Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-132-2025.pdf
PDF · 139.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/132/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. X a 2. E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. X, obaja zastúpení JUDr. Monikou Kozákovou, advokátka so sídlom v Košiciach, Werferova 1, IČO: 42 321 760, proti žalovanej: D. A., nar. X.X.XXXX, bytom v C., G. XXXX/X, zastúpená JUDr. Tomášom Turcsányim, advokát so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, IČO: 50489674, o zaplatenie 40.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. júna 2025 č.k. 67C/23/2024 -141
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III.
Žalovanej priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 10.000 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000 € od 7.9.2022 do zaplatenia (výrok I.), žalobu vo zvyšku zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
1.2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou žiadali uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť im sumu 40.000 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.000 € od 11.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000 € od 12.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000 € od 14.6.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5.000 € od 13.7.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.000 € od 23.7.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 3.000 € od 29.7.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 10.000 € od 7.9.2022 do zaplatenia a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.000 € od 10.6.2022 do zaplatenia, a to s tvrdením, že v období od júna 2022 do 7. septembra 2022 finančné prostriedky spolu vo výške 40.000 € žalobcovia zasielali na číslo účtu, ktoré im bolo oznámené zo strany osoby, ktorá im sľúbila vykonať stavebné práce. Následne žalobcovia zistili, že majiteľom peňažného účtu je žalovaná, ktorej finančné prostriedky nepatria, a preto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, avšak ani po výzve žalobcom sumu 40.000 € nevrátila.
1.3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na obranu žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu a v priebehu sporu, ako i na prostriedky procesného útoku žalobcov a procesnej obrany žalovanej, vrátane výsluchu žalovanej a svedka H. A., ktorý bol v rozhodnom období jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Baumassname s.r.o. Košice (správne BAUMAßNAHME s.r.o., pozn. odvolacieho súdu). 1.4. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že na číslo účtu príjemcu G.: a) bola poukázaná suma 5.000 € pod variabilným symbolom 30220007 s poznámkou: záloha dom, dňa 10.6.2022 suma 5.000 € pod variabilným symbolom 30220006 s poznámkou: záloha dom, dňa 22.7.2022 suma 2.000 € pod variabilným symbolom 30220008 s poznámkou: záloha dom, a to z účtu, ktorého majiteľom je žalobkyňa v 2. rade, b) z účtu vedenom v I. A., ktorého majiteľom je žalobca v 1. rade, bola prostredníctvom internet bankingu zaslaná dňa 28.7.2022 suma 3.000 €, dňa 12.6.2022 suma 2.000 € a dňa 11.6.2022 suma 3.000 €, c) z účtu žalobcu v 1. rade vedenom vo J. A. K. bola dňa 9.6.2022 zaslaná platba 10.000 € so správou pre prijímateľa: záloha dom Maďarsko, variabilný symbol 30220006, celkovo tak bola v prospech účtu G. uhradená suma 30.000 €, ktoré skutočnosti strany sporu výslovne nepopreli, neboli sporné. Nakoľko bolo sporné, či sumu 30.000 € žalobcovia zaslali žalovanej bez právneho dôvodu alebo finančné prostriedky boli zasielané na predmetný účet z dôvodu, že bol účtom syna žalovanej a jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Baumassname s.r.o. (správne BAUMAßNAHME s.r.o., pozn. odvolacieho súdu), ktorá na základe zmluvy o dielo pre žalobcov realizovala stavebné práce - rekonštrukciu rodinného domu v Maďarsku a tento účet slúžil na úhradu záväzkov žalobcov z tejto zmluvy o dielo, čo tvrdila žalovaná, súd prvej inštancie za účelom posúdenia týchto skutočností vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj svedka H. A., ktorý potvrdil, že pre žalobcov na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo vykonávala firma Baumassname s.r.o. (správne BAUMAßNAHME s.r.o., pozn. odvolacieho súdu) rekonštrukciu rodinného domu v Maďarsku v obci Garadna na ulici D. L. X. Konštatoval, že toto tvrdenie žalovanej i svedka vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého žalovanou, a to pôdorysu na opravu rodinného domu, kde ako investor je uvedený A. B., dátum: máj 2022 a týka sa opravy rodinného domu M., D. N. X, H., na základe ktorého potom spoločnosť Baumassname s.r.o. (správne BAUMAßNAHME s.r.o., pozn. odvolacieho súdu) vyhotovila dňa 16.9.2022 rozpočet týkajúci sa zateplenia rodinného domu s garážou v obci Garadna, kde zateplenie rodinného domu s garážou predstavovalo sumu 28.195,95 €, rekonštrukcia interiéru činila 12.829,11€ bez DPH, rekonštrukcia podláh vnútra rodinného domu a realizácia nových podláh čiastku 11.453,43 € bez DPH.
1.5. Súd tiež zistil, že: a) zálohovou faktúrou č. 30220008, ktorú vystavila spoločnosť Baumassname s.r.o. Krásna, IČO: 50 488 589 (správne BAUMAßNAHME s.r.o., pozn. odvolacieho súdu, ďalej aj „zhotoviteľ diela“) vyúčtovala žalobcovi v 1. rade sumu 20.000 € pod variabilným symbolom 30220008 titulom zálohy stavebných prác a materiálu, rekonštrukcia rodinného domu 3873 Garadna, Petőfi út 9 s tým, že úhrada sa mala realizovať na účet vedený v O. A. č. G., a ako vyplýva z potvrdení o zrealizovaní transakcie predloženými žalobcami, predmetná faktúra bola uhradená dňa 22.7.2022 vo výške 2.000 € s poznámkou: záloha dom, vo výške 3.000 € dňa 28.7.2022, celkovo táto faktúra bola uhradená vo výške 5.000 €, b) faktúrou č. 30220006 zo dňa 7.6.2022 vystavenou na sumu 20.000 € zhotoviteľ diela vyúčtoval žalobcovi v 1. rade cenu 20.000 € za stavebné práce a materiál na rekonštrukciu rodinného domu s termínom splatnosti 7.6.2022, č. účtu IBAN: G. a túto faktúru žalobcovia uhradili dňa 10.6.2022 vo výške 5.000 € s poznámkou: záloha dom, dňa 9.6.2022 vo výške 10.000 €, dňa 12.6.2022 vo výške 2.000 € a dňa 11.6.2022 vo výške 3.000 €, c) faktúrou č. 30220007 zhotoviteľ diela vyúčtoval žalobcom sumu 10.000 € ako zálohu stavebných prác a materiálu rekonštrukcie rodinného domu pod variabilným symbolom 30220007 s tým, že táto faktúra mala byť uhradená na účet IBAN: G., bola uhradená dňa 12.7.2022 vo výške 5.000 € s variabilným symbolom 30220007 s informáciou: záloha dom. Konštatoval, že všetky tri faktúry vystavené zhotoviteľom diela sa týkali vykonávania rekonštrukčných prác na rodinnom dome v obci M., D. N. X P. H. a boli to položky za materiál a prácu, pričom v plnej výške bola uhradená faktúra č. 30220006 na sumu 20.000 €, čiastočne faktúra č. 30220007 v sume 5.000 € a faktúra č. 30220008 v sume 5.000 € a vo zvyšných častiach posledné dve faktúry už žalobcami uhradené neboli.
1.6. Z výsluchu žalovanej a svedka H. A., ako aj z listinných dôkazov: pôdorysu na opravu rodinného domu, rozpočtu, krycieho listu rozpočtu, zálohových faktúr a potvrdení o zrealizovaní transakcií, súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli v zmluvnom vzťahu so zhotoviteľom diela, ktorý vykonával rekonštrukčné práce na ich rodinnom dome v obci Garadna v Maďarsku, za výkon týchto prác vystavoval faktúry s uvedením sumy, špecifikáciou (čoho sa týka), ako aj variabilným symbolom, a žalobcovia jednoznačne vedeli, boli si vedomí predmetu aj účelu jednotlivých úhrad vykonávaných v prospech účtu G., t.j. že vykonávajú úhradu faktúr v prospech zhotoviteľa diela na účet, o ktorom neskôr zistili, že patril žalovanej, ktorá so žalobcami nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu, s predmetným účtom však nedisponovala žalovaná, ktorá k nemu nemala ani platobnú kartu, s týmto účtom disponoval jedine syn žalovanej H. A., jediný spoločník a konateľ zhotoviteľa diela, predmetný účet je uvedený na každej faktúre zhotoviteľa diela a žalobcovia uhrádzali jednotlivé platby v prospech uvedeného účtu na základe faktúr, ktoré boli žalobcom doručené zhotoviteľom diela. Z uvedeného účtu v danom období aj výbery z bankomatov realizoval syn žalovanej H. A., konateľ a jediný spoločník zhotoviteľa diela, ktorý uhrádzal platby za nákup stavebného materiálu na rekonštrukciu rodinného domu žalobcov a za vykonané práce.
1.7. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 a § 454 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaná sa prijatými úhradami na ich účet bezdôvodne obohatila a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dôvodil, že sa stotožnil s obranou žalovanej, že predmetný účet bol výlučne platobným miestom na úhradu všetkých pohľadávok zhotoviteľa diela. Vychádzajúc z úsudku, že je nepodstatné, že ako majiteľ účtu je uvedená žalovaná, keďže žalobcovia si boli plne vedomí a vedeli, že na predmetný účet v prospech zhotoviteľa diela uhrádzajú faktúry za rekonštrukčné práce ich rodinného domu v Maďarsku, súd nevykonal ďalšie žalobcami navrhované dokazovanie, a to ani vyžiadaním správ od Daňového riaditeľstva SR, Finančnej správy SR ohľadom účtu žalovanej ako platobného miesta na úhradu pohľadávok zhotoviteľa diela, z Tatra banky, a.s. ohľadom účtu žalovanej a vydaných platobných kariet, lebo vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania bolo možné skutkovo aj právne vec posúdiť a rozhodnúť a ďalšie dokazovanie by zbytočne predlžovalo spor.
1.8. Výrok o zastavení konania v časti zaplatenia 10.000 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000 € od 7.9.2022 do zaplatenia súd odôvodnil účinným späťvzatím žaloby žalobcami pred prvým pojednávaním z dôvodu duplicity uplatnenej sumy a aplikáciou § 144 a § 145 ods. 2 CSP.
1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 10.000 € s príslušenstvom procesne zavinili žalobcovia, keď zobrali späť žalobu v tejto časti z dôvodu duplicity uplatnenej pohľadávky. Nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré by výnimočne náhradu trov celkom alebo z časti nepriznal, nevidiac výnimočnosť ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu, súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcov vo zvyšku zamietol a proti výroku III. rozsudku o trovách konania, podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, namietajúc, že súd nevzal do úvahy ich návrh na vypočutie žalobcu v 1. rade, neprihliadol na tvrdenie žalobcov o nemožnosti určenia účtu fyzickej osoby za platobné miesto pre právnickú osobu, v dôsledku čoho súd nedostatočne zistil skutkový stav, ako i že z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť dôvod, pre ktorý súd žalobu žalobcov zamietol. Navrhli zrušiť rozsudok vo výroku II. a III. a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a priznať žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. V odvolaní žalobcovia zopakovali svoju argumentáciu v žalobe a v priebehu sporu a súdu vytkli, že nevykonal dopyt na banku a daňový úrad, ale uspokojil sa s tvrdením žalovanej o platobnom mieste právnickej osoby na jej účte ako fyzickej osoby. Zotrvali pritom na návrhu vykonať dôkazy navrhované žalobcami v podaní zo dňa 5. apríla 2025, v ktorom žalobcovia žiadali, aby sa banka a daňový úrad vyjadrili, či skutočne mal zhotoviteľ diela platobné miesto na bankovom účte žalovanej ako fyzickej osoby, čo je podľa názoru žalobcov vylúčené a ak by k tomuto postupu došlo, je to závažné porušenie minimálne daňových predpisov a je preto nemožné, že o takomto postupe Daňový úrad vedel tak, ako to tvrdil svedok H. A. vo svojej svedeckej výpovedi. Práve k týmto skutočnostiam je podľa názoru žalobcov dôležité vykonať dôkazy navrhované žalobcami v podaní zo dňa 5. apríla 2025. Namietli, že v dôsledku nevykonania týchto dôkazov a zároveň výsluchu žalobcu bol skutkový stav zistený neúplne.
2.2. Vyjadrili nesúhlas s hodnotením obrany žalovanej v bode 12. odôvodnenia rozsudku, vrátane tvrdení žalovanej vo výsluchu na pojednávaní dňa 14.5.2025, namietajúc, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd uveril tvrdeniu žalovanej o účte fyzickej osoby ako platobného miesta na úhradu pohľadávok zhotoviteľa diela a na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobcovia si boli plne vedomí a vedeli, že uhrádzajú faktúry na účet fyzickej osoby v prospech zhotoviteľa diela a predmetné faktúry sa týkajú rekonštrukčných prác ich rodinného domu v Maďarsku, keď žalobcovia od počiatku tvrdili, že nemali vôbec vedomosť o tom, že účet, na ktorý plnia, je účet žalovanej fyzickej osoby, ktorú oni vôbec nepoznajú a neprišli s ňou do kontaktu. Opätovne akcentovali, že práve vykonanie dôkazu –
výsluch žalobcu v 1. rade mohol uvedené objasniť a súdu vytkli, že sa v rozsudku nevysporiadal s tým, prečo výsluch žalobcu v 1. rade neumožnil.
2.3. Namietli, že v rozsudku súd neuviedol ani dôvody, pre ktoré boli zamietnuté návrhy žalobcov na vykonanie dokazovania vyžiadaním správ od Tatra banky a.s., Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica a Finančnej správy SR Bratislava, a to na skutočnosti uvedené najmä v podaní žalobcov zo dňa 5.4.2025, ani neobjasnil, na základe čoho dospel k záveru, že platobné miesto účtu fyzickej osoby je v skutočnosti platobným miestom právnickej osoby, keďže taký postup nie je právne možný, lebo používanie osobného bankového účtu na podnikateľské účely je v rozpore s bankovými podmienkami, vedie k problémom s daňovým úradom a ďalším sankciám, čo by bolo preukázané, pokiaľ by súd vykonal žalobcami navrhované dôkazy vyžiadaním správ od príslušnej banky a finančnej správy SR. Podľa názoru žalobcov vykonanie žalobcami navrhovaných dôkazov je kľúčové a samotné konštatovanie súdu o nehospodárnosti neobstojí.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov označila nárok žalobcov za nedôvodný a odvolanie za neopodstatnené, založené na opätovnej argumentácii žalobcov prednesenej už na prvoinštančnom súde, ktorá je iba účelová a nepreukázaná. Navrhla rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť a žalovanej priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podčiarkla, že podstatnou je skutočnosť, že žalobcovia presne vedeli dôvod a účel ich úhrad, keďže ku každej jednej úhrade uviedli variabilný symbol, aby bolo zrejmé, ktorej faktúry spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. sa daná úhrada týka. Opätovne akcentovala, že žalobcovia vedeli, že zmluvný vzťah ohľadne j zmluvy o dielo na rekonštrukciu ich rodinného domu v Maďarsku majú so spoločnosťou BAUMAßNAHME s.r.o. a nie so žalovanou, pričom aj z dôkazných prostriedkov predložených zo strany žalobcov – potvrdeniach o platbách, je zrejmé, že zakaždým, keď žalobcovia zasielali predmetné platby, uviedli ku každej platbe variabilný symbol, na základe čoho danú platbu vykonávali s tým, že variabilným symbolom tej ktorej platby bola faktúra vystavená spoločnosťou BAUMAßNAHME s.r.o. IČO: 50 488 589, s ktorou mali žalobcovia zmluvný vzťah – uzatvorenú zmluvu o dielo na rekonštrukciu ich domu v Maďarsku v obci M. Q. R. D. R. L. X, L. B. XXXX, ktorý im rekonštruovala práve spoločnosť syna žalovanej. Uvedené variabilné symboly – 30220006, 30220007 a 30220008 sa týkajú faktúr vystavených spoločnosťou BAUMAßNAHME s.r.o., ktoré boli vždy riadne doručené žalobcom a na ich základe žalobcovia tejto spoločnosti postupne uhrádzali peňažné sumy na jednotlivé faktúry. Zotrvala na tvrdení, že predmetný účet evidovaný na meno D. A. bol platobným miestom na úhradu všetkých pohľadávok spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. voči žalobcom, o čom žalobcovia mali vedomosť a to, že ako majiteľ uvedeného účtu je uvedená D. A., nemá žiaden vplyv na to, aby si žalobcovia nárokovali vydanie peňažných prostriedkov od žalovanej z titulu údajného bezdôvodného obohatenia, keď je zrejmé, že žalobcovia si boli vedomí toho, že uhrádzali faktúry zhotoviteľa diela, týkajúce sa rekonštrukcie ich rodinného domu v Maďarsku. Dodala, že ku všetkým uvedeným skutočnostiam sa vyjadril aj svedok H. A., s ktorým žalobcovia komunikovali po celú dobu realizácie stavebných prác na rekonštrukcii ich domu v Maďarsku. Podčiarkla, že žalobcovia nemôžu tvrdiť, že by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie titulom majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, alebo iným titulom bezdôvodného obohatenia definovaného v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo je evidentný právny dôvod, na základe ktorého žalobcovia zasielali uvedené peňažné prostriedky v prospech uvedeného účtu a že tento účet využíva spoločnosť BAUMAßNAHME s.r.o. a že je platobným miestom na úhradu pohľadávok uvedenej spoločnosti vo vzťahu k jej dlžníkom zo zmluvných vzťahov medzi danou spoločnosťou a inými tretími osobami - v tomto prípade žalobcami, a nie zmluvnými vzťahmi žalovanej s týmito tretími osobami - v tomto prípade žalobcami. Žalovaná zotrvala na obrane, že aj preto žalovaná nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu, majúc súčasne za to, že nie je právny dôvod ani na žalobu voči zhotoviteľovi diela, lebo z jednotlivých úhrad žalobcov na uvedené faktúry spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. je zrejmé aj to, že sa stavebné práce a dodávka stavebného materiálu na rekonštrukciu ich rodinného domu vykonávali v priebehu uvedeného obdobia, nakoľko platby na predmetné tri faktúry uvedenej spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. boli zo strany žalobcov vykonávané priebežne a postupne a že tieto platby by logicky žalobcovia nevykonávali, ak by sa na rodinnom dome žalobcov práce a dodávky nerealizovali.
4. Žalobcovia nevyužili právo na repliku k vyjadreniu žalovanej k ich odvolaniu.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a z hľadísk žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. Skutočnosti uvedené žalobcami v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobcovia v podstate argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). So zreteľom na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné:
8. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobcovia vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP neopodstatnene namietali porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces.
8.1. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu v prvom rade nemá oporu tvrdenie žalobcov, že súd svoje úvahy riadne a vyčerpávajúco v rozsudku neodôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho preskúmavanej časti podľa posúdenia odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a nedostatkom riadneho odôvodnenia netrpí. Rozsudok je vnútorne logický, jasne a zrozumiteľne podáva výklad aplikovaných právnych predpisov a dáva odpoveď na všetky právne významné otázky, vrátane odpovede, prečo nebolo vyhovené návrhu žalobcov na vykonanie ďalšieho nimi navrhovaného dokazovania. Z rozsudku je zrejmé, prečo bola žaloba v rozsahu výroku II. zamietnutá. Súd jasne uviedol, z akých skutkových zistení vychádzal (bod 12. rozsudku) a prečo považoval za preukázanú obranu žalovanej, že sa ako majiteľka označeného účtu v banke bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu v situácii, ak žalobcovia nesporne plnili dlh svojmu zmluvnému partnerovi, t.j. ako objednávatelia diela posielali peniaze na tento zhotoviteľom diela určený účet s úmyslom splniť svoj záväzok (zaplatiť cenu diela) voči zhotoviteľovi diela. Právny dôvod plnenia žalobcov teda smeroval k zhotoviteľovi diela, ktorý iba určil účet tretej osoby (účet žalovanej) ako platobné miesto, kde majú žalobcovia ako objednávatelia diela splniť svoj dlh zo zmluvy o dielo. Tým, že peniaze žalobcovia zaslali na tento účet, zanikol (alebo sa znížil) ich dlh ako objednávateľov diela voči zhotoviteľovi diela. Žalovaná ako majiteľka účtu prijala peniaze z titulu svojho vzťahu k zhotoviteľovi diela. Žalobcovia ako objednávatelia diela konali striktne podľa pokynu zhotoviteľa, ak zaslali peniaze na zhotoviteľom označený účet, ktorého majiteľkou je žalovaná. Žalobcom ako objednávateľom diela nič nebráni uplatňovať všetky svoje nároky z právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo voči zhotoviteľovi diela.
8.2. Rozhodnutie nemožno považovať ani za svojvoľné. Z odôvodnenia rozsudku je totiž zrejmé, prečo súd neprisvedčil argumentácii žalobcov a z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu žalobcov i žalovanej v priebehu sporu, pri svojom rozhodovaní rešpektoval kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia aplikovaných ustanovení a nepoprel ich účel a význam, pričom tak žalobcom, ako aj žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.
8.3. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobcovia ako strana sporu sa s právnym názorom súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. napr. rozhodnutie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 188/06). Právo na spravodlivý súdny proces totiž neznamená právo na to, aby boli žalobcovia ako sporová strana pred všeobecným súdom úspešní, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s ich požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04) a nepatrí tam ani právo, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. ÚS SR sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
8.4. So zreteľom na to, že do obsahu práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo strany sporu dožadovať sa navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. ÚS SR sp. zn. I. ÚS 97/97), aby súd preberal alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. ÚS SR sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) a aby sa všeobecný súd stotožnil s navrhovaním a hodnotením dôkazov predkladaným stranou sporu (por. napr. ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04), v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobcovia vo svojom odvolaní neopodstatnene namietli porušenie práva na spravodlivý súdny proces, vytýkajúc súdu nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobcami a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 132 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 až 3 CSP), a nie sporových strán (por. napr. ÚS SR sp. zn. I. ÚS 52/03). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, alebo vykonané dôkazy vyhodnotil odlišne od predstavy strany sporu (žalobcov), nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (por. m.m. R 37/1993).
9. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Súd pochybí pri vyhodnocovaní výsledkov dokazovania ak vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vôbec nevyplynuli ani nevyšli inak najavo, alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli riadne preukázané alebo vyšli v konaní najavo. Typovo ide o situáciu, ak je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.
9.1. Všetky námietky žalobcov podľa kontextu v rámci odvolania, vyjadrujú v podstate nesúhlas žalobcov s odôvodnením napadnutého zamietavého výroku rozsudku a hodnotením vykonaných dôkazov, najmä výsluchu žalovanej a svedka H. A.. Ani v tomto smere súdu nemožno vytknúť nesprávnosť jeho postupu.
9.2. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že hodnotenie dôkazov môže urobiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené má za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
9.3. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý sa stal podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú sporovú stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
9.4. Podľa názoru odvolacieho súdu ani v tomto smere súdu prvej inštancie nemožno vyčítať pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že by súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, z akých vykonaných dôkazov súd vychádzal, a to vo väzbe na všetky žalobné tvrdenia žalobcov i obranu žalovanej v priebehu sporu na súde prvej inštancie.
9.5. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobcovia neopodstatnene namietajú rozpor medzi výpoveďou žalovanej a závermi súdu v bode 12. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd na tomto mieste opätovne pripomína, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Skutočnosť, že žalovaná (staršia fyzická osoba) vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že jej syn „podniká“ na jej účte, nevylučuje fakt, že tento účet fakticky ako platobné miesto zhotoviteľa diela slúžil. Z výpovede svedka H. A. (syna žalovanej) jasne vyplynulo, že účet bol so súhlasom majiteľky využívaný na správu finančných tokov spojených s činnosťou zhotoviteľa diela - spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. Súd prvej inštancie preto logicky vyhodnotil situáciu tak, že hoci žalovaná nemusela detailne rozumieť ekonomickej a právnej podstate pojmu „podnikanie na účte“, fakticky o pohyboch na účte a o tom, že ho syn využíva na úhradu pohľadávok spoločnosti, vedela. Záver súdu o tom, že išlo o určené platobné miesto, má tak oporu vo vykonanom dokazovaní (najmä vo výpovedi svedka A.) a nevykazuje znaky svojvôle.
10. K žalobcami uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je pritom odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
10.1. Ani tento odvolací dôvod nebol v posudzovanom prípade naplnený.
10.2. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súdu prvej inštancie nemožno vyčítať, ak nevyhovel návrhom žalobcov na doplnenie dokazovania (vyžiadanie správ od Tatra banky, a.s., Daňového riaditeľstva SR a Finančnej správy SR). Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov ako aj Ústavného súdu SR, súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a je oprávnený sám posúdiť, ktoré dôkazy sú pre rozhodnutie vo veci podstatné. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že vyžiadanie týchto správ by bolo pre konanie nadbytočné a neviedlo by k hospodárnemu vyriešeniu sporu. Skutočnosť, či právnická osoba (zhotoviteľ diela - BAUMAßNAHME s.r.o.) porušila interné bankové podmienky Tatra banky, a.s. alebo daňové predpisy tým, že využívala osobný účet fyzickej osoby na podnikateľské účely, je otázkou verejnoprávneho charakteru. Prípadné daňovo-právne pochybenia alebo porušenia zmluvných podmienok banky môžu byť predmetom konania pred inými orgánmi (finančná správa, banka) a nemajú priamy vplyv na civilnoprávny základ tohto sporu, pre ktorý bolo rozhodujúce zistenie, či finančné plnenie žalobcov bolo uhradené na účet, ktorý v danom čase reálne plnil funkciu platobného miesta za vykonané dielo zhotoviteľa.
10.3. Žalobcovia taktiež nedôvodne namietli, že súd nevykonal výsluch žalobcu v 1. rade, ktorý mal preukázať, že žalobcovia nevedeli, že plnia na účet cudzej fyzickej osoby. Výsluch strany sporu je subsidiárnym (podporným) dôkazným prostriedkom. Súd k nemu pristupuje spravidla vtedy, ak rozhodujúce skutočnosti nemožno preukázať inak. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o rekonštrukcii rodinného domu v Maďarsku so zhotoviteľom diela - spoločnosťou BAUMAßNAHME s.r.o.. Ak žalobcovia dobrovoľne realizovali platby na bankový účet, ktorý im bol zhotoviteľom diela oznámený ako účet na úhradu faktúr, konali tak bezpochyby v rámci zmluvného vzťahu so zhotoviteľom diela. Z hľadiska posúdenia dôvodnosti žaloby nie je právne významné, či žalobcovia subjektívne poznali žalovanú ako majiteľku účtu. Rozhodujúce je, že finančné prostriedky boli poukázané na účet, ktorý bol určený zhotoviteľom diela na splnenie ich záväzku. Ak žalobcovia platby realizovali na číslo účtu, ktoré bolo v zmluvnom vzťahu zadefinované a bolo im poskytnuté ako platobné miesto, ich záväzok voči zhotoviteľovi diela - spoločnosti BAUMAßNAHME s.r.o. bol splnený. Tvrdená „nevedomosť“ žalobcov o tom, že majiteľom účtu je fyzická osoba, nemôže založiť úspešnosť ich žalobného návrhu, a preto nemožno konštatovať vadu v postupe súdu prvej inštancie, ak výsluch žalobcu v 1. rade vyhodnotil ako nadbytočný.
11. V korelácii s uvedeným je nutné učiniť záver, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom.
12. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní spochybňovali správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd pripomína, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo zisteného skutkového stavu vyvodzuje právne závery a aplikuje právnu normu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, teda na zistený skutkový stav súd aplikoval predpis, ktorý na vec nedopadá, alebo súd normu nesprávne interpretoval, t.j. súd síce použil správny predpis, ale nesprávne vysvetlil jeho obsah, zmysel alebo rozsah, alebo normu nesprávne aplikoval, t.j. súd správnu právnu normu správne vyložil, ale vyvodil z nej nesprávne právne závery vzhľadom na zistený skutkový stav.
12.1. Odvolací súd dospel k záveru, že ani žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je naplnený, lebo súd pri aplikácii práva nepochybil.
12.2. Jadrom odvolacieho prieskumu bolo posúdenie otázky, či na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tým, že na jej bankový účet boli poukázané peňažné prostriedky žalobcov, a s tým súvisiaca otázka danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore.
12.3. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12.4. Z citovaného ustanovenia plynie, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatí, teda ten, komu sa na úkor druhého skutočne dostalo majetkového prospechu. V posudzovanom prípade však odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaná takýmto subjektom nie je za stavu, ak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobcovia uzatvorili zmluvu o dielo na rekonštrukciu svojho rodinného domu v Maďarsku so zhotoviteľom diela - obchodnou spoločnosťou, ktorej konateľom a spoločníkom je (bol) syn žalovanej a ak zmluvným partnerom žalobcov bola od počiatku táto právnická osoba, a nie žalovaná ako fyzická osoba, a žalobcovia plnili zhotoviteľovi diela na ním určený peňažný účet.
12.5. Žalobcovia opierajú svoj nárok o skutočnosť, že peňažné plnenia poukazovali na peňažný účet vedený na meno žalovanej. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v obchodnom a občianskoprávnom styku je v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, ak veriteľ (v tomto prípade zhotoviteľ diela - obchodná spoločnosť) určí na splnenie dlhu peňažný účet tretej osoby (tzv. solutionis causa – miesto plnenia). Ak dlžník (v danom prípade žalobcovia) poukáže plnenie na takto určený účet, plní tým svoj záväzok voči svojmu veriteľovi, ktorým bol v tomto prípade zhotoviteľ diela. Skutočnosť, že majiteľom účtu je tretia osoba (žalovaná), z nej bez ďalšieho nerobí subjekt bezdôvodného obohatenia, nakoľko z hľadiska ekonomického a právneho účelu išlo o úhradu pohľadávok zmluvného partnera žalobcov.
Interný vzťah medzi zhotoviteľom diela - zmluvným veriteľom žalobcov a majiteľom účtu – žalovanou, t.j. prečo zhotoviteľ diela využíval účet žalovanej, je z hľadiska tohto sporu právne irelevantný. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že obranu žalovanej plne podporuje charakter a identifikácia samotných platieb žalobcov. Žalobcovia realizovali úhrady priebežne a ku každej jednej platbe priradili konkrétny variabilný symbol (30220006, 30220007 a 30220008). Keďže tieto variabilné symboly preukázateľne zodpovedali jednotlivým faktúram vystaveným zhotoviteľom diela za vykonané stavebné práce na nehnuteľnosti žalobcov, správne súd prvej inštancie uzavrel, že týmto konaním žalobcovia sami nepochybne potvrdili, že si boli vedomí existujúceho právneho dôvodu plnenia (zmluvy o dielo a faktúr) a že ich úmyslom bolo plniť záväzok voči zhotoviteľovi diela, nie voči žalovanej fyzickej osobe. Za takejto situácie je pojmovo vylúčené uvažovať o plnení bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ mali žalobcovia výhrady k realizácii diela zhotoviteľom či k vyúčtovaniu, nároky mali smerovať voči zmluvnému partnerovi (zhotoviteľovi diela), a to z titulu zodpovednosti za vady či porušenia zmluvy.
13. V korelácii s uvedeným je nutné konštatovať, že vzhľadom na absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a preukázanú existenciu právneho dôvodu plnenia vo vzťahu k zhotoviteľovi diela - obchodnej spoločnosti syna žalovanej, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
14. Zo všetkých dôvodov odvolací súd preto rozsudok vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane akcesorického výroku III. o trovách konania, ktorého správnosť žalobcovia v odvolaní osobitne nespochybňovali.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej súd priznal proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).