Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/283/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenka

Reisenauerová a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD.,

v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Nitre, so sídlom Krajská prokuratúra

Nitra, Damborského č. 1, Nitra, proti žalovaným: 1/ Katastrálny úrad v Nitre,

Štefánikova trieda č. 69, Nitra, 2/ Správa katastra Nitra, J. Vuruma č.1, Nitra, 3/ Obec N.

H., zastúpená advokátom Mgr. R., A., 4/ Ing. J., bytom B., zastúpený advokátom JUDr. P.,

A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Nitre zo dňa 13. januára 2005,

č. V 6930/2004, o odvolaní žalovaných 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.

k. -73 zo dňa 16. septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -73 zo dňa 16. septembra 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie Správy katastra v Nitre - žalovaného

2/ uvedené v záhlaví tohto rozsudku zrušil podľa , a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Žalobcovi náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu

mal preukázané, že žalovaný 2/ - Správa katastra v Nitre rozhodnutím zo dňa 13.1.2005

č. V 6930/2004 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 4/ - Ing. J. M.

k pozemku v kat. úz. N. H., označenému ako parc. č. X.-ostatná plocha, o výmere 839 m2

v celosti a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.11.2004 medzi Obcou N. H. ako

predávajúcou a Ing. J. M. ako kupujúcim; proti tomuto rozhodnutiu podal protest Okresný

prokurátor v Nitre dňa 10.1.2008 pod č. Pd 14/2008-3 a navrhoval, aby žalovaný 2/ svoje

nezákonné rozhodnutie zrušil a nahradil ho novým rozhodnutím z dôvodov, že predmetný

zmluvný prevod nebol schválený obecným zastupiteľstvom, a teda zmluva z tohto dôvodu je

absolútne neplatná; žalovaný 2/ protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho podľa § 22 ods.

1, písm. c/ zákona o prokuratúre Katastrálnemu úradu v Nitre – žalovanému 1/ ako najbližšie

vyššie nadriadenému orgánu na rozhodnutie, ktorý sa nestotožnil s názorom žalobcu a

rozhodnutím zo dňa 10.3.2008 č. Vo 18/2008-3/Zv protestu prokurátora nevyhovel; Krajský

prokurátor v Nitre žalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 29.5.2008 sa domáhal, aby

súd po preskúmaní uvedené rozhodnutie žalovaného 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že Obec N. H. zastúpená

starostom, nemohla platne uzavrieť kúpnu zmluvu s Ing. J. M., nakoľko obecné zastupiteľstvo

obce zmluvný prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce neschválilo tak, ako to

vyžaduje , o majetku obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o majetku obcí). Krajský súd v intenciách ustanovení

katastrálneho zákona, vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, zákona o majetku obcí a zákona

o obecnom zriadení, ktoré citoval, dospel k záveru, že správa katastra ako orgán verejnej moci

neuplatnila svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Poukázal na to, že z obsahu ustanovení §

9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obcí, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2,

písm. f/ vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon (ďalej len vyhláška),

vyplýva, že správa katastra bola povinná pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného 4/ skúmať, či pri prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve

obce boli splnené podmienky platnosti aj z hľadiska ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o majetku

obce, a súčasne, že zo samotného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo schvaľuje zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, teda schvaľuje,

či starosta obce je oprávnený uzavrieť určitú zmluvu s určitým subjektom a za určitých

podmienok. Konštatoval, že tieto zákonné podmienky pre povolenie vkladu v preskúmavanej

veci neboli splnené. Ďalej poukázal na to, že hoci údaj v čl. III. kúpnej zmluvy o schválení

prevodu obecným zastupiteľstvom uznesením č. 9/2003 nekorešponduje

s priloženým „výpisom z obecného zastupiteľstva č. 9/2003 z 22.7.2004, podpísaného iba

pracovníčkou obce“, správa katastra si tento údaj neoverila, konanie neprerušila podľa

Správneho poriadku a navrhovateľa nevyzvala na odstránenie tejto vady predložením

zápisnice obecného zastupiteľstva zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z tohto dátumu, ako

i overenia si samotného rozhodnutia obecného zastupiteľstva vo vzťahu k žalovanému 4/ ako

kupujúceho. Konštatoval, že zo zápisnice o zasadnutí obecného zastupiteľstva zo dňa

22.7.2004 je zrejmé, že prejavom vôle obecného zastupiteľstva nebolo dať súhlas starostovi

obce na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným 4/, ale z obsahu zápisnice vyplýva iba tá

skutočnosť, že jedným z bodov programu rokovania bola rozprava o rezervovaní 7 pozemkov

pre veriteľov, ktorí zapožičali finančné prostriedky na kúpu vojenskej strelnice od MO SR bez

konkrétnych údajov pozemkov podľa záznamov v katastri nehnuteľností a konkrétnych

kupujúcich. Mal za to, že povinnosťou správy katastra v zmysle ustanovení § 31 ods. 1

katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, vyhlášky bolo skúmať aj náležitosti právneho

úkonu v tom smere, či navrhovateľ na povolenie vkladu je oprávnený disponovať predmetnou

nehnuteľnosťou s poukazom na to, či bol k takémuto právnemu úkonu udelený potrebný

súhlas alebo nie. Podľa názoru krajského súdu, keďže správa katastra túto svoju povinnosť vo

vzťahu k predmetnému návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nesplnila

a nepostupovala v zmysle citovaného ustanovenia, a teda nevyhodnotila svoju povinnosť

v tom smere, že je potrebné skúmať aj to, či bol udelený súhlas zákonným spôsobom,

preskúmavaným rozhodnutím rozhodla v rozpore so zákonom. Preskúmavané rozhodnutie

správy katastra podľa , zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie,

keďže vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie proti žalovanému 1/

zastavil podľa v spojení s , pretože v tomto konaní nebol

pasívne legitimovaným účastníkom konania a nejde o správny orgán, ktorý rozhodol

v poslednom stupni, s poukazom, že týmto správnym orgánom bola Správa katastra Nitra,

teda žalovaný 2/.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

Žalobcovi, ktorému v dôsledku úspešnosti v konaní vzniklo právo na náhradu trov

konania, nepriznal ich náhradu, pretože si trovy konania neuplatnil a žiadne preukázateľné

trovy konania mu ani nevznikli.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalovaní 2/, 3/ a 4/,

žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu

zamietne.

Namietali, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Žalovaný 2/ nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že údaj v čl. III. zmluvy

nekorešponduje s výpisom z obecného zastupiteľstva č. 9/2003 z 22.7.2004. Poukázal na to,

že žiaden zákon neupravuje označovanie uznesení a preto správny orgán nemal dôvod

pochybovať o správnosti výpisu, ako aj z toho dôvodu, že zmluva bola uzavretá časovo až po

22.7.2004. Dôvodil, že podľa jeho názoru, keďže v danom prípade išlo o výpis z uznesenia

obecného zastupiteľstva, takúto listinu mohol podpísať aj pracovník obce.

Žalovaný 3/ namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci ohľadne

rozhodujúcich skutočností pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že o predaji

predmetného pozemku obecné zastupiteľstvo Obce N. H. rozhodovalo na zasadnutí dňa

22.7.2003, v danom prípade bol prejav vôle obce prijatý spôsobom ustanoveným v zákone (§

12 ods. 6 zákona o obecnom zriadení), ako aj, že nedošlo k rôznemu zápisu v čl. III. kúpnej

zmluvy, kde sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo prevod nehnuteľností uznesením

č. 9/2003. Namietal záver súdu prvého stupňa, že súhlas obecného zastupiteľstva nebol daný,

pretože takýto záver nevychádza zo skutočného skutkového stavu a je nepodloženým

tvrdením, keďže čestné prehlásenia poslancov Obecného zastupiteľstva Obce N. H.

potvrdzujú, že na rokovaní obecného zastupiteľstva konanom dňa 22.7.2003 bol prerokovaný

a schválený odpredaj 7 pozemkov pre kupujúcich vrátane Ing. J. M.. Poukázal na to, že

pokiaľ aj v zápisnici zo zasadnutia je uvedené znenie „rezervovať“ môže ísť o nepresný zápis,

za ktorý je zodpovedný zapisovateľ, avšak predmetný pojem v sebe zahrňuje rezervovanie

predaja a je potrebné skúmať skutočnú vôľu obecného zastupiteľstva, ktorú preukazujú

a potvrdzujú poslanci obecného zastupiteľstva. Dôvodil, že obe zmluvné strany postupovali

v dobrej viere tak, aby sa úkon (prevod nehnuteľnosti) uskutočnil, a preto je potrebné v danej

veci vychádzať aj z ustanovenia , teda, aby práva nadobudnuté v dobrej

viere boli čo najmenej dotknuté. Zdôraznil, že dôležitým dôkazom preukazujúcim súhlas

obecného zastupiteľstva s prevodom nehnuteľnosti je uznesenie obecného zastupiteľstva a nie

zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, a preto v danej veci podanie protestu

prokurátora pre nezákonnosť rozhodnutia správy katastra, keď si nevyžiadala zápisnicu

obecného zastupiteľstva, považuje za neodôvodnené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tým, že

nevyhovel ich žiadosti na vykonanie dôkazu a to vypočutie svedkov členov obecného

zastupiteľstva, mu odňal právo na súdny proces zaručené , ktorá skutočnosť takisto

spôsobuje nezákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Žalovaný 4/ v písomnom odvolaní (jeho právny zástupca sa dopustil zrejmej chyby

v písaní, keď žalovaného označil Ing. J. C.), namietal, že prvostupňový súd nebol a ani

nemôže byť vecne príslušný pre posudzovanie platnosti resp. neplatnosti zmluvy. Považoval

za závažné pochybenie prvostupňového súdu, keď rozhodnutie o vyslovení nezákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu odôvodnil a postavil na „údajnej“ neplatnosti kúpnej zmluvy.

Poukázal na to, že podľa bolo povinnosťou súdu prihliadnuť len tie vady

konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal vôbec do úvahy dôležité hľadisko,

ktorým je ad hoc citlivé a komplexné posúdenie miery, do akej boli rozhodnutím súdu

dotknuté práva účastníka – žalovaného 4/ nadobudnuté v dobrej viere. Uviedol, že odvolaním

napadnuté rozhodnutie nastolilo právny stav, na základe ktorého je dobromyseľne

nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného 4/ priamo spochybnené a žalovanému 4/

bezprostredne hrozí vznik vysokej finančnej škody. Žiadal, aby odvolací súd v prípade

potvrdenia napadnutého rozsudku vyslovil vo výroku, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť. Uviedol, že odvolania žalovaných proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa jeho

názoru neobsahujú žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť rozsudok krajského súdu zmenený

alebo zrušený.

Žalovaný 1/ považoval výrok rozsudku prvého stupňa v časti, ktorou konanie voči

nemu zastavil, za vecne správny a v tejto časti ho navrhoval potvrdiť. Ohľadne neschválenia

zmluvného prevodu vlastníctva majetku obce obecným zastupiteľstvom v konaní

V 6930/2004 uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obce nešpecifikuje

formu schválenia zmluvného prevodu obecným zastupiteľstvom, pričom súhlas musí

obsahovať podstatné náležitosti budúcej zmluvy, ako aj, že starostom obce podpísané

uznesenie obecného zastupiteľstva nadobúda platnosť a z platného uznesenia môžu poverení

zamestnanci vyhotoviť výpis, za správnosť ktorého zodpovedajú. Poukázal na to, že správa

katastra v konaní o povolení vkladu nemá dôvod spochybňovať platnosť tohto uznesenia

a ani právo paušálne skúmať súlad výpisu s uznesením obecného zastupiteľstva, pokiaľ

neexistujú relevantné skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel

k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo zrušené rozhodnutie žalovaného 2/, ktorým správny orgán povolil vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Obcou N. H. ako

predávajúcou a žalovaným 4/ ako kupujúcim, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu – žalovaný 2/ a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého

stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe Krajského prokurátora v

Nitre a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu – žalovaný 2/, ktorým

rozhodnutím správny orgán rozhodoval o vklade vlastníckeho práva do katastra na základe

kúpnej zmluvy.

Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť

zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky

na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky

na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť

len o časti návrhu.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 4 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza

nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov

o správnom konaní (, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon

alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah

a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 2/ v danej veci nepostupoval v intenciách

citovaných právnych noriem, vo veci nezistil skutočný stav a zo skutkových okolností

nevyvodil správny právny záver, a preto jeho rozhodnutie je právne nesprávne, z ktorých

dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe prokurátora

vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného 2/ podľa , zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Medzi účastníkmi konania ostala sporná aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona

o majetku obce.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasťou

ktorého tvoril administratívny spis žalovaných správnych orgánov v danej veci zistil,

že žalovaný 2/ - Správa katastra v Nitre preskúmavaným rozhodnutím povolila vklad

vlastníckeho práva v prospech žalovaného 4/ - Ing. J. M. k pozemku v kat. úz. N. H.,

označenému ako parc. č. X.-ostatná plocha, o výmere 839 m2 v celosti a to na základe kúpnej

zmluvy uzatvorenej dňa 4.11.2004 medzi Obcou N. H. ako predávajúcou a Ing. J. M. ako

kupujúcim; proti tomuto rozhodnutiu podal protest Okresný prokurátor Nitra zo dňa

10.1.2008 pod č. Pd 14/2008-3, ktorým žiadal, aby žalovaný 2/ svoje rozhodnutie zrušil

a nahradil ho novým rozhodnutím, nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že predmetný

zmluvný prevod nebol schválený obecným zastupiteľstvom, a teda zmluva z tohto dôvodu

bola absolútne neplatná; žalovaný 2/ protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho

Katastrálnemu úradu v Nitre – žalovaný 1/, ktorý rozhodnutím zo dňa 10.3.2008 č. Vo

18/2008-3/Zv podanému protestu okresného prokurátora nevyhovel. Krajský prokurátor v

Nitre žalobou podanou na Krajský súd v Nitre dňa 29.5.2008 žiadal, aby súd po preskúmaní

zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného 2/ toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že Obec N. H., zastúpená

starostom, nemohla platne uzavrieť kúpnu zmluvu s Ing. J. M., pretože obecné zastupiteľstvo

Obce N. H. zmluvný prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce neschválilo tak, ako to

vyžaduje § 9 ods. 2, písm. a/ zákona o majetku obcí.

Predpokladom rozhodnutia správy katastra o návrhu na vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona je preskúmanie

platnosti zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou,

či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené a súčasne pri rozhodovaní o povolení vkladu správa katastra prihliada

aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Zákonodarca v uvedenej právnej norme správe katastra ustanovil oprávnenie

preskúmať platnosť zmluvy z hľadiska splnenia jej náležitostí v zmysle § 31 ods. 1, 2

katastrálneho zákona v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a súčasne s § 36b

vyhlášky.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny

úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo

sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným

zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme

notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom

na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu

s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený

pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný

súhlas.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam

sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné

vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka

konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje

podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo

uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje

aj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 1, 2, vyhlášky.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 1, 2 vyhlášky posudzuje všetky

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom

tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy

s príslušnými listinami v čase rozhodovania nedostatočne venoval pozornosť, či sú splnené

zákonné podmienky povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

na základe predloženej zmluvy. Správa katastra teda v danej veci nepostupovala v súlade

s § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f/ vyhlášky keď, náležite

neskúmala, či starosta ako zástupca obce bol poverený k uzavretiu predmetnej zmluvy

v intenciách § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí schváleniu obecným zastupiteľstvom

podliehajú vždy

a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná

previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,

b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným

zastupiteľstvom,

c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,

d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov,

e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných

spoločností,

f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným

zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa až 7 o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace.

Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta, ak tento zákon neustanovuje inak. Prvé zasadnutie

obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak,

aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Ak požiada o zvolanie zasadnutia

obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov obecného zastupiteľstva, starosta zvolá

zasadnutie obecného zastupiteľstva do 10 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie,

ak žiadosť neobsahuje iný termín. Zasadnutie obecného zastupiteľstva možno uskutočniť

aj vtedy, ak ho starosta nezvolá; v takomto prípade ho môže zvolať zástupca starostu alebo

iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Návrh programu rokovania sa oznamuje

a zverejňuje na úradnej tabuli aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva alebo,

ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspoň 24 hodín pred jeho konaním.

Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je

vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia

obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných

poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta

zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo

vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci

chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného

zastupiteľstva

a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom

funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré

vykonávajú za odplatu činnosť pre obec,

b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku

vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie

majetku obce do užívania iným osobám.

Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia

vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko.

Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,

zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek

obyvateľovi obce.

Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr

do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.

Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok

obecného zastupiteľstva.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci v čase

rozhodovania správou katastra o povolení vkladu preskúmavaným rozhodnutím neboli

splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona,

pretože v čase rozhodovania o povolení vkladu nebolo preukázané, že predávajúci a to Obec

N. H. zastúpená starostom bola oprávnená k predaju predmetnej nehnuteľnosti v súlade s § 9

ods. 2 písm. a/ zákona o majetku obce.

Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazom o tom, že obecné zastupiteľstvo dalo súhlas

s prevodom nehnuteľného majetku obce podľa § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí je

uznesenie obecného zastupiteľstva prijaté v súlade s § 12 ods. 1, 2, 3 a 6 zákona o obecnom

zriadení, a preto predložený výpis nemožno v takej forme a obsahu, ako bol v prílohe

s návrhom na vklad predložený, považovať za právne relevantný dôkaz o súhlase s prevodom

nehnuteľného majetku obce v zmysle § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí.

Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu správa katastra v predmetnom vkladovom

konaní nevenovala náležitú pozornosť splneniu zákonnej podmienky ustanovenej v § 31

ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f/ vyhlášky, pretože

už zo samotných predložených listín vyplýva rozpor v skutkových okolnostiach

rozhodujúcich pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to z údaju

uvedeného v čl. III. kúpnej zmluvy - čísla uznesenia s dátumom zasadnutia obecného

zastupiteľstva uvedeného v predloženom výpise. Z uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť

s názorom súdu prvého stupňa, že povinnosťou správy katastra bolo vkladové konanie

v preskúmavanej veci prerušiť v súlade s § 31a ods. c/ katastrálneho zákona v spojení s § 42

ods. 4 a vyzvať účastníka o predloženie uznesenia obecného zastupiteľstva Obce N. H.,

ktorým bol schválený zmluvný prevod v súlade s § 9 ods. 1, písm. a/ zákona o majetku obcí,

spĺňajúci náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a v spojení s § 12 ods. 1, 2, 3 a 6

zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom k tomu, že správa katastra uvedený rozpor

v skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do

katastra ponechala bez povšimnutia a na základe predložených listín účastníkmi zmluvy bez

doplnenia právne relevantných dôkazov preukazujúcich súhlas obecného zastupiteľstva

s prevodom nehnuteľného majetku obce vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, rozhodla

v rozpore s § 31 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2 písm. f/ vyhlášky.

Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného 2/, že žiaden zákon neupravuje označovanie

uznesení a preto správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti výpisu a to aj z toho

dôvodu, že zmluva bola uzavretá časovo až po 22.7.2004, pretože každý úkon treba

posudzovať v súlade so zásadami logického myslenia, ako aj, že správny orgán

z predchádzajúcej praxe musel vedieť, že číslo uznesenia obecného zastupiteľstva pozostáva

z dvoch čísiel a to z poradového čísla označujúceho poradie prijatého uznesenia na zasadnutí

obecného zastupiteľstva a z čísla označujúceho rok, v ktorom obecné zastupiteľstvo zasadalo,

a to aj napriek tomu, že žiaden právny predpis (zákon o obecnom zriadení) neustanovuje,

akým spôsobom obecné zastupiteľstvo označuje prijaté uznesenia.

Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného 3/, že dôležitým dôkazom preukazujúcim

súhlas obecného zastupiteľstva s prevodom nehnuteľnosti je uznesenie obecného

zastupiteľstva a nie zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nemohol však súhlasiť

s jeho názorom, že v danej veci podanie protestu prokurátora treba považovať

za neodôvodnené, keď nezákonnosť rozhodnutia správy katastra videl v tom,

že si nevyžiadala zápisnicu obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo na svojom

zasadnutí prijaté rozhodnutia – uznesenia, zapisuje len do zápisnice bez toho,

že by ich samostatne vypracovával, z ktorých dôvodov dôkazom o rozhodovaní obecného

zastupiteľstva a teda o prijatí uznesenia ako rozhodnutia obecného zastupiteľstva, je zápisnica

z jeho zasadnutia.

Odvolací súd neprihliadol na námietku žalovaného 3/, že právne úkony vyjadrené

slovným prejavom treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, a preto keď v zápisnici zo zasadnutia je uvedené

znenie „rezervovať“, ide o nepresný zápis, za ktorý je zodpovedný zapisovateľ, avšak

predmetný pojem v sebe zahrňuje rezervovanie predaja a je potrebné skúmať skutočnú vôľu

obecného zastupiteľstva. Odvolací súd zastáva názor, že prejavená vôľa obecného

zastupiteľstva musí byť zjavná z obsahu jeho rozhodnutia – uznesenia, spôsobom určitým

a zrozumiteľným tak, aby nemohli nastať pochybnosti o jeho rozhodnutí, ktoré zákonné

podmienky v preskúmavanej veci neboli splnené. Dôkazom o prejavenej vôli obecného

zastupiteľstva s predajom nehnuteľnosti v majetku obce tretej osobe teda je len uznesenie

obecného zastupiteľstva prijaté na jeho zasadnutí zapísané do zápisnice tohto zasadnutia,

ktoré podpisuje starosta, čím potvrdzuje správnosť zápisnice zo zasadnutia. Pokiaľ obecné

zastupiteľstvo svoju vôľu prejavilo prijatím uznesenia, ktoré však bolo zapisovateľom

neurčitým spôsobom zapísané do zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,

podpísaním tejto zápisnice starostom obce stalo sa účinným a záväzným v znení uvedenom

v uznesení zapísanom v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Z uvedených

dôvodov nebolo možné prihliadať na dodatočné vyjadrenia jeho jednotlivých členov

v čestných prehláseniach z 10.9.2008 ako dôkaz o prejavenej vôle obecného zastupiteľstva

z predmetného zasadnutia (22.7.2003), a preto ani vykonanie dôkazu výsluchom členov

obecného zastupiteľstva k predmetu rozhodovania na uvedenom zasadnutí obecného

zastupiteľstva nebolo v danej veci potrebné. Pokiaľ súd prvého stupňa žiadosti žalovaného 3/

na vypočutie navrhovaných svedkov nevenoval žiadnu pozornosť a ani sa s takýmto návrhom

nevysporiadal v napadnutom rozsudku, pochybil, ktoré pochybenie však nemá za následok

nezákonnosť jeho rozhodnutia v preskúmavanej veci.

Odvolací súd taktiež neprihliadol na námietky žalovaného 4/, že súd prvého stupňa

nebol a ani nemôže byť vecne príslušný pre posudzovanie platnosti resp. neplatnosti zmluvy.

Prvostupňový súd preskúmaval zákonnosť a postup rozhodnutia správneho orgánu –

žalovaného 2/ podľa , , v spojení s §, a nasl. a v rámci

tohto preskúmavacieho procesu posudzoval, či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané na základe zákona a v súlade so zákonom. Pokiaľ aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku súd prvého stupňa konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade

so zákonom, pretože neplatnosť zmluvy je spôsobené neexistenciou schválenia tohto prevodu

majetku obce, nemožno jeho rozhodnutie považovať za také rozhodnutie, ktorým by určoval

platnosť alebo neplatnosť zmluvy, pretože súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

správy katastra, ktorým rozhodovala o vklade vlastníckeho práva do katastra, posudzuje

okrem ďalšieho predovšetkým, či správa katastra náležite skúmala ako zákonný predpoklad

pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností splnenie zákonných

podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, teda, či zmluva predložená

ako podklad pre vklad vlastníckeho práva je platná.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol na námietky žalovaných,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

keď zrušilo preskúmavané rozhodnutie správy katastra, ktorým bol povolený vklad

vlastníctva v zmysle platnej kúpnej zmluvy. Z právnej úpravy ustanovenej v § 9 ods. 2,

písm. a/ zákona o majetku obcí vyplýva, že schváleniu obecným zastupiteľstvom

podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, na ktorú zákonnú

podmienku je povinná správa katastra v konaní o povolení vkladu prihliadať z úradnej

povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 22 ods. 2 a s § 31 ods. 1, 2,

3, keďže ide o podmienku podmieňujúcu platnosť alebo neplatnosť zmluvy. Pokiaľ v danej

veci správa katastra postupovala a rozhodla v rozpore s uvedenými právnymi normami, trpí

jeho rozhodnutie nezákonnosťou. Dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základnom

predpokladom právneho štátu v zmysel článku 1 , pretože právny

štát charakterizuje výkon štátnej moci na základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú

za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu istotu, z ktorých dôvodov odvolací súd

nemohol prihliadnuť ani na námietku žalovaných 3/ a 4/, že obe zmluvné strany postupovali

v dobrej viere tak, aby sa úkon (prevod nehnuteľnosti) uskutočnil, a preto je potrebné v danej

veci vychádzať aj z ustanovenia , teda, aby práva nadobudnuté v dobrej

viere boli čo najmenej dotknuté.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

v spojení s a v spojení s ako vecne správny

a v súlade so zákonom potvrdil.

Nevyhovel žiadosti žalovaného 4/ na pripustenie dovolania proti tomuto rozsudku,

pretože proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustný opravný

prostriedok podľa

Odvolací súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

v zmysle § 246c O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože žalobca bol

v tomto konaní síce úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil a žalovaným zákon

náhradu trov konania nepriznáva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. augusta 2009

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová