľadnení neplatnosti Dodatku č. 1 k tejto zmluve, ako ho konštatoval súd prvej inštancie, mal dopravu zo zahraničného letiska na územie SR zabezpečiť žalobca. Ak žalobca túto povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania žalobca nie žalovaný.

28. Odvolací súd uviedol že odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom bolo formálne založené na čl. X bod 10.1 kúpnej zmluvy, podľa ktorého bol žalobca od kúpnej zmluvy oprávnený odstúpiť v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností žalovaným, konkrétne pre nedodanie objednaného tovaru riadne a včas. Tento dôvod na odstúpenie od zmluvy však naplnený nebol, pretože podľa platne dojednaných zmluvných povinností žalovaný označenú povinnosť neporušil a nerealizovanie zmluvy bolo zapríčinené výlučne žalobcom a porušením jeho povinnosti zabezpečiť prepravu zo zahraničného letiska na územie SR. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať odstúpenie od kúpnej zmluvy listom žalobcu zo dňa 16. apríla 2020 (čl. 11) za platné.

29. Na základe všetkých skôr uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že k zániku záväzku, uzavretého účastníkmi konania (kúpnej zmluvy) v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom nedošlo.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete podľa zmenil tak, že podanú žalobu zamietol, pretože v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho právneho titulu, na základe ktorého sa žalobca svojho nároku na vrátenie zálohy dožadoval. Keďže týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia v merite veci, došlo v dôsledku toho aj k zmene procesného úspechu strán sporu a odvolací súd zmenil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia a o náhrade trov prvoinštančného konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa v spojení s . Pretože v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

31. Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“) z dôvodov podľa a . Dovolateľ v prvom rade vytkol odvolaciemu súdu, že po dvoch rokoch nevykonania žiadnych procesných úkonov, ani žiadnych dožiadaní od sporových strán, ani vykonaní ďalších dôkazov, len s prihliadnutím na dovtedajšie konanie pred súdom prvej inštancie, jeho rozhodnutie zmenil a absolútne otočil argumentáciu súdu prvej inštancie, pričom neprihliadol na dostatočné, vecné a mimoriadne rozsiahle odôvodnenie právneho posúdenia, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie.

32. V rámci dovolacieho dôvodu podľa dovolateľ namietal, že odôvodnenie odvolacieho súdu spočívalo výlučne na posúdení neplatnosti Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve v zmysle porušenia , v súvislosti s čím sa dovolateľ dožaduje, aby dovolací súd aj samotnú Kúpnu zmluvu vyhlásil za absolútne neplatnú (otázku posúdenia platnosti Kúpnej zmluvy dovolateľ bližšie namieta v rámci dovolacieho dôvodu podľa - pozn. dovolacieho súdu). Následne argumentoval tým, že žalovaného jednoznačne informoval, že má záujem aj na dodatočnom plnení zo zmluvy, pre ktoré práve predmetným dodatkom určil lehotu 4. apríla 2020. Podľa názoru dovolateľa sa odvolací súd nezaoberal vykonaním dokazovania v súvislosti s Nariadením No. o celoštátnom zákaze vývozu zdravotníckeho ochranného materiálu vrátane chirurgických masiek vydaného Ministerstvom obchodu a priemyslu - Generálne riaditeľstvo pre zahraničný obchod v Indii zo dňa 19. marca 2020, čo mohlo mať zásadný vplyv na zabezpečenie tranzitu tovaru z Indie na Slovensko, a tým aj vplyv na možnosť plnenia na základe Kúpnej zmluvy. Dovolateľ poukázal na to, že žalovaný v zmysle e-mailu zo dňa 18. marca 2020 prevzal na seba záväzok zabezpečiť doručenie tovaru na územie SR s dátumom doručenia 20. marca 2020, pričom napokon opäť požiadal o predĺženie lehoty na dodanie tovaru. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti - dodanie tovaru až do 27. marca 2020, k čomu napokon nedošlo. Podľa žalobcu je na mieste podozrenie, že žalovaný sa mailom zo dňa 17. marca 2020 chcel zbaviť svojej povinnosti a preniesť na žalobcu povinnosť prevzatia tovaru v Indii.

33. Podľa dovolateľa žalovaný ani raz v konaní nepreukázal, že tovar mal reálne k dispozícii, pričom existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný mal vopred informácie o tom, že žalobca nebude schopný zabezpečiť dopravu prostredníctvom vládneho špeciálu a len pre to, aby sa nedostal do omeškania, zaslal žalobcovi informáciu, že tovar je pripravený na prevzatie, nakoľko vedel, že žalobca si túto skutočnosť nemá ako verifikovať. S uvedeným sa však odvolací súd nijako nevysporiadal a nezaoberal sa ani tým, ako žalovaný účtovne viedol prijatú zálohu ako ani s tým, na aký účel bola použitá. Žalovaný nepredložil od dodávateľa žiadnu dokumentáciu o tom, že reálne tovar nakúpil, kedy a akým spôsobom zaň zaplatil a kedy a kde ho prevzal. Na základe uvedených skutočností je podľa dovolateľa jednoznačné, že žalovaný nebol schopný plniť aj napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty a žalobca bol tak oprávnený a napokon aj nútený od zmluvy odstúpiť.

34. Dovolací dôvod podľa dovolateľ odôvodnil tým, že odvolací súd sa v žiadnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia nevysporiadal s právnou otázkou platnosti a účinnosti samotnej Kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020 v súvislosti s postupom jej uzavretia podľa , teda že v žiadnej časti rozhodnutia nebola riešená otázka platnosti Kúpnej zmluvy zmysle , ktorá bola podľa rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020-OD/5 zo dňa 12. mája 2020 v rozpore so zákonom.

35. Na základe uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí žalobu v celom rozsahu, žalovanému uloží povinnosť zaplatiť 3.885.000 eur s príslušenstvom a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že žalovaný bude povinný vrátiť žalobcovi zaplatené trovy konania, ktoré uhradil na základe uznesenia Okresného súdu Galanta zo dňa 25. októbra 2024.

36. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu argumentoval, že žalobca v odôvodnení nešpecifikoval, odôvodnenie ktorých skutkovo a právne významných otázok v rozsudku odvolacieho súdu absentuje a prečo by tieto otázky mali byť pre rozhodnutie vo veci právne významné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je právo strany sporu dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dovolanie pritom žiadnym spôsobom neodôvodňuje záver, že by odvolací súd nesprávne procesne postupoval a naviac námietka týkajúca sa dokazovania, nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotenie, nie je považované za vadu v zmysle . K dovolaciemu dôvodu podľa sa žalovaný vyjadril, že žalobca v dovolaní neformuloval žiadnu právnu otázku relevantnú v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalovaný naviac dodal, že otázka platnosti kúpnej zmluvy nebola namietaná v žiadnom podaní, ani na žiadnom pojednávaní v prejednávanej veci a teda nebola v konaní nijako riešená, odvolací súd na jej vyriešení nezaložil svoje rozhodnutie, a preto nemôže byť dôvodom prípustnosti dovolania podľa (na tomto mieste žalovaný poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Nad rámec uvedeného však žalovaný doplnil, že predmetná otázka (ak by bola žalobcom sformulovaná a odvolacím súdom riešená - pozn. dovolacieho súdu) už bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená v rozsudku sp. zn. zo dňa 9. septembra 2009, vo vzťahu ku ktorému Ústavný súd v náleze sp. zn. zo dňa 7. júla 2010 konštatoval, že „Aj z odôvodnení rozhodnutí dovolacieho súdu a súdu prvého stupňa možno pritom vyvodiť, že nie každé porušenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle . Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza.“

37. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie podľa odmietol a priznal mu voči žalobcovi nárok na trovy dovolacieho konania v celom rozsahu.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.

39. Vychádzajúc z obsahu dovolania, dovolanie žalobca odôvodnil dovolacím dôvodom uvedeným v a .

40. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

41. Podľa , je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) č. k. z 21. januára 2021, pod pojmom „nesprávny procesný postup súdu“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa , je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany.

42. K vade zmätočnosti podľa môže dôjsť aj vtedy, ak je konanie postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces ().

43. Dovolanie prípustné podľa , možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

44. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. z 26. februára 2010). Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav (viď uznesenie zo 7. augusta 2018).

45. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia , má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi ( ) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. z 8. júna 2017). Dovolateľ musí vymedziť právnu otázku, pretože len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Dovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle , je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

46. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska , musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.

K dovolaciemu dôvodu podľa

47. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa , dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, že po dvoch rokoch nevykonania žiadnych procesných úkonov, ani žiadnych dožiadaní od sporových strán, nevykonania ďalších dôkazov, len s prihliadnutím na dovtedajšie konanie pred súdom prvej inštancie, jeho rozhodnutie zmenil a absolútne otočil argumentáciu súdu prvej inštancie, pričom neprihliadol na dostatočné, vecné a mimoriadne rozsiahle odôvodnenie právneho posúdenia, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Ďalej dovolateľ namietal, že sa odvolací súd nezaoberal platnosťou/neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy a nevysporiadal sa v tejto súvislosti s Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020-OD/5 zo dňa 12. mája 2020, ktoré rozhodnutie bolo preukázateľne známe súdu tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako pred odvolacím súdom. Podľa tohto rozhodnutia bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy porušený zákon o verejnom obstarávaní.

48. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

50. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (ods. 1). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (ods. 2).

51. Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

52. Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 53. Podľa na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

54. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., , Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287). Odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhoinštančného súdu hodnotené odlišne, ako sa stalo v konaní pred prvoinštančným súdom.

55. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú značne obmedzené, pretože v zásade je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o správnosti zisteného skutkového stavu má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ).

56. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vychádzal predovšetkým z listín predloženými stranami sporu a z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca so žalovaným uzavreli Kúpnu zmluvu č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020 podľa a nasl. . Uzavretie kúpnej zmluvy bolo výsledkom verejného obstarávania postupom podľa o verejnom obstarávaní, teda priamym rokovacím konaním z dôvodu, že zákazka na dodanie tovaru bola zadávaná z dôvodu mimoriadnej udalosti - pandémie koronavírusu, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nebolo možné uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. Na základe uzavretej zmluvy bola 16. marca 2020 žalovanému vyplatená záloha vo výške 3.885.000,- eur. Lehota dodania bola v zmluve stanovená najneskôr do 20. marca 2020, pričom v zmluve bolo výslovne dojednané, že v prípade omeškania s dodaním tovaru kupujúci nemá záujem na ďalšom plnení zmluvných povinností. Miestom plnenia podľa zmluvy malo byť územie Slovenskej republiky. Dopravu do miesta plnenia mal podľa zmluvy zabezpečiť žalobca ako kupujúci. Žalovaný mailom zo 17. marca 2020 (druhý deň od uzavretia zmluvy) vyzval žalobcu na vyzdvihnutie tovaru na medzinárodnom letisku v New Dehli, a teda určil letisko, z ktorého mala byť preprava realizovaná (New Dehli, India). V ten istý deň (17. marca 2020) žalobca e-mailom oznámil žalovanému, že nie je schopný zabezpečiť vládny špeciál a adresoval mu požiadavku, aby žalovaný zabezpečil dopravu na vlastné náklady. Mailom z 18. marca 2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že výrobca tovar z colného skladu vyzdvihol a odviezol. Zároveň uviedol, že oslovil niekoľko prepravných spoločností a čaká na ich ponuky s možnosťami odletu a pokiaľ pôjde všetko podľa predpokladu a prepravnej spoločnosti bude pristátie v New Dehli povolené, tovar bude naložený, s príletom do Bratislavy. Žalovaný po oznámení žalobcu zo 17. marca 2020, že nie je schopný zabezpečiť vládny špeciál, na splnení tejto povinnosti žalobcu zo zmluvy netrval. Žalovaný ešte predtým, ako sa žalobca dostal do omeškania so splnením povinnosti zabezpečiť prepravu, žalobcovi oznámil, že prepravu zabezpečí inak, pričom k odovzdaniu dôjde na letisku v Bratislave a súčasne realizoval úkony, ktorými došlo k zmene zmluvného vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom - spoločnosťou STIG, a.s. Žalovaný sa totiž Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve č.001/ShmR_SR/2020 z 18. marca 2020 so svojím dodávateľom spoločnosťou STIG, a.s. dohodol na zmene miesta plnenia z pôvodne dojednaného letiska v New Dehli na letisko Bratislava. Pokiaľ sa teda žalovaný ešte 18. marca 2020 so svojím dodávateľom na základe Dodatku č. 1 dohodol, že tovar od dodávateľa žalovaný prevezme na letisku v Bratislave, následne 18. marca 2020 aj žalobcovi poskytol informáciu, že tovar bude pripravený na prevzatie na letisku v Bratislave, súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca sa so splnením povinnosti zabezpečiť prepravu (splnenie ktorej bolo viazané na relevantné oznámenie žalovaného) dostal do omeškania. Bol to žalovaný, kto po oznámení žalobcu o neschopnosti zabezpečiť prepravu tovaru, žalobcovi oznámil, že tovar bude k odovzdaniu pripravený na letisku v Bratislave, tomu prispôsobil aj svoje zmluvné vzťahy s dodávateľom a túto zmenu oznámenia v zmysle bodu 5.4 kúpnej zmluvy vykonal v dojednanej lehote. Nakoľko následne v období od 20. marca 2020 do 31. marca 2020 k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, tento bol v omeškaní. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že dňa 31. marca 2020 bol medzi stranami uzavretý Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve z 15. marca 2020, ktorý nebol uzavretý podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca platne odstúpil od uzavretej zmluvy z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného dodať tovar v dodatočne určenej lehote a žalovaného zaviazal na vrátenie poskytnutého plnenia.

57. Odvolací súd následne na odvolanie žalovaného vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, keďže ako uviedol sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal bez zopakovania dokazovania z iného skutkového stavu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie skonštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 15. marca 2020 kúpnu zmluvu postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve nebol uzatvorený v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie skonštatoval, že predo dňom 31. marca 2020 nemohlo dôjsť k žiadnemu a už vôbec nie k vedomému súhlasnému prejavu vôle oboch zmluvných strán o zmene subjektu, ktorý mal zabezpečiť dopravu tovaru do miesta plnenia ako ani k zmene termínu dodania tovaru, teda určeniu dodatočnej lehoty na plnenie. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako nesprávne, pričom išlo o závery zisteného skutkového stavu. Podľa odvolacieho súdu si žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy - zabezpečiť prepravu tovaru na územie SR - nesplnil v zmluve dojednanej lehote a ani následne. K zániku záväzku uzavretého medzi stranami sporu podľa odvolacieho súdu v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom nedošlo, pričom v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho právneho titulu na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 3.885.000,- eur. Odvolací súd vyhodnotil skutkový stav odlišne od skutkového stavu vyhodnoteného súdom prvej inštancie, čo je bez zopakovania dokazovania neprípustné.

58. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok - záver sudcu, resp. senátu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové závery, ako súd prvej inštancie, bez toho, aby vo veci vykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle . Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného sporového konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti žaloby žalobkyne, dospel v podstate iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie ( z 30. októbra 2019).

59. Dovolateľ ďalej namietal, že sa odvolací súd v žiadnej časti rozhodnutia nevysporiadal s právnou otázkou platnosti a účinnosti samotnej Kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020 v súvislosti s jej postupom uzatvorenia podľa o verejnom obstarávaní. Zo spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd posudzoval platnosť/neplatnosť Dodatku č. 1 k uzavretej Kúpnej zmluve č. 24/ OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020 a platnosť/neplatnosť Odstúpenia žalobcu zo dňa 16. apríla 2020 od Kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020.

60. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorého platnosť a účinky sú priamo závislé od existencie a platnosti pôvodného záväzku. Dodatok k zmluve ako dvojstranný právny úkon nikdy nefunguje samostatne, ale tvorí s pôvodnou zmluvou jeden právny celok. Preto pri jeho skúmaní ako aj skúmaní odstúpenia od zmluvy je nevyhnutné preskúmať aj samotnú pôvodnú zmluvu a ako predbežnú otázku posúdiť jej platnosť/neplatnosť, nakoľko len platnú zmluvu je možné meniť a len od platnej zmluvy je možné odstúpiť. Dovolací súd z napadnutého rozhodnutia nezistil a z jeho odôvodnenia nevyplýva, či odvolací súd pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy ako aj pri posudzovaní Dodatku č. 1 k zmluve skúmal a zaoberal sa aj samotnou Kúpnou zmluvou č. zo dňa 15. marca 2020 z pohľadu jej platnosti/neplatnosti, s poukazom na Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020- OD/5 zo dňa 12. mája 2020, ktoré sa nachádza v spise a ktoré bolo aj predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, okrem iných dôkazov, aj Rozhodnutím ÚVO. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu (odsek 44. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu), to zn. oboznámil sa aj s Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020-OD/5 zo dňa 12. mája 2020. Odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko ku kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu. Podstatnú časť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu tvorí citácia rozsudku súdu prvej inštancie (v odseku 3. sú citované odseky 80. až 99. a odsek 102. rozsudku súdu prvej inštancie, ďalej v odseku 58. rozsudku odvolacieho súdu sú citované odseky 30. až 35. rozsudku súdu prvej inštancie) a citácia konkrétnych ustanovení (odsek 45. až 49.) a citácia ustanovení o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (odsek 54. až 56.). Odvolací súd menil rozsudok súdu prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nie je z neho zrejmé, ako sa odvolací súd vysporiadal pri posudzovaní Dodatku č. 1 a Odstúpenia od zmluvy s Kúpnou zmluvou č. zo dňa 15. marca 2020. K námietke žalobcu ohľadne nevysporiadania sa s platnosťou/neplatnosťou Kúpnej zmluvy č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020 konajúcimi súdmi, ktorú vzniesol žalobca až v dovolaní dovolací súd uvádza, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu uplatnenej istiny spolu s príslušenstvom. Odvolanie voči uvedenému rozsudku podával žalovaný ako neúspešná strana sporu. Žalobca mal možnosť namietať platnosť uzavretej zmluvy až po zistení, že odvolací súd posúdil Odstúpenie od zmluvy odlišne od súdu prvej inštancie, ktorú skutočnosť sa žalobca dozvedel až doručením rozsudku odvolacieho súdu.

61. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náležitosti uvedené v je nepreskúmateľný a strane sporu je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany sporu na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom (uznesenie NS SR sp. zn. z 25. mája 2022). Odvolací súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a s poukazom na ním prijaté právne závery. Je dôležité, aby odvolací súd odôvodnil svoje úvahy, na základe čoho dospel k vysloveným právnym záverom. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia odvolacím súdom podľa v spojení s , ktoré je dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a potrebe jeho zrušenia, poukazuje dovolací súd napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , .

62. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť to, že pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádza odvolací súd svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvej inštancie. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). V odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie možno označiť za plne preskúmateľné.

63. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že odvolací súd, hoci dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, a od jeho skutkových zistení sa odchýlil, na základe čoho vyvodil iný právny záver, nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd namiesto toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, nariadil len verejné vyhlásenie rozhodnutia (viď zápisnica zo dňa 24. septembra 2024, na ktorom vyhlásil zmenený rozsudok. Odvolací súd tak pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci postupoval v rozpore s , , , a tiež s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr. sp. zn. , ) a ústavného súdu (sp. zn. , ).

64. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu aj k naplneniu vady zmätočnosti vyplývajúcej z ustanovenia . Odvolací súd, pokiaľ zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, nemôže iba reprodukovať text rozhodnutia súdu prvej inštancie, text príslušných, na vec sa vzťahujúcich a aplikovaných zákonných ustanovení bez toho, aby bolo súčasne zjavné a zrozumiteľné aké argumenty pritom použil a ako dospel k svojmu záveru, odlišnému od záveru súdu prvej inštancie. Žalobcom napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je jasné a zrejmé, ako vyhodnotil Kúpnu zmluvu č. 24/OMRaPZ/2020 zo dňa 15. marca 2020, ktorá otázka bola otázkou kľúčovou pre dané rozhodnutie.

65. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania v danom prípade ide o závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle , na základe čoho je dovolanie žalobcu v tejto časti nielen prípustné podľa , ale tiež zároveň dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle .

K dovolaciemu dôvodu podľa

66. Dovolateľ vo vzťahu k prípustnosti svojho dovolania v zmysle , dôvodí nesprávnym záverom odvolacieho súdu vo vzťahu k uzavretej kúpnej zmluve, pričom tvrdí, že právna otázka platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle , ktorá podľa Rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020-OD/5 zo dňa 12. mája 2020 bola uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Táto otázka podľa dovolateľa nebola v žiadnej časti rozhodnutia riešená. Odvolací súd riešil a odôvodňoval neplatnosť Dodatku ku kúpnej zmluve v zmysle porušenia zákona o verejnom obstarávaní a v dôsledku toho potvrdil platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy, ktorej platnosťou sa už nezaoberal. Dovolateľ nastolil právnu otázku, ktorá podľa neho nebola v praxi dovolacieho súdu ešte riešená.

67. Keďže odvolací súd neuviedol vlastné právne úvahy k posúdeniu platnosti zmluvy, pričom skonštatoval neplatnosť dodatku k zmluve ako aj odstúpenia od zmluvy, v odvolacom rozhodnutí nie je riešená právna otázka, ktorú nastolil žalobca v podanom dovolaní a dovolací súd preto nemôže k uvedenej dovolacej otázke zaujať stanovisko a táto právna otázka dôvodnosť podaného dovolania v tomto prípade podľa nezakladá.

68. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej zmätočnostnej vade uvedenej v , dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími dovolacími námietkami dovolateľa a správnosťou právnych záverov (t. j. námietkami dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle a ), na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu. Totiž v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť zásadného charakteru, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , ). Existencia dovolacieho dôvodu podľa zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu zo dňa 21.03.2018, sp. zn. ).

69. Dovolací súd nad rámec svojho odôvodnenia dáva konajúcemu súdu do pozornosti, že dňa 12. marca 2020 vyhlásila Vláda Slovenskej republiky uznesením vlády č. 111/2020 mimoriadnu situáciu pre územie SR podľa o civilnej ochrane obyvateľstva z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na celom území Slovenskej republiky. Podľa zákona o verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách pri splnení podmienok podľa tohto zákona (existencia mimoriadnej udalosti, časová tieseň a príčinná súvislosť) je možné zmluvu uzavrieť tzv. priamym rokovacím konaním. Uzavretá zmluva sa môže zmeniť bez nového verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní. Konajúci súd musí pri posudzovaní platnosti/neplatnosti zmeny zmluvy skúmať a vyhodnotiť skutočnosť, či potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a či sa zmenou nemení charakter zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy () hlavne v súvislosti s mimoriadnou situáciou (z dôvodu ochorenia COVID-19), pričom platnosť/neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle bude potrebné posudzovať aj v súvislosti s Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 5890-6000/2020-OD/5 zo dňa 12. mája 2020, ktoré je súčasťou spisového materiálu a ktoré nebolo konajúcimi súdmi žiadnym spôsobom vyhodnotené. 70. Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

71. Dovolací súd z dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu zrušil aj uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. -725 zo dňa 25. októbra 2024 o výške náhrady trov konania ako súvisiace rozhodnutie, ktoré je závislé od existencie právoplatného rozhodnutie vo veci samej. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (napr. , sp. zn. sp. zn. , , , , , a ).

72. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný ( ).

73. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (ust. ).

74. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.