Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/35/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Pokoj v duši n.o., IČO: 45 732 264, so sídlom v Považskej Bystrici, Kuzmányho 903/3, právne zastúpeného ARIES LEGAL s.r.o., IČO: 54 726 417, so sídlom Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Skalná 7622/9, proti žalovanej Obci Dolná Mariková, IČO: 00 317 152, Dolná Mariková 150, právne zastúpenej LEGAL POINT s.r.o., IČO: 47 253 495, so sídlom v Považskej Bystrici, Nemocničná 979, o zaplatenie 4.984,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. novembra 2023, č.k. -98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.984,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.242,81 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,- eur, zamietol. Výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal peňažného plnenia na tom základe, že je neziskovou organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby, všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov KATKA a žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, pričom obec si túto povinnosť nesplnila. Nárok na finančný príspevok si žalobca uplatnil za klientov žalobcu, a to za p. A. B. od 01.01.2023 do 31.12.2023 vo výške 3.741,24 eur a za p. C. D. od 01.01.2023 do 30.04.2023 vo výške 1.242,81 eur. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a nesporných skutkových zistení konštatoval, že medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca je nezisková organizácia, ktorá ako neverejný poskytovateľ poskytuje všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme v zariadení s názvom Zariadenie pre seniorov KATKA, a službu neposkytuje s cieľom dosiahnutia zisku. Je nesporné i to, že žalovaná je obec, ktorej obyvateľom 1/ p. A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX sú, resp. boli zo strany žalobcu v priebehu rozpočtového roka 2023 poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu, a to pani A. B. od

01.01.2023 do trvá a pánovi C. D. od 01.01.2023 do 30.04.2023. Nesporné je i to, že žalobca požiadal žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby pre klientov žalobcu (odkázané osoby), ktorí klienti žalobcu rovnako požiadali o poskytnutie tohto finančného príspevku prostredníctvom žalobcu. Potreba poskytnutia sociálnej služby pre vyššie uvedených obyvateľov obce - žalovanej bola preukázaná právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu ako podkladom pre vydanie daného rozhodnutia. No a napokon je medzi stranami nesporné i to, že žalobca vyzval žalovanú na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a na uzavretie zmluvy podľa a nasl. , že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu tejto zmluvy a že žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplatila žalobcovi ním žiadaný finančný príspevok. Z listinných dôkazov predložených žalovanou - Výzva obce k podpisu zmluvy zo dňa 05.05.2023, podacieho lístku, Odpoveďou zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.02.2023, Výpočet výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o. a z návrhu Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku – mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná zaslala tieto listiny žalobcovi. V liste zo dňa 05.05.2023 vyzvala žalovaná žalobcu k podpisu zmluvy, ktorej návrh spolu s Odpoveďou zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.02.2023 a Výpočtom výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o. tvoril prílohu predmetného listu žalovanej zo dňa 05.05.2023, a ktorá výška finančného príspevku predstavovala sumu 74,96 eur. V danom liste zároveň žalovaná obec nespochybnila právo žalobcu na úhradu príspevku zo strany obce, rozporovala však výšku finančného príspevku požadovaného žalobcom. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 4.984,05 eur titulom nevyplateného finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby s prísl. s odôvodnením, že táto povinnosť žalovanej vyplýva z ustanovenia a . Žalobca poskytuje/poskytoval sociálnu službu v zariadení pre seniorov obyvateľom obce - žalovanej - p. A. B. od 01.01.2023 do trvá a p. C. D. od 01.01.2023 do 30.04.2023. Sporným zostalo, či pre poskytovanie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce pre žalobcu je nevyhnutná existencia písomnej zmluvy medzi žalovanou a žalobcom o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a následne tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Zdroje financovania sociálnych služieb poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby sú vymenované v ustanovení , pričom jedným z týchto zdrojov financovania je i finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, a to za podmienok ustanovených týmto zákonom ( citovaného zákona). Už z predmetného ustanovenia je teda zrejmé, že zákon financovanie sociálnych služieb formou finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podmieňuje splnením podmienok ustanovených . Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme je upravená v a nasledujúcich . V ustanovení sú pritom stanovené podmienky, po splnení ktorých je obec následne povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. To, že po splnení podmienok je obec povinná predmetný finančný príspevok poskytovať, vyplýva z ustanovenia , resp. 5 . Tieto podmienky však musia byť splnené kumulatívne, inak obec nie je povinná daný finančný príspevok poskytnúť. V ustanovení je uvedená prvá podmienka, ktorá musí byť splnená, a síce že subjektom, ktorému obec poskytne finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, je neverejný poskytovateľ sociálnych služieb, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje okrem iných i sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov (. ). Z ustanovenia vyplýva, že subjekt uvedený v predchádzajúcej vete poskytuje danú sociálnu službu vo verejnom záujme. Splnenie týchto podmienok bolo v konaní preukázané, nakoľko žalobca je skutočne takýmto subjektom, čo medzi stranami nebolo sporné. Z ustanovenia vyplýva ďalšia podmienka, a síce, že prijímateľ sociálnej služby, ktorú mu poskytuje neverejný poskytovateľ vo verejnom záujme, je na túto sociálnu službu odkázaný. Aj splnenie tejto podmienky bolo v konaní preukázané, keďže žalovaná vydala dňa 08.06.2022 a 31.08.2018 rozhodnutia, že p. A. B. a p. C. D. sú odkázaní na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Ďalšia podmienka vyplýva z ustanovenia , a síce že neverejný poskytovateľ sociálnej služby doručil obci zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v až 41 predmetného zákona. Pre daný prípad je podstatné, že sociálna služba, ktorú poskytuje/poskytoval žalobca pre obyvateľov obce - žalovanej p. B. a p. D., je/bolo zariadenie pre seniorov, a teda ide o sociálnu službu uvedenú v . Skutočnosť, že žalobca prevádzkuje práve zariadenie pre seniorov a že žalobca

doručil žalovanej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (ide o zmluvu podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o sociálnych služieb), ktoré žalobca uzatvoril s p. A. B. a p. C. D. rovnako nie je v konaní sporná, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že splnenie aj tejto podmienky bolo v konaní preukázané. Ďalšou podmienkou je, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby podá obci žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, čo vyplýva z ustanovenia . Splnenie tejto podmienky mal tiež súd prvej inštancie tiež zo strany žalobcu preukázané a nebolo to taktiež medzi stranami sporné. No a napokon, podmienkou, ktorej splnenie je nevyhnutné na to, aby žalovaná - obec poskytla žalobcovi finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, je existencia písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby, teda medzi žalovanou a žalobcom, čo vyplýva z ustanovenia . Uzatvorenie takejto zmluvy o poskytovaní finančného príspevku medzi žalobcom a žalovanou však za preukázané nemal. Uviedol, že obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a táto povinnosť jej vzniká priamo zákonom, avšak až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok a nie len na základe ust. a ako argumentoval žalobca. Inak povedané, pokiaľ niektorá z vyššie uvedených podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ by pripustil argumentáciu žalobcu, podľa ktorej povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vyplýva len z ustanovenia v spojení s zákona o sociálnych služieb, takáto argumentácia by viedla k tomu, že by postačovalo pre vznik povinnosti obce splniť podmienky v týchto ustanoveniach zákona zakotvené, a síce, že subjekt, ktorému by mala obec plniť, musí byť neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje napr. sociálnu službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov (), a ktorý obci doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (). Uviedol, že takýto výklad nie je správny, nakoľko ako vyplýva z ďalších odsekov , pre vznik povinnosti obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby je nevyhnutné, aby boli splnené i ďalšie podmienky, a síce že subjekt poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme, že prijímateľ sociálnej služby, ktorú mu poskytuje neverejný poskytovateľ vo verejnom záujme, je na túto sociálnu službu odkázaný, že neverejný poskytovateľ sociálnej služby podá obci žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, a tiež existencia písomnej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Dôvodil, že je teda potrebné, aby obec mala s neverejným poskytovateľom uzatvorenú aj zmluvu o poskytovaní finančného príspevku podľa . Bez uzatvorenia danej zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je možné tento príspevok poskytnúť, nakoľko na okamih uzatvorenia danej zmluvy je dokonca naviazaný najskorší možný okamih začatia poskytovania tohto finančného príspevku ( veta prvá ). Súd prvej inštancie konštatoval, že jeho argumentáciu potvrdzuje aj materiál, ktorý v priebehu sporu predložil žalobca. Ide o Informáciu k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby z júna 2023 (č. l. 61 spisu), kde na strane 7 predmetného materiálu sú uvedené základné, resp. osobitné podmienky, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, medzi ktoré základné podmienky patrí i uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí FPP medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby ( ). Súd prvej inštancie na podporu argumentácie o potrebe uzatvorenia zmluvy o poskytovaní finančného príspevku ( ) poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.09.2020, v ktorom rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že rozhodujúce pre posúdenie žalovaného nároku je zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa bez uzatvorenej zmluvy finančný príspevok nevypláca. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29.11.2022 s tým, že je síce zrejmé, že v uvedenom konaní súd posudzoval zistený skutkový stav v zmysle účinného do 31.12.2021, rozhodnutie je však aj napriek tomu použiteľné aj na súdený prípad. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , súd prvej inštancie uviedol, že dané rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola pre súd záväzná, a to aj s poukazom na odlišné vyššie citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Keďže v konaní bolo nesporné, že písomná zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi

žalovanou obcou a žalobcom ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená, žalovanej obci doposiaľ nevznikla povinnosť žalobcovi takýto finančný príspevok poskytnúť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby totiž vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal argumentami strán sporu ohľadne výšky finančného príspevku. Za potrebné súd prvej inštancie považoval uviesť, že aj podľa jeho názoru sa obec nemôže po splnení zákonom stanovených podmienok zbaviť povinnosti poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. V konaní nevyšlo najavo, že by sa žalovaná obec stavala odmietavo k plneniu si svojich povinností, napokon z obsahu spisu je zrejmé, že listom zo dňa 05.05.2023 žalovaná vyzvala žalobcu k uzavretiu zmluvy podľa . K uzavretiu tejto zmluvy však nedošlo z dôvodu rozdielnych názorov strán sporu ohľadom výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Keďže žalovaná mala plný úspech, priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník s poukazom na .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , a . Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v rozpore so o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podmienil zákonom uloženú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (ďalej len „FPP“) neverejnému poskytovateľovi v v spojení s odsekom 5 neexistujúcou podmienkou „...uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby ( ).“, na základe čoho dospel k (nesprávnemu a nezákonnému) právnemu posúdeniu veci. Poukázal na ust. , ktoré ukladá obci (žalovanej) nepodmienenú obligatórnu zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku (ďalej len „FPP“) žalobcovi. Dôvodil, že v predmetnom ustanovení sa neuvádza žiadna zákonná podmienka, ktorá by podmieňovala zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať FPP. Uviedol, že žiadnym spôsobom nepodmieňuje povinnosť kumulatívneho splnenia podmienok na vznik povinnosti obce poskytovať finančný príspevok, bez ktorého kumulatívneho splnenia (neexistujúcich) podmienok nevzniká obci povinnosť poskytovať FPP. Mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s dikciou ust. podmienil zákonom uloženú povinnosť obci poskytovať FPP neexistujúcou podmienkou, na základe ktorej v rozpore so zákonom sankcionoval žalobcu (takúto sankciu zákon neukladá) tým, že odmietol priznať súdnu ochranu žalobcom uplatňovaného nároku. Nepodmienená obligatórna povinnosť poskytnúť žalobcovi finančný príspevok (FPP) je obci explicitne uložená zákonom. Žalobca poukazoval na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. s tým, že v zmysle citovaného nálezu majú chránené právo odkázaných osôb na dofinancovanie sociálnej služby prostredníctvom FPP ako zákonom uloženou povinnosťou obce, prednosť pred nezákonným výkonom samosprávy obcou, ktorá nerešpektuje zákonom uložené povinnosti a tieto neplní. V právnom štáte musí mať prednosť princíp právnej istoty a ochrana práv a právom chránených záujmov jednotlivcov pred nezákonným výkonom štátnej správy. Uzavretie alebo neuzavretie predmetnej zmluvy nezmení a nemá vplyv na zákonom uloženú obligatórnu nepodmienenú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou (opomenutím) nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie či výklad ich sporného plnenia súdom prvej inštancie nemôže byť na ujmu žalobcu. Dôvodová správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti (a nároku žalobcu) v ust. až 4 sa teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. Žalobca poukázal opätovne i na rozsudok Krajského súdu v Prešove s tým, že súhlasí, že toto nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, odôvodňuje účel a povahu (deklaratórnej) zmluvy, s ktorou argumentáciou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal a túto prehliadol. Mal za to, že v tomto smere argumentácia súdu prvej inštancie, vo vzťahu k ním uvádzaným rozhodnutiam KS v Trnave sp. zn. a rozhodnutie NS SR sp. zn. sa javí ešte viac zmätočná a arbitrárna, keďže ani uvedené rozhodnutia uvádzané súdom prvej inštancie nepredstavujú ustálenú súdnu prax a ani neriešia otázku, ktorá je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého rozhodnutia, argumentáciu, ktorá sa mu nápadne hodí na

dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci, ale navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie KS v Trnave vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.2021, ktorú skutočnosť pri výklade predmetného ustanovenia žiadnym spôsobom nezohľadňuje, nepodrobuje právnemu (kritickému) posúdeniu (najmä v kontexte prijatej novely a jej účelu) a už vôbec sa nezaoberá (historickým) výkladom znenia ust. v kontexte predchádzajúcich právnych úprav (s prihliadnutím na v minulosti platnú fakultatívnu povinnosť obce poskytovať FPP), a v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkal, že vychádzalo z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.12.2021, ktorá pre účely poskytnutia FPP obcou upravovala v podmienku – predchádzajúcej žiadosti obce o zabezpečenie sociálnej služby pre odkázanú osobu. V uvedenej súvislosti poukázal na nové znenie ustanovenia účinného od 01.01.2022. Dôvodil, že cieľom zákonodarcu bolo odstrániť akúkoľvek podmienenosť poskytnutia FPP a zaviesť obligatórnu povinnosť jeho poskytnutia. Cieľom bolo odstrániť podmienenosť tohto nároku. Zdôraznil, že povinnosť obce poskytovať FPP je obligatórna a nie je ničím podmienená. Sám zákonodarca s poukazom na dôvodovú správu odstránil akúkoľvek podmienenosť vzniku povinnosti poskytovať FPP. Výklad zákonných ustanovení súdom prvej inštancie preto nemôže obstáť, je právne neudržateľný a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Paragraf 75 ods. 14 nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až na základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, avšak povinnosť jeho poskytnutia vyplýva priamo zo zákona. Obligatórna povinnosť obce poskytovať finančný príspevok je v súčasnej právnej úprave účinnej od 01.01.2022 upravená priamo zákonom. Táto povinnosť obce je nepodmienená akoukoľvek písomnou zmluvou, okrem písomnej zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uzavretej medzi poskytovateľom a odkázanou osobou podľa , ktorej uzavretie bolo v konaní nesporné. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. uviedol, že ani toto nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k prejednávanej predbežnej otázke, t.j. potrebe uzavretia zmluvy na vznik povinnosti obce poskytovať FPP, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa NS SR žiadnym spôsobom nevyjadril v rámci právneho posúdenia k obsahu a účelu ust. a povahe zmluvy. Trval na tom, že súd prvej inštancie nemôže prihliadať ani na rozhodnutie KS v Trnave a jeho závery si bez ďalšieho osvojiť, s jeho obsahom sa dostatočne nevysporiadať a zároveň neprihliadať na rozhodnutie KS v Prešove, ktoré rieši deklaratórnu povahu a účel zmluvy, ktorej neuzavretie súd prvej inštancie namieta ako neexistujúcu podmienku pre vznik povinnosti obce poskytovať FPP. Žalobca mal za to, že ním uplatňovaný nárok je nepodmienený. Mal za to, že ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa mal predstavovať akúsi domnelú (odkladaciu) podmienku ( ) vzniku nároku žalobcu, žalobca poukázal na ust. , podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky (uzavretie písomnej zmluvy podľa ) na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným. Skutočnosť, že žalovaná odmietla uzavrieť predmetnú zmluvu, nemôže byť na ťarchu žalobcu napriek tomu, že má žalobca prostredníctvom odkázanej osoby zákonom priznaný nárok na poskytnutie finančného príspevku pre odkázanú osobu a žalovaná povinnosť tento finančný príspevok poskytovať. Účelom prijatej novely zákona bolo zavedenie obligatórnej povinnosti obce poskytovať finančný príspevok, nie umožnenie obci sa vyhnúť plneniu tejto zákonom uloženej povinnosti poskytovať finančný príspevok. Žalobca poukazoval tiež na skutočnosť, že ním prezentovanému výkladu svedčí okrem zákona, dôvodovej správy k novele , judikatúry a FAQ zverejnené na stránke MPSVaR (viď znenie žaloby). Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v celom rozsahu abstrahoval nielen od účelu predmetnej právnej úpravy predpokladanej novelou č. , t.j. obligatórna povinnosť poskytovať finančný príspevok, ale žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že tento finančný príspevok sa poskytuje na obdobie príslušného rozpočtového roka (t.j. v danom prípade roka 2023) a ust. o.i. určuje povinnosť poskytnutia FPP preddavkovo a prvý preddavok je obec povinná poskytnúť do konca februára príslušného rozpočtového roka (2023). Je teda zrejmé, že konštatovanie súdu o tom, že „...na okamih uzatvorenia danej zmluvy je dokonca naviazaný najskorší možný okamih začatia poskytovania tohto finančného príspevku... (bod 36 odôvodnenia rozhodnutia)“, nemôže obstáť a ide rovnako o arbitrárne a právne neurdržateľné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže zákonodarca explicitne v ust. určil splatnosť prvého preddavku do konca februára príslušného rozpočtového roka (bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je uzavretá medzi žalobcom a obcou deklaratórna zmluva podľa ), pričom splatnosť akéhokoľvek ďalšieho preddavku nastáva deň nasledujúci, keďže táto nie je určená a žalobca sa môže bez ďalšieho, vzhľadom na obligatórnu nepodmienenú zákonnú povinnosť obce poskytovať finančný príspevok, domáhať jeho zaplatenia. Finančný príspevok sa poskytuje na obdobie

rozpočtového roka 2023, v ktorom je žalobca povinný výšku takto poskytnutého FPP vynaložiť na sociálnu starostlivosť pre odkázané osoby a v prípade, ak nie je v danom rozpočtovom roku a na daný rozpočtový rok FPP obcou poskytnuté, vzniká na strane obce bezdôvodné obohatenie, keďže si na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky (FPP), ktoré by inak bola povinná v danom rozpočtovom roku vyplatiť žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že je úlohou súdu prvej inštancie podriadiť príslušný skutkový stav pod relevantné zákonné ustanovenia. Je zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie si obec ponechala peňažné prostriedky zodpovedajúce výške FPP za obdobie od januára do októbra 2023 (vrátane), ktoré bola žalobcovi povinná poskytnúť ( ). V čase rozhodovania odvolacieho súdu si obec ponechala aj peňažné prostriedky zodpovedajúce výške FPP za obdobie november a december 2023, ktoré bola žalobcovi povinná vyplatiť. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, napriek uvedenému má žalobca za to, že existencia nároku žalobcu z bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu preukázaná. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dostatočne zrozumiteľne odôvodnený, pričom v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s právnym názorom žalobcu o tom, že súd prvej inštancie v tejto veci na základe vykonaného dokazovania dospel k akokoľvek nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalovanej nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré vo svojom odvolaní označil žalobca. Žalobca svoj nárok vykladá len na základe jedného zákonného ustanovenia ( ) a ignoruje ostatné ustanovenia, dokonca aj tie, ktoré sa nachádzajú v rovnakom paragrafe. Žalovaná nepopiera fakt a existenciu právnej úpravy povinnosti obce podľa ustanovenia , podľa ktorej je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu. Žalobca však ignoruje všetky ďalšie predpoklady a podmienky rovnako upravené v totožnom zákone, ktoré musia byť splnené k tomu, aby sa stal príspevok splatným a povinná obec bola viazaná ho vyplatiť poskytovateľovi v zákonnej (alebo inak dohodnutej) výške. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , žalovaná má za to, že rozhodnutie nie je aplikovateľné na predmetnú vec, keďže v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalovaná obec zabezpečila poskytovanie sociálnej služby, teda, že by preukázateľným spôsobom požiadala poskytovateľa sociálnej služby – žalobcu – o poskytovanie tejto sociálnej služby. Podľa výkladu žalobcu by sa malo aplikovať na vec len jedno ustanovenie, pričom sa striktne drží len výkladu, ktorý mu vyhovuje. Je však absolútne logické a odôvodniteľné postupovať pri poskytovaní finančného príspevku v súlade s viacerými ustanoveniami , ako aj dodržiavania príslušných ustanovení podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Pre správne vyhodnotenie argumentov žalobcu je podstatný fakt, že nie je možné vnímať úpravu povinnosti obce uhrádzať finančný príspevok FPP neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby ako ultimátnu povinnosť bez akéhokoľvek vyhodnotenia a akceptácie existencie úpravy zákonných podmienok, ktoré sú v rovnakom zákone rovnako špecifikované a spolu predstavujú komplexnú úpravu daného inštitútu a povinnosti obce v zmysle „novej“ právnej úpravy od roku 2022. S poukazom na ustanovenie a v zmysle časti z dôvodovej správy k len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Žalovaná uviedla, že z fakultatívnej povinnosti obce prispievať na činnosť poskytovateľa, sa táto zmenila a obec je povinná prispievať... za splnenia zákonných podmienok, pričom právo „výberu“ poskytovateľa má práve odkázaná osoba. Žalobca nepreukázal v konaní, že v čase úpravy fakultatívneho prispievania obce na činnosť žalobcu (obdobie pred novelou do 1/2022) tento požiadal o príspevok (čo bolo jeho zákonnou možnosťou). Je logické teda, že žalovaná žiadala zdvorilo o poskytnutie údajov a preukázanie reálnosti nákladov, ktoré žalobca deklaroval žalovanej. Uzavretie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby má vplyv na poskytovanie finančného príspevku. Z dôvodu zákonnej úpravy, kedy je priamo v predmetnom ustanovení ( ) jednoznačne uvedené, že splatnosť nastáva až po podpise zmluvy, bude plniť až po jej podpise zo strany žalobcu. K tomuto však nedošlo – žalobca neposkytol súčinnosť a na podpis návrhu rezignoval. Popiera tvrdenie žalobcu, že odmietol uzavrieť zmluvu s tým, že nemohol akceptovať žiadosť o poskytnutie finančného príspevku.

Nemohol pristúpiť k podpisu zmluvy, keď žalobca odmietal rokovať o výške finančného príspevku, ktorého výška je podstatnou náležitosťou predmetnej zmluvy. V rámci konania žalovaná poukázala, že je povinná konať ako subjekt verejnej správy, je povinná hospodáriť podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Nárok žalobcu je viazaný na splnenie ostatných zákonných podmienok, ktoré žalobca svojvoľne a nedôvodne ignoroval, preto mu predmetný nárok nevznikol. Žalovaná od začiatku konania namietala absenciu písomne uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby ( ), bez ktorej nie je žalovaná povinná poskytovať finančný príspevok žalobcovi, lebo jej táto povinnosť nevznikla. Povinnosť uzatvoriť takúto zmluvu vyplýva aj z metodiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Z uvedeného materiálu, na ktorý odkazuje vo svojej argumentácii aj samotný žalobca, jednoznačne vyplýva, že sa jedná o základnú podmienku, ktorá musí byť splnená. Je pravdou, že žalobca má nárok na finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, avšak tento príspevok je podmienený splnením ostatných zákonných ustanovení. Žalobca účelovo neposudzuje svoj nárok komplexne. Žalovaná sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že rozsudok Krajského súdu v Prešove nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , v ktorom je i odkaz na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorý vyslovil názor, že pre posúdenie žalovaného nároku, je rozhodujúce zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa bez uzatvorenia zmluvy finančný príspevok nevypláca. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukazuje na FAQ, žalovaná uviedla, že v tomto smere argumentácia žalobcu neobstojí a reflektuje žalobcov mylný a opakovane nesprávny výklad a odkazovanie na zmluvu o zabezpečení sociálnej služby, ktorú však upravuje Uviedla, že žalovaná a ani súd samotný ale nikdy neargumentovali absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o zabezpečení sociálnej služby (), ale práve absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku (). Zjavne sa jedná o dva rozdielne typy zmlúv, s iným okruhom účastníkov, čo žalobca nereflektuje. Splatnosť finančného príspevku je viazaná na vznik písomnej zmluvy Až po podpise zmluvy je žalovaná oprávnená poskytovať žalobcovi finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Keďže doposiaľ nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na strane žalovanej vzniká bezdôvodné obohatenie, keďže si na úkor žalobcu ponecháva finančné prostriedky, ktoré by inak bola povinná v danom rozpočtovom roku vyplatiť žalobcovi, žalovaná sa s takouto argumentáciou nestotožňuje, nakoľko žalovanej právna povinnosť platiť finančný príspevok nevznikla, a to vzhľadom na neuzatvorenie príslušnej zmluvy so žalobcom, a preto sa nemohla žalovaná bezdôvodne obohatiť. Pre dôvodnosť uplatňovaného titulu bezdôvodného obohatenia žalovaná uviedla, že bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná porušila akúkoľvek povinnosť, v dôsledku ktorej by vznikla žalobcovi ujma, žalobca nepreukázal výšku ujmy. Zastávala preto názor, že nemožno teda nárok žalobcu odvodzovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaná na záver vyjadrenia zdôraznila, že povinnosť poskytovať príspevok teda nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Trvala na tom, že bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou a poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť a podaná žaloba je nedôvodná a podaná predčasne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca si svoj nárok, ako sa snaží argumentovať žalovaná, nevykladá len na základe jedného zákonného ustanovenia a neignoruje ostatné ustanovenia a už vôbec nie tie, ktoré sú uvedené v totožnom ustanovení zákona. Ďalej zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Uviedol, že neobstojí argumentácia žalovanej, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytovaní tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Poukázal na to, že explicitne ukladá žalovanej prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu a upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie vhodných rozpočtových opatrení. Zopakoval, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom a žalovanou, keď podľa jej názoru ustanovenie nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať

finančný príspevok vzniká až na základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, avšak povinnosť jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § a 380 , (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

6. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie istiny s príslušenstvom titulom nároku žalobcu voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobca poskytuje obyvateľom žalovanej v zariadení pre seniorov, a to vyplatenie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že doposiaľ medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí tohto finančného príspevku, a teda medzi nimi neexistuje záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť.

7. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a spočívajúce v tom, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 9. Odvolací súd ďalej skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného práva na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

15. Z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. zo dňa 02.08.2007).

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nebol povinný uvádzať a podávať výklad všetkých zákonných noriem, ktoré sa čo i len okrajovo týkajú právneho vzťahu medzi stranami a ktorých aplikácia v konaní nebola pre rozhodnutie vo veci samej podstatná. V súdenej veci predsa nebolo medzi stranami sporným, že v zmysle SR možno povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa ; že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov a že obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy ( o obecnom zriadení); že obec pri výkone samosprávy o.i. plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu ( o obecnom zriadení). Ďalej nemožno v tomto ohľade súdu prvej inštancie vytýkať, že sa nezaoberal, resp. nevyhodnocoval zdroje informácií týkajúce sa spornej problematiky, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za pramene práva (napr. odpovede MPSVaR SR na často kladené otázky, prezentované na webovom sídle ministerstva).

18. Zhrnúc uvedené možno konštatovať, že je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

19. Čo sa týka odvolacej námietky arbitrárnosti napadnutého rozsudku, vo všeobecnosti možno uviesť, že arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založený na ľubovôli súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vy- konaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúla- de s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodne- né dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogen- tnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formal- izmus), hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.

20. Ďalšie námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

21. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na obsah odvolania žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 22. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je nepochybné, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nie je medzi účastníkmi sporný, keďže dvaja obyvatelia žalovanej - A. B. a C. D., sú odkázaní na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov na základe rozhodnutia obce – žalovanej. Túto sociálnu službu im poskytuje žalobca v zariadení pre seniorov Katka, na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s menovanými. Žalobca je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom záujme na základe Tieto skutkové okolnosti nie sú sporné. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená zmluva o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie sociálnej služby v zmysle

23. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli ako z predložených dôkazov, tak i z prednesov právnych zástupcov na pojednávaní a vec posudzoval podľa správneho právneho predpisu, t. j. podľa o sociálnych službách, ktorého ustanovenia správne interpretoval. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 4.984,05 eur s príslušenstvom titulom nároku žalobcu voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú žalobca poskytuje A. B. a C. D., obyvateľom žalovanej, v zariadení

pre seniorov, a to vyplatením finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že doposiaľ medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku, a teda neexistuje medzi nimi záväzkový vzťah, na základe ktorého by žalovaná bola povinná žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že i keď v ust. §-u 75 ukladá povinnosť obci poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, tak táto povinnosť je viazaná na splnenie ďalších podmienok, uvedených v odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, pričom v odseku 14 zákon výslovne stanovuje, že finančný príspevok sa poskytuje na základe písomnej zmluvy a najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Z uvedeného znenia zákona, teda i podľa názoru odvolacieho súdu, žalovanej vznikne povinnosť platiť predmetný finančný príspevok až po uzatvorení zmluvy medzi sporovými stranami, k čomu doposiaľ nedošlo, a preto súd správne žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol. Tento právny názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá i súdnej praxi najvyšších súdnych autorít, ktorú je nevyhnuté pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle , a to rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.09.2020, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že ustanovenie potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu, keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy. Žalobcom citované texty právnej teórie, ktorých autorkou je doc. Tekeli J.: Zmena financovania sociálnych služieb obcou, 2022 a Poskytovanie finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb, 2022, publikované na Portáli pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, taktiež nie sú s uvedeným v rozpore, keď z nich vyplýva v tomto ohľade len to, že novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC, čo v konaní sporné nebolo. Keďže súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil, odvolací dôvod podľa nie je daný.

25. Podstatným v predmetnom konaní bolo právne posúdenie a vyloženie ustanovení vo vzťahu ku vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Cob 46/2017, ale svoje rozhodnutie podoprel judikatúrou (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29.11.2022), z ktorej len selektívne vybral zo znenia rozhodnutia „argumentáciu, ktorá sa mu nápadne hodí na dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci“, hoci sám priznáva, že predmetné rozhodnutie vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.2021, odvolací súd v prvom rade uvádza, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax, ktorú sú súdy povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať v zmysle je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na do pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

26. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia žalobcu, týkajúca sa toho, že ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa malo predstavovať akúsi domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, podľa platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny úkon nepodmieneným s tým, že v konaní je nesporné, že žalovaná odmietla uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa , neuzavretie tejto zmluvy je mu

na prospech a povinnosť obce poskytnúť mu finančný príspevok je potom nepodmienená, je nesprávna. Podmienky v zmysle sa môžu stať obsahom právneho úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Podmienka uzavretia písomnej zmluvy medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby stanovená v nemá charakter takejto súkromnoprávnej podmienky, dojednanej stranami v rámci ich právneho úkonu podľa , ale ide o zákonný predpoklad vzniku nároku žalobcu (naviac vyplývajúci z normy verejného práva).

27. Pokiaľ žalobca namietal, že súd mal vec posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ani táto jeho námietka nie je dôvodná. Možno súhlasiť s tým, že stranami sporu vykonané právne posúdenie veci nie je pre súd záväzné a súd sám podriaďuje zistený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu, avšak v danom prípade je posúdenie nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia vylúčené. V konaní nebolo preukázané, že obec porušila akúkoľvek povinnosť, v dôsledku ktorej by vznikla žalobcovi ujma, žalobca nepreukázal výšku ujmy, preto nemožno akceptovať ani nárok žalobcu odvodzovaný z titulu bezdôvodného obohatenia.

28. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

29. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).