Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/121/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Obec Bystrany, Bystrany 121, IČO: 00 328 995, právne zastúpený: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpenému Mgr. Martinom Tomášom, advokátom so sídlom Trieda 1. mája 31, Spišská Nová Ves, IČO: 53 774 205, o zaplatenie 21.719,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -223 zo dňa 15.5.2025

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku č. I. II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku č. II a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 21.719,89 eur s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania z dôvodu, že žalovaný vykonával funkciu starostu obce Bystrany od roku 2004 až do 13.12.2022. Dňa 06.06.2023 podal A. D. (v tom čase zástupca starostu obce Bystrany) trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu nebezpečného vyhrážania, na podozrivého - žalovaného. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 05.07.2023, ČVS: ORP-554/SV-SN-2023 bolo toto trestné oznámenie odmietnuté. Na strane 3 uznesenia sa uvádza informácia, že p. B. bol v roku 2014 odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi (správne má byť uvedené rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku) sp. zn. . Po vyhľadaní predmetného rozsudku podľa spisovej značky žalobca získal jeho anonymizovanú verziu. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalovaný bol dňa 23.01.2014 právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podplácania podľa , a bol mu uložený peňažný trest vo výške 600 eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, ktorý žalovaný peňažný trest uhradil dňa 28.01.2014. Žalovaný tak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin počas výkonu funkcie starostu a žalobca uplatnený nárok uplatňoval s odkazom na ust. , o obecnom zriadení (ďalej aj Zákon o obecnom zriadení) a keďže mandát starostu A. B. právoplatnosťou rozhodnutia súdu zanikol, pričom v období od 23.1.2014 do 13.12.2014 vykonával funkciu starostu a za výkon tejto

funkcie poberal neoprávnene plat, bola mu neoprávnene vyplatená mzda vo výške spolu 21.719,89 eur, ktorú si žalobca uplatňoval s príslušenstvom v zmysle ust. .

3. Žalovaný odkazoval na ust. § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona o majetku obcí, že na schválenie nakladania s majetkovými právami obecným zastupiteľstvom je potrebné a to aj čo sa týka udelenia plnomocenstva advokátskej kancelárii na zastupovanie žalobcu v tomto spore, súhlas obecného zastupiteľstva, čo v tomto konaní absentuje a preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení sporu v zmysle ust. , , o obecnom zriadení (ďalej len Zákon o obecnom zriadení účinný ku dňu 23.1.2014), , (ďalej len „“), dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu, čím ani splnomocnenie zástupcu starostu A. D. na zastupovanie Advokátskej kancelárie BAJO LEGAL s.r.o. v tomto konaní nie je platný právny úkon, nakoľko tu absentuje súhlas zastupiteľstva obce Bystrany s predmetným zastupovaním ako aj súhlas zastupiteľstva obce s podaním žaloby voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že k premlčaniu nároku nedošlo (, ), berúc do úvahy aj ust. , , o majetku obcí, o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Keďže predmetom sporu je podstatne vyššia finančná hotovosť pri extenzívnom výklade ust. Zákona o obecnom zriadení s disponovaním ktorej je potrebné schválenie obecného zastupiteľstva, čo žalobca nepreukázal, tak na podanie žaloby o vrátenie platu titulom bezdôvodného obohatenia voči akémukoľvek inému subjektu, nielen bývalému starostovi obce, je oprávneným subjektom obec konajúca na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Domáhaniu sa takéhoto nároku na súde musí predchádzať podľa zákona o majetku obcí uznesenie obecného zastupiteľstva, v ktorom obec berie na vedomie, že voči bývalému starostovi s uvedením konkrétneho mena zanikla funkcia, s uvedením presného dátumu v súlade s o obecnom zriadení, v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin. Zároveň musí byť obecným zastupiteľstvom uznesením schválené podanie žaloby o vrátenie finančných prostriedkov vyplatených bývalému starostovi po zániku jeho funkcie. Takisto uznesením obecného zastupiteľstva musí byť poverený starosta obce, resp. iný zákonný zástupca právnym zastupovaním obce v tomto konaní. V tomto prípade takéto uznesenie, ani akékoľvek iné písomné súhlasné vyjadrenie obecného zastupiteľstva Obce Bystrany nebolo žalobcom k žalobe predložené, pričom sa jednalo o dôležitý úkon týkajúci sa majetku obce. Absencia týchto skutočností bola základným dôvodom na zamietnutie žaloby. V prípade, ak by žaloba bola podaná dôvodne, čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, súd by sa pri jej posudzovaní stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, ktorý začiatok plynutia premlčacej lehoty spája s okamihom, kedy sa on ako zástupca starostu, prvýkrát mal dozvedieť o právoplatnom odsúdení žalovaného, podľa jeho vyjadrenia by to malo byť obdobie, kedy sa oboznámil s odôvodnením uznesenia OR PZ v Spišskej Novej Vsi zo dňa 5. 7. 2023 a z rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. Pk - . Nakoľko predmetné uznesenie bolo vydané dňa 5. 7. 2023, premlčacia lehota by mala plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho, resp. od konca júla 2023. Žaloba bola podaná na Upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 1.3.2024, teda v zákonnej subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehote. Vyššie uvedená argumentácia žalobcu však neobstojí, nakoľko to, že zástupca žalobcu A. D. oznámil túto skutočnosť len kontrolórovi obce a prednostovi (bližšie tieto osoby nešpecifikoval), dokazuje, že sa o tom nedozvedelo zastupiteľstvo Obce Bystrany. Subjektívnu premlčaciu lehotu na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia pri uvedenom zistení skutkového stavu a jeho právnom posúdení súdom nemožno rátať od okamihu, kedy sa o zániku funkcie starostu dozvedeli len traja, resp. dvaja poslanci obecného zastupiteľstva s odkazom na ust. , .

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ako aj vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v tomto konaní.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že nedostatok

súhlasu obecného zastupiteľstva s udelením splnomocnenia právnemu zástupcovi, ktorý má za následok absenciu aktívnej vecnej legitimácie, čo je dôvodom zamietnutia tejto žaloby je odstrániteľnou podmienkou konania a súd je povinný vyzvať na jej odstránenie. K tomu ale nedošlo a to aj čo sa týka udelenia súhlasu so splnomocnením zástupcu v tomto konaní, nakoľko s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona o majetku obcí, obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, ktoré ale súvisia aj so základnou povinnosťou obce včas uplatniť vymáhanie majetkových práv obce, pričom zástupca starostu obce mohol ako štatutárny orgán podať žalobu sám bez súhlasu obecného zastupiteľstva a udeliť splnomocnenie na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky obce s odkazom na ust. § 7 ods. 1, § 8 ods. 3 Zákona o majetku obcí a o obecnom zriadení. Preto súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v tomto smere, čím prijal nesprávny záver o údajnej absencii súhlasu obecného zastupiteľstva a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore vedúcej k zamietnutiu žaloby, neberúc do úvahy ani nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2022. Preto ide o prekvapujúci rozsudok z dôvodu neschválenia procesného splnomocnenia obecným zastupiteľstvom, dávajúc do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -186 zo dňa 17.12.2020. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a to tak, že žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 21.719.89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 534,68 eur od 06.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.766,14 eur od 06.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.868,96 eur od 03.04.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.535,11 eur od 07.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.036,66 eur od 05.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.035,18 eur od 08.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 1.993,88 eur od 06.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.005,19 eur od 04.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.036,66 eur od 05.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.033,70 eur od 07.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.036,66 eur od 04.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 837,07 eur od 03.01.2015 do zaplatenia s tým, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Žalovaný s odvolaním žalobcu nesúhlasil a mal za to, že rozsudok je vecne správny, zákonný a spravodlivý a žalobcom označené odvolacie dôvody nie sú naplnené, pričom sa súd v odôvodnení rozsudku vecne správne a dostatočne presvedčivo vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami. Uviedol, že v prípade ak by zákonodarca mal úmysel vyňať uplatňovanie pohľadávky súdnou cestou spod povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona o majetku obcí a teda schváliť nakladanie s týmto majetkovým právom žalobcu obecným zastupiteľstvom žalobcu, výslovne by to uviedol v § 1 ods. 3 Zákona o majetku obcí. Mal za to, že nešlo o odstrániteľnú vadu konania, nakoľko postup žalobcu bol v rozpore s Zákona o majetku obcí a teda v rozpore so zákonom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa , ktorú nemožno dodatočne odstrániť, čím ide len o prejav subjektívneho nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Nakoľko argumentácia aplikácie ust. bola uplatnená až v odvolacom konaní, navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne apeloval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a mal za to, že súd nevysvetlil prečo má podľa jeho názoru nedostatok súhlasu obecného zastupiteľstva s udelením splnomocnenia právnemu zástupcovi za následok absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní vedúcu k zamietnutiu žaloby, pričom súhlas obecného zastupiteľstva na udelenie splnomocnenia nebol potrebný, keďže udelenie procesného splnomocnenia celkom zjavne nepredstavuje nakladanie s majetkovými právami obce ako aj to, že obec má v Zákone o majetku obcí výslovne uloženú povinnosť vymáhať majetkové práva a zároveň výslovný zákaz upustiť od vymáhania majetkových práv obce. Udelenie splnomocenstva samo o sebe ešte nepredstavuje vymáhanie majetkových práv s tým, že tieto dve povinnosti sa vzájomne vylučujú. Preto žalobca na udelenie procesného splnomocnenia žiaden súhlas z obecného zastupiteľstva nepotreboval a preto je rozsudok pre neho prekvapujúci, neberúc do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle . Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou sa iba domáhal vydania bezdôvodného obohatenia proti bývalému starostovi obce, ktorý plat poberal neoprávnene. Dôvodnosť uplatneného nároku (teda existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného), ako aj neopodstatnenosť vznesenej námietky premlčania, konštatoval samotný súd prvej inštancie. Žalobca považuje záver súdu o zamietnutí žaloby

pre údajnú absenciu súhlasu obecného zastupiteľstva s udelením splnomocnenia popri svojej vecnej nesprávnosti aj za zjavne formalistický a nespravodlivý. Obec podanou žalobou si iba plnila svoje zákonné povinnosti a chránila obecný majetok. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré odmietlo akceptovať právne účinky tohto splnomocnenia s poukazom na potrebu ochrany obecného majetku pred nehospodárnym nakladaním, paradoxne viedlo k opačnému výsledku – k znemožneniu vymáhania existujúcej pohľadávky a tým aj k priamemu ukráteniu obce o jej majetok.

9. Z vyjadrenia žalovaného odvolací súd zistil, že povinnosť obce vymáhať majetkové práva a povinnosť spočívajúca v obdŕžaní súhlasu obecného zastupiteľstva na vymáhanie týchto majetkových práv sa vzájomne nevylučujú, ale nakladanie s majetkom obce vyžaduje vyššiu mieru transparentnosti. Preto Zákon o majetku obcí vyžaduje pre takéto úkony aj schválenie obecným zastupiteľstvom, k čomu v danom prípade nedošlo, majúcu za následok absolútnu neplatnosť takto prijatého právneho úkonu podľa , keďže zástupca starostu obce nemôže sám bez schválenia obecným zastupiteľstvom rozhodnúť o tom akým spôsobom budú majetkové práva obce vymáhané a kto bude v súdnom konaní zastupovať žalobcu, čo je jednoznačne v rozpore so Zákonom o majetku obcí. Žalobca nijako nerozlišuje medzi jednotlivými orgánmi obce a ich právomocami a celý proces nakladania s majetkovými právami obce zjednodušuje a prispôsobuje od počiatku vzniknutého nezákonného stavu. Napadnuté rozhodnutie nie je prekvapujúcim rozhodnutím s tým, že žalobca nijako nešpecifikoval dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle . Navrhoval potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalovanému voči žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca sa už k tomuto vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.5.2025 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 8.5.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

13. V zmysle pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

14. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. , , ).

15. Podľa SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ().

16. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

17. Ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.3.2012, zo 14.11.2012, z 26.2.2013).

18. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Napadnuté rozhodnutie citované zákonné predpoklady v zmysle nepostráda, a preto s apelom na ust. odvolací súd len dopĺňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom znení, že odvolacie námietky uplatnené zo strany žalobcu sú totožné s jeho procesným útokom, s ktorým sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal a to čo sa týka procesného postupu v zmysle a nasl. , keďže v spore vykonal relevantné dokazovanie pre náležité rozhodnutie v spore, ktoré vyhodnotil v zmysle a nasl. , čím procesne nepochybil a rovnako vec právne správne posúdil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady v zmysle , svojim konaním neodňal súd prvej inštancie žalobcovi právo na spravodlivý proces, nakoľko súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia

konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky (, ), pričom pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona ( ).

25. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý napriek právoplatnému odsúdeniu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. za úmyselný trestný čin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s uložením peňažného trestu vo výške 600 eur a náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, pričom žalovaný peňažný trest uhradil dňa 28.1.2014, keďže počas výkonu funkcie starostu bol žalovaný právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a v tomto období aj vykonával funkciu starostu obce Bystrany od 23.1.2014 do 13.12.2014, pričom mandát starostu mu zo zákona zanikol právoplatnosťou rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. , čo ani v zmysle § 13 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení žalovaný obci neoznámil a naďalej vykonával funkciu starostu a poberal plat za výkon funkcie starostu a v najbližších voľbách po odsúdení dňa 15.11.2014, zložením sľubu dňa 13.12.2014, opätovne vykonával funkciu starostu obce, keďže podľa právnej úpravy účinnej v tom čase o voľbách do orgánov samosprávy obce, nepredstavovalo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin prekážku na zvolenie za starostu obce, sa žalovaný mal bezdôvodne obohatiť titulom neoprávnene poberaného platu v období neoprávneného výkonu funkcie od januára 2014 až do decembra 2014 vo výške 21.719,89 eur.

26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal z právneho posúdenia veci v zmysle , , o obecnom zriadení účinnom ku dňu 23.1.2014 ako aj , , keďže žalobca sa predmetnou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré vzniklo na strane žalovaného poberaním platu za výkon funkcie starostu aj po jej zániku, a to v období od právoplatného odsúdenia žalovaného za úmyselný trestný čin v zmysle Zákona o obecnom zriadení, do okamihu opätovného zvolenia do funkcie starostu, teda od januára 2014 do decembra 2014.

27. Po ozrejmení sporných ako aj nesporných skutočností, súd prvej inštancie vecne správne dospel k záveru, že sporné bolo tvrdenie žalovaného, či žalobca má v tomto konaní nedostatočnú aktívnu legitimáciu z dôvodu, že splnomocnenie zástupcu starostu A. D. na zastupovanie Advokátskej kancelárie BAJO LEGAL s.r.o. v tomto konaní je neplatný právny úkon, keďže absentuje súhlas zastupiteľstva obce Bystrany s predmetným zastupovaním a taktiež aj súhlas zastupiteľstva obce s podaním žaloby voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keďže v konaní nebolo preukázané, aby obecné zastupiteľstvo udelilo súhlas starostovi obce Bystrany A. D. uzavrieť splnomocnenie v mene obce Bystrany na zastupovanie Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL s.r.o. so sídlom v Bratislave vo veciach uplatňovania nárokov voči A. B., nakoľko k takémuto právnemu úkonu nedalo súhlas obecné zastupiteľstvo, berúc do úvahy aj citovaný nález Ústavného súdu SR 389/2008 zo dňa 1.4.2009 a to aj v tom znení, že „funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám, ktorá samo o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia, keďže oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví) je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo“, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie vecne správne, nakoľko dospel k záveru, že v predmetnom spore sa jedná o vymáhanie väčšieho množstva finančných prostriedkov, takže ide o nakladanie s majetkovým právom obce, ktoré podľa § 9 ods. 2 písm. e/ Zákona o majetku obcí podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom a z ust. § 1 ods. 3 Zákona o majetku obcí nevyplýva, že by uplatňovanie pohľadávky žalobcu súdnou cestou bolo vylúčené z pojmu „majetkové práva obce“, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by žalobca vedel spochybniť skutočnosť o tom, aby hodnota tohto sporu neprevyšovala schválený denný limit obce, so zreteľom aj na zásady hospodárenia obce platné ku dňu 17.7.2023 zverejnené na webovom sídle obce dňa 21.4.2024, kedy obecné zastupiteľstvo schválilo nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu 3.500 eur, keďže predmetom tohto sporu je podstatne vyššia finančná hodnota pri extenzívnom výklade ust. § 11 ods. 4 písm. a/ Zákona o obecnom zriadení, s disponovaním ktorej je potrebné schválenie obecného zastupiteľstva. Námietku premlčania vyhodnotil súd ako nedôvodnú, čo nemožno ale konštatovať o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore, keďže predmetná žaloba bola podaná nezákonne, bez súhlasu obecného zastupiteľstva ako aj

udelenie splnomocnenia Advokátskej kancelárii BAJO LEGAL s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2019 a potrebe unesenia dôkazného bremena v spore majúceho za následok tu skutočnosť, že dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena stranám sporu, kde v súvislosti s preukazovaním tvrdenej zápisnice schvaľujúcej učinené právne úkony treba poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich, kde každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, čo spochybňuje námietku žalobcu o odstrániteľnej vade konania z dôvodu, že žalobca konal v rozpore s ust. Zákona o majetku obcí a teda v rozpore so zákonom s odkazom na .

28. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , ako aj sp. zn. vyplýva, že „kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

29. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj o majetku obcí, kde v zmysle ustanovenia tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia o obecnom zriadení, ako aj o majetku obcí.

30. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.1.2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 1.4.2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu, štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

31. Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a z 25. augusta 2015 vyplýva kontinuita v totožnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vo vzťahu k verejnoprávnym entitám - obciam, a to v skutkovo obdobnej veci ako je vec podrobená prieskumu dovolacieho súdu v prejednávanom prípade. Súdy tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a poskytovateľom služby, kedy služba bola viac ako 10 rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej platnosť strany nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorému nepredchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. Tu najvyšší súd konštatoval, že sporná zmluva (o zabezpečení prevádzky a vysielania mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu, je neplatná, a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom v zmysle o obecnom zriadení. Podľa vyššie označeného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy bol nevyhnutný súhlas mestského zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení mestského, zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie absolútnej neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s . Dovolací súd tu zároveň konštatoval, že neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne neplatný. Vo vzťahu k námietke nevypočutia svedkov osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle mestského zastupiteľstva odvolacím súdom, dovolací súd zdôraznil, že vôľa mestského zastupiteľstva je inkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne meniť ani dopĺňať na základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva ako svedkov, keďže títo svoju vôľu už vyjadrili práve v príslušných uzneseniach“, čo jednoznačne možno aplikovať aj v danom spore.

32. Závery uvedeného rozhodnutia vyslovene zdôraznil a k nim sa priklonil ako k správnym Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. z 15.12.2016, kde konštatoval, že „otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením. Z uvedeného potom vyplýva, že je vylúčená akákoľvek zmysluplná úvaha o zatajení skutkového stavu, pretože otázka posudzovania platnosti, resp. existencie právneho úkonu súvisí s právnym hodnotením konkrétneho ľudského konania, a tiež to, že vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku jeho platnosti alebo existencie.

33. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (publikovaný v ZSP č. 77/2004 ) sa uvádza, že „majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 8.1.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, publikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. februára 2016) nasledovne: I. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce“.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa , okrem výroku o trovách konania pod č. II, ktorý v zmysle ako aj zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie „ex

offo“ neposudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, čím o nároku na náhradu trov konania vo veci predčasne rozhodol, berúc do úvahy aj v odvolaní napádané skutočnosti, s ktorými je potrebné sa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom s odkazom na ust. v rozhodnutí o trovách konania vysporiadať a to tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo zákonným predpokladom v zmysle a to aj v tomto smere.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).