Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-4Cpr/2/2013

Potvrdené rozhodnutím 3CoPr/9/2025
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Q. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z., zast. SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., IČO: 47 254 084, Kominárska 2, 4, Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava, o zaplatenie 3.880,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.03.2025, č. k. B1-4Cpr/2/2013-551, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku IV. p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu: A. B., bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r. o. so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava, IČO : 47 254 084 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 3.880,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I . Súd konanie v časti zvyšných úrokov z omeškania vo výške 991,92 € a v časti istiny 1.629,99 € a istiny 382.08 € spolu s úrokmi z omeškania k predmetným častiam istiny zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.057,28 € a úroky z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 83,02 € od 13.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 98,90 € od 13.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 68,95 € od 13.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 92,87 € od 13.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 73,14 € od 13.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 67,54 € od 13.07.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 39,19 € od 13.08.2012 do zaplatenia, to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. januára 2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 531,32 € titulom nezaplatených úrokov z omeškania v súvislosti s plneniami, ktoré plnil žalovaný žalobcovi ako mzdové nedoplatky. Žalobca tvrdil, že bol zamestnancom žalovaného a vykonával prácu hasiča. V žalobe poukázal na výpočet žalovaných nárokov, pričom sa domáhal 128,61 € za rok 2009, 240,75 € za rok 2010 a 131,53 € za rok 2011 .

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a nárok rozporoval. Minimálne za obdobie od augusta 2009 do decembra 2009 je nárok premlčaný. Návrh je nejasný, nie je zrejmé, ako žalobca dospel k žalovanej sume. Namietol, že v žalobe počet zmien nebol stanovený presne, ale kolísal, ďalej počas pracovnej pohotovosti dochádzalo k situácii, kedy bol ohlásený požiar a žalobca odišiel na výkazy práce, resp. ako nadčas, t. j. nemohol mu zároveň vzniknúť nárok na mzdu za pracovnú pohotovosť a nepatrí mu zaň úrok z omeškania, a opomenul žalobca tiež, že časť zmien neodpracoval z titulu čerpania dovolenky, náhradného voľna, PN, resp. iných skutočností.

3. Na to reagoval žalobca podaním z 11. júna 2014, v ktorom rozšíril žalobu pričom poukázal na to, že u žalovaného bola vykonaná kontrola Inšpektorátom práce Žilina (ďalej len „IP Žilina“). Napriek zisteniam inšpektorátu práce žalobcovi bola vyplatená hodinová tarifná mzda 1,89 €/h namiesto 3,25 €/h za rok 2009, 1,97 €/h namiesto 3,39 €/h za rok 2010, 2,03 €/h namiesto 3,50 €/h za rok 2011, 2,09 €/h namiesto 3,55 €/h za rok 2012, a 2,16 €/h namiesto 3,83 €/h za rok 2013, čím žalobca porušil o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“). Hodnota dlžnej sumy, ktorú žiada sa zvýši na sumu 4474,65 € a úrok 991,92 €. Dlžná suma podľa žalobcu je 6.991,92 €. Žalobca mal nárok na sumu 3,55 €/h, žalovaný plnil len 2,03 €/h, žalovaný plnil 1.525,32 € na istinu; nárok má na úroky z tejto sumy.

4. Uznesením č.k. -82 zo dňa 14.07.2014 súd pripustil zmenu petitu a to tak, že: „Žalovaný je povinný do 3 dní od doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť k rukám žalobcu istinu vo výške 4.474,65 eur, zvyšný úrok z omeškania vo výške 991,92 eur a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2014.

5. Žalobca v podaní z 20. januára 2015 žiadal opäť pripustiť zmenu žaloby , pričom sa hodlá domáhať, okrem náhrady trov konania, sumy vo výške 3880,36 € brutto a úrokov z omeškania za jednotlivé mesiace, a to nad rámec už požadovaných kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 991,92 €. Ako dôvody pre uvedenú zmenu žalobca uviedol, že výška mzdy má byť teda žalobcovi doplatená, t. j. 3880,36 €. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 4622,47€ , pričom mal zaplatiť 8219,95 €, suma je mzdou za odpočinok na pracovisku navýšenou i o 25% za prácu nadčas za roky 2009, 2010,2011 a 2012.Žalobca vyslovil názor, že obdobie označované ako tzv. odpočinok na pracovisku nie je možné subsumovať pod pracovnú pohotovosť podľa , nakoľko v zmysle definície pracovnej pohotovosti podľa uvedeného zákona, zamestnanec počas pracovnej pohotovosti nemusí byť prítomný na pracovisku, zatiaľ čo v prípade žalobcu, ktorý vykonával funkciu hasiča, je už z povahy práce zrejmé, že musel byť počas pracovnej pohotovosti na pracovisku a neustále pripravený na zásah. Rovnako sa podľa žalobcu nejedná ani o pracovnú pohotovosť v zmysle ust. , podľa ktorého pracovnou pohotovosťou je len nariadené alebo dohodnuté obdobie mimo rámca pracovných zmien a musí ísť súčasne o obdobie nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. Žalovaný denným pracovným poriadkom určil rozvrh pracovnej zmeny vopred na 24 hodín, resp. na celý týždeň. Nakoľko žalobca poznal vopred svoj týždenný pracovný čas (počet zmien za týždeň a denný pracovný poriadok), nespĺňa obdobie odpočinku na pracovisku podmienku nariadenia alebo dohodnutia mimo rámca pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas. Z uvedeného vyvodil, že predmetný úsek v rámci pracovného času predstavuje výkon práce a teda štandardný pracovný čas, za ktorý zamestnancovi patrí mzda. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalovaného v totožnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, keď uviedol, že počnúc mesiacom október 2012 bola pohotovosť na pracovisku v čase od 18:00 hod. do 24:00 hod. zrušená a uvedený časový úsek bol definovaný ako riadny výkon. Zdôraznil pritom, že obsah a spôsob výkonu práce sa v období do októbra 2012 a po októbri 2012 nezmenil. Poukázal na to, že mesačne vykonával 10 zmien po 24 hodín, čím jeho pracovný čas stúpol na 240 hodín mesačne, t. j. cca o 80 hodín mesačne prekročil maximálny pracovný čas zamestnanca (160 hodín). Vo vzťahu k plne nepreplateným hodinám odpočinku na pracovisku bol toho názoru, že žalobcovi patrí aj mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % priemerného zárobku, a to podľa . To, že sa sporné obdobie „odpočinku na pracovisku“ musí považovať za pracovný čas je podľa názoru žalobcu nesporné a vychádza aj z priameho účinku čl. 6 smernice 2003/88/ES, ktorý bol judikovaný Súdnym dvorom Európskej únie, a to najmä v prípade F./XX (B.), ďalej v rozhodnutiach F./XX G., F./09 H. I.. Na námietku premlčania žiadal neprihliadnuť z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi odôvodnenému tým, že žalovaný dlhodobo ignoroval svoje povinnosti a zamestnancov vystavoval prakticky nedobrovoľnému otroctvu, keď do začiatku mimosúdnych rokovaní v roku 2012 nevyplácal žiadne nároky za vykonávanú prácu a ignoroval aj pripomienky zo strany zamestnancov, čím mu vznikal majetkový prospech.

6. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 12. februára 2015, č. k. -128.

7. Uznesením č.k. -274 zo dňa 8.04.2019 súd konanie prerušil podľa t.j. do doby rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I vo veci č.k. .

8. Žalovaný sa k takto zmenenej žalobe vyjadril v podaní z 25.05.2020 a tvrdil, že žalobca zmenil nielen pôvodný žalobný petit, ale aj rozsah uplatňovaných nárokov, keď sa voči žalovanému domáha mzdy za pracovný výkon a tiež príplatku za prácu nadčas. Aj napriek tomu, že žalovaný považuje žalobcom uplatnené nároky za nedôvodné v celom rozsahu, z opatrnosti namietol aj ich premlčanie, keď žalobca žalobu o dodatočné nároky rozšíril až podaním doručeným súdu dňa 10. 06. 2014 a riadne ich špecifikoval až podaním doručeným súdu dňa 22.01.2015 aj napriek tomu, že tak mohol urobiť už v čase podania žaloby. Z uvedených dôvodov mal za to, že všetky nároky, ktoré žalobca žaloval pred 21.01.2012, t. j. celé rozšírenie žaloby zo dňa 22.01.2015, sú premlčané. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že k rozšíreniu žaloby došlo podaním doručeným súdu dňa 11. 06. 2014, potom namietol premlčanie všetkých nárokov vyplývajúcich z tohto podania, ktoré sa týkali obdobia pred 11. 06. 2011. K výkladu , z ktorého žalobca vyvodil, že doba odpočinku nie je pracovnou pohotovosťou, uviedol, že z úvodnej vety vyplýva, že predmetný zákon pripúšťa existenciu pracovnej pohotovosti na pracovisku, avšak ju bližšie neupravuje, čo treba vykladať v spojení s a odkazom na poznámku 6 a dobu odpočinku na pracovisku je potrebné posudzovať podľa . Skutočnosť, že žalobca vopred poznal rozvrh pracovných zmien nie je podľa názoru žalovaného podstatná pre posúdenie pracovnej pohotovosti a nemá žiaden súvis s jej definíciou podľa . Naviac žalovaný bol v súlade s povinný vopred oznámiť zamestnancom rozvrh pracovných zmien. S poukazom na ust. tiež uviedol, že pracovná pohotovosť na pracovisku nie je výkonom práce (je len pripravenosťou na výkon práce) a nie je tak súčasťou štandardného rozvrhu zmien. Dôrazne odmietol, že by žalobca v časovom úseku označenom ako odpočinok na pracovisku vykonával pre žalovaného akúkoľvek ďalšiu pracovnú činnosť mimo zásahov. Vo vzťahu k žalobcom použitej argumentácii žalovaného o tom, že počnúc októbrom 2012 bola pracovná pohotovosť na pracovisku medzi 18:00 a 24:00 hod. zrušená a časový úsek bol definovaný ako riadny výkon práce, uviedol, že sa jednalo o jeho vyjadrenie vo veci zamestnanca pracujúceho na inom hasičskom útvare ako pracoval žalobca, kde platil iný denný poriadok. Vo vzťahu k smernici uviedol, že táto síce rozlišuje len pojem pracovný čas a odpočinok a nepozná kategóriu pracovnej pohotovosti, predmetom jej úpravy sú však len požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia a tiež minimálne doby odpočinku, dovolenky a pod., kedy nemá význam deliť pracovný čas na skutočný výkon práce a pohotovosť na pracovisku. Zo žiadneho ustanovenia smernice, resp. akejkoľvek európskej legislatívy nevyplýva, že by členské štáty nemohli aplikovať takéto delenie na iné účely, ako vymedzuje smernica. Osobitne vo vzťahu k odmeňovaniu zamestnancov by takéto obmedzenie ani nebolo možné, nakoľko odmeňovanie (s výnimkou zákazu diskriminácie pri odmeňovaní mužov a žien) nepatrí do pôsobnosti únijného práva. V kontexte uvedeného poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci F./ XX „H.“, F./XX „J.“. V ďalšom vyslovil názor, že vzhľadom na absenciu úpravy pomernej časti základnej zložky mzdy v , príp. a vychádzajúc z ust. , jej výška podlieha dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, resp. zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Zároveň však platí podmienka, že táto výška nesmie byť nižšia ako minimálna mzda v eurách za hodinu. V prípade žalovaného bola výška pomernej časti základnej zložky mzdy za pohotovosť na pracovisku dohodnutá v Smernici pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR (III. kapitola, časť 14, bod 82), a žalovaný neporušil týmto postupom žiadne ustanovenia a žalobcovi vyplatil všetky nároky, ktoré mu patrili podľa vzájomnej dohody. Odmeňovanie nižšou sumou za neaktívnu časť pohotovosti na pracovisku ako je za výkon práce vyplýva aj z dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa . Odmeňovanie riadneho výkonu práce a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (len ako pripravenosti na výkon práce) by v konečnom dôsledku bolo i nelogické, nakoľko pri rovnakom hodnotení by pre zamestnávateľa nemalo zmysel takýto inštitút upravovať. Upozornil tiež na to, že žalobca neuviedol, či si žalované nároky uplatňuje vo forme brutto alebo netto, avšak z obsahu žalobného petitu vyplýva, že sa jedná o sumu netto, avšak hodinové mzdy použité na prepočet sú v brutto výške. Vo vzťahu k nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas uviedol, že tento nárok bol žalobcom prvýkrát uplatnený až podaním zo dňa 14. 07. 2016, a preto namietol jeho premlčanie v celom uplatnenom rozsahu. Naviac nevyhnutnosťou práce nadčas je podľa výkon práce, avšak v danom prípade žalobca prácu nevykonával, bol len pripravený na výkon práce, čo vylučuje dôvodnosť žalobného nároku. Za absurdný, nelogický a účelový v tejto súvislosti označil argument žalobcu, že si predmetné nároky nemohol uplatniť skôr pre nátlak zo strany žalovaného, ktorý sa naviac o tom, že čas označený ako odpočinok na pracovisku je potrebné kvalifikovať ako pracovnú pohotovosť dozvedel až z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 24. 04. 2012 a hneď po právoplatnosti tohto rozhodnutia pristúpil k prepočítavaniu mzdových nárokov.

9. V súhrnom vyjadrení k veci žalobca poukázal na viaceré rozhodnú otázky podstatné pre zákonné rozhodnutie vo veci, konkrétne: (i) aký právny predpis je na daný vzťah potrebné aplikovať, (ii) aká je správna metodika výpočtu pomernej časti základnej zložky mzdy žalobcu, (iii) aká bola výška základnej zložky mzdy žalobcu, (iv) koľko hodín pracovnej pohotovosti strávil žalobca za rozhodné obdobie, (v) akú výšku mzdy dostal žalobca za pracovnú pohotovosť vyplatenú podľa kolektívnej zmluvy (uviedol výšku platieb za roky 2010 až 2012), (vi) prečo nie je možné akceptovať názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) o aplikácii kolektívnej zmluvy, (vii) ako je potrebné vysporiadať sa s námietkami o zmene žaloby zo strany žalovaného a (viii) aká výška mzdy má byť teda žalobcovi doplatená.

10. Písomným podaním z 28.07.2021 žalobca opäť doplnil a upresnil svoje nároky, tak, že Celková výška nárokovateľnej a nezaplatenej istiny je 2.632, 50 Eur. Bližší výpočet sa nachádza v priloženej tabuľke. Táto vychádza z metodiky, ktorú použila znalkyňa B. K. L. v prípade pána M., ktorý bol rozhodnutý v prospech žalobcu a to tak na okresnom ako aj krajskom súde.

11. Právny zástupca žalobcu a žalovaný sa vo svojich prednesoch na pojednávaní plne pridržiavali svojich písomných vyjadrení vo veci.

12. Podľa 4 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

14. S poukazom na dispozičné úkony žalobcu, ktorými žalobu oproti zmene pripustenej uznesením zo dňa 12. februára 2015, č. k. -128 vzal späť písomným podaním doručeným súdu 29.01.2025 v časti istiny 1.629,99 € a istiny 382.08 € spolu s úrokmi z omeškania k predmetným častiam istiny a v časti zvyšných úrokov z omeškania vo výške 991,92 € ( písomne na pojednávaní 11.03.2025), za súčasného súhlasu žalovaného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v presne vymedzenej časti žalovaného nároku zastavil (výrok I.).

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov , znaleckým posudkom č. 6/2016 súdom ustanovenej znalkyni B. K. D. L. a jeho príloh a v spojení s obsahom prednesov právnych zástupcov strán sporu a z nesporných tvrdení sporových strán ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom nesumarizoval skutkový stav z listinných dôkazov, ktorý pre meritórne rozhodnutie nebol právne významný.

16. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnávateľa (žalovaného). Žalobca vykonával v rozhodnom období medzi 1. augustom 2009 a 31. decembrom 2012, ktorého sa týkali žalované nároky, pre žalovaného prácu v pracovnom pomere ako hasič, čiže zamestnanec hasičského útvaru na dráhe a preto sa žalobca považuje za zamestnanca v doprave podľa Podľa sa preto čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého žalobca podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonával prácu alebo bol povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce započítava do pracovného času, za ktorý mu patrí mzda podľa .

17. Podľa kapitoly III. body 81. a 82. časti 14 Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR č. (č. l. 318) ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť. Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas podľa . Za hodinu patrí zamestnancovi mzda v sume 1,89 eur. Podľa zmeny č. 13 uvedenej smernice s účinnosťou od 01. 01. 2010 bola hodinová mzda zamestnanca za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku stanovená sumou 1,97 eur a podľa zmeny č. 14 s účinnosťou od 01. 01. 2011 v sume 2,03 eur.

18. Inšpektorát práce Žilina v oznámení zo dňa 15. 01. 2013 (č. l. 76) v súvislosti s prešetrovaním postupu zamestnávateľa pri nariaďovaní pohotovosti zamestnancom od 01. 01. 2013 na podnet niektorého zo zamestnancov poukázal na ust. psím. b) o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnancom v doprave je aj zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, letisku alebo v prístave, v dôsledku čoho sa na zamestnancov žalovaného vzťahujú ust. (maximálny pracovný čas) a (maximálny čas pracovnej pohotovosti) tohto zákona. V súvislosti s výkonom pracovnej pohotovosti bolo zistené, že zamestnávateľ za každú hodinu priznal a vyplatil mzdu vo výške 2,09 eur/ 1 hod. v roku 2012 a 2,16 eur/ 1 hod. v roku 2013. Nakoľko však podľa zákona o doprave čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda (za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu). Vzhľadom na dohodnutú výšku mesačnej mzdy 547 eur (3,35 eur/ 1 hod.), zamestnávateľ porušil a zistený nedostatok mu bolo nariadené odstrániť do 30. 06. 2013 a v budúcnosti dodržiavať príslušné ustanovenia

19. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. B. K. L., znalkyňou v odvetví: Daňovníctvo a účtovníctvo, Personalistika, Kontroling (č. l. 362), vyplynulo, že v obdobnej veci iného zamestnanca žalovaného znalkyňa konštatovala nesprávnosť postupu žalovaného pri určení mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, keď zamestnávateľ pri jej určení v kolektívnej zmluve síce garantoval minimálne nároky kladené na odmeňovanie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ale vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, či pomerná časť základnej zložky mzdy nie je vyššia ako jej garancia v právnom predpise.

20. Zo záverov znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne B. K. D. L. č. 6/2016, odkazujúcich na Smernicu pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR 341/2004/105-O 510/ vyplynulo tiež , že za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi mzda v sume 1,89 eur s účinnosťou od 1.1.2009, s účinnosťou od 1.1.2010 v sume 1,97 eur, s účinnosťou od 1.1.2011 v sume 2,03 eur. V zmysle Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR -1 vyplýva odmeňovanie za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku suma 2,09 eur. Spôsob správneho výpočtu mzdy je priblížený na č.l. 33 posudku.

21. Podľa žalobcom predloženej výpočtovej tabuľky (č l. 450-451 ) žalobca v rozhodnom období august 2009 až 31.12.2011 mal evidovaných penzum pracovnej pohotovosti v počte hodín podľa údajov z predložených tabuliek. Tieto údaje v rámci konania sporné neboli, žiadnym spôsobom neboli rozporované žalovaným a vychádzajú aj z údajov poskytnutých žalovaným .Úplný nárok žalobcu na odmenu za pracovnú pohotovosť žalobca vypočítal nasledovným vzorcom: Mesačná mzda / Fond pracovného času * počet hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti.

22. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (ods. 2).

23. Podľa o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení Z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých v znení účinnom v čase žalobcom vykonávanej pracovnej pohotovosti (ďalej len „“) tento zákon upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave.

24. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave .

25. Podľa organizácia pracovného času na účely tohto zákona je úprava a) maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti, b) minimálnej doby odpočinku a c) pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. 26. Podľa ak ďalej nie je ustanovené inak, organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky a vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.

27. Podľa zamestnancom v doprave na účely tohto zákona je aj zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave.

28. Podľa ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.

29. Podľa čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.

30. Podľa , (ďalej len „“) v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1 písm.a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona.

31. Podľa pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

32. Podľa pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci.

33. Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť (ods. 1). Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas (ods. 2). Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí.

34. Podľa v znení účinnom od 1. septembra 2011, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť (ods. 1). Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas (ods. 2). Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného voľna zamestnancovi mzda nepatrí (ods. 3).

35. Podľa v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

36. Podľa sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v eurách za mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy.

37. Podľa mzda je splatná mesačne pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

38. Podľa mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

39. Podľa sa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

40. Podľa sa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

41. Podľa odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

42. Podľa o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov neplatná je kolektívna zmluva v časti, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

43. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

44. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

45. Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

46. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

47. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

48. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „nar. vl. č. ) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

50. Podľa nariadenia vlády č. v znení účinnom k dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca vykonával v rozhodujúcom období u žalovaného prácu hasiča a rovnako, že podľa Denného poriadku účinného od 01. 09. 2007 bola služba hasiča od 06.00 hod. do 06.00 hod., pričom obdobie od 18:00 hod. do 24:00 hod. bol tzv. odpočinok na pracovisku. Rovnako sporným nebola skutočnosť, že mzdové podmienky žalobcu u žalovaného boli upravené v samostatnom mzdovom dekréte, v súlade so Smernicou pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR, ktorá je súčasťou kolektívnej zmluvy ŽSR. Nebolo sporné, že žalovaný vyplácal žalobcovi určité platby za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a to podľa dojednaní uvedených v kolektívnej zmluve. Tieto platby boli nasledovné: Od 01.01. 2010 sumu 1,97 Eur/hod Od 01.01. 2011 sumu 2,03 Eur/hod Od 01.01. 2012 sumu 2,09 Eur/hod.

52. Medzi stranami je sporné, ako je potrebné vykladať pojem „pomerná časť základnej zložky mzdy“, pričom predmetom konania po čiastočnom zastavení konania sa stala mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá žalobcovi nebola vyplatená, samotný výpočet tejto mzdy v konaní sporný nebol.

53. Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného pracovnoprávneho nároku.

54. Žalovaný primárne namietal, že žalovaný nárok čiastočne premlčaný, pričom poukázal na to, že pôvodne si žalobca v žalobe uplatnil len doplatok príslušenstva z plnení, ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi, a až následne v podaní doručenom súdu dňa 11. júna 2014 tieto nároky rozšíril nárok o doplatok mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, samotné úroky z omeškania k tomu to novo uplatnenému nároku boli uplatnené až podaním doručeným súdu 22.01.2015 . Táto námietka je dôvodná.

55. Predmetom konania , pôvodne uplatneným len ako nárok na úroky z omeškania za oneskorene vyplatené mzdové nároky sa po opakovanom rozšírení žaloby a po jej čiastočnom späťvzatí stal nárok na zaplatenie istiny vo výške 3880,36 € aj spolu s úrokmi z omeškania , ako mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, pričom tento nárok si žalobca v časti istiny uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 11. 06. 2014 (č. l. 78) a v časti úrokov u omeškania vťahujúcich sa k tejto istine až podaním doručeným súdu dňa 22.01.2015 (č. l. 111). Išlo o celkom iný hmotnoprávny nárok vyplývajúci zo zmenených skutkových okolností (vyplatenie pôvodne žalovaného nároku a uplatnenie nároku na doplatok mzdy zo žalobcom novo vypočítanej výšky mzdy vychádzajúc z inej hodinovej mzdy). Tieto nároky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V konaní si žalobca uplatňuje aj nároky, ktoré boli splatné viac ako tri roky pred uvedeným doručením žaloby súdu. Vychádzajúc zo splatnosti mzdy v 13.-ty deň v mesiaci, čo medzi stranami nebolo sporným, premlčané sú mzdové nároky za rok 2009 do júna 2011, a v časti úrokov z omeškania (ktoré boli uplatnené až 22.01.2015) sú tieto premlčané pre obdobie pred 01/ 2012, keď súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako dôvodnú .

56. Na výhradu žalobcu sa súd zaoberal námietkou, či uplatnená námietka premlčania žalovaného ako prostriedok procesnej obrany nebola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Podľa súdnej praxe pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi treba skúmať, či strana, v ktorej prospech by mohla byť námietka rozporu s dobrými mravmi, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich (Ústavný súd SR, ).

57. Podľa NS SR za špecifických okolností namietanie premlčania uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie sp. zn. z 30. júla 2015). Napokon ale podľa NS SR platí, že posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu, ktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená, za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (rozsudok sp. zn. z 9.12.2015).

58. O takú situáciu v danej veci nejde. Súd dospel k záveru, že v danej veci neboli preukázané žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné urobiť záver, že by mal žalovaný na oneskorenom uplatnení nárokov žalobcu akékoľvek zavinenie. Uplatnenie námietky premlčania súd nevyhodnotil za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný nezodpovedá a nemohol ovplyvniť časový okamih uplatnenia mzdových nárokov zamestnancom. Skutočnosť, že žalovaný dlhodobo nevyplácal mzdové nároky zamestnancov za tzv. dobu odpočinku a s tým spojený majetkový prospech na jeho strane nemôže byť podľa názoru súdu sama o sebe dôvodom pre konštatovanie rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne konanie žalovaného, ktoré by bolo objektívnou prekážkou pre uplatnenie žalovaného nároku v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Žalobcovi nebolo nijako bránené v uplatňovaní jeho práv. V konaní právne zastúpenému žalobcovi podľa názoru súdu objektívne nič nebránilo v tom, aby si mzdový nárok vo výške a na základe skutkového zdôvodnenia prezentovaného v rozšírení žalobného petitu uplatnil už v pôvodnej žalobe. Žalovaný pritom od počiatku odmietal žalované nároky. Námietku premlčania v medziach preto nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

59. Vzhľadom na posúdenie legitímne vznesenej námietky premlčania, súd v merite veci rozhodoval o nepremlčaných nárokoch žalobcu na doplatenie mzdy za mesiace jún 2011 až augusta 2012 s úrokom z omeškania od 02/2012 do 08/2012 (kapitalizované úroky z omeškania uplatnené v pôvodnej žalobe zobral žalobca spať).

60. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca pracoval v rozhodnom období (8/ 2009 až 8/2012) u žalovaného ako hasič a rovnako ani skutočnosť, že v zmysle Denného poriadku účinného od 01. 09. 2007 bol u žalovaného po 12- hodinovej pracovnej zmene začínajúcej o 06:00 hod. zavedený tzv. „odpočinok na pracovisku“ v čase od 18:00 do 24:00 hod. Žalovaný potvrdil, že spočiatku svojim zamestnancom za uvedený časový úsek nevyplácal žiadnu mzdu ani náhradu mzdy majúc za to, že sa nejedná o pracovnú pohotovosť, keďže zamestnanci mali v danom čase vytvorené podmienky na oddych. K vyplácaniu mzdových nárokov za predmetný časový úsek pristúpil žalovaný až na základe záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 02. 2012, sp. zn. , a to vzhľadom na počet zamestnancov postupne v mesiacoch júl, september a október 2012.

61. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012, sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. 02. 2011, č. k. -116 priznávajúci zamestnancovi žalovaného náhradu mzdy za pracovnú pohotovosť vykazovanú žalovaným v dennom poriadku ako tzv. „odpočinok na pracovisku“. V odôvodnení uviedol, že zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že službu v čase od 18:00 hod. do 24.00 hod. (s výnimkou výjazdov na zásah) nemožno kvalifikovať ako odpočinok v zmysle ust. , ale minimálne ako neaktívnu časť pracovnej pohotovosti podľa a Uvedený záver vyplynul jednak z ust. , ako aj z kapitoly III. bod 82. časti 14 Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR č. a výsledkov vykonaného dokazovania, podľa ktorých bolo povinnosťou zamestnancov žalovaného byť počas tejto doby pripravený na zásah v časovom limite do jednej minúty po ohlásení požiaru.

62. ustanovuje povinnosť zamestnávateľa v rámci mzdových podmienok dohodnúť sumu základnej zložky mzdy (, ). Základnou zložkou mzdy sa v zmysle rozumie tá zložka mzdy, ktorá je poskytovaná zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi v zmysle mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

63. Spornou medzi stranami sporu bola otázka výšky a výpočtu mzdového nároku za daný časový úsek, počas ktorého bol žalobca na pracovisku pripravený na výkon práce s výnimkou doby strávenej žalobcom na zásahu, t. j. aktívnej pracovnej pohotovosti, ktorej odmeňovanie nebolo predmetom žaloby a jej následných zmien. Základ sporu teda spočíva v rozdielnom výklade ust. , keď žalovaný pri výpočte mzdových nárokov za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. vychádzal opierajúc sa o znenie Smernice pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR č. XXX/XXXX/XXX- N. XXX (konkrétne body 81. a 82. časti 14, kapitoly III.) z hodinovej mzdy v roku 2009 vo výške 1,89 eur, v roku 2010 vo výške 1,97 eur a v roku 2011 vo výške 2,03 eur a v roku 2012 sumu 2,09 Eur/hod.. S poukazom na absenciu legálnej definície pomernej časti základnej zložky a logicky zdôvodnenú potrebu diferencovaného odmeňovania za dobu výkonu práce a dobu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti bol toho názoru, že pomerná časť základnej zložky mzdy za pohotovosť na pracovisku u žalobcu zodpovedala dohode v smernici pre odmeňovanie zamestnancov ŽSR, rešpektujúcej stanovené minimum. Žalobca opierajúc sa o závery vyslovené v znaleckom posudku č. X/XXXX týkajúcom sa mzdových nárokov iného zamestnanca žalovaného za tzv. „dobu odpočinku“ predloženom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , ako aj právne názory na odmeňovanie pracovnej pohotovosti publikované v odbornom článku K. A. s uvedeným nesúhlasil, keď mal za to, že pomerná časť základnej zložky mzdy je presne určiteľnou časťou mzdy a zákonné minimum sa použije len v prípade, ak pomerná časť základnej zložky mzdy je pod jeho úrovňou. Nakoľko v danom prípade výška mzdy určená v internej smernici žalovaného za 1 hodinu pracovnej pohotovosti bola nižšia ako pomerná časť základnej zložky mzdy žalobcu, čím sa kolektívna zmluva odkazujúca na úpravu odmeňovania v predmetnej smernici dostala do rozporu s , od žalovaného žiadal doplatiť rozdiel v ním vypočítanej a žalovaným vyplatenej náhrade mzdy s úrokom z omeškania. , teda po viacerých zmenách žaloby si voči žalovanému nakoniec uplatňoval rozdiel medzi pomernou časťou základnej zložky mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a žalovaným. vyplatenou mzdou odvíjajúcou sa od internej úpravy odmeňovania zamestnancov žalovaného.

64. Obdobne otázka už bola tunajším súdom riešená opakovane, súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. septembra 2021, sp. zn. s ktorým sa plne stotožňuje ..Mzdový nárok za čas strávený žalobcom na pracovisku medzi 18.00 a 24.00 (v dennom poriadku žalovaného vymedzený ako „doba odpočinku“) v období od augusta 2009 do novembra 2011 (s výnimkou doby strávenej na zásahu, ktorá je v zmysle považovaná za prácu nadčas) súd právne kvalifikoval ako nárok na mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa , , , k čomu sa v zmysle poslednej zmeny žalobného návrhu priklonil nakoniec aj samotný žalobca, keď upustil od mzdy za riadny výkon práce a s tým spojené mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Predmetná doba sa síce započítava do pracovného času, avšak nejedná sa o výkon práce, keď žalobca v danom čase prácu pre žalovaného skutočne nevykonával, bol „len“ v štádiu pripravenosti na výkon práce, čo plne zodpovedá inštitútu pracovnej pohotovosti (s výnimkou času, keď bol žalobca povolaný k zásahu, avšak posudzovanie odmeňovania žalobcu počas zásahu nie je predmetom tohto konania, nakoľko žalovaný za túto aktívnu časť pracovnej pohotovosti žalobcovi vyplatil mzdu ako za prácu nadčas, a túto si žalobca v konaní neuplatňuje). Žalobcovi tak podľa patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu (do 31. 08. 2011 najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku ust. v v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce). Ako už bolo uvedené sporným sa medzi stranami sporu stal výklad pomernej časti základnej zložky mzdy, ktorá nie je expressis verbis zákonodarcom definovaná, avšak súd súhlasí s názorom žalobcu, že z jednotlivých ustanovení (napr. pomerná časť dovolenky) možno vyvodiť, že pomerná časť je časť priamo určiteľná a vyčísliteľná, a to v danom prípade ako časť základnej zložky mzdy pripadajúca na čas pracovnej pohotovosti (zhodne printový odborný článok s názvom Pracovná pohotovosť a pracovný čas autora K. A. publikovaný v Personálnom a mzdovom poradcovi podnikateľa X/XXXX, komentár k , Zdroj: J. C.). Základnou zložkou mzdy uvedenou v ust. treba všeobecne rozumieť zložku mzdy poskytovanú zamestnancovi podľa odpracovaného času (napr. tarifná mzda hodinová, mesačný plat) alebo podľa dosiahnutého výkonu (tzv. úkolová forma mzdy). Slovné spojenie pomerná časť je dôvodné vzhľadom k tomu, že v prípade zamestnanca môže ísť o osobu, ktorá je odmeňovaná mesačnou mzdou (a teda je potrebné vypočítať príslušný pomer v danom kalendárnom mesiaci vo väzbe na hodinu vykonávanej práce- dosiahnutá mzda/počet odpracovaných hodín) a tiež preto, že pracovná pohotovosť nemusí trvať presne hodinu (napr. 35 minút). Ak je základnou zložkou mzdy mesačný plat, ako to bolo v prejednávanej veci, pomernou časťou je podiel mesačného platu zodpovedajúci pracovnej pohotovosti (mesačná mzda: fond pracovného času x počet hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti). Pomerná časť základnej zložky mzdy sa tak rovná časti mesačnej mzdy zodpovedajúcej podielu počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z mesačného fondu pracovného času pre ustanovený týždenný pracovný čas. Z gramatického výkladu ust. možno vyvodiť, že zákonné minimum pre odmeňovanie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti je aplikovateľné len v prípade, ak základná zložka mzdy je dohodnutá nižšou sumou, ako je minimálna mzda. Nemožno preto súhlasiť so žalovaným, že zákon neurčuje pomernú časť základnej zložky mzdy a jej výpočet, a že z uvedeného dôvodu je stanovenie pomernej časti základnej zložky mzdy ako odmeny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom (pozn. súdu nepoužíva pojem dohodnutú pomernú časť základnej zložky mzdy). Pokiaľ by si súd osvojil výklad žalovaného, že mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku si môžu strany sporu dohodnúť za zachovania minima vo výške minimálnej hodinovej mzdy, tak potom by bola veta pred čiarkou pojednávajúca o pomernej časti základnej zložky mzdy celkom nadbytočná a strácala by akýkoľvek zmysel. Na druhej strane súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že z úpravy pracovnej pohotovosti vyplýva úmysel zákonodarcu odlíšiť výšku mzdy za riadny výkon práce, mzdu za aktívnu a neaktívnu časť pracovnej pohotovosti a mzdu za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, čo je súladné aj s nadnárodnou právnou úpravou a judikatúrou Európskeho súdneho dvora a tento cieľ je zachovaný v tom, že za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti patrí pomerná časť základnej zložky mzdy zamestnanca, t. j. nie mzdy v celej výške v rámci zvýhodnení dohodnutých nad rámec základnej zložky mzdy. Aj napriek tomu, že v danom prípade nebola dojednaná pohyblivá zložka mzdy, v dôsledku čoho sa tarifná mzda žalobcu v celej výške stala základom pre výpočet pomernej časti základnej zložky mzdy, je potrebné si uvedomiť, že v mnohých prípadoch je základná zložka mzdy dohodnutá pod úroveň minimálnej mzdy a na túto zložku sú naviazané následne doplnkové zložky, závislé napr. od výkonnosti zamestnanca. S uvedeným počíta aj zákon O. XXX/ XXXX Z.z. o minimálnej mzde, keď zamestnávateľovi určuje povinnosť vyplatiť zamestnancovi doplatok k minimálnej mzde, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci minimálnu mzdu, aj keď zamestnanec odpracoval v kalendárnom mesiaci pracovný čas ustanovený zamestnávateľom. Opomenúť nemožno ani subsidiárny charakter predmetného ustanovenia, v dôsledku ktorého mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku môže byť dohodnutá v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve aj inak, avšak u zamestnanca, u ktorého základná zložka mzdy je vyššia ako minimálna mzda, nemôže byť táto mzda dohodnutá v nižšej výške ako je pomerná časť základnej zložky mzdy (iná úprava mzdy môže byť len v prospech zamestnanca). Kolektívna zmluva a smernica zamestnávateľa priznáva zamestnancom nárok na mzdu za pracovnú pohotovosť vo výške zákonného minima v ust. za čiarkou, avšak vôbec nereflektuje, že u niektorých zamestnancov môže byť pomerná časť základnej zložky mzdy vyššia ako minimálna mzda, v dôsledku čoho priznáva zamestnancom nárok na mzdu v nižšej výške, ako je v ust. , a preto je v tejto časti s poukazom na ust. a neplatnou. Z uvedených dôvodov súd neprihliadol na právny názor vyslovený v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 4. 2019, sp. zn. mimo rozsahu dovolacieho prieskumu odvolávajúci sa na zásadu pacta sund servanda pri zrejmom a neopomenuteľnom rozpore medzi znením kolektívnej zmluvy, súčasťou ktorej je aj dotknutá smernica o odmeňovaní zamestnancov, a ako všeobecne záväzným právnym predpisom, a tiež vzhľadom na nemeritórny charakter predmetného rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie z procesných odmietnuté.

65. Súd sa stotožnil i s výkladom P. Q. a K. A. s ktorého závermi tunajší súd súhlasí a podľa ktorého, základnou zložkou mzdy [ ] je tá zložka mzdy, ktorá je poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Pomernou časťou základnej zložky mzdy je suma, zodpovedajúca času pracovnej pohotovosti na pracovisku. Ak je zamestnanec odmeňovaný formou hodinovej tarifnej mzdy, za predpokladu, že jej výška nie je dohodnutá pod úrovňou sumy minimálnej mzdy, má nárok na mzdu vo výške súčinu hodinovej sadzby tarifnej mzdy a počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. V prípade zamestnanca odmeňovaného formou mesačnej mzdy sa pomernou časťou rozumie podiel zo sumy mesačnej mzdy, zodpovedajúci počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z mesačného fondu pracovného času zamestnanca. Vzhľadom na to, že základná zložka mzdy by mohla byť so zamestnancom dohodnutá aj pod úrovňou minimálnej mzdy, pre taký prípad ustanovuje, že minimálna výška mzdy za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku nesmie byť nižšia ako násobok hodinovej sumy minimálnej mzdy pre ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca a počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. (Q., R. a kol.: E. P.. S.. X. J.. Q.: F. R. Q., XXXX, s. 868-878; obdobne tiež názor K. A. prezentovaný v článku: A., A. P. P. P. T. E. P.. Prístupné online: R..)

66. Ustanovenie predpokladá, že pomerná časť sa týka mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti. Ak je pomerná časť základnej zložky mzdy najmenej vo výške minimálneho mzdového nároku, potom je jasné, že pomerná časť základnej zložky mzdy je peňažná veličina, nie časová veličina. V prípade odmeňovania mesačnou mzdou ale ide o časovú veličinu (podiel počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a počtu hodín mesačného fondu pracovného času). V tomto prípade je zákonné minimum podľa bolo aplikovateľné len vtedy, ak základná zložka mzdy je dohodnutá nižšou sumou, ako je minimálna mzda. Zamestnanec má v zmysle nárok na pomernú časť základnej zložky mzdy, ktorá sa vypočíta ako podiel základnej zložky mesačnej mzdy zamestnanca a počtu hodín vo fonde pracovného času zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac. Časť ustanovenia „najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu“ je potrebné vykladať ako korekciu výpočtu pomernej časti základnej zložky mzdy vo výnimočných prípadoch, nie ako možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve nižšiu mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa.

67. K argumentu žalovaného , že mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, bola dojednaná v kolektívnej zmluve ako minimálna mzda, súd uvádza, že primárnym cieľom kolektívneho vyjednávania je dosiahnuť pre zamestnancov výhodnejšie pracovné a mzdové podmienky v porovnaní so zákonným minimom, uvedený cieľ v konkrétnych prípadoch nemusí byť naplnený. Porušenie jednostrannej kogentnosti noriem pracovného práva preto zákonodarca sankcionuje absolútnou neplatnosťou ustanovení kolektívnej zmluvy v rozsahu, v ktorom nestanovujú pre zamestnanca výhodnejšie pracovné alebo mzdové podmienky. Pokiaľ sa týka rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 01. 2021, sp. zn. , na ktorý poukazoval žalovaný, a v ktorom odvolací súd poukázal na právne názory Najvyššieho súdu vyslovené v uznesení zo dňa 29. 04. 2019, sp. zn. , súd sa so závermi tohto rozhodnutia nestotožnil z dôvodov už uvedených v bode 64. tohto odôvodnenia spočívajúcich v zákonnom prelomení zásady pacta sunt servanda v pracovnoprávnych vzťahoch v prospech zamestnanca ako slabšej strany nerovnovážneho pracovnoprávneho vzťahu.

68. Nárok na mzdu za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku upravuje ako spodnú hranicu. V pracovnej či kolektívnej zmluve môže byť tento nárok dohodnutý, prípadne interným predpisom upravený priaznivejšie pre zamestnanca (nie však naopak).Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že aj nárok na mzdu za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku je možné v rámci úpravy mzdových podmienok dohodnúť ( )alebo upraviť ( ) v prospech zamestnanca priaznivejšie, ako ich upravuje ; rovnako zo spojenia „najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu“ je zrejmé, že so zamestnancom môže byť mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku dohodnutá a priznaná aj vyššou sumou. Zákonné minimum pre výšku mzdy(t.j. vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu) za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku je aplikovateľné len v prípade, ak základná zložka mzdy je dohodnutá nižšou sumou, ako je minimálna mzda.

69. Súd podporne poukazuje na uznesenie NS SR z 31. marca 2022, sp. zn. , v ktorom dovolací súd skonštatoval, že „dovolateľ vyplatil svojim zamestnancom počas roka 2012 náhradu mzdy za pracovnú pohotovosť, vychádzal však zo znenia Kolektívnej zmluvy, resp. znenia Smernice pre odmeňovanie zamestnancov, ktorá odkazuje na tzv. minimálne mzdové nároky, ktoré boli v rozsahu nižšom ako výška minimálnej mzdy. V tejto časti je znenie Kolektívnej zmluvy v rozpore s , pretože negarantuje tieto tzv. minimálne mzdové nároky, resp. výšku minimálnej mzdy“. Obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. - 594 zo dňa 30. mája 2024.

70. Napokon ak žalovaný namietal, že pokiaľ by u žalobcu došlo k situácii, že výška mzdy za výkon práce a výška mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na sú totožné, uvedená situácia by potom nastala preto, že v tom ktorom období výkonu práce žalobcovi nevznikol nárok na motivačné formy mzdy či na mzdové zvýhodnenia alebo príplatky ku mzde, resp. z dôvodu, že v mzdových podmienkach žalobcu neboli mimo základnej zložky mzdy dojednané ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu ( ).

71. K tvrdeniu žalovaného, že ak by žalobca nemal dojednanú inú ako základnú zložku mzdy došlo by k totožnosti výšky mzdy za výkon práce a výšky mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, súd uvádza, že táto hypotetická situácia nemá na nárok žalobcu vplyv. Pracovná pohotovosť, kedy zamestnanec nepracuje a len čaká na výkon práce, je započítavaná do pracovného času ( , ) a patrí za ňu zamestnancovi mzda ( , , ), táto mzda sa nemusí zhodovať s výškou mzdy za vykonávanú prácu, nakoľko ide len o zákonné minimum, mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku. K úvahám žalovaného, či je spravodlivé, ak by náhodou dostával žalobca rovnaký plat, keď pracuje i keď len čaká na prácu, je možné len uviesť, že žalobca je povinný byť na pracovisku, nemôže plnohodnotne oddychovať ani opustiť pracovisko, pričom jeho mzdový nárok je minimálny, keďže nezahŕňa obligatórne zložky mzdy ako je napr. mzda za prácu nadčas alebo mzdové zvýhodnenie za sťažený výkon práce a ani fakultatívne zložky mzdy, ktoré slúžia ako motivačný nástroj na zlepšovanie pracovnej disciplíny alebo efektivity zamestnanca. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za pracovnú pohotovosť dlhodobo neplatil žalobcovi žiadnu mzdu ( minimálne do roku 2012), preto jeho polemizovanie o spravodlivosti sa javí ako neprístojné.

72. Taktiež, ak žalovaný i neposkytoval žalobcovi žiadne variabilné alebo fakultatívne zložky mzdy, nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na mzdu v rovnakej výške za čas, kedy prácu vykonáva ako aj za čas, keď je v pracovnej pohotovosti, avšak k výkonu práce nedôjde. Pritom ak by zamestnanec (odmeňovaný mesačnou mzdou) vykonával prácu od 18:00 do 24:00 napr. cez víkend, prípadne sviatok nad rámec rozvrhu jeho pracovných zmien, zamestnancovi by vznikol (minimálne) nárok na mzdu vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy spolu so mzdovým zvýhodnením za prácu nadčas (najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (najmenej v sume 100 % jeho priemerného zárobku) a za čas 22:00 - 24:00 tiež mzdové zvýhodnenie za prácu v noci (najmenej v sume 1,43 eura) - tzn. zamestnanec by mal nárok na pomernú časť základnej zložky mzdy + 125% priemerného mesačného zárobku zamestnávateľa + 2 X 1,43 EUR). V prípade, ak by mal zamestnanec v uvedenom čase nariadenú pracovnú pohotovosť na pracovisku zamestnávateľa, pričom by v danom čase prácu nevykonával, mal by za uvedený čas nárok len na pomernú časť základnej zložky mzdy bez akýchkoľvek mzdových zvýhodnení.

73. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovaného, že právna úprava neukladá zamestnávateľovi povinnosť dohadovať so zamestnancami variabilnú zložku ich mzdy (odmeny, alebo prémie), pričom nie je ničím výnimočným, že k dohode o takýchto zložkách mzdy nedôjde a zamestnávateľ odmeňuje zamestnanca len v rozsahu základnej zložky mzdy a povinných mzdových zvýhodnení vyplývajúcich zo . V takom prípade však môže dôjsť k situácii opísanej vyššie, t. j. k totožnosti výšky mzdy za výkon práce a výšky mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Uvedená situácia ale nenúti zamestnávateľa dohadovať so zamestnancami variabilnú zložku mzdy. (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. - 594 zo dňa 30. mája 2024.)

74. Podľa žalovaného by výklad súdu znamenal len matematický prepočet mesačnej základnej zložky mzdy na hodinovú. Argumentoval, že zákonodarca hovorí o pomernej časti základnej zložky mzdy a nie o základnej zložke mzdy prepočítanej na čas trvania pracovnej pohotovosti v pomere 1:1, resp. alikvotnej časti základnej zložky mzdy. Mal za to, že zo spojenia „pomerná časť základnej zložky mzdy“ nevyplýva, že výšku odmeny za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti možno určiť iba ako podiel mesačnej základnej zložky mzdy zamestnanca zodpovedajúci času pracovnej pohotovosti; možno z neho maximálne vyvodiť, že táto odmena má mať určitý vzťah k základnej zložke mzdy; neznamená to však, že nemôže byť určená napr. pevnou sumou, ktorá zodpovedá konkrétnej (nižšej alebo vyššej) časti základnej zložky mzdy.

75. Ak však zamestnancovi patrí za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, nemožno vyčísliť výšku mzdy za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku inak, ako pomerom zo základnej zložky mzdy. Výška pomernej časti základnej zložky mzdy pre účely zistenia výšky nároku na mzdu za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku je teda presne vyčísliteľná matematickým výpočtom, keď samotný zákonodarca do daného výpočtu dosádza ako veličiny dĺžku času a výšku základnej zložky mzdy.

76. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie doplatku mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnávateľa (žalovaného), ktorý mu čiastkovo plnil, no len v rozsahu minimálnej mzdy resp. mierne nad jej úroveň, i keď pomerná časť základnej zložky mzdy žalobcu bola vyššia. Súd výšku mzdy za dobu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku určil tak, že výsledok podielu tarifnej mzdy žalobcu a mesačného fondu pracovného času vynásobil počtom hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Ak žalovaný vykladal tento pojem (pomerná časť základnej zložky mzdy) ako dohodnutý pomer určený v percentách resp. zlomkom nebolo možné sa s jeho názorom stotožniť, keď ako už bolo spomenuté vyššie, výklad tohto pojmu odborná verejnosť podala jednoznačne, totožne ako žalobca, s ktorým výkladom sa stotožňuje i súd. Napokon i napr. pomerná časť dovolenky je podľa vyrátaná za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Slovo pomerný má rovnaký význam ako slovo alikvotný. Pokiaľ podľa žalovaného mzda za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku má mať síce určitý vzťah k základnej zložke mzdy, avšak môže byť určená napr. pevnou sumou, ktorá zodpovedá konkrétnej (nižšej alebo vyššej) časti základnej zložky mzdy, tak uvedený názor je v priamom rozpore so znením . (pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. - 594 zo dňa 30. mája 2024.)

77. Vzhľadom na uvedený právny záver súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1057,28 € titulom nedoplatku na náhrade mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, v zmysle záverov súdnoznaleckého dokazovania na str. 32, 33, 34,35, 36, 63,64 znaleckého posudku č. X/XXXX spolu s výpočtom nedoplatku doloženým žalobcom na č.l 450 a 451 spisu, tento výpočet ( nárok žalobca určil tak, že výšku mzdy za dobu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku určil tak, že výsledok podielu tarifnej mzdy žalobcu a mesačného fondu pracovného času vynásobil počtom hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku pričom od tejto sumy odrátal už zaplatenú mzdu). sa odvíjal od výplatných pások žalobcu z ktorých prevzal výšku mesačného základu mzdy , pričom tieto výpočty nedoplatkov za jednotlivé mesiace neboli v konaní sporné. Počet hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti ,ktorý bol predpokladom aj pre výpočet výšky mzdového nároku nebol v konaní sporný taktiež. Výška mzdy vyplatenej žalovaným za konkrétny mesiac predstavuje násobok počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a hodinovej mzdy určenej v smernici odmeňovaní. (Žalovaný výslovne uviedol, že výpočty žalobcu nesporuje, sporuje dôvodnosť nároku nie samotný výpočet. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal výšku nároku za dobu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku za uvedené nepremlčané obdobie, pričom žalobca si uplatnil nárok na doplatok za mesiace a v rozsahu ako je uvedené vo výroku II. rozsudku).K tomuto nároku súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle , v spojení s Nariadenia vlády č. nakoľko nebol dôvod neaplikovať uvedené ustanovenia a Nariadenia vlády lebo tento nárok je mzdovým nárokom s riadne určenou splatnosťou podľa pracovnej zmluvy Súd neprihliadol na obranu žalovaného, v ktorej namietal možnosť priznania úrokov z omeškania, majúc za to, že pri posudzovaní právnych následkov omeškania účastníkov pracovnoprávnych vzťahov s plnením ich peňažných záväzkov je potrebné v dôsledku absencie osobitnej právnej úpravy v subsidiárne vychádzať zo všeobecných ustanovení ( ). Súd sa tak plne stotožňuje s právnymi závermi prezentovanými v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré žalobca podporne poukazoval, ako aj v následných rozhodnutiach NS SR vo veciach vedených napr. pod sp. zn. , sp. zn. ( výrok II.).

78. Žalovaný nárok bol v súlade s dlhodobo ustálenou a jednotnou súdnou praxou vo veci priznávania pracovnoprávnych nárokov priznaný vo forme brutto, nakoľko zákonná odvodová povinnosť zo sociálneho a zdravotného poistenia nemá vplyv na výšku mzdového nároku, ktorá zamestnancovi patrí voči zamestnávateľovi. Práve z dôvodu, že žalobca (nie žalovaný) je v zmysle platiteľom odvodov poistného je nevyhnutné určiť výšku mzdového nároku voči zamestnávateľovi vo forme hrubej mzdy, z ktorej následne si bude žalobca voči štátu, nie voči zamestnávateľovi, ktorý je len odvádzateľom odvodov, plniť odvodovú povinnosť.

79. Vo zvyšnej, t. j. v premlčanej časti žalovaného nároku spolu s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ( výrok III.).

80. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

82. Podľa ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

83. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. O trovách konania súd rozhodol podľa , keďže strany boli úspešné čiastočne, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo( výrok VI.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.