Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/22/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. X a 2/ A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. X, obidvoch zastúpených Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom so sídlom I. kolónia 2189/41, 036 01 Martin, IČO: 42 434 467, proti žalovaným: 1/ A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpenému JUDr. Ing. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 977 091 a 2/ H. I., J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F. XXX/XX, XXX XX G., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -478 zo dňa 27. júla 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -540 zo dňa 12.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Žalovanému 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania a dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. v rozsahu 100 %.

Žalovanej 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania a dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (v poradí druhým) rozsudkom žalobu žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku), žalovanému 1/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku), žalovanej 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III. napadnutého rozsudku) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV. napadnutého rozsudku). 1.1. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že v uvedenej veci (prvýkrát) rozhodol rozsudkom č. k. -93 zo dňa 17. apríla 2019 tak, že žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Súčasne poukázal na to, že Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov

(v poradí prvým) rozsudkom č. k. -207 z 26. mája 2020 odvolaním napadnutý rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. Na podklade dovolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -300 zo dňa 24.11.2021 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -207 z 26. mája 2020, ako aj rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -93 zo dňa 17. apríla 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

1.2.

Naliehavý právny záujem na podanie žaloby v uvedenej veci, ktorý namietal právny zástupca žalovaného 1/, súd prvej inštancie vzhliadol v ust. (ďalej aj „“) v spojení s uznesením sp. zn. zo dňa 25.05.2018, z ktorého mal preukázané, že konanie o dedičstve bolo prerušené a žalobcovia 1/ a 2/ boli odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného uznesenia podali žalobu na Okresný súd Martin o neplatnosť závetu poručiteľky zo dňa 14.10.2017.

1.3.

Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v spore nemal preukázané skutočnosti, pre ktoré žalobcovia žiadali určiť neplatnosť závetu, a preto žalobu zamietol. Uviedol, že závet, ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhali, je listina označená ako „Posledná vôľa – závet“ zo dňa 14. októbra 2017 (ktorý sa nachádza na č. l. 10 spisu v prejednávanom spore ako kópia a ako originál na č. l. 7 v pripojenej dedičskej veci). Ustálil, že uvedený závet bol vyhotovený v súlade s (ďalej aj „“), t. j. že text závetu nebol napísaný „vlastnou rukou“ závetcu, ale iným spôsobom, a to (podľa zhodných vyjadrení strán sporu) na počítači. Uviedol, že závet nie je písaný rukou inej osoby, ale v inej písomnej forme ako vlastnoručný závet, čo nebolo medzi stranami sporné a vyplýva aj zo samotnej listiny. Súčasne poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že poručiteľka bola schopná čítať aj písať. Dospel k záveru, že listina označená ako „Posledná vôľa – závet“ zo dňa 14. októbra 2017 spĺňa náležitosti v zmysle , pričom uviedol, že podmienkou platnosti takéhoto závetu je, že musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať, čo v konaní nebolo sporné, vlastnoručne podpísaný. Skutočnosť, že poručiteľka tento závet vlastnoručne podpísala, mal preukázanú aj z predmetnej listiny, pričom túto skutočnosť potvrdili aj súčasne prítomné svedkyne pani J. a pani D. C. svojím podpisom na uvedenej listine, ktoré svoje podpisy na predmetnej listine ako svedkyne v konajúcej veci nespochybnili. Uviedol, že D. H. C. vypovedala o tom, že sama podpisovala predmetný závet ako svedok č. 1, pričom nebol rozporovaný vlastnoručný podpis poručiteľky a svedkýň ani stranami sporu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že bola splnená podmienka, že závet bol závetcom, ktorý je schopný čítať a písať, vlastnoručne podpísaný. 1.4. Námietku, že žalovaný 1/ mal vyhotoviť text predmetného závetu na počítači, vyhodnotil ako bezdôvodnú, keď poukázal na to, že nie je rozhodné to, kto text závetu fakticky napísal, nakoľko ak bol text napísaný mechanicky, nejedná sa o pisateľa závetu v zmysle , ale o osobu, ktorá iba plnila úlohu mechanického vyhotoviteľa textu a jeho neplatnosť nespôsobuje, že závetom povolaným dedič pôsobil ako pisateľ závetu (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Konštatoval, že skutočnosť, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli poručiteľky, je zabezpečená vlastnoručným podpisom poručiteľky v závete a ďalej aj tým, že pred dvoma súčasne prítomnými svedkami poručiteľka prejavila svoju vôľu, že listina obsahuje jej poslednú vôľu, a títo svedkovia sa na závet potvrdzujúci uvedené skutočnosti podpísali. Dospel k záveru, že ani výsledky vykonaného dokazovania, potom ako bolo prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nepreukázali opak. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že svedkovia podľa , ktorí sa na tomto závete podpísali pod vlastnoručný podpis poručiteľky, svojím podpisom potvrdili, že poručiteľka výslovne prejavila pred nimi, dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľkinu poslednú vôľu a v závete sa podpísali pod textom „My dolu uvedení a podpísaní svedkovia potvrdzujeme, že p. K. L., nar. XX.XX.XXXX, C. I. XXXX/XX, D. – L., pred nami súčasne prítomnými závet vlastnoručne podpísala, prečítala a vyjadrila sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu poslednú vôľu“ a nasledujú mená a priezviská, adresy svedkov a ich vlastnoručné podpisy. Podľa súdu prvej inštancie samotnú skutočnosť, že závet, ktorý bol spísaný dňa 14.10.2017, vlastnoručne podpísaný poručiteľkou a súčasne prítomnými dvoma svedkyňami, obsahuje skutočne poslednú vôľu poručiteľky, preukazuje okrem samotnej listiny aj dokazovanie vykonané výsluchom žalovaných 1/ a 2/

na návrh žalobcov a výsluch svedkyne C. na návrh žalovaných 1/ a 2/. 1.5. Výpoveď svedkyne pani J. z pojednávania zo dňa 23.03.2022 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodnú, s poukazom na to, že menovaná svedkyňa nevypovedala pravdu o tom, či ju oslovili žalobcovia ohľadne okolností spisovania závetu dňa 14.10.2017, keď na otázku právneho zástupcu žalobcu 1/ poprela, že po stretnutí 14.10.2017 ju kontaktovali žalobcovia 1/ a 2/, pričom vypovedala „Nie, nie, nie, určite nie, nič takého“. Taktiež na otázku právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, či sa stretla so žalobcami 1/ a 2/ a riešili obsah stretnutia zo dňa 14.10.2017, menovaná svedkyňa opätovne vypovedala, že nie, a to aj napriek tomu, že súdu poskytla dve listiny, ktoré súviseli so stretnutím zo dňa 14.10.2017 a na otázku súdu prvej inštancie, odkiaľ tieto listiny má, vypovedala, že jej to dal asi D. B., a tiež že otázky s odpoveďami, ktoré svedkyňa poskytla súdu a súviseli s prejednávanou vecou, dal svedkyni doma. V danej súvislosti súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na to, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.06.2022, sám žalobca 2/ uviedol, že sa so svedkyňou stretli za účelom objasnenia nezrovnalostí medzi rôznymi zneniami viacerých závetov a konceptu alografného závetu. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že svedkyňa ohľadne kontaktu so žalobcami v uvedenej veci nehovorila pravdu, lebo v skutočnosti so žalobcami o veci komunikovala, o čom svedčili predložené otázky s odpoveďami, ktoré dostala od žalobcov. Uvedené spolu so skutočnosťou, že na pojednávaní dňa 23.03.2022 niektoré otázky žalobcu 2/ boli podľa názoru súdu prvej inštancie kladené svedkyni spôsobom, že ju navádzali k určitej odpovedi, bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že svedkyňa mohla vypovedať aj o tom, o čom nebola sama presvedčená, že sa v skutočnosti stalo, pričom spôsob kladenia otázok svedkyni zo strany žalobcu 2/ a jeho právneho zástupcu bol aj predmetom námietok právneho zástupcu žalovaného 1/, pričom rozhodnutia o týchto námietkach sú súčasťou zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.03.2022. Uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že svedkyňa J. mohla byť podvedome, hoc aj nechtiac, ovplyvnená práve tým, že jej boli predložené otázky žalobcov 1/ a 2/, ktoré súdu poskytla s vyhotovenými odpoveďami, keď aj sám žalobca 2/ uviedol, že so svedkyňou sa stretol preto, lebo bolo potrebné objasniť, prečo sa jednotlivé listiny závetov v tak krátkom časovom slede líšia a že sa so svedkyňou pani J. dohodli, že sa stretnú v jej byte začiatkom februára 2018, pred termínom prvého predbežného vyšetrenia ohľadne dedičského konania s tým, že žalobca 2/ pripraví detailné otázky o priebehu spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že stretnutie v byte svedkyne potvrdilo, že čítal otázky napísané na počítači, ktoré si pripravil a rukou si písal odpovede pani J. vo forme poznámok a následne si tieto rukou písané odpovede prepísal na počítači dňa 15.05.2018. Uvedené skutočnosti, aj s ohľadom na skutočnosť, že uvedená svedkyňa je v príbuzenskom vzťahu so žalobcami 1/ a 2/, ako aj s poukazom na to, že sama poprela stretnutia takéhoto charakteru, viedli súd prvej inštancie k záveru, že jej výpoveď vyhodnotil ako nedôveryhodnú. 1.6. Súčasne ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcov 1/ a 2/ týkajúce sa nimi deklarovanej nedôveryhodnosti výpovede svedkyne C., ktorá vypovedala na pojednávaní dňa 29.06.2022, keď súd prvej inštancie, okrem iných dôkazov, aj z tejto svedeckej výpovede vychádzal, pričom poukázal na to, že menovaná svedkyňa si vybavovala niektoré skutočnosti a spomienky postupne, čo považoval za pochopiteľné s ohľadom na odstup času, ktorý uplynul od uvedeného dňa, ako aj s ohľadom na vek svedkyne, čo aj sama priznala, keď z celkového správania svedkyne nadobudol presvedčenie, že svedkyňa sa snažila spomenúť na uvedené okolnosti objektívne. Konštatoval, že uvedená svedkyňa potvrdila, že listina – závet, ktorý podpísala poručiteľka a obe svedkyne, sa čítala hromadne pre všetkých, pričom opakovane vypovedala, že listinu, ktorú priniesol žalovaný 1/ už prepísanú na počítači, žalovaný 1/ aj čítal v zhode s výpoveďami žalovaných 1/ a 2/, poručiteľka k nej nemala výhrady, podpísali ju vlastnoručne poručiteľka, svedkyňa pani C., ako aj svedkyňa pani J.. Vo vzťahu k závetu zažurnalizovanému v dedičskej veci pod sp. zn. na č. l. 7 predmetného spisu menovaná svedkyňa výslovne vypovedala, že k tejto listine nemal nikto výhrady. Súd poukázal na to, že aj keď menovaná svedkyňa vypovedala, že podpisovali rukou písaný závet, tak rukou podpísaný závet poručiteľky svedkyňami H. C. a pani M. J. v konaní produkovaný nebol. Za rozhodné považoval to, že svedkyňa C. vypovedala o tom, že iba raz sa podpisovala ako svedkyňa na závete a svoj podpis ako svedkyne na závete spísanom na počítači dňa 14.10.2017 potvrdila. Z uvedeného vyvodil, že svedkyne podpísali iba počítačom napísanú listinu dňa 14.10.2017, o ktorej menovaná svedkyňa aj žalovaný 1/ a 2/ zhodne vypovedali, že bola nahlas prečítaná. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na výpoveď svedkyne C., z ktorej vyplynulo, že iné stretnutie ohľadne spisovania závetu nebolo a že iba jedenkrát sa takéhoto stretnutia zúčastnila a že dňa 14.10.2017 sa ako svedkyňa podpísala na závet poručiteľky. Tiež poukázal na tvrdenie svedkyne C., podľa ktorého práve svedkyňa J. mala súdu odovzdať závet, ktorý pani J. a pani C. ako svedkyne podpísali dňa 14.10.2017, pričom pani J. ako závet podpísaný svedkyňami odovzdala súdu práve alografný závet zo dňa 14.10.2017. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že svedkovia, ktorí sa na tomto závete podpísali pod vlastnoručný podpis poručiteľky, svojím podpisom potvrdili, že poručiteľka výslovne prejavila pred nimi dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľkinu poslednú vôľu, lebo svedkovia sa podpísali v závete pod textom „My dole uvedení a podpísaní svedkovia potvrdzujeme, že p. K. L., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D. – L. pred nami súčasne prítomnými závet vlastnoručne podpísala, prečítala a vyjadrila sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu poslednú vôľu“ a nasledujú mená, priezviská, adresy svedkov a ich vlastnoručné podpisy. Pritom upriamil pozornosť na to, že skutočnosť, že predmetná posledná vôľa – závet obsahuje vôľu poručiteľky, svojou výpoveďou potvrdila svedkyňa pani C. na pojednávaní dňa 29.06.2022, a tiež výpovede žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 23.03.2022, keď zo všetkých týchto výpovedí vyplynulo, že žalovaný 1/ potom, čo priniesol alografný závet, tento nahlas prečítal, žalovaný 1/ a 2/ aj výslovne vypovedali o tom, že poručiteľka na otázku žalovaného 1/ výslovne potvrdila, že prečítaná listina obsahuje jej poslednú vôľu a potvrdila to aj výpoveď svedkyne C. na pojednávaní dňa 29.06.2022, keď táto vypovedala, že nikto, ani poručiteľka, nemal námietky po prečítaní tejto poslednej vôle, a preto ju všetci bez pripomienok podpísali. Na druhej strane súd prvej inštancie ustálil, že výpoveď svedkyne pani J. nebola spôsobilá preukázať opak. 1.7. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že nikde v obidvoch holografných závetoch, ani v dodatku z 09.10.2017, poručiteľka nespomínala svoju vôľu odkázať dve tretiny hnuteľných vecí žalovanému 1/ a žalovanému 2/, súd prvej inštancie uviedol, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pričom poukázal na časové súvislosti spísania listiny označenej ako závet – testament písaného vlastnou rukou poručiteľky dňa 25.09.2017 a jeho dodatku zo dňa 09.10.2017, keď následne dňa 14.10.2017 poručiteľka prejavila vôľu spísať ďalší závet dňa 14.10.2017 a za týmto účelom zavolala svedkov, ktorí sú na tejto poslednej vôli v závete podpísaní. Z týchto časových súvislostí súd prvej inštancie ustálil, že na strane poručiteľky tu bola vôľa spísať novú poslednú vôľu, keď spísala platný závet podľa , a to s účinkami podľa , čím poručiteľka prejavila vôľu spísať nový nezávislý závet zo dňa 14.10.2017, ktorý je spôsobilý nahradiť závet zo dňa 25.09.2017 a jeho dodatok zo dňa 09.10.2017. 1.8. Vo vzťahu k listine závet – testament zo dňa 01.10.2017 súd prvej inštancie odkázal na stanovisko notárky K. M. N. v zápisnici na pojednávaní zo dňa 16.05.2018 vo veci , kde sa uvádza, že tento nebolo možné považovať za poslednú vôľu poručiteľky pre nesplnenie podstatných náležitostí závetu, nakoľko právna teória i súdna prax vyvodzujú, že podpis poručiteľa musí byť umiestnený na samom konci závetu, pretože sa ním završuje obsah závetu. Vychádzal z toho, že dátum podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete, ktorý sa má dovŕšiť podpisom závetcu, čo daná listina nespĺňa, lebo na listine označenej poručiteľkou ako závet – testament sa dátum nachádza až pod jej podpisom, čím neboli splnené formálne náležitosti závetu, pre ktoré táto listina ako závet je neplatná ako celok pri aplikácii a ust. .

1.9.

Vo vzťahu k závetu na č. l. 13 spisu súd prvej inštancie konštatoval, že tento nie je podpísaný vlastnou rukou, ako to vyžaduje ust. a neobsahuje náležitosti v zmysle , nakoľko nie sú dostatočne určito ustanovení dedičia, a preto túto listinu vyhodnotil ako neplatný právny úkon s poukazom na to, že dedičia v predmetnej listine sú uvedení formou iniciálok A. D. alebo A. D.

1.10.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že pre závet – testament spísaný 25.09.2017 s dodatkom z 09.10.2017 je dôvodná aplikácia ust. , súd prvej inštancie k tejto argumentácii týkajúcej sa čiastočnej neplatnosti tejto listiny uviedol, že pri vyhodnotení, že posledná vôľa – závet zo dňa 14.10.2017 je platným právnym úkonom, tak podľa ust. závet sa zrušuje neskorším platným závetom, a preto popri ňom nemôže predchádzajúci závet obstáť. Pritom opätovne zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu závetu zo dňa 14.10.2017 tento závet bol vyhodnotený ako zriadenie nového závetu, ktorý bol úplne nezávislý od predchádzajúceho závetu, a teda nešlo len o doplnenie obsahu predošlého závetu porovnaním závetu z 25.09.2017 v znení jeho dodatku zo dňa 09.10.2017. Oproti textu závetu zo dňa 14.10.2017 je zrejmé, že uvedené závety nemôžu popri sebe obstáť, nakoľko by sa navzájom vylučovali. Z uvedeného vyvodil záver, že aj ak by bol závet – testament z 25.09.2017 v znení jeho dodatku zo dňa 09.10.2017 platný aspoň v časti, v ktorej poručiteľka uviedla, kto je dedičom jej majetku, a teda neuviedla len predávajúceho (v prípade domu na Priekopskej ulici), bolo rozhodné, že oba závety riešia ten istý odkazovaný majetok, tak došlo k zrušeniu tohto závetu postupom podľa .

1.11.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcov 1/ a 2/ ohľadne viacerých rovnopisov závetu zo dňa 14.10.2017 súd prvej inštancie dospel k záveru, že existencia viacerých originálov v spore preukázaná nebola a pokiaľ boli doručované zúčastneným osobám na spisovaní tohto závetu listiny, nikto zo zúčastnených netvrdil, že podpisoval viac verzií alografného závetu a v konajúcej veci sa ako originál nachádza tento závet len v dedičskej veci ako na č. l. 7 a v prejednávanom spore sú doložené len kópie na č. l. 10, 33 a v prílohovej obálke na č. l. 385.

1.12.

K argumentácii žalobcov, že cenné veci mali byť odkázané žalobcovi 2/, súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na pojednávaní zo dňa 23.03.2022, ktorí súdu dostatočne vysvetlili, ako cenné veci vnímala poručiteľka, t. j. že chcela riešiť veci ako televízor, chladnička, počítač a podobne, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti na C., a tieto práve chcela, aby tam zostali a pripadli žalobcom, a preto už neboli obsahom poslednej vôle zo dňa 14.10.2017. 1.13. Vo vzťahu k námietke žalobcu 2/ (že žalovaný 1/ mal vypovedať o tom, že v čase jeho príchodu k poručiteľke v deň spísania závetu bola prítomná len svedkyňa pani J. a nie aj pani C., ale z výpovede žalovanej 2/ vyplýva, že boli prítomné obe svedkyne) súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 23.03.2022 súd nevyhodnotil v zmysle vyjadrenia žalobcu 2/, pretože žalovaný vypovedal „...toho 14-teho sme tam prišli a už tam bola pani J., rodená F. – to druhé meno si naozaj nepamätám s tým, že sa jedná o poslednú vôľu poručiteľky.“ Z uvedenej výpovede žalovaného 1/ podľa názoru súdu nemožno vyvodiť záver, že tam druhá svedkyňa pani C. nebola a podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný vypovedal o tom, že tam bola pani J., rodená F. a vo vzťahu k druhej už tam prítomnej svedkyni vypovedal spontánne, že druhé meno si naozaj nepamätá, keď prítomnosť oboch svedkýň nakoniec potvrdilo aj ďalšie dokazovanie, a to výpoveď žalovanej 2/ a svedkyne C..

1.14.

Pokiaľ ide o lekárske správy, ktoré doložil na návrh žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 1/, ktorými žalobcovia 1/ a 2/ preukazovali skutočnosti, ktorými chceli spochybniť dôveryhodnosť žalovaného 1/, tak podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný 1/ neklamal, keď tvrdil návštevy u poručiteľky pred spísaním závetu dňa 14.10.2017, a to v dňoch, keď navštevoval lekára v D..

1.15.

Súčasne dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcov v súvislosti s dôveryhodnosťou svedkyne C., že jej dcéra mala byť podľa napádaného závetu podľa jeho bodu 5 osobou, ktorej mal byť vyplatený podiel z predaja nehnuteľností, keď poručiteľka nepotrebovala opatrovateľku, ako vyplynulo z výpovede žalovanej 2/, lebo zomrela v nemocnici a meno dcéry svedkyne nie je v bode 5 závetu. 1.16. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku žalobcov ohľadne postupu pri výsluchu svedkov v zmysle z dôvodu, že svedkyňa C. sa nezúčastnila žiadneho pojednávania, a to ani pojednávania, kde bola vypočutá ako svedkyňa pani J., keď aj z výpovede svedkyne C. vyplynulo, že so svedkyňou sa nekontaktovala, len v súvislosti s tým, či je predvolaná tiež ako svedok, z čoho potom usúdil, že sama nemala vedomosť o tom, že pani J. už bola vypočutá v predmetnom spore. V tejto súvislosti poukázal na to, že svedkyňu C. navrhoval vypočuť žalovaný 1/ podaním zo dňa 28.01.2022, a taktiež žalovaná 2/ podaním zo dňa 01.02.2022.

1.17.

Vo vzťahu k námietke žalobcu 2/ týkajúcej sa nedôveryhodnosti výpovede svedkyne C., aj s ohľadom na skutočnosť, že si nemala pamätať na rušivú udalosť, a to pracovný ruch, o ktorom vypovedal žalovaný 2/, súd dospel k záveru, že je pochopiteľné, ak si svedkyňa, ktorá bola zameraná na predmet sporu čo do okolností, za akých došlo k podpisu závetu, nepripisovala význam rušivej udalosti, ako bol pracovný ruch, o ktorom vypovedal žalovaný 1/ a uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nezakladá bez ďalšieho záver o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede pani C., keď práve naopak súd prvej inštancie dospel k názoru, že z jej spontánneho a inteligentného vystupovania jej svedeckú výpoveď vyhodnotil ako dôveryhodnú a logickú, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že si na okolnosti spomínala postupne, čo je pochopiteľné s ohľadom na čas, ktorý uplynul a aj s ohľadom na vek svedkyne.

1.18.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej aj „“) a priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v spore plný úspech, voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podali riadne a včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov prezumovaných ust. , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu prezumovaného , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom navrhli, aby súd podľa ust. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. Žalobcovia v odvolaní namietli, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď poukazovali na to, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalovaného 1/, učineného na pojednávaní zo dňa 23.03.2022, vyplynulo, že menovaný svojvoľne zmenil poslednú vôľu poručiteľky, následkom čoho poručiteľka vykonala právny úkon, a to alografný závet zo dňa 14.10.2017 v omyle, následkom čoho je uvedený alografný závet v zmysle neplatným právnym úkonom. Odvolacia námietka žalobcov sa týkala najmä rozporu vyplývajúceho z výpovede žalovaného 1/ ohľadom dedenia hnuteľných vecí po poručiteľke K. L., keď namiesto toho, aby do textu alografného závetu zo dňa 14.10.2017 napísal, že žalobcovi 2/ odkazuje poručiteľka všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte jej posledného bydliska na C. I. XX, čo zodpovedalo jej poslednej vôli, tak do textu listiny napísal, že všetky hnuteľné veci sa rozdelia rovným dielom medzi žalovaných a žalobcu 2/. Z uvedeného majú žalobcovia za to, že uvedený alografný závet zo dňa 14.10.2017 neobsahuje poslednú vôľu poručiteľky K. L.. 2.2. Súčasne žalobcovia poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že listinu „konceptu“ alografného závetu, nachádzajúcu sa na č. l. 13 spisu, napísal samotný žalovaný 1/, ktorý síce uviedol, že si nespomína, či skutočne túto listinu aj písal, avšak podľa žalobcov je nepravdepodobné, že by niekto spoľahlivo nepoznal vlastné písmo, alebo že by si nepamätal, že písal rukou dve strany textu formátu A4, a to aj napriek tomu, že si pamätá na množstvo detailov zo spisovania závetu. Majú za to, že nakoľko sa nikto iný okrem žalovaného 1/ nepodieľal na príprave alografného závetu zo dňa 14.10.2017, je vylúčené, aby koncept alografného závetu písal niekto iný. Opätovne zdôraznili, že žalovaný 1/ nikdy nevysvetlil, prečo poručiteľka v koncepte alografného závetu a v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10.2017 nikde nespomína delenie hnuteľných vecí na tretiny, ale iba v celku aby pripadli žalobcovi 2/, hoci o obsahu závetu s ňou mal žalovaný 1/ viesť rozhovory a podľa názoru žalobcov je nepravdepodobné, aby sa o tom pri jeho návštevách poručiteľky nerozprávali, a teda že by o takejto zmene nevedel. Zdôraznili, že on sám do konceptu alografného závetu napísal, že všetky hnuteľné veci odkazuje poručiteľka D. B.. Opätovne poukázali na to, že z obsahu textu konceptu alografného závetu vyplýva, že všetky hnuteľné veci odkázala K. L. žalobcovi 2/. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že je nepravdepodobné, aby poručiteľka žalovanému 1/ dala na stretnutiach pokyny pred 09.10.2017, t. j. že cenné veci (peniaze) sa majú deliť na tretiny, a potom by 09.10.2017 vlastnoručne napísala, že všetky cenné veci, peniaze odkazuje výlučne len žalovanému 1/, a potom v alografnom závete zo 14.10.2017 by bolo uvedené, že hnuteľné veci sa majú deliť na tretiny, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 už nebol žiadny termín lekárskej kontroly žalovaného 2/ (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu predmetného odvolania vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalovaného 1/“), kedy by sa mohli stretnúť s poručiteľkou, a kedy by mohla urobiť zmenu svojej poslednej vôle a korekciu, ktorú by povedala žalovanému 1/, aby ju vykonal v alografnom závete. Žalobcovia majú za to, že uvedené dokazovanie listinou potvrdzuje, že zmenu poslednej vôle urobil žalovaný 1/ svojvoľne a nebola urobená na pokyn poručiteľky, lebo taký pokyn sa po 09.10. nemal ako uskutočniť, keďže nedošlo k žiadnemu kontaktu, ani k odovzdaniu informácie. V tejto súvislosti poukázali na rozpor medzi výpoveďou žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorá uviedla, že na stretnutí 14.10.2017 poručiteľka hovorila žalovanému 1/, aká je jej predstava o obsahu závetu, pričom z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že obsah závetu mu poručiteľka nepovedala 14.10.2017, ale na stretnutiach predtým a všetko ohľadom obsahu závetu sa riešilo pred 14.10.2017 a v ten deň sa dozvedel už iba osobné údaje a adresy svedkýň. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia aj na to, že žalovaná 2/ sa snažila žalovaného 1/ počas jeho výsluchu opraviť v súvislosti s jeho výpoveďou ohľadne vôle poručiteľky odkázať hnuteľné veci svojim dedičom. V tejto súvislosti poukázali aj na výpoveď svedkyne C., ktorá v súvislosti so stretnutím pri spisovaní závetu dňa 14.10.2017 uviedla, že na tomto stretnutí „Každý mlčal, každý mlčal, pretože sme si uvedomili, že naozaj odíde“, čo je v rozpore s výpoveďou žalovanej 2/, ktorá tvrdila, že poručiteľka povedala žalovanému 1/, akú má predstavu o rozdelení jej majetku v rámci závetu, ktorý bol predmetom dedičstva, a že sa o tom rozprávali. Žalobcovia mali za to, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa ich názoru dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že vôľa poručiteľky (materiálna stránka právneho úkonu – poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 19. augusta 2020) bola iná ako obsah textu alografného závetu – Posledná vôľa – závet zo 14.10.2017, ktorý vyhotovil žalovaný 1/ odlišne od prejavu vôle poručiteľky, a tým bol právny úkon urobený v podstatnom omyle, ktorý má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa žalobcovia dovolali ešte v pôvodnom konaní. 2.3. Žalobcovia súčasne v odvolaní namietali otázku vyhodnotenia holografného závetu zo dňa 25.09.2017 a jeho dodatku zo dňa 09.10.2017 na č. l. 385 spisu ako podkladu k jeho prepísaniu do alografného závetu, v čom vzhliadali naplnenie odvolacích dôvodov prezumovaných a . Poukázali na výpoveď svedkyne C., ktorá práve vo vzťahu k holografnému závetu zo dňa 25.09.2017 a dodatku zo dňa 09.10.2017 počas prehliadania tohto holografného závetu uviedla: „Toto je teda všetko napísané správne, áno. Hej. Čítal to on, teda ten prvopis. To sa pamätám. A potom odišiel a prepísal. A prišiel. Áno.“, pričom následne potvrdila, že uvedený holografný závet na č. l. 385 je rukopisom poručiteľky a následne počas prehliadania listín uviedla: „No, to je všetko pekne súvisle napísané, tak ako to bolo. A tuto je ten dodatok ešte. Áno. Všetko. Je to tak.“ V tejto súvislosti poukázali na rozpor, keď žalovaný 1/ vo vzťahu k predmetnému holografnému závetu z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 uviedol, že: „Keď som sa vrátil, alebo keď som išiel tú závet, túto listinu som nemal k dispozícii.“, ale obidve svedkyne D. C., ako aj M. J. v absolútnej zhode vypovedali, že žalovaný 1/ dostal holografný závet zo dňa 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 ako podklad pre spísané alografného závetu. Z toho potom žalobcovia usudzujú, že obidva závety mali byť v podstatných náležitostiach zhodné a holografný závet mal ísť iba prepísať, takže tvrdenie žalovaného 1/, že nemal túto listinu k dispozícii, zakladá dôvodné podozrenie z krivej výpovede. Žalobcovia mali potom za to, že z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov vyplynulo v absolútnej zhode, že podkladom na napísanie alografného závetu – posledná vôľa z 14.10.2017, ktorého platnosť je napadnutá žalobou, bol rukou písaná listina holografný závet z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 vlastnoručne napísaný poručiteľkou K. L., J. B. a podkladom na napísanie závetu neboli konzultácie poručiteľky so žalovaným 1/, ale holografný závet z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ktorý je prejavom vôle poručiteľky, ktorá mala byť premietnutá aj do alografného závetu zo 14.10.2017. Majú za to, že obidva závety mali byť preto zhodné v podstatných obsahových náležitostiach, a keďže alografný závet – posledná vôľa z 14.10.2017 sa líši v bode č. 4, podľa ktorého by mali pripadnúť 2/3 hnuteľných vecí strane žalovaných, teda aj cenných vecí, nepredstavuje alografný závet prejav vôle poručiteľky, čo je materiálna podstata právneho úkonu a ide preto o neplatný právny úkon a neplatný závet. Zdôraznili, že pod pojmom cenné veci chápala poručiteľka predovšetkým peniaze, ako vyplýva zo znenia dodatku závetu zo dňa 09.10.2017 a nie starý televízor, chladnička, práčka alebo bežné vybavenie bytu, ako tvrdil žalovaný 1/. Podľa žalobcov je možné prejav vôle poručiteľky spoľahlivo zistiť a bol iný ako text alografného závetu – posledná vôľa z 14.10.2017 v podstatnej veci, ako je dedičský podiel žalobcu 2/. Uviedli, že prejav vôle poručiteľky, ako materiálna stránka právneho úkonu, tak nie je v zhode s formálnou stránkou právneho úkonu, ktorým je podpis na listine alografného závetu – posledná vôľa z 14.10.2017, keď opätovne poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. augusta 2020. Žalobcovia potom namietali, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď nevzal do úvahy podstatný dôkaz, že podkladom na napísanie alografného závetu – posledná vôľa zo 14.10.2017 bol holografný závet z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto je žaloba dôvodná a alografný závet - posledná vôľa zo 14.10.2017 je neplatný. 2.4.

Žalobcovia súčasne akcentovali to, že nedošlo k čítaniu listiny alografného závetu nahlas všetkým zúčastneným a súčasne absentoval výslovný prejav vôle poručiteľky, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V danej súvislosti poukázali na výpoveď svedkyne C., ktorá spočiatku uviedla, že tento alografný závet zo dňa 14.10.2017 sa po jeho vyhotovení už nahlas nečítal a o jeho čítaní začala svedkyňa hovoriť až po otázkach právneho zástupcu žalovaného 1/. V tejto súvislosti poukázali na výpoveď svedkyne J., ktorá uviedla, že tento alografný závet už následne čítaný nebol a pokiaľ žalovaný 1/ uviedol, že sa mal poručiteľky spýtať po predložení alografného závetu, či to takto chcela, svedkyňa J. odpovedala: „To neviem. Ak náhodou povedala, tak to len medzi nima, ale ja som to nepočula. Nie. No tak, bola som tam.“. V tejto súvislosti žalobcovia súčasne poukázali na výpoveď svedkyne C., ktorá na otázku súdu, komu chcela poručiteľka nechať dom na C. ulici, svedkyňa C. odpovedala: „Ten dom celý, kde ona bývala, pre pána A. B..“ Súčasne poukázali na to, že z výpovede svedkyne C. vyplynulo, že ohľadom hnuteľných vecí pri čítaní originálu závetu, t. j. toho papiera na nečisto, vôbec nebola reč ohľadom hnuteľných vecí, keď menovaná svedkyňa uviedla, že tieto veci nedelila, a toto pred ňou nikdy ani nespomínala. Keď na doplňujúcu otázku súdu: „Pán žalobca sa spýtal, či ste si to všimli, či to bolo v tom závete napísané, takéto veci?“, menovaná svedkyňa odpovedala: „Nie. Konkrétne, to by muselo byť zlato, obrazy. Nič také tam nebolo. Nie, nie, nie. To sa ani nespomínalo.“ Súčasne na otázku žalobcu 2/ sa svedkyňa C. vyjadrila, že ohľadom hnuteľných vecí v zmysle bankových účtov, vkladov na bankových knižkách, tak potom komu majú tieto veci pripadnúť, sa vôbec nedebatovalo. Žalobcovia súčasne v odvolaní namietali, že z výpovede svedkyne J., ako aj z výpovede svedkyne C. vyplynulo, že po napísaní alografného závetu zo dňa 14.10.2017 sa poručiteľka žiadnym spôsobom nevyjadrila a nepovedala, že listina závetu obsahuje jej poslednú vôľu. V tejto súvislosti zdôraznili, že nestačí pasívny prejav poručiteľa, že nemá výhrady k listine závetu, ale zo zákona je obligátny aktívny prejav poručiteľa smerom k dvom svedkom závetu súčasne, že konkrétna listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak by nikto nemal námietky, z čoho súd prvej inštancie odvodzuje záver, že to predstavovalo výslovný prejav poručiteľky, a že listina závetu obsahuje jej poslednú vôľu, išlo by v skutočnosti iba o konkludentný prejav, z čoho žalobcovia vyvodzovali, že výslovný prejav poručiteľky sa neuskutočnil, preto je alografný závet zo 14.10.2017 absolútne neplatný. V súvislosti so skutočnosťou, či poručiteľka učinila výslovný prejav, že alografný závet zo 14.10.2017 zodpovedá jej poslednej vôli, žalobcovia opätovne poukázali na rozpory vo výpovediach svedkyne J., svedkyne C., ako aj samotného žalovaného 1/. V nadväznosti na uvedené žalobcovia poukázali na to, že aj keby platila hypotéza, že bol nahlas prečítaný text nejakej listiny (údajne alografného závetu zo 14.10.2017), neznamená to, že bol prečítaný v takom znení listiny, ktorú podpísala poručiteľka a dve svedkyne, keď majú za to, že v rámci dokazovania nebol produkovaný a poskytnutý súdu žiadny dôkaz zvukového alebo audiovizuálneho záznamu z tohto údajného prečítania listiny, a preto podľa nich nie je možné určiť znenie jeho obsahu a obsahovej zhody s listinou, ktorú podpísala poručiteľka a dve svedkyne. Súčasne poukázali na to, že tvrdenie o údajnom prečítaní listiny nahlas neznamená, že bola prečítaná listina totožná s tou, ktorú priamo podpísala poručiteľka a dve svedkyne, keď skutkové tvrdenie, že bol hromadne nahlas prečítaný text listiny alografného závetu – posledná vôľa z 14.10.2017, spoľahlivo vyvracia dôkaz – výsluch svedkyne C., ktorá uviedla, že obidve listiny závetov sú totožné a predmetom závetu neboli hnuteľné veci. Z uvedeného vyvodili, že ak by sa nahlas čítala listina alografného závetu – posledná vôľa zo 14.10.2017, tak by svedkyňa C. musela zistiť, že nie je obsahovo totožná s rukou písanou listinou - holografný závet z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 práve v bode týkajúcom sa hnuteľných vecí, že obsahom alografného závetu – posledná vôľa zo 14.10.2017 sú aj hnuteľné veci v bode č. 4. Na základe uvedeného žalobcovia majú za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 2.5. Žalobcovia súčasne vzhliadali neplatnosť alografného závetu zo dňa 14.10.2017 z dôvodu vyhotovenia viacerých originálnych rovnopisov závetu, keď majú za to, že súd pri posúdení tejto otázky vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danej súvislosti poukázali na výpoveď žalovaného 1/, ktorý uviedol, že celkovo vyhotovil 5 rovnopisov predmetného alografného závetu, ktoré boli aj zo strany poručiteľky a prítomných svedkýň pani J. a pani C. podpísané. Súčasne poukázali na to, že uvedené vyjadrenie žalovaného 1/ potvrdila vo svojej výpovedi aj žalovaná 2/. V nadväznosti na uvedené zdôraznili, že v jednoznačne spája zničenie listiny, na ktorej je závet napísaný, so zrušením závetu alebo právneho úkonu, pričom zničením listiny prestane existovať závet ako právny úkon. Majú za to, že ak bol závet vyhotovený vo viacerých listinách, rovnopisoch s povahou originálu, zničením iba jednej listiny by nedošlo k zrušeniu závetu ako takého, nakoľko by existovala ešte druhá platná listina a držiteľ druhej listiny by ju predložil po úmrtí poručiteľa ako platný závet a domáhal by sa dedičstva, hoci poručiteľ by v súlade s ods. 2 zničil listinu, ale to by neviedlo k zrušeniu závetu. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že ust. by bolo nevykonateľné, ak by mohol byť závet vyhotovený vo viacerých listinách ako rovnopisoch, a teda podľa by bol právny úkon neplatný. Z uvedeného vyvodili, že v prípade, ak je závet vyhotovený vo viacerých listinách, je jednoznačne a bez pochybností absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje zákonu, a to z dôvodu, že by nebola splnená podmienka , že zničenie jednej listiny závetu musí zároveň viesť k zrušeniu existencie závetu ako právneho úkonu. Súčasne majú za to, že právny úkon by nebol urobený vo forme (t. j. vyhotovenie závetu vo forme iba jednej listiny), akú vyžaduje zákon v zmysle . Svoj záver žalobcovia odvodzovali aj od toho, že vo viacerých paragrafoch týkajúcich sa závetu ( a nasl.) uvádza vždy iba jednotné číslo „závet“, „listina“, „notárska zápisnica“ a nie množné číslo, čiže vyžaduje formu vyhotovenia závetu v jednej originálnej listine a nie vo viacerých originálnych listinách, pretože závet je jednostranný a prísne formálny právny úkon. Svoju argumentáciu vyvodzovali aj z ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ako aj z ust. Notársky poriadok. 2.6. Žalobcovia súčasne namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasili s tým, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z výpovede žalovanej 2/ a označil ju ako dôveryhodnú, keď z výpovede žalovanej 2/ vyplýva množstvo nepravdivých tvrdení. Upriamili pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaná 2/ sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že poručiteľka žalobcovi 2/ nedôverovala a schovávala si peniaze, lebo si myslela, že jej chodili žalobcovia do bytu sa hrabať v jej veciach, že pre ňu robil služby iba za peniaze, čo oni považujú za subjektívne fabulácie v snahe znížiť ich dôveryhodnosť pred súdom, ktoré však sú ľahko vyvrátiteľné faktami. V nadväznosti na uvedené poukázali na vyjadrenie poručiteľky v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10.2017, kde sa o žalobcovi 2/ vyjadrila tak: „Ak po mne niečo cenné zvýši (peniaze za dom č. 17), tak pripadnú výlučne (len) synovcovi A. D. B.. Len D. sa o mňa stará.“ V nadväznosti na uvedené poukázali na to, že poručiteľka žalobcovi 2/ zverila kľúče od bytu a peniaze, aby jej uhrádzal všetky faktúry vyplatením poštových poukazov, kúpil novú práčku počas jej pobytu v nemocnici a vyplatil ošetrovateľku, ktorá zostala v jej byte počas posledného týždňa jej života v nemocnici. Uviedli, že o tomto by mohla svedčiť pani O. G., ktorá bola jej blízka priateľka a často ku nej chodila a navštevovala ju v nemocnici. Uviedli, že poručiteľka počas jej pobytu v nemocnici poverila jej sesternicu pani A. P. Q., J. C., ktorá mala dispozičné právo k bankovému účtu v I., aby vybrala všetky peniaze z účtu v hotovosti a aby ich odovzdala žalobcovi 2/, ktorého poverila, aby z nich vyplácal potrebné veci (napríklad zdravotné pomôcky, ktoré jej potom priniesol do nemocnice) a zo zvyšku, aby po jej smrti vyplatil náklady na pohreb a kar. Uviedli, že ako jediného poverila žalobcu 2/ návštevami v nemocnici, lebo nechcela, aby ju aj jej kamarátky videli v takom stave a neželala si návštevy iných ľudí. Majú za to, že ak by ho podozrievala, že jej chodí do bytu scudzovať peniaze, asi ťažko by mu zverila všetku hotovosť z I.. Ohľadne vzťahu poručiteľky so žalobcom 2/ poukázali aj na výpoveď svedkyne C., ktorá vo svojej výpovedi uviedla: „No a to nám hovorila. Veľmi mala dobrý vzťah ako k tomu vnukovi.“ Súčasne uviedla: „Takže ona nemala s nimi konflikty nijaké.“ K tvrdeniu o predraženej cene domu s tým, že žalobcovia tento dom nechceli predať z dôvodu, že ho dostanú aj tak, žalobcovia uviedli, že dom s pozemkom na L. ulici sa predával v primeranej trhovej cene vychádzajúcej zo znaleckého posudku a ceny, za ktoré sa predávali ostatné nehnuteľnosti v okolí a postupne sa cena mala znižovať, keď taká bola dohoda a poručiteľka s tým súhlasila. Upriamili pozornosť na to, že ak by žalobca 2/ vychádzal z toho, že dedičstvo po poručiteľke nadobudne aj tak, tak by od nej nekupoval podiely v pozemkovom spoločenstve (urbári), ale počkal si na dedičské konanie. Uviedli, že išlo práve o to, aby poručiteľka mala dostatok hotovosti na opatrovateľskú službu, preto sa žalobca 2/ dohodol s poručiteľkou. Žalobcovia súčasne uviedli, že pokiaľ žalovaní kontinuálne počas celého súdneho konania namietali ovplyvňovanie svedkyne pani J. tým, že ju žalobcovia kontaktovali a komunikovali s ňou, tak z výsluchu samotnej žalovanej 2/ vyplynulo, že telefonicky komunikovala so svedkyňou pani D. C., avšak túto skutočnosť žalovaná 2/ ako ovplyvňovanie svedkyne nenamietala. V tejto súvislosti poukázali na to, že na pojednávaní zo dňa 17.04.2019 ani neuviedli zdroj informácie, že žalobcovia vyčkávali svedkyňu pani J. a snažili sa ju ovplyvniť, a že majú na to svedkov, a že tými svedkami je práve svedkyňa D. C., ktorú však oni ako žalobcovia namietali ako zaujatú a preukázateľne v konflikte záujmov. 2.7. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovanej 2/, že sa poručiteľke pokazila práčka, a že oni jej odmietli pomôcť, pričom uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko bola kúpená nová práčka, ktorá sa nachádza v byte poručiteľky, nepoužitá aj s dokladmi, a ktorej kúpu zabezpečil žalobca 2/, a predtým žalobca 2/

viackrát zabezpečil opravára, keď oprava práčky sa nedá zabezpečiť v ten istý deň, ako sa pokazí. Súčasne poukázali na ďalšie tvrdenie žalovanej 2/, že si chcela niečo zobrať na pamiatku, keď z jej strany sa jedná o vymyslené tvrdenie a žiadne obrazy a hnuteľné veci nie sú vyhodené na dvore a všetky sú na pôvodnom mieste, pričom žiadny nechýba. Uviedli, že iba dve postele boli demontované a sú v garáži spolu s oblečením poručiteľky dovtedy uskladnené a ostatné zariadenie je stále v byte poručiteľky. Poukázali na to, že svedkyne po úmrtí poručiteľky neboli vo dvore žalobcov a ani nikto zo žalovaných, tak nie je zrejmé, ako jej mohlo byť „povedané, že vyhodené na dvore“. Majú za to, že aj tieto tvrdenia žalovanej sú iba ďalším pokusom žalovanej vymýšľať si nepravdivé tvrdenia na ich úkor, a takýmto ohováraním, ktoré nesúvisí s predmetom sporu, sa pokúšať ovplyvňovať súd a znižovať ich vierohodnosť. V nadväznosti na uvedené poukázali na to, že tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že mala pani C. povedať, že oni vyčkávali pred obchodom pani J., vyvrátila sama svedkyňa J., ako aj svedkyňa D. C.. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že oni nedodržali jej vôľu a neprečítali pohrebnú reč, ktorú si poručiteľka sama pripravila, tak oni uvedené spolu s ďalšími dokladmi na účely pohrebu odovzdali pani farárke evanjelického AV vyznania, z ktorého táto použila, čo uznala za vhodné a všetci prítomní na pohrebe to počuli. Taktiež popreli tvrdenie žalovanej 2/ ohľadne obsahovej identickosti holografného závetu u poručiteľky s alografným závetom, keď uvedené holografné závety nie sú v takom znení, ako neskorší alografný závet zo dňa 14.10.2017 a obzvlášť posledný dodatok z 09.10.2017, kde všetky hnuteľné veci chcela odkázať D. B., takže uvedené tvrdenie podľa ich názoru nekorešponduje so skutkovým stavom. 2.8. Žalobcovia taktiež namietali tvrdenia žalovaných o tom, že by sa žalobcovia snažili ovplyvňovať svedkyňu C., keď na jednej strane poukázali na rozpory vo výpovedi svedkyne pani C. týkajúce sa jej tvrdení, že ona sa mala od pani J. dozvedieť, že pani J. vyčkávajú žalobcovia pred obchodom, a súčasne uviedla, že sa s pani svedkyňou J. nevidela štyri alebo tri roky a volala jej až večer pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 28.06.2022 za účelom zistenia, či sa s ňou nechce odviezť taxíkom na súdne pojednávanie. Súčasne v súvislosti so svedkyňou C. poukázali na jej výpoveď, kde táto uviedla, že sestra pána E. po pohrebe K. L. často kontaktovala jej dcéru, avšak ona svojej dcére povedala, aby sa do toho nemiešali, pričom sestra pána E. sa priamo s ňou nekontaktovala, lebo sa jej nemohla dovolať, nakoľko ona v tom čase nemala mobil a na pevnú linku nevedeli jej číslo. Pokiaľ svedkyňa C. uviedla, že ju kontaktoval pán B., tak on jej nič nepovedal, ale zložil, pričom jej nepovedal, za akým účelom chce s ňou rozprávať. Menovaná iba uviedla, že Kostra sa jej spýtal, či by mohli k nej prísť, pričom to bolo hneď nejako po pohrebe a ona mu povedala, nie, rezolútne nie. Z uvedeného žalobcovia majú za to, že ovplyvňovanie svedkyne C. nebolo preukázané a tvrdenia žalovaných o tomto ovplyvňovaní sú iba ich subjektívnymi fabuláciami. Zdôraznili, že na svedkyňu C. nebol vyvíjaný žiadny nátlak z ich strany, nikto sa jej nevyhrážal a nikto ju nenavádzal na krivú výpoveď a podobne. Súčasne žalobcovia poukázali na to, že svedkyňa J. vo svojej výpovedi vylúčila, že by ju oni ovplyvňovali, vyčkávali pred predajňou potravín, robili na ňu nátlak, alebo inak ju ovplyvňovali, aby vypovedala v ich prospech. Majú za to, že ak by táto svedkyňa vnímala ich konanie ako obťažovanie, ovplyvňovanie a ak aby poprela skutočnosti spisovania závetu, tak ako tvrdili žalovaní a ich právny zástupca, tak by to svedkyňa pravdepodobne povedala súdu a ak by chcela pomáhať im, tak by zrejme sa nesťažovala D. C., že ju obťažujú a snažia sa ju ovplyvniť. V tejto súvislosti poukázali na to, že menovaná svedkyňa počas svojho výsluchu, či niekedy ju žalobcovia vyčkávali pred obchodom predajňou potravín za účelom kontaktovania, odpovedala: „Nie, opravdu nie. Aj keď sme sa stretli niekedy, však kolo nich som chodila do obchodu, alebo tak, ale sme sa rozprávali, čo ja viem, o takých bežných veciach, ako ale nič. K tomu sme sa nikdy nevrátili.“ Žalobcovia uviedli, že námietky právneho zástupcu žalovaného 1/, že žalobca 2/ dával svedkyni pokyny kývnutím hlavy, sú iba ich subjektívne interpretácie pohybu hlavy žalobcu 2/ na znak súhlasu s tým, čo mu už svedkyňa pani J. povedala predtým na stretnutí vo februári 2018 v jej byte a ak by mal žalobca 2/ záujem na ovplyvňovaní svedkyne pokynmi hlavou, tak by nesedel počas 90 % času výsluchu svedkyne za jej chrbtom, ale zaujal by miesto, aby na neho videla. K listinám, ktoré svedkyňa predložila súdu, žalobcovia uviedli, že plne korešpondujú so skutočnosťou, ktorú uviedli súdu, že sa so svedkyňou stretli za účelom objasnenia nezrovnalostí medzi rôznymi zneniami viacerých závetov a konceptu alografného závetu, pričom to bolo v čase, keď žalobca 2/ bol predvolaný notárkou K. N. na prvé predbežné vyšetrenie ohľadom dedičského konania poručiteľky ohľadne jednotlivých závetov, zisťovania majetku pripadajúceho do dedičstva (predovšetkým hnuteľných vecí v byte poručiteľky), atď. Uviedli, že oni za týmto účelom považovali za potrebné objasniť, prečo sa jednotlivé listiny závetov v tak krátkom časovom slede líšia, predovšetkým dodatok holografného závetu zo dňa 09.10.2017, kde všetky cenné veci (peniaze) chcela zanechať žalobcovi 2/, čo bolo aj v zhode s konceptom alografného závetu, kde všetky hnuteľné veci mali byť zanechané žalobcovi 2/. Na základe uvedeného má žalobca 2/ dôvodné podozrenie, že mohol byť poškodený na svojich právach, mohlo ísť o omyl, chybu v písaní, prípadne mohlo dôjsť aj k spáchaniu trestného činu, pričom však vtedy o okolnostiach nebola žiadna informácia. Má za to, že potom bolo logické, že jediná možnosť bola opýtať sa na to svedkyne, pričom koncom januára 2018 išla po ulici okolo domu žalobcov svedkyňa pani J., kde jej žalobcovia spomenuli, že vo februári 2018 sa začne dedičské konanie, kde bola ona uvedená ako svedkyňa, a že žalobca 2/ je predvolaný na prvé predbežné šetrenie a ohľadom spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017 sú určité nezrovnalosti a podozrenia. Uviedli, že svedkyňa pani J. im v krátkosti povedala stručne o okolnostiach spisovania alografného závetu, že na stretnutí 14.10.2017 sa čítala nahlas iba listina písaná rukou a že potom žalovaný 1/ odišiel a vrátil sa s listinou písanou na počítači, ale tá sa už nahlas nečítala a poručiteľka a svedkyne ju iba podpísali. Z uvedeného potom nadobudol žalobca 2/ dôvodné podozrenie, že poručiteľke mohol byť podstrčený zmenený text alografného závetu v bode týkajúcom sa hnuteľných vecí, a to by mohlo vysvetliť nezrovnalosti medzi jednotlivými listinami závetov a konceptu alografného závetu. Preto sa aj s pani J. dohodli, že sa stretnú v jej byte začiatkom februára 2018, ešte pred termínom prvého predbežného vyšetrenia ohľadom dedičského konania u pani K. N. a že žalobca 2/ pripraví detailné otázky o priebehu spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017, keď toto stretnutie sa následne uskutočnilo začiatkom februára 2018, a to v deň fašiangového sprievodu v Martine – Priekopa a bolo to jediné stretnutie svedkyne J. s nimi. Uviedli, že žalobca 2/ čítal detailné otázky napísané na počítači, ktoré si pripravil a rukou si písal odpovede svedkyne pani J. vo forme poznámok a následne doma si tieto rukou písané odpovede prepísal na počítači dňa 15.05.2018 deň pred dedičským pojednávaním 16.05.2018, aby to mal ako podklady pri dedičskom pojednávaní, ak by sa tam riešili aj okolnosti spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a aby vedel odpovedať presne. Uviedol, že tam ešte doplnil desiatu otázku a jednu kópiu na vedomie dal aj svedkyni J. ako určitú zápisnicu zo spoločného stretnutia, keď uvedené otázky obsahujú aj štylistické nezrovnalosti, z ktorých vyplýva, že sa jednalo o zápis spisovaný práve žalobcom 2/, a že ide o zápis odpovedí svedkyne J. na jeho otázky. 2.9. Vo vzťahu k bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia namietli skutkový záver súdu prvej inštancie o vyčkávaní svedkyne J. žalobcami pred obchodom, keď svedkyňa C. mala túto informáciu povedať žalovanej 2/, avšak svedkyňa C. vypovedala, že uvedenú informáciu svedkyni 2/ nepovedala.

2.10.

Vo vzťahu k bodu 43. (prvý v poradí) odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia poukázali na to, že aj zo záveru súdu tam prezentovaného musí byť zrejmé, že prejav vôle poručiteľky bol iný, ako je uvedené v alografnom závete zo 14.10.2017, keď súd tento rozpor nevyhodnotil ako zásadný pre neplatnosť žalobou napadnutého závetu, ale za podstatné považoval iba formálnu stránku právneho úkonu, a to podpis, keď neoddeliteľnou materiálnou stránkou právneho úkonu je aj prejav vôle.

2.11.

Vo vzťahu k bodu 51. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia namietli, že medzi listinami v spise sa v rámci lekárskych záznamov nenachádza dátum 08.07.2017, keď dôkaz listinou má byť poskytnutý ošetrujúcim lekárom a nie žalovaným 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, pričom takýto postup považujú žalobcovia za neštandardný.

2.12.

Vo vzťahu k bodu 69. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali záver súdu o tom, že súčasne prítomné svedkyne pani J. a pani D. C. podľa potvrdili svojím podpisom skutočnosti uvedené v predmetnej listine. Žalobcovia poukázali na závery súdnej teórie a praxe, ako aj judikatúry, podľa ktorej svedkovia nemusia poznať obsah závetu, a preto podpis svedkov sám o sebe nemôže potvrdzovať žiadne skutkové tvrdenia uvedené v texte závetu, pričom podpis svedkov je iba splnenie zákonnej povinnosti v zmysle , že svedkovia sa musia na závet podpísať, a to bez ohľadu na to, či boli splnené aj ďalšie zákonné ustanovenia v pre platnosť závetu. V tejto súvislosti poukázali aj na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že podpis svedkov na listine závetu neznamená potvrdenie skutkového tvrdenia uvedeného v texte závetu, ale ide iba o samostatnú a nezávislú zákonnú povinnosť svedkov v zmysle druhej vety.

2.13.

Vo vzťahu k bodom 70. a 71. odôvodnenia rozsudku žalobcovia tiež namietali, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. podpis svedkov na listine závetu neznamená potvrdenie skutkového tvrdenia uvedeného v texte závetu, ale ide iba o samostatnú a nezávislú zákonnú povinnosť svedkov v zmysle druhej vety a opätovne poukázali aj na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, podľa ktorého bol súd povinný v prípade pochybností skúmať nielen formálnu stránku, ale aj materiálnu stránku právneho úkonu (prejav vôle) a súd považoval za podstatnú iba formálnu stránku právneho úkonu, pričom text svedeckej doložky je nepravdivý a nevychádza zo skutočného skutkového deja.

2.14.

Vo vzťahu k bodu 72. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď svedkyňu J. považoval za nedôveryhodnú, pretože podľa jeho názoru nevypovedala pravdu, pričom netoleroval rozdielnosti v jej výpovedi, avšak na druhej strane toleroval viacero nezrovnalostí vo výpovedi pani svedkyne C., pričom podľa ich názoru je podstatné pre dôveryhodnosť svedkyne J. to, že sa zhoduje s výpoveďou svedkyne C., že holografný závet sa nahlas čítal ako podklad pre napísanie alografného závetu a žalovaný 1/ ho dostal do ruky, aby ho išiel prepísať, a tiež, že poručiteľka na listinu alografného závetu z 14.10.2017 nepovedala nič. Samotnú skutočnosť, že súd výpoveď svedkyne C. vyhodnotil ako vierohodnú, a to aj napriek niekoľkým nepravdivým tvrdeniam (prítomnosť šiestej osoby spravujúcej bankový účet poručiteľky pri spisovaní závetu a fiktívne výroky tejto osoby, podpísanie svedkýň na listinu holografného závetu) a postupné rozpamätávanie sa svedkyne C., keď túto svedkyňu súd napriek tomu považoval za dôveryhodnú, považujú žalobcovia za rozpor so zásadou vyhodnotenia dôkazov súdom, keď takýmto selektívnym spôsobom vylúčil iba výpoveď svedkyne J. a za nedôveryhodnú považuje iba svedkyňu J., pretože nevypovedala pravdu, hoci aj svedkyňa C. v niektorých bodoch nevypovedala pravdu. Majú za to, že ak vo výpovedi svedka sa vyskytnú aj nepravdivé tvrdenia, neznamená to, že aj jeho ďalšie skutkové tvrdenia bez ďalšieho sú nepravdivé, keď takýto prístup súdu je účelový a zjednodušujúci. 2.15. Vo vzťahu k bodu 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia poukázali na viaceré rozpory vo výpovedi svedkyne C. vo vzťahu k tomu, ktorý závet sa nahlas čítal a koľko závetov bolo podpísaných, pričom poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedkyňa C. tvrdila, že podpísala rukou písaný holografný závet a aj prepísaný alografný závet, z čoho vyvodili, že záver súdu, že svedkyňa C. dňa 14.10.2017 iba raz podpísala závet, sa nezakladá na pravde a vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení. Súčasne namietali, že tvrdenie súdu „rozhodné bolo aj, že svedkyňa C. vypovedala o tom, že iba raz sa podpisovala ako svedkyňa na závete“, pričom po detailnej analýze zvukového záznamu výsluchu svedkyne C. žalobcovia konštatovali, že takéto tvrdenie svedkyňa C. nikdy nepovedala, a preto majú za to, že súd svojvoľne vytvoril nepravdivé skutkové tvrdenie v ich neprospech, keď navyše to uvádza samotný súd v bode 54. odôvodnenia rozsudku, kde uvádza, „nevyjadrila sa, koľkokrát podpisovali...“, keď v skutočnosti sa k počtu podpisov odmietla vyjadriť. 2.16. Vo vzťahu k bodu 75. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že výpovede pani C. a žalovaných 1/ a 2/ si svojim obsahom neodporovali, keď poukázali na to, že ich výpovede si odporujú vo viacerých bodoch, a to aj v podstatnej skutočnosti, že žalovaný 1/ mal ísť prepísať holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 ako podklad k napísaniu alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a on takúto skutočnosť poprel. Žalobcovia majú za to, že výpovede žalovaných o skutočnostiach, že poručiteľka prejavila aj výslovný súhlas s obsahom alografného závetu, sú právne irelevantné, keďže k dosvedčeniu sú povolaní iba dvaja svedkovia závetu a pokiaľ súd tvrdí, že „bez námietok túto svoju poslednú vôľu podpísala, o tom vypovedala aj svedkyňa pani C.“, tak tým nie je splnené ustanovenie o výslovnom prejave, nakoľko ide o konkludentný prejav a navyše potrebné svedectvo dvoch svedkov a súd sa odvoláva iba na svedkyňu C., takže nie je naplnená zákonná požiadavka na svedectvo dvoch svedkov.

2.17.

Vo vzťahu k bodu 76. odôvodnenia rozsudku namietali záver súdu prvej inštancie o tom, že závet zo dňa 14.10.2017 bol spôsobilým nahradiť závet zo dňa 25.09.2017 a jeho dodatok zo dňa 09.10.2017, keď majú za to, že uvedený záver súdu nie je ničím podložený, nakoľko aj svedkyňa C. vypovedala: „Potom sa ten papier, ja to takto nazvem, zobral a prepísal sa do úradnej formy ako, a tým to končilo a my sme sa rozišli“, pričom na otázku súdu: „Do úradnej formy, to čo myslíte?“ svedkyňa C. pokračovala: „No prepísaný strojom. Tak neviem, či na počítači alebo na klasickom stroji.“ Z uvedeného žalobcovia vyvodili, že poručiteľka nechcela spísať nezávislý nový závet, ale iba chcela, aby holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 bol prepísaný na počítači s uvedením parciel a mala sa zmeniť iba forma, ale podstatné náležitosti mali byť zachované, pričom poukázali na to, že keď podala poručiteľka žalovanému 1/ holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, aby to išiel prepísať na počítači, tak nie je možné interpretovať, že chcela spísať nový, nezávislý závet, ale práve naopak, z výpovede svedkyne C. sa holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 aj čítal. Žalobcovia potom majú za to, že pokiaľ súd vychádzal z výpovede C., tak je zvláštne, že túto časť jej výpovede ignoruje. 2.18. Vo vzťahu k bodu 80. odôvodnenia rozsudku žalobcovia poukázali na výpoveď žalovaného 1/, že tento vypracoval 5 vyhotovení alografného závetu, pričom v spise sa v pripojenej veci nachádzajú dve listiny alografného závetu z 14.10.2017 s číselným označením v pravom hornom rohu „7“ a „– 42 –", pričom obidve listiny sú notársky overené, kópie z dvoch rôznych originálov (podľa porovnania podpisov poručiteľky a dvoch svedkýň), z čoho možno vyvodiť, že existencia dvoch originálov alografných závetov zo 14.10.2017 je notársky potvrdená, a to úradným záznamom o predložení originálu alografného závetu žalovaným 1/ z 31.01.2018 a osvedčovacou doložkou o zhodnosti kópie s originálom alografného závetu, ktorý priniesol dňa 09.02.2018 žalobca 2/, keď originály závetov musia byť v notárskej úschove a súd si ich mohol vyžiadať. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že existencia viacerých originálov v spore preukázaná nebola a na základe nesprávneho závetu sa ani nezaoberal námietkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu existencie viacerých originálov závetu s rovnakým dátumom. 2.19. Vo vzťahu k bodu 81. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali tvrdenie žalovaných o tom, ako poručiteľka vnímala cenné veci, keď ich tvrdenie považujú za účelové a zavádzajúce a nezakladajúce sa na pravde, pričom poukázali na to, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ si aj v rôznych častiach výpovede odporovali a účelovo menili ich význam. Vysvetlenie, ako vnímala cenné veci poručiteľka, napísala vlastnoručne samotná poručiteľka, keď v dodatku holografného závetu z 09.10.2017 jednoznačne uviedla, že ako cenné veci vníma predovšetkým peniaze uvedené ako príklad. Žalobcovia považujú potom tvrdenia žalovaných (spočívajúce v tom, že ako cenné veci vnímala poručiteľka starú chladničku, televízor a bežné zariadenie bytu) za absurdné, keď poručiteľka vlastnila v byte ako hnuteľné veci aj zlaté šperky, peňažnú hotovosť, vlastnila ako hnuteľné veci aj peňažné vklady v bankách. Zastávajú názor, že ak by to bolo tak, že podľa žalovaného 1/ poručiteľka chcela, aby hnuteľné veci v jej byte na C. pripadli žalobcovi 2/ a neboli predmetom závetu, ako tvrdí súd, tak de facto zriadením alografného závetu zo 14.10.2017 by pripadlo žalovanému 1/ 2/3 aj z týchto hnuteľných vecí, lebo tento závet nerieši všetky hnuteľné veci, teda aj veci, ktoré podľa vyjadrenia žalovaných mali zostať v byte na Lipovej, s ktorými sa stotožnil súd a závet takúto možnosť fakticky zrušil a nebolo by ich možné dediť na základe žiadneho dedičského titulu ani zo zákona, keďže sa stali predmetom alografného závetu. Majú za to, že prednosť má interpretácia cenných vecí samotnej poručiteľky a nie žalovaných, keďže interpretácia poručiteľky je vlastnoručne napísaná na písomnej listine podpísanej poručiteľkou.

2.20.

Vo vzťahu k bodu 83. odôvodnenia rozsudku, a to záveru súdu prvej inštancie, že lekárske správy, ktoré doložil na návrh žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 1/, preukazujú skutočnosti, pre ktoré žalobcovia žiadali vykonať tieto dôkazy v súvislosti s dôveryhodnosťou žalovaného 1/, t. j. že žalovaný 1/ neklamal, keď tvrdil návštevy u poručiteľky pred spísaním závetu dňa 14.10.2017, a to v dňoch, keď navštevoval lekára, žalobcovia uviedli, že oni nežiadali o vykonanie uvedeného dôkazu listinou v súvislosti s dôveryhodnosťou žalovaného 1/, ale na overenie, či medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 mohlo dôjsť k stretnutiu za účelom konzultácie obsahu alografného závetu a vykonaním dôkazu listinou. Podľa ich názoru bolo preukázané, že k takémuto stretnutiu nemohlo dôjsť, nakoľko sa podľa žalovaného 1/ uskutočnili jeho stretnutia s poručiteľkou iba v čase jeho lekárskych vyšetrení v D.. 2.21. Vo vzťahu k bodu 84. odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia opätovne namietali v súvislosti s dôveryhodnosťou svedkyne C., že jej dcéra mala byť podľa napádaného závetu podľa bodu 5 osobou, ktorej mal byť vyplatený podiel z predaja nehnuteľností, pričom poručiteľka nepotrebovala opatrovateľku, ako vyplynulo z výpovede žalovanej 2/, lebo zomrela v nemocnici. V tejto súvislosti poukázali na to, že svedkyňa C. vypovedala, že poslala dcéru na výpomoc do domácnosti poručiteľky a v zošite poručiteľky je uvedená jej vlastnoručným podpisom medzi opatrovateľkami dcéra svedkyne C. D. K., J. C., z dôvodu čoho žalobcovia navrhujú na dokazovanie v rámci ustanovenia o novotách v odvolacom konaní dôkaz listinou - zošit poručiteľky so zoznamom opatrovateliek, keďže súd prvej inštancie dal do odôvodnenia rozsudku, že nebolo a má to vplyv na posúdenie nestrannosti C.. Majú za to, že uvedená skutočnosť dokazuje pravdivosť ich tvrdení, že dcéra svedkyne C. robila opatrovateľku poručiteľke, pričom samotná skutočnosť, že dcéra (blízka osoba) svedkyne C. bola uvedená medzi opatrovateľkami, ktoré mali nárok na výplatu podielu z predaja nehnuteľností v zmysle želania poručiteľky, aj keď nie je právne nárokovateľný, mohla ovplyvniť svedkyňu C., že mohla mať očakávanie takéhoto plnenia pre jej blízku osobu, a teda dôvod mať pozitívny postoj k strane žalovaných a negatívny postoj k strane žalobcov, a teda svedčiť v prospech žalovaných. Z uvedeného dôvodu potom mali žalobcovia za to, že nie je možné považovať svedkyňu C. za celkom nestranného svedka, pretože je v konflikte záujmov, o čom svedčí aj skutočnosť, že pokiaľ vypovedala spontánne na výzvu súdu, aby pravdivo a úplne vypovedala o skutočnostiach spisovania alografného závetu dňa 14.10.2017 a nič nezamlčala, tak nič nehovorila v zmysle, že by sa listina alografného závetu čítala hromadne nahlas, pričom opísala celý skutkový dej spisovania závetu, a uvedené začala tvrdiť, až keď sa na to opýtal právny zástupca žalovaného 1/. 2.22. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie v bode 85. odôvodnenia rozsudku (týkajúceho sa posúdenia dôveryhodnosti svedkyne C.) žalovaní namietali nedôveryhodnosť svedkyne C., ktorá si viacero detailných informácií nepamätala a navyše uviedla viacero detailných skutkových tvrdení, z ktorých niektoré sa preukázateľne nestali (napríklad prítomnosť šiestej osoby spravujúcej bankový účet poručiteľky na spisovanie závetu a fiktívne výroky tejto osoby v súvislosti s hromadným čítaním alografného závetu z 14.10.2017, ako aj tvrdenie o podpísaní listiny holografného závetu zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ktorú svedkyňa J. odovzdala súdu). Podľa žalobcov sa súd prvej inštancie nechal ovplyvniť vystupovaním svedkyne C. a vyhodnocoval jej vonkajší prejav, aj keď v obsahu jej výpovede sú aj nepravdivé tvrdenia a rozpory.

2.23.

Namietali aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, čo podľa nich zakladá odvolací dôvod podľa , majúc za to, že súdu prvej inštancie nič nebránilo vypočuť svedkyňu J., ako aj svedkyňu C. na tom istom pojednávaní, a napriek tomu vykonal výsluch svedkyne J. na pojednávaní dňa 23.03.2022 a výsluch svedkyne H. C. až na pojednávaní zo dňa 29.06.2022. 2.24. Taktiež namietali, že im bola uznesením súdu zo dňa 09.12.2021 poskytnutá lehota na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej 2/ 7 dní a žalovaná 2/ doručila odpoveď po 28 dňoch. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že žalovaná 2/ bola týmto spôsobom neoprávnene procesne zvýhodnená a bol porušený princíp rovného postavenia strán sporu v zmysle . Taktiež namietali výpoveď svedkyne D. H. C. aj z dôvodu jej konfliktu záujmov a zaujatosti, keď opätovne poukázali na to, že jej dcéra D. K., J. C. ako opatrovateľka poručiteľky by reálne mala plnenie z alografného závetu posledná vôľa – závet zo dňa 14.10.2017, konkrétne z bodu 5, kde by ako jedna z opatrovateliek poručiteľky K. L. na základe bodu č. 5 alografného závetu mohla mať plnenie po splnení podmienky predaja domu, čo považujú oni za reálny predpoklad, keď „opatrovateľskej službe a opatrovateľkám, ktoré sa o ňu postarajú v jej posledných dňoch, odkazuje spolu 8/16 rovným dielom v prípade odkázanosti na ich služby až do výšky 10.000 Eur“. Súčasne poukázali na ust. , podľa ktorého závetom povolaný a nezákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že svedkyňu D. H. C. nie je možné považovať ako nestrannú a nezaujatú, nakoľko je v záujme jej blízkej osoby, aby svedčila skôr v prospech žalovaných, pretože z úspechu žalovaných v súdnom spore by vyplýval vysoko pravdepodobný finančný prospech pre jej dcéru zo strany žalovaných na základe znenia napadnutého alografného závetu. Súčasne poukázali na negatívny vzťah pani C. k žalobcovi 2/, ktorý sa prejavil v situácii, keď sa žalobca 2/ snažil telefonicky kontaktovať s ňou. 2.25. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu poprela tvrdenia žalobcov obsiahnuté v odvolaní. Zdôraznila, že listina označená ako „posledná vôľa - závet“ zo dňa 14.10.2017 obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s , a preto je predmetný závet platným právnym úkonom a listiny, označené ako „závet – testament“ z 25.09.2017 v znení jeho dodatku z 09.10.2017, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, sa vzhľadom na existenciu nového platného záveru zo dňa 14.10.2017 podľa , vznikom nového platného závetu zrušili. K výsluchu svedkyne p. J. žalovaná 2/ uviedla, že výpoveď tohto svedka nemožno brať za objektívny dôkazný prostriedok, nakoľko, ako svedkyňa p. J. uviedla, so žalobcami je v rodinnom stave cez starých rodičov. Žalovaná 2/ súčasne upriamila pozornosť na tú skutočnosti, že priebeh podpisovania napadnutého závetu svedkyňa spolu so žalobcami viackrát odkomunikovala, a preto nemožno nemať pochybnosti o nezaujatosti svedkyne p. J., pričom osobné stretnutia, ako aj predloženie otázok tejto svedkyne vyplýva aj z výsluchu žalobcu 2/, ako aj z jej výpovede. Žalovaná 2/ uviedla, že z výsluchu svedkyne p. J. jednoznačne nevyplýva, že poručiteľka so znením napadnutého závetu „posledná vôľa - závet“ zo dňa 14.10.2017 nebola oboznámená, čo vyplýva z jej vyjadrenia: „Keď tam prišla, boli tam obaja žalovaní, ktorých nepoznala, že sa čítala listina napísaná rukou, obsah si nepamätala, že ju čítal p. E. a že si pamätala, že po dočítaní poručiteľka povedala „v poriadku“ a potom p. E. odišiel, že dlho čakali a keď sa vrátil, text bol napísaný na počítači, že túto listinu že nahlas nečítali, túto listinu podpísali – poručiteľka aj svedkyne a že si nevedela spomenúť, či si túto listinu stihla poručiteľka aj prečítať“, pričom ďalej na pojednávaní dňa 23.02.2022 na otázku žalobcu 2/ uviedla: „Vypovedala, že poručiteľka nepovedala k závetu, že je to jej posledná vôľa, tiež, že s istotou nemôže povedať, že si poručiteľka prečítala listinu, ktorú priniesol žalovaný v rade 1/. Súčasne uviedla aj, že to bolo samozrejmé, že doniesli, prečítali a medzitým sa rozprávali...“. Z uvedeného sa podľa žalovanej 2/ vo výpovedi menovanej svedkyne javia značné rozpory v tvrdeniach, či si poručiteľka závet zo dňa 14.10.2017 prečítala. Pri výpovedi na pojednávaní dňa 23.03.2022 taktiež uviedla, že so žalovanými nebola, a až po tom, ako žalovaní uviedli, že spolu boli, svedkyňa p. J. uviedla: „že má 88 rokov a si nespomína na to, že by sa stretli“. Uvedené dokazuje, že svedkyňa si vzhľadom na svoj pokročilý vek nevie vybaviť udalosti, tak ako skutočne boli, lebo je jednoznačné že dňa 14.10.2017 pri spisovaní listiny „posledná vôľa - závet“ sa spolu so žalovanými stretla. Žalovaná 2/ má za to, že vo výpovedi svedkyne sú jasné nezrovnalosti so skutočným preukázaným stavom, a to napríklad pri tvrdení svedkyne p. J. „Na otázku pr. zast. žalobcov, ako bola napísaná tá listina, ktorú čítal p. E., svedkyňa vypovedala, že išiel domov, že to napíše, doniesol to a to odsúhlasili, tak, že to svedkyňa podpísala. Tiež, že si nespomína, koho ešte videla túto listinu podpísať. Doplnila, že len ona.“, pričom je jednoznačne preukázané že listina bola podpísaná oboma svedkami a poručiteľkou. 3.1. Žalovaná 2/ poukázala aj na skutočnosť, že svedkyňa p. J. sa pri svojej odpovedi na pojednávaní dňa 23.02.2022 pozrela na p. B., ktorý kýval hlavou, keď bolo položená otázka, čo podľa právneho zástupcu žalovanej 2/ bol signál svedkyni, že má súhlasne odpovedať a uvedenú skutočnosť dal právny zástupca žalovanej 2/ aj zaprotokolovať. Žalovaná 2/ súčasne uviedla, že na pojednávaní dňa 29.06.2022 bola vypočutá svedkyňa p. C. (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť aj v ďalšej časti vyjadrenia uvedené „C.“), ktorá s istotou vypovedala o priebehu spisovania závetu dňa 14.10.2017: „K č.l. 7 na otázku, či túto niekto čítal pred tým, ako ju išli podpísať vypovedala „áno, čítal“. Nevedela, kto ju čítal, ale vypovedala, že sa čítala na sto percent. Následne vypovedala, že si myslí, že to čítal ten pán, čo ju doniesol prepísanú. Nepamätala si, v koľkých vyhotoveniach bola predmetná listina vyhotovená, Vypovedala, že sa čítala hromadne pre všetkých. Poručiteľka k tejto listine nemala výhrady.“ Uvedenú skutočnosť svedkyňa viackrát vo výpovedi potvrdila, pričom uviedla aj „jednoznačne vyhlasujem“. Žalovaná 2/ poukázala na skutočnosť, že svedkyne p. C. i vzhľadom na svoj pokročilý vek vypovedala o okolnostiach spisovania závetu zo dňa 14.10.2017 jasne, v jej výpovedi sa nevyskytujú rozpory a vzhľadom na jej vzťah k veci vystupovala nezaujato a objektívne. Žalovaná 2/ výslovne poprela že uvedeným konaním žalovaných pri spisovaní závetu dňa 14.10.2022 uviedli poručiteľku K. L. do omylu. Všetky tvrdenia žalobcov v odvolaní sú účelové a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sú jednoznačne vyvrátené vykonanými dôkazmi, a to výsluchom svedkyne p. C.. Za rovnako rozhodujúcu považuje žalovaná 2/ aj skutočnosť, že poručiteľka v čase spisovania závetu dňa 14.10.2017 bola schopná čítať a písať, pričom listina „Posledná vôľa – závet“ zo dňa 14. októbra 2017, napísaná podľa , spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon na jej platnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia vyžaduje. Uviedla, že podmienkou platnosti takéhoto závetu je, že musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať vlastnoručne podpísaný a že tieto skutočnosti potvrdili vlastnoručným podpisom prítomné svedkyne p. J. a p. D. C. a svoje podpisy nespochybnili, pričom uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli poručiteľa. 3.2. Žalovaná 2/ je presvedčená, že všetky tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcov sú účelové a okresný súd správne posúdil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zisteniam, a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zo dňa 27.07.2022 ako rozhodnutie vo výroku správne v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhla, aby jej odvolací súd priznal trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu poprel tvrdenia žalobcov, ktoré uviedli v odvolaní proti rozsudku, pretože sú v ňom uvedené polopravdy a klamstvá, pričom napadnutý rozsudok považuje po vecnej a procesnej stránke za správny, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 4.1. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne pani J. žalovaný 1/ uviedol, že jej výpoveď považuje za neobjektívnu, nakoľko ona sama pred súdom uviedla, že je so žalobcami v príbuzenskom pomere, a to cez starých rodičov, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2019 (na strane 6) vyplýva, že žalobcovia boli s pani J. asi dvakrát, keď žalobca 1/ na otázku súdu, čo bolo obsahom týchto návštev uviedol: „Toto sme prejednávali“ a na otázku súdu, čo bolo obsahom druhej návštevy, žalobca 1/ uviedol: „Nejaké doplnky tam boli. Ja si to už nepamätám“. Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že na pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 23.03.2022 pani J. zákonnej sudkyni omylom predložila desať otázok, ktoré jej mali položiť žalobcovia, pričom na otázku zákonnej sudkyne, kto jej ich dal, pani J. odpovedala: „To mi dal asi D. B..“ Na otázku, či tu prítomný, svedkyňa uviedla: „Áno“, pričom žalobca 2/ to priznal. Žalovaný 1/ súčasne poukázal na to, že priebeh podpisovania napadnutého závetu svedkyňa spolu so žalobcami viackrát odkomentovala, a preto nemožno nemať pochybnosti o jej nezaujatosti, čo sa podľa jeho názoru v konaní preukázalo. Žalovaný 1/ súčasne poukázal na to, že z výsluchu pani J. jednoznačne nevyplýva, že poručiteľka so znením napadnutého závetu zo dňa 14.10.2017 nebola oboznámená, čo vyplýva z jej vyjadrenia „keď tam prišla, boli tam obaja žalovaní, ktorých nepoznala, že sa čítala listina napísaná rukou, obsah si nepamätala, že ju čítal pán E. a že si pamätala, že po dočítaní poručiteľka povedala „v poriadku“, a potom pán E. odišiel, že dlho čakali, a keď sa vrátil, text bol napísaný na počítači, že túto listinu nahlas nečítali, túto listinu podpísali – poručiteľka aj svedkyne a že si nevedela spomenúť, či si túto listinu stihla poručiteľka aj prečítať.“ Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že svedkyňa pani J. na pojednávaní dňa 23.03.2022 na otázku žalobcu 2/ uviedla, že poručiteľka nepovedala k závetu, že je to jej posledná vôľa, tiež, že s istotou nemôže povedať, že si poručiteľka prečítala listinu, ktorú priniesol A. E. a zároveň uviedla aj to, že bolo samozrejmé, že doniesli, prečítali a medzitým sa rozprávali, pričom sa v jej výpovedi javia značné rozpory v tvrdeniach, či si poručiteľka závet zo 14.10.2017 prečítala. Súčasne poukázal na to, že na pojednávaní dňa 23.03.2022 svedkyňa pani J. tiež uviedla, že so žalovanými nebola, a že potom, ako žalovaní uviedli, že spolu boli, svedkyňa J. uviedla, že má XX rokov a že si nespomína na to, že by sa stretli, čo potvrdzuje, že svedkyňa si vzhľadom na svoj pokročilý vek nevie vybaviť udalosti, tak ako skutočne boli, lebo je jednoznačné, že dňa 14.10.2017 pri podpisovaní listinného závetu zo dňa 14.10.2017 sa spolu so žalovanými stretla. Poukázal na to, že vo výpovedi svedkyne pani J. sú jasné nezrovnalosti so skutočným preukázaným stavom, a to napríklad pri jej tvrdení, keď na otázku právneho zástupcu žalobcov, ako bola napísaná tá listina, ktorú čítal A. E., svedkyňa odpovedala, že išiel domov, že to napíše, doniesol to, a to odsúhlasili tak, že to svedkyňa podpísala a ďalej uviedla, že si nespomína, koho ešte videla tú listinu podpísať, pričom doplnila, že len ona, pričom je jednoznačne preukázané, že listina bola podpísaná oboma svedkami a poručiteľkou. 4.2. K výpovedi svedkyne D. C. žalovaný 1/ uviedol, že táto bola vypočutá na pojednávaní dňa 29.06.2022, pričom s istotou vypovedala o priebehu spisovania závetu zo 14.10.2017 a na otázku, či túto niekto čítal aj predtým, ako ju išli podpísať, povedala „áno, čítal“. Pripustil, že je pravdou, že nevedela, kto ju čítal, ale povedala, že sa čítala na 100 % a ďalej vypovedala, že si myslí, že to čítal ten pán, čo ju doniesol prepísanú. Poukázal na to, že D. C. si nepamätala v koľkých vyhotoveniach bol závet zo 14.10.2017 vyhotovený a vo výpovedi potvrdila, že sa čítal hromadne pre všetkých, a tiež uviedla, že poručiteľka k závetu zo 14.10.2017 nemala výhrady a svedkyňa D. C. uvedenú skutočnosť viackrát vo svojej výpovedi potvrdila, pričom to zdôraznila slovami „jednoznačne vyhlasujem“. Žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že svedkyňa D. C. i vzhľadom na svoj pokročilý vek vypovedala o okolnostiach spisovania závetu zo dňa 14.10.2017 jasne, logicky a zrozumiteľne, v jej výpovedi sa nevyskytujú rozpory a vzhľadom na jej vek k veci možno konštatovať, že vystupuje nestranne a objektívne. Žalovaný 1/ jednoznačne poprel, že by jeho konanie a konanie jeho sestry pri spisovaní závetu zo dňa 14.10.2017 uviedlo poručiteľku K. L. do omylu. 4.3. Žalovaný 1/ je presvedčený, že tvrdenia žalobcov uvedené v odvolaní sú účelové a ničím nepodložené, ktoré sú jednoznačne vyvrátené vykonanými dôkazmi, a to výsluchom svedkyne D. C., keď veľmi dôležitou je skutočnosť, že poručiteľka v čase spisovania závetu zo dňa 14.10.2017 bola spôsobilá a schopná čítať a písať. Žalovaný 1/ je presvedčený, že závet zo dňa 14.10.2017 je vypracovaný v súlade s , spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon na jeho platnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia vyžaduje. Súčasne poukázal na to, že podmienkou platnosti takéhoto závetu je, že musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať, vlastnoručne podpísaný, pričom tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, a tieto skutočnosti potvrdili vlastnoručným podpisom prítomné svedkyne pani J. a D. C. a svoje podpisy v konaní pred súdom nespochybnili. Má za to, že uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli poručiteľky.

4.4.

Pokiaľ žalobcovia v odvolaní na strane 5 okrem iného uvádzajú „medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 už nebol žiadny termín lekárskej kontroly...“, žalovaný 1/ k tomu uviedol, že to však nesvedčí o tom, či v tom čase s poručiteľkou komunikoval alebo nie, pričom uviedol, že on mohol telefonovať, prípadne sa u nej zastaviť aj bez lekárskej kontroly a po tak dlhom čase už ani nevie, ako to presne bolo. Zdôraznil, že je onkologický pacient a jeho ochorenie má vplyv aj na jeho pamäť. 4.5. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. 5. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacej replike poukázali na to, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa vo svojom vyjadrení zamerali na spochybnenie svedkyne J. z hľadiska jej dôveryhodnosti a nestrannosti, keď však vychádzajú z vykonaného dokazovania a ich odvolanie je postavené predovšetkým na výpovedi žalovaného 1/, na zhodnej časti výpovede svedkyne C. so svedkyňou J., z časti výpovede svedkyne C., kde uviedla, že poručiteľka neuviedla žiadny výslovný prejav, že alografný závet z 14.10.2017 je jej posledná vôľa, z výpovede žalovanej 2/, z listinného dôkazu – konceptu alografného závetu a z vykonaného dokazovania listinou – dátumy lekárskych kontrol žalovaného 1/ v Martine z relevantného obdobia. Zdôraznili, že z výpovede svedkyne J. v odvolaní vychádzali iba okrajovo, nakoľko po vykonanom dokazovaní na súdnych pojednávaniach sa zistili vyššie uvedené kľúčové zdroje dôkazov, ktoré dokazujú opodstatnenosť žaloby a absolútnu neplatnosť alografného závetu z 14.10.2017. Majú za to, že spochybňovanie svedkyne J. nie je v súčasnosti už pre posúdenie veci rozhodujúce, keď paradoxne sa žalovaní odvolávajú na výpoveď svedkyne J., že si nevedela spomenúť, či si poručiteľka stihla prečítať listinu alografného závetu, takže si odporujú. To, či si listinu prečítala poručiteľka, neuviedla žiadna svedkyňa a podstatné je to, že sa dokazovaním podarilo preukázať, aká bola vôľa poručiteľky (materiálna stránka právneho úkonu, aký má byť obsah textu alografného závetu z 14.10.2017). 5.1. Opätovne poukázali na to, že tvrdenia žalovaných, že pod cennými vecami poručiteľka rozumela starú chladničku a starý televízor, sú absurdné, zavádzajúce a špekulatívne, pričom sama poručiteľka jednoznačne uviedla v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10., že pod cennými vecami rozumie predovšetkým peniaze, čo je aj logické a zodpovedá bežnému výkladu pojmu cenné veci. Považujú za zarážajúce, že aj súd sa stotožnil s takouto argumentáciou žalovaných, že pod pojmom cenné veci je potrebné chápať staré a nepotrebné veci a nie peniaze, zlaté šperky a podobne, pričom prednosť by mala mať interpretácia cenných vecí od samotnej poručiteľky a nie žalovaných, keďže interpretácia poručiteľky je vlastnoručne napísaná na listine holografného závetu podpísanej poručiteľkou. Žalobcovia uviedli, že žalovaný 1/ sám vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľka mu povedala, aby hnuteľné veci v byte na Lipovej pripadli žalobcovi 2/, pričom otázka pred uvedenou odpoveďou bola sformulovaná jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, že čo povedala poručiteľka žalovanému 1/, aby bolo napísané v závete o hnuteľných veciach a týkala sa obsahu alografného závetu zo 14.10.2017 v bode hnuteľné veci a nie, že čo sa v závete nemá riešiť, alebo čo má zostať v byte poručiteľky. Žalovaný 1/ svoju výpoveď začal korigovať až potom, ako jeho sestra (žalovaná 2/) nahlas vstúpila do jeho výpovede a upozornila ho, že hnuteľné veci mali byť delené na tretiny, za čo ju súd napomenul. Z uvedeného žalobcovia vyvodili, že z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že poručiteľka mala inú vôľu ako text, ktorý potom priniesli napísaný na počítači, a teda prejav vôle poručiteľky nie je zhodný s formálnym úkonom podpisu listiny alografného závetu z 14.10. a nebol žiadny dôvod, aby žalovaný 1/ zmenil jej poslednú vôľu, pričom tak urobil svojvoľne bez upozornenia poručiteľke a nemal na to žiadny súhlas od poručiteľky. Majú za to, že žalovaný 1/ bol povinný rešpektovať poslednú vôľu poručiteľky, a do alografného závetu z 14.10.2017 mal preto napísať, že všetky hnuteľné veci v byte poručiteľky odkazuje A. D. B.. Pokiaľ žalovaní vo svojom vyjadrení hodnotili výpoveď svedkyne C. ako nezaujatú a objektívnu, tak vyjadrili súhlas aj s tým, že svedkyňa C. vo výpovedi z 22.06.2022 na pojednávaní uviedla, že dňa 14.10.2017 počas prípravy alografného závetu sa v miestnosti nahlas čítal rukou napísaný holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 (č. l. 385), a ten bol určený poručiteľkou ako podklad pre alografný závet a mal byť iba prepísaný do „úradnej formy“. V nadväznosti na uvedené poukázali na to, že svedkyňa C. poznala holografný závet zo dňa 25.09.2017, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 385 a aj dodatok zo dňa 09.10.2017, čo je pre dokazovanie podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ kľúčové, pretože vypovedala zhodne s výpoveďou svedkyne J., a to jednoznačne dokazuje, že žalovaný 1/ priniesol odlišný text závetu, pretože v holografnom závete s dodatkom zo dňa 09.10.2017 sa nikde nepíše, že by sa mali hnuteľné veci rozdeliť rovným dielom na tretiny medzi dedičov v bode 1. a 3. alografného závetu, ale v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10. sa výslovne píše, že všetky cenné veci (peniaze) odkazuje výlučne synovcovi A. D. B. (žalobcovi 2/), pričom súd prvej inštancie tento kľúčový dôkaz v rozsudku úplne ignoroval.

5.2.

Žalobcovia opakovane poukázali na to, že dokazovaním bolo zistené, že závet – testament zo dňa 25.09.2017 v znení dodatku zo dňa 09.10.2017 mal byť iba prepísaný mechanicky do alografného závetu zo 14.10.2017 a bol vyjadrením prejavu vôle poručiteľky, ktorý je možné takýmto spôsobom spoľahlivo a jednoznačne identifikovať a zmena v odsekoch o hnuteľných veciach bola urobená svojvoľne žalovaným 1/, aby úmyselne uviedol poručiteľku do omylu, pretože, ak by prepísal listinu písanú rukou v intenciách holografného závetu zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, tak by žalovaní z hnuteľných vecí nezdedili nič.

5.3.

Vo vzťahu k námietke žalovaných, že svedkyňa C. vypovedala, že text alografného závetu zo 14.10.2017 sa mal nahlas čítať, žalobcovia uviedli, že nevedia, v akom znení by sa hypoteticky mal text alografného závetu čítať, a tak iba samotné konštatovanie žalovaných a svedkyne C. o čítaní nahlas nič nedokazuje a nevyvracia úmyselné uvedenie poručiteľky do omylu. Majú za to, že uvedené spochybňuje aj fakt, že svedkyňa C. nevedela nič povedať, ako sa mali rozdeliť hnuteľné veci v alografnom závete, a preto jej konštatovanie, že tam bolo všetko v poriadku, neobstojí. Opätovne poukázali na to, že súčasťou výpovede svedkyne C. o čítaní alografného závetu nahlas bol aj vymyslený príbeh o prítomnosti osoby, ktorá spracúvala účty poručiteľky a konkrétne fiktívne vety, ktoré mala fiktívna osoba povedať. Majú za to, že ak si svedok na nejakú okolnosť nepamätá, alebo sa pomýli v detailoch, tak je to prirodzené, ale ak uvedie fiktívny príbeh a fiktívne vety nejakej fiktívnej osoby, tak to nie je dôveryhodné. Na základe uvedeného majú za to, že nevedia, čo by malo byť vlastne prečítané nahlas, a tento dôkaz je nepoužiteľný, preto aj spochybňovanie svedkyne J. je z toho dôvodu bezpredmetné. Keďže z výpovede svedkyne C. nevedia o dedení hnuteľných vecí nič, je možné konštatovať, že ani hypotetické čítanie listiny alografného závetu „hromadne“ nedokazuje, že bola poručiteľka oboznámená so znením textu závetu v odseku týkajúcom sa hnuteľných vecí, a preto je tento dôkaz nepoužiteľný. V tejto súvislosti opätovne poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. augusta 2020. 5.4. Žalobcovia opätovne poukázali na ďalšiu skutočnosť, a to, že k rukopisu konceptu alografného závetu, o ktorom žalovaný 1/ vypovedal, že ako keby to písal on, sa nikdy okrem súdneho pojednávania nevyjadril a pred notárkou K. N. povedal, že to nepísal on a jeho vyjadrenie je vyhýbavé. Majú za to, že uvedený koncept potvrdzuje výpovede svedkyne C. a svedkyne J., že podkladom pre vyhotovenie alografného závetu bol holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, a že hnuteľné veci má zdediť výlučne žalobca 2/, a preto si to aj žalovaný 1/ napísal, čo mu povedala poručiteľka. Majú za to, že je vylúčené, aby to písal niekto iný, pretože nikto iný sa nepodieľal na spisovaní alografného závetu okrem žalovaného 1/ a je nepravdepodobné, aby niekto nevedel rozpoznať vlastný rukopis, ktorý písal pred piatimi rokmi. Vyjadrili názor, že by nebolo logické, aby v koncepte uviedol vetu, že hnuteľné veci zanecháva poručiteľka žalobcovi 2/ v kontexte jeho výpovede, a aby potom do textu alografného závetu napísal niečo iné, pričom nikdy neuviedol, že by poručiteľka zmenila svoju vôľu o cenných alebo hnuteľných veciach po ich stretnutiach a konzultáciách, pričom zdôraznili, že poručiteľka napísala dodatok holografného závetu až po poslednej údajnej návšteve žalovaného 1/ v byte poručiteľky za účelom konzultácie obsahu textu alografného závetu. 5.5. Pokiaľ žalovaný 1/ udáva stratu pamäte z dôvodu, že je onkologický pacient, tak z priebehu jeho výpovede vyplýva, že si nepamätá iba selektívne a práve to, čo by bolo v jeho neprospech a na druhej strane si pamätá množstvo detailov (napríklad, že 14.10.2017 sa v dome, v ktorom sa spisoval alografný závet, prerábala strecha a bol tam hluk, čo si nepamätala ani svedkyňa C.) a z toho vyvodili, že pamäť žalovaného 1/ je vynikajúca. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaný 1/ bol onkologický pacient v oblasti gastroenterológie, čo nemá vplyv na funkciu pamäte. 5.6.

Pokiaľ žalovaný 1/ dodatočne tvrdil, že mohol telefonovať s poručiteľkou, alebo sa u nej zastaviť aj bez lekárskej kontroly, ale na to si nepamätá, toto považujú žalobcovia za absurdné tvrdenie. Považujú to za argumentačnú núdzu, pretože z dokazovania je zrejmé, že ak poručiteľka napísala dodatok holografného závetu až 09.10.2017, čo bolo až po údajnej návšteve žalovaného 1/ v jej byte za účelom inštrukcií o obsahu textu alografného závetu, tak to vyvracia jeho opis udalosti o výpovedi a usvedčuje ho z klamstva. Uviedli, že žalovaný 1/ počas výsluchu opakovane povedal, že konzultácie sa uskutočnili iba počas osobných návštev v byte poručiteľky, keď sa vracal z lekárskeho vyšetrenia v D.. Uvedené zavádzajúce tvrdenie o dodatočnom telefonovaní vyvracia aj zhodná výpoveď svedkyne C. a svedkyne J., že 14.10.2017 sa nahlas čítala listina rukou písaného holografného závetu aj s dodatkom a poručiteľka dala žalovanému 1/ túto listinu priamo do ruky, aby ju prepísal na počítači do alografného závetu a aby bola teda v podstatných náležitostiach zhodná. Majú za to, že je nelogické, aby telefonicky niečo menila po poslednej návšteve žalovaného 1/ v byte poručiteľky, aby sa hnuteľné veci delili na tretiny, a potom v deň spisovania alografného závetu by sa vrátila k tomu, aby všetky cenné veci (peniaze) mal zdediť výlučne synovec A. D. B., a takýto text by sa potom nahlas čítal a navyše by to ani nijako nekomentovala, aby si to všimli svedkyne. Uvedené považujú žalobcovia za nelogické a nezmyselné a majú za to, že aj z tohto príkladu je vidieť snahu o zavádzanie a argumentačné kľučkovanie žalovaného 1/.

5.7.

Opätovne poukázali na to, že svedkyňa C. na priamu otázku odpovedala, že poručiteľka neuviedla žiadny výslovný prejav, že alografný závet zo 14.10.2017 je jej posledná vôľa, a preto nebola splnená povinná náležitosť jednoduchého alografného závetu, a preto je alografný závet zo 14.10.2017 absolútne neplatný právny úkon. Uviedli, že práve svedkovia sú povolaní dosvedčiť, či poručiteľ uviedol takýto výslovný prejav a svedkyňa C. a svedkyňa J. zhodne uviedli, že takýto výslovný prejav poručiteľka neurobila, a preto je bezpredmetné, či sa taká formulácia nachádza v texte, ktorý však nepísala poručiteľka, ale osobne žalovaný 1/, pričom opätovne poukázali na závery právnej teórie a súdnej praxe, ktorá vyžaduje, že poručiteľ musí urobiť sám výslovný prejav smerom k dvom svedkom osobitne, aj keď to už bolo uvedené v texte listiny závetu, pretože svedkovia nemusia poznať obsah závetu. 5.8. Opätovne upriamili pozornosť na (podľa ich názoru) nepravdivé tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že žalobcovia mali niektoré veci poručiteľky vyhodiť na dvor a súčasne že nechceli predať dom na L., a taktiež že oni mali vyčkávať svedkyňu J. pred predajňou potravín. 5.9. Žalobcovia súčasne poukázali na to, že žalovaní vo svojej výpovedi nespomenuli, že sa čítal nahlas holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, pričom žalovaný 1/ uviedol, že mu poručiteľka nedala listinu písanú rukou a že ju možno mala u seba iba poručiteľka. Žalobcovia opätovne zdôraznili, že žalovaní zamlčali, že sa nahlas čítala listina písaná rukou - holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, o čom mali zhodne vypovedať svedkyne, pričom táto skutočnosť má pritom podstatný význam pre rozhodnutie súdu.

6. Žalovaná 2/ v odvolacej duplike uviedla, že rozsiahle vyjadrenia žalobcov možno považovať za snahu o odklonenie pozornosti od podstaty veci, čím sa môžu javiť okrem iného ako nehospodárne. Poukázala na znenie s tým, že výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Zdôraznila, že počas konania bolo preukázané a nepochybné, že poručiteľka dňa 14.10.2017 pred dvoma prítomnými svedkyňami vlastnoručne podpísala predloženú listinu napísanú na počítači a rovnako je nesporná skutočnosť, že poručiteľka v čase spisovania závetu dňa 14.10.2017 bola schopná čítať a písať. Z uvedeného má žalovaná 2/ za to, že je zjavné a nesporné, že poručiteľka sa pred podpísaním listiny bola schopná oboznámiť s jej obsahom a vlastnoručným podpísaním predmetnej listiny pred dvoma prítomnými svedkyňami výslovne prejavila, že listina obsahuje jej poslednú vôľu, pričom jej výslovný prejav bol urobený písomne, jednoznačne a nesporne, a túto skutočnosť dosvedčujú obidve svedkyne. Poukázala na to, že zákon pre platnosť alografného závetu podľa nevyžaduje prečítanie napísanej listiny pred poručiteľom a skutočnosť, že na počítači napísaná listina už nebola pred poručiteľkou nahlas prečítaná, nespôsobuje neplatnosť podpísanej listiny – závetu zo dňa 14.10.2017. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že holografný závet – testament zo dňa 25.09.2017 v znení jeho dodatku zo dňa 09.10.2017 bol poručiteľkou napísaný podklad, ktorý mal byť prepísaný do alografného závetu dňa 14.10.2017, keď je zrejmé, že ide o dva samostatné právne úkony, a to holografný závet zo dňa 25.09.2017 v znení dodatku zo dňa 09.10.2017, ktorý právny úkon má všetky zákonné náležitosti pre jeho platnosť a druhý alografný závet zo dňa 14.10.2017, ktorý ako neskorší platný závet nahradil všetky pôvodné platné závety poručiteľky. Tvrdenie žalobcov, že sa jedná o prejav skutočnej vôle poručiteľky, t. j. že sa jedná o podklad, ktorý mal byť prepísaný do alografného závetu, sú účelové, a takéto tvrdenie nedosvedčila ani jedna z vypočúvaných svedkýň. To, že poručiteľka vyslovila slová „v poriadku“, sa tiež nemôže výslovne vykladať ako prejav, že listina skutočne obsahuje poslednú vôľu poručiteľky. Žalovaná 2/ má za to, že poručiteľka svoju poslednú vôľu výslovne vyjadrila, a to písomne vlastnoručným podpisom alografného závetu dňa 14.10.2017 pred dvoma svedkami, pričom táto skutočnosť je jednoznačná a nevyvrátiteľná a uvedené jasne preukazuje naplnenie formálnej aj materiálnej stránky napádaného závetu zo dňa 14.10.2017, a tento nemožno napadnúť neplatnosťou. Má za to, že judikatúra predložená žalobcami vo vyjadrení zo dňa 12.11.2022 nie je uplatniteľná pre rozhodovanie v prejednávanej veci. Zákonná úprava právnych úkonov pre prípad smrti vrátane náležitostí nevyhnutných pre platnosť týchto úkonov je upravená jasne, a to práve z dôvodu, že závet ako úkon pre prípad smrti sa uplatní až v čase, keď poručiteľ už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval. Žalovaná 2/ vyjadrila presvedčenie, že napadnutý závet zo dňa 14.10.2017 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a okrem toho aj náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti. Na základe uvedeného žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozhodnutie vo výroku správne v celom rozsahu potvrdil a zároveň navrhla, aby jej súd priznal trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. 7. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením (v poradí druhým) rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. októbra 2023 potvrdil, žalovanému 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov aktuálneho (vtedajšieho, pozn.) odvolacieho konania v rozsahu 100 % a žalovanej 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov aktuálneho (vtedajšieho, pozn.) odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, na podklade ktorého dovolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 19.11.2025 rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 31. októbra 2023 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (v poradí prvý výrok uznesenia dovolacieho súdu) a uznesenia Okresného súdu Martin č. k. -634 z 9. februára 2024, č. k. -644 z 9. februára 2024, č. k. -723 z 11. apríla 2024 a č. k.11C/46/2021-729 z 11. apríla 2024 zrušil (v poradí druhý výrok uznesenia dovolacieho súdu).

8.1.

Dôvodom zrušenia rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 31. októbra 2023, bola vada konania, konkrétne zaťaženie konania (pred odvolacím súdom) tzv. zmätočnostnou vadou podľa ust. . V súvislosti s predmetnou vadou dovolací súd zdôraznil, že: „Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že odvolací súd otázku unesenia dôkazného bremena v spore o dedičské právo neposúdil v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu pokiaľ dôvodil, že dôkazné bremeno spočívalo výlučne na žalobcoch. Z alografného závetu zo 14. októbra 2017 vyplýva rozpor v otázke prejavu poslednej vôle poručiteľky k odkázaniu jej majetku (hnuteľných resp. cenných vecí) s obsahom holografného závetu z 25. septembra 2017 a jeho dodatku k nemu z 9. októbra 2017 (v spise na č. l. 11 a 12), ktorý žalovaní v rámci dokazovania a ich dôkaznej povinnosti neodstránili, ani nepreukázali (bod 17. tohto odôvodnenia). Pritom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. z 24. februára 2010 a sp. zn. z 31. mája 2010 k riešenej otázke unesenia dôkazného bremena. Nadväzujúc na uvedené, sa preto dovolací súd nestotožnil s vysporiadaním sa s namietanou otázkou zhodnotenia dôkaznej povinnosti odvolacím súdom, ktorý v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že „v spore neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre určenie neplatnosti závetu, že žalobcovia v konaní nepredložili žiadny priamy dôkaz prípadne, ucelený konštrukt nepriamych dôkazov, ktorý by bol spôsobilý relevantným spôsobom spochybniť, či vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce zo samotnej listiny. Prehlásenie svedkov učinené priamo v alografnom závete, nemožno ignorovať. Bolo práve dôkaznou povinnosťou žalobcov v danom prípade preukázať opak“. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené v bodoch 17. až 19. nespĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení v spojení s a , lebo nezodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne nezakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Argumentáciu odvolacieho súdu nepovažoval za koherentnú jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke (ne)unesenia dôkazného bremena pri hodnotení pravosti a pravdivosti súkromnej listiny, ktorej obsah bol z výsledkov vykonaného dokazovania nejednoznačný, presvedčivý a vyvolávajúci pochybnosti, na ktoré skutkové okolnosti dovolatelia správne poukázali. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom potom vyhodnotil ako nedostatočné aj v zmysle v spojení s a a . Doplnil, že v prípade, ak sa chcel odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v posúdení otázky unesenia dôkazného bremena, bolo jeho zákonnou povinnosťou dôkladne a presvedčivo vysvetliť odlišný názor s poukazom na čl. 2 ods. 1 až 3 Základných princípov . 9. Odvolací súd opätovne, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ), t.j. žalobcami proti výroku I. vo veci samej, ktorým bola žaloba zamietnutá ako aj v závislých výrokoch II. a III. o práve na náhradu trov konania a na ne nadväzujúci (akademický) výrok IV., včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a v spojení s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výroku I. (t. j. vo veci samej), ako aj v závislých výrokoch II. a III. o práve na náhradu trov konania a na tieto nadväzujúcom (akademickom) výroku IV. v celom rozsahu potvrdil. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu prezumovaného , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu prezumovaného , t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobcovia v odvolaní namietali porušenie svojich práv tým, že procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k zvýhodneniu strany žalovaných, v čom vzhliadli naplnenie dôvodov prezumovaných . Uvedené „zvýhodnenie“ strany žalovaných nachádzali v tom, že im bola uznesením súdu z 09.12.2021 poskytnutá lehota aby sa „písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 2/“ v trvaní 7 dní, ale žalovaná 2/ doručila odpoveď po 28 dňoch, pričom žalovaná 2/ vo vyjadrení uviedla, že vyjadrenie žalobcov jej bolo doručené 04.01.2022 a dátum vyhotovenia jej vyjadrenia je 01.02.2022. Z uvedeného žalobcovia vyvodzovali neoprávnené procesné zvýhodnenie žalovanej 2/ a porušenie princípu rovného postavenia strán v spore, prezumovaného . Súčasne namietali, že k výsluchu svedkyne D. H. C. nedošlo na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa pani J., t. j. na pojednávaní dňa 23.03.2022, ale až na pojednávaní dňa 29.06.2022, keď takýmto postupom súdu nebolo možné vypočuť svedkyne, ktoré si vo výpovediach odporujú, spoločne (konfrontáciou svedkov na pojednávaní dňa 23.03.2022). 11.1. Pokiaľ ide o v poradí prvú odvolaciu námietku, t. j. že súd prvej inštancie poskytol žalobcom lehotu na vyjadrenie 7 dní a následne benevolentne pristupoval k lehote na vyjadrenie vo vzťahu k žalovanej 2/, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia boli uznesením súdu prvej inštancie č. k. -318 zo dňa 09.12.2021 a výzvou zo dňa 13.12.2021 (na č. l. 322 spisu) vyzvaní, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia podľa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovanej 2/, ktoré im bolo doručené na pojednávaní dňa 17.04.2019 a uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom potom, ako sa žalobcovia k uvedenej výzve vyjadrili (t. j. podaním dňa 20.12.2021 a súčasne podali návrh na výsluch svedka a strany datovaný tým istým dňom), bolo ich podanie doručované žalovaným 1/ a 2/ na vedomie, keď žalovaným už nebola stanovená lehota na podanie vyjadrenia k predmetnému vyjadreniu žalobcov. Žalovaný 1/ a 2/ však k uvedenému vyjadreniu žalobcov učinili svoje vyjadrenia a uvedené vyjadrenia žalovaných 1/ aj 2/ boli žalobcom riadne doručené a mali možnosť sa s nimi riadne oboznámiť (a to v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním vo veci, ktoré sa konalo dňa 23.03.2022). Odvolací súd potom v uvedenom procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo znemožnené strane, t. j. žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pritom za nie bez významu považuje tú skutočnosť, že žalobcom bolo doručené podanie žalovanej 2/, ku ktorému sa mali vyjadriť už na pojednávaní zo dňa 17.04.2019 (keď oneskorené doručenie tohto podania – až na pojednávaní zo dňa 17.04.2019, bolo súvisiacim dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozsudkov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v prejednávanom spore zo strany Najvyššieho súdu SR), a teda aj s poukazom na dovolanie podané z ich strany mali dostatok času sa s jeho obsahom už pred doručením výzvy na vyjadrenie oboznámiť a pripraviť si procesný útok. 11.2. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s , keď mal dbať, aby výpoveď svedkyne C. nebola ovplyvnená jej prítomnosťou na pojednávaní s tým, že každého svedka súd vypočuje samostatne v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevypočul (uvedená podmienka podľa názoru žalobcov nebola dodržaná z toho dôvodu, že existuje zvukový záznam a zápisnica z pojednávania zo dňa 23.03.2022 a svedkyňa D. H. C. mohla v čase svojho výsluchu poznať detaily výpovede svedkyne M. J. a detaily výpovedí žalobcov a žalovaných, t. j. že súd prvej inštancie objektívne mohol vykonať výsluch svedkyne D. C. a svedkyne J. už na pojednávaní dňa 23.03.2022), odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalobcovia v konaní spolu s návrhom na vypočutie svedkyne J., ako aj výsluch žalovaných, nepodali návrh na výsluch svedkyne D. C., a návrh na výsluch svedkyne C. vzniesli žalovaní 1/ a 2/, keď tento návrh „podmienili“ tým, že túto svedkyňu navrhujú vypočuť iba v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalobcov na výsluch svedkyne J.. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že svedkyňa C. nebola účastná na pojednávaní dňa 23.03.2022 a tvrdenie žalobcov 1/ a 2/ o tom, že sa mohla zo zápisnice o pojednávaní, prípadne zo zvukového záznamu z pojednávania dozvedieť o obsahu výsluchu svedkyne M. J., prípadne samotných žalovaných 1/ a 2/ (napriek určitej potencionalite) nebola v konaní nijako preukázaná (samotní žalobcovia vyjadrujú iba určitú možnosť takéhoto záveru). Práve naopak, z výpovede svedkyne D. C. vyplynulo, že táto nemala vedomosť o výsluchu svedkyne M. J. dňa 23.03.2022, nakoľko jej večer pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 29.06.2022, telefonovala, či sa s ňou nechce zviezť na pojednávanie taxíkom. Uvedené prinajmenšom nasvedčuje tomu, že svedkyňa D. C. nemala vedomosť o tom, že svedkyňa M. J. bola vypočutá na pojednávaní dňa 23.03.2022 a mala byť ovplyvnená výpoveďou svedkyne M. J.. Pokiaľ žalobcovia argumentujú tým, že na pojednávaní dňa 23.03.2022 mohla byť vykonaná konfrontácia medzi svedkyňami D. C. a M. J., tak takýto návrh ani neučinili. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd síce pripúšťa, že súdu prvej inštancie „technicky“ nič nebránilo v tom, aby vykonal výsluch týchto svedkýň na jednom pojednávaní, avšak samotný procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým vykonal ich výsluch na dvoch po sebe nasledujúcich pojednávaniach, nezakladá dôvod prezumovaný , keď (ako už bolo uvedené) v závislosti od záverov, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne J., mohla, ale taktiež nemusela vzniknúť následne potreba vypočutia svedkyne C..

12. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnoteniu toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia, t.j. žalobcovia, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd (v podstatných častiach) stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, pričom je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi procesné práva strany sporu nepatrí právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou pri výklade všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Taktiež medzi práva procesnej strany nepatrí právo dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

13. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd východiskovo poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanom spore súd prvej inštancie správne aplikoval právne normy týkajúce sa posúdenia platnosti alografného závetu poručiteľky K. L., J. B., spísaného dňa 14.10.2017.

14. Východiskovo odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia sa v spore domáhali vyslovenia neplatnosti alografného závetu poručiteľky K. L., spísaného dňa 14.10.2017. Podstata alografného závetu spočíva v tom, že poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale závet podpíše vlastnou rukou, pričom pred dvoma svedkami prejaví, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo svedkovia potvrdia podpisom závetu. Pri alografnom závete zákon netrvá na tom, aby jeho obsah poručiteľ napísal vlastnou rukou a dokonca netrvá ani na tom, aby závet musel napísať poručiteľ. Zákon trvá na tom, že poručiteľ musí závet vlastnoručne podpísať. Pri tejto forme závetu musí poručiteľ prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom prejavenie, že ide o poslednú vôľu zákon neobmedzuje iba na slovné vyhlásenie poručiteľa, preto prejav možno urobiť aj akýmkoľvek iným spôsobom. Prejav však musí byť urobený výslovne v tom význame, že nemôže existovať žiadna pochybnosť o tom, že by text závetu nezodpovedal poslednej vôli poručiteľa. Oboznámenie sa s textom závetu nie je podmienkou prejavu poručiteľa. Prejav, že závet obsahuje poslednú vôľu, musí poručiteľ urobiť pred dvoma svedkami, ktorí musia byť súčasne prítomní pri urobení tohto závetu, pričom nemusia byť prítomní pri podpísaní závetu poručiteľom, pretože neosvedčujú svojimi podpismi ani to, že poručiteľ závet podpísal, ani obsah závetu, ale osvedčujú iba to, že poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. „Prejavenie, že ide o poslednú vôľu, zákon neobmedzuje iba na slovné vyhlásenie poručiteľa, tento prejav možno urobiť akýmkoľvek iným spôsobom. Prejav však musí byť urobený výslovne v tom význame, že nemôže existovať žiadna pochybnosť o tom, že by text závetu nezodpovedal poslednej vôli poručiteľa. Oboznámenie s textom závetu nie je podmienkou prejavu poručiteľa.“ (porovnaj Ján Cirák a kolektív, Dedičské právo, HEURÉKA, 2009, str. 111; príp. rozhodnutie NS ČR ). Obidvaja svedkovia musia byť pri urobení prejavu poručiteľa súčasne prítomní, nestačí preto, ak poručiteľ urobí prejav jednotlivo pred každým svedkom osobitne. Súčasne „K platnosti závetu zriadeného podľa sa nevyžaduje súčinnosť pisateľa závetu; jeho neplatnosť v zmysle nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, príp. osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu.“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ; publikovaný v ZSP pod. 33/2003). Z hľadiska právno-teoretických východísk odvolací súd súčasne uvádza, že neskorší platný závet, t.j. závet, ktorý bol podpísaný neskôr, spôsobuje priamo zo zákona zrušenie skoršieho závetu (závetu, ktorý bol podpísaný skôr) za podmienky, že skorší závet vzhľadom na svoj obsah nemôže obstáť popri neskoršom závete (porovnaj ). Odvolací súd súčasne neopomína, že vo všeobecnosti pripúšťa uvádzať v právnych úkonoch podmienky, či odkladacie alebo rozväzovacie, na ktorých splnenie možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Uvádzanie podmienok zákon však výslovne neumožňuje v závete. Ak by aj poručiteľ k závetu pripojil nejaké podmienky, nemali by právne následky ( ). Uvedené znamená, že zákon nesankcionuje uvedenie podmienok v závete neplatnosťou závetu, ale iba tým, že sa na podmienky jednoducho neprihliada, t.j. ako keby v závete ani uvedené neboli. Podmienkami v zmysle zákona treba rozumieť iba také obmedzenia, príkazy a zákazy, ktoré podľa vôle závetcu majú obmedziť dedičov vo voľnej dispozícii s jeho majetkom. V závete môže poručiteľ adresovať závetným dedičom určité priania alebo prosby, nespôsobujú však neplatnosť závetu a nemajú žiadne právne následky a nie sú vynútiteľné, a je na rozhodnutí závetného dediča, či splní požiadavku poručiteľa alebo nie.

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd východiskovo poznamenáva, že vada predpokladaná v je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. počas konania vyšli najavo a neopomenul žiadnu zásadnú skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti výsledkov hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § a 192 . Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu (a to absolútne) vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. , majúc za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno súdu prvej inštancie v odpovediach na zásadné otázky rozhodné pre rozhodnutie vo veci v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd opätovne v tejto súvislosti zdôrazňuje to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod prezumovaný nie je daný.

15.1.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov prezumovaným (t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd s poukazom na vyššie uvedený záväzný názor dovolacieho súdu, posudzoval zistený skutkový stav v kontexte toho, či žalovaní v spore uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti zakladajúcich záver o platnosti predmetného alografného závetu spísaného dňa 14.10.2017. 15.2. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože dokazovaním bolo podľa ich názoru spoľahlivo zistené, že vôľa poručiteľky (materiálna stránka právneho úkonu – v tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 19. augusta 2020) bola iná ako obsah textu alografného závetu – posledná vôľa – závet zo 14.10.2017, ktorý žalovaný 1/ (podľa ich tvrdení) vyhotovil odlišne od prejavu vôle poručiteľky. Argumentovali, že predmetný právny úkon bol urobený v podstatnom omyle, ktorý má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa dovolali ešte v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v bodoch 70. až 75. odôvodnenia rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať. Záver súdu prvej inštancie, že výpovede žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne D. C. preukazujú skutočnosti, ako vyplývajú zo závetu zo 14.10.2017, že obsahuje poslednú vôľu poručiteľky, že práve táto posledná vôľa poručiteľky, pred tým ako ju poručiteľka podpísala bola nahlas prečítaná a poručiteľka prejavila aj písomný súhlas. 15.2.1. Pri vyslovení vyššie uvedeného záveru odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že žalobcovia (na rozdiel od žalovaných 1/ a 2/) neboli osobne prítomní pri spisovaní alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a neprodukovali ani žiadne tvrdenia, že by mali „priamu“ vedomosť o tom, aká bola skutočná posledná vôľa poručiteľky. Svoju argumentáciu zakladali východiskovo na pochybnostiach, nejasnostiach a čiastkových rozporoch, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že pri spisovaní tohto závetu boli prítomní iba obidvaja žalovaní, poručiteľka a svedkyne p. C. a p. J.. Žalobcovia námietky voči pravdivosti predmetnej listiny zakladali na vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov vykonaných v spore, a to výpovede svedkýň M. J., D. C., výpovedí žalovaných 1/ a 2/, ako aj textom alografného závetu zo dňa 14.10.2017, textom holografného závetu zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ako aj predložením „náčrtu“ (žalobcami 1/ a 2/ tvrdenej predlohy na spísanie finálnej verzie alografného závetu zo dňa 14.10.2017). Žalobcovia sa teda v rámci svojich tvrdení (a úvah) snažili súdu „predostrieť“ taký skutkový základ, z ktorého by bolo možné vyvodiť nimi deklarované tvrdenia o tom, že alografný závet zo dňa 14.10.2017 nezodpovedá skutočnej vôli poručiteľky. Ich argumentácia bola kľúčovo založená na zvýraznení čiastkových nejasností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a boli v ich prospech, majúc za to, že tieto tvrdenia vytvárajú dostatočný ucelený obraz o situácii, ktorá predchádzala spísaniu napádaného alografného závetu. Pritom argumentačne úplne popierali tie skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré nezodpovedali nimi tvrdenému dejovému priebehu. Na základe takto selektovaných zistení, ktoré vyplynuli z dôkazov vykonaných v spore, ignorujúc ďalšie skutočnosti vyplývajúce z tých istých dôkazov (pripúšťajúce úplne protichodné závery), vyvodili skutkové tvrdenia, ktorými argumentovali dôvodnosť žaloby. Iba takto formulované nejasnosti príp. rozpory ohľadne skutočností (t.j. či niečo, príp. čo malo byť predlohou alografného závetu, či poručiteľka výslovne prejavila, že alografný závet je prejavom jej poslednej vôle, či bol následne po prepísaní alografný závet prečítaný a ak aj bol, tak v akom znení, na základe čoho by poručiteľka bola schopná posúdiť jeho zhodnosť s jej skutočnou vôľou) však podľa názoru odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť súdom prvej inštancie vyslovené závery, ktorý vyhodnotiac jednotlivé dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné. Medzi hodnotením dôkazov a skutkovými zisteniam, ktoré súd uviedol vo svojom rozhodnutí, nie je logický rozpor. Za takéhoto stavu predstavovala argumentácia žalobcov iba jednu z viacerých možných alternatív priebehu skutkového deja, ktorou nebola spochybnená pravdivosť listiny posudzovaného alografného závetu. Pritom je akceptovateľné, že sudca môže byť vnútorne presvedčený o priebehu určitého deja (teda že miera dôkazu je naplnená) aj v prípade, ak stále určité pochybnosti má, avšak jeho pochybnosti nemôžu byť rozumné (vážne). Z uvedeného tiež vyplýva, že je prípustné, ak odlišný priebeh skutkového deja teoreticky nemožno vylúčiť. Uvedené súvisí s odmietnutím absolútnej (stopercentnej) istoty a pravdepodobnosti na hranici istoty (porovnaj Gešková, K. O stave non liquet a miere dôkazu, Súkromné právo 4/2024; Lavický, P. Důkazní břemeno v civilním soudním řízení, Leges, 2017, s. 34

- 36). V konkrétnostiach prejednávanej veci žalovaní v konaní konzistentne podporili svoje skutkové tvrdenia výpoveďou svedkyne D. C., ako aj obsahom listiny – alografného závetu zo dňa 14.10.2017, čím uniesli dôkazné bremeno ohľadne platnosti dotknutého alografného závetu. Naproti tomu argumentácia žalovaných vychádzajúca z výpovede svedkyne J. a čiastočných žalobcami namietaných rozporov vo výpovedi D. C. nebola podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom súhrne spôsobilá relevantným spôsobom spochybniť (príp. vyvrátiť) skutočnosti uvedené v samotnom alografnom závete zo dňa 14.10.2017. Žalobcovia v rámci svojej skutkovej a z toho vyplývajúcej právnej argumentácie primárne vychádzali z výpovede svedkyne J., keď odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie, prezentovanými v bode 72. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne ako nedôveryhodnú. Navyše menovaná nijako nevysvetlila, prečo predmetné vyhlásenie na alografnom závete podpísala. Pritom v predmetnej listine (alografnom závete), tak ako na to náležite poukazuje aj súd prvej inštancie v bode 74. odôvodnenia je pred jej podpisom ako aj podpisom D. H. C. jasne a určito uvedené, že „My dolu uvedení a podpísaní svedkovia potvrdzujeme, že p. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. L., pred nami súčasne prítomnými závet vlastnoručne podpísala, prečítala a vyjadrila sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu poslednú vôľu.“. Už z uvedeného je zrejmé, že menovaná svedkyňa si musela byť vedomá dôležitosti svojej „účasti“ pri kreovaní predmetného závetu. Svedkyňa potom svojou výpoveďou spochybňuje svoje vlastné konanie, ktoré aprobovala svojím podpisom na uvedenom alografnom závete ako nestranný svedok. V daných súvislostiach potom aj v prípade, ak by odvolací súd akceptoval tvrdenia žalobcov, že sa s menovanou svedkyňou stretli iba za účelom zistenia okolností spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017, tak pri skutkovom zistení, že menovanej svedkyni boli predložené otázky ohľadne spisovania predmetného závetu, na ktoré mala odpovedať, pri jej veku (XX rokov, pričom žalovaných na pojednávaní zo dňa 23.03.2023 ani nespoznala, napriek tomu, že sa s nimi nepochybne pri spisovaní závetu/podkladu pre závet stretla) a časovému odstupu od podpísania závetu do okamihu jej výpovede v konaní, bolo objektívne spôsobilé prinajmenšom deformovať jej vnímanie prežitých okolností. Pritom nemožno opomínať skutočnosť, že uvedený stav vyvolali práve žalobcovia, ktorí svojím „aktívnym“ konaním vytvorili stav, kedy súd vyhodnotil výpoveď takejto svedkyne ako osoby nedôveryhodnej a o kontakt sa pokúsili aj s druhou svedkyňou C.. 15.2.2. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne C. odvolací súd poukazuje na prvotnú argumentáciu žalobcov, spočívajúcu v spochybňovaní dôveryhodnosti menovanej svedkyne a poukazovaní na rozpory v jej výpovedi, ktoré odvolací súd považuje za značné, avšak na druhej strane (v rámci určitej tolerancie) zodpovedajúce veku menovanej svedkyne a časovému odstupu medzi udalosťami, ku ktorým vypovedala a samotným jej výsluchom. Žalobcovia na strane jednej boli „ochotní“ akceptovať pravdivosť tvrdení menovanej svedkyne (napr. vo vzťahu k tomu, čo sa malo čítať ako predloha pre vypracovanie alografného závetu, keď menovaná svedkyňa uviedla, že touto predlohou mal byť práve holografný závet zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom zo dňa 09.10.2017), na druhej strane však spochybňujú jej výpoveď v časti, v ktorej menovaná svedkyňa uvádza, že aj po tom, ako sa mal žalovaný 1/ vrátiť s prepísaným alografným závetom, sa tento alografný závet čítal (v takom prípade by poručiteľka, ako aj prítomné svedkyne objektívne mohli zistiť, že alografný závet zo dňa 14.10.2017 nezodpovedá holografnej „predlohe“ tohto závetu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zjavnú rozdielnosť holografného závetu zo dňa 25.09.2017 a dodatku k tomuto holografnému závetu zo dňa 09.10.2017 so znením alografného závetu zo dňa 14.10.2017. Rovnako nie je bez významu to, že uvedené svedkyne sú osobami vyššieho veku, pričom žalobcovia založili svoju argumentáciu „vyskladať“ svoju pravdivosť predmetného závetu na (z hľadiska práva) zásadných „detailoch“, ktoré sú aj pre laika nižšieho veku ako predmetné svedkyne vo vzťahu k podstatnému základu vnímaných udalostí menej podstatné, resp. nepodstatné. 15.2.3. Žalobcovia v odvolaní poukazovali na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Najvyšší súd Slovenskej republiky však v predmetnom rozhodnutí neposudzoval otázku relevantnosti vyjadrenia svedkov uvedeného v závete, že poručiteľ pred oboma svedkami, súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, ale sa zaoberal otázkou, či uvedenie takéhoto potvrdenia, nachádzajúceho sa pod podpismi svedkov, spôsobuje neplatnosť závetu. Z uvedených záverov Najvyššieho súdu SR však nemožno vyvodiť, že by uvedené prehlásenie svedkov nemalo relevanciu. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne C., ktorá potvrdila, že predmetný závet si pred podpisom overili a že sa čítal, na čo relevantne poukazuje aj súd prvej inštancie v bode 55.a/ odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd pritom poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 25. septembra 2013, sp. zn. , podľa ktorých „... Vzhľadom na to, že obligatórnou súčasťou alografného závetu spísaného podľa ustanovenia je svedectvo dvoch svedkov o tom, že poručiteľ pred nimi (súčasne prítomnými) výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a že nie je dobre predstaviteľné, že by poručiteľ pred svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu bez toho, že by ju vlastnoručne podpísal, „sporným“ sa takéto zriadenie pre prípad smrti stáva, na rozdiel od holografného závetu, len vtedy, ak boli tými, ktorí si robia nárok na dedičstvo, uvedené také skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú svedectvo osôb, ktoré sa na závet podpísali, ako je napríklad tvrdenie o tom, že svedkami závetu v skutočnosti neboli, že sú nespôsobilými svedkami, že poručiteľ pred nimi výslovne neprejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a podobne. Alografný závet spísaný podľa ustanovenia je neplatný vždy, ak bude vyvrátené riadne svedectvo osôb, ktorých podpisy boli uvedené na závete.“. V danom prípade nebolo sporným, že obidve svedkyne listinu závetu slobodne a s plnou zodpovednosťou podpísali. 15.2.4. Odvolací súd podotýka, že odvolanie žalobcov sa pritom z väčšej časti zameriava práve na zopakovanie a precizovanie ich argumentácie z prvoinštančného konania (v snahe o presadenie a akceptovanie ich vlastného názoru) a vyjadrenie nesúhlasu, resp. kritiky toho, ako súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu dôkazov. Tu možno uviesť, že žalobcom už bola na nimi vznesené argumenty daná odpoveď od súdu prvej inštancie. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 15.3. Pokiaľ žalobcovia súčasne namietali, že od 09.10.2017, kedy bol spísaný dodatok k holografnému závetu zo dňa 25.09.2017, nedošlo k žiadnemu stretnutiu žalovaného 1/ s poručiteľkou, ktoré by malo za následok tak podstatnú zmenu závetu ohľadne hnuteľných vecí, ktorá je uvedená v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10.2017, oproti bodu 4. alografného záveru zo dňa 14.10.2017, odvolací súd poukazuje na to, že z dodatku zo dňa 09.10.2017 vyplýva prejav vôle poručiteľky zanechať žalobcovi 2/ zostatok peňazí za dom č. XX v prípade, ak by z tejto kúpnej ceny získanej z predaja domu po vyplatení ostatných v holografnom závete uvedených dedičov niečo zostalo. Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že by poručiteľka v tomto dodatku prejavila vôľu zanechať hnuteľné veci práve žalobcovi 2/. Súčasne odvolací súd poukazuje na ďalší (žalobcami „prehliadaný“) rozpor, keď „predloha“ závetu č.l. 13 spisu nezodpovedá zneniu závetu dňa 25.09.2017 v znení dodatku zo dňa 09.10.2017 a svojou textáciou sa približuje viac samotnému alografnému závetu, z čoho (popri tom, že poručiteľka spísala v takom krátkom čase od 25.09.2017 do 14.10.2017 aj ďalší závet zo dňa 01.10.2017) je prinajmenšom možné dôvodne vyvodiť záver, že poručiteľka prehodnocovala a do určitej miery menila konečné znenie svojej poslednej vôle v krátkom čase, pričom závet zo dňa 14.10.2017 (nakoľko v konaní nebolo ani len tvrdené, že by bol následne zo strany poručiteľky menený) predstavoval jej konečnú vôľu. Z hľadiska práva potom ani prípadný obsahový rozpor medzi uvedenými viacerými závetmi nie je relevantný. Neskorší závet ruší skôr urobený záver, ak popri sebe nemôžu obstáť (čo je aj prípad prejednávanej veci). 16. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa nesprávne stotožnil s vysvetlením žalovaných ohľadne otázky, ako poručiteľka vnímala cenné veci, keď poukazovali na to, že poručiteľka vnímala cenné veci tak, ako to napísala vlastnoručne v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10.2017, kde uviedla, že ako cenné veci vníma predovšetkým peniaze uvedené ako príklad, odvolací súd sa s uvedenou námietkou nemohol stotožniť. Z dodatku k závetu zo dňa 09.10.2017 vyplýva, že predpokladá situáciu, kedy by zostali ešte nejaké peniaze za dom č. XX (po jeho predaji; tak ako to vyplýva z bodov 1, 2 závetu zo dňa 25.09.2017) s tým, že tieto peniaze by pripadli výlučne len žalobcovi 2/. Holografný závet zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom závetu zo dňa 09.10.2017 sa však (ako už bolo uvedené) nezaoberá vôľou poručiteľky vyporiadať jej hnuteľné veci závetom. Aj vo vzťahu k predmetnému dodatku, kde sa uvádza „...po mne niečo cenné zvýši (peniaze za dom č. XX)...“ nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že poručiteľka si pri písaní tohto dodatku uvedomovala takúto žalobcami deklarovanú skutočnosť, keď uvedený holografný závet sa nezaoberá odkázaním hnuteľných vecí. V daných súvislostiach odvolací súd opätovne akcentuje to, že v konaní bolo preukázané, že poručiteľka predmetný závet po tom, ako bol prečítaný, (na znak súhlasu s jeho znením) aj podpísala. 17. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na „predlohu“ (nepodpísaný náčrt) Poslednej vôle – závetu (alografného závetu zo dňa 14.10.2017), v ktorom je uvedené, že všetky ostatné hnuteľné veci odkazujem A. D. B. (keď uvedené nezodpovedá zneniu alografného závetu zo dňa 14.10.2017, kde je v bode 4. uvedené, že všetky ostatné hnuteľné veci odkazuje rovným dielom dedičom uvedeným v bode 1 a 3), odvolací súd vníma tento zjavný rozpor. Avšak aj v prípade, že by sa jednalo o poznámky (priamu predlohu) k vypracovaniu sporného alografného závetu, ktorému textu (obsahu) nezodpovedá zanechanie ostatných hnuteľných vecí uvedené v alografnom závete, tak (ako to vyplynulo z výpovedí žalovaných a svedkyne C.) „finálnou“ (následne prítomnými odkontrolovanou) „verziou“ bola listina alografného závetu, ktorú (napriek svojej výpovedi) bez akýchkoľvek námietok v rozhodnom čase podpísala aj svedkyňa J.. Pritom je potrebné zdôrazniť, že už zo samotnej listiny „náčrtu“ je zrejmé, že sa jedná o skratkovitý prepis myšlienok, ktorý mal/mohol plniť funkciu predlohy, avšak primárne vo význame informačnej predlohy, s cieľom,aby autor nezabudol, príp. neopomenul tie časti prejavu vôle, ktoré boli pre neho ťažšie zapamätateľné, a už a priori nemôže byť exaktným porovnávacím materiálom s výsledným znením alografného závetu, ktorého obsah bol následne kontrolovaný. Potom ani z tejto „predlohy“, či skôr poznámok nemožno dospieť k presvedčivému záveru, že tento prejav vôle bol skutočným a najmä „konečným“ prejavom vôle poručiteľky. Pritom žalobcovia úplne opomínajú, že predmetný alografný závet vo finálnom znení nie je svojím obsahom rozsiahlou, ťažko príp. neprehľadne čitateľnou listinou, ktorej autenticitu znenia bolo náročné overiť. 18. Pokiaľ žalobcovia poukázali na časové súvislosti, a to spísanie holografného závetu zo dňa 25.09.2017 a dodatku k tomuto holografnému závetu zo dňa 09.10.2017 a následnú podstatnú zmenu prejavu vôle poručiteľky, ktorá je vyjadrená v alografnom závete zo dňa 14.10.2017 (aj s ohľadom na to, že žalovaný 1/ vypovedal, že sa s poručiteľkou stretával v čase, keď chodieval na lekárske vyšetrenia do D. a vtedy mu mala poručiteľka povedať obsah svojej poslednej vôle, pričom medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 na žiadnom vyšetrení v Martine preukázateľne nebol), čo vzbudzuje určité pochybnosti, avšak uvedené samo osebe nie je spôsobilé spochybniť to, že skutočnosti, ktoré sa udiali dňa 14.10.2017 nezodpovedajú stavu, ktorý je uvedený v alografnom závete z uvedeného dňa. Navyše odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že celý „proces“ spísania závetu bol iniciovaný a zorganizovaný práve poručiteľkou, ktorá si za účelom spísania závetu prizvala žalovaných 1/ a 2/ a na podpísanie závetnej listiny si zabezpečila aj ňou zvolené svedkyne p. J. a C.. Pritom táto okolnosť (popri tom, že poručiteľka si už predtým aj sama „vystačila“ na spísanie viacerých holografných závetov) už v základe nevzbudzujú podozrenie, že by vôľa poručiteľky bola zo strany tretích osôb nejako deformovaná, príp. že by žalovaný 1/ prepísal poslednú vôľu poručiteľky do podoby alografného závetu inak, ako bola skutočne prejavená a tým sa objektívne vystavil riziku odhalenia tohto konania pri podpise závetu zo strany poručiteľky príp. dvoch pre neho neznámych osôb (svedkýň J. a C.). 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bode 76. až 79. odôvodnenia rozsudku, pričom má za to, že závet zo dňa 14.10.2017 zrušil závety, ktoré mu časovo predchádzali, a teda na tieto sa hľadí, ako by vykonané neboli. 20. Pokiaľ žalobcovia vzhliadali absolútnu neplatnosť závetu v tom, že malo byť vypracovaných viacero rovnopisov alografného závetu zo dňa 14.10.2017 (čo okrem iného malo vyplynúť z výpovede samotného žalovaného 1/), odvolací súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, že uvedená skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť alografného závetu, keď aj v prípade, ak by bolo v konaní preukázané vypracovanie viacerých rovnopisov závetu, tak by tieto rovnopisy predstavovali jeden identický závet, ktorý by bol poručiteľ v zmysle oprávnený zrušiť. Rozhodne uvedený prípad nie je možné stotožňovať s nemožnosťou vyhotovovať osvedčené odpisy notárskej zápisnice o závete, nakoľko v posudzovanom prípade sa jedná o rovnopisy podpisované priamo poručiteľom. Samotná skutočnosť, že by poručiteľ (v prípade, ak by nemal k dispozícii všetky rovnopisy závetu) nemohol zrušiť predmetný závet v zmysle , nie je relevantná, nakoľko v rovnakej situácii by sa poručiteľ ocitol aj v prípade, ak by spísal iba jeden „originál“ závetu, a tento by poskytol do dispozície tretej osoby. Odvolací súd vo vypracovaní viacerých rovnopisov alografného závetu nevzhliadol rozpor s konkrétnym zákonným ustanovením, keď samotnú skutočnosť, že predmetný závet je vypracovaný vo viacerých rovnopisoch, nemožno považovať za prípad, kedy právny úkon nebol urobený vo forme, akú vyžaduje zákon v zmysle .

Súčasne sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľov, že by neplatnosť bola spôsobená nemožnosťou zrušiť existujúci závet jeho zničením, keď aj v uvedenom prípade by poručiteľke nič nebránilo predmetný závet odvolať, prípadne kreovať závet nový. Na základe uvedeného, ak by aj odvolacia námietka žalobcov týkajúca sa skutkového zistenia, že predmetný závet bol vyhotovený vo viacerých rovnopisoch, bola preukázaná, uvedené by nemalo žiadny vplyv na konečný záver súdu, že uvedená skutočnosť z hľadiska právneho posúdenia absolútnej neplatnosti závetu nie je právne dôvodná. 21. Vo vzťahu k námietke žalobcov o možnej zaujatosti svedkyne C. z dôvodu, že jej dcéra pôsobila ako opatrovateľka, a teda sa na ňu mal vzťahovať samotný alografný závet v bode 5 (súčasne poukazovali na ust. , podľa ktorého závetom povolaný ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia, z čoho odvodzovali zaujatosť svedkyne C.) odvolací súd primárne poukazuje na to, že bod 5 alografného závetu zo dňa 14.10.2017 je potrebné vykladať v intenciách ust. , keď tento závet obsahuje práve podmienky, s ktorými sa nespájajú žiadne právne následky a z uvedeného dôvodu nemožno potom dospieť k záveru, že by dcéra svedkyne D. C. bola dedičkou povolanou v závete. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že práve potencialita dedenia zo strany dcéry svedkyne D. C. mohla byť dôvodom, pre ktorý svedkyňa D. C. vypovedala v prospech žalovaných, odvolací súd akcentuje to, že podmienkou uvedenou v bode 5 alografného závetu nie sú závetní dedičia viazaní, a táto nemá následky, a teda odvolací súd nepovažoval uvedenú okolnosť za skutočnosť, ktorá by mala relevantný vplyv na výpoveď samotnej D. C.. V tejto súvislosti odvolací súd celkom nerozumie námietke žalobcov o zaujatosti D. C., keď títo v určitých častiach (napríklad vo vzťahu k tomu, aký závet má byť prečítaný ako predloha alografného závetu zo dňa 14.10.2017) svoje tvrdenia odvodzovali z jej výpovede. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v spore neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť výpoveď svedkyne D. C. ako nevierohodnú (naproti tomu konkrétne objektívne dôvody, pre ktoré bolo možné posúdiť výpoveď svedkyne J. ako nevierohodnú, v konaní preukázané boli). Vek svedkyne D. C. a časový odstup jej výsluchu od spisovania alografného závetu boli podľa názoru odvolacieho súdu zásadnými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na existentné rozpory v jej výpovedi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jej výpoveď na strane 4 až 6 zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie zo dňa 29.06.2022. Súčasne iba z čiastkových rozporov vo výpovediach žalovaných 1/ a 2/ nebolo možné dospieť k záveru, že by alografný závet zo dňa 14.07.2017 nepredstavoval skutočnú vôľu poručiteľky. 22. Odvolací súd potom dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacej argumentácie žalobcov v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu. Z uvedených dôvodov, keďže súčasne v spore nevzhliadol žiadne vady v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré bol oprávnený prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ), rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. V nadväznosti na potvrdenie výroku I. o merite veci odvolací súd potvrdil aj výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie o práve na náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania (vrátane „nadbytočného“ výroku IV.), nakoľko tieto vykazujú vecnú správnosť a v odvolacom konaní nebola ich vecná nesprávnosť osobitne vytknutá.

24. O nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcom, ktorí v aktuálnom odvolacom konaní úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie ( ). 25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. rozhodol krajský súd podľa v spojení s a a tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov predmetného dovolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ a 2/ (každému jednotlivo). Pritom poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.05.2025 podľa ktorého „... v prospech základného princípu procesného úspechu vo veci samej ako celku (bez ohľadu na úspech či neúspech v jednotlivých štádiách konania)

- hoci s možnými vyššie naznačenými výnimkami - svedčí aj samotné znenie ustanovenia , kde zákon v prípade zrušenia rozhodnutia dovolacím súdom a vrátenia veci zveruje rozhodovanie o trovách ako celku (vrátane trov dovolacieho konania) súdu, ktorému bola vec vrátená. Je potom zrejmé, že tento (nižší) súd rozhodne o trovách ako celku na základe konečného výsledku sporu. Ak by zákonodarca chcel, aby sa o trovách dovolacieho konania rozhodovalo výlučne (prípadne zásadne) podľa výsledku samotného dovolacieho konania bez ohľadu na konečný výsledok sporu, zveril by rozhodovanie o týchto trovách (o nároku) priamo dovolaciemu súdu aj v prípade zrušenia rozhodnutia vo veci samej, keďže v takom prípade nedáva zmysel, aby o trovách dovolacieho konania podľa výsledku tohto dovolacieho konania rozhodoval iný súd (odvolací súd alebo súd prvej inštancie podľa toho, na ktorý súd bola vec vrátená). Na základe uvedeného, vychádzajúc z konečného úspechu žalovaných v spore, odvolací súd priznal žalovaným právo na náhradu trov tohto dovolacieho konania v rozsahu 100%. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 29. júna 2026. JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu