Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-41-2026.pdf
PDF · 326.97 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/41/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EUCOS SK s.r.o., so sídlom Kováčska 38, 044 25 Medzev, IČO: 36 668 702, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 31 762 697, 2/ G. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený Mgr. Evou Máťašovou, advokátkou, Prievozská 14, Bratislava, IČO: 52 347 052 a 3/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX K. - L., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu a žalovaných v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 24. 11. 2025 č.k. 14C/9/2024-641, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III., IV. p o t v r d z u j e .
II. V časti náhrady trov konania (výrok VI.) rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v prvom a v druhom rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcela registra ,„E" KN p. č. 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec Levice, okres Levice v rozsahu ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 166/2021 vyhotovenom zhotoviteľom GEOLIK, s.r.o. dňa 06. 10. 2021, úradne overenom dňa 11. 10. 2021 pod č. G1-044/2021 v prospech vlastníka pozemkov parcely registra C KN p.č. 647/74, 647/75, 647/120, 648/1, 648/2, 649/1, 649/2, 650, 651, 657/1 a 657/2 evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie I., obec Levice, okres Levice zastavil. Druhým výrokom zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcela registra,,E" KN p. č. 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec M., okres Levice v rozsahu ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 166/2021, vyhotovenom zhotoviteľom GEOLIK, s.r.o. dňa 06. 10. 2021, úradne overenom Okresným úradom M., katastrálny odbor dňa 11. 10. 2021 pod č. G1- 044/2021 a to cez časť pozemku označenú ako diel č. 1 o výmere 46 m2 v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 295 - rekreačné zariadenie, postavenej na pozemku p. č. 650; v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 358 - garáž, postavenej na pozemku p. č. 648/2, v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 567 - rekreačná chata, postavenej na pozemku p. č. 649/1 a cez časť pozemku označenú ako diel č. 2 o výmere 26 m2 v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 1948 - budova, postavenej na pozemku p. č.
651, všetky stavby evidované na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie I., obec M., okres M.. Vo výroku III. uviedol, že geometrický plán č. 166/2021 zo dňa 6. 10. 2021, úradne overený Okresným úradom M., katastrálny odbor dňa 11. 10. 2021 pod č. G1-044/2021 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v prvom rade sumu 1 494,18 eura, žalovaným v prvom a druhom spoločne a nerozdielne sumu 2 989,36 eura a žalovanej v treťom rade sumu 1 494,18 eura ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením p? právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
1.1. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca je výlučný vlastník pozemkov parcely registra C KN, parcelné číslo 647/74, ostatná plocha o výmere 2215 m2, parcelné číslo 647/75, ostatná plocha o výmere 1027 m2, parcelné číslo 647/120, ostatná plocha o výmere 1317 m2, parcelné číslo 648/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2, parcelné číslo 648/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, parcelné číslo 649/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 250 m2, parcelné číslo 649/2, ostatná plocha o výmere 1775 m2, parcelné číslo 650, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 249 m2, D. N. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2, parcelné číslo 657/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 a parcelné číslo 657/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2 a stavieb, a to stavby - rekreačné zariadenie, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo 650; stavby - garáž, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo 648/2; stavby - rekreačná chata, súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo 649/1, stavby - budova, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo 651, a stavby - žumpa bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcelné číslo 657/2, druh: iná budova. Pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce. Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. ďalej vyplýva, že stavby súpisné číslo 295, 567 a 1948 sú budovy určené pre šport a na rekreačné účely a stavba súpisné číslo 358 je samostatne stojacou garážou (ďalej „nehnuteľnosti žalobcu“). Žalobca nadobudol nehnuteľnosti postupne Kúpnou zmluvou č. N 241/2016 zo dňa 21. 11. 2016 (V578/2017), Kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2018 (V-6057/2018) a Kúpnou zmluvou zo dňa 17. 06. 2019 (V - 3894/2019).
1.1.1. Z výpisu z LV číslo XXXX, pre katastrálne územie I. vyplýva, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parciel registra E KN parcelné číslo 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2 (ďalej aj ako „sporný, resp. zaťažený pozemok“) a parcelné číslo 669/62, orná pôda o výmere 113 m2, a to žalovaná v prvom rade v podiele 2/8 k celku, žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu 4/8 k celku a žalovaná v treťom rade v podiele 2/8 k celku. Pozemky sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej v prvom rade je Osvedčenie o dedičstve 22D 1138/2007, D not 104/2007 zo dňa 19. 12. 2007, č.Z-597/2008 zo dňa 07. 02. 2008; žalovanými v prvom a v druhom rade je Kúpna zmluva zo dňa 13. 06. 2011, rozhodnutie č.V-5061/2011 zo dňa 23. 01. 2012 a Kúpna zmluva zo dňa 08. 12. 2016 v znení jej dodatku č.1 zo dňa 27. 02. 2017, V-6724/2016 a žalovanej v treťom rade je Uznesenie Okresného súdu Trenčín, č. 11D/1142/2020 7Dnot 15/2021 zo dňa 02. 04. 2021, právoplatné dňa 22.4.2021, Z-2813/2021 zo dňa 23. 04. 2021.
1.1.2. Geometrickým plánom číslo 166/2021 zo dňa 06. 10. 2021 (ďalej len ako „GP č. 166/2021“) vyhotovenom zhotoviteľom Geolik s.r.o. na zriadenie vecného bremena na pozemku parcelné číslo 669/51 registra E KN, katastrálne územie I., obec Levice, okres Levice, autorizačne overený G. M. G. dňa 07. 10. 2021, úradne overený Okresným úradom M., katastrálny odbor dňa 11. 10. 2021 pod č. O./ XXXX, bol vyznačený rozsah žalobcom navrhovaného vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok registra E KN p.č. 669/51 (C KN p.č. 647/1) a to vo vyznačenom rozsahu dielov č. 1 a 2. Diel č. 1 z parcelného čísla 669/51 má výmeru 46 m2 a diel č. 2 má výmeru 26 m2 z celkovej výmery pozemku 13009 m2. Diel č. 1 má v najširšej časti 8,27m a táto sa postupne zužuje, pričom dĺžka dielu č. 1 je cca 7,40 m. Diel č. 2 má približnú dĺžku niečo cez 6,26 m a tvar lomeného obdĺžnika, keďže jeho šírka je takmer po celej dĺžke rovnaká, pričom pri jeho výmere 26 m2 je táto šírka niečo cez 4,15 m (26:6,26).
1.1.3. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo 647/186 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1652m2, pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miesta a účelová komunikácia a parcelné číslo 647/188 ostatná plocha o výmere 268m2, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park je Mesto Levice. Nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. X pre katastrálne územie I..
1.1.4. Na LV č. XXX pre katastrálne územie I. sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Levice v podiele 1/1, a to parcelné číslo 647/210, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1963m2, využívania ako cestná, miesta a účelová komunikácia, parcelné číslo 1055/1 ostatná plocha o výmere 10697m2.
1.1.5.V liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie I. je zapísané výlučné vlastníctvo spoločnosti AMALION s.r.o. k nehnuteľnostiam parcelné číslo 647/129 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 469m2, spôsob využívania ako cestná, miesta a účelová komunikácia, parcelné číslo 647/134, ostatná plocha o výmere 9799m2.
1.1.6. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. je zapísané výlučné vlastníctvo pre spoločnosť ANTIS s.r.o. k nehnuteľnostiam parc. č. 647/72 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1015m2, parcelné číslo 669/53 orná pôda o výmere 189m2, parcelné číslo 671 trvalý trávnatý porasť o výmere 20m2.
1.1.7. Pozemok parcelné číslo 672/1 katastrálne územie I. (LV XXXX), ostatná plocha o výmere 19m2 je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov 1 až 38.
1.1.8. Z náhľadu katastrálnej mapy (ortofotomapa na č.l.10 a mapa na č.l. 17) vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcu sú z troch strán obklopené sporným pozemkom p.č. 669/51 a zo štvrtej strany susedia s parcelami reg. C KN p.č. 647/83, p.č. 647/90 vo výlučnom vlastníctve D. A., p.č. 647/129 vo výlučnom vlastníctve spoločnosti AMALION s.r.o., p.č. 647/72 a EKN p.č. 669/53 vo výlučnom vlastníctve spoločnosti ANTIS, s.r.o.. Najbližšia miestna komunikácia k nehnuteľnostiam žalobcu vo vlastníctve Mesta Levice sa nachádza na parcele p.č. 647/186, pričom medzi touto komunikáciou a pozemkami žalobcu sa nachádza časť sporného pozemku p.č. 669/51. Z náhľadov katastrálnej mapy nachádzajúcich sa v súdnom spise ďalej vyplýva, že verejná komunikácia vo vlastníctve Mesta Levice prechádza z p.č. 647/186 na parcelu p.č. 647/188, cez p.č. 1055/1 a p.č. 647/210, všetky vo vlastníctve Mesta Levice a následne na p.č. 675 vo vlastníctve Slovenskej republiky. V náhľade katastrálnej mapy na č.l. 56 aj na č.l. 167 je zobrazený prvý žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný lepší prístup k verejnej komunikácii na p.č. 647/186 a p.č. 647/210 a to z pozemku vo vlastníctve žalobcu p.č. 647/120 cez pozemok CKN p.č. 647/129 (vlastník AMALION s.r.o., LV XXX), cez parcelu EKN p.č. 672/1 (CKN 647/135) evidovanú na LV č. XXXX a parcelu CKN p.č. 647/134 (vlastník AMALION s.r.o., LV XXX). V náhľade katastrálnej mapy na č.l. 58 je zobrazený druhý žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný lepší prístup k verejnej komunikácii na p.č. 647/186 a p.č. 647/210 a to cez CKN p.č. 647/194 (vlastník Mesto Levice) a EKN p.č. 669/53 a CKN p.č. 647/72, ktorá priamo susedí s pozemkom žalobcu p.č. 647/120, obe vo vlastníctve spoločnosti ANTIS, s.r.o. V náhľade katastrálnej mapy na č.l. 170 je zobrazené žalovanými v prvom a v druhom rade navrhované možné prepojenie parciel č. 647/74 a 647/75 v časti vyšrafovaného úseku vedúcom popri okraji pozemku žalovaných p.č. 669/51. 1.1.9. Zo znaleckého posudku č. 13/2025 zo dňa 25. 06. 2025, vypracovanom znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti G. D. P. vyplýva, že zadávateľom posudku bol žalobca a úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty dielov č. 1 a 2 pozemku E KN p.č. 669/51, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, v kat. území I. A. M. podľa predloženého geometrického plánu č. G1-1044/2021. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota dielu č. 1 o výmere 46 m2 je 3 818,46 eura a všeobecná hodnota dielu č. 2 o výmere 26 m2 je 2 158,26 eura, ktoré určil porovnávacou metódou.
1.2. Po právnej stránke predmetný spor posúdil podľa ustanovení čl. 8, čl. 15 ods. 1, 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 2, § 223 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), čl. 11 ods. 1, ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. I. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 3 ods. 1 § 123, § 124, § 151n ods. 1, ods. 2, § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 3d ods. 3, ods. 4, § 22 ods. 1, ods. 3 zákona číslo 135/1961 Zb. cestný zákon, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 138/1992 Zb.
1.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že v danej veci boli splnené základné hmotnoprávne podmienky o zriadení vecného bremena práva cesty, a to že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť' inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú, teda unesenie dôkazného bremena žalobcom v konaní predostretých skutkových tvrdení. Nebolo sporným,
že žalobca je výlučný vlastník stavieb súpisné číslo 295 - rekreačné zariadenie, postavenej na pozemku p. č. 650; súpisné číslo 567 - rekreačná chata, postavenej na pozemku p. č. 649/1; súpisné číslo 358 - garáž, postavenej na pozemku p. č. 648/2, 1948 - budova, postavenej na pozemku p. č. XXX a žumpy bez súpisného čísla, postavenej na pozemku p.č. 657/2 ku ktorým sa domáha v predmetnom konaní zriadenia vecného bremena práva cesty, skutočnosť ktorá vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie I.. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcela č. 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2, cez ktorú žalobca žiada zriadiť právo cesty v rozsahu vyznačenom podľa GP č. XXX/ XXXX a to žalovaná v prvom rade ako spoluvlastník podielu vo veľkosti 2/8 k celku, žalovaní v prvom a v druhom rade ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu vo veľkosti 4/8 k celku a žalovaná v treťom rade ako spoluvlastník podielu vo veľkosti 2/8 k celku.
1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že k stavbám vo vlastníctve žalobcu, vedie z miestnej komunikácie prístupová cesta z asfaltu, ktorá sa napája na túto komunikáciu tak, že pred jej ľavotočivou zákrutou ku kúpalisku pokračuje rovno od hlavnej cesty mierne stúpajúc po p.č. 647/186, na ktorej sa rozdvojuje a pretína pozemok žalovaných (sporný pozemok) v dvoch jeho častiach, tak ako je zakreslené v GP č. 166/2021 (diel č. 1 a 2), pričom cesta prechádzajúca cez diel č. 1 sporného pozemku vedie k pozemku žalobcu p.č. 647/74 a zabezpečuje prístup k stavbám súpisné číslo 295 - rekreačné zariadenie, postavenej na pozemku p. č. 650; súpisné číslo 567 - rekreačná chata, postavenej na pozemku p. č. 649/1; súpisné číslo 358 - garáž, postavenej na pozemku p.č. 648/2 ako aj pozemkom p.č. 647/74 a 649/2 a cesta prechádzajúca cez diel č. 2 sporného pozemku vedie k pozemku žalobcu p.č. 647/75 a zabezpečuje prístup k stavbám s.č. 1948 - budova, postavenej na pozemku p. č. 651 a žumpe bez súpisného čísla, postavenej na pozemku p.č. 657/2 ako aj pozemkom p.č. 647/75 a 647/120. Nebolo sporným, že žalobca, (tiež aj jeho právni predchodcovia), užíva túto cestu ako prístup k svojim nehnuteľnostiam už dlhodobo, pravdepodobne od výstavby stavieb v súčasnom vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie nezistil žalovanými v prvom a v druhom rade tvrdenú skutočnosť, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý má prístup k verejnej komunikácii a to cez p.č. 647/120.
1.5.Žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno práva cesty v rozsahu prechodu aj prejazdu motorovými vozidlami, argumentujúc hospodárskym účelom stavieb, ku ktorým žiada zriadiť právo cesty, potrebou priameho prístupu pre záchranné zložky, zásobovanie, parkovanie, ako aj s poukazom na potrebu priameho prístupu osôb so zdravotným znevýhodnením. Z obhliadky a fotodokumentácie mal súd hodnoverne preukázané, že cez pozemok žalobcu p.č. 647/120, nie je možný k stavbám žalobcu prístup motorovými vozidlami, preto pre posúdenie opodstatnenosti námietky žalovaných v prvom a v druhom rade, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, bolo potrebné skúmať aký rozsah navrhovaného vecného bremena práva cesty je nevyhnutný zabezpečiť pre hospodársku potrebu stavieb, teda či postačuje právo prechodu pešo, alebo je nutný aj prejazd motorovými vozidlami.
1.6. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že stavba súp. č. 1948 je budova pre šport a na rekreačné účely. Je jednak zariadením spoločného stravovania určená na poskytovanie a zabezpečenie stravovania a občerstvenia návštevníkom, s účelom ktorým je nevyhnutne spojená aj potreba zabezpečiť zásobovanie, údržbu a odvoz odpadu a iné služby spojené s prevádzkou reštaurácie, ako aj rekreačným objektom určeným pre ubytovanie hostí. Stavba súp. č. 295 je rekreačné zariadenie, ktorého účelom je poskytovanie prechodného ubytovania a súvisiace služby verejnosti za úhradu. Stavba súp. č. XXX je rekreačná chata, účelom ktorej je poskytnúť súkromný alebo dočasný priestor a útočisko na oddych, relaxáciu a trávenie voľného času, typicky situovaný v prírodnom prostredí, mimo bežného mestského alebo pracovného prostredia. A hoci sú tieto stavby podľa listu vlastníctva určené pre účel (šport a rekreácia), ktorý zvykne byť v rozhodovacej praxi súdov vyhodnotený ako účel, pre ktorý je postačujúci peší prístup, keďže nepredpokladá každodenné užívanie stavby, súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca je právnická osoba, podnikajúca v oblasti prenájmu nehnuteľností spojeným s poskytovaním iných než základných služieb, prevádzkovania zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu ako aj v oblasti stravovacích resp. reštauračných služieb (predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál), z dôvodu ktorého nie je vylúčené ani každodenné užívanie predmetných stavieb na rekreačné účely. Zároveň dodal, že pri rekreačných stavbách určených na podnikanie sa predpokladá, že klienti a návštevníci prichádzajú k týmto budovám vlastnými motorovými vozidlami, na skutočnosť ktorú žalobca opakovane poukazoval. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie, v prípade len pešieho prístupu, by bola podnikateľská činnosť žalobcu (poskytovanie ubytovacích a reštauračných služieb),
vážne ohrozená, nakoľko by klientom nezabezpečovala prístup motorovými vozidlami, ako jeden zo základných komfortov klienta, pričom poskytovanie ubytovacích a reštauračných služieb predstavuje významný segment služieb cestovného ruchu, ktorá je pre danú lokalitu prospešná. Stavba súpisné č. 358 postavená na pozemku 648/2, je garáž. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné, t.j. bez ktorého by nehnuteľnosť nemohla byť užívaná na účel, na ktorý podľa stavebného účelu slúži. V danom prípade stavba súpisné č. XXX, ku ktorej má byť zabezpečený prístup je garáž, teda je určená pre parkovanie motorového vozidla z dôvodu ktorého je nevyhnutné zriadiť k tejto stavbe prístup aj motorovým vozidlom.
1.7. Súd prvej inštancie zohľadnil aj právne závery Najvyššieho súdu SR prezentované v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 51/2020 (R 51/2022), v zmysle ktorých pre zriadenia práva cesty je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť vlastníkovi stavby vyplýva zo stavebného zákona, ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, sú uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska jeho životnosti, a jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmä z dôvodov požiarnej bezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto zákonnej povinnosti je vo verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe.
1.8. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre potrebu zabezpečenia riadneho a v súlade aj s verejným záujmom realizovaného obhospodarovania stavieb žalobcu súpisné č. 295- rekreačné zariadenie, na pozemku p.č. 650, garáž súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 648/2, rekreačná chata súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 649/1 a budova súpisné číslo XXXX, na pozemku p.č. 651, s poukazom na stavebný účel týchto stavieb, na ktorý slúžia je žalovanými navrhovaný peší prístup nedostatočný a je potrebné k týmto stavbám zabezpečiť aj prístup motorovými vozidlami.
1.9. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalovaní v prvom a v druhom rade neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý má prístup k verejnej komunikácii. Tvrdenie žalovaných, že cez pozemok p.č. 647/120 bol v minulosti možný prejazd motorovými vozidlami, o ktorý sa žalobca vedome nepovolenými terénnymi úpravami pozemku p.č. 647/120 pripravil, nebolo spôsobilé uvedený záver súdu ovplyvniť, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie stav minulý, ktorý navyše nebol žalovanými v prvom a v druhom rade ani preukázaný. Ak je žalobca vlastníkom stavieb, k obhospodarovaniu ktorých je potrebný prístup motorovými vozidlami, ku ktorým žiada zriadiť právo cesty, zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý mu však neumožňuje potrebný prístup k stavbám motorovými vozidlami, nemožno konštatovať iné než, že žalobca nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý má prístup k verejnej komunikácii. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že prvá hmotnoprávna podmienka, že žalobca ako vlastník stavieb, nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, je splnená.
1.10. Súd prvej inštancie následne skúmal splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky žaloby, a to či prístup žalobcu, ako vlastníka stavieb s.č. 295, 567, 1948 a 358 a žumpy bez s.č., na p.č. 657/2, nemožno zabezpečiť inak, ako cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných, teda najmä zmluvne, resp. cez iné pozemky, teda iným vhodnejším prístupom. Žalovaní v prvom a v druhom rade v priebehu konania na súde prvej inštancie tvrdili, že žalobca má možnosť iného prístupu cez pozemok vo vlastníctve žalobcu p.č. 647/120, ktorý susedí s pozemkom p.č. 647/129 v súkromnom vlastníctve, na ktorom je postavená asfaltová cesta, neobmedzene prístupná verejnosti motorovými vozidlami. V prípade potreby prístupu k stavbám motorovými vozidlami, je žalobca povinný na vlastné náklady upraviť terén p.č. 647/120 na prejazd vozidiel a to bez ohľadu na výšku potrebných investícií, keďže žalobca sa sám vedome o prístup motorovými vozidlami na p.č. 647/120 vzdal prerobením takéhoto prístupu na prechod pre peších. Za iný možný prístup tak žalovaní v prvom a v druhom rade označili terénne úpravy pozemku žalobcu p.č. 647/120. Žalobca poprel možnosť iného prístupu cez p.č. 647/120 z dôvodu, že na vybudovanie cesty na p.č. 647/120 umožňujúcej prejazd motorových vozidiel by bolo potrebné vynaložiť neprimerane vysoké náklady, vynaloženie ktorých, s poukazom na ujmu, ktorá žalovaným vznikne zriadením žalobou navrhovaného vecného bremena, by nebolo možné po ňom spravodlivo požadovať.
Vykonaným dokazovaním najmä z miestnej obhliadky, z fotodokumentácie, ako aj z listinných dôkazov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadny žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný iný prístup k stavbám žalobcu, nespĺňa podmienky vhodnejšieho prístupu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1897/2004 (R 32/2006), sp.zn. 22Cdo/2317/2004 (R 60/2006). Obhliadkou na mieste samom mal súd prvej inštancie bez rozumných pochybností za preukázané, že pozemok žalobcu s.č. 647/120 slúži ako okrasná záhrada a sú na ňom vybudované kaskádovité terasy so zeleňou, okrasnými kríkmi a stromami, oporné múriky, vrátane zabudovaného zavlažovacieho systému. Terén na p.č. 647/120 je svahovitý, nerovný, s výškovým rozdielom, pričom v časti, na ktorej nie sú okrasné terasy, či chodníky, je pozemok nespevnený a zatrávnený. V niektorých jeho častiach sa nachádzajú veľké stromy a kamene (balvany). Nachádza sa tu aj chodník pre peších smerujúci k p.č. 647/129 s bránkou pre peších, vybudovaný z kamennej dlažby, po okraji spevnený obrubníkom, pričom po oboch stranách tohto chodníka sú vybudované vyvýšené okrasné terasy so zeleňou, okrasnými kríkmi a stromami. Povrch, charakter a funkcia pozemku p.č. 647/120 vyplýva aj zo stanoviska autorizovaného architekta, ako aj z fotodokumentácie. Sprístupnenie stavieb žalobcu cez tento pozemok motorovými vozidlami by vyžadovalo realizáciu rozsiahlych technických zásahov, ako odstránenie existujúceho chodníka pre peších, vrátane zavlažovacieho systému a vyvýšených okrasných terás vybudovaných po jeho okraji, odstránenie rastlín a zelene, výkopové práce a navážku zeminy, odvodnenie a následné spevnenie povrchu pozemku spôsobom, umožňujúcim prejazd motorových vozidiel. Takéto zriadenie prístupu by vyžadovalo objektívne neprimerané náklady, ktoré vyplývajú aj z cenovej ponuky, z ktorej mal súd prvej inštancie preukázané náklady na zriadenie prístupu cez p.č. 647/120 motorovými vozidlami minimálne vo výške 24 160,24 eura, ktoré sú s poukazom na všeobecnú hodnotu časti sporného pozemku, ktoré žiada žalobca zaťažiť (diel č. 1 a 2) spolu vo výške 5 976,72 eura, stanovenú znaleckým posudkom č. 13/2025, ktorú žalovaní nenamietali, za neprimerané, keďže niekoľkonásobne prevyšujú trhovú hodnotu dielu č. 1 a 2 sporného pozemku.
1.11. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaných, že pre účely práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je potrebná cesta o šírke 6 metrov ako argumentoval žalobca a postačuje cesta o šírke troch metrov. Taktiež nie je potrebné, aby cesta, vrátane areálovej komunikácie, umožňujúcej prístup k jednotlivým stavbám žalobcu, spĺňala normy vyžadované pre pozemné komunikácie, keďže cesta zriadená súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je pozemnou komunikáciou podľa zákona č. 135/1961 Zb., nakoľko nejde o verejnú komunikáciu a nie je určená na všeobecné užívanie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie neprihliadol na argumentáciu strán sporu ohľadne technických požiadaviek cesty, noriem STN ako aj na argumentáciu súvisiacu so stavebnými predpismi (stavebným zákonom, vyhláškou č. 532/2002 Z.z.), nakoľko pre rozhodnutie v predmetnej veci nebola podstatná. Predmetom sporu je súkromnoprávny spor o zriadení práva cesty a nie stavebné konanie ohľadne povoľovania stavieb, či ich následnej kolaudácie. Dospel k záveru, že zriadenie žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaného iného prístupu cez pozemok žalobcu p.č. 647/120, namiesto existujúceho prístupu cez diely č. 1 a 2 pozemku žalovaných, by vyžadovalo neprimerane vysoké náklady, ktorých vynaloženie nie je možné po žalobcovi spravodlivo požadovať. Prístup k stavbám dlhodobo existuje, tento bol do roku 2021 všeobecne akceptovaným prístupom k stavbám žalobcu a tento si k zabezpečeniu prístupu stavieb nevyžaduje žiadne náklady. Súd prvej inštancie preto konštatuje, že žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný iný prístup k stavbám žalobcu cez pozemok žalobcu p.č. 120 susediaci s pozemkom vo vlastníctve súkromnej osoby p.č. 647/129, cez ktorý vedie komunikácia umožňujúca prejazd motorových vozidiel, nie je vhodnejším prístupom ako prístup cez pozemok žalovaných, nakoľko realizácia takéhoto prístupu by si vyžadovala neprimerane vysoké náklady, ktorých vynaloženie nie je možné po žalobcovi spravodlivo požadovať.
1.12. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že pre riadne obhospodarovanie stavieb žalobcu rekreačné zariadenie súpisné číslo 295, na pozemku p.č. 650, garáž súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 648/2, rekreačná chata súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 649/1 a budova súpisné číslo XXXX, na pozemku p.č. 651 je potrebné zabezpečiť prístup k stavbám aj motorovými vozidlami a pozemok žalobcu p.č. 647/120 takýto prístup neumožňuje, a zároveň že od žalobcu nie je spravodlivé požadovať, aby na predmetnom pozemku vybudoval prístup umožňujúci prejazd motorových vozidiel, súd prvej inštancie sa z dôvodov hospodárnosti konania už nezaoberal spornou skutočnosťou, či cesta prechádzajúca cez p.č. 647/129 je verejnou alebo neverejnou komunikáciou. Taktiež sa už nezaoberal argumentáciou žalobcu, súvisiacou s potrebou zriaďovať vecné bremeno cez dva pozemky, v prípade prístupu cez p.č. 647/129, nakoľko takéto posúdenie by nemalo vplyv na záver súdu, že dlhodobo realizovaný prístup k stavbám žalobcu
prechádzajúci časťami pozemku žalovaných (diel č. 1 a 2) je vhodnejším prístupom ako prístup navrhovaný žalovanými v prvom a v druhom rade, a to terénnou úpravou pozemku p.č. 647/120 cez p.č. 647/129, na ktorej je postavená cesta. 1.13. Súd prvej inštancie posudzoval aj druhý, žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný prístup cez p.č. 647/72, ktorý je vo vlastníctve inej súkromnej osoby, ktorá susedí s pozemkom žalobcu. Nimi navrhovaný prístup cez p.č. 647/120 nemožno považovať za vhodnejší prístup k stavbám žalobcu, a to jednak z dôvodu potreby prístupu motorovými vozidlami, nemožnosť prejazdu vozidiel cez p.č. 647/120, ako aj z dôvodu, že tento žalovanými navrhovaný prístup k verejnej komunikácii na p.č. 647/210, predpokladá okrem prechodu cez pozemok p.č. 647/194 vo vlastníctve mesta, aj prechod cez dva pozemky vo vlastníctve súkromnej osoby a to pozemok EKN p.č. 669/53 a pozemok CKN p.č. 647/72. Tieto pozemky sú oplotené, pričom prístup na pozemky motorovými vozidlami je možný cez kovovú bránu. Povrch pozemku p.č. 647/72 je z časti spevnený zatrávňovacou dlažbou, z časti zastavaný rekreačnou budovou a v ostatnej časti zatrávnený, pričom v tesnej blízkosti pozemku p.č. 647/120 sa na p.č. 647/72 nachádza aj veľký strom. Pozemok p.č. 647/72 je od pozemku žalobcu p.č. 647/120 oddelený pletivovým plotom na kovových stĺpikoch, ale aj plotom z gabionu. Z uvedeného dôvodu by v prípade tohto prístupu bolo potrebné jednak zriadiť vecné bremeno práva cesty cez dva pozemky v súkromnom vlastníctve, ktoré nikdy neboli využívané ako prístup k stavbám žalobcu, ako aj odstrániť plot, vyrúbať strom a následne vybudovať na nespevnenej časti p.č. 647/72 a p.č. 647/120 cestu umožňujúcu prejazd motorovými vozidlami. Prístup cez p.č. 647/72 by zároveň predpokladal prechod popred rekreačnú budovu, ktorý znamená väčší zásah do súkromia vlastníka pozemkov p.č. 647/72 a p.č. 669/53, ako zásah do súkromia žalovaných v prípade prechodu cez časť sporného pozemku, nakoľko táto časť sporného pozemku (diel č. 1 a 2) dlhodobo slúži ako prístupová cesta k stavbám žalobcu a žalovaní nemajú v tejto časti, ani v inej časti sporného pozemku, postavené žiadne stavby. Bez významu nie je ani skutočnosť, že v prípade tohto prístupu by bolo potrebné zaťažiť dva pozemky, pričom prístup cez sporný pozemok predpokladá zaťaženie len jedného (sporného) pozemku. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanými v prvom a v druhom rade navrhovaný druhý alternatívny prístup k stavbám žalobcu nie je vhodnejším prístupom ako dlhodobo realizovaný prístup k stavbám žalobcu cez pozemok žalovaných (diel č. 1 a 2). 1.14. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil, by mal žalobca zabezpečený prístup k stavbám inak, napríklad na základe práva verejného užívania komunikácie na p.č. 647/186 a sporného pozemku p.č. 669/51, keďže v priebehu konania sa stali nesporné skutkové tvrdenia žalovaných v prvom a v druhom rade, že cesta postavaná z časti aj na ich pozemku nie je verejná účelová komunikácia, nakoľko túto cestu realizoval právny predchodca žalobcu len pre užívateľov podnikovej rekreačnej chaty v priestore uzavretom rampami, cesta nemá pokračovanie, preto priechody cez pozemok žalovaných mohli využívať iba osoby ubytované v rekreačných chatách a nie široká verejnosť. Nesporné skutkové tvrdenia súd v konaní nedokazuje, preto súd dospel k závoru, že komunikácia postavená na p.č. 647/186, ktorá pretína sporný pozemok žalovaných v dvoch miestach označených GP č. 166/2021 ako diely č. 1 a 2 nie je verejná účelová komunikácia, umožňujúca prístup žalobcu k jeho nehnuteľnostiam na základe práva všeobecného užívania verejných komunikácii. 1.15. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj návrhom žalobcu zriadiť prístup k stavbe žumpa bez súpisného čísla na pozemku p.č. 657/2. V tejto časti vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nesplnenia druhej podmienky, ktorou je absencia iného prístupu. Žumpa je svojou povahou stavbou, ktorá slúži potrebám budov, ktoré sú na ňu napojené, ktorá pre jej fungovanie nepotrebuje každodennú údržbu. Zriadenie nútenej cesty vecným bremenom k žumpe, preto nie je nevyhnutné. K riadnemu obhospodarovaniu žumpy, ktorý predpokladá jej údržbu, opravy, čistenie a vyprázdňovanie, má žalobca zabezpečený iný možný prístup, a to na základe zákonného oprávnenia, ktoré je dostatočným prístupom k stavbe žumpy a nie je dôvod obmedzovať vlastnícke právo povinných z vecného bremena nad mieru nevyhnutnú, v tomto prípade na strpenie práva cesty k žumpe. V prípade nevyhnutných stavebných prác má žalobca možnosť využiť zákonné oprávnenie, ktoré v tomto prípade predstavuje ustanovenie § 46 zákona č. 25/2025 Z.z. (nový stavebný zákona), pôvodne § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ako aj ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Pri dodržaní zásady minimalizácie zásahu do práv vlastníka zaťaženého pozemku je zrejmé, že v tomto prípade postačujú k zabezpečeniu prístupu k žumpe tieto zákonné oprávnenia, ktoré žalovaným ako vlastníkom povinného pozemku ukladajú vymáhateľné povinnosti smerujúce k účelu, ktorého dosiahnutia sa žalobca žalobou domáha a zároveň nezaťažujú pozemok žalovaných právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Ďalej dodal, že žalobca v tejto časti žaloby neuviedol žiadne
skutkové tvrdenia ohľadne nevyhnutnosti zabezpečiť každodenný prístup k žumpe prostredníctvom práva cesty, zriadenie ktorej predstavuje vážny zásah do vlastníckych práv žalovaných, ku ktorým by žalovaní mohli predostrieť procesnú obranu. Žalobca tiež neuviedol či a ktorá stavba žalobcu je na žumpu napojená a ako často je potrebné zabezpečiť jej vyprázdňovanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti návrhu na zriadenie práva cesty k stavbe žumpa bez súpisného čísla na pozemku p.č. 657/2 posúdil ako nedôvodnú aj pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. 1.16. K argumentácii žalobu o potrebe zriadiť vecné bremeno právo cesty z dôvodu zabezpečenia prístupu pre zásahové vozidlá, hasičov a sanitku, poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že zásahové vozidlá ktorejkoľvek zložky integrovaného záchranného systému, majú oprávnenie na prejazd na základe zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, či zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, skutočnosť ktorú konštatuje aj Najvyšší súd ČR v rozsudku z 23. 05. 2011, sp.zn. 22Cdo 2977/2009, v ktorom uvádza, že zložky integrovaného záchranného systému, ktorými sú hasičský záchranný zbor, jednotky požiarnej ochrany zaradenej do plošného pokrytia kraja jednotkami požiarnej ochrany, zdravotnícka záchranná služba a polícia majú v nevyhnutných prípadoch zabezpečený prejazd cez cudzie pozemky na základe zákona a tieto nie je dôvodné ani nevyhnutné zaťažovať. 1.17. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že k stavbám žalobcu - rekreačné zariadenie súpisné číslo 295, na pozemku p.č. 650, garáž súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 648/2, rekreačná chata súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 649/1 a budova súpisné číslo XXXX, na pozemku p.č. 651 nie je možné zabezpečiť iný vhodnejší prístup ako dlhodobo realizovaný prístup cez pozemok žalovaných. Druhá hmotnoprávna podmienka žaloby (prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak), je vo vzťahu k týmto stavbám splnená na rozdiel od stavby žumpa bez súpisného čísla na pozemku peč. 657/2, ku ktorej má žalobca dostatočne zabezpečený prístup na základe súdom zmienených zákonných oprávnení, teda prístup žalobcu k žumpe možno zabezpečiť inak. 1.18. Súd prvej inštancie následne tiež skúmal, či neexistujú okolnosti, ktoré by zriadenie práva cesty vylučovali. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalovaných v prvom a v druhom rade, že súd nemôže zriadiť vecné bremeno právo prejazdu cez pozemok, ktorý je evidovaný na liste vlastníctva ako poľnohospodársky pozemok, teda ani cez sporný pozemok, ktorý je evidovaný ako orná pôda nachádzajúca sa v extraviláne obce určená na poľnohospodárske účely. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník výslovne nedefinuje, čo je pozemok. Výslovné vymedzenie pojmu pozemok obsahujú predpisy o evidencii nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Z právneho hľadiska dôležitými sú údaje evidované v katastri nehnuteľností o druhoch pozemkov — je to ich kategorizácia a účelové určenie (§ 9 katastrálneho zákona). Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v kategórii nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty, okrem toho aj pozemky, ktoré síce bezprostredne neslúžia poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nenahraditeľné. Pre súkromnoprávne účely nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku (Najvyšší súd SR, sp.zn. 5Cdo 343/2009 z 23. 02. 2011). 1.19. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že spoločný pozemok je vedený v katastri nehnuteľností ako orná pôda mimo zastavaného územia obce, ani skutočnosť, že časťami sporného pozemku (diel č. 1 a 2), ktoré žiada žalobca zaťažiť právom cesty, prechádza asfaltová komunikácia vybudovaná niekedy v 70. až 80. rokoch minulého storočia, ktorá slúžila ako prístup k stavbám žalobcu a predmetné časti pozemku žalovaných sa od ich spevnenia asfaltom na iný účel doteraz nevyužívali. Nakoľko sú tieto časti pozemku spevnené asfaltom, je ich využitie na poľnohospodárske účely vylúčené. Neobstojí preto argumentácia žalovaných v prvom a v druhom rade, že plánujú tieto časti pozemku využívať na poľnohospodársku činnosť. Dodal, že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda a formálne spĺňa definíciu poľnohospodárskeho pozemku, avšak zároveň je vedený ako parcela registra „E”, pričom v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 posledná veta katastrálneho zákona, záväzným údajom nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 1.20. Ďalší dôvod vylučujúci zriadenie práva cesty súdom označili žalovaní v prvom a v druhom rade skutočnosť, že cesta, cez ktorú žalobca navrhuje zriadiť vecné bremeno je čiernou stavbou, ktorá bola postavená bez súhlasu vlastníkov pozemkov. K tomuto tvrdeniu žalovaných poukázal súd prvej inštancie na skutočnosť, že strany sporu nepredložili žiaden dôkaz spôsobilý preukázať, či vyvrátiť predmetné tvrdenie žalovaných, ani nenavrhli súdu takýto dôkaz vykonať. Žalovaná v prvom rade uviedla, že počas
komunistického režimu bola ich právnym predchodcom všetka pôda v k.ú, Kalinčiakovo (včítane E KN parc. č. 669/51) zabraná do užívania poľnohospodárskym družstvom. Žalovaný v druhom rade tiež uviedol, že cesta bola pravdepodobne zriadená pred rokom 1980 vtedajším užívateľom pozemku, ako prístup do ním novovybudovaného rekreačného areálu, pričom v tom čase väčšina pozemkov, ktoré sú dnes vo vlastníctve žalobcu, ani neexistovala, ale bola spolu s pozemkom registra „E“ parcelné číslo 669/51 a ďalšími súčasťou jedinej parcely. Na základe uvedených nepopretých skutkových tvrdení žalovaných v prvom a v druhom rade súd prvej inštancie dospel k záveru, , že s najväčšou pravdepodobnosťou bola prístupová cesta k stavbám žalobcu, ako aj samotné stavby, postavené družstvom na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb, ku ktorým malo právo družstevného užívania. Preto v čase vzniku stavby mal jej vlastník zákonné oprávnenie na pozemkoch vybudovať cestu (aj stavby), a to aj bez súhlasu vlastníka pozemku, resp. aj proti jeho vôli. Toto jeho právo vyplývalo z právneho predpisu platného v čase vzniku stavby, a to z ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 49/59 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, v mysle ktorého právo družstevného užívania oprávňovalo družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi; družstvo nemohlo však pozemok zaťažiť ani scudziť. Prípadne to vyplývalo aj z ustanovenia § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, ktorým bol zákon č. 49/59 Zb. zrušený, v zmysle ktorého mohlo družstvo najmi - zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby. Preto cestu, ktorá zabezpečuje prístup žalobcu k stavbám, nemožno bez rozumných pochybností, označiť za čiernu stavbu. Konštatuje preto, že žalovaní v prvom a v druhom rade neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali skutkové tvrdenia, že cesta prechádzajúca cez sporný pozemok je čiernou stavbou. Navyše žalobca nežiada zriadiť vecné bremeno práva cesty cez stavbu (predmetnú cestu), ale cez pozemok žalovaných v časti, po ktorom táto cesta prechádza. Námietka žalovaných v prvom a v druhom rade, že súd nemôže zriadiť vecné bremeno právo cesty cez čiernu stavbu nedôvodná a bez právneho významu. 1.21. Ďalším dôvodom vylučujúcim zriadenie práva cesty, žalovaní v prvom a v druhom rade namietali, že súd nemôže vyhovieť žalobe a zriadiť vecné bremeno práva cesty, nakoľko žalobca konal pri nadobúdaní nehnuteľností neopatrne, keď si neoveril, či majú nehnuteľnosti právny prístup a neopodstatnene sa spoliehal na prístup cez pozemok žalovaných. Nevynaložil tým potrebnú bežnú (obvyklú) opatrnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva. Za okolnosť vylučujúcu zriadenie vecného bremena onačili žalovaní tiež skutočnosť, že žalobca sa vedome a dobrovoľne vzdal prístupu motorovými vozidlami cez pozemok p.č. 647/120 tým, že prerobil pôvodnú cestu aj pre motorové vozidlá na chodník pre peších. K tejto námietke súd prvej inštancie uviedol, že zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme, aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržiavaná stavba by mohla byt' zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov, treba však skúmať, či nešlo o nadobudnutie nehnuteľností bez prístupu pre hrubú nedbalosť, ba dokonca úmysel nadobudnúť nehnuteľnosti napríklad za nižšiu cenu práve z dôvodu, že nemajú zabezpečený prístup. Obdobný názor zaujal Najvyšší súd ČR, ktorý v rozsudku sp. zn. 22Cdo 2977/2009. V predmetnom konaní neboli tvrdené a ani preukázané skutočnosti, že stavby bez prístupu nadobudol žalobca za nižšiu cenu oproti cene obvyklej úmyselne, konanie ktoré by mohlo byt' vyhodnotené ako okolnosť vylučujúca právo cesty zriadiť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodil, že pokiaľ žalobcu možno považovať za nedbalého nadobúdateľa stavieb z dôvodu, že v čase kúpy nehnuteľnosti sa spoliehal, že prístup k stavbám má bez relevantného zmluvného základu, obdobné konštatovanie platí aj u žalovaných v prvom a v druhom rade, ktorí v čase nadobudnutia nehnuteľnosti (žalovaná v prvom rade v roku 2008 a následne spolu so žalovaným druhom rade postupne v roku 2011 a 2016), museli mat' vedomosť bez akýchkoľvek pochybností (čo i len ohliadkou) o tom, že v mapách je vyznačená cesta prechádzajúca cez nadobúdaný pozemok, teda pri potrebnej starostlivosti museli mat' vedomosť o všeobecnej akceptácii toho, že táto cesta slúži stavbám žalobcu. Je významný predpoklad, že celá lokalita v minulosti slúžila jednému užívateľovi (prípadne vlastníkovi). Z vyjadrení strán vyplýva, že v minulosti, pred nadobudnutím vlastníctva žalobcom a žalovanými, boli vlastníkmi stavby žalobcu zároveň užívateľmi pozemku žalovaných, čo bezpochyby nevyvolalo v minulosti potrebu zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, keďže vlastník stavieb (teraz vo vlastníctve žalobcu) mal prístup k stavbám zabezpečený cez pozemky v jeho držbe (teraz vo vlastníctve žalovaných). Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3045/23, v ktorom poukázal na historický vývoj a s tým spojenú problematiku nadobúdania nehnuteľností bez zabezpečeného prístupu spôsobenú v tom čase platnou právnou úpravou. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nadobudnutie nehnuteľností žalobcom bez zabezpečeného právneho prístupu nevyhodnotil ako okolnosť vylučujúcu zriadenie práva cesty cez pozemok žalovaných.
1.22. K námietke žalovaných v prvom a v druhom rade, že žalobca sa vedome a dobrovoľne vzdal prístupu motorovými vozidla cez pozemok peč. 647/120 tým, že prerobil pôvodnú cestu aj pre motorové vozidlá na chodník pre peších uviedol, že žalovaní v tejto časti procesnej obrany neuniesli dôkazné bremeno a túto nimi tvrdenú skutočnosť v konaní nepreukázali. Predložili súdu len snímku z roku 2011, z ktorej síce vyplýva, že na p.č. 647/120 existovala v minulosti nespevnená cesta, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nadobúdal nehnuteľnosti postupne až od roku 2016, nemožno dospiet' k záveru, že predmetnú cestu prerobil či upravoval žalobca. 1.23. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj argumentáciou žalovaných v prvom a v druhom rade o rozpore zriadenia požadovaného vecného bremena s dobrými mravmi. Za konanie rozporné s dobrými mravmi označili žalovaní konanie žalobcu, ktorý protizákonne zabral časť sporného pozemku o veľkosti 396 m2 + vjazdy 72 m2 tak, že ho zastaval stavbami, či spevnením plôch a oplotením areálu si pričlenil časť pozemku žalovaných k svojim pozemkom a vykonával stavebné úpravy terénu a prístavby k stavbám bez stavebného povolenia a bez toho, aby mal zabezpečený právny prístup k svojim nehnuteľnostiam. Stotožnil sa s názorom žalovaných, že takéto konanie žalobcu, ktoré bolo v konaní preukázané jednak nepopretím skutkových tvrdení žalovaných, ale najmi listinnými dôkazmi, nie je akceptovateľné ani ospravedlniteľné a žalovaní majú právo na ochranu ich vlastníckeho práva porušeného konaním žalobcu, ochranu ktorú im zaručuje Ústava SR ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Táto ochrana však nie je predmetom tohto konania a v prípade dobrovoľného neodstránenia protiprávneho stavu zo strany žalobcu, majú žalovaní možnosť domáhať sa ochrany ich vlastníckeho práva súdnou cestou. Čiastočné vyhovenie žaloby súdom nemožno chápať ako schvaľovanie takéhoto protiprávneho konania žalobcu, avšak z dôvodu, že žalobca nemá inú možnosť prístupu k stavbám, ako cez sporný pozemok žalovaných, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zamietnutím žaloby žalobcu pre rozpor s dobrými mravmi, by žalobcovi vznikla neporovnateľne väčšia ujma ako ujma, ktorá vznikne žalovaným zriadením práva cesty cez pozemok žalovaných v rozsahu podľa GP č. 166/2021. Zaťaženie žalovaných predstavuje časť pozemku spolu o výmere 72 m2 z celkovej výmery 13009 m2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že žalovanými popisované konanie žalobcu vykazuje znaky konania rozporného s dobrými mravmi, no nedosahuje takú intenzitu konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ktorá by odôvodňovala postup súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.24. Za nedôvodnú súd posúdil tiež námietku žalovaných v prvom a v druhom rade, že účelom podanej žaloby je dodatočná legalizácia nelegálnych stavieb v objekte žalobcu, nakoľko z listinných dôkazov vyplýva, že stavby, ku ktorým žalobca žiada zriadiť prístup, sú legalizované a riadne evidované na liste vlastníctva, pričom kladné rozhodnutie zaručí prístup len k týmto stavbám a nie k iným rozostavaným či budúcim stavbám žalobcu. V priebehu konania bolo zároveň preukázané, že aj prístavba kuchyne k budove s.č. 1948 a prestavby areálu žalobcu boli dodatočne legalizované, okrem stavieb postavených bez oprávnenia z časti aj na pozemku žalovaných, konanie o ktorých stavebný úrad vylúčil na samostatné konanie. 1.25.Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd prvej inštancie dospel k záveru. že aj tretia hmotnoprávna podmienka žaloby (absencia dôvodov. ktoré zriadenie vecného bremena práva cesty vylučujú), bola splnená. 1.26. Súd prvej inštancie následne po skonštatovaní splnenia všetkých podmienok pre zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, skúmal rozsah tohto vecného bremena. Výsledky vykonaného dokazovania odôvodňovali zriadiť právo cesty k stavbám žalobcu súpisné číslo 295, na pozemku p.č. 650, súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 648/2, súpisné číslo XXX, na pozemku p.č. 649/1 a súpisné číslo XXXX, na pozemku p.č. 651 v rozsahu prechodu pešou chôdzou, ako aj prejazdu motorovými vozidlami. Svoje závery podrobne zdôvodnil v bodoch 89-93 tohto odôvodnenia. Dospel k záveru, že takýto rozsah zriadeného vecného bremena je nevyhnutný pre zabezpečenie riadneho obhospodarovania stavieb, nakoľko takáto potreba vyplýva z ich stavebného účelu ako aj spôsobu a rozsahu ich užívania. 1.27. Súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno právo prechodu a prejazdu cez zaťažený pozemok v rozsahu ako je zakreslený v GP č. 166/2021 zo dňa 06. 10. 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť' tohto rozsudku, teda k stavbám s.č. 295, s.č. 567 a s.č. 358 cez diel č. 1 sporného pozemku o výmere 46 m2 a k stavbe s.č. 1948 cez diel č. 2 sporného pozemku o výmere 26 m2. Takýto rozsah vecného bremena nepovažoval za neprimeraný a v rozpore s nutnosťou minimalizácie zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Zaťažil ich 0,58 % rozlohy sporného pozemku (72 m2 z 13009 m2), pričom zohľadnil skutočnosť, že úseky cesty, ktoré prechádzajú cez spornú nehnuteľnosť žalovaných (EKN p.č. 669/51), v rozsahu geometrického plánu č. 166/2021, predstavujú v teréne asfaltom spevnenú a udržiavanú cestu, ktoré boli ako prístupová cesta dlhodobo využívané a sú tak využívané aj v súčasnosti, preto zriadením
vecného bremena práva prechodu a prejazdu nedôjde k znehodnoteniu týchto častí sporného pozemku, ani k zmene ich účelu využitia. Zriadenie vecného bremena obstojí aj pri teste proporcionality, a teda, či výhoda poskytnutá vlastníkovi stavieb spočívajúca v zriadení vecného bremena nie je v zrejmom nepomere s ujmou vlastníkov povinného pozemku. Túto „novú” cestu cez zaťažený pozemok žalovaných pre jej existenciu nie je potrebné vybudovať, preto so zriadením vecného bremena nie sú spojené žiadne investície. Z uvedených dôvodov nepovažuje rozsah vecného bremena za neprimeraný, či žalovaných obmedzujúci nad nevyhnutnú mieru. Žalovaní v žiadnej časti sporného pozemku, teda ani v blízkosti nútenej cesty, nemajú postavené stavby určené na bývanie či rekreáciu, súkromie užívateľov ktorých by mohlo byt' zriadenou cestou narušené. 1.28. Námietku žalovanej v druhom rade, že žalobcom navrhovaná šírka cesty 8 metrov v rozsahu dielu č. 1 je neprimeraná, že postačuje cesta o šírke 3m, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Dodal, že diel č. 1 bol geodetom zameraný a zakreslený podľa reálneho stavu užívania tejto časti pozemku. Ani za situácie, že by cesta mala šírku 3m, by žalovaní zvyšnú časť nemohli užívať ako poľnohospodársku pôdu, nakoľko je zastavaná asfaltovou cestou. Zriadenie nútenej cesty o šírke 3 mete by vyžadovalo ďalšie dokazovanie a nový geometrický plán, ktoré skutočnosti súd vyhodnotil ako nehospodárne. Zaťaženie sporného pozemku o výmere 46 m2 dielu č. 1 predstavuje minimálny zásah do vlastníckych práv žalovaných. Tento záver je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2711/2011. 1.29. Za nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovaných založenú na tvrdení, že súd nemôže do areálu žalobcu zriadiť dva prístupy, teda aj cez diel 1. aj cez diel 2. Dôvodil tým, že predmetom sporu je zriadenie cesty k piatim stavbám vo vlastníctve žalobcu, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Je nevyhnutné, aby každá stavba mala zabezpečený prístup v rozsahu prechodu aj prejazdu. Za situácie, že v jednom areáli sa nachádza viac stavieb, nemožno zriaďovať viac samostatných práv ciest len v prípade, ak prístup k všetkým stavbám možno zabezpečiť spoločným vstupom. Obhliadkou mal súd prvej inštancie preukázané, že jediným prístupom do areálu žalobcu nie je možné zabezpečiť prístup ku každej stavbe žalobcu, nakoľko k stavbe s.č. 1948 je možný prístup len cez diel č. 2 a k stavbám s.č. 295, 567, 358 len cez diel č. 1 sporného pozemku. 1.30. Taktiež argumentáciu žalovaných, že žalobca je povinný na vlastné náklady zabezpečiť vnútroareálové prepojenie stavieb terénnymi úpravami a vybudovaním cesty na pozemku p.č. 647/74, vyhodnotil ako nerealizovateľnú. Poukázal na stanovisko autorizovaného architekta. Cestné prepojenie p.č. 647/74 z p.č. 647/75 by bolo veľmi komplikované, nakoľko je susedná plocha osadená o cca 3,6-4,0 m nižšie. Tieto písomnosti boli vypracované odborne spôsobilou osobou Ing. arch. Roderikom Baltazárom, autorizovaným architektom (registračné číslo 1216AA), obsahujú odtlačok pečiatky spĺňajúcej náležitosti podľa 14 ods. 2 zákona č. 138/1992 Zb. a vlastnoručný podpis architekta, preto sú podľa ustanovenia 13 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. pre úradné účely verejnými listinami, ktorých pravosť a správnosť sa prezumuje. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní nepreukázali nesprávnosť údajov týchto listín, pričom skutočnosť, že architekt vystupoval v správnom konaní ako splnomocnenec žalobcu bez ďalšieho nie je spôsobilá oslabiť ich výpovednú hodnotu. Pozemok p.č. 647/74 má v časti, cez ktorú žalovaní navrhovali prepojenie s p.č. 647/75 svahovitý nerovný terén zarastený trávou, kríkmi ako aj okrasnou zeleňou. V tejto časti p.č. 647/74 sa nachádzajú aj veľké balvany a drevené hranoly. Povrch a charakter pozemku p.č. 647/74 vyplýva aj z fotodokumentácie nachádzajúcej na č.l. 171-173. Prepojenie hornej a dolnej časti areálu žalobcu cestou pre motorové vozidlá cez p.č. 647/74, by vyžadovalo realizáciu rozsiahlych technických zásahov ako odstránenie rastlín, kríkov, zelene, veľkých balvanov. V dôsledku značných výškových rozdielov aj rozsiahle výkopové práce a nutnosť výstavby oporného múru, navážku zeminy, odvodnenie a následné spevnenie povrchu pozemku spôsobom umožňujúcim prejazd motorových vozidiel. Takéto zriadenie prístupu by vyžadovalo objektívne neprimerané náklady. 1.31. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti zriadenia vecného bremena práva cesty ku každej v žalobe označenej stavbe cez obe časti zaťaženého pozemku, teda aj v rozsahu dielu č. 1 a dielu č. 2, vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú. Takto navrhované vecné bremeno práva cesty nie je realizovateľné, keďže stavba s.č. 1948 nie je prístupná cez diel č. 1 sporného pozemku a zároveň stavby s.č. 295, s.č. 567 a s.č. 358 nie sú prístupné cez diel č. 2 sporného pozemku. Navyše zriaďovať ku každej stavbe dve nútené cesty by bolo v absolútnom rozpore s princípom minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva povinných osôb. Žaloba je preto v tejto časti nedôvodná a jej petit nevykonateľný. Uvedenú skutočnosť súd uviedol už v rámci predbežného právneho posúdenia rovnako ako nedôvodnosť žaloby v časti práva cesty k žumpe, pričom žalobca na takéto predbežné právne posúdenie súdom nijako nereflektoval. 1.32. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka možno za podmienok tam uvedených len za náhradu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, SP. zn. 7Cdo 257/2021 (R20/2022), v
zmysle ktorého vecné bremeno zriadi súd len za náhradu, ktorá musí byt' primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Táto náhrada je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia (rozsudok NS SR SP. zn. 7Cdo 26/2014). Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku a súd ju určí a prizná aj bez návrhu, nakoľko je stanovenie náhrady hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva. Ide tu o prípad predpokladaný ustanovením 216 ods. 2 CSP, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. 1.33. Pri určení výšky primeranej náhrady za zaťaženie sporného pozemku žalovaných súd vychádzal z vykonaného dokazovania. Zo znaleckého posudku č. 13/2025 zo dňa 25. 06. 2025 vypracovanom znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti bolo preukázané, že všeobecná hodnota dielu č. 1 o výmere 46 m2 bola znalcom stanovená v sume 3 818,46 eura a všeobecná hodnota dielu č. 2 o výmere 26 m2 v sume 2 158,26 eura. Zo záverov predmetného znaleckého posudku tak vyplýva, že všeobecná hodnota celej zaťaženej časti sporného pozemku (diel č. 1 a 2) je vo výške 5976,72 eura. Žalovaným bol znalecký posudok riadne doručený s možnosťou vyjadriť sa k nemu, pričom žalovaní správnosť a závery znaleckého posudku nerozporovali, nenamietali ním určenú výšku, ani nenavrhli vykonať iný dôkaz za účelom určenia primeranej náhrady za navrhované zriadenie vecného bremena. 1.34. Súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno za primeranú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v prvom rade náhradu vo výške 1 494,18 eura za podiel 2/8, žalovaným v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne, ako bezpodielovým spoluvlastníkom podielu vo veľkosti 4/8 sumu 2 989,36 eura a žalovanej v treťom rade za podiel vo veľkosti 2/8 sumu 1 494,18 eura. 1.35. Žalovaný v druhom rade predložil súdu prvej inštancie listinný dôkaz na poslednom pojednávaní, ktorý v súlade s ustanovením § 153 CSP neprihliadol, nakoľko tento mohol žalovaný v druhom rade predložiť už skôr, ak by konal starostlivo. Súd prvej inštancie upozornil strany sporu na pojednávaní dňa 08. 10. 2025, že na ďalšie prostriedky procesného úroku a procesnej obrany nebude prihliadať. Žalovaný v druhom rade chcel preukázať týmto listinným dôkazom, že prístupová cesta nemusí byť nevyhnutne vybudovaná z asfaltu. 1.36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, ktorý posúdil s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena práva cesty cez sporný pozemok žalovaných v prospech vlastníka šestnástich (16) nehnuteľností, z tohto k jedenástim (11) pozemkom a k piatim (5) stavbám, a to v rozsahu vyznačenom podľa GP č. 166/2021 cez diel č. 1 a zároveň k všetkým šestnástim nehnuteľnostiam (16) aj v rozsahu cez diel č. 2 sporného pozemku. Za 100% úspech tak súd považoval vyhovenie žalobe v plnom rozsahu, teda zriadenie dvoch prístupov (cez diel č. 1 aj cez diel č. 2 sporného pozemku) k 16 nehnuteľnostiam. Zriadenie žalobou požadovaného prístupu (dve cesty) k jednej nehnuteľnosti predstavuje 6,25% úspechu (100:16 je 6,25) a zriadenie len jedného prístupu k jednej nehnuteľnosti predstavuje polovičný úspech, teda 3,125% úspechu.
1.37. Podaním doručeným súdu dňa 01. 07. 2025 zobral žalobca žalobu v časti o zriadenie nevyhnutnej cesty k všetkým jedenástim pozemkom späť. Dospel k závoru, že k späťvzatiu žaloby v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku došlo pre správanie žalobcu, ktorý bez uvedenia dôvodu zobral žalobu v tejto časti späť. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania v tejto časti (11 nehnuteľností) zavinil žalobca, ktorý je v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP povinný nahradiť úspešným žalovaným náhradu trov konania. V ostatnej časti žaloby boli žalobca aj žalovaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, keď súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku zriadil právo cesty prechodu a prejazdu k štyrom stavbám žalobcu, avšak ku každej len v rozsahu jedného dielu sporného pozemku (nie v rozsahu oboch dielov č. 1 a č. 2 sporného pozemku, ako sa žalobca podanou žalobou domáhal) a vo zvyšnej časti súd výrokom IV. rozsudku žalobu vrátane práva cesty k žumpe v rozsahu cez diel č. 1, ako aj v rozsahu cez diel č. 2 sporného pozemku zamietol. Žalobca tak bol úspešný vo vyhovujúcej časti žaloby a to v časti zriadenia práva cesty k štyrom stavbám, avšak len v rozsahu jedného prístupu, preto úspech žalobcu predstavuje z celkového úspechu 12,5 % (4 x 3,125 je 12,5) a celkový úspech žalovaných predstavuje 87,50% (zastavenie konania v časti 11 pozemkov a zamietnutie žaloby v časti 1 stavby (spolu plný úspech v časti 12 nehnuteľností), čo predstavuje 75% úspech, ku ktorému je potrebné pripočítať aj úspech v časti zamietnutia jedného prístupu k štyrom stavbám, ktorý zodpovedá úspechu v rozsahu 12,50% (4 x 3,125 je 12,5). Žalovaní tak dosiahli v konaní celkový úspech v rozsahu 87,50% (75% +
12,5— 87,50) a žalobca v rozsahu 12,50% a majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 75% (87,5-12,5). Súd žalovaným preto výrokom VI. tohto rozsudku priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca a to voči výroku VI., ktorým žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 75%. Dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Namieta, že rozsah vecného bremena na pozemku parc. č. 669/51 mal byť o rozlohe 46m2 (diel č. 1) a 26m2 (diel č. 2) v zmysle geometrického plánu č. 166/2021. V pôvodnom žalobnom návrhu bolo síce špecifikované vecné bremeno aj na pozemky, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, ale následne vyjadrením zo dňa 01. 07. 2025 špecifikoval a spresnil konkrétnejší žalobný návrh, v ktorom už pozemky nefigurovali. Súd prvej inštancie si vyhodnotilo túto skutočnosť ako čiastočné späťvzatie a nesprávne to zohľadnil ako zavinenie za čiastočné zastavenie konania v neprospech žalobcu. Zdôraznil, že rozsah a ani spôsob navrhovaného užívania pozemku žalovaných sa vyjadrením žalobcu zo dňa 01. 07. 2025 nezmenil. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Co/79/2022. 2.2. Považuje za argumentačne neaplikovateľné, ak sporová strana pri zriadení vecného bremena modifikuje návrh tak, že to nemá vplyv ani na rozlohu a ani na spôsob užívania pozemku žalovaných, avšak zohľadní sa to ako jej zodpovednosť v časti trov konania. 2.3. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolateľ v tom, že primárnym cieľom žalobcu bolo zabezpečiť prístup stavieb k verejnej ceste prejazdom cez pozemok žalovaných. Skutkový stav na mieste bol taký, že existovalo päť nehnuteľností, ku ktorým bol prístup fakticky zabezpečený dvoma cestami cez pozemok žalovaných. V zmysle uvedených dvoch ciest žalobca aj žiadal zriadiť vecné bremeno. Avšak aj na podklade obrany žalovaných, ako aj na podklade predbežného právneho posúdenia súdu, bolo v konaní sporné, či nepostačuje jedna cesta. Žalobca uviedol aj preukázal, že zriadenie jednej cesty by nespĺňalo súdnou praxou stanovené podmienky, a bolo by nevyhnutné vynaložiť neproporcionálne náklady na zabezpečenie prístupu všetkých nehnuteľností. Za vzniknutého procesného stavu žalobca nemohol predpokladať, akým spôsobom súd vo veci rozhodne. Dodal, že konajúci súd nie je viazaný žalobným petitom v konaniach o zriadenie vecného bremena, žalobca nemôže svoj návrh presne určiť pri existujúcom skutkovom stave. Súd je viazaný predmetnom konania a jeho hranicami, ktoré sa určujú v žalobe. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov.
2.4. Zo súdnej praxe je zrejmé, že aj keď žalobca mení/upresňuje petit, môže byť v konaní plne úspešným. Dodáva, že ak bolo zriadené vecné bremeno o rovnakej rozlohe ako v návrhu, nie je možné tvrdiť, že sa jedná o neúspešného žalobcu. Súdom prvej inštancie bolo konštatované splnenie podmienok na zriadenie vecného bremena, súd toto vecné bremeno aj zriadil a napriek tomu priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania.
2.5. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%, alternatívne zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. zrušil v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná v prvom rade a to voči výrokom II., III., IV. Dôvodila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
3.1. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že pre jeho rozhodnutie bola bezvýznamná skutočnosť, že žalobca v minulosti nepovolenými terénnymi úravami pozemku p. č. 647/120 zrušil možnosť príjazdu k stavbách, ktoré vlastní. Skutočnosť, že v minulosti existovala cesta z parc. č. 647/129 na parc. č. 647/120 vyplýva z dokumentácie katastra nehnuteľnosti, kde je táto cesta zaznamená rovnako ako priechody, ako diel 1 a diel 2. Existencia tejto cesty, ako aj skutočnosť, že nebola na uvedenom pozemku zriadená okrasná záhrada, kaskádovité terasy, oporné múriky vyplýva tiež z fotodokumentácie. Žalobca vedel, že žalovaní nesúhlasia, aby prechádzal cez ich pozemok na ním
vlastnené nehnuteľnosti a pokiaľ žalobca nezachoval cestu na prejazd motorových vozidiel a vybudoval iba chodník pre peších, nemôže to byť dôvodom na zriadenie vecného bremena.
3.2. Žalovaní tvrdili, že okrasná záhrada je čierna stavba. Žalobca nepreukázalo, že ide o práce vykonané v súlade s povolením stavebného úradu a toto ani v konaní netvrdil. Nie je spoločenským záujmom, aby súd poskytoval ochranu čiernym stavbám.
3.3. Ďalej v podanom odvolaní dôvodí, že cenová ponuka, na ktorú sa súd odvoláva, bola spracovaná s ohľadom na to, ako má byť postavená cesta v zmysle príslušnej STN. Nijako sa však nevysporiadal s tým, aký typ cesty postačoval na zabezpečenie prístupu k stavbám. G. F. a G. D. C., autor výkresu „situácia – alternatívne dopravné napojenie“ nie sú oprávnení na projektovanie ciest, o čom doložila doklady dňa 20. 11. 2025.
3.4. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že časti parcely č. 669/51, ktoré sú v súčasnosti spevnené asfaltom a cez ktoré žalobca prechádza na svoje nehnuteľnosti, nie sú vhodné na poľnohospodársku výrobu.- Toto tvrdenie nebolo ničím preukázané. Pod využitím na poľnohospodársku výrobu nie je možné rozumieť iba samotné pestovanie plodín, ale aj súvisiace činnosti, napr. parkovanie poľnohospodárskych strojov.
3.5. Žalovaná ďalej namieta, že v konaní netvrdili, že prístupová cesta k stavbám žalobcu, boli postavené družstvom na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb, ku ktorým malo družstvo právo družstevného užívania, ako to tvrdí súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 111. odôvodnenia. Ide o vymyslené tvrdenie zo strany súdu. Navyše i keby tomu tak bolo, išlo o čierne stavby. Argument súdu ohľadne oprávnení družstva a o tom, že stavby postavilo družstvo, je irelevantný.
3.6. Žalovaná ďalej opätovne poukazuje na skutočnosť, že priechody cez ich pozemok, tak aj úsek cesty postavenej na parc. č. 647/186 sú čiernymi stavbami. Súd prvej inštancie v rozpore s dokazovaním tvrdí, že žalovaní v prvom a v druhom rade neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalobca prerobil pôvodnú cestu cez pozemok parc. č. 647/120 iba na chodník pre peších a tým sa sám dobrovoľne vzdal prístupu motorovými vozidlami cez predmetný pozemok. K tomuto tvrdeniu sa vyjadrila už v tomto odvolaní, poukázala na dôkazy svedčiace o tom, že terénne úpravy na parc. č. 647/120 robil žalobca. Fotografia na č.l. 107 bola urobená niekedy od roku 2011 do roku 2013, fotografie na č.l. 549 boli robené v čase, keď vlastníkom bol už žalobca.
3.7. Nestotožnila sa so stanoviskom súdu prvej inštancie, že konanie žalobcu, ktorými robil terénne úpravy, nie je prekážkou pre zriadenie vecného bremena. Žalobca aj v súčasnosti si môže zriadiť cestu z parcely č. 647/129 na parc. č. 647/120. Protiprávne konanie nemôže byť dôvodom na priznanie práva. Taktiež namieta, že nie je dôvod na zriadenie dvoch ciest. V danom prípade ide o jedného vlastníka, prepojenie stavieb v rámci areálu vnútroareálnymi komunikáciami je súkromnou záležitosťou vlastníka nehnuteľnosti. Nie je dôvod riešiť jeho problémy na úkor cudzej nehnuteľnosti.
3.8. Žalovaná namieta zriadenie vecného bremena v rozsahu, v akom ho určil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Navyše súd prvej inštancie súhlasil s názorom žalovaných, že na prechod pre motorové vozidlá postačuje prístup v šírke 3m. Skutočnosť, že na zabezpečenie starostlivosti o stavby žalobcu potreboval cestu širokú viac ako 8m alebo 5m , súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
3.9. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný v druhom rade a to voči výrokom II., III. a IV. Dôvodil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
4.1. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy nimi predložené dôkazy. Súčasný stav na parc. č. 647/120 je spôsobený výlučne terénnymi úpravami žalobcu od roku 2019. Fotografia z roku 2019 preukazuje, že na parc. č. 647/120 sa nachádzala lúka, či rozostavaný chodník. Všetky úpravy vykonal žalobca. Súd prvej inštancie tieto dôkazy nenapadol v priebehu konania, ale až v rozsudku, čím znemožnil žalovaným prípadne doplniť dokazovanie. Žalovaní tieto dôkazy používali v tej súvislosti, že ak v minulosti cez parc. č. 647/120 viedla nespevnená cesta, má žalobca stále možnosť v týchto miestach cestu opäť zriadiť, hoci medzitým na jej mieste vybudoval chodník, pretože môže so svojim vlastníctvom disponovať v zákonných medziach podľa svojho uváženia, bez ohľadu na to, či tento pozemok nazveme priľahlým, alebo nie. V danom prípade pozemok p. č. 647/120 je vo vlastníctve žalobcu a susedí s pozemok parc. č. 647/75 vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je postavená stavba s. č. 1948, takže cez parc. č. 647/120 má žalobca prístup na verejnú cestu na pozemok parc. č. 647/129. Žalobca si môže zriadiť aj cestu pre motorové vozidlá.
4.2. Žalovaný ďalej namieta výšku nákladov, ktoré by boli potrebné na zriadenie cesty. Tvrdí, že súd prvej inštancie zámerne použil nadhodnotenú cenovú kalkuláciu na zdôvodnenie neprimeranosti nevyhnutných nákladov na zriadenie navrhovaného prístupu.
4.3.Namieta, že súd prvej inštancie nezaujal stanovisko k jeho tvrdeniu, že komunikácia na parc. č. 647/129 je verejná alebo neverejná. Poukazuje na definíciu uvedenú v zákona číslo 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách. Obtiažnosť zriadenia alternatívneho prístupu súd zdôvodnil nutnosťou výrubu stromov. Variant 1 vyžaduje výrub max. 1-2 stromov, ide o náletové dreviny, agáty, ktorých hodnota nie je vysoká a dajú sa nahradiť výsadbou na iných miestach v lokalite. Oba varianty len prepájajú už spevnené plochy. Obhliadka možnosti prístupu cez variant 2 nebola vykonaná dôsledne.
4.4. V geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena, ktorý je súčasťou rozsudku, nie sú zakótované všetky potrebné rozmery, takže je nevykonateľný. Súd len odhaduje šírky a dĺžky vjazdov, spoliehajúc sa na aktuálny skutkový stav, ktorý sa nemá zmeniť. Rozsudok súdu je v tejto podobe nevykonateľný.
4.5. Žalovaný v druhom rade namieta tiež rozsah vecného bremena. Nestotožnil sa s argumentom súdu prvej inštancie, že zaťažuje len 0,58% rozlohy pozemku parc. č. 669/51, tieto plochy sú už spevnené a na tento účel používané, takže nedôjde k znehodnoteniu týchto častí pozemku. Tento argument je neadekvátny. Pozemok parc. č. 669/51 má rozlohu 13 009m2, jeho najväčšia časť je pole, ktoré obhospodaruje družstvo. Napriek relatívne malej záťaži 0,58% z celkovej výmery, zriadené vecné bremeno výrazne obmedzuje možnosti hospodárskeho využitia práve tejto časti pozemku jeho rozdelením na tri diely, pričom oddeľuje od zvyšku pozemku dve ťažko obhospodarovateľné parcely rozmerov približne 15x7m v blízkosti žúmp a 23x8m medzi oboma vjazdmi. Menší z týchto úsekov už bol dokonca v roku 2025 ohradený treťou osobou, akoby jej patril. Preto je pre žalovaných veľmi dôležité mať možnosť obhospodarovať tieto časti pozemku ako celok. Nestotožnil sa ani s argumentom súdu prvej inštancie, že vecné bremeno nijako nezväčšuje doterajšie zaťaženie pozemku žalovaných. Toto tvrdenie platí iba v tom zmysle, že nemení súčasný stav. Ak sa argumentácia odvoláva na minulé a doterajšie spôsoby užívania pozemku, mala by brať do úvahy aj možnosti jeho primeraného využitia v budúcnosti, čo napadnutý rozsudok výrazne obmedzuje. Tým je spôsobený neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaných. Uvedený rozsah vecného bremena je v zjavnom rozpore s tvrdením súdu o nevyhnutnom rozsahu zriadenia vecného bremena súdom. Vytýka súdu prvej inštancie, že vzal do úvahy geometrický plán, ktorý predložil žalobca a nepostupoval spôsobom, že by sám nariadil znalecké dokazovanie na vytvorenie najvhodnejšej varianty pre zriadenie vecného bremena.
4.6. Žalovanými navrhované varianty prístupu 1 a 2 nezaťažujú vlastníkov priľahlých pozemkov nutnosťou zmeny spôsobu využívania. Predmetné stavby vo vlastníctve žalobcu sú umiestnené uprostred pozemkov so spevnenými povrchmi. Technickým jadrom sporu je len poloha prístupu na tieto pozemky z verejnej komunikácie. Táto poloha však neovplyvňuje uvedenú hospodársku potrebu stavieb.
4.7. Opätovne poukazuje na ich upozornenia v odborných stanoviskách, týkajúcich sa vyčíslenia nákladov na cestné prepojenie medzi parc. č. 647/74 a 647/75. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami nevysporiadal, ako aj s námietkou o nedostatku kvalifikácie na projektovanie cestných komunikácií u podávateľov stanoviska.
4.8. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade poukázal na závery prezentované v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co/166/2019: „Žalobca zvolil zriadenie vecného bremena už cez vybudovanú asfaltovú cestu, ktorá sa aj v minulosti používala ako prístupová cesta k stavbám. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že žalobca je vlastníkom okolitých pozemkov, po ktorých by bolo možné zabezpečiť prístup k stavbe a zároveň aj k verejnej komunikácii, mal túto skutočnosť uviesť pred súdom prvej inštancie a zároveň mal navrhnúť vykonanie dôkazu je aj jej preukázanie. Bolo práve na žalovanom, aby v prípade, ž mal vedomosť o takejto ceste, na ňu upozornil súd a navrhol aj vykonanie ďalších dôkazov za účelom preukázania jeho tvrdenia“. Žalobca viackrát zdôraznil, že žiadna iná prístupová cesta pre vozidlá na jeho pozemku nebola a nemá ani žiadnu informáciu, že by v minulosti existovala. Zo satelitnej snímky nie je zrejmé, či je tam cesta aj pre vozidlá, chodník, alebo niečo iné. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu údajnej inej cesty. Nepreukázané tvrdenia žalovaných, že žalobca mal fiktívnu cestu odstrániť, sú neopodstatnené. Už z časového hľadiska nesedia stavebné činnosti, vlastníctvo žalobcu od roku 2016 a údajnej existencie cesty maximálne do roku 2013. Poukázal na rozporné tvrdenia žalovaných v prvom a v druhom rade, keď žalovaná v prvom rade uviedla, že komplikovaný terén (výškové rozdiely) na pozemkoch žalobcu zrealizoval sám žalobca, pričom žalovaný v druhom rade uviedol, že tieto rozdiely tam boli od začiatku a on sám netvrdil, že ich spôsobil žalobca. Teda ani samotní žalovaní nie sú zhodní vo svojich vyjadreniach.
5.1. Žalovaní nepredložili na preukázanie skutočnosti, že sa žalobca môže bezproblémovo napojiť na parc. č. 647/129, ktorá má byť verejnou komunikáciou, žiadny dôkazný prostriedok ale naopak, dôkazné prostriedky preukazujúce opak zľahčujú alebo neopodstatnene negujú. Na parc. č. 647/129 sú zriadené vecné bremená spočívajúce v užívaní v prospech okolitých nehnuteľností. Vlastníkom je Amalion s.r.o, ktorá odmietla pripojenie nehnuteľností žalobcu. Na tomto základe nie je možné konštatovať možnosť a účelnosť žalobcu napojiť sa na parc. č. 647/129 a využívať ju ako vjazd. Žalovaní až ku koncu konania začali tvrdiť, že je to verejná cesta, lebo je tam vináreň, ktorú navštevuje verejnosť. Neuviedli konkrétne skutočnosť, o akú vináreň ide, kde je, kto ju navštevuje.
5.2. Žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že ich návrh nie je ekonomicky nákladný a ťažko realizovateľný. Žalobca nad rámec zabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré vierohodne verifikujú vysoký ekonomický nepomer na vybudovanie alternatívneho prístupu. Súd prvej inštancie veľmi benevolentne tieto dôkazy hodnotil v prospech žalovaných, avšak aj napriek tomu dospel k záveru o nemožnosti zriadiť prístup tak, ako navrhovali žalovaní z dôvodu vysokých finančných nákladov.
5.3. K námietke osoby G. F. uviedol, že ide o osobu odbornú. Taktiež G. C. má skúšky , v zmysle ktorých môže vykonávať činnosti ako napr. technické a ekonomické poradenstvo týkajúce sa konštrukcie pozemných stavieb.
5.4. Za novotu zo strany žalovanej v prvom rade považuje napadnutie geometrického plánu, nakoľko pred súdom prvej inštancie túto námietku nevzniesla. Rozsah vecného bremena bol stanovený v intenciách dlhodobo existujúcej a vybudovanej cesty.
5.5. Žalovaný v druhom rade sám posúdil, aké náklady na vybudovanie cesty sú potrebné a považuje sa za adekvátnu osobu na uvedené posúdenie. V rámci celého konania bol žalovaný dôkazne pasívny, pričom závery verejných listín nemôže negovať iba svojimi subjektívnymi tvrdeniami. Nepochopiteľným spôsobom obhajuje aj druhý ním navrhovaný variant prístupu, pričom nie je z predložených dôkazov jasné ako by sa to malo vôbec zrealizovať. Takáto cesta by mala viesť cez súkromné pozemky iných vlastníkov, kde sú vysadené stromy, postavené ploty a iné technické prvky.
5.6. Žalovaní opomínajú, že na ich pozemkoch už existujú cesty desiatky rokov, ktoré sa užívajú a ich predchodca s tým nemal žiadny problém, dokonca voči tomu sa ani žalovaní dlhé roky žiadnym právnym spôsobom nebránili. Vyhovením návrhu žalovaných by musel žalobca iniciovať iné súdne konanie voči tretím subjektom o zriadenie vecného bremena, pričom by tiež musel iniciovať aj konanie podľa stavebného zákona. Taktiež aj žalovaní by museli iniciovať súdne konanie na neoprávnené cesty.
5.7. Navrhuje odvolania žalovaných zamietnuť.
6. Žalovaná v prvom rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu rozporuje tvrdenie žalobcu, že na procesnú taktiku žalovaných sa vzťahujú právne závery rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12Co 166/2019 Z.z. Toto rozhodnutie však bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/182/2021 z dôvodu, že členom senátu bola sudkyňa, ktorá bola vo veci zaujatá.
6.1. Zotrvala na svojom tvrdení, že zo snímky je zrejmé, že ide o ujazdenú cestu dostatočne širokú aj pre motorové vozidlá, ktorá je aj v súčasnosti zakreslená na geodetickej mapke v šírke cca 4m. Vykonanie terénnych úprav na pac.. č . XXX/XXX vykonal sám žalobca, čo vyplýva z fotodokumentácie v spise. Nespochybnil, že tieto úpravy vykonal bez stavebného povolenia. Možnosť zriadenia účelovej komunikácie na parc. č. 647/120 bola žalovanými preukázaná tým, že bola tam účelová cesta v minulosti a aj v súčasnosti žalobca sám zriadil komunikáciu, ale iba pre peších v rámci budovania okrasnej záhrady. Skutočnosť, že ide o verejne prístupnú cestu na parc. č. 647/129 svedčí aj to, že počas ohliadky sa jej účastníci bez obáv pohybovali v tom priestore, pričom na prístupovú komunikáciu cez parc. č. 647/72 odmietli vstúpiť s odôvodnením, že ide o súkromný pozemok a nemajú súhlas vlastníka.
6.2. Podľa jej názoru, žalobca nepredložil dôkazné prostriedky verifikujúce vysoké náklady na zriadenie prístupovej cesty. Spochybňovanie stanoviska Ing. Arch. Baltazára má svoje opodstatnenie. Nie je pravdou, že v konaní nenamietala šírku nútenej cesty, napr. aj vo vyjadrení zo dňa 30. 06. 2024. Tvrdenie žalobcu, že časť pozemku, ktorá je vyasfaltovaná, nie je možné využívať na poľnohospodárske účely, je iba účelové. Môžu odstrániť asfalt, prehnojiť, prekopať a využívať na výsadbu. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že v prípade druhej navrhovanej cesty cez parc. č. 647/72 by táto viedla cez cudzie pozemky, kde sú vysadené stromy, ploty a iné technické prvky. Parcela č. 647/2 v mieste prejazdu je už teraz vydláždená betónovými dlaždicami je medzi nimi je iba pletivo.
7. Žalovaný v druhom rade v písomnom vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia tak z priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj z podaného odvolania. Zopakoval, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil parc. č. 647/120, cez ktorú by mal žalobca prístup k nehnuteľnostiam. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že na satelitnej snímke z roku 2006 je údajná cesta na parc. č. 647/120 o šírke 1,5 m, čo však nie je pravda, šírka cesty je 5m. Ďalej dôvodí, že súd prvej inštancie v súvislosti s cestou, ktorá existovala na parcele 647/120, skonštatoval že „tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že cez pozemok p.č. 647/120 bol v minulosti možný prejazd motorovými vozidlami, o ktorý sa žalobca vedome nepovolenými terénnymi úpravami pozemku p.č. 647/120 pripravil, nebolo spôsobilé uvedený záver súdu ovplyvniť, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP) a nie stav minulý, ktorý navyše ani nebol žalovanými 1/ a 2/ v spore ani preukázaný.“ Toto konštatovanie znie viac menej alibisticky, zrejme aby sa súd nemusel zaoberať dôvodmi, prečo žalobca stratil prístup k svojim nehnuteľnostiam. Je nepochybné, že súd pri svojom rozhodnutí musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase, ale to samozrejme neznamená, že súd bude ignorovať minulé udalosti, deje a stavy, ale tieto skutočnosti zoberie do úvahy jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku. V prejednávanej veci aj v čase vyhlásenia rozsudku trvá priamy následok konania žalobcu a/alebo jeho predchodcov, ktorí sa vlastným konaním zbavili prístupu po parcele 647/120. Súd preto musí zobrať tieto skutočnosti do úvahy.
7.1.V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný v druhom rade opätovne venoval nákladom a investíciám, ktoré by žalobca musel vynaložiť pri zriaďovaní iného prístupu. Poukázal, že žalobca je podnikateľským subjektom, na jeho bonitu, z ktorých skutočností vyvodil záver, že investícia na zriadenie prístupu do areálu je zanedbateľná.
7.2. Žalovaný v druhom rade sa nestotožnil ani s testom proporcionality. Namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že prístupy cez pozemky žalovaných sú zrealizované, avšak ide o stavby buď čierne, alebo neoprávnené. Súd nemôže ako výhodu pre žalobcu zohľadniť nezákonný stav, ktorý vytvorili právni predchodcovia žalobcu. Opätovne namieta dva súdom zriadené prístupy. Zopakoval, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku parcela č. 647/120, ktorý priamo susedí s parcelou, na ktorej sa nachádza verejná účelová komunikácia (parc. č. 647/129). Žalobca má možnosť prístupu bez zaťaženia cudzích pozemkov vecným bremenom a to cestou, ktorá je postavená na pozemku na to určenom, na parcele 647/129. Vybudovanie takéhoto prístupu je technik možné a náklady s tým spojené
nepredstavujú takú záťaž pre žalobcu, ktorú by nebol schopný uniesť. Zriadenie vecného bremena k pozemku žalovaných výrazne obmedzí ich vlastnícke a užívacie práva.
7.3. Žalovaný v druhom rade sa ďalej v tomto vyjadrení zaoberá pojmom účelová komunikácia. Za túto považuje aj komunikáciu na parcele č. 647/129. Skutočnosť, že ide o verejne prístupnú komunikáciu, zistil súd na miestnej obhliadke dňa 08. 09. 2025, kedy sa súd nerušene prechádzal po ceste na parcele 647/129 a z nej aj zhotovoval fotografické zábery pozemkov žalobcu. V prvom rade sa nepreukázalo, kto je vlastníkom cestnej komunikácie na parcele 647/129. To, že sa spoločnosť Amalion, s.r.o. chopila údržby a správy tejto komunikácie, je síce chvályhodné, avšak stále to nezakladá jej práva, ktoré by mala, ak by bola skutočným vlastníkom tejto cestnej komunikácie. Inak povedané, spoločnosť Amalion nemá žiadne práva rozhodovať o ceste, ktorú nevlastní, a teda nemá ani čo udeľovať akékoľvek súhlasy s užívaním tejto cesty. Súd prvej inštancie pochybil, keď rezignoval na skúmanie charakteru tejto cesty na parcele 647/129, nakoľko ide jednoznačne o verejnú účelovú komunikáciu, z ktorej má žalobca priamy prístup na svoje pozemky. V prejednávanej veci spoločnosť AMALION, ako vlastník pozemku pod verejnou účelovou komunikáciou, nemá právo obmedzovať verejnosť pri využívaní verejnej účelovej komunikácie verejnosťou. Vyššie spomínaná verejná účelová komunikácia sa nachádza nielen na parcele 647/129, ale jej časť leží aj na parcele 647/135, ktorá má 34 vlastníkov, pričom táto skutočnosť je právne bezvýznamná, nakoľko z dôvodu, že na tejto parcele sa nachádza verejná účelová komunikácia, tak vlastnícke práva uvedených vlastníkov sú zo zákona obmedzené právom všeobecného užívania verejných komunikácií. Pri užívaní tejto 13 cesty na tomto pozemku teda nie je potrebné žiadať o zriadenie vecného bremena 34 vlastníkov, užívanie je možné bez vecného bremena.
7.4. Žalovaný v druhom rade opätovne poukázal na osobu G. F., ako na osobu zaujatú, nakoľko nejde iba o minulý kontakt medzi žalobcom a G. F., ale o spoluprácu týchto osôb, ktorá sa týka aj prejednávanej veci. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, vypracovaných zaujatou osobou, došlo v tomto konaní k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v prvom rade poukázal na skutočnosť, že predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/1825/2021 bolo zrušené bez rozporovania právnej vety, iba z dôvodu zaujatosti členky senátu, pričom vo veci bolo opätovne rozhodnuté Krajským súdom Nitra sp.zn. 12Co/87/2023 s identickými právnymi závermi. Žalovaná v prvom rade sa snaží bez opory negovať výstupy dvoch inžinierov a jedného odborného subjektu, pričom sú opatrené pečiatkami a podpismi, ide o verejné listiny, ktorých správnosť sa prezumuje. Podľa žalovaných existovala cesta, ktorú žaloba odstránil. Žalobca však opätovne zdôrazňuje, že nikdy žiadnu cestu neodstránil, pričom uvedené tvrdenia nielenže nepodporili žiadne dôkazné prostriedky, ale nebola preukázaná ani existencia cesty, jej údajné zakreslenie pritom z ničoho nevyplýva. Žalovaní o tomto tvrdení, že žalobca odstránil cestu, resp. jeho právni predchodcovia, nepredložil žiadne dôkazy.
8.1. K vyjadreniu žalovaného v druhom rade, žalobca k obrázku, ktorý má preukazovať existenciu cesty konštatoval, že ide o nové dôkazné prostriedky predkladané až v odvolacom konaní, pričom absolútne absentuje definícia, čo je zakreslené, na základe akého podkladu a čomu má zodpovedať v reálnom stave. Ak žalovaní tvrdia o existencii konkrétnej južnej trasy a cenu jej vybudovania, zaťažuje ich bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k technickým parametrom, právnej dostupnosti, úplnému napojeniu na verejnú komunikáciu a celkovým nákladom tejto alternatívy.
8.2. K tvrdeniu, že náklady na vybudovanie cesty nie sú vysoké, že žalobca je bonitný, žalobca uviedol, že bonita nie je dôvod, na podklade ktorého sa môže od subjektu žiadať niekoľkonásobné preplatenie nákladov na vybudovanie cesty len preto, lebo to žalovaným vyhovuje. Odborné subjekty stanovili výšku nákladov na zrealizovanie nových vjazdov tak, aby boli v súlade so záväznými normami, vo výške 149 559,67 eura, ktoré predstavujú iba materiálne zhotovenie cesty. Subjektívne výpočty žalovaného nemôžu spochybniť verejnú listinu a žiadne iné dôkazy nenavrhol a ani nepredložil.
8.3. V súvislosti s tvrdením žalovaného v druhom rade, že existujúca cesta stratila právny vzťah k pozemku, preto nie je možné na existujúcu cestu prihliadať, opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2711/2011, ktorý v závere konštatoval, že významná je i skutočnosť, že na pozemku, ktorý pripadá pre zriadenie cesty do úvahy, je už vybudovaná cesta. Rovnako právny význam má i skutočnosť, že ak by žalovaní chceli cesty odstrániť, museli by iniciovať konanie v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorého výsledkom býva najčastejšie zriadenie
vecného bremena. Žalovaní doteraz boli pasívni, navrhujú riešenia, ktoré nielenže nemajú opodstatnenie v rozhodovacej praxi, ale aj budú mať za následok množenie súdnych a správnych konaní.
8.4.Žalovaný v druhom rade ďalej v podanom vyjadrení uvádza, že ide o ornú pôdu, ktorú chcú zveľaďovať a užívať, pričom žalobca zasahuje do ich práv. K tomuto vyjadreniu žalobca dodáva, že v žiadnom prípade sa žiadnym spôsobom nesnaží zasiahnuť do práv žalovaných, ale cesta, pod ktorou sa má zriadiť vecné bremeno existuje desaťročia a desaťročia sa využíva na prístup k budovám, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalobcu. Túto situáciu žalovaní niekoľko rokov od nadobudnutia vlastníctva akceptovali a nepodnikli žiadne právne kroky, aj keď mali k dispozícii zákonné prostriedky.
8.5. Žalobca opätovne k osobe G. F. poukázal na skutočnosť, že ak niekto realizoval ako odborne spôsobilá osoba jednu vec, nie je možné takúto osobu posudzovať ako zaujatú v inej odbornej veci. Subjektívne vnímanie sporovej strany je pritom irelevantné a nemôže byť smerodajné pre hodnotenie dôkazov. Pritom verejnú listinu vypracúval spolu s ďalšou odbornou osobou – Ing. Fule.
8.6. Ďalšia argumentácia žalovaných k nenákladnosti realizácie novej cesty a verejnej účelovej komunikácie je argumentačne neudržateľná. Žalovaní produkujú iba tvrdenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nič im nebránilo, aby si od tretích subjektov zabezpečili dôkazné prostriedky alebo aspoň predložili súdu návrhy na vykonanie dôkazov, no neurobili tak.
8.7. Žalobca zároveň požiadal o prejednanie čo možno v najkratšej dobe.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami v častiach, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolania spĺňajú náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti náhrady trov konania je dôvodné, a odvolanie žalovaných v prvom a v druhom rade vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, okrem časti náhrady trov konania.
10. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zriadenia vecného bremena práva prechodu peši i vozom cez parcelu vo vlastníctve žalovaných v prvom až treťom rade. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, v prospech ktorých žiada zriadiť vecné bremeno práva cesty a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku p.č. 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. I., a to žalovaná v prvom rade ako spoluvlastník podielu vo veľkosti 2/8 k celku, žalovaní v prvom a v druhom rade ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu vo veľkosti 4/8 k celku a žalovaná v treťom rade ako spoluvlastník podielu vo veľkosti 2/8 k celku. Nehnuteľnosti žalobcu sú z troch strán (severná, východná a západná) obklopené nehnuteľnosťou žalovaných, pričom z južnej strany sú nehnuteľnosti žalobcu ohraničené nehnuteľnosťami vo vlastníctve viacerých rozličných osôb. Najbližšia verejná komunikácia k nehnuteľnostiam žalobcu sa nachádza za nehnuteľnosťou žalovaných (východná strana), a to na pozemku (parcela registra „C”, parc. č. 647/186, pre k. ú. I.) vo vlastníctve Mesta Levice. Verejná komunikácia, ktorá je spevnená a pokrytá asfaltom, vyúsťuje k nehnuteľnostiam žalobcu, pričom pretína nehnuteľnosť' žalovaných na dvoch miestach. Jej správcom je Mesto Levice, ktoré ju aj udržiava. Žalobca a jeho predchodcovia túto komunikáciu prechádzajúcu pozemkom žalovaných využíva roky na zabezpečenie prístupu k svojim nehnuteľnostiam, pričom ide o jedinú komunikáciu, ku ktorej má možnosť prístupu, teda prístup k nehnuteľnostiam žalobcu vrátane stavieb nemožno zabezpečiť inak.
10.1. Žalovaní v prvom a v druhom rade so zriadením vecného bremena cez pozemok v ich spoluvlastníctve nesúhlasili, dôvodiac, že žalobca si vie zriadiť iný prístup k stavbám v jeho vlastníctve. Žalovaná v treťom rade so žalobou žalobcu súhlasila dôvodiac, že vždy bol prístup na pozemky a stavby žalobcu tak, ako to navrhuje a v súčasnej dobe aj užíva. Žalobu vníma ako potvrdenie dlhoročného skutočného stavu.
10.2. Súd prvej inštancie, po úprave petitu žaloby žalobcom, žalobe žalobcu vyhovel a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcela registra ,,E" KN p. č. 669/51, orná pôda o výmere 13009 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec M., okres Levice v rozsahu ako je zakreslený v geometrickom pláne č. 166/2021, vyhotovenom zhotoviteľom GEOLIK, s.r.o. dňa 06. 10. 2021, úradne overenom Okresným úradom M., katastrálny odbor dňa 11. 10. 2021 pod č. G1- 044/2021 a to cez časť pozemku označenú ako diel č. 1 o výmere 46 m2 v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 295 - rekreačné zariadenie, postavenej na pozemku p. č. 650; v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 358 - garáž, postavenej na pozemku p. č. 648/2, v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 567 - rekreačná chata, postavenej na pozemku p. č. 649/1 a cez časť pozemku označenú ako diel č. 2 o výmere 26 m2 v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 1948 - budova, postavenej na pozemku p. č. 651, všetky stavby evidované na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie I., obec Levice, okres Levice. Geometrický plán č. 166/2021 zo dňa 6. 10. 2021, úradne overený Okresným úradom M., katastrálny odbor dňa 11. 10. 2021 pod č. G1-044/2021 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej v prvom rade sumu 1 494,18 eura, žalovaným v prvom a druhom spoločne a nerozdielne sumu 2 989,36 eura a žalovanej v treťom rade sumu 1 494,18 eura ako jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením p? právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
10.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie, v časti náhrady trov konania sa nestotožnil žalobca. Namietal, že on bol úspešným v konaní, nakoľko súd jeho žalobe o zriadenie vecného bremena vyhovel, rozsah vecného bremena zostal nezmenený, tak, ako to požadoval. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď úpravu žalobného petitu považoval za čiastočné späťvzatie žaloby a vyhodnotil túto skutočnosť ako zavinenie zo strany žalobcu.
10.4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná v prvom rade, a to vo vyhovujúcej časti výroku II., výroku III., výroku IV. a výroku VI. Dôvodila nesprávnosťou napadnutého rozsudku, porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením. V podstatne sa žalovaná v prvom rade nestotožnila so zriadením vecného bremena a namietala, že žalobca má iný vhodný prístup, ako určil súd prvej inštancie, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal. Namietala odborné stanovisko G. F., jeho osobu, ako aj výšku nákladov, ktoré by boli potrebné na vynaloženie zriadenia iného prístupu k stavbám žalobcu.
10.5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný v druhom rade. Podobne, ako žalovaná v prvom rade, nesúhlasil so zriadením vecného bremena cez pozemok v ich vlastníctve, neakceptoval, že predmetné vstupy tam boli zriadené už v minulosti, keď žalobca ešte nebol vlastníkom stavieb a ďalších pozemkov, namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami na iný možný prístup na pozemky žalobcu, namietal tiež osobu G. F., ako aj výšku nákladov na zriadenie iného prístupu.
10.6. Žalovaná v treťom rade odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala.
11. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalovaných v prvom a v druhom rade vo veci samej, súc viazaný dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné a rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa § 220 CSP rozsudok tak po
právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Odvolací súd iba poznamenáva, že je potrebné mať na zreteli, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak preto následne odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Číslovanie 13.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd predovšetkým dáva do pozornosti, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súd Slovenskej republiky, napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
14.1. Za podstatné skutočnosti v danej, odvolacím súdom prejednávanej veci, považoval odvolací súd splnenie zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
15. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalovaných v prvom a v druhom rade, dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v súhrnne všetky vykonané dôkazy, zaoberajúc sa všetkými námietkami vznesenými stranami sporu v priebehu konania, vo veci rozhodol správne tak po skutkovej, ako aj právne stránke, pričom následne svoje rozhodnutie aj podľa § 220 CSP riadne a veľmi obsiahle zdôvodnil. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím, okrem náhrady trov konania (výrok VI.), stotožnil a preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a na dôvody, ktorými rozhodnutie odôvodnil, a s ktorými sa taktiež v plnom rozsahu (okrem trov konania) stotožnil, odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP ďalej iba poukazuje.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba poukazuje, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky: 1/ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a 3/ neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
16.1.Vecné bremeno je možné zriadiť iba v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku (prvá podmienka). Táto podmienka spočíva v tom, že právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Právo cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj vtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr. R 60/2006). Vecné bremeno ako právo nevyhnutnej cesty môže byť zriadené už k existujúcej ceste, alebo môže byť na náklady vlastníka stavby zriadená nová cesta Nie je rozhodujúce k akému účelu je stavba používaná, či je to obytný dom alebo továreň. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúca hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania; cestu však možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené predmet svojho vlastníctva užívať.
16.2. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste. Prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké (spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivé požadovať.
16.3. Treťou podmienkou je podmienka, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Súd je povinný porovnávať ujmy, ktoré by zriadenie vecného bremena prinieslo vlastníkovi pozemku, s výhodami vyplývajúcimi z vecného bremena pre vlastníka. Preto je vždy potrebné porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby. Zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov. Treba však skúmať dôvody, prečo sa vlastník stavby zbavil možnosti prístupu a či výkon jeho práva nie je v rozpore s dobrými mravmi.
16.4. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku splnením všetkých troch podmienok veľmi podrobne a rozsiahle zaoberal a to v bodoch 81. až 121. Odvolací súd sa s týmto podrobným, obsiahlym odôvodnením v zmysle jednak citovaných zákonných ustanovení, ako aj rozhodnutí vyšších súdnych autorít, najmä rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, v plnom rozsahu stotožnil a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. K veľmi podrobnému odôvodneniu nemá viac ako dôvody uviesť.
17. Žalovaní v prvom a v druhom rade nesúhlasia so zriadením vecného bremena, namietajú jeho nezákonnosť, keď podľa ich názoru neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, práva cesty, cez ich pozemok. Namietajú tiež rozpor s dobrými mravmi, ako aj skutočnosť, že sám žalobca si odstránil prístupovú cestu a teraz žiada zriadiť vecné bremeno právo cesty cez ich pozemok. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zriadiac vecné bremeno, právo prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemok žalovaných, iba potvrdil tak v minulosti, ako aj v súčasnosti, užívací stav. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná asfaltová cesta nebola vybudovaná súčasným vlastníkom, žalobcom, ale bola vybudovaná ešte v 70. rokoch minulého storočia. Nejde teda o novozriadenú cestu, ale súd týmto rozhodnutím iba potvrdil užívací stav, ktorý tu už v minulosti existoval. Táto skutočnosť je rozhodujúcou skutočnosťou za situácie, že boli splnené aj ďalšie hmotnoprávne podmienky zriadenia vecného bremena práva cesty. Tento záver tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu je plne v súlade so záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2711/2011.
18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej poukazuje na skutočnosť, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosť od roku 2016, žalovaná v prvom rade sa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, cez ktorú sa má zriadiť právo cesty v roku 2007 na základe Osvedčenia o dedičstve sp.,zn. 22D/1138/2007, Dnot 104/2007 zo dňa 19. 12. 2007 v podiele 2/8 k celku, žalovaní v prvom a v druhom rade sú bezpodieloví spoluvlastníci podielu 4/8 k celku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2016 a žalovaná v treťom rade sa stala podielovou spoluvlastníčkou 2/8 k celku na základe Uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11D/1142/2020 Dnot 15/2021 zo dňa 02. 04. 2021. Z uvedeného časového rozpisu vyplýva, že žalovaná v prvom rade už bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, cez ktorú má byť zriadené vecné bremeno, od roku 2007. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobúda od roku 2016. V tom čase žalovaná, až do podania tejto žaloby žalobcom, nenamietala užívanie cesty (ktorú teraz žiada žalobca zriadiť ako vecné bremeno), žalobcom. Žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade nadobudli spoluvlastnícky podiel do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2016, čím sa stali majoritnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, pričom však už pri kúpe tohto spoluvlastníckeho podielu (4/8) im muselo byť známe užívanie predmetnej cesty žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom.
19. Rozsah vecného bremena bol súdom prvej inštancie určený v zmysle geometrického plánu č. 166/2021 ako diel 1 o výmere 46m2 a diel 2 o výmere 26m2. Pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena práva cesty je netypické, že k rozdielnym stavbám vo vlastníctve žalobcu sa zriadia dva prístupy, ktorými sa zaťaží vlastnícke právo žalovaných. V danom prípade je však potrebné poukázať na skutočnosť, že vo vlastníctve žalobu je rekreačný areál, pozostávajúci z viacerých stavieb, ubytovacích zariadení, hospodárskych a obslužných stavieb, vnútroareálový terén je svahovitý, terasovitý, vysadený okrasnými kríkmi, stromami, zatrávnený, s vybudovaným závlahovým systémom, na ktorom by bolo veľmi obtiažne a nákladne vybudovať vnútroareálovú komunikáciu tak, aby bol zabezpečený prístup ku všetkým stavbám vnútri areálu. Z tohto dôvodu správne súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zriadil dva prístupy do areálu žalobcu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. Túto skutočnosť zistil súd prvej vlastnou ohliadkou celého areálu, z ktorej vyhotovil záznam a tiež fotodokumentáciu. Navyše predmetné prístupy, ktoré napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zriadil ako právo cesty, boli už zrejme od vybudovania celého areálu užívané ako vchody, resp. prístupy, do areálu žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Z tohto dôvodu nie je potrebné budovať, ani zriaďovať novú prístupovú cestu. Súd prvej inštancie zriadením vecného bremena práva cesty, využil už existujúcu cestu v rozsahu, v akom bola využívaná od zriadenia areálu, ešte v minulom storočí. Rozsah a umiestnenie cesty je zakreslené v geometrickom pláne č. 166/2021 ako diel 1. a diel 2.
20. Žalovaní v prvom a v druhom rade namietali, že žalobca si terénnymi úpravami zrušil, či odstránil inú prístupovú cestu. Túto nimi prezentovanú skutočnosť však nepreukázali žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Na snímkach, ktoré súdu prvej inštancie predložili, nie je toto tvrdenie jasne preukázateľné, nevyplýva z nich, kedy sa tak malo stať, či terénne úpravy mal vykonať žalobca, resp. jeho právny predchodca, či sa komunikácia, o ktorej existencii žalovaní tvrdia, aj skutočne ako prístupová cesta v minulosti využívala. Navyše toto tvrdenie nebolo spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko sa tak malo stať v minulosti a pre rozhodnutie súdu je podstatný stav v čase rozhodovania.
21. Žalovaní v prvom a v druhom rade namietajú, že žalobca je vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. 647/120, ktorý susedí s pozemkom parc. č. 647/129 v súkromnom vlastníctve, na ktorom je postavená asfaltová cesta. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a ohliadkou na mieste samom dospel k záveru, že tento prístup navrhovaný žalovanými v prvom a v druhom rade nespĺňa podmienky vhodnejšieho prístupu. Obhliadkou na mieste samom mal súd bez rozumných pochybností za preukázané, že pozemok žalobcu s.č. 647/120 slúži ako okrasná záhrada a sú na ňom vybudované kaskádovité terasy so zeleňou, okrasnými kríkmi a stromami, oporné múriky, vrátane zabudovaného zavlažovacieho systému. Terén na p.č. 647/120 je svahovitý, nerovný, s výškovým rozdielom, pričom v časti, na ktorej nie sú okrasné terasy, či chodníky, pozemok je nespevnený a zatrávnený. V niektorých jeho častiach sa nachádzajú veľké stromy a kamene (balvany). Na p.č. 647/120 sa nachádza aj chodník pre peších smerujúci k p.č. 647/129 s bránkou pre peších, vybudovaný z kamennej dlažby, po okraji spevnený obrubníkom, pričom po oboch stranách tohto chodníka sú vybudované vyvýšené okrasné terasy so zeleňou, okrasnými kríkmi a stromami. Povrch, charakter a funkcia pozemku p.č. 647/120 vyplýva aj zo stanoviska autorizovaného architekta, ako aj z fotodokumentácie. Sprístupnenie stavieb v areáli žalobcu cez tento pozemok motorovými vozidlami by vyžadovalo realizáciu rozsiahlych technických zásahov ako odstránenie existujúceho chodníka pre peších vrátane zavlažovacieho systému a vyvýšených okrasných terás vybudovaných po jeho okraji, odstránenie rastlín a zelene, výkopové práce a navážku zeminy, odvodnenie a následné spevnenie povrchu pozemku spôsobom umožňujúcim prejazd motorových vozidiel. Takéto zriadenie prístupu by vyžadovalo objektívne neprimerané náklady, ktoré vyplývajú aj z cenovej ponuky. Náklady na zriadenie prístupu cez p.č. 647/120 motorovými vozidlami by predstavovali minimálne vo výške 24 160,24 eura, ktoré sú s poukazom na všeobecnú hodnotu časti sporného pozemku, ktoré žiada žalobca zaťažiť (diel č. 1 a 2) spolu vo výške 5 976,72 eura, stanovenú znaleckým posudkom č. 13/2025 na č.l. 417-439 (ktorú žalovaní nenamietali), za neprimerané, keďže niekoľkonásobne prevyšujú trhovú hodnotu dielu č. 1 a 2 sporného pozemku.
22. Na základe týchto skutočností, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky tri hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, práva cesty, cez pozemok vo vlastníctve žalovaných. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom stavieb, ku ktorým žiada zriadiť právo prístupu, k týmto stavbám preukázateľne nemá iný vhodný prístup, nakoľko navrhovaný prístup žalovaných cez parc. 647/120 a 647/129 je nereálny vzhľadom na terénne úpravy. Taktiež tretia podmienka, neexistencia dôvodov, ktoré by zriadenie vecného bremena vylučovali, bola
splnená. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním, zohľadňujúc všetko, čo vyšlo počas konania najavo, nezistil existenciu okolností vylučujúcich zriadenie vecného bremena práva cesty. Námietky žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné. Námietku, že súd nemôže zriadiť vecné bremeno právo prejazdu cez pozemok, ktorý je evidovaný ako poľnohospodársky pozemok, vyhodnotil ako účelovú, a to najmä s poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 343/2009 (bod 109., 110. rozsudku). Taktiež ďalšiu námietku žalovaných, že cesta, cez ktorú žalobca navrhuje zriadiť vecné bremeno, je čiernou stavbou, ktorá bola postavená bez súhlasu vlastníkov pozemkov. Súd prvej inštancie túto námietku taktiež odmietol dôvodiac, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz spôsobilý túto skutočnosť potvrdiť. Sama žalovaná v prvom rade v konaní potvrdila, že cesta bola pravdepodobne zriadená pred rokom 1980 vtedajším užívateľom ako prístup do ním novovybudovaného rekreačného areálu. Nebolo v konaní preukázané, že vtedajší majiteľ areálu vybudoval cestu bez povolenia, žalovaní neboli v tom čase podielovými spoluvlastníkmi pozemku, cez ktorý bola cesta vybudovaná, nebolo preukázané, či bola vybudovaná bez súhlasu vtedajšieho vlastníka, alebo s jeho súhlasom. Žalovaní preto neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetná cesta je čiernou stavbou. Taktiež ďalšiu námietku žalovaných, spočívajúcu v tvrdení, že súd nemôže poskytnúť ochranu tomu, kto konal pri nadobúdaní nehnuteľnosti neopatrne, keď si nepreveril prístupovú cestu do areálu, vyhodnotil ako nedôvodnú. Dôvodil tým, že zriadeniu cesty nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme aj vlastníkov susedných nehnuteľností (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 2977/2009). Súd prvej inštancie aj ďalšiu námietku žalovaných, že žalobca sa vedome a dobrovoľne vzdal prístupu cez pozemok parc. č. 647/120 vykonaním terénnych úprav, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaní nepreukázali nimi tvrdenú skutočnosť, keď predložili iba snímku z roku 2011. Z tejto snímky vyplýva, že na p. č. 647/120 existovala v minulosti nespevnená cesta, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nadobúdal nehnuteľnosti postupne od roku 2016, nie je možné konštatovať, že terénne úpravy vykonal žalobca, a to úmyselne, aby sa vzdal tejto cesty. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že neboli preukázané dôvody, ktoré by vylučovali zriadenie vecného bremena, práva cesty.
23. Žalovaní v prvom a v druhom rade namietali aj rozsah zriadeného vecného bremena. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (v bode 125.) uviedol, že diel 1. predstavuje výmeru 46m2 a diel 2. výmeru 26m2. Tým zaťažil pozemok vo vlastníctve žalovaných 0,58% celkovej výmery. Vecné bremeno je riadne vyznačené a zadokumentované v geometrickom pláne č. 166/2021, vytvoreného geodetom a riadne schváleného, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsah vecného bremena je identický s cestou a prístupmi, ktoré boli zriadené a užívané v minulosti.
24. Žalovaní namietali tiež výšku nákladov, ktoré by boli potrebné vynaložiť zo strany žalobcu na vybudovanie nového prístupu, prepojenie areálu žalobcu (p.č. 647/74 a 647/75) vybudovaním cesty pre motorové vozidlá na p. č. 647/74 o šírke troch metrov by vyžadovalo náklady minimálne vo výške 22 985,07 eura. Dôvodili, že žalobcom predložená výška nákladov je neadekvátne vysoká, nepredložili však iný dôkaz, ktorý by ich tvrdenie potvrdzoval. Z tohto dôvodu je potrebné vyhodnotiť procesnú obranu žalovaných v prvom a v druhom rade iba v rovine ich subjektívneho tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázali.
25. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasili iba žalovaní v prvom a v druhom rade. Žalovaná v treťom rade, ako podielová spoluvlastníčka pozemku, na ktorom má byť zriadené vecné bremeno právo cesty v prospech žalobcu, so žalobou žalobcu súhlasila. Uviedla, že od socializmu tam bola postavená rozdvojená asfaltová cesta, ktorá slúžila budovám, ktoré sa nachádzajú v areáli. Preto nevidí dôvod, aby sa mala akýmkoľvek spôsobom zrušiť. Iný prístup k budovám nie je zriadený. Žalobu vníma ako právne potvrdenie dlhoročného skutočného stavu.
26. Odvolací súd dodáva, že pre riadne obhospodarovanie stavieb vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú rekreačnými stavbami, hospodárskymi a obslužnými stavbami v rekreačnom areáli, je potrebné zabezpečiť prístup aj motorovými vozidlami, pričom pozemok vo vlastníctve žalobcu parc. č. 647/120 takýto prístup neumožňuje. Zároveň od žalobcu nie je spravodlivé požadovať, aby na predmetom pozemku vybudoval prístup umožňujúci prejazd motorových vozidiel. V danom prípade ide o rekreačný areál, ktorý poskytuje jednak ubytovacie služby, reštauračné a kaviarenské služby a preto pre využitie týchto zariadení je nevyhnutný prístup aj motorovými vozidlami.
27. Na základe týchto dôvodov, ako aj dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozsudku v časti, v ktorej zriadil vecné bremeno právo prechodu peši a motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, zakreslenom v geometrickom pláne č. 166/2021 ako diel 1. o výmere 46m2 a diel 2. o výmere 26 m2, ktorý je súčasťou rozsudku.
28. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou náhrady za zariadené vecné bremeno, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku č. 13/2025 zo dňa 25. 06. 2025. Žalovaní v prvom až treťom rade výšku stanovenú týmto posudkom, nenamietali. Výška náhrady nebola ani predmetom odvolania žalovanej v prvom a žalovaného v druhom rade.
29. Voči zamietajúcej časti žalobca odvolanie nepodal, preto odvolací súd sa touto časťou napadnutého rozsudku nezaoberal.
30. Žalovaný v druhom rade, už v odvolacom konaní, predložil písomné vyjadrenie, v ktorom zopakoval a zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Navyše predložil obrázky, údajne z katastrálnej mapy, z ktorého mala vyplývať existencia cesty na parcele č. 647/120 vo vlastníctve žalobcu. Týmto dôkazom mal preukázať svoje tvrdenie, že na parcele č. 647/120 cesta skutočne existovala a žalobca ju svojim konaním, terénnymi úpravami zrušil. Šírka cesty mala byť päť metrov. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil charakter parcely č. 647/120, keď konštatoval, že táto nie je priľahlým pozemkom.
30.1. Odvolací súd k tomuto vyjadreniu žalovaného v druhom rade iba dodáva, že touto námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, konkrétne v bode 88. K obrázkom, ktoré majú potvrdzovať tvrdenie žalovaného v druhom rade, že parc. č. 647/120 je priľahlým pozemkom a bola na ňom vybudovaná cesta o šírke päť metrov, iba dodáva, že tieto obrázky nie sú schopné byť hodnoverným dôkazom. Nevyplýva z nich riadny popis, nevyplýva, z ktorého roku boli vyhotovené, z akého originálu mali byť skopírované, preto ich nie je možné považovať za relevantný dôkaz.
31. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu, aby sa vysporiadal s podstatnými námietkami uvedenými v podanom odvolaní.
32. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v prvom rade a to voči výrokom II., III., IV. Dôvodila tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
32.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP) opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
32.1.2. Žalovaná v podanom odvolaní nekonkretizovala nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal znemožniť žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takom rozsahu, že došlo k jej porušeniu práva na spravodlivý proces.
32.2. Odvolací dôvod týkajúci sa vady konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) dopadá na pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
32.2.1. Žalovaná nekonkretizovala procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré malo mať za následok takú vadu konania, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že žalovaná v prvom rade sa nestotožnila so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu, že s jeho zriadením nesúhlasila od začiatku, nemôže byť vadou konania. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej v prvom rade, tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyhodnotil. V podanom odvolaní žalovaná v prvom rade uviedla tie isté námietky, ktoré uviedla aj v priebehu konania na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal. Ide napr. o námietku, že na parc. č. 647/120 je možné vybudovať prístupovú cestu, nakoľko na parc. č. 647/129 vo vlastníctve inej osoby, je takáto cesta vybudovaná. Touto námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to konkrétne v bode 88., 99., 117., ako aj odvolací súd v tomto rozhodnutí. Námietku žalovanej preto vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. 32.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v tom, že k nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Jednotlivý dôkaz hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, relevancii vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. 32.4. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
32.5. Žalovaná v prvom rade nekonkretizovala ani tieto odvolacie dôvody.
32.6. Námietka žalovanej, že žalobca nepovolenými terénnymi úpravami na parc. č. 647/120 zrušil možnosť príjazdovej cesty, nie je adekvátna. Zaoberal sa ňou už súd prvej inštancie a dospel k záveru, že bez preukázania skutočnosti, že žalobca sa úmyselne zbavil možnosti príjazdovej cesty, nie je možné na túto námietku prihliadnuť. Je nesporné, že súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu, ktorý odzrkadľuje aj minulý stav, avšak pri rozhodovaní musí vychádzať zo stavu,
ktorý je v súčasnosti. Žalovaní v prvom a v druhom rade nepreukázali žiadnym listinným dôkazom ich tvrdenia, že žalobca skutočne svojim konaním, terénnymi úpravami, zrušil možnosť príjazdovej cesty na parc. č. 647/120. Bez preukázania týchto skutočností, resp. bez navrhnutia dôkazov na ich preukázanie, zostáva toto tvrdenia iba v rovine subjektívneho tvrdenia žalovanej v prvom rade. Z tohto dôvodu odvolací súd neakceptoval ani ďalšiu námietku žalovanej v prvom rade, že okrasná záhrada je čierna stavba. Túto skutočnosť žalovaná, okrem jej tvrdenia, žiadnym dôkazom nepreukázala.
32.7. Ďalšia námietka odvolateľky v podanom odvolaní smerovala k cenovej ponuke na zriadenie iného prístupu. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tým, aký typ cesty postačoval na zabezpečenie prístupu k stavbám. Odvolací súd túto námietku nepovažoval za adekvátnu, nakoľko za situácie, že tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konštatoval, že boli splnené všetky tri zákonné hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena, práva cesty, tak, ako to požadoval žalobca, nebolo potrebné zaoberať sa výškou nákladov na zriadenie iného prístupu. Z tohto dôvodu námietka odvolateľky nie je dôvodná.
32.8. Žalovaná v prvom rade ďalej namieta osobu G. F., ktorý podal vo veci odborné stanovisko dôvodiac, že v minulosti spolupracoval so žalobcom, konal za žalobcu v stavebnom konaní a aj jeho vinou žalobca realizoval čierne stavby. Bez preukázania skutočností, ktoré by zakladali zaujatosť G. F., je toto tvrdenie iba v rovine subjektívneho tvrdenia žalovanej v prvom rade. Odvolací súd preto na túto námietku neprihliadol. Touto námietkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
32.9. Žalovaná ďalej namieta, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že spevnené plochy, cez ktoré žalobca požaduje zriadenie vecného bremena práva cesty, nie sú vhodné na poľnohospodárske účely, nie je ničím preukázané. Je nesporné, že pod pojmom poľnohospodárska výroba je možné v širšom rozsahu rozumieť aj obslužné zariadenia pre poľnohospodársku výrobu, či parkovanie strojov a zariadení. V danom prípade je však nevyhnutné v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že vecné bremeno, právo cesty, ktoré zriadil súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, bol už v minulosti využívaný ako cesta, nakoľko je vyasfaltovaný a zrejme od 70. rokov minulého storočia bola ako prístupová cesta k rekreačnému areálu, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobcu, využívaná. Z tohto dôvodu, tvrdenie súdu prvej inštancie, že pozemok v rozsahu zriadeného vecného bremena nie je možné využívať na poľnohospodársku výrobu, je adekvátny a správny, keďže tento pozemok ani v minulosti na poľnohospodárske účely využívaný nebol a z tohto dôvodu nie je na to uspôsobený.
32.10. K tvrdeniu žalovanej v prvom rade, že prístupová cesta k areálu vo vlastníctve žalobcu je čiernou stavbou, odvolací súd dodáva, že žalovaná v prvom rade toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a nepredložila ani žiadne dôkazy o tomto tvrdení. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, kto predmetnú cestu postavil, či to bolo so súhlasom alebo bez súhlasu vlastníka pozemku. Za tejto situácie je tvrdenie žalovanej iba v rovine jej subjektívneho postoja.
32.11. Odvolateľka v podanom odvolaní namieta, že v geometrickom pláne sú nevyhnutné cesty zakreslené tak, ako sú v teréne. Namieta rozsah týchto ciest, pričom súdu prvej inštancie vytýka, že sa týmto problémom nezaoberal. Poukázala na skutočnosť, že žalobca nemusel predložiť geometrický plán s vyznačením navrhovaného zriadenia nevyhnutnej cesty, postačovala mapa z katastra nehnuteľností. Odvolací súd sa nestotožnil s touto námietkou žalovanej v prvom rade, dôvodiac, že vecné bremeno, právo cesty, presne kopíruje tak v minulosti, ako aj v súčasnosti zo strany žalobcu užívanú prístupovú cestu. Za situácie, ak žalovaná v prvom rade nesúhlasila s rozsahom zriadenej nevyhnutnej cesty, mohla v priebehu konania na súde prvej inštancie navrhovať vykonanie znaleckého dokazovania na určenie nevyhnutného prístupu do areálu žalobcu. Túto procesnú obranu však nenavrhla. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku žalovanej neakceptoval a vyhodnotil ju ako účelovú.
33. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný v druhom rade, a to voči výrokom II., III. a IV. Dôvodil tak, ako žalovaná v prvom rade tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
33.1. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody odôvodnenia odvolacích dôvodov a konštatuje, že tak, ako žalovaná v prvom rade, ani on nekonkretizoval jednotlivé pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré zakladajú jednotlivé odvolacie dôvody.
33.2. Namietal, že súd neprihliadol na minulý stav, nakoľko tento nebol zo strany žalovaných preukázaný. Súčasný stav na parcele č. 647/120 je spôsobený výlučne terénnymi úpravami žalobcu od roku 2019. Za situácie, že žalobca výslovne popiera, že sa zbavil terénnymi úpravami prístupovej cesty a žalovaný v druhom rade nepreukázal, že skutočne terénne úpravy vykonal žalobca, zostáva táto námietka v rovine jeho subjektívneho tvrdenia. Ďalej tvrdí, že ak v minulosti viedla nespevnená cesta cez parc. č. 647/120, má žalobca stále možnosť v týchto miestach cestu opäť zriadiť, hoci medzitým na jej mieste vybudoval chodník. Žalovaný ani túto skutočnosť v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom. Námietkou žalovaných v prvom a v druhom rade, že je možný prístup do areálu žalobcu cez pozemok parc. č. 647/120 a 647/129, sa zaoberal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a taktiež odvolací súd v tomto rozhodnutí. Námietku žalovaného v druhom rade preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
33.3. Ďalej sa žalovaný v druhom rade v podanom odvolaní vyjadruje k jednotlivým položkám nákladov na zriadenie iného prístupu. Odvolací súd sa touto námietkou nezaoberá, nakoľko ju nepovažuje za adekvátnu, keďže sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, v bode II. a výška týchto nákladov tak zostala iba v teoretickej rovine.
33.4. Odvolateľ ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal spornou skutočnosťou, či komunikácia na parc. č. 647/129 je verejná alebo neverejná. Odvolací súd nepovažuje túto námietku za adekvátnu, nakoľko sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena cez pôvodnú prístupovú cestu a táto námietka tým stratila svoj význam. Skutočnosť, že žalovaný v druhom rade si zakladá na tejto komunikácii a tvrdí, že cez ňu môže mať žalobca prístup do areálu, nie je za danej situácie podstatná. Ako už súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd uviedol, že na parcele č. 647/120 nie je možné vybudovať žiadnu prístupovú cestu, nakoľko sú tam terénne úpravy, ktoré to neumožňujú, je táto námietka žalovaného v druhom rade, ktorú opakovane uvádza, iba v jeho subjektívnom postoji.
33.5. Žalovaný v druhom rade namieta, že súd prvej inštancie nevykonal obhliadku dôsledne. K tejto námietke sa odvolací súd iba dodáva, že v spise sa nachádza jednak popis obhliadky, ako aj fotodokumentácia a odvolací súd nenadobudol dôvod spochybnenia vykonania tohto dôkazu. Námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
33.6. Ďalej namieta, že v geometrickom pláne nie sú zakótované všetky rozmery, preto je nevykonateľný. Odvolací súd k tejto námietke poznamenal, že geometrický plán poskytuje dostatok určitosti zriadeného vecného bremena a z vykonaného dokazovania jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že v geometrickom pláne zakreslený vstup ako diel 1. a diel 2. je v súlade so súčasným stavom užívania vstupov zriadených už v minulosti. Navyše geodetom je v reálnom stave možné presne určiť polohu a rozsahu tohto vecného bremena. Námietka je preto účelová a nedôvodná.
33.7. Odvolateľ sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že rozsah vecného bremena tvorí iba 0,58% zaťaženej plochy. Namieta, že vecné bremeno výrazne obmedzuje možnosti hospodárskeho využitia práve tejto časti pozemku jeho rozdelením na tri diely. Argument, že vecné bremeno nijako nezväčšuje doterajšie zaťaženie pozemku žalovaných a neznehodnocuje ho, platí len v tom zmysle, že nemení súčasný stav. Mal súd prvej inštancie brať do úvahy aj budúci stav využitia pozemku, čo predstavuje neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva. K tejto námietke odvolací súd iba dodáva, že sa ňou zaoberal aj súd prvej inštancie a opätovne zdôrazňuje, že pre rozhodovanie v danej veci, o zriadení vecného bremena, je rozhodujúci súčasný stav, nie stav minulý a ani stav, ktorý môže hypoteticky nastať v budúcnosti. Žalovaný v druhom rade neuviedol, čo predstavuje neprimeraný zásah do ich vlastníckeho práva. Je nesporné, že prístupové cesty v rozsahu, v akom súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno, právo cesty, boli užívané už v minulosti, a aj v dobe, keď sa žalovaní v prvom a v druhom rade ujali užívania predmetnej nehnuteľnosti. Už v tom čase si museli byť vedomí tejto ťarchy, že na ich pozemku je zriadená prístupová cesta k areálu žalobcu. Namietať tento stav s pohľadom do budúcnosti, nie je za danej situácie adekvátne. Z tohto dôvodu námietku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
33.8. Žalovaný v druhom rade vytýka súdu prvej inštancie, že nič nehovorí o spôsobe využívania pozemkov, na ktoré by sa cez spomínané pozemky vstupovalo na pozemky žalobcu a na túto skutočnosť vôbec neprihliadol. Odvolací súd poznamenáva, že nie je mu celkom jasný obsah tejto námietky, nakoľko už súd prvej inštancie poukázal na zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaných najmä z hospodárskeho dôvodu, nakoľko ide o rekreačný areál žalobcu, v ktorom sa nachádzajú jednak ubytovacie, či reštauračné a obslužné hospodárske stavby, ku ktorým je potrebný aj prístup motorovým vozidlom. Na druhej strane sa súd prvej inštancie venoval aj pozemku vo vlastníctve žalovaných, ktorý je poľnohospodárskym pozemkom, avšak je na ňom zriadená vyasfaltovaná prístupová cesta do areálu žalobcu. Námietku, že súd prvej inštancie neprihliadol na účelné využitie pozemku vo vlastníctve žalovaných, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko spevnená asfaltová cesta nebola vybudovaná v súčasnosti a ani ju nenariadil vybudovať súd napadnutým rozhodnutím, ale táto bola vybudovaná v minulosti a dlhodobo ju užíval tak právny predchodca žalobcu, ako aj žalobca. Namietať preto, že súd neprihliadal pri zriaďovaní vecného bremena, práva cesty, ktorá tam už je desaťročia, je neopodstatnené.
33.9. Žalovaný v druhom rade namieta odborné stanovisko a aj osobu Ing.. arch. F.. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s námietkou žalovaných, že prepojenie medzi parc. č. 647/75 a 647/74 je vhodnejšie na inom mieste, ako to zakreslil na požiadanie žalobcu G. F., nevysporiadal sa s námietkami žalovaných o nedostatku kvalifikácie na projektovanie cestných komunikácií u týchto osôb, ako aj s námietkou zaujatosti G. F., ktorý poskytoval v minulosti služby žalobcovi. K týmto námietkam odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s obidvomi alternatívami, ktoré žalovaní v prvom a v druhom rade navrhovali, a to v bode 76., 104, 105., napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožnil a na tieto dôvody poukazuje. Námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
34. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania podal žalobca. Dôvodil tým, že žiadal podanou žalobou zriadiť vecné bremeno v rozsahu dielu 1. 46 m2, dielu 2 vo výmere 26 m2, ktorej časti žaloby súd prvej inštancie aj vyhovel. V pôvodnom žalobnom návrhu síce bolo špecifikované vecné bremeno aj na pozemky, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, ale následne vyjadrením zo dňa 01. 07. 2025 špecifikoval, resp. upresnil žalobný návrh, v ktorom už pozemky nefigurovali. Súd si vyhodnotil túto skutočnosť ako čiastočné späťvzatie a nesprávne to zohľadnil ako zavinenie za čiastočné zastavenie konania v neprospech žalobcu. Zdôraznil, že rozsah a ani spôsob navrhovaného užívania pozemku žalovaných sa vyjadrením žalobcu zo dňa 01. 07. 2025 nezmenil.
34.1. Rozhodovanie o trovách konania upravuje ustanovenie § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Zisťuje sa porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Miera úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. V zmysle ustanovenia ods. 2 § 255 CSP môže súd vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34.2. V predmetnej veci súd prvej inštancie Žalobca sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena práva cesty cez sporný pozemok žalovaných v prospech vlastníka šestnástich (16) nehnuteľností, z tohto k jedenástim (11) pozemkom a k piatim (5) stavbám, a to v rozsahu vyznačenom podľa GP č. 166/2021 cez diel č. 1 a zároveň k všetkým šestnástim nehnuteľnostiam (16) aj v rozsahu cez diel č. 2 sporného pozemku. Za 100% úspech tak súd považoval vyhovenie žalobe v plnom rozsahu, teda zriadenie dvoch prístupov (cez diel č. 1 aj cez diel č. 2 sporného pozemku) k 16 nehnuteľnostiam. Zriadenie žalobou požadovaného prístupu (dve cesty) k jednej nehnuteľnosti predstavuje 6,25% úspechu (100:16 je 6,25) a zriadenie len jedného prístupu k jednej nehnuteľnosti predstavuje polovičný úspech, teda 3,125% úspechu. Podaním doručeným súdu dňa 01. 07. 2025 zobral žalobca žalobu v časti o zriadenie nevyhnutnej cesty k všetkým jedenástim pozemkom späť. Dospel k závoru, že k späťvzatiu žaloby v časti uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku došlo pre správanie žalobcu, ktorý bez uvedenia dôvodu zobral žalobu v tejto časti späť. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania v tejto časti (11 nehnuteľností) zavinil žalobca, ktorý je v zmysle ustanovenia §
256 ods. 1 CSP povinný nahradiť úspešným žalovaným náhradu trov konania. V ostatnej časti žaloby boli žalobca aj žalovaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, keď súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku zriadil právo cesty prechodu a prejazdu k štyrom stavbám žalobcu, avšak ku každej len v rozsahu jedného dielu sporného pozemku (nie v rozsahu oboch dielov č. 1 a č. 2 sporného pozemku, ako sa žalobca podanou žalobou domáhal) a vo zvyšnej časti súd výrokom IV. rozsudku žalobu vrátane práva cesty k žumpe v rozsahu cez diel č. 1, ako aj v rozsahu cez diel č. 2 sporného pozemku zamietol. Žalobca tak bol úspešný vo vyhovujúcej časti žaloby a to v časti zriadenia práva cesty k štyrom stavbám, avšak len v rozsahu jedného prístupu, preto úspech žalobcu predstavuje z celkového úspechu 12,5 % (4 x 3,125 je 12,5) a celkový úspech žalovaných predstavuje 87,50% (zastavenie konania v časti 11 pozemkov a zamietnutie žaloby v časti 1 stavby (spolu plný úspech v časti 12 nehnuteľností), čo predstavuje 75% úspech, ku ktorému je potrebné pripočítať aj úspech v časti zamietnutia jedného prístupu k štyrom stavbám, ktorý zodpovedá úspechu v rozsahu 12,50% (4 x 3,125 je 12,5). Žalovaní tak dosiahli v konaní celkový úspech v rozsahu 87,50% (75% + 12,5— 87,50) a žalobca v rozsahu 12,50% a majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 75% (87,5-12,5). Súd žalovaným preto výrokom VI. tohto rozsudku priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%. 34.3. S týmto záverom súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevzal do úvahy celkový úspech/neúspech v konaní. Nehovoriac o tom, že upresnenie petitu žaloby súd prvej inštancie iba z vlastnej iniciatívy považoval za späťvzatie žaloby. Žalobca podanie zo dňa 01. 07. 2025 neoznačil ako čiastočné späťvzatie žaloby, ale iba ako upresnenie žalobného návrhu. Následne preto, ak žalobe žalobcu vyhovel, zamietol žalobu iba v nepatrnej časti, nie je možné hovoriť o neúspechu žalobcu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno tak, ako to požadoval žalobca, v rozsahu a v mieste, vyznačenom geometrickým plánom. Už z tohto pohľadu bolo preto zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešným. Je nepodstatné, či išlo o jednu alebo viac stavieb, či pozemkov, podstatnou skutočnosťou pre priznanie náhrad trov konania je skutočnosť, či súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu výmery zriaďovaného vecného bremena a v polohe vyznačenej v geometrickom pláne. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal skutočnosťou, ku ktorým stavbám, či pozemkom bol žalobca úspešný/neúspešný. Za situácie, že súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno, právo cesty, v rozsahu, v akom požadoval žalobca podanou žalobou, je nesprávne, že vyhodnotil, že úspešným v spore boli žalovaní. Skutočnosť, že žalobca v priebehu konania vymedzil, resp. upravil zriadenie vecného bremena, nespôsobuje zmenu pomeru úspechu strán sporu, keď žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade trvali na zamietnutí žaloby. Vzhľadom na nesprávne zistený skutkový stav v časti náhrady trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní v časti náhrady trov konania si súd prvej inštancie ujasní, čoho sa žalobca domáhal žalobou, v čom bol rozhodnutím súdu úspešný a v čom bol neúspešný. Odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 255 ods. 2 CSP umožňuje v prípade čiastočného úspechu/neúspechu vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okrem toho súd prvej inštancie v danej veci neskúmal podmienky aplikácie ustanovenia § 257 CSP. 35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali obe strany sporu. Žalobca podal odvolanie voči iba v časti nepriznania trov konania. Žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade podali každý samostatne odvolanie voči vyhovujúcemu výroku II., výroku III. a výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým odvolaniam odvolací súd nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch potvrdil. Z tohto dôvodu konštatuje, že úspešným v odvolacom konaní bol žalobca, nakoľko odvolaniam žalovaným v prvom a v druhom rade odvolací súd nevyhovel. Žalobca podal odvolanie čo do výroku o náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že aj v tejto časti bol žalobca úspešný, nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe týchto skutočnosti odvolací súd priznal žalobcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).