Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/343/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Sone

Mesiarkinovej v právnej veci žalobcu P. D., proti žalovanému J. B., zastúpenému JUDr. M.

B., o splnenie povinnosti z nájomnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde v Rožňave pod

sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 5. mája

2009s, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa

realizácie výkopových práv a nevykonávať ďalšie iné práce na nehnuteľnostiach vedených

na LV č. X. kat. úz. G., ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa

28. januára 2005, počas trvania nájomného vzťahu do ukončenia platnosti nájomnej zmluvy

č. 2005/1 zo dňa 28. januára 2005, ktoré by bránili výkonu práva žalobcu vyplývajúceho

z článku 2.2.a) nájomnej zmluvy a domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanému umožniť

žalobcovi výkon práva vyplývajúceho z článku 2.2.a) nájomnej zmluvy, konkrétne využívať

pozemky za účelom vykonávania P. činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu počas

trvania nájomného vzťahu do ukončenia platnosti nájomnej zmluvy.

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 14. novembra 2008 č.k. -90 uložil

žalovanému umožniť žalobcovi vykonávanie P. činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu

v zmysle článku 2.2.a/ nájomnej zmluvy č. 2005/1 zo dňa 28. januára 2005 do skončenia

nájmu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania zistil, že U. (právny predchodca

žalovaného) ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 28. januára 2005 zmluvu

o nájme pozemkov v kat.úz. G. vedených

na LV č. X. a X. Správy katastra R. za účelom vykonávania P. činnosti pri prevádzkovaní

podniku nájomcu a vykonávania práva poľovníctva v zmysle o nájme

P. pozemkov, P. podniku, lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a v zmysle

ustanovenia a nasl. na dobu neurčitú. Kúpnou zmluvou z 29.

novembra 2005, spísanou do notárskej zápisnice, žalovaný kúpil od svojho právneho

predchodcu nehnuteľnosti v kat.úz. G., pôvodne vedené na LV č. X. Správy katastra R. ako

parcela X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 1806 m2, parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty

s výmerou 5322 m2, parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 5056 m2, parcela č. X. -

trvalé trávnaté porasty s výmerou 58 644 m2, parcela č. X. - orná pôda s výmerou 12 594 m2

a parcela č. X. - trvalé trávnaté porasty s výmerou 2170 m2. Vklad vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol povolený Správou katastra R. pod č. X..

Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy, sú v súčasnosti vedené na LV č. X. kat.úz. G. vo

výlučnom vlastníctve žalovaného. Z výpovedí účastníkov konania a z písomného oznámenia

U. súd zistil, že nájomná zmluva nebola ukončená výpoveďou, ani dohodou medzi účastníkmi

konania a ani zo strany U. v čase, kým tento subjekt bol vlastníkom predmetných pozemkov

a bol účastníkom nájomného vzťahu. Z územného rozhodnutia obce G. zo 14. augusta 2006,

vydaného v konaní SP 93/2006 mal súd preukázané, že obec G. ako príslušný stavebný úrad

v zmysle § 39 a § 39a stavebného zákona vydala rozhodnutie o umiestnení stavby „B.“ na

pozemkoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.

septembra 2006. Rozhodnutím Krajského pozemkového úradu K. zo 7. júna 2006 č.

2006/00156 bol udelený súhlas na budúce možné použitie P. pôdy na nepoľnohospodársky

účel natrvalo pre stavbu

„B.“ na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

28. júna 2006. V zmysle tohto rozhodnutia žalovanému ako budúcemu stavebníkovi bolo

uložené zabezpečiť niekoľko podmienok, okrem iných požiadať o vydanie rozhodnutia

o dočasnom odňatí P. pôdy podľa § 17 o ochrane a využívaní P. pôdy. Predmetné rozhodnutie

obsahuje poučenie, že vydaný súhlas podľa na budúce možné

použitie P. pôdy

na nepoľnohospodársky účel natrvalo pre stavbu „B.“, nedáva žiadateľovi oprávnenie na

zahájenie stavebnej činnosti, pokiaľ o dočasnom odňatí nebude rozhodnuté podľa § 17 zákona

č. o ochrane a využívaní P. pôdy v platnom znení. Právoplatným rozhodnutím

Obvodného úradu životného prostredia v R. z 23. júna 2008 bolo udelené stavebníkovi

(žalovanému) povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „B.- V.“. Z výpovede žalobcu súd

zistil, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, aj v roku 2008 obhospodaroval

žalobca, tieto boli zasiate až na výmeru 0,5 ha, na ktorej žalovaný ťaží štrkopiesok.

V jesennom období žalobca nemohol na týchto pozemkoch orať, pretože na celej ploche,

patriacej žalovanému, prechádzajú nákladné motorové vozidlá. Žalovaný sa bránil tým, že na

predmetných pozemkoch sa vykonávajú iba prieskumné práce týkajúce sa spodnej vody

a žiadne stavebné práce sa nevykonávajú, vzhľadom na právoplatné uznesenie Okresného

súdu Rožňava

z 1. júna 2007 o nariadení predbežného opatrenia. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že

nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá. Žalovaný odkúpil nehnuteľnosti t.č. vedené na LV

č. X. kat.úz. G. od U. kúpnou zmluvou a vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam

bol povolený. Pred uskutočnením predaja nehnuteľností žalovanému U. neukončilo nájomnú

zmluvu so žalobcom výpoveďou ani dohodou. V čase prechodu vlastníctva veci na nového

vlastníka nájom trval a preto žalovaný ohľadom odkúpených nehnuteľností vstúpil do

postavenia prenajímateľa podľa . Samotná zmena

vlastníctva veci nemá za následok skončenie nájmu. Ani zo strany účastníkov nedošlo ku

skončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou ani dohodou, a preto nájomný vzťah medzi nimi trvá

naďalej. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že v dôsledku právoplatných rozhodnutí

vydaných v správnom konaní, došlo k zmene charakteru pozemkov, k zmene druhu

pozemkov, ak tvrdil, že bolo vydané rozhodnutie o odňatí P. pôdy a takto zanikol predmet

nájmu, súd prvého stupňa uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že Krajský pozemkový úrad

v K. podľa o ochrane a využívaní P. pôdy vydal právoplatné

rozhodnutie týkajúce sa nehnuteľností vedených na LV č. X. kat.úz. G., ktorým rozhodnutím

udelil súhlas na budúce možné použitie P. pôdy na nepoľnohospodársky účel natrvalo pre

stavbu

„B.“. Z obsahu tohto rozhodnutia, ako aj z § 13 ods. 2 uvedeného zákona vyplýva, že súhlas

na budúce možné použitie P. pôdy na stavebné zámery je podkladom na vydanie rozhodnutia

o odňatí P. pôdy podľa § 17 citovaného zákona.

Zo správy vyžiadanej od Obvodného pozemkového úradu v R. vyplýva, že neprebieha

konanie o vydanie rozhodnutia o odňatí P. pôdy. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd

uzavrel, že nedošlo k zmene druhu pozemku, nebolo vydané rozhodnutie o odňatí P. pôdy

príslušným správnym orgánom a preto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, je aj

naďalej potrebné považovať za P. pozemky. K zániku nájomnej zmluvy zánikom predmetu

nájmu nedošlo. Vzhľadom na existenciu nájomného vzťahu účastníci konania sú povinní

postupovať podľa nájomnej zmluvy a žalovaný je povinný umožniť žalobcovi užívanie

prenajatých P. pozemkov na ten účel, ako to bolo v zmluve dohodnuté až do skončenia nájmu.

Súd žalobe v tejto časti z uvedených dôvodov vyhovel. Žalobu zamietol v tej časti, v ktorej sa

žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizovania výkopových

prác

na predmetných nehnuteľnostiach a vykonávania ďalších prác. Zo samotného vyjadrenia

žalobcu vyplýva, že výkopové práce žalovaný uskutočňuje iba na výmere 0,5 ha, teda nie

na celej výmere nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Žalovaný disponuje

právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré mu umožňujú vykonávať tieto

výkopové práce, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom z 5. mája 2009, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

a vo výroku o trovách konania účastníkov potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a proti tomuto rozhodnutiu pripustil dovolanie. Po prejednaní veci

na pojednávaní v zmysle dospel k záveru, že odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Konštatoval, že správne súd

prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel existenciu nájomného vzťahu

medzi účastníkmi konania na základe platnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom

a právnym predchodcom žalovaného dňa 28. januára 2005 č. 2005/1 a z toho vyplývajúcu

povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi predmet nájmu dohodnutým spôsobom užívať.

Existencia tohto nájomného vzťahu bola preukázaná aj ku dňu rozhodovania odvolacieho

súdu. Mal za to, že keďže ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným k týmto

nehnuteľnostiam nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného žiadnym (dohodnutým, ani zákonným) spôsobom, v zmysle

ustanovenia s poukazom na ustanovenie

žalovaný vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa, teda

do všetkých práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich mu zo zmluvy o nájme vo vzťahu

k nehnuteľnostiam, ktorých sa stal vlastníkom, a to priamo zo zákona bez ohľadu na svoju

vôľu, či vedomosť o existencii tejto zmluvy. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie, že

k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo odstúpením od zmluvy jeho právnym predchodcom,

ktoré je obsiahnuté v dodatku č. 1 k zmluve o nájme z 29. marca 2006, pretože z obsahu tejto

listiny tak, ako bol oboznámený v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ňou právny

predchodca žalovaného iba oznamuje žalobcovi predaj časti prenajatých pozemkov. Toto

oznámenie však nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy, teda jednostranný právny

úkon smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu. Z vyššie uvedeného vyplýva povinnosť

žalovaného umožniť žalobcovi využívať prenajaté nehnuteľnosti na dohodnutý účel v zmysle

článku 5.1.písm. a/ nájomnej zmluvy, ktorá korešponduje práva žalobcu ako nájomcu

využívať tieto na dohodnutý účel v zmysle nájomnej zmluvy. Toto oprávnenie žalobcu

vyplýva priamo z ustanovenia , v zmysle ktorého nájomca

je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na P. účely

pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi a je

vyjadrená explicitne aj v zmluve uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom

žalovaného. Táto povinnosť žalovaného trvala aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu,

pretože ani k tomuto dňu nedošlo k skončeniu nájmu medzi účastníkmi konania dohodou,

výpoveďou, odstúpením od zmluvy alebo zničením prenajatej veci (v zmysle ustanovenia

až 680 a bodu 6 nájomnej zmluvy, s poukazom na ustanovenie

) a na existenciu tejto povinnosti nemá vplyv ani vydanie

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v R. z 22. januára 2005 č. 2009/00212 KOV

o odňatí P. pôdy natrvalo pre účely výstavby „B. - V.“ v celkovej výmere 8,2589 ha v kat.úz.

G. z dôvodu, že zmenu charakteru P. pôdy na nepoľnohospodársku nemožno považovať za

zničenie predmetu nájmu v zmysle . Zmena charakteru

prenajatých pozemkov z P. pôdy na nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik

predmetu nájmu, pretože v zmysle ustanovenia ,

predmetom zmluvy o nájme pozemkov na P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P.

pôdou, ale môže to byť aj iný pozemok prenechaný na P. účely alebo časť tohto pozemku. Na

základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k tvrdenému zániku (zničeniu) predmetu

nájomnej zmluvy nedošlo, nájomná zmluva nezanikla ani iným relevantným spôsobom, preto

bolo povinnosťou účastníkov konania túto rešpektovať a plniť si povinnosti z nej

vyplývajúce. Žalovaný, hoci disponuje stavebným povolením, v zmysle ktorého mu bolo

povolené príslušným orgánom realizovať stavebné práce na nehnuteľnostiach, ktoré

oprávnene využíva žalobca

na P. výrobu, nemôže svoje vlastnícke právo zneužiť na ujmu práv žalobcu. Takéto konanie

zakazuje priamo v , ako aj ustanovenie

. Za situácie, kedy nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá, má nájomca

právo na ochranu svojich práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a právo na ich nerušený

výkon a ako oprávnený užívateľ predmetných nehnuteľností je v zmysle ustanovenia § 4

chránený proti neoprávneným zásahom rovnako ako vlastník a môže

sa domáhať aj ich súdnej ochrany tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný je povinný

rešpektovať tieto práva žalobcu a umožniť mu ich výkon až

do skončenia nájomného vzťahu tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvého stupňa.

Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil a s poukazom

na ustanovenie vo veci pripustil dovolanie na dovolaciu otázku, či zmenou

charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy na nepoľnohospodársku pôdu došlo k zničeniu

prenajatej veci (k zániku predmetu nájmu) a tým k zániku nájomnej zmluvy o nájme

pozemkov v zmysle ustanovenia . O trovách konania

rozhodol podľa § v spojení s ustanovením

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho

navrhol zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukazoval na tú skutočnosť, že

rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci v otázke zániku

predmetu nájmu. Namietal, že odvolací súd neprihliadol správne na zmenu skutkového stavu

veci, a to najmä na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v R. č. 2009/00212 KOV

z 22. januára 2009, ktorým tento úrad rozhodol, že natrvalo odníma pôdu vo výmere 8,2589

ha z P. užívania. Odvolací súd na uvedené rozhodnutie o zmene charakteru pôdy neprihliadol

a s týmto skutkovým stavom sa vysporiadal tak, že vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku vyslovil, že ide o rozhodnutie, ktoré má po právnej stránke zásadný význam. Mal za

to, že z uvedeného je úplne jasné, že tu došlo k zániku predmetu nájmu ako bol podľa

nájomnej zmluvy. Žalobca si totiž pôdu prenajal na to, aby na nej prevádzal P. činnosť

a v súvislosti s tým sa mohla v tomto priestore využívať aj lovecká činnosť. Ak teda toto

zaniklo, tak tu predsa došlo k zániku predmetu nájmu.

Na základe toho došlo aj k vydaniu stavebného povolenia a predtým aj k rozhodnutiu Obce G.

č. SP 91/2006-02 zo 14. augusta 2006 o umiestnení stavby „B.“. Dovolateľ poukázal ďalej na

to, že predmetné pozemky kúpil bez vecných bremien a záložných práv. Pripomenul, že

v spoločenských vzťahoch mimo dodržiavania zásady dobrých mravov, je nevyhnutne

potrebné rešpektovať preukázané zmeny, ktoré nastali a je treba rešpektovať práva

a povinnosti, ktoré zúčastneným stranám vznikli z titulu právoplatných rozhodnutí

v správnom konaní, ale najmä je treba rešpektovať skutkový stav. Záverom navrhol pred

rozhodnutím o dovolaní odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu označil rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny a žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že až do skončenia

nájmu má ako nájomca právo na ochranu svojich práv vyplývajúcich z predmetnej nájomnej

zmluvy, t.j. právo využívať pozemok za účelom podľa bodu 2.2.a) nájomnej zmluvy a právo

na jeho nerušený výkon, a na druhej strane žalovaný je povinný rešpektovať tieto práva

a umožniť ich výkon až do skončenia nájomného vzťahu, a to i napriek tomu, že žalovaný

disponuje právoplatnými stavebnými povoleniami. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto

považoval za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho dôvodmi. Nesúhlasil

s návrhom žalovaného, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 243

pred rozhodnutím o predmetnom dovolaní odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného

nie je dôvodné.

V danom prípade je dovolanie prípustné podľa , t.j. len preto, že

jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle

vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,

pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,

okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa a ,

môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom

rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Dovolací

súd sa potom obmedzuje len na dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca pripusteného

dovolacieho dôvodu ( ),

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému

bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu len z dôvodu uvedeného

v ustanovení , preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok len

z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

V danom prípade odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom

posúdenia otázky, či zmenou charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy

na nepoľnohospodársku pôdu došlo k zničeniu prenajatej veci (k zániku predmetu nájmu),

a tým k zániku nájomnej zmluvy o nájme pozemkov v zmysle ustanovenia § 680 ods. 1

.

Odvolací súd vyriešil nastolenú právnu otázku zásadného právneho významu tým

spôsobom, že zmena charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy

na nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik predmetu nájmu, pretože

v zmysle ustanovenia , predmetom zmluvy o nájme

pozemkov na P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P. pôdou, ale môže to byť aj iný

pozemok prenechaný na P. účely alebo časť tohto pozemku. Žalovaný, hoci disponuje

stavebným povolením, v zmysle ktorého mu bolo povolené príslušným orgánom realizovať

stavebné práce na nehnuteľnostiach, ktoré oprávnene využíva žalobca na P. výrobu, nemôže

svoje vlastnícke právo zneužiť na ujmu práv žalobcu. Takéto konanie zakazuje priamo

Slovenskej republiky v , ako aj ustanovenie . Za

situácie, kedy nájomný vzťah medzi účastníkmi trvá, má nájomca právo na ochranu svojich

práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a právo na ich nerušený výkon a ako oprávnený

užívateľ predmetných nehnuteľností je v zmysle ustanovenia

chránený proti neoprávneným zásahom rovnako ako vlastník a môže sa domáhať aj ich súdnej

ochrany tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Žalovaný je povinný rešpektovať tieto práva

žalobcu a umožniť mu ich výkon až do skončenia nájomného vzťahu tak, ako o tom vecne

správne rozhodol súd prvého stupňa.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím

súdom v tejto právnej otázke zásadného právneho významu, ktoré ho viedlo k potvrdeniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba považovať za správne.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva

za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj

úžitky.

Podľa o nájme P. pozemkov, P. podniku a lesných

pozemkov a o zmene niektorých zákonov nájomná zmluva o nájme pozemku na P. účely sa

spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje

inak; rovnako sa to vzťahuje

na podnájom.

Nájom P. pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy

v ustanoveniach až 684 , ako aj

o nájme P. pozemkov, P. podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Predmetom (objektom) nájomného vzťahu pri nájme P. pozemkov je pozemok. Čo je

pozemok výslovne nedefinuje. Výslovné vymedzenie pojmu pozemok

obsahujú predpisy o evidencii nehnuteľností o evidencii nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu

oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia,

zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby

alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky ako

predmet občianskoprávnych vzťahov, možno vo všeobecnosti charakterizovať ako odmerané

časti zemského povrchu, t.j. pozemky v určitých hraniciach. Geometricky zobrazený pozemok

sa nazýva parcelou, ktorá je zobrazená parcelným číslom.

Na účely je pozemok chápaný užšie - ako pozemok, ktorý je

P. pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou

na P. účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný

na P. účely alebo časť tohto pozemku.

Všetky pozemky sú evidované v štátom vedenej evidencii nehnuteľností – katastri

nehnuteľností. Z právneho hľadiska dôležitými sú údaje evidované v katastri nehnuteľností

o druhoch pozemkov – je to ich kategorizácia a účelové určenie (§ 9 katastrálneho zákona).

Na túto evidenciu nadväzujú právne režimy jednotlivých druhov pozemkov, napr. režim

stavebných pozemkov, režim ochrany P. pôdneho fondu. P. pôdny fond tvoria P. pozemky,

ktoré sú ako P. pôda využívané na P. výrobu a ktoré sú v kategórii nehnuteľností členené na

ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávnaté porasty, okrem toho aj

pozemky, ktoré síce bezprostredne neslúžia P. výrobe, ale sú pre ňu nenahraditeľné. S cieľom

ochrany pôdy bol prijatý o ochrane a využívaní P. pôdy a o zmene

zákona

č. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom ktorého je v princípe ochrana

a využívanie P. pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, zabezpečenie jej trvalo

udržateľného obhospodarovania a P. aj nepoľnohospodárskeho využívania. V ustanovení § 17

sa uvádza, že na nepoľnohospodárske účely možno použiť P. pôdu len na základe rozhodnutia

o odňatí P. pôdy, ktoré vydáva orgán ochrany P. pôdy. P. pôdu možno odňať natrvalo, pričom

odňatím natrvalo sa rozumie trvalá zmena spôsobu použitia pôdy s trvalou zmenou druhu

pozemku v katastri nehnuteľností. Možno konštatovať, že rozhodnutím o odňatí

nepoľnohospodárskej pôdy dochádza k trvalej zmene spôsobu jej užívania.

K zániku nájomnej zmluvy v zmysle dochádza

zničením prenajatej veci. Pokiaľ sa tu hovorí o zničení veci, rozumie sa tým zánik jej

podstaty. Zničenie veci nastáva až vtedy, keď vec zanikne ako vec v právnom slova zmysle,

t.j. ak sa hmotný substrát veci stane neupotrebiteľným. Nestačí, že sa jeho kvalitatívna

hodnota zvýši alebo zníži, či ak sa zmení jeho účelové určenie. Ak je predmetom nájmu určitý

pozemok, je potrebné za jeho zničenie považovať jeho fyzicky zánik, t.j. že uvedený

pozemok, ako odmeraná časť zemského povrchu, prestane fakticky existovať. Okolnosť, že

rozhodnutím administratívneho orgánu sa zmení jeho účelové určenie (charakter pozemku)

nie je významná. Rozhodujúce je, či pozemok ako časť zemského povrchu v určitých

hraniciach reálne existuje. Uvedený záver je aj v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona

č. . Systematickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre

súkromnoprávne účely nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani

druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, ale pozemok - skutočné hospodárske

využitie.

Ak nedôjde k zániku predmetu nájmu pri zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje

nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich

záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom

preukázaná. Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu

vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu

určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo

dohodou ustanovené ( a ). Citované ustanovenie

upravuje zvláštny prípad právneho nástupníctva, s ktorým je spojený ten dôsledok, že

na nadobúdateľa prechádzajú práva a povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo

zo zákona (ex lege), ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon uvedený dôsledok spája, t.j.

nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci.

Zmyslom tohto ustanovenia je zaistiť kontinuitu nájomného vzťahu na strane

prenajímateľa pre prípad, ak nastane právna skutočnosť - zmena vlastníctva k prenajatej veci.

Nájomcovi sa týmto poskytuje právna ochrana v situáciách, ktoré nemohol ovplyvniť.

Osobitne pri nájme P. pozemkov, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe k

Z.z., P. nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu.

Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 - 20 rokov, P. technika 6 - 12 rokov, trvalé

porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre P. výrobu sa daňovo odpisujú 20

rokov. S prihliadnutím na to v prípade, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie P.

činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, sa stanovila minimálna doba trvania nájmu na 5

rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať

pred uplynutím tejto lehoty ( ). Je zrejmé, že stanovením

minimálnej doby nájmu, resp. jej výpovede zákon usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu

a účelu P. pozemkov. S prihliadnutím na posilnenie stability podnikateľského prostredia pri

hospodárení na pôde, ak dôjde k zmene osoby prenajímateľa, uzatvorená nájomná zmluva

viaže ďalšieho prenajímateľa aj vtedy, ak dôjde k zmene účelového určenia pozemku, pretože

predmet nájmu - pozemok nezanikol, zmenil sa len jeho charakter (z P. pozemku sa stal

administratívnym rozhodnutím stavebný pozemok).

Dovolací súd dospel k záveru, že za zničenie veci (pozemku) v zmysle ustanovenia

treba považovať jeho zánik ako veci v právnom slova

zmysle, nie zmenu jej účelového určenia. Odvolací súd správne posúdil otázku zásadného

právneho významu, keď vyslovil, že zmena charakteru prenajatých pozemkov z P. pôdy na

nepoľnohospodársku pôdu neznamená zničenie, či zánik predmetu nájmu, pretože v zmysle

ustanovenia , predmetom zmluvy o nájme pozemkov na

P. účely nemusí byť len pozemok, ktorý je P. pôdou, ale môže to byť aj iný pozemok

prenechaný

na P. účely alebo časť tohto pozemku.

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalovaného bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu

súdu, že jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil vady konania podľa

, ani iné v ustanovení neuvedené vady, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b

ods. 1. ).

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobca však nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť

trovy konania ( ), a preto mu ich dovolací súd nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. februára 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová