Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/150/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: KOLIBA s.r.o., so sídlom 027 51 Kraľovany 211, IČO: 47 215 577, zastúpeného zástupcom JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: UMBRELLA FF, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, 010 01 Žilina, IČO: 46 239 529, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kvak, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 50 304 267, v konaní o zaplatenie 30.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -142 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -142 zo dňa 17. septembra 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a samostatným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 31.10.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Okresný súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas. Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Okresný súd mal preukázané, že dňa 09.11.2015 žalobca ako zadávateľ a žalovaný ako spracovateľ uzavreli Zmluvu o odbornej spolupráci, predmet ktorej bol riadne špecifikovaný v článku I. Na základe zmluvy žalovaný sa zaviazal vykonávať pre žalobcu účtovné a ekonomické služby, a to s odbornou starostlivosťou, pričom je oprávnený plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s platnosťou od 01.04.2015. Žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu, a to v čl. V. (č.l. 26 obsahu spisu).

4. Okresný súd v zmysle 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“, alebo aj „OBZ“), , a , až , , zák.

č. (ďalej aj len “, alebo „OZ“), ods. l žalobu zamietol. Bolo nepochybné, že strany konania uzavreli Zmluvu o odbornej spolupráci, podľa , pričom bolo nesporné, že žalovaný poskytoval žalobcovi služby ohľadom účtovníctva a žalobca mu za to poskytol odplatu. Okresný súd posúdil, že medzi stranami platne vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje , pričom zmluvu možno posúdiť ako zmluvu s prvkami zmluvy o dielo, a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax „(R NS ČR )“. Žalobca trval na tom, že žalovaný porušil viaceré povinnosti, keďže služby poskytoval prostredníctvom K. E., čo neoznámil žalobcovi, resp. nežiadal súhlas na to a zároveň táto osoba po zániku jej živnostenského oprávnenia naďalej pracovala pre žalovaného a žalovaný tak porušoval obchodné tajomstvo, nakoľko danej osobe vedome a dlhodobo sprístupňoval obchodné a daňové tajomstvo žalobcu. Taktiež od danej osoby preberal dokumenty žalobcu spôsobom ako ponechaním na chodníku pred sídlom žalovaného a pod. Preto zotrval na zmluvnej pokute vo výške 30.000,- Eur.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný trval na neplatnom dojednaní ohľadom zmluvnej pokuty a zároveň trval na tom, že nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti. Okresný súd mal zistené, že subdodávateľom žalovaného bola K. E. na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných a poradenských služieb zo dňa 09.11.2015. Podľa čl. II. bod 3 Zmluvy o odbornej spolupráci, žalovaný bol oprávnený plniť záväzky zo zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Z uvedeného podľa okresného súdu vyplývalo, že žalovaný bol oprávnený poskytovať služby prostredníctvom K. E. aj bez informovania žalobcu. Po skončení živnostenského oprávnenia K. E., podľa vyjadrenia žalovaného subdodávateľom sa stala FATURAMA, s.r.o. Okresný súd teda nedospel k záveru, že by tým žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť.

6. K námietke žalobcu, ktorou namietal aj spôsob odovzdávania dokladov žalobcu od K. E. žalovanému ako ponechaním na chodníku okresný súd uviedol, že sa primárne zaoberal zmluvným dojednaním, o zmluvnej pokute, a to platnosťou, nakoľko bolo potrebné ustáliť, či vôbec existuje nárok na zmluvnú pokutu.

7. Podľa Článku VII. bod (2) Zmluvy, spracovateľ zachováva mlčanlivosť o všetkých údajoch uvedených na dokladoch zadávateľa, ktoré mu budú poskytnuté, a rovnako aj o finančnej a majetkovej situácii firmy. Za porušenie môže byť spracovateľovi udelená zmluvná pokuta maximálne do výšky 30.000,- Eur.

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že úprava zmluvnej pokuty v až sa obmedzuje len na niektoré otázky, a to objektívnu povinnosť platiť zmluvnú pokutu ( ), podmienky na zníženie zmluvnej pokuty ( ) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri odstúpení od zmluvy ( ). Oproti tomu výlučne upravuje vymedzenie pojmu zmluvná pokuta a spôsob jej dojednania ( ). Z vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami , pričom v prípadoch, keď niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. To isté platí, ak sú v obsiahnuté len niektoré ustanovenia.

9. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej pokuty nie je v , ani v upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa ods. l . Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania, „(rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, , rozhodnutie NS ČR , , )“

10. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle zákonných ustanovení a v zmysle ustálenej súdnej praxe kogentnou formou požaduje, aby v písomnom dojednaní o zmluvnej pokute bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty, a to určením výšky konkrétnou, pevnou peňažnou sumou alebo prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Prvoradou požiadavkou je, aby určenie zmluvnej pokuty bolo jednoznačné a musí byť výška zistiteľná v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti konkrétnou sumou. Zmluvné strany si v Zmluve o odbornej spolupráci dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti aj zmluvnú pokutu, a to „maximálne do výšky 30.000,- Eur.“ Z daného zmluvného dojednania nevyplýva konkrétna pevná jednorazová suma - výška zmluvnej pokuty, ako ani spôsob výpočtu určenia výšky zmluvnej pokuty. Teda nie je zrejmá výška zmluvnej pokuty, ale ani kto je oprávnený určiť jej výšku. Pokiaľ si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu, nie je možné jednostranným spôsobom určiť konkrétnu výšku, ale mala by zodpovedať dohode oboch strán, a to či už konkrétna pevná výška alebo spôsob jej určenia.

11. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd v zmysle ustálenej súdnej praxe skonštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute v Článku VII. bod (2) Zmluvy je neurčitý a z toho dôvodu je nutné dané ustanovenie posúdiť ako neplatné, tiež poukázal na to, že neplatnosť tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale iba tejto časti.

12. Vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to práve z dôvodu neplatnosti toho zmluvného dojednania. V zmysle (ďalej aj len „CSP“) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Vykonané dôkazy okresný súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe vyššie uvedených skutočností okresný súd žalobu zamietol, nakoľko posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné, preto nárok žalobcu titulom zmluvnej pokuty je neopodstatnený. „Súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na posúdenie neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, súd sa už nezaoberal porušením zmluvnej povinnosti žalovaným, nakoľko by to bolo nadbytočné, keďže prípadným porušením povinnosti nemožno priznať nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu vyslovenia neplatnosti takej dohody.“ Okresný súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý sa nestotožnil s napadnutým rozhodnutím z dôvodov podľa „ - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.“

14. Odvolateľ citoval v odvolaní odseky napadnutého rozsudku č. „21, 22, 23, 24, 26, 27, 29 a 30“a zdôraznil, že so závermi okresného súdu nesúhlasí. Zastával názor, že po procesno-právnej stránke v rámci konania na prvostupňovom súde bolo možné očakávať posúdenie oprávnenosti uplatnenia zmluvnej pokuty za porušenie Zmluvy o odbornej spolupráci zo dňa 1.4.2015 medzi žalobcom a žalovaným, prípadne posúdenie výšky uplatnenej zmluvnej pokuty vo vzťahu k všeobecným zvyklostiam pri riešení obdobných prípadov vzhľadom na zadefinovanie výšky zmluvnej pokuty podľa Článku VII. bod (2) Zmluvy o odbornej spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako „maximálne do výšky 30.000,- Eur“. „Namiesto toho je však záverom rozsudku irelevantné zamietnutie uplatnenia zmluvnej pokuty, nakoľko konajúci súd uvedené ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty posúdil ako neplatné, a to z dôvodu, že je neurčité.“ Žalobca mal za to, že záver prvostupňového súdu nemal pôvod v žiadnej konkrétnej právnej norme. „Žalobca tiež vôbec nechápe, prečo sa konajúci súd pri svojom rozhodovaní absolútne nezaoberal meritom prejednávanej veci, a to konkrétne porušením zmluvných podmienok zo strany Žalovaného. Naopak túto skutočnosť považoval v danej situácii za úplne irelevantnú.“ Určenie výšky zmluvnej pokuty v predmetnej Zmluve o odbornej spolupráci medzi žalobcom a žalovaným bolo stanovené plne v rozsahu a podľa návrhu žalovaného. Predmetná Zmluva o odbornej spolupráci bola uzatvorená na základe dobrej vôle a s plným vedomím oboch zúčastnených strán. Podľa Článku VII. bod (2) predmetnej Zmluvy o odbornej spolupráci medzi žalobcom a žalovaným je výšku zmluvnej pokuty žalobca oprávnený v plnom rozsahu uplatniť do maximálnej dohodnutej výšky 30.000,- Eur, a

to predovšetkým z pohľadu jeho zhodnotenia dôsledkov vyplývajúcich z porušenia povinností zo strany žalovaného. Žalobca tak očakával, že prvostupňový súd zhodnotí výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, „prípadne bude stanovenú výšku namietať vzhľadom na všeobecné zvyklosti uplatňovania zmluvných pokút v hospodárskej praxi.“

15. V odvolaní žalobca zdôraznil, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom „bolo plne dôvodné v zmysle porušovania Zmluvy o odbornej spolupráci zo strany žalovaného, ktorým sa však prvostupňový súd vôbec nezaoberal na rozdiel od Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý vydal platobný rozkaz dňa 31.10.2019, ktorým vyhovel žalobnému návrhu Žalobcu v plnom rozsahu.“ Okresný súd sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu a tiež s predloženými dôkazmi. Namiesto toho bez akéhokoľvek právneho dôvodu rozhodol v prospech žalovaného. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, a vydal rozsudok, ktorým v celom rozsahu vyhovie žalobcovi a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania; alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou a závermi žalobcu obsiahnutými v článku II. odvolania, podľa ktorých prvostupňový súd „irelevantne“ určil ustanovenie o zmluvnej pokute za neplatné bez opory v konkrétnej právnej norme. Žalovaný mal za to, že okresný súd dokazovaním vykonaným procesne bezchybným spôsobom s následným správnym právnym posúdením veci jednoznačne zastabilizoval a dostatočným spôsobom odôvodnil v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku v bodoch 21. až 27., že dojednanie o zmluvnej pokute v Článku VII. bod (2) zmluvy o poskytovaní účtovných a poradenských služieb je v zmysle kogentného ustanovenia , v nadväznosti na neplatné. V predmetnej právnej veci výsledok konania nepochybne závisel aj od právneho posúdenia základnej otázky, a to, či obsah Článku VII. bod (2) zmluvy o poskytovaní účtovných služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je v zmysle určitý alebo je neurčitý, a z tohto dôvodu je neplatný. V prípade jeho neplatnosti je predmet konania uplatňovaný zo strany žalobcu nedôvodný tak, ako to správne právne vyhodnotil a náležitým spôsobom odôvodnil okresný súd. Okresný súd správne dospel k záveru, že uvedený sporný bod Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb je neplatný. Nad rámec dostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že „ZSP 23/2004 (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.3.2004, sp. zn.: M Obdo V 4/2003): Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná.“ Ustanovenie na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenia. Je nepochybné, že kogentný požaduje, aby v písomnom dojednaní o zmluvnej pokute bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty, pričom zmluvným stranám dáva na výber, aby tak urobili jedným z dvoch spôsobov: a) určenie výšky zmluvnej pokuty konkrétnou, pevnou peňažnou sumou, b) určenie výšky zmluvnej pokuty prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia.

17. Žalovaný uviedol vo vyjadrení, že zákon v druhom prípade určenia výšky zmluvnej pokuty však kogentne trvá na požiadavke, aby v okamihu vzniku dohody o zmluvnej pokute bolo zrejmé, akým spôsobom bude možné v budúcnosti, keď vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať. Za jednoznačné, určité, a teda platné dojednanie o zmluvnej pokute možno považovať nielen dojednanie zmluvnej pokuty ako jednorazovej sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažuce sa na percentuálne vyčíslenie z určitej sumy, napr. určenie výšky zmluvnej pokuty percentuálnym vyčíslením z hodnoty nedodaných výrobkov. Podľa žalovaného dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Článku VII. bod (2) zmluvy o odbornej spolupráci nenapĺňa zákonom vyžadovaný predpoklad jednoznačnosti pri určení výšky zmluvnej pokuty a považoval ho za neplatný. Zmluvné dojednanie stanovujúce, že za porušenie môže byť spracovateľovi udelená zmluvná pokuta maximálne do výšky 30.000,- Eur, nie je jednoznačné nielen čo do výšky samotnej zmluvnej pokuty, ale dáva priestor na polemiku aj pri vzniku samotného práva na jej uplatnenie, kedy nie je možné jednoznačne a bez pochybností stanoviť, kedy a kto je oprávnený určiť povinnosť na vyplatenie zmluvnej pokuty.

18. K argumentom žalobcu obsiahnutým v odvolaní o tom, že prvostupňový súd mal podľa žalobcu určiť výšku zmluvnej pokuty podľa všeobecných zvyklostí pri riešení obdobných prípadov, resp. uplatňovaní zmluvných pokút v hospodárskej praxi, v rámci vyjadrenia žalovaný vyslovil právny názor, že tieto kritériá sú pri posudzovaní základnej otázky platnosti dojednania o zmluvnej pokute bez právnej relevancie. Moderačné právo podľa je možné uplatniť len v prípade, ak by bola zmluvná pokuta platne dojednaná, a jej výška by bola vzhľadom na zabezpečenú povinnosť a iné okolnosti prípadu neprimerane vysoká.

19. Na podporu záverov rozsudku okresného súdu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že neplatnosť právneho úkonu podľa je neplatnosťou absolútnou. To znamená, že na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať vždy, a to bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v priebehu konania alebo pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namietal. Tento právny úkon je neplatný od samého počiatku. Určenie výšky zmluvnej pokuty zo strany okresného súdu tak, ako to požadoval žalobca v odvolaní, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu podľa , a to ani v prípade použitia pravidiel uvedených v , na ktoré sa žalobca nepriamo odvoláva v závere v článku II. odvolania. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne. V dohode o zmluvnej pokute tiež jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podstatné náležitosti v Článku VII. bod (2) Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb, ale ani v inej časti zmluvy určito a zrozumiteľne špecifikované nie sú a tento ich obsah nemožno určiť ani cez výkladové pravidlá prejavu vôle uvedené v . Pre úplnosť žalovaný uviedol, že pri kreovaní Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb boli aktívne obe zmluvné strany, pričom boli do zmluvy zapracované pripomienky a doplnenia žalobcu ako aj žalovaného.

20. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam žalobcu spočívajúcim v nevysporiadaní sa prvostupňového súdu s údajným, tvrdeným porušením zmluvnej povinnosti, ktoré bolo podľa žalovaného zabezpečené neplatným dojednaním o zmluvnej pokute, sa žalovaný stotožnil s časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 30., kedy plne v súlade zo základnými zásadami sporového konania, kedy by bolo zjavne nadbytočné, aby konajúci prvostupňový súd vyhodnocoval údajné porušenie zmluvnej povinnosti, pokiaľ sa pri prejudiciálnom posúdení platnosti samotnej dohody o zmluvnej pokute táto stabilizovala ako absolútne neplatná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na adresu jeho právneho zástupcu postupom okresného súdu na č.l. 166 spisu, ktorý sa k momentu rozhodovania okresného súdu nevyjadril (doručenka č.l. 166 rub spisu).

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -181 zo dňa 17.05.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali

väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci samej podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania za stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na zodpovedajúce odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

27. Považuje za nevyhnutné primárne odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012 (ďalej aj len „Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012“), v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

28. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, tak jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

29. Pri posudzovaní odvolania žalobcu vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie , keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie, ale ani na doplnenie dokazovania. Vzhľadom k priebehu súdneho konania od momentu doručenia žaloby na okresný súd je nepochybné, že do momentu rozhodnutia okresným súdom napadnutým rozsudkom, t.j. do dňa 17. septembra 2020, bolo v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie na posúdenie sporovej veci, a to v jej podstatných základoch pre vyhodnotenie žalobcovho nároku a obrany žalovaného. Krajský súd zdôrazňuje, že rozsah vykonaného dokazovania zodpovedal podstatným skutočnostiam danej sporovej veci, t.j. keď dokazovanie súd vykoná v takom rozsahu, aby boli dané skutkové, ako aj právne odpovede na podstatné okolnosti sporovej veci, k čomu v danom súdenom prípade podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom došlo.

30. V odvolaní žalobca namietal, že „Namiesto toho je však záverom rozsudku irelevantné zamietnutie uplatnenia zmluvnej pokuty, nakoľko konajúci súd uvedené ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty posúdil ako neplatné, a to z dôvodu, že je neurčité.“, ktoré závery okresného súdu považoval žalobca za nesprávne. V rozsahu odvolania žalobcu, ktorým bol odvolací súd limitovaný v odvolacom prieskume, odvolací súd dospel k zhodným záverom ako okresný súd.

31. Odvolací súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému žalobou, teda k zmluvnej pokute, že „Právna úprava zmluvnej pokuty v ( až ) nadväzuje na právnu úpravu tohto inštitútu v ( a ). Podľa Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia ( Obč. zák.). Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinností veriteľovi a dlžníkovi nevznikla škoda. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

32. Nemožno podľa odvolacieho súdu opomínať, že dojednanie o zmluvnej pokute je právnym úkonom, musí byť urobený slobodne, vážne, musí spĺňať podmienku určitosti, zrozumiteľnosti a jeho predmetom musí byť možné plnenie (§ 37 ods. 1, 2 Obč. zák.). V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná (Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2003 pod sp. zn. M Obdo 4/2003.) V súvislosti s týmito postulátmi jednoznačne postupoval okresný súd, ktorý podrobil testu platnosti zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, s výsledkom vysloveným v bode 27. napadnutého rozsudku.

33. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. vyplýva, že účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení a je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia , ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný

zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Na to, aby dojednanie o zmluvnej pokute bolo platné, musí teda spĺňať zákonné kritériá. Okresný súd sa po vykonaní odvolacieho prieskumu vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s okresným súdom, že dohodnuté zmluvné dojednanie v Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2/ je neplatným zmluvným dojednaním. Odvolací súd v rovine vecnej správnosti záverov okresného súdu pre úplnosť pripomína, že pri komplexnom skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú), ktorú pri zmluvnom dojednaní „maximálne do výšky 30.000 Eur“, keď rozhodnutie o samotnej výške zmluvnej pokuty je ponechané na uvážení subjektu, ktorý nie je v zmluve a ani v Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2 uvedený, potom rozhodne nespĺňa kritériá určitosti. Tiež nie sú v Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2 uvedené bližšie dojednania a vysvetlenia k použitému termínu „maximálne“, preto nie je možné použitie tohto termínu, napriek spojitosti s uvedením 30.000 Eur považovať za dojednanie určité. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné pripomenúť že na to, aby zmluvná pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí byť dostatočnou nie však nadhodnotenou, čo vzhľadom na koncepciu Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2, ale ani v kontexte ďalších zmluvných dojednaní nie je možné potom vyhodnotiť vzhľadom na konštatované dôvody neplatnosti.

34. V odvolaní žalobca uviedol, že „vôbec nechápe, prečo sa konajúci súd pri svojom rozhodovaní absolútne nezaoberal meritom prejednávanej veci, a to konkrétne porušením zmluvných podmienok zo strany Žalovaného. Naopak túto skutočnosť považoval v danej situácii za úplne irelevantnú.“ V súvislosti s týmto tvrdením žalobcu odvolací súd uvádza, že na to, aby okresný súd venoval pozornosť tvrdeniam žalobcu o porušení povinností žalovaným, musel okresný súd vyhodnotiť zmluvu ako hmotnoprávny základ nároku žalobcu a z nej vyplývajúci uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v zmysle zmluvného dojednania označeného žalobcom Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2. Ak okresný súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie Článku VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2. zakotvujúce nárok na zmluvnú pokutu je neplatné, tak nebol priestor na skúmanie správania sa žalovaného.

35. Keďže sa odvolací súd stotožnil s okresným súdom v dôvodoch zamietnutia žaloby cez úpravu v , tak rozvíja vlastnú argumentáciu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012. Odvolací súd mal za to, že Článok VII. Zmluvy o obchodnej spolupráci bod 2/ nespĺňa kritériá platnosti ani v rovine jeho určitosti, a to vzhľadom na skutočnosť neurčitosti konkretizácie skutku - povinnosti, keďže nevyplýva samotná jasná, nezameniteľná kvalifikácia povinnosti, ktorej porušenie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Z predmetného dojednania Článku VII. bod (2) predmetnej zmluvy nevyplýva ani to, komu má byť zmluvná pokuta zaplatená.

36. Žalobca v odvolaní uviedol, že očakával, že prvostupňový súd zhodnotí výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, „prípadne bude stanovenú výšku namietať vzhľadom na všeobecné zvyklosti uplatňovania zmluvných pokút v hospodárskej praxi.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že k uvedenej argumentácii žalobca neposkytol žiadne bližšie tvrdenia a ani neoznačil dôkazy, avšak vzhľadom k tomu, že predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle Článku VII. bod (2) predmetnej zmluvy bolo vyhodnotené okresným súdom ako neplatné a odvolací súd sa s týmto záverom ako s vecne správnym stotožnil cez úpravu v , nebol dôvod na to, aby sa vyhodnocovala výška zmluvnej pokuty v rovine všeobecných zvyklostí, keďže zmluvná pokuta uplatnená žalobcom vyplývala z neplatného zmluvného dojednania.

37. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania ( , ), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.

38. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu mal odvolací súd za to, že postup okresného súdu v prvoinštančnom konaní a následne jeho napadnutý rozsudok možno vyhodnotiť ako rozhodnutie, v ktorom dal okresný súd odpoveď na tie nastolené otázky, a to tak v rovine žalobcom uplatneného nároku, ako i v rovne použitej obrany žalovaného, ktoré mali pre rozhodnutie relevantný význam. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (, ) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. ).

39. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania.

40. Ak bola žaloba žalobcu rozsudkom okresného súdu zamietnutá, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa , , keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

41. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na , . Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.

42. Krajský súd má za to, že ako odvolací súd sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, čo je pre náležitosť riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu postačujúce, ak ani v konaní o opravnom prostriedku nie je odvolací súd povinný dať odpoveď na každý argument, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a zásadný význam, k čomu zo strany krajského súdu došlo.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v zmysle s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.