Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CbZm-7-2016.pdf
PDF · 103.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19CbZm/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 851 10 Bratislava - mestská časť StaréMesto, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Towns, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovaným. 1/ A., zast. Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, 2/ F., štátna príslušnosť Belgické kráľovstvo, 3/ Z., štátna príslušnosť Srbská republika, o zaplatenie sumy 38.595,57 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/, žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 38.595,57 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 35.935,14 eur od 28.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. vo výške 128,65 eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 38.595,57 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 35.935,14 eur od 28.07.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. vo výške 128,65 eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je majiteľom zmenky a žalovaný v rade 1/-3/ sa za príjemcu zmenečne zaručili. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili ani na výzvu žalobcu.
2. Dňa 20.06.2013 bol vydaný Zmenkový platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ zaviazaní spoločne a nerozdielne na uhradenie dlžnej sumy. Následne však zmenkový platobný rozkaz bol zrušený voči všetkým žalovaným.
3. Žalovaný v rade 3/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe podaním zo dňa 25.02.2019 tak, že žalovaný v rade 1/ je spotrebiteľ a preto nie je možné vydať zmenkový platobný rozkaz a v Civilnom sporovom poriadku bol zmenkový rozkaz vypustený, preto nie je možné pokračovať v zmenkovom konaní vydaním zmenkového rozkazu, ako požaduje žalobca a žalovaný v rade 1/ sa zaviazal ako ručiteľ zo zmenky, nie ako ručiteľ samotného dlhu a tak žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný. (l.č. 209 obsahu spisu)
4. Žalobca sa podaním zo dňa 15.04.2019 vyjadril k podaniu žalovaného 1/ tak, že zmenka bola vystavená v súvislosti s leasingovou zmluvou, ktorá nespĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko obe zmluvné strany boli právnické osoby jednajúce v rámci ich podnikateľskej činnosti. Teda žalovaný v rade 1/ nie je spotrebiteľom v danom vzťahu.
5. Žalovaný v rade 1/ sa opäť vyjadril podaním zo dňa 16.03.2020 tak, že dané konanie už nie je zmenkovým konaním, ale konaním zo žaloby na plnenie. Zmenka je zabezpečovacím úkonom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý podľa súčasne platnej úpravy nemožno vydať. Z hľadiska hmotného práva tak žalovaný 1/ nie je ručiteľom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ a 3/, a preto nie je pasívne legitimovaný. Zmenku možno použiť iba v zmenkovom konaní, súčasné konanie je však sporovým konaním na plnenie podľa CSP, preto v tomto konaní nemožno zmenku uplatňovať. Voči žalovanému 1/ ako fyzickej osobe nemožno uplatniť nároky zo zmenky, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.
6. Žalobca v podaní zo dňa 23.06.2020 zotrval, že nejde o spotrebiteľský vzťah .
7. Žalovaný v rade 1/ podaním zo dňa 29.09.2020 zotrval na svojich vyjadreniach a žalobca opätovne zotrval na svojich vyjadreniach v podaní zo dňa 02.10.2020.
8. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 08.10.2020, na ktoré boli všetci predvolaní v zmysle CSP, avšak dostavil sa iba právny zástupca žalobcu a žalovaného v rade 1/.
9. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
10. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ je majiteľom zmenky vystavenej dňa 06.09.2007 spoločnosťou V. L. B. & Z. - K. & E., s.r.o., skrátený názov V., s.r.o. so sídlom Q. XXX, XXX XX Turzovka, D.: XXXXXXXX. Zo zmenky vyplýva, že je vystavená k zmluve č. E./XX/XXXXX, pričom je vystavená na sumu 38.595,57 eur so splatnosťou 27.07.2010. Za dlžníka podpísal zmenku žalovaný v rade 1/ ako konateľ. (l.č. 14)
11. Zmenka obsahuje aj údaje avalov, a to meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko žalovaného v rade 1/, 2/ a 3/.
12. Súd mal preukázané, že dňa 06.09.2007 žalobca so spoločnosťou V. L. B. & Z. - K. & E., s.r.o., skrátený názov V., s.r.o. so sídlom Q. XXX, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX, uzavrel Leasingovú zmluvu. Z danej zmluvy nepochybne vyplýva, že bola uzavretá medzi podnikateľskými subjektami v mysle § 261 Obchodného zákonníka, na základe čoho nepochybne vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah.
13. Zároveň súd mal preukázané vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve medzi žalobcom a dlžníkom: V. L. B. & Z. - K. & E., s.r.o., skrátený názov V., s.r.o. so sídlom Q. XXX, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX, zo dňa 06.09.2007, na základe čoho sa dohodli na bianko zmenke vystavenej dňa 06.09.2007, ktorá zabezpečuje záväzok leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy č. E./XX/XXXXX zo dňa 06.09.2007 a z leasingovej zmluvy č. E./XX/XXXXX zo dňa 06.09.2007. Strany sa dohodli, že žalobca je oprávnený doplniť údaje v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu, vyplývajúceho z ktorejkoľvek uvedenej zmluvy. (l.č. 230)
14. Súd posúdil, že Vyplňovacie zmenkové prehlásenie bolo platne uzavreté medzi dlžníkom a veriteľom. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Súd poznamenáva, že zmenka je opatrená podpisom aj veriteľa a aj dlžníka, za ktorého konal žalovaný 1/ a zároveň podpisom avalov, ktorým je žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Je nepochybné, že žalovaný 1/ bol v tom čase konateľom dlžníka, za ktorého riadne podpísal zmenku a zároveň na danej zmenke podpísal aj vyhlásenie ako aval. Z obsahu a z grafického zobrazenia nepochybne vyplýva vzájomná súvislosť a logická nadväznosť s tým, že vyhlásenie avalov sa týka danej zmenky.
15. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie Leasingových zmlúv, ako ani vystavenie zmenky, či oprávnenie žalobcu vyplniť údaje na zmenke. Taktiež nikým nebola rozporovaná zmenková suma, ako ani to, že zmenka bola podpísaná žalovanými ako avalmi.
16. Podľa § 30 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.
17. Podľa § 31 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa. (4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa
18. Podľa § 32 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. (3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že zmenka, ako aj vyhlásenie ručiteľov - avalov, obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú platné. Zmenka, ako aj vyhlásenie avalov je zrozumiteľné a určité. Vo vyhlásení avalov jednoznačne vyplýva, že osoby, ktoré ho podpísali, t.j. žalovaní 1/-3/, dané vyhlásenie podpisujú ako zmenkoví ručitelia, avali.
20. Žalovaný 1/ teda bol zároveň v postavení konateľa dlžníka, za ktorého podpísal predmetnú zmenku. Pri konateľovi sa predpokladá jeho odborná spôsobilosť. Žalobca konal s dlžníkom, za ktorého konal žalovaný 1/ ako s odborne spôsobilou osobou a nemal žiadnu povinnosť poučovať ho o význame daných listín, veď predsa išlo o podnikateľský subjekt, o právnickú osobu, ktorá pôsobí v podnikateľskej sfére a predpokladá sa určitá spôsobilosť a jeho odbornosť pri konaní. Nejde o spotrebiteľa, teda o slabšiu stranu. Žalobca poskytol dlžníkovi plnenie, ktoré si zabezpečil vystavením zmenky, ktorú dlžník podpísal prostredníctvom žalovaného 1/ a zároveň žalovaný 1/ sa podpísal aj pre vyhlásenie ako aval. Z danej listiny jednoznačne vyplýva, že ide o zmenku, pričom názov listiny je nezameniteľne viditeľný. Svojim podpisom žalovaní 1/ -3/ prejavili svoju vôľu.
21. Žalovaný v rade 1/ namietal pasívnu legitimáciu, zmenkové konanie s tým, že je spotrebiteľ. Nárok žalobcu ako taký nepoprel. Žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ boli v konaní nečinní.
22. Podľa § 261 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Súd posúdil, že medzi žalobcom a dlžníkom, t.j. spol. V. L. B. & Z. - K. & E., s.r.o., skrátený názov V., s.r.o. so sídlom Q. XXX, XXX XX K., IČO: XXXXXXXX, vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že bola vystavená zmenka, ktorú podpísali aj avali, daný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/, 2/ a 3/ je vzťah akcesorický. Teda taktiež ide o obchodno-záväzkový vzťah. V žiadnom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko vzťah vznikol na základe Leasingových zmlúv medzi dvoma právnickými osobami a ku vzťahu sa pripojili aj avali na základe vystavenej zmenky, a to bez ohľadu ba to, že avalmi sú fyzické osoby.
24. Podľa § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
25. Súd poznamenáva, že dané zákonné ustanovenie zdôrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Platobný príkaz, resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu.
26. Zmenkové ručenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.
27. Súd skonštatoval, že ak je na blankozmenke podpísaný okrem vystaviteľa aj aval, je potrebné, aby aj s ním remitent dohodol vyplňovacie právo. Avšak pre takú dohodu nie je zákonom stanovená písomná forma, preto postačujúce bude aj ústne, či len konkludentne, pričom na jej existencii je možné v situácii, kedy zmenkový ručiteľ podpíše Dohodu o vyplňovacom práve uzavretú medzi remitentom a vystaviteľom ako štatutárny orgán vystaviteľa, t.j. ako konateľ, usudzovať zásadne už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vystavená (inak povedané, že ak nedošlo medzi remitentom a zmenkovým ručiteľom pri vydaní blankozmenky k inej dohode), nie je možné mať žiadne pochybnosti o tom, že pravidlá pre doplnenie blankozmenky dojednané vystaviteľom zmenky sa budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. Danú dohodu preukazuje podpísanie avalov na zmenke. (rozh. 29Cdo 2861/2014 z 27.05.2015, NS ČR 29Cdo 3727/2007, 29Cdo4061/2007,...) Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1/-3/ udelili súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne.
28. Podľa § 77 ods.3 zák.č. 191/1950 Zb. rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.
29. Podľa § 47 ods.1 a 2 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
30. Podľa § 43 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
31. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa článku 4 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
33. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP: (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
34. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
36. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd posúdil, že Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platne uzavretá a absencia duplicitného podpisu žalovaného 1/, ako aj žalovaných 2/ a 3/, ale ako ručiteľov, nespôsobuje neplatnosť takej Dohody. Je nepochybná vedomosť žalovaného 1/, ako aj žalovaných 2/ a 3/ o danej dohode, na základe čoho podpísal ako zmenkový ručiteľ predmetnú zmenku. Teda je nutné konštatovať s poukazom na súdnu prax, že pravidlá pre doplnenie zmenky dojednané vystaviteľom sa vzťahujú aj na zmenkového ručiteľa. Tým, že žalovaný 1/ danú Dohodu podpísal ako konateľ dlžníka, ale aj ako aval, bol riadne oboznámený s obsahom dohody, dokonca poskytol aj svoje osobné údaje za účelom ručiteľského vyhlásenia. Žalovaný 1/ nespochybňoval podpísanie zmenky aj ako aval, pričom súd posúdil, že zmenka je platná a žalovaní to nerozporovali. Žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia.
37. Zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahujú všetky zákonné náležitosti, súd ich posúdil za určité a zrozumiteľné a sú vykonané v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. a preto spĺňajú aj požiadavky pre zrozumiteľnosť a určitosť.
38. Keďže ide o nárok vyplývajúci zo zmenky, súd neskúma titul pre zmenku, avšak nad rámec toho súd skonštatoval, že leasingová zmluva bola platne uzavretá, ako aj dohoda označená ako prehlásenie, oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke. Zároveň je nutné zdôrazniť, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky na základe leasingových zmlúv medzi právnickými osobami - podnikateľmi a hoci žalovaní 1/-3/ sú v pozícii „ručiteľa/avala“, je nepochybný obchodno-záväzkový vzťah, preto je nutné vychádzať tak aj vo vzťahu k žalovaným, pričom keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nebolo potrebné sa zaoberať leasingovou zmluvou, ale iba samotnou zmenkou.
39. Súd vyhodnotil námietky žalovaného v rade 1/ ako neopodstatnené s tým, že ide o účelovú a špekulatívnu obranu, nakoľko nepochybne nejde o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že žalovaní sú fyzickými osobami. Podstatný je vzťah hlavný, t.j. leasingová zmluva medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ktorý je obchodno-záväzkovým vzťahom a ktorý nie je spotrebiteľským vzťahom a ručenie žalovaných 1/-3/ je akcesorickým vzťahom, ktorý je nutné posudzovať rovnako ako hlavný vzťah, teda taktiež ide o obchodno-záväzkový vzťah. Keďže leasingová zmluva v danom prípade nie je spotrebiteľskou zmluvou, tak ani ručenie záväzku z danej zmluvy nie je spotrebiteľským vzťahom a to bez ohľadu na to, že ručiteľmi/avalmi sú fyzické osoby. V obchodno-záväzkových vzťahoch vystavenie zmenky nie je vylúčené.
40. Zároveň súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ už nie je konateľom dlžníka, je irelevantná, nakoľko v predmetnej veci je v postavení avala. Jeho postavenie, ako aj postavenie žalovaného 2/ a 3/ ako aval bolo nesporné, preto súd posúdil, že je daná vecná legitimácia aj na strane žalobcu (aktívna) a aj na strane žalovaných (pasívna).
41. V zmysle § 48 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
42. Keďže bolo nesporné, že zmenka nebola uhradená, žalobcovi súd priznal okrem žalovanej zmenkovej sumy aj ďalšie uplatnené nároky v zmysle § 48 cit.zák., a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 38.595,57 eur od 28.07.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 128,65 Eur.
43. Súd poukázal, že je vecou žalobcu, voči komu si uplatní svoj nárok, teda či voči dlžníkovi alebo iba voči ručiteľovi alebo voči obom. V danom prípade si uplatnil nárok voči všetkým avalom, ktorých súd zaviazal spoločne a nerozdielne.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov v rozsahu 100% voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).