Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)a8d/369466.9f9fb9.pdf
PDF · 144.75 KB
No categories available
1Sžo/283/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/283/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka
Reisenauerová a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD.,
v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, so sídlom Krajská prokuratúra
Nitra, Damborského č. 1, Nitra, proti žalovaným: 1/ Katastrálny úrad v Nitre,
Štefánikova trieda č. 69, Nitra, 2/ Správa katastra Nitra, J. Vuruma č.1, Nitra, 3/ Obec N.
H., zastúpená advokátom Mgr. R., A., 4/ Ing. J., bytom B., zastúpený advokátom JUDr. P.,
A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Nitre zo dňa 13. januára 2005,
č. V 6930/2004, o odvolaní žalovaných 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.
k. 11S 81/2008-73 zo dňa 16. septembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S 81/2008-73 zo dňa 16. septembra 2008 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie Správy katastra v Nitre - žalovaného
2/ uvedené v záhlaví tohto rozsudku zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu
mal preukázané, že žalovaný 2/ - Správa katastra v Nitre rozhodnutím zo dňa 13.1.2005
č. V 6930/2004 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 4/ - Ing. J. M.
k pozemku v kat. úz. N. H., označenému ako parc. č. X.-ostatná plocha, o výmere 839 m2
v celosti a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.11.2004 medzi Obcou N. H. ako
predávajúcou a Ing. J. M. ako kupujúcim; proti tomuto rozhodnutiu podal protest Okresný
prokurátor v Nitre dňa 10.1.2008 pod č. Pd 14/2008-3 a navrhoval, aby žalovaný 2/ svoje
nezákonné rozhodnutie zrušil a nahradil ho novým rozhodnutím z dôvodov, že predmetný
zmluvný prevod nebol schválený obecným zastupiteľstvom, a teda zmluva z tohto dôvodu je
absolútne neplatná; žalovaný 2/ protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho podľa § 22 ods.
1, písm. c/ zákona o prokuratúre Katastrálnemu úradu v Nitre – žalovanému 1/ ako najbližšie
vyššie nadriadenému orgánu na rozhodnutie, ktorý sa nestotožnil s názorom žalobcu a
rozhodnutím zo dňa 10.3.2008 č. Vo 18/2008-3/Zv protestu prokurátora nevyhovel; Krajský
prokurátor v Nitre žalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 29.5.2008 sa domáhal, aby
súd po preskúmaní uvedené rozhodnutie žalovaného 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že Obec N. H. zastúpená
starostom, nemohla platne uzavrieť kúpnu zmluvu s Ing. J. M., nakoľko obecné zastupiteľstvo
obce zmluvný prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce neschválilo tak, ako to
vyžaduje § 9 ods. 2, písm. a/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o majetku obcí). Krajský súd v intenciách ustanovení
katastrálneho zákona, vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, zákona o majetku obcí a zákona
o obecnom zriadení, ktoré citoval, dospel k záveru, že správa katastra ako orgán verejnej moci
neuplatnila svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Poukázal na to, že z obsahu ustanovení §
9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obcí, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2,
písm. f/ vyhlášky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len vyhláška),
vyplýva, že správa katastra bola povinná pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného 4/ skúmať, či pri prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve
obce boli splnené podmienky platnosti aj z hľadiska ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o majetku
obce, a súčasne, že zo samotného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo schvaľuje zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, teda schvaľuje,
či starosta obce je oprávnený uzavrieť určitú zmluvu s určitým subjektom a za určitých
podmienok. Konštatoval, že tieto zákonné podmienky pre povolenie vkladu v preskúmavanej
veci neboli splnené. Ďalej poukázal na to, že hoci údaj v čl. III. kúpnej zmluvy o schválení
prevodu obecným zastupiteľstvom uznesením č. 9/2003 zák. č. 138/1991 Zb. nekorešponduje
s priloženým „výpisom z obecného zastupiteľstva č. 9/2003 z 22.7.2004, podpísaného iba
pracovníčkou obce“, správa katastra si tento údaj neoverila, konanie neprerušila podľa
Správneho poriadku a navrhovateľa nevyzvala na odstránenie tejto vady predložením
zápisnice obecného zastupiteľstva zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z tohto dátumu, ako
i overenia si samotného rozhodnutia obecného zastupiteľstva vo vzťahu k žalovanému 4/ ako
kupujúceho. Konštatoval, že zo zápisnice o zasadnutí obecného zastupiteľstva zo dňa
22.7.2004 je zrejmé, že prejavom vôle obecného zastupiteľstva nebolo dať súhlas starostovi
obce na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným 4/, ale z obsahu zápisnice vyplýva iba tá
skutočnosť, že jedným z bodov programu rokovania bola rozprava o rezervovaní 7 pozemkov
pre veriteľov, ktorí zapožičali finančné prostriedky na kúpu vojenskej strelnice od MO SR bez
konkrétnych údajov pozemkov podľa záznamov v katastri nehnuteľností a konkrétnych
kupujúcich. Mal za to, že povinnosťou správy katastra v zmysle ustanovení § 31 ods. 1
katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, vyhlášky bolo skúmať aj náležitosti právneho
úkonu v tom smere, či navrhovateľ na povolenie vkladu je oprávnený disponovať predmetnou
nehnuteľnosťou s poukazom na to, či bol k takémuto právnemu úkonu udelený potrebný
súhlas alebo nie. Podľa názoru krajského súdu, keďže správa katastra túto svoju povinnosť vo
vzťahu k predmetnému návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nesplnila
a nepostupovala v zmysle citovaného ustanovenia, a teda nevyhodnotila svoju povinnosť
v tom smere, že je potrebné skúmať aj to, či bol udelený súhlas zákonným spôsobom,
preskúmavaným rozhodnutím rozhodla v rozpore so zákonom. Preskúmavané rozhodnutie
správy katastra podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie,
keďže vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie proti žalovanému 1/
zastavil podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p., pretože v tomto konaní nebol
pasívne legitimovaným účastníkom konania a nejde o správny orgán, ktorý rozhodol
v poslednom stupni, s poukazom, že týmto správnym orgánom bola Správa katastra Nitra,
teda žalovaný 2/.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p. Žalobcovi, ktorému v dôsledku úspešnosti v konaní vzniklo právo na náhradu trov
konania, nepriznal ich náhradu, pretože si trovy konania neuplatnil a žiadne preukázateľné
trovy konania mu ani nevznikli.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalovaní 2/, 3/ a 4/,
žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu
zamietne.
Namietali, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Žalovaný 2/ nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že údaj v čl. III. zmluvy
nekorešponduje s výpisom z obecného zastupiteľstva č. 9/2003 z 22.7.2004. Poukázal na to,
že žiaden zákon neupravuje označovanie uznesení a preto správny orgán nemal dôvod
pochybovať o správnosti výpisu, ako aj z toho dôvodu, že zmluva bola uzavretá časovo až po
22.7.2004. Dôvodil, že podľa jeho názoru, keďže v danom prípade išlo o výpis z uznesenia
obecného zastupiteľstva, takúto listinu mohol podpísať aj pracovník obce.
Žalovaný 3/ namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci ohľadne
rozhodujúcich skutočností pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že o predaji
predmetného pozemku obecné zastupiteľstvo Obce N. H. rozhodovalo na zasadnutí dňa
22.7.2003, v danom prípade bol prejav vôle obce prijatý spôsobom ustanoveným v zákone (§
12 ods. 6 zákona o obecnom zriadení), ako aj, že nedošlo k rôznemu zápisu v čl. III. kúpnej
zmluvy, kde sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo prevod nehnuteľností uznesením
č. 9/2003. Namietal záver súdu prvého stupňa, že súhlas obecného zastupiteľstva nebol daný,
pretože takýto záver nevychádza zo skutočného skutkového stavu a je nepodloženým
tvrdením, keďže čestné prehlásenia poslancov Obecného zastupiteľstva Obce N. H.
potvrdzujú, že na rokovaní obecného zastupiteľstva konanom dňa 22.7.2003 bol prerokovaný
a schválený odpredaj 7 pozemkov pre kupujúcich vrátane Ing. J. M.. Poukázal na to, že
pokiaľ aj v zápisnici zo zasadnutia je uvedené znenie „rezervovať“ môže ísť o nepresný zápis,
za ktorý je zodpovedný zapisovateľ, avšak predmetný pojem v sebe zahrňuje rezervovanie
predaja a je potrebné skúmať skutočnú vôľu obecného zastupiteľstva, ktorú preukazujú
a potvrdzujú poslanci obecného zastupiteľstva. Dôvodil, že obe zmluvné strany postupovali
v dobrej viere tak, aby sa úkon (prevod nehnuteľnosti) uskutočnil, a preto je potrebné v danej
veci vychádzať aj z ustanovenia § 249 ods. 3 O.s.p., teda, aby práva nadobudnuté v dobrej
viere boli čo najmenej dotknuté. Zdôraznil, že dôležitým dôkazom preukazujúcim súhlas
obecného zastupiteľstva s prevodom nehnuteľnosti je uznesenie obecného zastupiteľstva a nie
zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, a preto v danej veci podanie protestu
prokurátora pre nezákonnosť rozhodnutia správy katastra, keď si nevyžiadala zápisnicu
obecného zastupiteľstva, považuje za neodôvodnené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tým, že
nevyhovel ich žiadosti na vykonanie dôkazu a to vypočutie svedkov členov obecného
zastupiteľstva, mu odňal právo na súdny proces zaručené ústavou, ktorá skutočnosť takisto
spôsobuje nezákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa.
Žalovaný 4/ v písomnom odvolaní (jeho právny zástupca sa dopustil zrejmej chyby
v písaní, keď žalovaného označil Ing. J. C.), namietal, že prvostupňový súd nebol a ani
nemôže byť vecne príslušný pre posudzovanie platnosti resp. neplatnosti zmluvy. Považoval
za závažné pochybenie prvostupňového súdu, keď rozhodnutie o vyslovení nezákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu odôvodnil a postavil na „údajnej“ neplatnosti kúpnej zmluvy.
Poukázal na to, že podľa § 250i ods. 3 O.s.p. bolo povinnosťou súdu prihliadnuť len tie vady
konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal vôbec do úvahy dôležité hľadisko,
ktorým je ad hoc citlivé a komplexné posúdenie miery, do akej boli rozhodnutím súdu
dotknuté práva účastníka – žalovaného 4/ nadobudnuté v dobrej viere. Uviedol, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie nastolilo právny stav, na základe ktorého je dobromyseľne
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného 4/ priamo spochybnené a žalovanému 4/
bezprostredne hrozí vznik vysokej finančnej škody. Žiadal, aby odvolací súd v prípade
potvrdenia napadnutého rozsudku vyslovil vo výroku, že dovolanie je prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že odvolania žalovaných proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa jeho
názoru neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť rozsudok krajského súdu zmenený
alebo zrušený.
Žalovaný 1/ považoval výrok rozsudku prvého stupňa v časti, ktorou konanie voči
nemu zastavil, za vecne správny a v tejto časti ho navrhoval potvrdiť. Ohľadne neschválenia
zmluvného prevodu vlastníctva majetku obce obecným zastupiteľstvom v konaní
V 6930/2004 uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obce nešpecifikuje
formu schválenia zmluvného prevodu obecným zastupiteľstvom, pričom súhlas musí
obsahovať podstatné náležitosti budúcej zmluvy, ako aj, že starostom obce podpísané
uznesenie obecného zastupiteľstva nadobúda platnosť a z platného uznesenia môžu poverení
zamestnanci vyhotoviť výpis, za správnosť ktorého zodpovedajú. Poukázal na to, že správa
katastra v konaní o povolení vkladu nemá dôvod spochybňovať platnosť tohto uznesenia
a ani právo paušálne skúmať súlad výpisu s uznesením obecného zastupiteľstva, pokiaľ
neexistujú relevantné skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie žalovaného 2/, ktorým správny orgán povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Obcou N. H. ako
predávajúcou a žalovaným 4/ ako kupujúcim, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu – žalovaný 2/ a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého
stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe Krajského prokurátora v
Nitre a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu – žalovaný 2/, ktorým
rozhodnutím správny orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe
kúpnej zmluvy.
Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť
zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky
na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť
len o časti návrhu.
Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien
údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb., ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 2/ v danej veci nepostupoval v intenciách
citovaných právnych noriem, vo veci nezistil skutočný stav a zo skutkových okolností
nevyvodil správny právny záver, a preto jeho rozhodnutie je právne nesprávne, z ktorých
dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe prokurátora
vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného 2/ podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Medzi účastníkmi konania ostala sporná aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
o majetku obce.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasťou
ktorého tvoril administratívny spis žalovaných správnych orgánov v danej veci zistil,
že žalovaný 2/ - Správa katastra v Nitre preskúmavaným rozhodnutím povolila vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného 4/ - Ing. J. M. k pozemku v kat. úz. N. H.,
označenému ako parc. č. X.-ostatná plocha, o výmere 839 m2 v celosti a to na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 4.11.2004 medzi Obcou N. H. ako predávajúcou a Ing. J. M. ako
kupujúcim; proti tomuto rozhodnutiu podal protest Okresný prokurátor Nitra zo dňa
10.1.2008 pod č. Pd 14/2008-3, ktorým žiadal, aby žalovaný 2/ svoje rozhodnutie zrušil
a nahradil ho novým rozhodnutím, nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že predmetný
zmluvný prevod nebol schválený obecným zastupiteľstvom, a teda zmluva z tohto dôvodu
bola absolútne neplatná; žalovaný 2/ protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho
Katastrálnemu úradu v Nitre – žalovaný 1/, ktorý rozhodnutím zo dňa 10.3.2008 č. Vo
18/2008-3/Zv podanému protestu okresného prokurátora nevyhovel. Krajský prokurátor v
Nitre žalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 29.5.2008 žiadal, aby súd po preskúmaní
zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného 2/ toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že Obec N. H., zastúpená
starostom, nemohla platne uzavrieť kúpnu zmluvu s Ing. J. M., pretože obecné zastupiteľstvo
Obce N. H. zmluvný prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce neschválilo tak, ako to
vyžaduje § 9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obcí.
Predpokladom rozhodnutia správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona je preskúmanie
platnosti zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené a súčasne pri rozhodovaní o povolení vkladu správa katastra prihliada
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Zákonodarca v uvedenej právnej norme správe katastra ustanovil oprávnenie
preskúmať platnosť zmluvy z hľadiska splnenia jej náležitostí v zmysle § 31 ods. 1, 2
katastrálneho zákona v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a súčasne s § 36b
vyhlášky.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny
úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo
sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený
pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný
súhlas.
Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné
vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej
kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka
konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo
uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje
aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 1, 2, vyhlášky.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 1, 2 vyhlášky posudzuje všetky
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom
tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán
v danej veci pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy
s príslušnými listinami v čase rozhodovania nedostatočne venoval pozornosť, či sú splnené
zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe predloženej zmluvy. Správa katastra teda v danej veci nepostupovala v súlade
s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f/ vyhlášky keď, náležite
neskúmala, či starosta ako zástupca obce bol poverený k uzavretiu predmetnej zmluvy
v intenciách § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí schváleniu obecným zastupiteľstvom
podliehajú vždy
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná
previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným
zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov,
e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných
spoločností,
f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným
zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.
Podľa § 12 ods. 1 až 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace.
Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta, ak tento zákon neustanovuje inak. Prvé zasadnutie
obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak,
aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Ak požiada o zvolanie zasadnutia
obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov obecného zastupiteľstva, starosta zvolá
zasadnutie obecného zastupiteľstva do 10 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie,
ak žiadosť neobsahuje iný termín. Zasadnutie obecného zastupiteľstva možno uskutočniť
aj vtedy, ak ho starosta nezvolá; v takomto prípade ho môže zvolať zástupca starostu alebo
iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Návrh programu rokovania sa oznamuje
a zverejňuje na úradnej tabuli aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva alebo,
ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspoň 24 hodín pred jeho konaním.
Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je
vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia
obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných
poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných
poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta
zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo
vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci
chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného
zastupiteľstva
a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom
funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré
vykonávajú za odplatu činnosť pre obec,
b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku
vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie
majetku obce do užívania iným osobám.
Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia
vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko.
Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,
zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek
obyvateľovi obce.
Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr
do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.
Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok
obecného zastupiteľstva.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci v čase
rozhodovania správou katastra o povolení vkladu preskúmavaným rozhodnutím neboli
splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona,
pretože v čase rozhodovania o povolení vkladu nebolo preukázané, že predávajúci a to Obec
N. H. zastúpená starostom bola oprávnená k predaju predmetnej nehnuteľnosti v súlade s § 9
ods. 2 písm. a/ zákona o majetku obce.
Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazom o tom, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas
s prevodom nehnuteľného majetku obce podľa § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí je
uznesenie obecného zastupiteľstva prijaté v súlade s § 12 ods. 1, 2, 3 a 6 zákona o obecnom
zriadení, a preto predložený výpis nemožno v takej forme a obsahu, ako bol v prílohe
s návrhom na vklad predložený, považovať za právne relevantný dôkaz o súhlase s prevodom
nehnuteľného majetku obce v zmysle § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí.
Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu správa katastra v predmetnom vkladovom
konaní nevenovala náležitú pozornosť splneniu zákonnej podmienky ustanovenej v § 31
ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f/ vyhlášky, pretože
už zo samotných predložených listín vyplýva rozpor v skutkových okolnostiach
rozhodujúcich pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to z údaju
uvedeného v čl. III. kúpnej zmluvy - čísla uznesenia s dátumom zasadnutia obecného
zastupiteľstva uvedeného v predloženom výpise. Z uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť
s názorom súdu prvého stupňa, že povinnosťou správy katastra bolo vkladové konanie
v preskúmavanej veci prerušiť v súlade s § 31a ods. c/ katastrálneho zákona v spojení s § 42
ods. 4 a vyzvať účastníka o predloženie uznesenia obecného zastupiteľstva Obce N. H.,
ktorým bol schválený zmluvný prevod v súlade s § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí,
spĺňajúci náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a v spojení s § 12 ods. 1, 2, 3 a 6
zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom k tomu, že správa katastra uvedený rozpor
v skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra ponechala bez povšimnutia a na základe predložených listín účastníkmi zmluvy bez
doplnenia právne relevantných dôkazov preukazujúcich súhlas obecného zastupiteľstva
s prevodom nehnuteľného majetku obce vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, rozhodla
v rozpore s § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2 písm. f/ vyhlášky.
Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 2/, že žiaden zákon neupravuje označovanie
uznesení a preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti výpisu a to aj z toho
dôvodu, že zmluva bola uzavretá časovo až po 22.7.2004, pretože každý úkon treba
posudzovať v súlade so zásadami logického myslenia, ako aj, že správny orgán
z predchádzajúcej praxe musel vedieť, že číslo uznesenia obecného zastupiteľstva pozostáva
z dvoch čísiel a to z poradového čísla označujúceho poradie prijatého uznesenia na zasadnutí
obecného zastupiteľstva a z čísla označujúceho rok, v ktorom obecné zastupiteľstvo zasadalo,
a to aj napriek tomu, že žiaden právny predpis (zákon o obecnom zriadení) neustanovuje,
akým spôsobom obecné zastupiteľstvo označuje prijaté uznesenia.
Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného 3/, že dôležitým dôkazom preukazujúcim
súhlas obecného zastupiteľstva s prevodom nehnuteľnosti je uznesenie obecného
zastupiteľstva a nie zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nemohol však súhlasiť
s jeho názorom, že v danej veci podanie protestu prokurátora treba považovať
za neodôvodnené, keď nezákonnosť rozhodnutia správy katastra videl v tom,
že si nevyžiadala zápisnicu obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo na svojom
zasadnutí prijaté rozhodnutia – uznesenia, zapisuje len do zápisnice bez toho,
že by ich samostatne vypracovával, z ktorých dôvodov dôkazom o rozhodovaní obecného
zastupiteľstva a teda o prijatí uznesenia ako rozhodnutia obecného zastupiteľstva, je zápisnica
z jeho zasadnutia.
Odvolací súd neprihliadol na námietku žalovaného 3/, že právne úkony vyjadrené
slovným prejavom treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, a preto keď v zápisnici zo zasadnutia je uvedené
znenie „rezervovať“, ide o nepresný zápis, za ktorý je zodpovedný zapisovateľ, avšak
predmetný pojem v sebe zahrňuje rezervovanie predaja a je potrebné skúmať skutočnú vôľu
obecného zastupiteľstva. Odvolací súd zastáva názor, že prejavená vôľa obecného
zastupiteľstva musí byť zjavná z obsahu jeho rozhodnutia – uznesenia, spôsobom určitým
a zrozumiteľným tak, aby nemohli nastať pochybnosti o jeho rozhodnutí, ktoré zákonné
podmienky v preskúmavanej veci neboli splnené. Dôkazom o prejavenej vôli obecného
zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti v majetku obce tretej osobe teda je len uznesenie
obecného zastupiteľstva prijaté na jeho zasadnutí zapísané do zápisnice tohto zasadnutia,
ktoré podpisuje starosta, čím potvrdzuje správnosť zápisnice zo zasadnutia. Pokiaľ obecné
zastupiteľstvo svoju vôľu prejavilo prijatím uznesenia, ktoré však bolo zapisovateľom
neurčitým spôsobom zapísané do zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,
podpísaním tejto zápisnice starostom obce stalo sa účinným a záväzným v znení uvedenom
v uznesení zapísanom v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Z uvedených
dôvodov nebolo možné prihliadať na dodatočné vyjadrenia jeho jednotlivých členov
v čestných prehláseniach z 10.9.2008 ako dôkaz o prejavenej vôle obecného zastupiteľstva
z predmetného zasadnutia (22.7.2003), a preto ani vykonanie dôkazu výsluchom členov
obecného zastupiteľstva k predmetu rozhodovania na uvedenom zasadnutí obecného
zastupiteľstva nebolo v danej veci potrebné. Pokiaľ súd prvého stupňa žiadosti žalovaného 3/
na vypočutie navrhovaných svedkov nevenoval žiadnu pozornosť a ani sa s takýmto návrhom
nevysporiadal v napadnutom rozsudku, pochybil, ktoré pochybenie však nemá za následok
nezákonnosť jeho rozhodnutia v preskúmavanej veci.
Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietky žalovaného 4/, že súd prvého stupňa
nebol a ani nemôže byť vecne príslušný pre posudzovanie platnosti resp. neplatnosti zmluvy.
Prvostupňový súd preskúmaval zákonnosť a postup rozhodnutia správneho orgánu –
žalovaného 2/ podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v spojení s §§ 247 ods. 1, 2 a nasl. a v rámci
tohto preskúmavacieho procesu posudzoval, či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané na základe zákona a v súlade so zákonom. Pokiaľ aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku súd prvého stupňa konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade
so zákonom, pretože neplatnosť zmluvy je spôsobené neexistenciou schválenia tohto prevodu
majetku obce, nemožno jeho rozhodnutie považovať za také rozhodnutie, ktorým by určoval
platnosť alebo neplatnosť zmluvy, pretože súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
správy katastra, ktorým rozhodovala o vklade vlastníckeho práva do katastra, posudzuje
okrem ďalšieho predovšetkým, či správa katastra náležite skúmala ako zákonný predpoklad
pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností splnenie zákonných
podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, teda, či zmluva predložená
ako podklad pre vklad vlastníckeho práva je platná.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol na námietky žalovaných,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď zrušilo preskúmavané rozhodnutie správy katastra, ktorým bol povolený vklad
vlastníctva v zmysle platnej kúpnej zmluvy. Z právnej úpravy ustanovenej v § 9 ods. 2,
písm. a/ zákona o majetku obcí vyplýva, že schváleniu obecným zastupiteľstvom
podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, na ktorú zákonnú
podmienku je povinná správa katastra v konaní o povolení vkladu prihliadať z úradnej
povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 22 ods. 2 a s § 31 ods. 1, 2,
3, keďže ide o podmienku podmieňujúcu platnosť alebo neplatnosť zmluvy. Pokiaľ v danej
veci správa katastra postupovala a rozhodla v rozpore s uvedenými právnymi normami, trpí
jeho rozhodnutie nezákonnosťou. Dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základnom
predpokladom právneho štátu v zmysel článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože právny
štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú
za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu, z ktorých dôvodov odvolací súd
nemohol prihliadnuť ani na námietku žalovaných 3/ a 4/, že obe zmluvné strany postupovali
v dobrej viere tak, aby sa úkon (prevod nehnuteľnosti) uskutočnil, a preto je potrebné v danej
veci vychádzať aj z ustanovenia § 249 ods. 3 O.s.p., teda, aby práva nadobudnuté v dobrej
viere boli čo najmenej dotknuté.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a v spojení s § 219 ods. 1 ako vecne správny
a v súlade so zákonom potvrdil.
Nevyhovel žiadosti žalovaného 4/ na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku,
pretože proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný opravný
prostriedok podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca bol
v tomto konaní síce úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žalovaným zákon
náhradu trov konania nepriznáva.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. augusta 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová