Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/284/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobcu O. Š., U., proti žalovanému JUDr. Š. M., advokátovi v K., zastúpenému

JUDr. T. S., advokátom v K., o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, vedenej

na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 9. septembra 2004 č.k. -44

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia Okresného súdu Košice –

okolie sp. zn. zo 4. októbra 2001, ktorým bol schválený zmier uzavretý medzi

účastníkmi, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 7 939 149 Sk

so 17,6 % úrokom od 1.10.2001 až do zaplatenia v mesačných splátkach v mesiacoch október

2001, november 2001 a december 2001 po 100 000 Sk a od januára 2002 až do zaplatenia

po 150 000 Sk pod následkami straty výhody splátok. Z vykonaného dokazovania mal

preukázané, že bývalý starosta obce A. I., ktorý uzatváral zmluvy o právnej pomoci so

žalovaným, neprekročil svoju právomoc. Nezistil, aby zákonom alebo štatútom obce

bola obmedzená právomoc starostu na uzatváranie zmluvy o právnej pomoci, prípadne

uzatváranie zmierov a ďalších záväzkov. Starostovi nevyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4

žiadna povinnosť, t.j. pred uzavretím vyššie citovaných úkonov

žiadať súhlas obecného zastupiteľstva.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. apríla 2006 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zrušil uznesenie o schválení zmieru

Okresného súdu Košice – okolie zo 4.10.2001 č.k. -12. Zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 39 278 Sk k rukám právnej zástupkyne žalobcu

JUDr. V. N. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2

písm. c/ uviedol, že ak majetok obce sa nemá znižovať, potom

o otázke záväzkov obce z uzavretého zmieru a vyplatení odmeny cez 7 000 000 Sk nemôže

rozhodnúť sám starosta, pretože starosta je síce štatutárnym orgánom majetkoprávnych

vzťahov obce, ale rozsah majetkového oprávnenia konať za obec mu určuje obecné

zastupiteľstvo. V konaní nebolo preukázané, aby vtedajší starosta obce A. I. mal poverenie od

obecného zastupiteľstva na uzavretie zmieru s JUDr. M., kde by bol vymedzený rozsah

plnomocenstva pre starostu obce. Bývalý starosta obce uvádzal, že nepotreboval žiaden

súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o právnej pomoci

a výške odmeny právnemu zástupcovi. Obec ani nemala vypracované zásady hospodárenia

s majetkom obce. Potom podľa o majetku obce starosta

obce. mal spravovať obecný majetok tak, aby ho držal v súlade so zákonom, majetok obce

nemal zmenšovať ( ). Starosta obce porušil túto zásadu,

pokiaľ rozhodoval o majetkových záväzkoch obce a teda aj o zmenšovaní majetku obce pri

uzatváraní zmieru a záväzku obce vyplatiť JUDr. M. odmenu 7 939 149 Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238

ods. 1 dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňoval tým, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Odvolací súd si totiž nedostatočne ozrejmil, aký je rozdiel medzi

zásadami hospodárenia s majetkom obce, ktoré podľa

určuje obecné zastupiteľstvo, ktoré určené v obci boli a medzi potrebou schválenia úkonov

obce obecným zastupiteľstvom podľa § 9 ods. 2 citovaného zákonom, najmä podľa

písmena c/ a to nakladanie majetkovými právami v určenej hodnote. Právnym základom

nároku žalovaného na odmenu a záväzok obce odmenu zaplatiť nie je zmier schválený

súdom, ale dohoda o právnej pomoci, ktorá bola uzavretá v súlade so

Zb. a vyhláškou č. Z dôvodov, že nešlo ani o jeden zákonom takto taxatívne

vymedzený úkon, ktorý podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom (§ 9 ods. 2 zákona

č. ), obecné zastupiteľstvo obce si v organizačnom poriadku, všeobecne

záväznom nariadení alebo inom rozhodnutí nevymedzilo iné, než zákonom upravené úkony,

ktoré majú podliehať jeho schváleniu, niet úkonu starostu, ktorý by bol v rozpore so zákonom

alebo rozhodnutím obecného zastupiteľstva, niet preto zákonného dôvodu na zrušenie

schváleného súdneho zmieru.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ) preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného

je neopodstatnené.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ustanovenie umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov

taxatívne v ňom uvedených. Dovolanie môže byť preto podané iba z dôvodov, že: a) v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených

v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle (zakladajúca zmätočnosť

rozhodnutia) ale ani žiadna tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) nebola zistená (dovolateľ síce tvrdil nevykonateľnosť

petitu žaloby, keďže v žalobnom návrhu nebol uvedený súd, ktorého uznesenie má byť

zrušené; tento súd však bol uvedený v žalobe a neskôr doplnený do petitu žaloby, teda nejde

o zmenu žaloby, ale len o jej upresnenie) preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len

z hľadiska dovolacieho dôvodu uvedeného v ; žalovaný

odôvodňoval dovolanie tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd potvrdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne

určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci

( ) teda bolo posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav

použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

S prihliadnutím k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/

a jeho obsahovej konkretizácie išlo v dovolacom konaní o posúdenie správnosti

právnych záverov odvolacieho súdu, že zmier schválený uznesením Okresného súdu

Košice – okolie zo dňa 4. októbra 2001 č.k. -12 je neplatný podľa hmotného

práva a že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.

Podľa schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného

práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení

zmieru.

Podľa a o obecnom zriadení starosta

zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje

o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené

obecnému zastupiteľstvu.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-právnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych

vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

Podľa o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce,

najmä jemu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce

a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku

a kontrolovať hospodárenie s nim.

Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov,

schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva

nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa

osobitného predpisu, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú

obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný

predaj veci podľa osobitných predpisov, e) vklady nehnuteľného majetku do majetku

zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, f) vklady iného majetku ako majetku

uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných

alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnej pomoci pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže

advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

Podľa vyhlášky č. podielová odmena môže byť dohodnutá

vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným

orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom

klienta poučil.

Podľa vyhlášky č. podielová odmena nesmie prevyšovať

20 % hodnoty veci.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 24. januára 1994 žalovaný JUDr. Š. M. ako advokát

uzavrel so žalobcom zastúpeným vtedajším starostom obce A. I. zmluvu o právnej pomoci

pri vydaní nehnuteľnosti obecných pozemkov a lesov v katastrálnom území obce Š. od V..

Žalobca sa v tejto dohode zaviazal zaplatiť žalovanému advokátovi podielovú odmenu vo

výške 10 % z hodnoty vybavených nehnuteľností, čo predstavuje sumu 7 939 149 Sk. Súhlas

obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o právnej pomoci so žalovaným nebol daný.

U obce ako právnickej osoby ( a

ods. 1 ) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od

rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri,

v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec. urobí

(vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe

s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.

Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce

(§ 13 ods. 3 citovaného zákona), znamená výhradné oprávnenie konať menom obce

navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe

nezahŕňa jeho výlučne oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok

práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.

Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí

(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo

(porovnaj , a v spojení s a nasledujúcimi zákona

č. ).

Podľa ustanovenia schváleniu obecným

zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je

autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,

mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením

obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne

náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka

platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je

niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva,

musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia

spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je

prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno

hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho

práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone

a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva,

nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho

vzťahu.

Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil

len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by

nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez

prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce

rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon

o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani

nevyvolal právne účinky.

Z uvedeného vyplýva, že zmier schválený Okresným súdom Košice – okolie dňa

4. októbra 2001 pod sp. zn. je neplatný podľa hmotného práva, tento bol

neplatný v čase keď ho súd schvaľoval (chýba predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva

na uzavretie zmluvy o právnej pomoci – podielová odmena) pričom námietky dovolateľa

týkajúce sa oprávnení starostu obce uzatvárať zmier bez súhlasu obecného zastupiteľstva

s tým, že takého uzatváranie zmieru v konaní na súde nie je nakladaním s majetkovým

právom obce v určenej hodnote, sa v tejto súvislosti javia ako právne bezvýznamné.

Dovolateľovi sa ani v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd preto bez nariadenia pojednávania ( veta prvá )

dovolanie žalovaného zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: