Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4f8/361635.7f9132.pdf
PDF · 150.25 KB
No categories available
5Cdo/343/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 Cdo 343/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Sone
Mesiarkinovej v právnej veci žalobcu P. D., proti žalovanému J. B., zastúpenému JUDr. M.
B., o splnenie povinnosti z nájomnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod
sp.zn.
9C 157/2007, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. mája
2009s, sp.zn. 6 Co 19/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
realizácie výkopových práv a nevykonávať ďalšie iné práce na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. X. kat. úz. G., ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa
28. januára 2005, počas trvania nájomného vzťahu do ukončenia platnosti nájomnej zmluvy
č. 2005/1 zo dňa 28. januára 2005, ktoré by bránili výkonu práva žalobcu vyplývajúceho
z článku 2.2.a) nájomnej zmluvy a domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanému umožniť
žalobcovi výkon práva vyplývajúceho z článku 2.2.a) nájomnej zmluvy, konkrétne využívať
pozemky za účelom vykonávania P. činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu počas
trvania nájomného vzťahu do ukončenia platnosti nájomnej zmluvy.
Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 14. novembra 2008 č.k. 9 C 157/2007-90 uložil
žalovanému umožniť žalobcovi vykonávanie P. činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu
v zmysle článku 2.2.a/ nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28. januára 2005 do skončenia
nájmu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že U. (právny predchodca
žalovaného) ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 28. januára 2005 zmluvu
o nájme pozemkov v kat.úz. G. vedených
na LV č. X. a X. Správy katastra R. za účelom vykonávania P. činnosti pri prevádzkovaní
podniku nájomcu a vykonávania práva poľovníctva v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
P. pozemkov, P. podniku, lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a v zmysle
ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú. Kúpnou zmluvou z 29.
novembra 2005, spísanou do notárskej zápisnice, žalovaný kúpil od svojho právneho
predchodcu nehnuteľnosti v kat.úz. G., pôvodne vedené na LV č. X. Správy katastra R. ako
parcela X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 1806 m2, parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty
s výmerou 5322 m2, parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 5056 m2, parcela č. X. -
trvalé trávnaté porasty s výmerou 58 644 m2, parcela č. X. - orná pôda s výmerou 12 594 m2
a parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 2170 m2. Vklad vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol povolený Správou katastra R. pod č. X..
Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy, sú v súčasnosti vedené na LV č. X. kat.úz. G. vo
výlučnom vlastníctve žalovaného. Z výpovedí účastníkov konania a z písomného oznámenia
U. súd zistil, že nájomná zmluva nebola ukončená výpoveďou, ani dohodou medzi účastníkmi
konania a ani zo strany U. v čase, kým tento subjekt bol vlastníkom predmetných pozemkov
a bol účastníkom nájomného vzťahu. Z územného rozhodnutia obce G. zo 14. augusta 2006,
vydaného v konaní SP 93/2006 mal súd preukázané, že obec G. ako príslušný stavebný úrad
v zmysle § 39 a § 39a stavebného zákona vydala rozhodnutie o umiestnení stavby „B.“ na
pozemkoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.
septembra 2006. Rozhodnutím Krajského pozemkového úradu K. zo 7. júna 2006 č.
2006/00156 bol udelený súhlas na budúce možné použitie P. pôdy na nepoľnohospodársky
účel natrvalo pre stavbu
„B.“ na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
28. júna 2006. V zmysle tohto rozhodnutia žalovanému ako budúcemu stavebníkovi bolo
uložené zabezpečiť niekoľko podmienok, okrem iných požiadať o vydanie rozhodnutia
o dočasnom odňatí P. pôdy podľa § 17 o ochrane a využívaní P. pôdy. Predmetné rozhodnutie
obsahuje poučenie, že vydaný súhlas podľa § 15 zákona č. 200/2004 Z.z. na budúce možné
použitie P. pôdy
na nepoľnohospodársky účel natrvalo pre stavbu „B.“, nedáva žiadateľovi oprávnenie na
zahájenie stavebnej činnosti, pokiaľ o dočasnom odňatí nebude rozhodnuté podľa § 17 zákona
č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní P. pôdy v platnom znení. Právoplatným rozhodnutím
Obvodného úradu životného prostredia v R. z 23. júna 2008 bolo udelené stavebníkovi
(žalovanému) povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „B.- V.“. Z výpovede žalobcu súd
zistil, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, aj v roku 2008 obhospodaroval
žalobca, tieto boli zasiate až na výmeru 0,5 ha, na ktorej žalovaný ťaží štrkopiesok.
V jesennom období žalobca nemohol na týchto pozemkoch orať, pretože na celej ploche,
patriacej žalovanému, prechádzajú nákladné motorové vozidlá. Žalovaný sa bránil tým, že na
predmetných pozemkoch sa vykonávajú iba prieskumné práce týkajúce sa spodnej vody
a žiadne stavebné práce sa nevykonávajú, vzhľadom na právoplatné uznesenie Okresného
súdu Rožňava
z 1. júna 2007 o nariadení predbežného opatrenia. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že
nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá. Žalovaný odkúpil nehnuteľnosti t.č. vedené na LV
č. X. kat.úz. G. od U. kúpnou zmluvou a vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam
bol povolený. Pred uskutočnením predaja nehnuteľností žalovanému U. neukončilo nájomnú
zmluvu so žalobcom výpoveďou ani dohodou. V čase prechodu vlastníctva veci na nového
vlastníka nájom trval a preto žalovaný ohľadom odkúpených nehnuteľností vstúpil do
postavenia prenajímateľa podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotná zmena
vlastníctva veci nemá za následok skončenie nájmu. Ani zo strany účastníkov nedošlo ku
skončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou ani dohodou, a preto nájomný vzťah medzi nimi trvá
naďalej. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že v dôsledku právoplatných rozhodnutí
vydaných v správnom konaní, došlo k zmene charakteru pozemkov, k zmene druhu
pozemkov, ak tvrdil, že bolo vydané rozhodnutie o odňatí P. pôdy a takto zanikol predmet
nájmu, súd prvého stupňa uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že Krajský pozemkový úrad
v K. podľa § 15 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní P. pôdy vydal právoplatné
rozhodnutie týkajúce sa nehnuteľností vedených na LV č. X. kat.úz. G., ktorým rozhodnutím
udelil súhlas na budúce možné použitie P. pôdy na nepoľnohospodársky účel natrvalo pre
stavbu
„B.“. Z obsahu tohto rozhodnutia, ako aj z § 13 ods. 2 uvedeného zákona vyplýva, že súhlas
na budúce možné použitie P. pôdy na stavebné zámery je podkladom na vydanie rozhodnutia
o odňatí P. pôdy podľa § 17 citovaného zákona.
Zo správy vyžiadanej od Obvodného pozemkového úradu v R. vyplýva, že neprebieha
konanie o vydanie rozhodnutia o odňatí P. pôdy. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd
uzavrel, že nedošlo k zmene druhu pozemku, nebolo vydané rozhodnutie o odňatí P. pôdy
príslušným správnym orgánom a preto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, je aj
naďalej potrebné považovať za P. pozemky. K zániku nájomnej zmluvy zánikom predmetu
nájmu nedošlo. Vzhľadom na existenciu nájomného vzťahu účastníci konania sú povinní
postupovať podľa nájomnej zmluvy a žalovaný je povinný umožniť žalobcovi užívanie
prenajatých P. pozemkov na ten účel, ako to bolo v zmluve dohodnuté až do skončenia nájmu.
Súd žalobe v tejto časti z uvedených dôvodov vyhovel. Žalobu zamietol v tej časti, v ktorej sa
žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizovania výkopových
prác
na predmetných nehnuteľnostiach a vykonávania ďalších prác. Zo samotného vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že výkopové práce žalovaný uskutočňuje iba na výmere 0,5 ha, teda nie
na celej výmere nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Žalovaný disponuje
právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré mu umožňujú vykonávať tieto
výkopové práce, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 5. mája 2009, sp.zn.
6 Co 19/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
a vo výroku o trovách konania účastníkov potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal a proti tomuto rozhodnutiu pripustil dovolanie. Po prejednaní veci
na pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Konštatoval, že správne súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel existenciu nájomného vzťahu
medzi účastníkmi konania na základe platnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného dňa 28. januára 2005 č. 2005/1 a z toho vyplývajúcu
povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi predmet nájmu dohodnutým spôsobom užívať.
Existencia tohto nájomného vzťahu bola preukázaná aj ku dňu rozhodovania odvolacieho
súdu. Mal za to, že keďže ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným k týmto
nehnuteľnostiam nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného žiadnym (dohodnutým, ani zákonným) spôsobom, v zmysle
ustanovenia § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1
zákona č. 504/2003 Z.z. žalovaný vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, teda
do všetkých práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich mu zo zmluvy o nájme vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktorých sa stal vlastníkom, a to priamo zo zákona bez ohľadu na svoju
vôľu, či vedomosť o existencii tejto zmluvy. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie, že
k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo odstúpením od zmluvy jeho právnym predchodcom,
ktoré je obsiahnuté v dodatku č. 1 k zmluve o nájme z 29. marca 2006, pretože z obsahu tejto
listiny tak, ako bol oboznámený v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ňou právny
predchodca žalovaného iba oznamuje žalobcovi predaj časti prenajatých pozemkov. Toto
oznámenie však nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy, teda jednostranný právny
úkon smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu. Z vyššie uvedeného vyplýva povinnosť
žalovaného umožniť žalobcovi využívať prenajaté nehnuteľnosti na dohodnutý účel v zmysle
článku 5.1.písm. a/ nájomnej zmluvy, ktorá korešponduje práva žalobcu ako nájomcu
využívať tieto na dohodnutý účel v zmysle nájomnej zmluvy. Toto oprávnenie žalobcu
vyplýva priamo z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., v zmysle ktorého nájomca
je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na P. účely
pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi a je
vyjadrená explicitne aj v zmluve uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného. Táto povinnosť žalovaného trvala aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu,
pretože ani k tomuto dňu nedošlo k skončeniu nájmu medzi účastníkmi konania dohodou,
výpoveďou, odstúpením od zmluvy alebo zničením prenajatej veci (v zmysle ustanovenia
§ 676 až 680 Občianskeho zákonníka a bodu 6 nájomnej zmluvy, s poukazom na ustanovenie
§ 1 zákona č. 504/2003 Z.z.) a na existenciu tejto povinnosti nemá vplyv ani vydanie
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v R. z 22. januára 2005 č. 2009/00212 KOV
o odňatí P. pôdy natrvalo pre účely výstavby „B. - V.“ v celkovej výmere 8,2589 ha v kat.úz.
G. z dôvodu, že zmenu charakteru P. pôdy na nepoľnohospodársku nemožno považovať za
zničenie predmetu nájmu v zmysle § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmena charakteru
prenajatých pozemkov z P. pôdy na nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik
predmetu nájmu, pretože v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z.z.
predmetom zmluvy o nájme pozemkov na P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P.
pôdou, ale môže to byť aj iný pozemok prenechaný na P. účely alebo časť tohto pozemku. Na
základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k tvrdenému zániku (zničeniu) predmetu
nájomnej zmluvy nedošlo, nájomná zmluva nezanikla ani iným relevantným spôsobom, preto
bolo povinnosťou účastníkov konania túto rešpektovať a plniť si povinnosti z nej
vyplývajúce. Žalovaný, hoci disponuje stavebným povolením, v zmysle ktorého mu bolo
povolené príslušným orgánom realizovať stavebné práce na nehnuteľnostiach, ktoré
oprávnene využíva žalobca
na P. výrobu, nemôže svoje vlastnícke právo zneužiť na ujmu práv žalobcu. Takéto konanie
zakazuje priamo Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 3, ako aj ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za situácie, kedy nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá, má nájomca
právo na ochranu svojich práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a právo na ich nerušený
výkon a ako oprávnený užívateľ predmetných nehnuteľností je v zmysle ustanovenia § 4
Občianskeho zákonníka chránený proti neoprávneným zásahom rovnako ako vlastník a môže
sa domáhať aj ich súdnej ochrany tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný je povinný
rešpektovať tieto práva žalobcu a umožniť mu ich výkon až
do skončenia nájomného vzťahu tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil a s poukazom
na ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. vo veci pripustil dovolanie na dovolaciu otázku, či zmenou
charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy na nepoľnohospodársku pôdu došlo k zničeniu
prenajatej veci (k zániku predmetu nájmu) a tým k zániku nájomnej zmluvy o nájme
pozemkov v zmysle ustanovenia § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa § § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho
navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukazoval na tú skutočnosť, že
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci v otázke zániku
predmetu nájmu. Namietal, že odvolací súd neprihliadol správne na zmenu skutkového stavu
veci, a to najmä na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v R. č. 2009/00212 KOV
z 22. januára 2009, ktorým tento úrad rozhodol, že natrvalo odníma pôdu vo výmere 8,2589
ha z P. užívania. Odvolací súd na uvedené rozhodnutie o zmene charakteru pôdy neprihliadol
a s týmto skutkovým stavom sa vysporiadal tak, že vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku vyslovil, že ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam. Mal za
to, že z uvedeného je úplne jasné, že tu došlo k zániku predmetu nájmu ako bol podľa
nájomnej zmluvy. Žalobca si totiž pôdu prenajal na to, aby na nej prevádzal P. činnosť
a v súvislosti s tým sa mohla v tomto priestore využívať aj lovecká činnosť. Ak teda toto
zaniklo, tak tu predsa došlo k zániku predmetu nájmu.
Na základe toho došlo aj k vydaniu stavebného povolenia a predtým aj k rozhodnutiu Obce G.
č. SP 91/2006-02 zo 14. augusta 2006 o umiestnení stavby „B.“. Dovolateľ poukázal ďalej na
to, že predmetné pozemky kúpil bez vecných bremien a záložných práv. Pripomenul, že
v spoločenských vzťahoch mimo dodržiavania zásady dobrých mravov, je nevyhnutne
potrebné rešpektovať preukázané zmeny, ktoré nastali a je treba rešpektovať práva
a povinnosti, ktoré zúčastneným stranám vznikli z titulu právoplatných rozhodnutí
v správnom konaní, ale najmä je treba rešpektovať skutkový stav. Záverom navrhol pred
rozhodnutím o dovolaní odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne
správny a žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že až do skončenia
nájmu má ako nájomca právo na ochranu svojich práv vyplývajúcich z predmetnej nájomnej
zmluvy, t.j. právo využívať pozemok za účelom podľa bodu 2.2.a) nájomnej zmluvy a právo
na jeho nerušený výkon, a na druhej strane žalovaný je povinný rešpektovať tieto práva
a umožniť ich výkon až do skončenia nájomného vzťahu, a to i napriek tomu, že žalovaný
disponuje právoplatnými stavebnými povoleniami. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto
považoval za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi. Nesúhlasil
s návrhom žalovaného, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 243
O.s.p. pred rozhodnutím o predmetnom dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného
nie je dôvodné.
V danom prípade je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., t.j. len preto, že
jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd.
Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle
§ 238 ods. 3 O.s.p. vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,
pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,
okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.,
môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom
rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Dovolací
súd sa potom obmedzuje len na dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca pripusteného
dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom
dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak
nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené
v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená
a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.
Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému
bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len
z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
V danom prípade odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom
posúdenia otázky, či zmenou charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy
na nepoľnohospodársku pôdu došlo k zničeniu prenajatej veci (k zániku predmetu nájmu),
a tým k zániku nájomnej zmluvy o nájme pozemkov v zmysle ustanovenia § 680 ods. 1
Odvolací súd vyriešil nastolenú právnu otázku zásadného právneho významu tým
spôsobom, že zmena charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy
na nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik predmetu nájmu, pretože
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z.z. predmetom zmluvy o nájme
pozemkov na P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P. pôdou, ale môže to byť aj iný
pozemok prenechaný na P. účely alebo časť tohto pozemku. Žalovaný, hoci disponuje
stavebným povolením, v zmysle ktorého mu bolo povolené príslušným orgánom realizovať
stavebné práce na nehnuteľnostiach, ktoré oprávnene využíva žalobca na P. výrobu, nemôže
svoje vlastnícke právo zneužiť na ujmu práv žalobcu. Takéto konanie zakazuje priamo Ústava
Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 3, ako aj ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za
situácie, kedy nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá, má nájomca právo na ochranu svojich
práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a právo na ich nerušený výkon a ako oprávnený
užívateľ predmetných nehnuteľností je v zmysle ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka
chránený proti neoprávneným zásahom rovnako ako vlastník a môže sa domáhať aj ich súdnej
ochrany tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný je povinný rešpektovať tieto práva
žalobcu a umožniť mu ich výkon až do skončenia nájomného vzťahu tak, ako o tom vecne
správne rozhodol súd prvého stupňa.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím
súdom v tejto právnej otázke zásadného právneho významu, ktoré ho viedlo k potvrdeniu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba považovať za správne.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva
za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme P. pozemkov, P. podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov nájomná zmluva o nájme pozemku na P. účely sa
spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje
inak; rovnako sa to vzťahuje
na podnájom.
Nájom P. pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy
v ustanoveniach § 663 až 684 Občianskeho zákonníka, ako aj zákonom č. 504/2003 Z.z.
o nájme P. pozemkov, P. podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Predmetom (objektom) nájomného vzťahu pri nájme P. pozemkov je pozemok. Čo je
pozemok Občiansky zákonník výslovne nedefinuje. Výslovné vymedzenie pojmu pozemok
obsahujú predpisy o evidencii nehnuteľností o evidencii nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu
oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia,
zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby
alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky ako
predmet občianskoprávnych vzťahov, možno vo všeobecnosti charakterizovať ako odmerané
časti zemského povrchu, t.j. pozemky v určitých hraniciach. Geometricky zobrazený pozemok
sa nazýva parcelou, ktorá je zobrazená parcelným číslom.
Na účely zákona č. 504/2003 Z.z. je pozemok chápaný užšie - ako pozemok, ktorý je
P. pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na P. účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na P. účely alebo časť tohto pozemku.
Všetky pozemky sú evidované v štátom vedenej evidencii nehnuteľností – katastri
nehnuteľností. Z právneho hľadiska dôležitými sú údaje evidované v katastri nehnuteľností
o druhoch pozemkov – je to ich kategorizácia a účelové určenie (§ 9 katastrálneho zákona).
Na túto evidenciu nadväzujú právne režimy jednotlivých druhov pozemkov, napr. režim
stavebných pozemkov, režim ochrany P. pôdneho fondu. P. pôdny fond tvoria P. pozemky,
ktoré sú ako P. pôda využívané na P. výrobu a ktoré sú v kategórii nehnuteľností členené na
ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty, okrem toho aj
pozemky, ktoré síce bezprostredne neslúžia P. výrobe, ale sú pre ňu nenahraditeľné. S cieľom
ochrany pôdy bol prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní P. pôdy a o zmene
zákona
č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom ktorého je v princípe ochrana
a využívanie P. pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, zabezpečenie jej trvalo
udržateľného obhospodarovania a P. aj nepoľnohospodárskeho využívania. V ustanovení § 17
sa uvádza, že na nepoľnohospodárske účely možno použiť P. pôdu len na základe rozhodnutia
o odňatí P. pôdy, ktoré vydáva orgán ochrany P. pôdy. P. pôdu možno odňať natrvalo, pričom
odňatím natrvalo sa rozumie trvalá zmena spôsobu použitia pôdy s trvalou zmenou druhu
pozemku v katastri nehnuteľností. Možno konštatovať, že rozhodnutím o odňatí
nepoľnohospodárskej pôdy dochádza k trvalej zmene spôsobu jej užívania.
K zániku nájomnej zmluvy v zmysle § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza
zničením prenajatej veci. Pokiaľ sa tu hovorí o zničení veci, rozumie sa tým zánik jej
podstaty. Zničenie veci nastáva až vtedy, keď vec zanikne ako vec v právnom slova zmysle,
t.j. ak sa hmotný substrát veci stane neupotrebiteľným. Nestačí, že sa jeho kvalitatívna
hodnota zvýši alebo zníži, či ak sa zmení jeho účelové určenie. Ak je predmetom nájmu určitý
pozemok, je potrebné za jeho zničenie považovať jeho fyzicky zánik, t.j. že uvedený
pozemok, ako odmeraná časť zemského povrchu, prestane fakticky existovať. Okolnosť, že
rozhodnutím administratívneho orgánu sa zmení jeho účelové určenie (charakter pozemku)
nie je významná. Rozhodujúce je, či pozemok ako časť zemského povrchu v určitých
hraniciach reálne existuje. Uvedený záver je aj v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona
č. 504/2003 Z.z.. Systematickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre
súkromnoprávne účely nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani
druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale pozemok - skutočné hospodárske
využitie.
Ak nedôjde k zániku predmetu nájmu pri zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich
záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom
preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu
vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu
určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo
dohodou ustanovené (§ 680 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie
upravuje zvláštny prípad právneho nástupníctva, s ktorým je spojený ten dôsledok, že
na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo
zo zákona (ex lege), ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon uvedený dôsledok spája, t.j.
nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci.
Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane
prenajímateľa pre prípad, ak nastane právna skutočnosť - zmena vlastníctva k prenajatej veci.
Nájomcovi sa týmto poskytuje právna ochrana v situáciách, ktoré nemohol ovplyvniť.
Osobitne pri nájme P. pozemkov, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe k zákonu č. 504/2003
Z.z., P. nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 - 20 rokov, P. technika 6 - 12 rokov, trvalé
porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre P. výrobu sa daňovo odpisujú 20
rokov. S prihliadnutím na to v prípade, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie P.
činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, sa stanovila minimálna doba trvania nájmu na 5
rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať
pred uplynutím tejto lehoty (§ 8 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.). Je zrejmé, že stanovením
minimálnej doby nájmu, resp. jej výpovede zákon usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu
a účelu P. pozemkov. S prihliadnutím na posilnenie stability podnikateľského prostredia pri
hospodárení na pôde, ak dôjde k zmene osoby prenajímateľa, uzatvorená nájomná zmluva
viaže ďalšieho prenajímateľa aj vtedy, ak dôjde k zmene účelového určenia pozemku, pretože
predmet nájmu - pozemok nezanikol, zmenil sa len jeho charakter (z P. pozemku sa stal
administratívnym rozhodnutím stavebný pozemok).
Dovolací súd dospel k záveru, že za zničenie veci (pozemku) v zmysle ustanovenia
§ 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať jeho zánik ako veci v právnom slova
zmysle, nie zmenu jej účelového určenia. Odvolací súd správne posúdil otázku zásadného
právneho významu, keď vyslovil, že zmena charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy na
nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik predmetu nájmu, pretože v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 504/2003 Z.z. predmetom zmluvy o nájme pozemkov na
P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P. pôdou, ale môže to byť aj iný pozemok
prenechaný
na P. účely alebo časť tohto pozemku.
Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovaného bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu
súdu, že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil vady konania podľa
§ 237 O.s.p., ani iné v ustanovení § 237 O.s.p. neuvedené vady, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b
ods. 1. O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca však nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy konania (§ 151 ods.1 O.s.p.), a preto mu ich dovolací súd nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. februára 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová