Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-26-2020.pdf
PDF · 117.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci manželov: N. J., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: C. X, H., zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom: AK Na vŕšku 1, Bratislava a Z. J., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: C. X, H., zastúpená: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom: Bottova 2A, 811 09 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom J.: G. N., narodená dňa XX.XX.XXXX a F. Z., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. júna 2019, č. k. 37P/251/2018 - 82, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. júna 2019, č. k. 37P/251/2018 - 82, v napadnutej časti potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18.06.2019, č. k. 37P/251/2018 - 82 rozviedol manželstvo účastníkov N. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX a Z. J., rod. Š., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Bratislave v Starom meste, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu m.č. Bratislava - Staré Mesto vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletých budú obaja rodičia a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. N. a maloletej F. Z. sumou 220,- € mesačne na každú, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravoval, vo zvyšku súd prvej inštancie konanie zastavil a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 18.09.2018 sa manžel domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva voči obom maloletým deťom, s odôvodnením, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel, je rozvrátené. Za príčinu rozvratu manželstva označil rozdielne povahové vlastnosti, rozpory v názoroch na vedenie spoločnej domácnosti a výchovu maloletých detí, vydeľovanie ho z peňazí, zadlženie domácnosti manželkou a výhrady manželky voči jeho kamarátom a známym a jej bezdôvodnú žiarlivosť, ktoré viedli k citovému odcudzeniu účastníkov konania. Na pojednávaní uviedol aj ďalší dôvod - svoju novú známosť. Na čas po rozvode manželstva žiadal zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, bol ochotný prispievať na výživu oboch maloletých detí sumami po 150,- € mesačne, a styk s maloletými deťmi žiadal neupraviť. Vo zvyšku vzal svoj návrh späť, a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Manželka s rozvodom manželstva ani s navrhovanou výškou výživného nesúhlasila. Mala za to, že manželstvo si plní všetky funkcie, videla len krízu v manželstve a chcela zachovať toto manželstvo. Kolízny opatrovník poukázal na správu psychologičky a vyslovil názor, že je kontraproduktívne držať niekoho nasilu v partnerskom vzťahu. Odporučil manželstvo rozviesť, zveriť obe maloleté detí do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výživné určiť v sume po 250,- € mesačne a styk neupraviť. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel, keďže účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, manžel má novú známosť, vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manžel nemá záujem zotrvať v tomto vzťahu, a teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na tieto zistenia manželstvo rozviedol, pričom prihliadol aj na vyjadrenie psychologickej poradne. Na čas po rozvode manželstva maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom, s čím súhlasili účastníci konania. Čo sa týkalo výživného, súd prvej inštancie zaviazal otca platením výživného na maloletú G. N. v sume 220,- € mesačne a na maloletú F. Z. v sume 220,- € mesačne, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané veku a potrebám oboch maloletých detí, a zároveň primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. V čase rozhodovania maloletá G. N. navštevovala X. ročník ZŠ, matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletú na sumu 400,- €, ktoré všetky nepreukázala. Maloletá F. Z. navštevovala MŠ, priemerné mesačné výdavky na maloletú vyčíslila matka na sumu 380,- €, ktoré všetky nepreukázala. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj celkový záujem otca o maloleté deti, s ktorými sa stretáva týždenne niekoľko hodín, prihliadol na príjem otca v Mestskej polícii Hl. mesta SR, Bratislava s priemerným mesačným netto príjmom 1.100,- až 1.200,-€. Matka maloletých je zamestnaná v Sociálnej poisťovni, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.000,- €, poberá rodinné prídavky v sume 47,- € mesačne a má vedľajší príjem, keď upratuje v MŠ, z ktorého má mesačný netto príjem 200,- €. Súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravoval, nakoľko účastníci konania nežiadali styk upraviť a vo zvyšnej časti návrhu konanie zastavil podľa § 29 CMP, nakoľko otec vzal svoj návrh späť. 4. Proti tomuto rozsudku podala manželka v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e), f), h) CSP a domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a v prípade rozvodu manželstva alternatívne navrhuje upraviť styk otca s maloletými deťmi v zmysle jej návrhu v takom rozsahu, aby sa rodičia rovnocenne podieľali na starostlivosti o maloleté deti. Odvolanie odôvodňuje manželka najmä tým, že rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný, zmätočný, nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný, prekvapivý, nepredvídateľný, nepresvedčivý, arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho odôvodnenia. Má za to, že na rozvod manželstva neboli dané skutkové ani zákonné dôvody. Namieta, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na závery vyjadrenia psychologičky, ktorá odporúčala manželský vzťah zachovať, čiže manželstvo nerozviesť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o rozvode manželstva zároveň vôbec neprihliadol na záujem oboch maloletých detí a v odôvodnení rozsudku sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Manželka má za to, že je v záujme oboch maloletých detí, aby manželstvo zostalo zachované, nakoľko je v záujme maloletých detí ich spoločná výchova a starostlivosť. Aktuálne odsťahovanie sa manžela zo spoločnej domácnosti obe deti ťažko znášajú. Maloletá G. sa zhoršila v školskom prospechu, ako i správaní a maloletá F. začala mať problémy s vyjadrovaním. Manželka je toho názoru, že v záujme oboch maloletých detí je, aby vyrastali spolu so svojimi rodičmi, nakoľko aktuálne vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a už by nebolo možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Vytýka súdu prvej inštancie, že neprihliadol na záujem oboch maloletých detí, nevypočul si ich názor, na ktorý je povinný pri svojom rozhodovaní prihliadnuť a názor maloletých detí zákonným spôsobom ani nezisťoval. Súd prvej inštancie zároveň rezignoval na odstránenie príčin rozvratu manželstva a na snahu o zmierenie účastníkov. S poukazom na zásadu materiálnej pravdy súd prvej inštancie v konaní rezignoval na to, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a ich manželstvo môže plniť svoj účel a je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Manželka navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade rozvodu ich manželstva, alternatívne z opatrnosti navrhuje, aby bol výrokom súdneho rozhodnutia upravený styk manžela s obomi maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend od piatku od 15.00 hodiny do nedele 18.00 hodiny; počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12 od 9.00 hod. do 25.12 do 17:00 hod. a každý párny rok počas
školských vianočných prázdnin, a nepárny rok počas Silvestra a Nového roku od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý rok podľa dohody - polovicu prázdnin; počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka príslušného roka od 09:00 hod. do nedele do 17.00 hod. príslušného roka; počas Veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od stredy 18.00 hod. do utorka do 18.00 hodiny; každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku počas víkendu od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod; každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku 2 krát v týždni podľa dohody rodičov od 15. hod. do 19. hod; každý nepárny týždeň v príslušnom kalendárnom roku 3 krát v týždni podľa dohody rodičov od 15. hod. do 19. hod; v prípade ochorenia, čo i len jedného z maloletých detí sa otec bude s týmto chorým maloletým dieťaťom stretávať v byte otca a riadne sa oň starať na báze celý nepárny týždeň príslušného kalendárneho roku otec a následne celý párny týždeň príslušného kalendárneho roku matka v byte matky. 5. Manžel na odvolanie manželky uviedol, že návrh na rozvod a ÚPP k maloletým deťom podal z dôvodu neústupčivej povahy matky, keď táto chcela mať nad ním maximálnu moc a kontrolu, chcela mu plne organizovať nielen jeho pracovný, ale aj osobný život. Chcela výlučne rozhodovať o vedení domácnosti a o spoločnom spolužití. Absolútne nepripúšťala žiadne argumenty manžela a nikdy nebola prístupná na žiadny kompromis. Aj napriek tomu, že si je manželka vedomá trvalého rozvrátenia manželstva a nezáujmu manžela o spoločné spolužitie, táto v podanom odvolaní uvádza, že sa nechce rozviesť a chce obnoviť spoločné spolužitie. Z uvedeného tvrdenia je možné usúdiť, že otec detí, je schopným manželom a otcom. Preto jej návrh na úpravu styku v prípade, ak súd rozhodne o rozvode manželstva, je len jej zlobou, s cieľom uškodiť otcovi bez akéhokoľvek racionálneho základu. Manžel ďalej uviedol, že v súčasnej dobe nemá upravený styk s maloletými deťmi a realizuje styk s deťmi tak, že je s nimi najskôr v ich spoločnom byte u matky a následne ide s deťmi von. S deťmi ide von predovšetkým preto, lebo matka ho neustále pred deťmi slovne napáda, pričom sa mu neraz aj vyhrážala, že ho donúti byť s deťmi. O tom, že tieto vyhrážky sa preukázali ako pravdivé svedčí jej alternatívny návrh na úpravu styku. Súdu prvej inštancie bolo preukázané a matka veľmi dobre vie, že otec detí býva na ubytovni, kde nemôžu prespávať iné osoby, vrátane detí. Na základe tejto skutočnosti nie je v možnostiach otca bývať s chorým dieťaťom na ubytovni tak, ako to navrhuje matka. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca a neupravil styk s deťmi predovšetkým z dôvodu, že otec pracuje na zmeny, ktoré sa menia. Aj napriek tejto vedomosti matky, táto výslovne navrhuje upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, aby bol tento jeden týždeň 2 x a nasledujúci týždeň 3x týždenne s deťmi na základe dohody. Odhliadnuc od skutočnosti, že takýto styk nie je v možnostiach otca realizovať, je taktiež neurčitý, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. K rozvodu manželstva uviedol, že z vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo, je trvalo a hlboko rozvrátené. Manžel ďalej uviedol, že má okrem toho novú známosť a nemá ani záujem na akejkoľvek možnosti obnovenia spolužitia. Zdôraznil, že aj keď je manželstvo dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemožno nútiť nikoho, aby proti svojej vôli zotrval v manželskom zväzku a nemá záujem obnoviť spoločné spolužitie s matkou detí. Čo sa týka styku s maloletými deťmi, matka mu nebráni stretávať sa s maloletými deťmi, a preto by bolo nelogické a určite by to nebolo v záujme maloletých detí, aby súd tento styk akokoľvek upravil. Manžel navrhuje odvolanie manželky zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Manželka na vyjadrenie manžela okrem iného uviedla, že sa nesnažila a ani nesnaží nad životom manžela vykonávať akúkoľvek kontrolu alebo mu organizovať, či už pracovný alebo osobný život. Snaží sa o kompromisy v manželstve, o čom svedčí aj jej snaha o zachovanie manželstva, navrhnutie manželskej poradne, ako aj rôzne kompromisy a ústupky z jej strany, aby mu vyhovela, za účelom čo najlepšieho vzťahu s maloletými deťmi aj po odchode manžela zo spoločnej domácnosti. Naďalej trvá na tom, že v prípade ich manželstva nepovažuje zákonné dôvody na rozvod manželstva za skutkovo naplnené. Dôvody na rozvod manželstva uvedené manželom sú v rozpore so skutočnosťou. Manželstvo trvá 12 rokov. Aktuálnu situáciu považuje manželka v manželstve za dočasnú krízu a „úlet“ manžela, ktorý nespôsobuje tak vážne narušenie a trvalé rozvrátenie manželstva, ktoré by spôsobovalo to, že by nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželka nesúhlasí s vyjadrením manžela, aby súd v prípade výroku o rozvode manželstva súčasne neupravil styk otca s maloletými deťmi. Z hľadiska rozsahu má manželka (matka) záujem starať sa o maloleté deti na rovnocennej báze s manželom (otcom). Manželka sa nevyhráža manželovi, že ho donúti byť s maloletými deťmi. Maloleté deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti, manžel chodí na návštevy za maloletými deťmi len občasne, a aj to len na pomerne krátky čas. Nakoľko však manžel trávi s maloletými deťmi málo času a ich styk je pomerne „chabý“, snažila sa dohodnúť s manželom, aby sa maloletým ako ich otec venoval viac, ako je tomu aktuálne od času, keď opustil spoločnú domácnosť. Manželka má záujem, aby boli maloleté deti v jej osobnej starostlivosti, avšak trvá na tom, aby súd v prípade rozhodnutia
o rozvode manželstva v rozsudku zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Manželka zároveň doplnila odvolanie v časti voči výroku o úprave vyživovacej povinnosti voči maloletým, a to z dôvodu, že sa opakovane neúspešne snažila dohodnúť s manželom, aby prispieval na náklady maloletých detí vo výške zodpovedajúcej aspoň polovici vynaložených mesačných nákladov, vrátane polovice splátky hypotéky, ako nákladov na bývanie maloletých. Zároveň uviedla, že manžel nie je ochotný dohodnúť sa na úhrade časti mimoriadnych výdavkov na maloleté deti. Manželka uviedla, že za účelom zabezpečenia bývania kúpili spolu s manželom nehnuteľnosť, kúpa ktorej bola financovaná úverom, pričom manželia sú povinní spoločne platiť každý mesiac splátku úveru vo výške 446,28 €. Manželka má za to, že je potrebné do výdavkov na maloleté deti zarátať taktiež výdavky na ich bývanie, ktoré sú z časti tvorené aj splátkou hypotéky. Manželom poskytnutá výška výživného nie je dostačujúca na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Manžel od februára 2019 prispieva na maloleté deti, a zároveň splátku hypotéky vo výške cca 500,- € mesačne, avšak predmetná suma objektívne nepokrýva ani polovicu mesačných nákladov na maloleté a hypotéku. Matka navrhuje, aby súd určil otcovi výživné na maloleté deti v sume po 350,- € mesačne na každé z maloletých detí. V ostatnom zotrvala na svojom odvolacom návrhu. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2021 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol otec, právny zástupca otca, matka, právny zástupca matky a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 9. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spolu nehospodária, nie sú si navzájom oporou. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že manželia spolu viac ako dva roky nežijú, nehospodária spolu. Podľa vyjadrení manželky táto chce obnoviť manželské spolužitie, z dôvodu zachovania rodiny a manželstva, s poukazom na skutočnosť, že pre rodinu je zachovanie manželstva najlepšia cesta. Manžel však podľa názoru odvolacieho súdu odmieta obnoviť manželské spolužitie, nevie a nechce už žiť spoločne so svojou manželkou, a súčasne poukázal na to, že má mimomanželskú známosť. Pokiaľ ide o námietku manželky uvedenú v rámci podaného odvolania, t.j. že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na správu psychologičky manželskej poradne, v tejto súvislosti odvolací súd zistil, že v závere tejto správy je uvedené, že vzťah manželov J. sa v dôsledku osobnostnej výbavy, rozdielnych životných postojov, predstáv a očakávaní nachádza v stave hlbokej krízy. Táto aktuálne silne narúša ich rodičovský vzťah, čo sa prehlbuje faktom oddelených domácností rodičov maloletých detí. Je aj živnou pôdou na obáv rodičov z porušenia, alebo obmedzenia ich rodičovských práv pri úprave práv a povinností rodičov z porušenia alebo obmedzenia ich rodičovských práv. Psychologička taktiež uviedla, že táto situácia je riešiteľná párovou a individuálnou psychoterapiou, ktorej cieľom by malo byť budovanie vzájomnej dôvery partnerov ako rodičov, a následne ich schopnosť dohodnúť sa na forme rodičovského vzťahu. Toto presvedčenie podčiarkuje aj fakt nízkeho veku maloletých detí, ktoré k správaniu a zdravému psychickému emocionálnemu vývinu budú potrebovať oboch rodičov. Potreby detí v rámci ich výchovy by mali byť napĺňané jednotne, rodičia tak znížia na minimum v súčasnosti vysoké riziko dvojkoľajnej výchovy. V závere psychologička uviedla, že zachovanie manželského vzťahu aktuálne vníma ako dôležitý faktor motivácie partnerov ozdraviť ich vzájomnú komunikáciu. Inak povedané, z tohto vyjadrenia psychologičky manželskej poradne vyplýva iba to, že rodičia by mali začať vzájomne lepšie komunikovať, čo je potrebné pre ich rodičovskú rolu. Taktiež z nej vyplýva aj to, že uvedená manželská kríza je riešiteľná párovou a individuálnou psychoterapiou, avšak v tomto prípade treba uviesť, že toto je možné realizovať iba v prípade, že obaja účastníci by mali na tomto postupe záujem t.j. bol by tu v konaní preukázaný záujem o obnovenie manželského spolužitia, čo však v tomto prípade absentuje. Na základe uvedeného aj napriek správe psychologičky nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné nikoho nútiť zotrvať v manželskom t.j. v dobrovoľnom zväzku, napriek tomu, že pre deti je zachovanie manželstva vždy lepšie ako rozchod rodičov. Inak povedané, aj odvolací súd má za to, že dôvody na rozvod manželstva sú splnené. Zachovanie iba formálneho manželstva nie je v tomto prípade splnením účelu manželstva a jeho
základných funkcií. Z uvedeného je možné ustáliť záver, že manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií manželstva, tento stav je dlhodobý. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie účastníkov ako manželov, neochotu navrhovateľa žiť v spoločnej domácnosti a prispôsobovať sa jeden druhému nie je predpoklad, že by títo manželské spolužitie obnovili. Rovnako tak nemá význam výsluch maloletých detí vo vzťahu k potrebe zachovania manželstva. Každé dieťa túži potom, aby manželstvo rodičov zostalo zachované, a preto realizovať výsluch maloletých detí ku kríze v manželstve rodičov nie je zmyslom ani účelom ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku. V tomto prípade nebolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu ani podľa názoru súdu prvej inštancie uskutočniť výsluch maloletých detí, za účelom posúdenia nutnosti zachovania manželského zväzku, nakoľko rozvrat manželstva a splnenie podmienok pre rozvod manželstva sa posudzuje na základe iných kritérií a nie výsluchu maloletých detí. Na základe uvedeného súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, a odvolací súd predmetný výrok vzťahujúci sa k rozvodu manželstva, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 10. Matka v rámci svojho odvolania taktiež napadla výrok, ktorým súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil a žiadala ho upraviť konkrétnym spôsobom. Otec na uvedené odvolanie matky uviedol, že pracuje na zmeny, s deťmi sa stretáva vtedy, kedy môže, a takéto autoritatívne rozhodnutie súdu o úprave styku nie je pre neho v určitých životných situáciách realizovateľné. Otec taktiež uviedol, že matka veľmi dobre vie, že otec detí býva na ubytovni, kde nemôžu prespávať iné osoby, vrátane detí. Preto ani požiadavku matky ohľadom úpravy styku s deťmi nie je toho času schopný splniť. Na základe uvedených argumentov otca odvolací súd ustálil, že toho času nie je možné ani správne formálne upraviť styk otca s maloletými deťmi a to len z dôvodu, aby bol upravený. V prospech tohto názoru svedčí aj to, že maloleté deti sa s otcom stretávajú a matka je ochotná otcovi styk s maloletými deťmi umožniť, čo je veľmi dôležité pre zachovanie vzťahu otca s maloletými deťmi. Dohoda rodičov o styku otca s maloletými deťmi, ktorá zohľadňuje špecifiká práce a bývania otca má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko vyhovuje všetkým zúčastneným stranám. Za situácie, že otec pracuje na zmeny, ktoré sa menia, a zároveň býva na ubytovni, kde reálne maloleté deti nemôžu prísť, je nadbytočné rozhodnúť o formálnej úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá sa zo strany otca nebude dať zrealizovať, a preto v tomto smere odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné, a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ponechal styk otca s maloletými deťmi neupravený. 11. Matka sa v rámci svojho odvolania odvolala aj voči výroku, ktorým jej súd prvej inštancie zveril deti do osobnej starostlivosti, a taktiež do výroku o zastupovaní a správe majetku a rovnako aj do výroku o výživnom. Svoje odvolanie však vo vzťahu k týmto výrokom vôbec neodôvodnila, pričom nie je zrejmé, prečo tieto výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadla, keď boli vydané v jej prospech (s výnimkou výroku o výživnom). Na základe uvedeného odvolací súd nereagoval v tomto smere na odvolanie matky a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zverení, a vo výroku o zastupovaní a správe majetku zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 12. V rámci svojho doplňujúceho odvolania matka doplnila dôvody svojho odvolania vo vzťahu k výroku o výživnom. V rámci uvedeného namietala, že sa opakovane neúspešne snažila dohodnúť s manželom, aby prispieval na náklady maloletých detí vo výške zodpovedajúcej aspoň polovici vynaložených mesačných nákladov, vrátane polovice splátky hypotéky, ako nákladov na bývanie maloletých. Zároveň uviedla, že manžel nie je ochotný dohodnúť sa na úhrade časti mimoriadnych výdavkov na maloleté deti. Poukázala na to, že za účelom zabezpečenia bývania kúpili spolu s manželom nehnuteľnosť, kúpa ktorej bola financovaná úverom, pričom manželia sú povinní spoločne platiť každý mesiac splátku úveru vo výške 446,28 €. Taktiež uviedla, že je potrebné do výdavkov na maloleté deti zarátať taktiež výdavky na ich bývanie, ktoré sú z časti tvorené aj splátkou hypotéky. S poukazom na uvedené argumenty odvolací súd uvádza, že je pravdou, že výdavky na uhrádzania hypotéky sú svojím spôsobom taktiež výdavkami maloletých detí, ale na každé dieťa môžu byť v tomto prípade započítané iba v 1. Je treba uviesť, že záväzok z hypotekárneho úveru je prioritným záväzkom manželov, na ktorý sa bude prihliadať pri vyporiadavaní masy BSM. Inak povedané, ak jeden z manželov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bude naďalej uhrádzať väčšiu časť hypotéky na nehnuteľnosť patriacu do masy BSM v rámci vyporiadania masy BSM bude mať možnosť uplatniť si to, čo zo svojho vynaložil na spoločné (§ 150 OZ). Na základe uvedeného nie je možné v plnom rozsahu prihliadnuť na argumenty matky uvedené v rámci podaného odvolania. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti odvolací súd má za to, že výšku vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie ustálil na každé dieťa vo výške 220,- € mesačne. Z výdavkov vyčíslených matkou na maloleté deti vyplýva, že matka vyčíslila výdavky na maloletú G. N. vo výške 400,- € a na maloletú F. Z. vo výške 380,- € mesačne. Matka v rámci svojho rozšíreného odvolania navrhla, aby súd určil otcovi výživné na maloleté deti v sume po 350,- € mesačne na každé z maloletých detí, čo sa však odvolaciemu súdu javí byť nadhodnotené. Pri takto vyčíslených výdavkoch zo strany matky na maloleté deti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
vecne a právne správne, ak určil výšku vyživovacej povinnosti na každé z maloletých detí sumu vo výške 220,- € mesačne. Takto určené výživné zohľadňuje tak príjem povinného rodiča, a súčasne aj výdavky na maloleté deti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti t.j. vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 13. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).