Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 22/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť ; ,

; ;

; ; ,

, a ,

zastúpených advokátkou JUDr. Nicol Hlaváčikovou, Advokátka kancelária Mária Grochová

a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

, , a podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. , , , ,

, a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , , ,

a trovy právneho zastúpenia v sume 1 315,52 € (slovom

tisíctristopätnásť eur a päťdesiatdva centov) na účet advokátky JUDr. Nicol Hlaváčikovej,

Advokátka kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti , , , ,

, a vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra

2015 doručená sťažnosť ; ,

; ;

; ; ,

, a (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

„... 28.04.2010 sme podali spolu s ďalšími žalobcami na Okresný súd žalobu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... V danom roku bolo súdom iba doručené

oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach a zaslané vyjadrenie...

žalovanej... súd... na prvom pojednávaní... 18.02.2011 konanie prerušil až do

právoplatného skončenia dedičskej veci po jednej zo žalobkýň. ... 24.06.2011 bolo...

uznesenie o prerušení konania zrušené.

V roku 2011 Okresný súd požiadal nášho právneho zástupcu o doručenie dvoch

ďalších rovnopisov návrhu, pretože sa rozrástol počet žalobcov o príslušných dedičov...

rovnopisy boli súdu... doručené... 01.11.2011. V tento deň podal náš právny nástupca aj...

návrh na zmenu petitu, ktorý odrážal výlučne spomenuté úmrtie. V júli 2013 náš právny

zástupca podal návrh na zmenu odporcu, keďže medzičasom zomrela aj samotná

odporkyňa. Tento návrh bol posledným úkonom v predmetnej vecí. Okresný súd

do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z roku 2011, ako ani o návrhu

na zmenu odporcu z roku 2013.

Od októbra 2011 je Okresný súd absolútne nečinným, teda viac ako 3 roky! ...

... navrhujeme, aby bolo každému z nás priznané finančné zadosťučinenie vo výške

3.500 EUR. Požadovanú sumu považujeme, vzhľadom na utrpenú ujmu v podobe dlhoročnej

právnej neistoty, za primeranú. Dlhodobá právna neistota a frustrácia z nej prirodzene

vyplývajúca má nezanedbateľný dopad na každodenný život (ak už len zohľadnime

nemožnosť nakladať so svojím vlastníctvom, zaujímavým stavebným pozemkom). Z daných

dôvodov je priznanie finančného zadosťučinenia spravodlivé.

... sťažnosť predsedovi príslušného súdu nepovažujeme vo svetle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva za stabilný a efektívny prostriedok nápravy. Naviac,

predseda príslušného súdu nám nemôže utrpenú ujmu ani len čiastočne zahojiť priznaním

primeraného finančného zadosťučinenia.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„... základné právo , , ,

, , a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 a

právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Košice-okolie sa v konaní vedenom pod spis. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

, , , ,

, a priznáva, každému z nich,

finančné zadosťučinenie v sume po 3.500 EUR..., ktoré je Okresný súd Košice-okolie

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

, , , ,

, a priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 1315,44 EUR..., ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný

vyplatiť na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri

s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 19. januára 2016 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie

v senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter

Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Milan Ľalík

(predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného

dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je

uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn.

1 Spr V/52/16 z 3. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedla:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že tunajší súd v období

od začatia konania až do pripojenia spisu k spisovému materiálu súvisiaceho konania

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. dňa 29. 5. 2012, konal v tomto konaní

priebežne a bez prieťahov. Nebolo zistené dlhšie časové obdobie, počas ktorého by súd

nevykonal žiaden úkon, procesné úkony súdu boli vykonávané v časových intervaloch

niekoľkých dní až troch mesiacov.

Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. bolo začaté dňa

24. 2. 2010, teda pred začatím konania sp. zn. . Predmetom konania vedeného

pod sp. zn. bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... Okruh

účastníkov v tomto konaní je totožný s okruhom účastníkov v konaní sp. zn. ,

pričom účastníci konania vystupujú v opačnom procesnom postavení. Žalobkyňa v konaní

sp. zn. (žalovaná v konaní sp. zn. ) v tomto konaní odvodzovala

svoje vlastnícke právo od dohody o zámene pozemkov uzatvorenej medzi právnymi

predchodcami účastníkov konania z rokov 1952, resp. 1955, predmetom ktorej boli

nehnuteľnosti – pozemky..., ktoré mali byť právnym predchodcom žalobkyne zamenené

za nehnuteľnosti – pozemky...

Vzhľadom na to, že ďalší postup v konaní sp. zn. závisel

od rozhodnutia sp. zn. , ktoré bolo začaté skôr, bol spis sp. zn.

dňa 29. 5. 2012 pripojený k spisovému materiálu sp. zn. .

Konanie vedené pod sp. zn. bolo skončené rozsudkom zo dňa

30. 4. 2014. Spis bol dňa 5. 9. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach ako

odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní a jeho späťvzatí. Po návrate

spisu z odvolacieho súdu dňa 18. 12. 2015 a právoplatnosti rozhodnutia zo dňa

19. 11. 2015 o zastavení odvolacieho konania, bolo v spisovom materiáli a v registri súdu

vyznačené nadobudnutie právoplatnosti rozsudku zo dňa 30. 4. 2014 dňom 31. 5. 2014.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov zaujala stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

podaním z 26. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedla:

„Rozhodne nesúhlasíme s tvrdením Okresného súdu Košice – okolie..., že v súdnom

konaní vedenom pod spis. zn. konal priebežne a nie sú tam dlhšie časové

obdobia nečinnosti. ...

Rovnako sa ohradzujeme voči tvrdeniu Okresného súdu, že ďalší postup v konaní

vedenom pod spis. zn. závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod spis. zn.

.

Uznávame, že konania vedené pod spis. zn. a sú

čiastočne podobné, čo evokuje najmä totožná skupina účastníkov týchto konaní. Avšak,

skutkový stav týchto konaní je odlišný...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré patrí ku štandardnej

rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd konštatuje, že

k faktickej zložitosti veci, a tým aj k predĺženiu konania mohol prispieť väčší počet

účastníkov na strane odporcov aj navrhovateľov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd

nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v konaní v doterajšom priebehu a zistil, že okresný súd

od 14. októbra 2011 vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu

vo veci samej. Celková doba nečinnosti okresného súdu tak predstavuje viac ako 4 roky.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o tom, že postup v napadnutom

konaní závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré bolo začaté

skôr, a preto bol spis vo veci sťažovateľov vedený pod sp. zn. pripojený

k spisu sp. zn. , ústavný súd neakceptoval. Ide iba o tvrdenie predsedníčky

okresného súdu, ktoré zo spisu vedeného pod sp. zn. nevyplýva.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

3 500 € pre každého z nich, čo odôvodňujú dlhoročnou právnou neistotou a z toho

prameniacou frustráciou.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, význam

veci pre sťažovateľov) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľom

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € pre každého z nich, ktoré je okresný súd povinný

zaplatiť im v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) úhradu trov

konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v celkovej sume 1 974,77 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) v sume 1 096,27 € vrátane režijného paušálu. Keďže právna

zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 1 315,52 €.

Ústavný súd úhradu trov konania za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016

(stanovisko z 26. februára 2016 k vyjadreniu okresného súdu) sťažovateľom nepriznal,

keďže toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie

ústavného súdu.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016