Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 600/2026
PDF · 180.75 KB
No categories available
IV. ÚS 600/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava, zastúpeného Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B2-26Cb/194/2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B2-26Cb/194/2022. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je advokátskou kanceláriou, ktorá poskytovala právne služby spoločnosti SUN lakes apartments s.r.o., ktorá dohodou o pristúpení k záväzku zo 6. decembra 2019 uznala svoj dlh voči nemu a spoločnosť BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. (žalovaný v 2. rade, pozn.) k tomuto záväzku pristúpila. Predmetom napadnutého konania je peňažný nárok sťažovateľa vo výške 1 440 eur s príslušenstvom, ktorý sťažovateľ preukázal písomným uznaním záväzku. Žaloba bola podaná 7. decembra 2022 Okresnému súdu Bratislava II (ktorého právnym nástupcom v obchodnej agende je mestský súd, pozn.), pričom mestský súd
rozsudkom z 8. septembra 2026 žalobu zamietol a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok sa v čase podania ústavnej sťažnosti písomne vyhotovoval.
3. Sťažnostná argumentácia je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi. Aktuálna dĺžka konania v čase podania ústavnej sťažnosti predstavovala dobu 3 rokov a 9 mesiacov. Sťažovateľ je presvedčený, že postup súdu prvého stupňa bol poznačený zbytočnými prieťahmi zo strany súdu, ktoré mali za následok porušenie označených práv. Osobitne poukázal na to, že rozsudok mu dosiaľ nebol doručený a konanie nebolo skončené vo všetkých zložkách, keďže nebolo rozhodnuté o výške trov. Po právnej a skutkovej stránke je vec celkom jednoduchá, neprevyšujúca sumu 2 000 eur, pri ktorej § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku umožňuje rozhodnúť aj bez pojednávania.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny), práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) a práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) zbytočnými prieťahmi súdu prvého stupňa v napadnutom konaní.
5. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj v čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).
6. Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 22/2016) spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
7. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci vec patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nevykazuje znaky právnej či faktickej zložitosti.
8. Čo sa týka druhého kritéria, ústavný súd po dôkladnom rozbore priebehu konania dospel k záveru, že aj sťažovateľ sa výrazne pričinil o jeho predĺženie. Nemožno opomenúť, že prvé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 5. septembra 2023, bolo odročené na zhodný podnet oboch strán sporu, ktoré avizovali uzatvorenie mimosúdnej dohody. Je pravdou, že po jej následnom neuzavretí sťažovateľ žiadal súd prvého stupňa o nariadenie pojednávania, no následne prispel k predĺženiu konania procesným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (20. 9. 2023), ktorý mestský súd zamietol uznesením z 18. októbra 2023. Keďže sťažovateľ podal proti uzneseniu odvolanie, konanie sa predĺžilo v dôsledku potreby vykonania nevyhnutných administratívnych procesných úkonov súvisiacich s odvolaním a o následné odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 6Cob/16/2024 z 25. januára 2024 napadnuté uznesenie potvrdil. Ústavný
súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súlade s judikatúrou ESĽP sťažovateľovi síce nemôže byť vyčítané uplatnenie procesných prostriedkov, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje vnútroštátny právny poriadok, avšak na druhej strane nemožno pričítať štátu zodpovednosť za prieťahy, ktoré v konaní vznikli v dôsledku nutnosti vysporiadať sa s takýmito návrhmi (k tomu pozri rozsudok ESĽP č. 52859/99 z 25. 5. 2004 Dostál proti Českej republike, § 220). Ústavnému súdu taktiež neuniklo, že ďalšie pojednávanie (14. októbra 2025) bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa.
9. Pri hodnotení postupu mestského súdu ústavný súd odkazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
10. Postup súdu bol v úvodnej fáze konania plynulý, keď vykonával administratívne úkony (do 27. marca 2023) a následne 7. júla 2023 nariadil pojednávanie na 5. september 2023, ktoré bolo odročené na žiadosť oboch strán sporu, teda aj sťažovateľa. Obdobie od 20. septembra (návrh sťažovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) do 25. januára 2024 (rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu, ktorým bol návrh zamietnutý) nemožno pričítať na vrub mestskému súdu.
11. Ústavný súd pripúšťa existenciu prieťahov na strane súdu v období od 19. novembra 2024 do 4. septembra 2025, keď boli nariadené dve pojednávania (19. 11. 2024 a 8. 4. 2025), ktoré boli odročené z dôvodov na strane súdu, ide však o jednorazové obdobie vyznačujúce sa prieťahmi. Ďalšie pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť 14. októbra 2025, bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa, čo nemožno pričítať na vrub súdu.
12. Následne uznesením z 12. januára 2026 súd konanie zastavil vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovaným v 2. rade. Na pojednávaní 8. septembra 2026 bol vyhlásený rozsudok. Ústavný súd rozhodne nesúhlasí s názorom sťažovateľa, ktorý za prieťah zo strany súdu označil, že mu dosiaľ nebol rozsudok doručený a nebolo rozhodnuté o trovách konania, keďže v čase podania ústavnej sťažnosti ani len neuplynula zákonom predpokladaná 30- dňová lehota na jeho písomné vyhotovenie. Stav, keď meritórne rozhodnutie ešte nie je právoplatné (z dôvodu písomného vyhotovovania a následného doručovania rozsudku), je objektívnou prekážkou znemožňujúcou rozhodnúť o výške trov konania
13. Ústavný súd po posúdení referenčných kritérií uzatvára, že hoci celkovú dĺžku napadnutého konania (3 roky a 9 mesiacov) samu osebe možno označiť ako hraničnú, prieťahy spôsobené súdom prvého stupňa nemožno v okolnostiach prerokúvanej veci označiť ako dostatočne intenzívne pre aktuálne vyslovenie porušenia označených práv. Ústavný súd musel zohľadniť, že konanie sa predĺžilo aj z iniciatívy sťažovateľa, pričom nemožno ignorovať, že konanie (ktorého hodnota je na hranici bagateľnosti) si ani vzhľadom na jeho povahu nevyžaduje prednostné vybavenie.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
15. Na margo namietaného porušenia práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd uvádza, že k vysloveniu jeho porušenia v súvislosti s prieťahmi v konaní môže dôjsť len v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy, ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti – denegatio iustitiae. Keďže ústavný súd neidentifikoval porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, logicky nemohlo v dôsledku zbytočných prieťahov dôjsť ani k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti aj v danej v časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2026
Libor Duľa
predseda senátu