Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoZm/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému v 1/ rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - Q. XXX, XXX XX K., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, žalovanému v 2/ rade: F. V. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - Q. XXX, XXX XX K., štátna príslušnosť B., žalovanému v 3/ rade: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. - Q. XXX, XXX XX K., štátna príslušnosť Q. J., v konaní o zaplatenie sumy 38.595,57 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -342 zo dňa 8. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -342 zo dňa 8. októbra 2020 v napadnutej časti o povinnosti žalovaného v 1/ rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38.595,57 Eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 35.935,14 Eur od 28.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. vo výške 128,65 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1/ rade, žalovanému v 2/ rade a žalovanému v 3/ rade v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom rozhodol, že žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38.595,57 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 35.935,14 Eur od 28.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. vo výške 128,65 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1/ rade, žalovanému v 2/ rade a žalovanému v 3/ rade v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 03.04.2013, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 38.595,57 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 35.935,14 Eur od 28.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. vo výške 128,65

Eur a trovy konania, a na tom tvrdení, že je majiteľom zmenky a žalovaní v 1/ - v 3/ rade sa za príjemcu zmenečne zaručili. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili ani na výzvu žalobcu.

3. Okresný súd poukázal na to, že dňa 20.06.2013 bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorým boli žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade zaviazaní spoločne a nerozdielne na uhradenie dlžnej sumy. Následne bol zmenkový platobný rozkaz zrušený voči všetkým žalovaným.

4. V ďalšej časti odôvodenia rozhodnutia, a to odsekoch 3. až 7. okresný súd uviedol podstatný obsah písomných vyjadrení žalovaného v 1/ rade a žalobcu.

5. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že nariadil pojednávanie na deň 08.10.2020, na ktoré boli všetci predvolaní s tým, že sa dostavil iba zástupca žalobcu a žalovaného v 1/ rade.

6. Po vykonanom dokazovaní postupom podľa Čl. 4, Čl. 8, Čl. 15 ods. 1 a 2, a , veta prvá, a za aplikácie Čl. I , a , , , , a , Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ,,“) v spojení s okresný súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť.

7. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ je majiteľom zmenky vystavenej dňa 06.09.2007 spoločnosťou VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690. Zo zmenky vyplýva, že je vystavená k zmluve č. LZC/07/21021, pričom je vystavená na sumu 38.595,57 Eur so splatnosťou 27.07.2010. Za dlžníka podpísal zmenku žalovaný v 1/ rade ako konateľ (č.l. 14) spisu. Zmenka obsahuje aj údaje avalov, a to meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko žalovaného v 1/, v 2/ a v 3/ rade.

8. Ďalej mal okresný súd preukázané, že dňa 06.09.2007 žalobca so spoločnosťou VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690, uzavrel Leasingovú zmluvu. Z danej zmluvy nepochybne vyplýva, že bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektmi v zmysle . Súd prvej inštancie posúdil, že medzi žalobcom a dlžníkom, t.j. spol. VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690, vznikol obchodno- záväzkový vzťah, ktorý sa riadi . Vzhľadom k tomu, že bola vystavená zmenka, ktorú podpísali aj avali, vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1/, v 2/ a v 3/ rade je vzťah akcesorický. Teda išlo o obchodno-záväzkový vzťah. V žiadnom prípade nešlo o spotrebiteľský vzťah, nakoľko vzťah vznikol na základe leasingových zmlúv medzi dvoma právnickými osobami a ku vzťahu sa pripojili aj avali na základe vystavenej zmenky, a to bez ohľadu na to, že avalmi sú fyzické osoby.

9. Zároveň súd prvej inštancie mal preukázané Vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve medzi žalobcom a dlžníkom: VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690 zo dňa 06.09.2007, podľa ktorého sa dohodli na bianko zmenke vystavenej dňa 06.09.2007, ktorá zabezpečuje záväzok leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy č. LZC/07/21021 zo dňa 06.09.2007 a z Leasingovej zmluvy č. LZC/07/21023 zo dňa 06.09.2007. Strany sa dohodli, že žalobca je oprávnený doplniť údaje v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vyplývajúceho z ktorejkoľvek uvedenej zmluvy (č.l. 230 spisu).

10. Okresný súd vychádzal z medzi stranami nespornej okolnosti uzavretia leasingových zmlúv, vystavenia zmenky, či oprávnenia žalobcu vyplniť údaje na zmenke. Konštatoval, že nikým nebola rozporovaná zmenková suma, ako ani to, že zmenka bola podpísaná žalovanými ako avalmi.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade namietal pasívnu legitimáciu, zmenkové konanie s tým, že je spotrebiteľ. Nárok žalobcu nepoprel. Žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade boli v konaní nečinní.

12. Okresný súd skonštatoval, že zmenka, ako aj vyhlásenie ručiteľov - avalov, obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú platné. Zmenka, ako aj vyhlásenie avalov je zrozumiteľné a určité. Vo

vyhlásení avalov jednoznačne vyplýva, že osoby, ktoré ho podpísali, t.j. žalovaní v 1/-v 3/ rade, dané vyhlásenie podpisujú ako zmenkoví ručitelia, avali. Žalovaný v 1/ rade bol zároveň v postavení konateľa dlžníka, za ktorého podpísal predmetnú zmenku. Žalobca konal s dlžníkom, za ktorého konal žalovaný v 1/ rade ako s odborne spôsobilou osobou a nemal žiadnu povinnosť poučovať ho o význame daných listín, išlo o podnikateľský subjekt, o právnickú osobu, ktorá pôsobí v podnikateľskej sfére a predpokladá sa určitá spôsobilosť a jeho odbornosť pri konaní. Nešlo o spotrebiteľa, teda o slabšiu stranu. Žalobca poskytol dlžníkovi plnenie, ktoré si zabezpečil vystavením zmenky, ktorú dlžník podpísal prostredníctvom žalovaného v 1/ rade a zároveň žalovaný v 1/ rade sa podpísal aj pre vyhlásenie ako aval. Z danej listiny jednoznačne vyplývalo, že ide o zmenku, pričom názov listiny je nezameniteľne viditeľný. Svojim podpisom žalovaní v 1/ - v 3/ rade prejavili svoju vôľu.

13. Okresný súd poznamenal, že ustanovenie zdôrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Platobný príkaz, resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu. Ďalej uviedol, že zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.

14. Okresný súd zhodnotil, že ak je na blankozmenke podpísaný okrem vystaviteľa aj aval, je potrebné, aby aj s ním remitent dohodol vyplňovacie právo. Pre takú dohodu nie je zákonom stanovená písomná forma, preto postačujúca bude aj ústna, či len konkludentná, pričom o jej existencii je možné v situácii, kedy zmenkový ručiteľ podpíše dohodu o vyplňovacom práve uzavretú medzi remitentom a vystaviteľom ako štatutárny orgán vystaviteľa, t.j. ako konateľ, usudzovať zásadne už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vystavená (inak povedané, že ak nedošlo medzi remitentom a zmenkovým ručiteľom pri vydaní blankozmenky k inej dohode), nie je možné mať žiadne pochybnosti o tom, že pravidlá pre doplnenie blankozmenky dojednané vystaviteľom zmenky sa budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. Danú dohodu preukazuje podpísanie avalov na zmenke (rozhodnutie NS ČR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,...). Z uvedeného vyplývalo, že žalovaní v 1/ - v 3/ rade udelili súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne.

15. Okresný súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle . Posúdil, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platne uzavretá a absencia duplicitného podpisu žalovaného v 1/ rade, ako aj žalovaných v 2/ a v 3/ rade ako ručiteľov, nespôsobila neplatnosť takej dohody. Bola tu vedomosť žalovaného v 1/ rade, ako aj žalovaných v 2/ a v 3/ rade o dohode, na základe čoho podpísal ako zmenkový ručiteľ zmenku. S poukazom na súdnu prax bolo nutné konštatovať, že pravidlá pre doplnenie zmenky dojednané vystaviteľom sa vzťahujú aj na zmenkového ručiteľa. Tým, že žalovaný v 1/ rade danú dohodu podpísal ako konateľ dlžníka, ale aj ako aval, bol riadne oboznámený s obsahom dohody, dokonca poskytol aj svoje osobné údaje za účelom ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný v 1/ rade nespochybňoval podpísanie zmenky aj ako aval. Okresný súd posúdil, že zmenka je platná a žalovaní to nerozporovali. Žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia.

16. Okresný súd uzavrel, že zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahujú všetky zákonné náležitosti, posúdil ich za určité a zrozumiteľné, vykonané v súlade so .

17. Keďže išlo o nárok vyplývajúci zo zmenky, okresný súd uviedol, že neskúmal titul pre zmenku, avšak nad rámec skonštatoval, že leasingová zmluva bola platne uzavretá, ako aj dohoda označená ako prehlásenie, oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke. Zároveň zdôraznil, že nešlo o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky na základe leasingových zmlúv medzi právnickými osobami - podnikateľmi a hoci žalovaní v 1/ - v 3/ rade sú v pozícii „ručiteľa/avala“, bol nepochybný obchodno-záväzkový vzťah, preto bolo nutné vychádzať tak aj vo vzťahu k žalovaným, pričom keďže nešlo o spotrebiteľský vzťah, nebolo potrebné sa zaoberať leasingovou zmluvou, ale iba samotnou zmenkou.

18. Okresný súd vyhodnotil námietky žalovaného v 1/ rade ako neopodstatnené s tým, že ide o účelovú obranu, nakoľko nepochybne nešlo o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že žalovaní sú fyzickými osobami. Podstatným bol vzťah hlavný, t.j. leasingová zmluva medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorý je obchodno-záväzkovým vzťahom a ktorý nie je spotrebiteľským vzťahom

a ručenie žalovaných v 1/ - v 3/ rade je akcesorickým vzťahom, ktorý je nutné posudzovať rovnako ako hlavný vzťah, teda išlo o obchodno-záväzkový vzťah. V obchodno-záväzkových vzťahoch vystavenie zmenky nie je vylúčené.

19. Okresný súd skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade už nie je konateľom dlžníka, zhodnotil ako irelevantnú, nakoľko v predmetnej veci je v postavení avala. Jeho postavenie, ako aj postavenie žalovaného v 2/ a v 3/ ako avala bolo nesporné, preto okresný súd posúdil, že je daná vecná legitimácia aj na strane žalobcu (aktívna) a aj na strane žalovaných (pasívna).

20. Keďže bolo nesporné, že zmenka nebola uhradená, okresný súd žalobcovi priznal okrem žalovanej zmenkovej sumy aj ďalšie uplatnené nároky, a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 38.595,57 Eur od 28.07.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 128,65 Eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že je vecou žalobcu, voči komu si uplatní svoj nárok, teda či voči dlžníkovi alebo iba voči ručiteľovi alebo voči obom. V danom prípade si uplatnil nárok voči všetkým avalom, ktorí boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s a . Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, okresný súd mu priznal náhradu trov v rozsahu 100% voči žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. , , v spojení s Čl. 2 ods. 2 . Žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že zmenka je zabezpečovacím úkonom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom/dlžníkmi, pričom zmenkový platobný rozkaz na základe zmenky, podľa súčasnej právnej úpravy nemožno vydať. Z hľadiska hmotného práva nie je žalovaný v 1/ rade ručiteľom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade, a preto nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní. Otázka pasívnej legitimácie je otázkou hmotného práva a nie procesného práva a keďže žalovaný v 1/ rade z pohľadu hmotného práva nie je ručiteľom dlhu žalovaných v 2/ a v 3/ rade, žaloba voči nemu nie je dôvodná. Zmenku ako zabezpečovací právny akt možno použiť iba v zmenkovom konaní, súčasné konanie je však sporovým konaním na plnenie podľa , preto zmenku nemožno uplatňovať v tomto konaní. Žalovaný v 1/ rade trval na tom, že voči nemu ako fyzickej osobe nemožno uplatniť nároky zo zmenky. Na základe definície spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v mal za to, že v predmetnom prípade ide vo vzťahu k nemu o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej súvislosti poukázal na ust. , , o ochrane spotrebiteľa v spojení so záverom vyjadreným v uznesení NS SR z 28.02.2017. Poukázal na to, že žalobca jednoznačne zabezpečil splnenie záväzku vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako zmenkovému ručiteľovi zmenkou, čo je neprípustné, nakoľko žalovaný v 1/ rade podpísal zmenku ako spotrebiteľ.

23. Podľa žalovaného v 1/ rade, pretože konanie o zmenkovom platobnom rozkaze bolo s účinnosťou z tohto právneho predpisu vypustené, nie je možné v konaní pokračovať vydaním zmenkového platobného rozkazu, ako to požaduje žalobca. Nakoľko žalovaný v 1/ rade sa zaviazal iba ako ručiteľ zo zmenky, nie ručiteľ samotného dlhu, konanie, ktoré by malo na súde prebiehať, považoval za konanie, ktoré sa žiadnym spôsobom nedotýka žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade sa domnieva, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. Nakoľko žalovaný v 1/ rade je fyzickou osobou spotrebiteľom, nemožno voči nemu zabezpečiť záväzok zmenkou, a preto aj v prípadnej žalobe na zaplatenie zmenkovej sumy nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. K doručenému odvolaniu žalovaného v 1 / rade sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 11.12.2020. Poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade žiadnym spôsobom nedefinuje, čo má podľa neho znamenať zmenkové konanie ani neodkazuje na žiadne zákonné ustanovenie, v ktorom by malo byť takéto konanie upravené. Tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že zmenku nie je možné uplatniť žalobou na plnenie, nemá žiadnu oporu v zákonných ustanoveniach. Zmenkový platobný rozkaz ako spôsob skráteného konania bol zrušený už poslednou novelizáciou a táto koncepcia bola plne zachovaná s prechodom na . Procesné právo len špecifikuje proces, prostredníctvom ktorého si žalobca môže svoj nárok uplatniť. Nositeľ povinnosti, v tomto prípade žalovaný v 1/ rade je však determinovaný hmotným právom, pričom tieto povinnosti

neboli žiadnym spôsobom dotknuté. Samotná skutočnosť, že vo veci prebieha konanie pred zákonným sudcom, vylučuje akékoľvek pochybnosti o zákonnosti konania. Žalovaný v 1/ rade vopred prezentoval poškodenie svojich práv, hoci vo veci ešte nebolo rozhodnuté. Podľa žalobcu prejednanie veci pred zákonným sudcom samo o sebe vylučuje pochybnosti uvádzané žalovaným v 1/ rade, v ktorej súvislosti poukázal na záver vyjadrený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. .

25. Žalobca uviedol, že vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmenka je dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier, pričom práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou, do ktorej sú inkorporované. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ). Žalovaný v 1/ rade potvrdzuje, že zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ. Žalobca poukázal na právnu teóriu (Zdeněk Kovařík Zákon směnečný a šekový, 4. vydání, Praha: 2005 s. 20) a závery vyjadrené v rozhodnutiach NS SR sp. zn. , sp. zn. . Žalobca uviedol, že pasívne legitimovaným je nositeľ subjektívnej povinnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Preto mal za preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1/ rade. Súd prvého stupňa preto správne uviedol, že zmenkové ručenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.

26. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že zmenku podpísal ako spotrebiteľ. Uviedol, že predložil leasingovú zmluvu ako aj vyplňovacie zmenkové právo, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že zmenka bola vystavená v súvislosti zo zmluvou, ktorá nespĺňa legálnu definíciu zmluvy spotrebiteľskej, nakoľko obe zmluvné strany boli právnické osoby jednajúce v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle Európskeho práva vyplýva, že ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba (C-269/95, C-440/97). Normy Európskeho práva boli prijaté i do rozhodovacej praxe slovenských súdov, keď je zrejmé, že normy na ochranu spotrebiteľa nie sú použiteľné plošne na každú fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu s dodávateľom právnickou osobou. Žalobca v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 27.2.2018. Zdôraznil, že zmenkový veriteľ nemá žiadnu poučovaciu povinnosť voči zmenkovým ručiteľom. Okresný súd preto postupoval v súlade s právnymi predpismi.

27. V závere žalobca zhrnul a zdôraznil, že zmenka je vysoko formálny, dokonalý, abstraktný záväzok. Takýto záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1/ rade z dôvodov uvedených vo svojom vyjadrení nemal povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul a poskytnutie peňažných prostriedkov, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal predložením zmenky, je potom na žalovanom ako dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (uznesenie KS v Žiline, sp. zn. zo dňa 07.10.2014). Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva (napr. sp. zn. ,

sp. zn. ). Žalovaný v 1/ rade nielenže nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale vykonaným dokazovaním boli tvrdenia žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie či o údajnej spotrebiteľskej povahe záväzku vyvrátené. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 19.01.2021. Žalovaný v 1/ rade zopakoval, že zmenka je zabezpečovacím úkonom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom/dlžníkmi, pričom zmenkový platobný rozkaz na základe zmenky, podľa súčasnej právnej úpravy nemožno vydať. Z hľadiska hmotného práva nie je žalovaný v 1/ rade ručiteľom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a v 3/ rade, a preto nie je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní. Otázka pasívnej legitimácie je otázkou hmotného práva a nie procesného práva a keďže žalovaný v 1/ rade z pohľadu hmotného práva nie je ručiteľom dlhu žalovaných v 2/ a 3/ rade, žaloba voči nemu nie je dôvodná. Podľa žalovaného v 1/ rade zmenku ako zabezpečovací právny akt možno použiť iba v zmenkovom konaní, súčasné konanie je však sporovým konaním na plnenie podľa , preto zmenku nemožno v tomto konaní uplatňovať. Trval na tom, že voči nemu ako fyzickej osobe nemožno uplatniť nároky zo zmenky. Poukázal na definíciu spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v , podľa ktorej má žalovaný v 1/ rade za to, že v predmetnom prípade ide vo vzťahu k nemu o spotrebiteľskú zmluvu, pričom podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je takéto konanie voči fyzickej osobe spotrebiteľovi neprípustné. Nakoľko sa žalovaný v 1/ rade zaviazal iba ako ručiteľ zo zmenky, nie ručiteľ samotného dlhu, považoval konanie, ktoré by malo na súde prebiehať, za konanie, ktoré sa žiadnym spôsobom žalovaného v 1/ rade nedotýka, v danom konaní nie je pasívne legitimovaný.

29. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 01.02.2021. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v 1/ rade, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný a opätovne poukázal na to, že vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (NS SR sp. zn. ). V zmysle § 30 a nasl. zákona zmenkového a šekového zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal. Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil, pričom platí, že záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. Zmenka je dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier, pričom práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou, do ktorej sú inkorporované. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (NS SR sp. zn. ). Žalovaný v 1/ rade potvrdzuje, že zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ. Žalobca má preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1/ rade a tvrdenie, že žalovaný nie je ručiteľom, ale zmenkovým ručiteľom, je síce pravdivé, avšak bez vplyvu na povinnosť žalovaného v 1/ rade splniť dlh. Ak žalovaný v 1/ rade opakovane uvádzal, že zmenku podpísal ako spotrebiteľ, tak s týmto žalobca nesúhlasil. Z predložených dokumentov vyplýva, že zmenka bola vystavená v súvislosti so zmluvou, ktorá nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej, nakoľko obe zmluvné strany jednali v rámci podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na európske právo a rozhodnutie NS SR sp. zn. . Žalobca tvrdenia žalovaného v 1/ rade, že zmenku nie je možné uplatniť žalobou považoval za zmätočné. Poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, naopak dokazovaním boli tvrdenia žalovaného v 1/ rade o nedostatku pasívnej legitimácie, či údajnej spotrebiteľskej povahe záväzku vyvrátené.

30. K doručenému vyjadreniu žalobcu uskutočnil písomné vyjadrenie žalovaný v 1/ rade v podaní zo dňa 15.02.2021, obsah ktorého bol zhodný s písomným vyjadrením v podaní zo dňa 19.01.2021.

31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalovaného v 1/ rade a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch týkajúcich sa žalovaného v 1/ rade potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 1/ rade bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -398 zo dňa 06.05.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 18.05.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline. 33. Primárne krajský súd poukazuje na ustanovenie , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v 1/ rade v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 09.11.2020. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 09.11.2020, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného v 1/ rade. Inými slovami, ak žalovaný v 1/ rade v odvolaní zo dňa 09.11.2020 nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa k základu uplatneného nároku zo zmenky a výšky uplatnenej pohľadávky, k uplatnenému zmenkovému úroku, stanovenému dátumu splatnosti, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k základu a výške priznanej pohľadávky žalobcu, k priznanému zmenkovému úroku a vyjadrenému dátumu splatnosti. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. . Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť z dôvodu rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania. 34. Za aplikácie ust. , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade. Ak žalovaný v 1/ rade nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného v 1/ rade, t.j. čo žalovaný v 1/ rade v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím. 35. Žalovaný v 1/ rade ako prvý vyjadril odvolací dôvod podľa ust. , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto odvolacom dôvode namietal, že konanie o zmenkovom platobnom rozkaze bolo s účinnosťou z tohto právneho predpisu vypustené, a preto nie je možné v konaní pokračovať vydaním zmenkového platobného rozkazu, ako to požaduje žalobca, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v 1/ rade je neúčinný a nevymáhateľný. 36. K tomuto odvolaciemu dôvodu sa krajský súd oboznámil s priebehom konania a rozhodovania pred súdom prvej inštancie. Zistil, že v prejednávanej veci bol na Okresný súd v Žiline doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to dňa 03.04.2013 (prezentačná pečiatka Okresného súdu v Žiline č.l. 1 spisu) a k vydaniu zmenkového platobného rozkazu č.k. -21 došlo dňa 20.6.2013. Na tomto zmenkovom platobnom rozkaze č.k. -21 zo dňa 20.6.2013 bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade a s dátumom dňa 10.8.2013 čo do výroku I. a dňa 22.8.2013 čo do výroku II. Z obsahu spisu ďalej bolo zistené, že okresný súd uznesením č.k. -168 zo dňa 11. októbra 2018 rozhodol tak, že zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenú na zmenkovom platobnom rozkaze č.k. -21 zo dňa 20.6.2013. V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd o.i. uviedol to, že na základe podania žalobcu doručeného tomuto súdu dňa 12.07.2017, preskúmal okolnosti doručovania platobného rozkazu č.k. -21 zo dňa 20.06.2013 žalovanému v 1/ rade, pričom zistil, že nemohla nastať fikcia doručenia podľa a súd nemohol považovať zásielku, v ktorej bol žalovanému v 1/ rade doručovaný zmenkový platobný rozkaz, v deň jej vrátenia za doručenú. Konštatoval, že z tohto dôvodu

žalovanému v 1/ rade nezačala plynúť ani zákonom stanovená lehota na podanie námietok, preto označený zmenkový platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Z dôvodu zachovania právnej istoty a pre potreby ustálenia aktuálneho procesného štádia konania, rozhodol samostatným uznesením o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na zmenkovom platobnom rozkaze Okresného súdu Žilina č.k. -21 zo dňa 20.06.2013. Zároveň v odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol aj to, že v ďalšom konaní po právoplatnosti tohto uznesenia bude postupovať podľa ust. a podľa ustanovenia , (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 23.12.2015), podľa ktorého, ak odseky 2 a neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.11.2018 37. Na to okresný súd postupoval tým spôsobom, že uznesením č.k. -198 zo dňa 24. januára 2019 zrušil zmenkový platobný rozkaz č.k. -21 zo dňa 20.6.2013 voči žalovanému v 1/ rade v plnom rozsahu, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.2.2019.

38. Následne okresný súd uznesením č.k. -200 zo dňa 24. januára 2019 vyzval žalovaného v 1/ rade, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia:

- písomne vyjadril k žalobe doručovanej spolu s týmto uznesením, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná

- uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,

- pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a

- označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

39. Žalovaný v 1/ rade na výzvu okresného súdu uskutočnil podanie zo dňa 25.02.2019, v ktorom poukázal na to, že nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné vydať zmenkový platobný rozkaz, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu považuje voči nemu za neúčinný a nevymáhateľný. Zároveň uviedol, že predmetnú zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ na zmenke, nie ako zmenkový dlžník a ako fyzická osoba spotrebiteľ. 40. Na výzvu okresného súdu podľa uznesenia č.k. -222 zo dňa 3.4.2019 (v ktorej bolo obsiahnuté i poučenie podľa ust. , ), žalobca v podaní zo dňa 15.04.2019 uskutočnil vyjadrenie k podaniu žalovaného v 1/ rade, v rámci ktorého poukázal na to, že už ide o sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade tvrdil, že zmenku podpísal ako spotrebiteľ, k tomu predložil listiny, a to leasingovú zmluvu ako aj vyplňovacie zmenkové právo, z ktorých vyplýva, že zmenka bola vystavená v súlade so zmluvou, ktorá nespĺňa legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko obe zmluvné strany boli právnické osoby jednajúce v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukázal i na závery európskeho práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. 41. Za tým nasledovala výzva okresného súdu č.k. -275 zo dňa 24.2.2020 (v ktorej bolo obsiahnuté i poučenie podľa ust. , ) na žalovaného v 1/ rade, ktorý na jej základe uskutočnil písomné vyjadrenie v podaní zo dňa 16.03.2020, v ktorom o.i. uviedol, že ,,konanie, ktoré prebieha na okresnom súde, nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, ale je konaním zo žaloby o plnenie.“ Poukázal na to, že zmenkový platobný rozkaz bol voči žalovanému v 1/ rade účinne zrušený, hľadí sa naň, ako keby nebol vydaný. Z hľadiska hmotného práva žalovaný v 1/ rade nie je ručiteľom dlhu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a v 3/ rade, teda nie je osobou pasívne legitimovanou. Podľa žalovaného v 1/ rade zmenku možno použiť iba v zmenkovom konaní, pričom súčasné konanie je sporovým konaním na plnenie podľa , a preto zmenku nemožno uplatniť. Trval na tom, že voči nemu ako fyzickej osobe nemožno uplatniť nároky zo zmenky, pretože v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. 42. Za tým nasledovali ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného v 1/ rade. 43. Na to okresný súd nariadil pojednávanie na deň 08.10.2020, ktoré pojednávanie sa podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.10.2020 (č.l. 341A - 341B spisu) uskutočnilo za účasti zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného v 1/ rade a v neprítomnosti žalobcu, žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade. Okresný súd vykonal úkony podľa ust. , po ktorom nasledovalo vyjadrenie zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného v 1/ rade. Okresný súd vykonal výzvu podľa ust. , po ktorej strany zhodne uviedli, že nemajú návrhy na dokazovanie, na čo bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bolo dokazovanie skončené, a na to bol verejne vyhlásený rozsudok.

44. Z tohto odvolacím súdom popísaného procesného postupu okresného súdu, nebolo možné konštatovať zistenie inej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 45. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zmenkovom platobnom rozkaze začalo za účinnosti (žaloba doručená dňa 03.04.2013). Ust. a explicitne zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze, začaté za režimu (starého procesného režimu), dokončí podľa tohto režimu aj za účinnosti nového procesného režimu. Starý právny režim, t.j. sa však aplikuje len na inštitút zmenkového platobného rozkazu. V danej veci bol však zmenkový platobný rozkaz vydaný dňa 20.6.2013 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade právoplatným uznesením okresného súdu v celom rozsahu zrušený, pretože mu nebol doručený. Z tohto dôvodu bol správny postup okresného súdu, ktorý pri posudzovaní žaloby žalobcu, ktorá je žalobou na plnenie, postupoval podľa nového procesného kódexu a aplikoval aj jednotlivé ustanovenia v znení účinnom od 23. decembra 2015, konkrétne ustanovenie v znení účinnom od 23. decembra 2015, podľa ktorého ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie v spojení aj s novelizovaným . Teda za stavu, že okresný súd vzhľadom na nedoručenie zmenkového platobného rozkazu žalovanému v 1/ rade tento zrušil, nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal a rozhodol, jeho postupu nebolo nemožné vytknúť žiaden nedostatok. 46. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (ust. , ). K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. 47. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v 1/ rade je potrebné ako primárne uviesť to, že žalobca voči žalovanému v 1/ rade uplatnil svoje práva vyplývajúce zo zmenky, ktorá zmenka mala

charakter zabezpečovacej zmenky tak, ako to vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom, ktorá skutočnosť nebola sporovými stranami namietaná. Rovnako nepochybné bolo, že zmenka (pôvodne vystavená ako biankozmenka) zabezpečovala práva vyplývajúce z Leasingových zmlúv č. LZC/07/21021 zo dňa 06.09.2007 a LZC/07/21023 zo dňa 06.09.2007 a ktorej zmluvnou stranou bol žalobca ako leasingový prenajímateľ a spoločnosť VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690 ako leasingový nájomca, za ktorého konal žalovaný v 1/ rade ako konateľ. Zmluvnou stranou týchto leasingových zmlúv nebol žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade však vystupoval ako avalista, čo bolo vyjadrené v zmenke textom ,,ako ručiteľ za príjemcu“ a údajmi a podpisom žalovaného v 1/ rade ako aj v prvom odseku dokumentu ,,Vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve“ zo dňa 06.09.2007, ktoré bolo podpísané žalovaným v 1/ rade ako konateľom leasingového nájomcu. Medzi stranami sporu okolnosť uzatvorenia leasingových zmlúv, vystavenia zmenky, oprávnenia žalobcu doplniť chýbajúce údaje, podpisu zmenky žalovanými sporná nebola, a preto správne postupom podľa ust. z týchto skutočností ako nesporných vychádzal.

48. Pokiaľ žalovaný v 1/ rade v odvolaní zotrval na námietke jeho postavenia spotrebiteľa, tak odvolací súd uvádza, že žalovaný v 1/ rade nemôže požívať ochranu právnych noriem spotrebiteľského práva, keďže žalovaný v 1/ rade v čase avalovania zmenky, z ktorej žalobca uplatnil práva, bol konateľom zmenečníka a dlžníka z leasingových zmlúv (leasingový nájomca). Zmenečníkom bola VAN DEN BERGHE & NAIMI - Transport & Logistic, s.r.o.; skrátený názov: VNTL, s.r.o., so sídlom Stred 365, 023 54 Turzovka, IČO: 36 439 690 ako právnická osoba a podnikateľ, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako leasingovým prenajímateľom podľa leasingových zmlúv, ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti leasingového nájomcu a žalobcu, keď išlo o zmluvy uzavreté podľa . Okresný súd správne poukázal na prepojenie žalovaného v 1/ rade so zmenečníkom, keď participoval v tejto obchodnej spoločnosti ako konateľ (a spoločník). V tejto súvislosti je potrebné poukázať v zhode so žalobcom aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-269/95, C-440/97 ako aj na rozsudok Súdneho dvora zo 14.3.2013 C-419/11 a obdobne i napríklad na závery podľa uznesenia Súdneho dvora z 19. novembra vo veci sp. zn. C-74/15. Vzhľadom k prepojeniu žalovaného v 1/ rade k dlžníkovi zo zmluvy, resp. zmenečníkovi, t.j. keď išlo o funkčný vzťah, ak žalovaný v 1/ rade v čase avalovania zmenky bol konateľom, tak potom žalovaný v 1/ rade nemohol byť nositeľom ochrany práv, ktoré patria spotrebiteľovi, ak žalovaný v 1/ rade ako konateľ dlžníka pri uzavretí zmlúv so žalobcom konal s cieľom, ktorý súvisel s obchodom, podnikaním dlžníka, zmenečníka.

49. Odvolací súd len zvýrazňuje, že zmenka, z ktorej žalobca uplatňoval nároky, zabezpečovala splnenie záväzku dlžníka vyplývajúceho z leasingových zmlúv, ktoré nemali povahu spotrebiteľskej zmluvy. Na druhej strane v danom prípade žalovaný v 1/ rade, ktorý je fyzickou osobou, mal ako konateľ dlžníka vzťah funkčnej povahy k obchodnej spoločnosti dlžníka, ktorý je zmenečníkom a na ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol zmenkovým vyhlásením zabezpečenie za splnenie záväzku zmenečníka, preto bolo potrebné na osobu žalovaného v 1/ rade nahliadať ako na osobu bez potrebnej ochrany spotrebiteľských práv. V tejto súvislosti aj krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-74/15 v konaní Dumitru Tarcau, Ileana Tarcau, proti Banca Comerciala Intesa Sanpaolo Romania SA zo dňa 19.11.2015, z ktorého vyplýva ...„V prípade fyzickej osoby, ktorá poskytla zabezpečenie za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, je na vnútroštátnom sudcovi, aby určil, či táto osoba konala v rámci obchodu, podnikania, povolania alebo svojej profesnej činnosti alebo z dôvodu svojich funkčných vzťahov, ktoré má s touto spoločnosťou, ako sú napríklad výkon funkcie konateľa alebo nezanedbateľnú účasť na základnom imaní, alebo či táto osoba konala pre súkromnoprávne účely.“ Je nepochybné, že medzi zmenečníkom a žalovaným v 1/ rade existovali podnikateľské väzby, ktorými sa žalovaný v 1/ rade podieľal na podnikaní zmenečníka, bol jeho konateľom, čo rovnako vylučovalo postavenie žalovaného v 2/ rade ako spotrebiteľa. Podnikateľská väzba žalovaného v 1/ rade k zmenečníkovi (dlžníkovi) bola nespochybniteľná, a preto vylučovala aplikáciu spotrebiteľského práva na žalovaného v 1/ rade. Vystupovanie žalovaného v 1/ rade bolo konaním, ktoré súviselo s podnikaním, jeho funkčným postavením, ktoré mal k zmenečníkovi. Nebol preto na mieste odvolací dôvod žalovaného v 1/ rade, ktorý sa domáhal ochrany cez práva spotrebiteľa.

50. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v 1/ rade v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu viažúci sa k žalovanému v 1/ rade potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu

trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny. 51. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam a záverom uvádza, že pokiaľ rozvinul svoju argumentáciu pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade, tak tento jeho postup bol v súlade podporne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva, že ak sa odvolací súd stotožní so závermi okresného súdu (poznamenáva krajský súd, viažuce sa len k odvolacím dôvodom žalovaného v 1/ rade), tak nedochádza k porušeniu zákona, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a navyše rozviedol tiež vlastnú argumentáciu. 52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , , . Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1/ rade so svojim odvolaním nebol úspešný, bolo preto krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému v 1/ rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.