Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/16/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, právne zastúpený: Lacko & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Miletičova 46, 821 08 Bratislava, IČO: 55 028 845, proti žalovanému v 1. rade: SUN lakes apartments s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, 903 01 Senec, IČO: 46 335 838 a žalovanému v 2. rade: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, obaja právne zastúpení: JUDr. Michaela Pobijak, advokátka so sídlom Šumavská 26, 821 08 Bratislava, IČO: 52 272 699, o zaplatenie 1 440 eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 2. rade, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. -144 zo dňa 18.10.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. -144 zo dňa 18.10.2023 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. -144 zo dňa 18.10.2023 (ďalej aj ako ,,uznesenie súdu prvej inštancie“ alebo aj ako ,,napadnuté uznesenie“), zamietol návrh žalobcu spoločnosti Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776 (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému v 2. rade spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA s. r. o., Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704 (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“), na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 20.09.2023 (ďalej aj ako ,,predmetný návrh“, č.l. 111 s. sp.), ktorým sa žalobca po podaní žaloby o zaplatenie 1 440 eur s príslušenstvom domáhal od žalovaného v 2. rade zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým by došlo k prevodu vlastníckeho práva, alebo jeho časti alebo k zaťaženiu právom žalovaného v 2. rade, či tretej osoby, ktorejkoľvek z nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade, presne špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade presne špecifikovaných v predmetnom návrhu a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom konania vo veci samej.

2. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovanému v 1. rade poskytoval právne služby za odmenu, ktorú mu však neuhradil. Následne žalobca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 06.12.2019 dohodu o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade uznal právny dôvod a výšku svojho dlhu voči žalobcovi v sume 1 440 eur s príslušenstvom s tým, že žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade (ďalej obaja aj ako „žalovaní“), ktorý mal voči žalobcovi a zároveň sa zaviazal, že za žalovaného v 1. rade splní záväzok žalobcovi v prípade jeho nesplnenia žalobcovi.

Ďalej žalobca poukázal na zlú finančnú situáciu žalovaného v 2. rade, o ktorej podľa jeho názoru svedčia viaceré články zverejnené napr. na portály aktuality.sk. Z lustrácie žalovaného v 2. rade vykonanej prostredníctvom portálu Epi monitoring dňa 13.09.2023 zistil, že žalovaného v 2. rade vlastnia cyperské obchodné spoločnosti, a že na poistnom voči Sociálnej poisťovni dlhuje sumu 487 594,54 eura, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s. dlhuje sumu 24 532,36 eura, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. dlhuje sumu 107 757,96 eura a voči Slovenskej republike dlhuje na daniach sumu 3 151 016,96 eura. V nadväznosti na uvedené Finančná správa Slovenskej republiky určila žalovanému v 2. rade index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“. Celková zadlženosť majetku žalovaného v 2. rade je odhadovaná na 85,55 % a na hnuteľný majetok žalovaného v 2. rade boli zriadené viaceré záložné práva v sumách pohybujúcich sa v miliónoch eur. Voči žalovanému v 2. rade sú vedené viaceré súdne a exekučné konania a z výpisov z listov vlastníctva týkajúcich sa nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve vyplýva, že všetky nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom tretej osoby.

Žalobca dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia videl v potrebe zabezpečenia svojej pohľadávky 1 440 eur s príslušenstvom, nakoľko mal dôvodnú obavu, že vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči žalovanému v 2. rade bude zmarená v dôsledku pribúdania nových záložných práv na nehnuteľný majetok žalovaného v 2. rade, narastania celkového dlhu žalovaného 2. voči Slovenskej republike na dani a poistnom a voči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní vedených voči žalovanému v 2. rade. Mal za to, že postupným zmenšovaním exekvovateľného majetku žalovaného v 2. rade tak dôjde k strate vymáhateľnosti jeho pohľadávky voči žalovanému v 2. rade.

3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol s poukazom na ustanovenia , a , a , , (ďalej len ako „CSP“) tak, že napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade žalobca neosvedčil podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmetom konania vo veci samej je zaplatenie sumy 1 440 eur, pričom v konaní vo veci samej sa žalovaní bránili, žalovanú sumu spochybňovali a zdôrazňovali, že k žiadnemu omeškaniu so zaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, nakoľko všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom štádiu konania nebolo osvedčené, že je daná pohľadávka žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd zriadil zabezpečovacie opatrenie a nariadil neodkladné opatrenie. Dôvodil, že existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaní spochybnili bude skúmať v rámci konania vo veci samej, keďže v skrátenom konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo nariadenie neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že inštitút zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, preto sa na ich nariadenie vyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, a to existencia bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z uvedených predpokladov nebol podľa súdu prvej inštancie naplnený, nakoľko žalobca neosvedčil, že žalovaní sa zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v 2. rade je v strate, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť mali podľa názoru súdu prvej inštancie len charakter domnienok a predpokladov, keďže internetový článok o tom, že pumpy zívajú prázdnotou a epi monitoring žalovaného v 2. rade o vývoji jeho ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné majetkové pomery žalovaného v 2. rade. Takisto údaje o podlžnostiach žalovaného v 2. rade v Sociálnej poisťovni, či plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by nebol schopný v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá

je neprimerane nízka v pomere k obmedzeniu práv a oprávnených záujmov žalovaného v 2. rade, ku ktorému by došlo nariadením požadovaného opatrenia, čo by mohlo mať tiež za následok nerovnovážne postavenie sporových strán v konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto predmetný návrh zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa , , , a teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou, či žalovaný v 2. rade ešte má možnosť zvrátiť svoj neúspech v konaní vo veci samej, ak by do konania predložil relevantné dôkazy, teda či súd môže takéto dôkazy vzhľadom na štádium konania ešte prijať bez porušenia zásady rovnosti zbraní strán sporu. Žalobca mal za to, že svoju pohľadávku voči žalovanému v 2. rade preukázal a uviedol, že žalovaní svoje tvrdenia o zaplatení žalovanej pohľadávky nijakým spôsobom nepreukázali.

Ďalej žalobca namietal, že v konaní riadne preukázal ohrozenie exekúcie svojej pohľadávky voči žalovanému v 2. rade, keď k návrhu pripojil dôkazy osvedčujúce jeho zlú ekonomickú situáciu v podobe internetových článkov, výstupov z portálu Epi monitoring týkajúcich sa žalovaného v 2. rade, ako aj v podobe údajov o jeho dlhoch, či porušovania povinností žalovaného v 2. rade, a to nielen vo vzťahu k nemu.

Podľa názoru žalobcu, ak by žalovaný v 2. rade mohol a chcel uhradiť svoje dlhy, už by ich dlhy uhradil a zbytočne by nenavyšoval svoje záväzky voči nemu a ďalším subjektom o príslušenstvo, či o trovy konaní. Mal za to, že nie je dôvodné očakávať, že žalovaný v 2. rade mu dobrovoľne uhradí dlh. V prípade predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve nielenže mu dlh dobrovoľne neuhradí, ale už ani nebude možné úhradu dlhu zabezpečiť. Prostriedky z predaja nehnuteľností môžu smerovať na účet, ktorý nepatrí žalovanému v 2. rade, a ktorý nie je možné zabezpečiť bez právneho vzťahu žalobcu k jeho disponentovi a bez vedomosti žalobcu o existencii takéhoto účtu a o prijatí úhrady kúpnej ceny z predaja nehnuteľností žalovaného v 2. rade na takýto účet. Ak by aj žalovaný v 2. rade prijal kúpnu cenu za svoje nehnuteľnosti na vlastný účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v prospech jeho iných veriteľov a žalobca sa k svojim prostriedkom nedostane. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca zabezpečenie nehnuteľností žalovaného v 2. rade alebo len niektorých z nich, za jediný spôsob, ako zabezpečiť vymáhateľnosť predmetnej pohľadávky voči nemu.

Ohľadom proporcionality žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd nebol viazaný formuláciou návrhu, ani rozsahom navrhovaného neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia, ale mohol a mal nariadiť zabezpečovacie a neodkladné opatrenie napríklad voči len jednej (napr. tej najmenej hodnotnej) z navrhovaných nehnuteľností žalovaného v 2. rade. Taktiež mohol nariadiť len neodkladné opatrenie alebo zriadiť len zabezpečovacie opatrenie.

Žalobca argumentoval, že ak by bol žalovaný v 2. rade nemajetný, predmetný návrh by nedával zmysel, keďže by nebolo prostredníctvom čoho zabezpečiť jeho pohľadávku. Poukázal na dlhy žalovaného voči Sociálnej poisťovni v sume 487 594,54 eura, na poistnom voči spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s. v sume 24 532,36 eura, na poistnom voči spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. v sume 107 757,96 eura a voči Slovenskej republike na daniach v sume 3 151 016,96 eura. Uviedol, že po odpočítaní záväzkov síce žalovanému v 2. rade za rok 2022 zostalo ku dňu 31.12.2022 imanie vo výške 4 583 932 eur, avšak jeho finančná situácia sa mohla odvtedy výrazne zmeniť. Dôvodil, že k strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade môže dôjsť aj v dôsledku úkonov nevykonaných z jeho strany. Žalovaný v 2. rade sa nemusí zbavovať svojho majetku, pre stratu vymožiteľnosti jeho pohľadávky stačí, že sa jeho exekvovateľný majetok zmenšuje napríklad v dôsledku postupného pribúdania záložných práv na jeho majetok. Je zrejmé, že ak dôjde k výkonu predmetných záložných práv tretích osôb, môže bez zriadenia súdneho či exekučného záložného práva v prospech žalobcu dôjsť k strate vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky. Ak by čakal s návrhom na zriadenie záložného práva až do exekučného konania, poradie záložného práva žalobcu by už nemuselo byť dostačujúce pre uspokojenie jeho pohľadávky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry zrušil napadnuté uznesenie a aby nariadil navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby vo veci nariadil navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie. Zároveň žalobca navrhol, aby mu odvolací súd priznal voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.01.2024 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný v 2. rade s tým, že v danej veci neboli splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že vzhľadom na predmetné nehnuteľnosti označené v predmetnom návrhu, by išlo zjavne o porušenie princípu proporcionality, nakoľko ich hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu, čo je zjavné aj bez nutnosti presného určenia hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Ďalej uviedol, že žalobca kvalifikovane neosvedčil ním tvrdenú hrozbu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Dôvodil, že existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä s ohľadom na jeho celkový stav majetku.

K uplatnenému predmetnému nároku žalobcu žalovaný v 2. rade uviedol, že tento neuznáva, nakoľko bol riadne a včas žalobcovi uhradený. Dôvodil, že k ukončeniu poskytovania právnych služieb pre žalovaného v 1. rade došlo zo strany žalobcu, avšak nie na základe neuhradenia odmeny za právne služby. Pri odovzdávaní agendy a podkladov žalobca neposkytol žalovanému v 1. rade žiadne vyúčtovanie nedoplatkov. Žalovaný v 2. rade namietal, že by vystavené faktúry žalobcom boli žalovaným riadne doručené, resp. že by dali na vykonanie služieb pokyn. Zároveň žalovaný v 2. rade uviedol, že dohodu o jeho pristúpení k záväzku neeviduje vo svojom účtovníctve, a preto spochybňuje aj jej platnosť.

Vzhľadom na uvedené žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a a postupom bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne ( ).

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Odvolací súd posúdil návrh žalobcu v kontexte predložených dôkazov a vyššie uvedených zákonných ustanovení a konštatuje, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia a teda nesplnil podmienky pre ich nariadenie.

22. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). 24. Súd pri rozhodovaní o návrhu musí mať teda rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

25. V prebiehajúcom súdnom konaní sa súdne strany sporia o existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú si žalobca nárokuje z titulu vystavených faktúr za poskytnutie právnych služieb za právne zastúpenie voči žalovanému v 1. rade a na základe zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 06.12.2019 (č.l. 14 s. sp.) aj

voči žalovanému v 2. rade. Žalobca návrhom na vydanie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa snažil dosiahnuť zabezpečenie vymoženia svojej pohľadávky obmedzením vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k jeho nehnuteľnostiam. Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje so skutkovým zistením, tak i s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a k odvolaniu žalobcu dodáva, že z priložených listinných dôkazov nemal za dostatočne osvedčené základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to jednak čo do osvedčenia pohľadávky žalobcu v sume 1 440 eur s príslušenstvom, ktorú žalovaný v 2. rade spochybnil a poprel s odôvodnením, že už bola uhradená a to s poukazom na výpis z účtu a účtovníctvo žalobcu. Existenciu pohľadávky žalobcu bude skúmať súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej, keďže v konaní o návrhu zriadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo nariadenie neodkladného opatrenia vykonanie dokazovania nie je možné. A jednak nemal osvedčenú odôvodnenú obavu, že budúca exekúcia bude zmarená. V uvedenom kontexte žalobca síce poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného v 2. rade jednak lustráciou cez portál EPI a jednak článkami v médiách no nijakým spôsobom neopísal žiadne konanie žalovaného v 2. rade, ktoré by priamo nasvedčovalo zbavovaniu sa jeho majetku. Odvolací súd taktiež nemal osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade už nevykonáva podnikateľskú činnosť ako zdroj príjmu. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v 2. rade nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť má podľa odvolacieho súdu charakter len domnienok, keďže internetový článok o tom, že pumpy zívajú prázdnotou a epi monitoring žalovaného v 2. rade o vývoji jeho ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné majetkové pomery žalovaného v 2. rade. V tomto kontexte odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.07.1997 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998) v zmysle ktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v predmetnom návrhu a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo, a to aj vzhľadom na jeho tvrdenie o imaní žalovaného v 2. rade vo výške 4 583 932 eur ku dňu 31.12.2022 s poukazom na výšku predmetnej pohľadávky v sume 1 440 eur s príslušenstvom (bod 2.7 a 2.9 odvolania žalovaného v 2. rade, č.l. 154 a 155 s. sp.), teda nebolo osvedčené, že by žalovaný v 2. rade nebol schopný žalovanú sumu v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok žalobcovi uhradiť. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v zmysle neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ide o tzv. princíp subsidiarity ochrany poskytovanej formou nariadeného neodkladného opatrenia voči možnému zriadeniu zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade žalobca nepreukázal, že prípadné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia by neposkytlo dostatočnú efektívnu ochranu jeho záujmov. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a preto napadnuté rozhodnutie v časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil.

26. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pre ustálenie existencie ktorej aj podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje samotné tvrdenie o existencii pohľadávky žalobcu a ani tvrdenie o vyhýbaní sa plneniu peňažného záväzku, resp. o existencii iných dlhov žalovaného v 2. rade. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ním tvrdenej obavy v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie žalovaného v 2. rade, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie a nepreukázal, že sa žalovaný v 2. rade zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty.

27. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017). V súvislosti s uvedeným, odvolací súd poukazuje na neprimerane nízku hodnotu pohľadávky v pomere k obmedzeniu práv a oprávnených záujmov žalovaného v 2. rade, ku ktorému by došlo nariadením požadovaného opatrenia, čo by malo za následok nerovnovážne postavenie sporových strán v konaní vo veci samej a nebola by splnená podmienka, že zriadené zabezpečovacie opatrenie nezasahuje neprimerane nad nutnú mieru do práv žalovaného v 2. rade. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti o zamietnutí návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia potvrdil.

28. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný v 2. rade doteraz nepreukázal svoje tvrdenia o úhrade predmetnej pohľadávky, a že v tomto štádiu konania by už súd nemal prihliadať na dôkazy, ktoré by ešte predložil v súdnom konaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z procesnej obrany žalovaného v 2. rade, ktorý tvrdil, že pohľadávku uhradil. Uvedené bude však predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

29. Záverom odvolací súd poznamenáva, že žalobca podal predmetný návrh len voči žalovanému v 2. rade. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia však nesprávne uviedol, že návrh smeruje proti ,,žalovaným“ (viď č.l. 144 s. sp. bod 2 napadnutého rozhodnutia). Uvedené pochybenie súdu prvého stupňa napravil odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia, kde správne uviedol, že návrh bol podaný voči žalovanému v 2. rade. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalovaný v 1. rade zanikol výmazom z obchodného registra dňom 10.06.2023. Odvolací súd konštatuje, že uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi ( a ) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a v súvislosti s odvolaním podaným proti napadnutému uzneseniu, rozhodne podľa v spojení s súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).