Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-3-2026.pdf
PDF · 116.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/3/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. XXX/XX, C., právne zastúpená: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 7.808,73 eur s príslušenstvom, o podanom odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Csp/78/2025-116 zo dňa 10. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.808,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 46 zákona č. 251/2012 Zb. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 6, 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Zb., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty, § 2 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca predmetnou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste A. XXX, a to za obdobie od 23. 02. 2023 do 24. 08. 2023 v sume 7.301,54 eur, keď bol pri kontrole dňa 24. 08. 2023 zistený neoprávnený odber elektriny, resp. odber v rozpore so zmluvou o dodávke elektrickej energie, pričom protokol č. 019153 (ktorý žalovaná pre neprítomnosť nepodpísala) v časti 4 hovorí o tom, že elektromer nezaznamenával spotrebu elektrickej energie správne a bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (bolo zistené podozrenie na nepravé značky a chyba v meraní bola zistená v rozsahu 68,65 %). Žalovanú mal žalobca vyzvať k zaplateniu škody, no tá tak neurobila. Znalecký posudok, ktorý dal žalobca vyhotoviť, konštatoval, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, keď bola zistená obsahová zhoda, avšak tvarová a rozmerová nezhoda špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a bola vypracovaná aj správa
z preskúmania vnútorných častí meradla č. 29/2023. Zároveň si žalobca uplatnil náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 77,64 eur a v sume 429,55 eur. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu, žalobca uviedol, že označenie žalovanej je správne, pretože ako podnikateľka má pozastavenú činnosť od 01. 01. 2025, navyše zodpovedá celým svojím majetkom.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Uvádzala, že žalobca k žalobe nepripojil celú komunikáciu, ktorú žalovaná so žalobcom vykonala, celý čas tvrdila, že jej nie je známy dôvod a pôvod škody a žiadala predložiť dôkaz o tom, že neoprávnene odoberala elektrickú energiu a aj výpočet škody, ktoré dôkazy jej žalobca nedoručil. Tvrdila, že sa preto nemala možnosť vyjadriť k týmto skutočnostiam. Tvrdila tiež, že protokol je podpísaný iba pracovníkom žalobcu, ona ho nepodpísala, navyše z neho vyplýva, že overovacie plomby a podnikové plomby sú neporušené, preto podľa nej žalobca nepreukázal vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi nimi a ani protiprávne konanie žalovanej. Namietala, že nie je daná jej pasívna vecná legitimácia. Na pojednávaní dňa 10. 12. 2025 toto tvrdenie doplnila v tom smere, že na danom odbernom mieste mala žalovaná vystupovať ako fyzická osoba - podnikateľ (ako to vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 08. 2025 uviedol žalobca), avšak v konaní je žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
5. Z vykonaného dokazovania (zhodných vyjadrení strán sporu) mal súd prvej inštancie za preukázané, že na predmetnom odbernom mieste mala žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ zriadenú prevádzku (od 01. 01. 2025 má pozastavenú činnosť) a ako taká mala uzavretú zmluvu o dodávke elektriny na toto odberné miesto, pričom dňa 24. 08. 2023 bolo kontrolou žalobcu zistené, že meradlo na ňom nezaznamenáva odber elektriny správne. Taktiež mal súd prvej inštancie z predložených listín za preukázané, že do meradla, ktoré meralo spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste A. XXX, bol vykonaný zásah a toto meradlo nemeralo odber správne, pričom išlo o zásah úmyselný. Žalovaná tvrdila, že neoprávnený odber elektriny na tomto odbernom mieste nespôsobila a nič o ňom nevie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na odbernom mieste A. XXX bol nepochybne zistený neoprávnený odber elektrickej energie podľa § 46 ods. 1 písm. b), písm. c) zákona č. 251/2012 Zb., za ktorý (a za škodu, ktorá takto žalobcovi vznikla), zodpovedá odberateľ uvedeného odberného miesta.
6. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v tom, že v konaní vystupuje ako fyzická osoba, na túto súd prvej inštancie neprihliadol. Bolo tomu tak preto, že živnostník je podľa § 2 Obchodného zákonníka podnikateľom, ktorý koná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a za svoju podnikateľskú činnosť ručí celým svojím majetkom. Fyzická osoba ručí za záväzky vyplývajúce z jej živnostenského podnikania neobmedzene, teda celým svojím majetkom a to obchodným aj osobným majetkom. Znamená to, že ak živnostník nesplní pri svojom podnikaní voči zákazníkom alebo obchodným partnerom svoj záväzok (napríklad nezaplatí faktúru), tak mu môže byť siahnuté aj na nehnuteľnosť, v ktorej býva, alebo aj auto, ktoré vôbec nepoužíva na podnikanie. V danom prípade nepochybne nešlo o náhodné poškodenie merača elektriny, ale o zrejmý, jasný a úmyselný zásah do neho s úmyslom poškodiť ho tak, aby predmetný merač nameral podstatne nižší odber energie, než v skutočnosti bola odobratá, a to v úmysle poškodiť žalobcu, resp. znížiť poplatky na strane odberateľa - žalovanej. Jedinou osobou, ktorá mohla mať záujem na takomto nesprávnom meraní odobranej elektriny na danom odbernom mieste je nepochybne iba žalovaná, nikto iný z takého nesprávneho merania (v neprospech žalobcu) prospech mať nemohol. Sporné meradlo nezaznamenávalo spotrebu správne a štátnou skúškou bolo zistené, že toto meradlo registrovalo o 68,67 % menej odobratej elektriny, túto skutočnosť podložil protokol SMÚ č. 876-650-221-23 a tiež bolo zistené, že overovacie značky (plomby) sú nepravé (falošné). Je preto zrejmé, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, za ktorý podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Zb. zodpovedá odberateľ. Týmto odberateľom, resp. osobou za neho konajúcom je žalovaná.
7. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, súd prvej inštancie mal za to, že výpočet predložený žalobcom je správny. Žalovaná v konaní jeho obsah nespochybnila čo do základu a pokiaľ ide o jeho konkrétne časti neuviedla, ktoré z nich by mali byť nesprávne. Obmedzila sa výlučne na všeobecné namietanie toho, že nevie ako k výpočtu výšky škody došlo. Takáto námietka neobstojí, pretože bez spochybnenia konkrétnych skutočností a nameraných údajov nie je možné (bez toho, aby žalovaná v konaní navrhla spôsob overenia jeho správnosti) považovať tento výpočet za nesprávny. Súd prvej inštancie sa stotožnil s výpočtom predloženým žalobcom, nakoľko tento nebol objektívne spochybnený a nebolo preukázané, že by bol nesprávny a nakoľko žalovaná žiaden iný výpočet v konaní nepredložila, považoval ho súd prvej inštancie za správny a je preto potrebné pri určení výšky škody z neho vychádzať.
8. Tvrdenia o tom, že žalovanej neboli predložené všetky listiny, ktoré sa veci týkajú (najmä dôkazy o tom, že škoda bola spôsobená, spôsob jej výpočtu a to, že za ne zodpovedá žalovaná), nie sú pravdivé. Všetky vyššie uvedené listinné dôkazy (ako to z obsahu spisu je zrejmé) boli žalovanej doručené najneskôr súdom (ak aj nie skôr žalobcom) a mala možnosť sa k nim vyjadriť.
9. Pokiaľ ide o žalovanou navrhované dôkazy výsluchom znalca a výsluchom žalovanej, tieto súd prvej inštancie nevykonal, nakoľko žalovaná v smere ich navrhnutia porušila zásadu koncentrácie konania, keď tento návrh predniesla až na v poradí niekoľkom pojednávaní vo veci. Pokiaľ by ich mal súd prvej inštancie vykonať, musel by pojednávanie odročiť, čo nepochybne nie je v súlade so zásadou koncentrácie konania (teda neboli prednesené včas). Navyše pokiaľ ide o návrh na výsluch žalovanej, je treba uviesť, že pokiaľ žalovaná chcela byť v konaní vypočutá, nič jej nebránilo v tom, aby sa pojednávania zúčastnila a pokiaľ tak neurobila, sama zmarila možnosť jej výsluchu, keďže pre odročenie pojednávania neboli žiadne dôvody.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie zo dňa 13. 01. 2026 v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, keď mala za to, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalovaná uviedla, že sa nemôže z objektívnych dôvodov uspokojiť s napadnutým rozhodnutím. Je toho názoru, že súd prvej inštancie v danom prípade viacnásobne pochybil, čo dospelo k vydaniu nezákonného, nespravodlivého a nesprávneho rozhodnutia. Navyše, napadnuté rozhodnutie a jeho obsah je absolútne v rozpore s právnym poriadkom SR. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutkovým stavom veci a nezistil ho riadne. Navyše, vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne. Súd prvej inštancie síce uvádzal akési svoje domnienky o tom, že mal byť vykonaný zásah v odbernom mieste, avšak ani znalci, ani svedkovia a nikto iný nepotvrdil, a žalobca ani netvrdil, že by tento neoprávnený odber spôsobila svojim protiprávnym konaním žalovaná. Žalovaná po celý čas spochybňovala žalobu a rozporovala ju najmä z toho dôvodu, že je zmätočná, nie je z nej jasné, kto a akým spôsobom mal spôsobiť škodu žalobcovi a výška škody nebola žiadnym spôsobom ustálená ani preukázaná. Takisto žaloba trpela vadou na úrovni pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca vo svojom podaní zo dňa 21. 08. 2025 udával, že na danom odbernom mieste vystupovala žalovaná ako fyzická osoba podnikateľ, pritom v konaní žaluje žalovanú ako fyzickú osobu nepodnikateľa. Súd prvej inštancie takisto nevykonal viaceré navrhnuté dôkazy zo strany žalovanej a to výsluch žalovanej a výsluch znalca k rozporom v znaleckom posudku, na ktoré žalovaná počas celého konania poukazovala. Tým pádom je jednoznačné, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie vo veci samej. Porušil tak viaceré ustanovenia a zásady Civilného sporového poriadku. Svojvoľným hodnotením a vykonaním dôkazov súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom porušil práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalovaná poukázala aj na viaceré rozhodnutia a nálezy Ústavného súdu SR v súvislosti so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 23. 01. 2004, sp. zn. III. ÚS 19/04, na nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 06. 2009, sp. zn. I. ÚS 52/09, nález Ústavného súdu SR zo dňa 26. 01. 2010, sp. zn. III. ÚS 332/09, nález Ústavného súdu SR zo dňa 04. 05. 2010, sp. zn. III. ÚS 36/2010, N 19/2010, RV/1968).
13. Ďalej poukázala na to, že aj zákon predpokladá na vznik zodpovednosti za škodu, aby bol neoprávnený odber elektriny spôsobený samotným odberateľom elektriny, čo však, vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo preukázané. Možno konštatovať, že žalobca nesie dôkazné bremeno a je povinný takisto substancovať skutkový stav veci, teda nie len prednášať súdu svoje tvrdenia, ale tieto tvrdenia aj relevantným spôsobom preukázať predloženými dôkaznými prostriedkami. V danom prípade však žalobca absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal protiprávny úkon zo strany žalovanej. Žalovaná
upozornila takisto na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu typickú pre civilný spor, v súlade s ktorou nie je žalovaná povinná preukázať, že nedošlo k protiprávnemu úkonu, ale tento protiprávny úkon je povinný preukázať žalobca. Žiadny protiprávny úkon však nebol preukázaný nielen zo strany žalobcu, ale ani iných dôkazov. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 05. 2012, sp. zn. 1 Cdo 78/2010, Uznesenie SR zo dňa 31. 05. 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
14. Záverom skonštatovala, že je zrejmé, že súd prvej inštancie na viacerých miestach svojho odôvodnenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a takisto porušil viaceré zásady Civilného sporového poriadku. Žalovaná preto považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné, nespravodlivé a takisto za nesprávne. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca v jeho podaní zo dňa 13. 02. 2026. Poukázal na to, že žalovaná v podanom texte odvolania nie celkom presne špecifikuje dôvody odvolania. Plne sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, v ktorom súd prvej inštancie zodpovedal všetky žalovaným napadnuté skutočnosti a odôvodnil jednoznačne a dostatočne svoje rozhodnutie. Žalovaná škoda vznikla v nadväznosti na kontrolu žalobcu vykonanú dňa 24. 08. 2023 v mieste odberu elektriny na adrese: A. XXX, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. v rozpore so zmluvou s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. 019153, keď žalovaná nebola prítomná a protokol nepodpísala. V Protokole v časti „4) Popis neoprávneného odberu“ je uvedené: Podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike - na odbernom mieste zistený neoprávnený odber elektrickej energie, elektromer nezaznamenával spotrebu EE správne, súčasne bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.“ Žalovaná ako odberateľ mala uzatvorenú zmluvu so žalobcom, avšak žalobca na základe vykonanej kontroly zistil, že elektromer nezaznamenával spotrebu správne a došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie (tzv. čiernemu odberu) a žalobcovi tým vznikla škoda, za ktorú nesie žalovaná ako odberateľ zodpovednosť. Zistený neoprávnený odber bol potvrdený aj:
- Slovenským metrologickým ústavom v Protokole o meraní č.: 876-650-221-23 zo dňa 25. 08. 2023, v ktorom je uvedené, že je podozrenie na nepravé značky a zistená nameraná chyba v meraní bola 68,65 % (Protokol sa nachádza v spise ako dôkaz preložený žalobcom).
- Znalcom Ing. Petrom Leskom v Znaleckom posudku č. 243/PL-2023 vypracovanom dňa 05. 03. 2023
- v záveroch sa uvádza, že na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Tieto zistenia uviedol žalobca v podanej žalobe, pričom žalovaná toto v odpore pravdepodobne účelovo neuviedla (znalecký posudok bol zaslaný v prílohe žaloby ako dôkaz).
- Spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. Táto vypracovala dňa 26. 10. 2023 Správu z preskúmania vnútorných častí meradla č. 29/2023, v ktorej sú uvedené závery z Protokolu o meraní č. 876-650-221-23 zo dňa 25. 08. 2023 a zo Znaleckého posudku č. 243/PL-2023 zo dňa 05. 09. 2023. Vonkajšou obhliadkou predmetného elektromera nebolo zistené mechanické poškodenie puzdra a svorkovnice elektromera. Ďalej sa v správe uvádza, že podrobným skúmaním bolo zistené poškodenie overovacích a zároveň zabezpečovacích značiek SX/M18 od výrobcu. Lanko bolo ustrihnuté tesne pri plombe a následne vlepené do otvoru, aby nebolo viditeľné poškodenie. Po otvorení elektromera bola viditeľná manipulácia s tlačidlom na snímanie polohy veka elektromera. Tlačidlo bolo prilepené v zatlačenej polohe, aby nesignalizovalo manipuláciu s vekom elektromera. Po ďalšom skúmaní, bolo po odstránení vrchnej dosky plošných spojov, vidieť na spodnej doske pripojené konektory prúdových cievok bez spodnej plastovej časti konektora. Odpojenie konektorov ukázalo dôvod nesprávneho pripojenia. Medzi vodivé kontakty konektorov v prúdových meracích okruhoch fáz Ll, L2 a L3 boli vložené smd rezistory. Rezistory boli uložené tak, aby úmyselne ovplyvnili presnosť merania. Hodnoty smd rezistorov použitých na ovplyvnenie správneho merania elektromera bol 4R70. V závere je uvedené, že smd rezistory zaradené do pôvodného obvodu paralelne so spotrebičom tvoria bočník, kde vzniklo rozdelenie prúdu. Vložený smd rezistor odobral časť z prúdu, ktorý mal prísť na merací systém elektromera, čím spôsobil, že elektromer meral len časť z prúdu reálne prechádzajúceho svorkovnicou. Veľkosťou hodnoty smd rezistora bolo možné meniť vplyv na presnosť merania. V tomto konkrétnom
prípade boli smd rezistory s hodnotou 4R70 (4,7 ohm) osadené tak, že bránili kvalitnému pripojeniu konektorov. Elektromer meral so stratou zaokrúhlene 68,6 %, ako dokladal Protokol o meraní. Elektromer teda meral len 31,4 % z hodnoty spotreby, aká bola v skutočnosti. Týmto meraním bolo zistené, že bol vykonaný zásah a manipulácia s vnútornými časťami elektromera.
16. Žalobca bol toho názoru, že jednoznačne preukázal vznik škody. Škoda v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, bola vypočítaná externe za obdobie od 23. 02. 2023 do 24. 08. 2023. Výpočet škody bol podrobne uvedený v prílohe k výzve žalobcu zo dňa 07. 12. 2023, ktorý zaslal ako dôkaz k podanej žalobe. Po vykonanej kontrole zaslal žalobca žalovanej výzvu listom zo dňa 11. 09. 2023, na ktorú reagoval právny zástupca žalovanej listom zo dňa 03. 10. 2023 - v liste uvádza, že nárok neuznáva, nakoľko jej nie je známy dôvod spôsobenia škody, spôsob výpočtu škody. Na základe šetrenia žalobca oznámil žalovanej výsledky zistení Slovenského metrologického ústavu i znalca, ako aj spôsob výpočtu a zaslal žalovanej výpočet. Listom zo dňa 07. 12. 2023 bola žalovanej zaslaná výzva na úhradu žalovanej sumy, ktorej prílohu tvoril výpočet i protokol z kontroly. Interným listom zo dňa 09. 01. 2024 bol potvrdený neoprávnený odber, po prepočte došlo k zníženiu škody. Po zaslaní predžalobnej výzvy právnym zástupcom žalobcu - listom zo dňa 26. 09. 2024, zaslal právny zástupca žalovanej odpoveď, kde sa odvoláva na krízovú reguláciu tarify za straty od 01. 01. 2023 (toto nespresnil ani nepreukázal) a opätovne uviedol, že nárok neuznáva a tvrdil, že mu neboli zaslané žiadne dôkazy a že predžalobnú výzvu považuje za nezákonnú. Žalobca zaslal žalovanej všetky informácie k nároku a keďže nedošlo ku konsenzu ani k zaplateniu škody žalovanou, podal žalobca dňa 21. 05. 2025 žalobu. Súd prvej inštancie mal všetky vyššie uvedené skutočnosti i podklady k dispozícii a podľa názoru žalobcu ich pri rozhodovaní zohľadnil, čo uvádza i v odôvodnení napadnutého rozsudku.
17. K spochybňovaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ (IČO: 40 617 327, číslo živnostenského registra 404-21589) mala na adrese odberného miesta prevádzkareň - v súčasnej dobe má pozastavenú činnosť. Pravdepodobne podniká ako právnická osoba s obchodným menom Jokli s.r.o., IČO: 53 261 381 a právnická osoba MISTRAL1 s.r.o., IČO: 46 826 491 (v oboch je jediným spoločníkom a jediným konateľom). Na adrese miesta podnikania: B. XX/XXX, C. eviduje žalobca neoprávnený odber voči odberateľovi - matke žalovanej (prvoinštančný súd škodu žalobcovi priznal v konaní vedenom Okresným súdom nové Zámky pod sp. zn. 4Csp/73/2024 - voči rozsudku bolo podané odvolanie). Súd prvej inštancie sa s touto námietkou jednoznačne vysporiadal (viď bod 30. odôvodnenia rozsudku). Zopakoval, že žalovaná ako odberateľ mala uzatvorenú zmluvu so žalobcom, avšak žalobca na základe vykonanej kontroly zistil, že elektromer nezaznamenával spotrebu správne a došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie (tzv. čiernemu odberu) a žalobcovi tým vznikla škoda, za ktorú nesie žalovaná ako odberateľ zodpovednosť. Výsluchy žalovanej a znalca navrhol právny zástupca žalovanej na pojednávaní uskutočnenom dňa 10. 12. 2025, pričom pôvodne bolo pojednávanie vytýčené na 10. 10. 2025 - právny zástupca žalobcu sa včas ospravedlnil z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Ďalšie pojednávanie vytýčené na 05. 11. 2025
- právny zástupca žalovanej sa ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní až 04. 11. 2025 poobede, pričom žalovaná sa na pojednávanie vytýčené na tento deň rovnako nedostavila. Žaloba bola podaná dňa 21. 05. 2025, dňa 26. 06. 2025 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor, ku ktorému sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 30. 07. 2025. Bol toho názoru, že žalovaná mala dostatok času na predloženie dôkazov v jej prospech, a keďže platí zásada koncentrácie konania, mala prípadné návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom predložiť včas. Žalovaná do vynesenia napadnutého rozsudku nepredložila žiadne dôkazy (okrem ničím nepodložených tvrdení), ktoré by preukázali, že za vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť. Žalobca bol preto toho názoru, že nedôvodné odvolanie žalovanej je potrebné zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
19. Odvolací súd zistil, že sa žalobca v predmetnom konaní domáhal podanou žalobou proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 7.301,54 eur ako náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste A. XXX a to za obdobie od 23. 02. 2023 do 24. 08. 2023, keď bol pri kontrole dňa 24. 08. 2023 zistený neoprávnený odber elektriny, resp. odber v rozpore so zmluvou o dodávke elektrickej energie. Elektromer nemal zaznamenávať spotrebu elektrickej energie správne a bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (bolo zistené podozrenie na nepravé značky a chyba v meraní bola zistená v rozsahu 68,65 %). Zároveň si žalobca uplatnil náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 77,64 eur a v sume 429,55 eur. Žalovaná uvedené skutočnosti v konaní namietala, so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, keď podľa nej žalobca nepreukázal vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi nimi a ani protiprávne konanie žalovanej. Namietala tiež zmätočnosť jej označenia v žalobe vo vzťahu k jej pasívnej vecnej legitimácii v predmetnom spore.
20. Súd prvej inštancie rozhodol v konaní tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu odvolania podaného žalovanou je napadnuté rozhodnutie predmetom prieskumu odvolacím súdom.
21. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej bolo jej označenie v konaní zmätočné, nakoľko vystupuje ako fyzická osoba – nepodnikateľ, hoci na odbernom mieste mala prevádzkareň ako fyzická osoba – podnikateľ. Túto námietka odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Odvolací súd uvádza, že fyzická osoba (občan) a fyzická osoba – podnikateľ (živnostník) nie sú dvoma rozdielnymi subjektmi práva so samostatnou právnou zodpovednosťou. Ide o jeden a ten istý subjekt, ktorý za svoje záväzky (vrátane záväzkov z podnikateľskej činnosti) zodpovedá a ručí celým svojím majetkom, bez ohľadu na to, či ide o majetok zaradený do obchodného majetku alebo majetok osobnej povahy. Rozhodujúce pre pasívnu vecnú legitimáciu je to, že žalovaná bola zmluvnou stranou (odberateľom) na predmetnom odbernom mieste, čo nebolo v konaní sporné. Žalobca opakovane uvádzal, že bol so žalovanou v zmluvnom vzťahu, čo táto nijako nespochybňovala. Žalovaná bola v žalobe aj v rozsudku súdu prvej inštancie nezameniteľne identifikovaná svojím menom, priezviskom a dátumom narodenia, čo plne postačuje na jej stotožnenie a vylučuje akúkoľvek zámenu subjektov. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť, že adresa jej trvalého pobytu sa nezhoduje s adresou odberného miesta (kde mala prevádzkareň), je pre posúdenie pasívnej legitimácie bezpredmetná. Rozhodujúce je, že žalovaná bola zmluvným odberateľom na predmetnom odbernom mieste, kde bol neoprávnený odber zistený. Odvolací súd preto v záhlaví tohto rozhodnutia uviedol jej presné identifikačné údaje vrátane jej skutočnej adresy trvalého pobytu, čím zhojil formálnu nepresnosť v adrese uvedenej súdom prvej inštancie, ktorá však nemala žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
22. Čo sa týka samotnej existencie zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber elektrickej energie, odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto smere dostatočne odôvodnený, nepovažuje preto vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
23. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zodpovednosť zmluvného odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť (zodpovednosť za výsledok/protiprávny stav). Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti nie je zavinenie. Rozhodujúca je samotná existencia protiprávneho stavu (neoprávneného odberu) na odbernom mieste zmluvného odberateľa, vznik škody a príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody.
24. Žalobca v konaní predložil nespochybniteľné dôkazy o existencii tohto protiprávneho stavu, a to znalecký posudok, ktorý konštatoval, že označenia vytvorené čeľusťami plombovacích klieští vykazujú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a správu z preskúmania meradla, ktorá potvrdila zásah a manipuláciu s vnútornými časťami elektromera, najmä vloženie rezistorov s cieľom ovplyvniť presnosť merania tak, že elektromer meral so stratou 68,6 %. Tieto dôkazy spoľahlivo preukazujú, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle § 46 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, čo správne skonštatoval aj súd prvej inštancie.
25. Pokiaľ žalovaná namietala, že výška škody nebola ustálená, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca predložil konkrétny výpočet škody spolu s prílohou č. 1 (detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak žalovaná s týmto vyčíslením nesúhlasila, bolo jej povinnosťou v zmysle dôkazného bremena predložiť konkrétne skutkové či matematické výhrady voči predloženému výpočtu (napr. spochybniť dĺžku obdobia, nesprávne použitú sadzbu alebo predložiť vlastný protivýpočet). Žalovaná sa však obmedzila len na všeobecné popretie výšky škody bez akejkoľvek konkretizácie. Všeobecné popretie nároku žalobcu bez uvedenia konkrétnych protiargumentov nemôže viesť k záveru o nepreukázaní výšky škody, kde žalovaná nepredložila žiadne konkrétne tvrdenia ani dôkazy, ktoré by výpočet škody žalobcu spochybnili. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd túto námietku žalovanej za dôvodnú.
26. Žalovaná tiež namietala porušenie svojho práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal jej výsluch a výsluch znalca. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že bol plne v súlade so zákonom. V zmysle ust. § 153 CSP sú strany sporu povinné predložiť všetky dôkazy a označiť všetky skutkové tvrdenia včas. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaná (prostredníctvom jej právneho zástupcu) navrhla výsluch svojej osoby a výsluch znalca až priamo na pojednávaní nariadenom na deň 10. 12. 2025. Vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo odročenie pojednávania, čo by bolo v priamom rozpore s princípom hospodárnosti konania a koncentrácie konania. Žalovanej nič nebránilo v tom, aby tieto dôkazné návrhy predložila písomne v dostatočnom predstihu pred pojednávaním, prípadne, aby sa na pojednávanie dostavila osobne, keďže bola o jeho termíne riadne a včas upovedomená prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navyše, vzhľadom na charakter objektívnej zodpovednosti žalovanej, by bol jej osobný výsluch, ktorý bol právnym zástupcom žalovanej navrhnutý na pojednávaní nariadenom na deň 10. 12. 2025 za účelom zistenia tej skutočnosti, či žalovaná do elektromera zasiahla, alebo nezasiahla, bez ďalšieho pre právne posúdenie veci bezpredmetný, keďže táto skutočnosť nie je rozhodujúca pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu. Čo sa týka výsluchu znalca, okrem vyššie konštatovaného neskorého uplatnenia tohto prostriedku procesnej obrany je nutné skonštatovať aj to, že pokiaľ žalovaná v konaní neuviedla žiadne konkrétne odborné rozpory alebo pochybnosti o metodike znalca, ale len opäť uvádzala všeobecne rozpory v znaleckom posudku bez bližšej konkretizácie, nebol dôvod na jeho predvolanie a výsluch na pojednávaní.
27. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd preto, pokiaľ ide o odvolacie dôvody uplatnené žalovanou, uvádza, že nedošlo k ich naplneniu. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v a kom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).