Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-26-2020.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: KOLIBA ZP s.r.o., so sídlom Kraľovany 211, 027 51, IČO: 47 215 577, zast. JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: UMBRELLA FF, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, 010 01 Žilina, IČO: 46 239 529, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kvak, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 50 304 267, o zaplatenie 30.000,- eur s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 30.000,- eur s úrokmi z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o odbornej spolupráci dňa 01.04.2015, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal konať s odbornou starostlivosťou. Zároveň bola dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie povinnosti maximálne do výšky 30.000,- Eur. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, nakoľko žalovaný neoznámil žalobcovi, že služby poskytuje prostredníctvom tretej osoby, ani si nepýtal súhlas od žalobcu, pričom žalobca sa následne dozvedel, že daný subjekt ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ale naďalej poskytoval služby. Teda daný subjekt - S. E. disponovala s listinami žalobcu bez akéhokoľvek oprávnenia. Aj k odovzdávaniu účtovných dokumentov žalobcu od K.E. žalovanému dochádzalo tak, že žalovaný porušoval obchodné tajomstvo.
2. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal dňa 31.10.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom žalovaný poprel nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, nakoľko bol oprávnený poskytovať služby prostredníctvom tretej osoby a jeho subdodávateľom bola K.E., s ktorou mal uzatvorenú zmluvu. Žalovaný taktiež zabezpečil dostatočné zachovávanie mlčanlivosti. Zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neplatné z dôvodu nejednoznačnosti určenia výšky zmluvnej pokuty. Zároveň ju považuje za neprimerane vysokú. Zároveň poukázal na to, že žalobca konal aj priamo s K.E., ktorú teraz namieta.
3. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu tak, že zotrval na žalobe. Poukázal na to, že K.E. ukončila svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 09.07.2017, teda k tomu dňu zanikli jej živnostenské a podnikateľské oprávnenia, žalovaný však naďalej s ňou konal ako so svojim subdodávateľom. Teda žalovaný vedome a dlhodobo sprístupňoval obchodné a daňové tajomstvo žalobcu.
4. Žalovaný v rámci repliky a dupliky sa vyjadril podaním zo dňa 25.03.2020 tak, že nedošlo k žiadnemu porušeniu, po zániku živnostenského oprávnenia K.E. konal so spol. FATURAMA, s.r.o. ako so subdodávateľom na základe zmluvy a v zmysle zmluvy so žalobcom žalovaný mohol konať s treťou osobu. Zotrval na neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. (l.č. 99 obsahu spisu)
5. Následne súd nariadil ústne pojednávanie, na ktoré boli všetci predvolaní riadne a včas. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
6. Súd mal preukázané, že dňa 09.11.2015 žalobca ako zadávateľ a žalovaný ako spracovateľ uzavreli Zmluvu o odbornej spolupráci, predmet ktorej bol riadne špecifikovaný v článku I. Na základe zmluvy žalovaný sa zaviazal vykonávať pre žalobcu účtovné a ekonomické služby, a to s odbornou starostlivosťou, pričom je oprávnený plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Doba bola uzavretá na dobu neurčitú s platnosťou od 01.04.2015. Žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu, a to v čl. V. (l.č. 26 obsahu spisu)
7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
9. Podľa § 536 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
10. Je nepochybné, že strany konania uzavreli Zmluvu o odbornej spolupráci, na ktorej uviedli, že podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, pričom je nesporné, že žalovaný poskytoval žalobcovi služby ohľadom účtovníctva a žalobca mu za to poskytol odplatu.
11. Súd posúdil, že medzi stranami platne vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, pričom zmluvu možno posúdiť ako zmluvu s prvkami zmluvy o dielo, a to aj s poukazom na ustálenú súdnu prax. (R NS ČR 29Odo/729/2006,...)
12. Žalobca trval na tom, že žalovaný porušil viaceré povinnosti, keďže služby poskytoval prostredníctvom K.E., čo neoznámil žalobcovi, resp. nežiadal súhlas na to a zároveň tá osoba po zániku jej živnostenského oprávnenia naďalej pracovala pre žalovaného a žalovaný tak porušoval obchodné tajomstvo, nakoľko danej osobe vedome a dlhodobo sprístupňoval obchodné a daňové tajomstvo žalobcu. Taktiež od danej osoby preberal dokumenty žalobcu spôsobom ako ponechaním na chodníku pred sídlom žalovaného a pod. Preto zotrval na zmluvnej pokute vo výške 30.000,- Eur.
13. Žalovaný trval na neplatnom dojednaní ohľadom zmluvnej pokuty a zároveň trval na tom, že nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti.
14. Súd mal zistené, že subdodávateľom žalovaného bola K. E. na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných a poradenských služieb zo dňa 09.11.2015. Podľa čl. II. bod 3 Zmluvy o odbornej spolupráci, žalovaný bol oprávnený plniť záväzky zo zmluvy prostredníctvom tretej osoby. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol oprávnený poskytovať služby prostredníctvom K.E. aj bez informovania žalobcu. Po skončení živnostenského oprávnenia K.E., podľa vyjadrenia žalovaného subdodávateľom sa stala spol. FATURAMA, s.r.o. Súd teda nedospel k záveru, že by týmzo žalovaný porušil nejakú svoju povinnosť.
15. Žalobca namietal aj spôsob odovzdávania dokladov žalobcu od K.E. žalovanému ako ponechaním na chodníku a pod.
16. Súd však najprv sa zaoberal zmluvným dojednaním o zmluvnej pokute a to platnosťou, nakoľko bolo potrebné ustáliť, či vôbec existuje nárok na zmluvnú pokutu.
17. Podľa čl. VII. bod 2 Zmluvy, spracovateľ zachováva mlčanlivosť o všetkých údajoch uvedených na dokladoch zadávateľa, ktoré mu budú poskytnuté, a rovnako aj o finančnej a majetkovej situácii firmy. Za porušenie môže byť spracovateľovi udelená zmluvná pokuta maximálne do výšky 30.000,- Eur.
18. Úprava zmluvnej pokuty v ustanoveniach § 300 až 302 Obchodného zákonníka sa obmedzuje len na niektoré otázky, a to objektívnu povinnosť platiť zmluvnú pokutu (§ 300 OBZ), podmienky na zníženie zmluvnej pokuty (§ 301 OBZ) a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pri odstúpení od zmluvy (§ 302 OBZ). Oproti tomu výlučne Občiansky zákonník upravuje vymedzenie pojmu zmluvná pokuta a spôsob jej dojednania (§ 544 OZ). Z ustanovenia § 1 ods.2 Obchodného zákonníka vyplýva, že obchodné záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pričom v prípadoch, keď niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. To isté platí, ak sú v Obchodnom zákonníku obsiahnuté len niektoré ustanovenia.
19. Podľa § 1 ods.2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
20. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
21. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť teda uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude určená. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku upravená a neustanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Zmluvná pokuta je jedným z prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorý má zároveň sankčný charakter, keďže účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. Odtiaľ plynie požiadavka na presné vyjadrenie rozsahu zmluvnej pokuty, ktorá existuje popri všeobecných požiadavkách na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. (rozhodnutie NS SR sp.zn. M Obdo V 4/2003, 2Cdo 172/2007, rozhodnutie NS ČR 32Odo 62/2004, 30Cdo 1842/2000, 33 Odo 794/2002,...)
22. V zmysle zákonných ustanovení a v zmysle ustálenej súdnej praxe, ustanovenie § 544 ods.2 OZ kogentnou formou požaduje, aby v písomnom dojednaní o zmluvnej pokute bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty a to určením výšky konkrétnou, pevnou peňažnou sumou alebo prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Prvoradou požiadavkou je, aby určenie zmluvnej pokuty bolo jednoznačné a musí byť výška zistiteľná v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti konkrétnou sumou.
23. Zmluvné strany si v Zmluve o odbornej spolupráci dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti aj zmluvnú pokutu a to „maximálne do výšky 30.000,- Eur.“
24. Z daného zmluvného dojednania nevyplýva konkrétna pevná jednorazová suma - výška zmluvnej pokuty, ako ani spôsob výpočtu určenia výšky zmluvnej pokuty. Teda nie je zrejmá výška zmluvnej pokuty, ale ani kto je oprávnený určiť jej výšku. Pokiaľ si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu, nie je možné jednostranným spôsobom určiť konkrétnu výšku, ale mala by zodpovedať dohode oboch strán, a to či už konkrétna pevná výška alebo spôsob jej určenia.
25. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v zmysle ustálenej súdnej praxe skonštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute v čl. VII., bod 2 Zmluvy, je neurčitý a z toho dôvodu je nutné dané ustanovenie posúdiť ako neplatné. Súd zároveň poukazuje, že neplatnosť tohto ustanovenia nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale iba tejto časti.
27. Vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to práve z dôvodu neplatnosti toho zmluvného dojednania.
28. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
29. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol, nakoľko posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné, preto nárok žalobcu titulom zmluvnej pokuty je neopodstatnený.
30. Súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na posúdenie neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, súd sa už nezaoberal porušením zmluvnej povinnosti žalovaným, nakoľko by to bolo nadbytočné, keďže prípadným porušením povinnosti nemožno priznať nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu vyslovenia neplatnosti takej dohody.
31. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).