Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_5Cob-46-2017.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Marek Koščo a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Obec Spišský Štiavnik, Hornádska 214, 059 14 Spišský Štiavnik, IČO: 00 326 569, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: HUMANITÁR, n.o. - Centrum psychosociálnej a ošetrovateľskej starostlivosti, Škultétyho 19, 080 01 Prešov, IČO: 37 886 932, právne zastúpenému Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3258,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20. decembra 2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9 100 eur od 30.6.2013 do 17.7.2013.
Mení rozsudok v ostatnej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3258,50 eur a 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 12358,- eur od 30.6.2013 do 17.7.2013 a zo sumy 3258,50 eur od 18.7.2013 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol: „Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30.9.2005 uzatvoril žalovaný ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme v znení neskorších dodatkov, a to Dodatku č.1 zo dňa 3.5.2006, Dodatku č. 2 zo dňa 4.7.2007 a Dodatku č. 3 zo dňa 27.6.2012. Podľa tejto Zmluvy o nájme žalobca ako prenajímateľ poskytol žalovanému ako nájomcovi do užívania predmet nájmu - nehnuteľnosti, a to dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1949 m2, parcelu č. XXX/ X - druh pozemku: ostatné plochy o výmere 838 m2 a parcelu č. XXXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere 212 m2 , všetky v katastrálnom území Spišský Štiavnik, okres Poprad. Žalobca a žalovaný sa ako zmluvné strany Zmluvy o nájme zo dňa 30.9.2006 dňa 19.6.2013 dohodli na ukončení predmetnej zmluvy o nájme ku dňu 31.8.2013 s tým, že žalovaný zaplatí žalobcovi do 10 dní od podpisu tejto dohody dlžné nájomné vo výške 13.000 eur. Na základe ďalšej neskoršej dohody zo dňa 19.8.2013 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, založeného Zmluvou o nájme zo dňa 30.9.2006, ku dňu 19.8.2013 a v ten istý deň i k odovzdaniu predmetu nájmu žalovaným ako nájomcom. Nakoľko žalovaný ako nájomca neužíval predmet nájmu do konca mesiaca august 2013, znížila sa dlžná suma za nájomné na sumy 12.358,50 eura. Žalovaný ako nájomca uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi časť dlžného nájomného vo výške 9.100 eur bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, a to dňa 18.7.2013. Zvyšok dlžného
nájomného vo výške 3258,50 eura žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi titulom dlžného nájomného dlhuje sumu 3258,50 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 3258,50 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinným k 31. januáru 2013, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,50 % ročného úroku z omeškania, odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu (s prihliadnutím na čiastočnú úhradu), a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 9,50 % ročného úroku z omeškania, a to zo sumy 12.358 eur od 30.6.2013 do 17.7.2013 a zo sumy 3.258,50 eura od 18.7.2013 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný žalobcovi titulom dlžného nájomného doposiaľ dlhuje sumu 3258,50 eura, napriek tomu, že žalovaný voči žalobcovi urobil úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky žalobcu vo výške 3258,50 eura oproti jeho údajnej pohľadávke. Listom zo dňa 4.9.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že vo zvyšnej časti dlžného nájomného si uplatňuje započítanie voči žalobcovi, a to z titulu pohľadávky žalovaného vo výške 3.730,65 eura za poskytnutie sociálnych služieb občianke Y. N., T.. XX.X.XXXX, H. R. XXX, G. Š. s trvalým pobytom u žalobcu. Na základe toho sa podľa žalovaného dostal žalobca voči nemu do postavenia dlžníka a žiadal od neho úhradu v prevyšujúcej časti svojej pohľadávky vo výške 472,15 eura. Toto započítanie považuje však súd za právne neúčinné, keďže si žalovaný voči žalobcovi uplatnil na započítanie neexistujúcu pohľadávku. Žalovaný odvodzoval svoj nárok na poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Uvedený nárok si žalovaný uplatnil u žalobcu po prvý - krát listom zo dňa 1.10.2010 s tým, že na základe Žiadosti obce č. 413/2010 zo dňa 15.3.2010 a Rozhodnutia žalobcu č. 1/2010 zo dňa 30.3.2010 o odkázanosti Y. N.j, uzavrel žalovaný s menovanou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby formou poskytovania starostlivosti v zariadení pre seniorov. Žalovaný uvedeným listom vyzval žalobcu na úhradu finančného príspevku vyčísleného podľa stupňa odkázanosti pani Y. N. a dĺžky poskytovania sociálnej starostlivosti. Žalobca žalovanému uplatnený finančný príspevok neuhradil a neakceptoval jednostranné započítanie pohľadávky zo strany žalovaného, nakoľko táto podľa neho neexistuje. Súd má za to, rovnako ako žalobca, že na poskytovanie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby neboli v zmysle Zákona č. 448/2008 Z. z. splnené podmienky. Podľa § 75 ods. 14 prvá veta Zákona č. 448/2008 Z.z. platného v rozhodnom čase, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. V zmysle uvedeného ustanovenia však nebola zmluva o poskytovaní finančného príspevku medzi žalobcom a žalovaným nikdy uzavretá. Zo strany žalovaného nebol žalobcovi dokonca ani nikdy doručený návrh na uzavretie takejto zmluvy. Nenastala teda právna skutočnosť, na základe ktorej by žalovanému voči žalobcovi vzniklo nárok na poskytnutie finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby poskytovanej žalovaným jeho občianske Y. N.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by došlo k uzatvorenie nejakej zmluvy ohľadne poskytnutia finančného príspevku na prevádzku sociálnej služby poskytovanej žalovaným občianske Y. N., hoci len v ústnej forme, prípadne konkludentným spôsobom. Ustanovenie § 75 ods. 14 Zákona č. 448/2008 Z.z. svojou poznámkou č. 13 odkazuje na ust. § 51 Občianskeho zákonníka. V prípade uzatvárania zmluvy podľa ustanovenia § 75 ods. 14 Zákona č. 448/2008 Z.z. je daná možnosť uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Táto skutočnosť však nemá vplyv na povinnosť uzavrieť takúto osobitne neupravenú zmluvu v zákonom predpísanej písomnej forme.“
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 663, 671 ods. 1, § 51, § 580 Občianskeho zákonníka, § 75 ods. 1, 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Úrok z omeškania priznal žalobcovi odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10 a/, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a o trovách strán sporu rozhodol odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu § 75 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Zdôraznil, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie sociálnej služby pre
svoju občiansku Y. N. žiadosťou zo dňa 15.3.2010, ktorej žiadosti žalovaný vyhovel v súlade s § 8 ods. 9 zákona o sociálnych službách. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že občianke Y. N. bola poskytovaná zo strany žalovaného sociálna služba v zariadení pre seniorov, o čom svedčí zmluva o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 18.3.2010 uzavretá medzi žalovaným a Y. N.. Odvolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že zo zákona explicitne nevyplýva, ktorá zo zmluvných strán má vypracovať a predložiť návrh zmluvy o poskytovaní finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, pri poskytovaní sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Vo vzťahu k žalobcovi však učinil kroky smerujúce k vysporiadaniu vzájomných vzťahov, ak výzvou zo dňa 1.10.2010 a opakovanou výzvou z 2.2.2011 vyzval žalobcu na zaplatenie úhrady v prepočte na mesiac od doby umiestenia Y. N.. Na tieto výzvy však žalobca nereagoval a dlh neuhradil. Žalovaný vyslovil názor, že ako nezisková organizácia splnil všetky zákonom stanovené povinnosti, čím medzi stranami sporu vznikla zmluva o poskytovaní sociálnych služieb, hoci len ústne. Preto konštatovanie súdu, že nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy ohľadne poskytovania finančného príspevku, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zakladá zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Taktiež záver súdu, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil na započítanie neexistujúcu pohľadávku je konštatovaním v rozpore s vykonaným dokazovaním, preto rozsudok v tejto časti považoval žalovaný za arbitrárny.
4. Poukazom na ustanovenie § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách žalovaný zdôraznil, že obec bola povinná poskytnúť finančné prostriedky aj bez písomnej žiadosti, reps. uzatvorenia písomnej zmluvy, nakoľko písomná žiadosť na vyšší územný celok sa podáva len alternatívne, po nesplnení obligátnej povinnosti obce uvedenej v § 75 ods. 1, 2 zákona o poskytovaní sociálnych služieb. K absencii písomnej formy zmluvy žalovaný uviedol, že nedostatok písomnej formy nemá za následok neplatnosť takejto zmluvy, keďže zákon o sociálnych službách s nedostatkom písomnej formy takýto následok nespája. V opačnom prípade by to bolo výslovne uvedené v konkrétnom ustanovení zákona. Preto je namieste považovať žalobcom podanú a žalovanou prijatú písomnú žiadosť zo dňa 15.3.2010 o umiestnenie Y. N. v domove dôchodcov za jednoznačný a určitý prejav vôle žalobcu uzatvoriť so žalovaným právny vzťah. Vzhľadom na skutočnosť, že občianka Y. N. bola prijatá do zariadenia žalovaného, vznikla žalobcovi povinnosť platiť žalovanému finančný príspevok za ním poskytované služby. Keďže žalobca nevzniesol voči postupu a výpočtu za cenu služby voči žalovanému žiadne námietky, došlo k vzájomnej akceptácii nepomenovanej zmluvy, a to aj s odkazom na ustanovenie § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu tak oprávnene započítal svoj nárok na finančných príspevok oproti nároku žalobcu, v dôsledku čoho nárok žalobcu zanikol započítaním. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovenia § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.
7. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak tieto nesprávne právne posúdil.
8. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o zabezpečenie poskytovania tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení, ktorým je 1. nocľaháreň, 2. nízkoprahové denné centrum, 3. nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu, 4. zariadenie pre seniorov, 5. zariadenie opatrovateľskej služby, 6. denný stacionár,
b) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, c) opatrovateľskú službu, d) prepravnú službu.
9. Podľa § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.
10. Citované ustanovenie § 75 ods. 1 písm. a) stanovuje povinnosť obce poskytovať finančný príspevok v prípade, ak o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiada obec. V predmetnom konaní na základe predložených listinných dôkazov a samotných prednesov strán sporu nepochybne bolo preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie sociálnej služby pre Y. N., ktorej žiadosti bolo vyhovené, teda zo strany žalovaného k poskytovaniu sociálnej služby aj reálne došlo. Začiatok poskytovania finančného príspevku je podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách viazaný na moment uzatvorenie písomnej zmluvy.
11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na formalistickom výklade citovaných ustanovení, podľa ktorého, ak nebola uzatvorená písomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným, tak nevznikol ani nárok žalovaného na finančný príspevok. Tento gramaticky výklad citovaných ustanovení je pre posúdenie dôvodnosti, či nedôvodnosti započítacej námietky, vznesenej v konaní žalovaným, nepostačujúci. U súdu prvej inštancie absentuje teleologický výklad zákona prezentovaný hľadaním účelu a zmyslu zákona, pri aplikácii ktorého by jeho doterajšie právne závery neobstali. Podľa názoru odvolacieho súdu účelom ustanovenia § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách nebolo vyhnúť sa plneniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona len z dôvodu nedodržania formy predpísanej zákonom, ale deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne (v písomnej forme) z dôvodu následného preukazovania vynaloženia finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Zákon podrobnejšie nerieši, na návrh koho má byť písomná zmluva uzavretá, preto nie je možné vylúčiť, že návrh zmluvy mal byť predložený žalobcom. Pokiaľ žalobca požiadal o sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak svojej povinnosti uhrádzať finančný príspevok sa nemohol zbaviť len z formálnych dôvodov. Neuznanie započítacej námietky žalovaného je potrebné vyhodnotiť ako konanie žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré konanie nepožíva právnu ochranu. V závere je potrebné zdôrazniť, že pasivita strán sporu pri formálnom vysporiadaní záväzkového vzťahu nemôže vytvoriť protiprávny stav, ak za existujúcej právnej úpravy absencia písomnej zmluvy nespôsobuje zároveň jej neplatnosť.
12. Pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, v súlade s vyššie uvedeným, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP iba v časti vyhovujúceho výroku, vychádzajúc z obsahu odvolania, v ktorom sa zamietavý výrok rozsudku nenamietal. Zmena rozhodnutia sa dotkla aj úrokov z omeškania z pôvodne dlžnej sumy 12358 eur z dôvodu, že pri dohode o ukončení nájomného vzťahu uzavretej dňa 19.6.2013 sa strany sporu dohodli, že dlžné nájomné vo výške 13000,- eur zaplatí žalovaný do 10 dní od podpísania predmetnej dohody. Lehota 10 dní tak uplynula dňa 29.6.2013 a k zaplateniu sumy 9100 eur (po odrátaní sumy predstavujúcej zápočet žalovaného) na účet žalobcu došlo dňa 18.7.2013. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením sumy 9100 eur od 30. 6. do 17.7.2013. Prejav smerujúci k započítaniu pohľadávky učinil žalovaný listom zo dňa 4.9.2013.
13. Započítací prejav žalovaného považoval odvolací súd za právne účinný, ktorý vo vzťahu k žalobe žalobcu bolo dôvodné zohľadniť. Pohľadávka žalobcu tak zanikla započítaním v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, § 358 a nasl. Obchodného zákonníka.
14. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolaním nebol dotknutý výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
15. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému v konaní bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Úspech žalobcu bol v nepatrnej časti, preto pri rozhodovaní o trovách strán sporu nebolo na tento prihliadané.
16. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).