Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 58 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (69)589/374694.f482b1.pdf
PDF · 112.24 KB
No categories available
2Cdo/284/2006
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej
veci žalobcu O. Š., U., proti žalovanému JUDr. Š. M., advokátovi v K., zastúpenému
JUDr. T. S., advokátom v K., o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, vedenej
na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 17 C 136/2003, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2006 sp. zn. 7 Co 89/2005
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 9. septembra 2004 č.k. 17 C 136/2003-44
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia Okresného súdu Košice –
okolie sp. zn. Nc 130/2001 zo 4. októbra 2001, ktorým bol schválený zmier uzavretý medzi
účastníkmi, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 7 939 149 Sk
so 17,6 % úrokom od 1.10.2001 až do zaplatenia v mesačných splátkach v mesiacoch október
2001, november 2001 a december 2001 po 100 000 Sk a od januára 2002 až do zaplatenia
po 150 000 Sk pod následkami straty výhody splátok. Z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že bývalý starosta obce A. I., ktorý uzatváral zmluvy o právnej pomoci so
žalovaným, neprekročil svoju právomoc. Nezistil, aby zákonom alebo štatútom obce
bola obmedzená právomoc starostu na uzatváranie zmluvy o právnej pomoci, prípadne
uzatváranie zmierov a ďalších záväzkov. Starostovi nevyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4
zákona č. 369/1990 Zb. žiadna povinnosť, t.j. pred uzavretím vyššie citovaných úkonov
žiadať súhlas obecného zastupiteľstva.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. apríla 2006 sp. zn.
7 Co 89/2005 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zrušil uznesenie o schválení zmieru
Okresného súdu Košice – okolie zo 4.10.2001 č.k. Nc 130/2001-12. Zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 39 278 Sk k rukám právnej zástupkyne žalobcu
JUDr. V. N. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2
písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. uviedol, že ak majetok obce sa nemá znižovať, potom
o otázke záväzkov obce z uzavretého zmieru a vyplatení odmeny cez 7 000 000 Sk nemôže
rozhodnúť sám starosta, pretože starosta je síce štatutárnym orgánom majetkoprávnych
vzťahov obce, ale rozsah majetkového oprávnenia konať za obec mu určuje obecné
zastupiteľstvo. V konaní nebolo preukázané, aby vtedajší starosta obce A. I. mal poverenie od
obecného zastupiteľstva na uzavretie zmieru s JUDr. M., kde by bol vymedzený rozsah
plnomocenstva pre starostu obce. Bývalý starosta obce uvádzal, že nepotreboval žiaden
súhlas obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o právnej pomoci
a výške odmeny právnemu zástupcovi. Obec ani nemala vypracované zásady hospodárenia
s majetkom obce. Potom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obce starosta
obce. mal spravovať obecný majetok tak, aby ho držal v súlade so zákonom, majetok obce
nemal zmenšovať (§ 8 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.). Starosta obce porušil túto zásadu,
pokiaľ rozhodoval o majetkových záväzkoch obce a teda aj o zmenšovaní majetku obce pri
uzatváraní zmieru a záväzku obce vyplatiť JUDr. M. odmenu 7 939 149 Sk.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238
ods. 1 O.s.p. dovolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu
v Prešove na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňoval tým, že spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Odvolací súd si totiž nedostatočne ozrejmil, aký je rozdiel medzi
zásadami hospodárenia s majetkom obce, ktoré podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.
určuje obecné zastupiteľstvo, ktoré určené v obci boli a medzi potrebou schválenia úkonov
obce obecným zastupiteľstvom podľa § 9 ods. 2 citovaného zákonom, najmä podľa
písmena c/ a to nakladanie majetkovými právami v určenej hodnote. Právnym základom
nároku žalovaného na odmenu a záväzok obce odmenu zaplatiť nie je zmier schválený
súdom, ale dohoda o právnej pomoci, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom č. 132/1990
Zb. a vyhláškou č. 240/1990 Zb. Z dôvodov, že nešlo ani o jeden zákonom takto taxatívne
vymedzený úkon, ktorý podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom (§ 9 ods. 2 zákona
č. 138/1991 Zb.), obecné zastupiteľstvo obce si v organizačnom poriadku, všeobecne
záväznom nariadení alebo inom rozhodnutí nevymedzilo iné, než zákonom upravené úkony,
ktoré majú podliehať jeho schváleniu, niet úkonu starostu, ktorý by bol v rozpore so zákonom
alebo rozhodnutím obecného zastupiteľstva, niet preto zákonného dôvodu na zrušenie
schváleného súdneho zmieru.
Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného
je neopodstatnené.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Ustanovenie § 241 ods. 2 O.s.p. umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov
taxatívne v ňom uvedených. Dovolanie môže byť preto podané iba z dôvodov, že: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Pretože rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len z dôvodov uvedených
v dovolaní a žiadna vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (zakladajúca zmätočnosť
rozhodnutia) ale ani žiadna tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nebola zistená (dovolateľ síce tvrdil nevykonateľnosť
petitu žaloby, keďže v žalobnom návrhu nebol uvedený súd, ktorého uznesenie má byť
zrušené; tento súd však bol uvedený v žalobe a neskôr doplnený do petitu žaloby, teda nejde
o zmenu žaloby, ale len o jej upresnenie) preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len
z hľadiska dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.; žalovaný
odôvodňoval dovolanie tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd potvrdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne
určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) teda bolo posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav
použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
S prihliadnutím k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. a jeho obsahovej konkretizácie išlo v dovolacom konaní o posúdenie správnosti
právnych záverov odvolacieho súdu, že zmier schválený uznesením Okresného súdu
Košice – okolie zo dňa 4. októbra 2001 č.k. Nc 130/2001-12 je neplatný podľa hmotného
práva a že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.
Podľa § 99 ods. 3 O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného
práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení
zmieru.
Podľa § 13 ods. 4 písm. c/ a d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta
zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje
o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené
obecnému zastupiteľstvu.
Podľa § 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov
starosta je štatutárnym orgánom v majetkovo-právnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych
vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.
Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce,
najmä jemu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce
a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku
a kontrolovať hospodárenie s nim.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva
nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa
osobitného predpisu, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú
obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný
predaj veci podľa osobitných predpisov, e) vklady nehnuteľného majetku do majetku
zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, f) vklady iného majetku ako majetku
uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných
alebo existujúcich obchodných spoločností.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže
advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. podielová odmena môže byť dohodnutá
vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným
orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom
klienta poučil.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. podielová odmena nesmie prevyšovať
20 % hodnoty veci.
Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 24. januára 1994 žalovaný JUDr. Š. M. ako advokát
uzavrel so žalobcom zastúpeným vtedajším starostom obce A. I. zmluvu o právnej pomoci
pri vydaní nehnuteľnosti obecných pozemkov a lesov v katastrálnom území obce Š. od V..
Žalobca sa v tejto dohode zaviazal zaplatiť žalovanému advokátovi podielovú odmenu vo
výške 10 % z hodnoty vybavených nehnuteľností, čo predstavuje sumu 7 939 149 Sk. Súhlas
obecného zastupiteľstva na uzavretie zmluvy o právnej pomoci so žalovaným nebol daný.
U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1
ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od
rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri,
v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec. urobí
(vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe
s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce
(§ 13 ods. 3 citovaného zákona), znamená výhradné oprávnenie konať menom obce
navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe
nezahŕňa jeho výlučne oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok
práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia.
Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí
(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo
(porovnaj § 11, § 13 a § 14 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 7 a nasledujúcimi zákona
č. 138/1991 Zb.).
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným
zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je
autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá,
mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením
obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne
náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná otázka
platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je
niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva,
musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia
spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je
prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno
hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho
práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone
a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva,
nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho
vzťahu.
Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil
len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by
nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez
prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon
o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani
nevyvolal právne účinky.
Z uvedeného vyplýva, že zmier schválený Okresným súdom Košice – okolie dňa
4. októbra 2001 pod sp. zn. Nc 130/2001 je neplatný podľa hmotného práva, tento bol
neplatný v čase keď ho súd schvaľoval (chýba predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva
na uzavretie zmluvy o právnej pomoci – podielová odmena) pričom námietky dovolateľa
týkajúce sa oprávnení starostu obce uzatvárať zmier bez súhlasu obecného zastupiteľstva
s tým, že takého uzatváranie zmieru v konaní na súde nie je nakladaním s majetkovým
právom obce v určenej hodnote, sa v tejto súvislosti javia ako právne bezvýznamné.
Dovolateľovi sa ani v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd preto bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta prvá O.s.p.)
dovolanie žalovaného zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil (§ 243c, § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: