Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 proti žalovaným: 1/ I., zast.: Advokátska kancelária Krnáč s.r.o. so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293 a 2/ D., zast.: JUDr. Ondrej Zachar, advokát, so sídlom 1. mája 1018/81, 031 01 Liptovský Mikuláš, pracovisko Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 6.591,71 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.07.2019 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia škody vo výške 6.591,71 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že podľa ustanovenia (ďalej len „“), ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, v danom prípade sú to LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Žalovaní 1/ a 2/ sú fyzickými osobami a boli na základe o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov C. Q. konaného dňa 20.06.2017 zvolení ako splnomocnenci na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov. Uznesením č. X vlastníci poľovných pozemkov splnomocnili žalovaných 1/ a 2/ a I. aj na podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Q., pričom vlastníci určili, že ich budú zastupovať a konať spoločne. Žalovaní 1/ a 2/ za vlastníkov poľovných pozemkov C. uzatvorili dňa 20.04.2018 zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. s užívateľom C. ktorý bol vlastníkmi poľovníckych pozemkov určený uznesením č. X na valnom zhromaždení za užívateľa poľovného revíru Q.. Na valnom zhromaždení vlastníci poľovných pozemkov určili uznesením č. X výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške 20,- Eur/ha ročne. Žalovaní 1/ a 2/ v rozpore s uznesením č. X podpísali zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru Q., v ktorej je výška náhrady uvedená v článku IV. bode 1 písm. a) vo výške 1,32 Eur/1 ha/1 rok pre lesné pozemky. Žalovaní 1/ a 2/ podľa názoru žalobcu boli povinní postupovať, vypracovať a podpísať návrh zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Q. v súlade s prijatými uzneseniami vlastníkmi poľovných pozemkov. Ak v kontraktačnom procese pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. nesúhlasil s výškou náhrady určenej vlastníkmi poľovných pozemkov, tak zo zákona boli žalovaní 1/ a 2/ povinní o tejto zásadnej skutočnosti vhodným spôsobom informovať vlastníkov poľovných pozemkov, čo sa však

nestalo, keďže žalobca ako jeden z najväčších vlastníkov poľovných pozemkov nedostal žiadnu informáciu o tejto skutočnosti. Vzťah medzi vlastníkmi poľovníckych pozemkov a žalovanými 1/ a 2/ sa podľa názoru žalobcu spravuje ustanoveniami príkaznej zmluvy podľa a nasl. . Žalobca výšku škody vyčísľuje ako rozdiel medzi náhradou, ktorú by dosiahol, ak by žalovaní uzatvorili zmluvu v zmysle prijatých uznesení a náhradou, ktorú v skutočnosti dostal. Vyčíslenie škody a uvedenie porovnania výšky škody, ak by sa posudzovala podľa verejných obchodných súťaží (VOS), ktoré uskutočnili LESY Slovenskej republiky alebo podľa ceny dosiahnutej za predaj odstrelu podľa v nedávanej minulosti uskutočnených súťaží je nasledovné: obdobie 01.06.2018

- 31.12.2018, zmluva: X,XX Eur/ha/rok XXX,XX Eur, uznesenie č. X - XX Eur/ha/rok: X.XXX,XX Eur. (rozdiel X.XXX,XX Eur)., priemerná náhrada za užívanie PR podľa VOS (XX,XX Eur/ha/rok): X.XXX,XX Eur (rozdiel X.XXX,XX Eur), priemerná cena za odpredaj odstrelu (XX,XX Eur/ha/rok): X.XXX,XX Eur (rozdiel X.XXX,XX E.ur).

2. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. zo dňa 20.04.2018 a Notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX . zo dňa 17.07.2017.

3. Žalovaný 2/ doručil súdu dňa 28.09.2019 vyjadrenie k žalobe doplnené dňa 30.09.2019. Žalovaný 1/ doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe dňa 16.10.2019. Žalovaní vo vyjadreniach popreli všetky skutkové aj právne tvrdenia žalobcu, uviedli, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznávajú a žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Q. uzavreli v dobrej viere, v tom najlepšom záujme a v súlade so zákonom. O užívaní poľovného revíru Q. bolo rozhodované vlastníkmi poľovných pozemkov uvedeného poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 20.06.2017, kde boli prijímané rozhodnutia vlastníkov spoločného poľovného revír smerujúce k zabezpečeniu užívania spoločného poľovného revíru č. XX Q.. Podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru, pričom zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Na zhromaždení bol dosiahnutý súhlas nadpolovičnej väčšiny počítanej z výmery všetkých vlastníkov čo sa týka spôsobu užívania, výberu užívateľa, výberu splnomocnencov a určenia rozsahu ich zastupovania pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru s výnimkou dojednania výšky náhrady za užívanie poľovného revíru, kde po prepočítaní hlasov zo strany skrutátora na skutočnú výmeru poľovného revíru tento všetkým prítomným (a teda aj zástupcovi žalobcu) uviedol a dal na vedomie skutočnosť, že pri rátaní percentuálneho podielu hlasujúcich ku skutočnej výmere poľovného revíru, nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov spoločného poľovného revíru Q.e, ale len 48,711 %. To znamená, že náhrada za užívanie poľovného revíru nebola schválená. Vychádzajúc ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.04.2018, aj senát uvedeného súdu vyslovil právny názor, že „...ak medzi uznaním poľovného revíru a schvaľovaním zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva (v súčasnosti evidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru), uplynie určitá doba a existujú pochybnosti ohľadne jednotlivých vlastníkov v poľovnom revíri, v záujme zásady materiálnej pravdy je dôležité, aby sa správny orgán nespoliehal len na výmeru uvedenú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru, ale je potrebné, aby správny orgán preskúmal vlastnícke vzťahy tak, aby rozhodnutie o schválení zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva zodpovedalo vôli skutočnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovom revíri počítanej k rozhodnému dňu. Uvedený spôsob prepočtu hlasov na skutočnú aktuálnu výmeru poľovných pozemkov platí teda aj na rozhodovanie vlastníkov poľovných pozemkov na uvedenom zhromaždení zo dňa 20.06.2017. Nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky ( o poľovníctve, o správnom konaní) neupravuje procesnú možnosť preskúmania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru č. XX Q. (uznaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Lučenci č. XXXX/XXXXX zo dňa 05.10.2005 v znení rozhodnutia Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. XXXX/XXXX,XXXX/XXXX,XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), najmä čo sa týka stanovenia aktuálnych a správnych výmer poľovných pozemkov vlastníkov v spoločnom poľovnom revíri, na potvrdenie skutočnej výmery C. a prepočítania hlasovania na skutočnú výmeru C. bola v záujme odbornej starostlivosti objednaná kontrolná analýzu v Národnom lesníckom centre F., ktoré vypracovalo skutočnú výmeru pozemkov v C. a overilo výsledky hlasovania o výške náhrady, kde bolo potvrdené, že pri hlasovaní o výške náhrady nebol dosiahnutý súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných

pozemkov poľovného revíru č. XX Q.. Žalovaní tvrdili, že skutočný percentuálny podiel vlastníkov, ktorí hlasovali o návrhu I. za prijatie náhrady 20,- Eur, je dokonca nižší ako v notárskej zápisnici uvedených 48,711 %. Žalovaní 1/ a 2/ tiež spochybnili pravosť podpisu na substitučnom splnomocnení zo dňa 19.06.2017, ktoré mal za vlastníkov PJ. Uvedené substitučné splnomocnenie na zhromaždení predložila I. Na strane 15, 16 notárskej zápisnice je zrejmé, že po tom, ako bola zo strany predsedajúceho a skrutátora I. upozornená, že pôvodné ňou predložené substitučné splnomocnenie udelené V. ju neoprávňuje hlasovať za vlastníkov C. ale iba za vlastníctvo V. táto zhromaždenie opustila s tým, že sa následne počas prezentácie vrátila a predložila nové substitučné splnomocnenie, podľa obsahu ktorého jej ho mal IT. podpísať deň pred zhromaždením, dokonca vo D.. Porovnaním podpisov V. na tomto substitučnom splnomocnení s jeho podpismi na iných plných mociach, ktoré boli na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Q. dňa 20.06.2017 predložené, je zrejmé, že tento podpis je absolútne odlišný. V prípade, ak podpis V. na substitučnom splnomocnení pre I. za vlastníkov C. nie je pravý, výmera hlasujúcich o návrhu I. na prijatie výšky náhrady 20,- Eur je podľa údajov výmer C. z listiny prítomných ešte nižšia oproti uvádzaným 48,711 % minimálne o ďalších 4,5962 %. Zvoleným splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov C. (žalovaným 1/ a 2/) bolo na uvedenom zhromaždení 20.06.2017 za účelom dojednať a zazmluvniť užívanie poľovného revíru č. XX Q. udelené splnomocnenie v rozsahu všetkých možných právnych úkonov, zároveň aj tých, ktoré nebolo možné v deň konania zhromaždenia predvídať, ktorí budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru Q. podľa , , a nasledujúcich zákona o poľovníctve. Vychádzajúc z ustanovenia o poľovníctve, ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2. Žalovaní pri uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru č. XX Q. v najlepšej vôli a obozretnosti rešpektovali nielen zákon, ale aj vôľu vlastníkov na zhromaždení zo dňa 20.06.2017. Žalovaný 1 a žalovaný 2 boli na zhromaždení vlastníkov zo dňa 20.06.2017 poverení vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru č. XX Q. uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru bez určenia náhrady. Na túto okolnosť reaguje v súlade so zákonom ( o poľovníctve) aj čl. IV zmluvy o užívaní poľovného revíru č. XX Q., z ktorého je zrejmé, že nakoľko nedošlo k inej dohode medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. . a užívateľom poľovného revíru (budúcim užívateľom poľovného revíru), určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet náhrad za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri za 1 ha ročne v eurách, ktorý je v prílohe č. 2 o poľovníctve. Náhrada 20,- Eur za 1 hektár poľovných pozemkov za užívanie poľovného revíru č. XX Q. nemohla byť dojednaná medzi schváleným užívateľom poľovného revíru a vlastníkmi poľovných pozemkov, nakoľko táto nebola ani schválená. Práve v prípade, ak by bola dojednaná v zmluve o užívaní poľovného revíru Q. neschválená náhrada XX,- Eur za X R. poľovných pozemkov, žalovaní, ako aj všetci ostatní kontrahenti by konali v rozpore so záujmami skutočnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri č. XX Q.. Naviac zmluva o užívaní poľovného revíru Q. je podľa účinná až zaevidovaním Okresným úradom Lučenec, pozemkový a lesný odbor, ktorý skúmal zákonné náležitosti, pričom mal k dispozícií samotnú zmluvu o užívaní poľovného revíru Q. a notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Q. zo dňa 20.06.2017, ako aj analýzy vlastníckych vzťahov zo strany skrutátora a zo strany Národného lesníckeho centra. Pokiaľ by príslušný okresný úrad zistil porušenie zákona, danú zmluvu by nezaevidoval. Zmluvu o užívaní poľovného revíru č. XX Q.alovaní 1/ a 2/ uzatvárali v dobrej viere. Pokiaľ by zmluvu neuzatvorili, konali by v rozpore so záujmom skutočnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov. Naviac by hrozilo, že podľa okresný úrad poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa a citovaného zákona, kde by sa vlastníkom neplatila žiadna náhrada. Žalovaní nekonali protiprávne, v príčinnej súvislosti akého konania by mala žalobcovi vzniknúť tvrdená škoda. Zároveň vznik škody žalobca nepreukázal, táto ak by aj boli naplnené ostatné podmienky nároku žalobcu (čo nie sú), je iba v hypotetickej rovine. Nikto XX,- Eur za užívanie poľovného revíru č. XX Q. ani neponúkol. Poukazovanie žalobcom na iné poľovné revíri považujú žalovaní za absolútne nenáležité. Naviac sa má jednať o poľovné revíri, kde má Slovenská republika majoritu, kde sa zo zákona postupuje užívanie poľovného revíru na základe obchodnej verejnej súťaže ( zákona o poľovníctve). Poľovný revír č. XX Q. nepatrí medzi takéto poľovné revíri, vlastníci poľovných pozemkov takýto výber užívateľa

neschválili. Čo sa týka poukazovania na predaj odstrelu, tento spôsob zákon neupravuje. Jedná sa však tiež o poľovné revíri, v ktorých má Slovenská republika (resp. LESY Slovenskej republiky) majoritu, kde boli uvedené poľovné revíri postúpené do užívania LESOM Slovenskej republiky zväčša za náhradu 1 Eur/ha poľovných pozemkov a LESY Slovenskej republiky následne ako užívateľ poľovného revíru predávajú odstrel. Čo je však podstatné, všetci ostatní vlastníci poľovných pozemkov v takomto poľovnom revíri sa nepodieľajú na príjmoch z odstrelu, ale je im platená iba dojednaná hore uvedená náhrada X Eur/R. poľovných pozemkov. Príjmy z odstrelu má iba užívateľ LESY Slovenskej republiky, od ktorých príjmov je potrebné ďalej odpočítať všetky finančné prostriedky na náklady za starostlivosť v poľovnom revíri, ktoré ako užívateľ hradia LESY Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ k tvrdeniam žalobcu, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 20.06.2017 bola zvolená ako splnomocnenec na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov I., ktorá zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. nepodpísala napriek skutočnosti, že zástupcovia mali konať spoločne, a preto ju žalobca neuvádza ako žalovanú, dodal, že toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Vychádzajúc z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je zrejmé, že návrh na voľbu troch splnomocnencov vrátane I.j nebol schválený.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.11.2019 k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že na zhromaždení vlastníci poľovných pozemkov určili uznesením č. X výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške XX,- Eur/ ha ročne, pričom táto výška je podľa názoru žalobcu reálna a dosiahnuteľná, nie je neprimeraná a vychádza zo skutočnosti, že existoval subjekt, ktorý bol ochotný túto sumu zaplatiť. Žalobca v žalobe uviedol primeranú náhradu dosiahnutú z verejných obchodných súťaží vo výške XX,XX Eur/ha ročne a túto skutočnosť preukázal zápisnicami z verejných obchodných súťaží. Na preukázanie vysokej pravdepodobnosti dosiahnutia vyššej náhrady a pravdepodobnosti dosiahnutia určite vyššej náhrady a spravodlivejšej zmluvy žalobca oznámil súdu, že po zmene určitej koncepcie poľovníctva v súčasnosti nakladá s poľovnými revírmi aj tak, že predáva odstrel, pričom realizoval 49 súťaží, a ani v jednom prípade sa nestalo, že by sa nenašiel záujemca. Vždy bola akceptovaná cena, ktorú určil žalobca a priemerná cena na 1 ha predstavuje sumu XX,XX. Eur. Odstrelové zmluvy sú nastavené tak, že po ekonomickej stránke z hľadiska nákladov kopírujú zmluvy o užívaní, pričom zásadný rozdiel je v tom, že žalobca zostáva užívateľom poľovného revíru. Ak by žalovaní nepodpísali uvedenú zmluvu, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote by žalobca, ako aj ostatní vlastníci poľovných pozemkov dosiahli niekoľkonásobne vyššiu náhradu za užívanie poľovného revíru. Žalobca je toho názoru, že žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi, keďže nerešpektovali vôľu väčšiny vlastníkov, neinformovali ich o závažných skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri zariaďovaní záležitostí, na ktoré boli splnomocnení a uzatvorili záväzkový vzťah, ktorý poškodzuje žalobcu a ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, keďže dostávajú cca 20-krát menšiu náhradu, akú mohli reálne dosiahnuť. Žalobca je názoru, že nemôže požívať právnu ochranu také konanie, ktoré evidentne poškodzuje vlastníka určitej veci. SR garantuje ochranu vlastníctva ako základného práva, ktorého obsah tvorí oprávnenie vlastníka predmet svojho vlastníctva v medziach zákona držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Tvrdenie žalovaných, že na zhromaždení nebol dosiahnutý súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov o výške náhrady, je podľa názoru žalobcu zavádzajúci, pretože vlastníci jednoznačne prejavili vôľu hlasovať a posudzovať prijaté uznesenia podľa výmery uvedenej v rozhodnutí, a toto považuje žalobca za významnú právnu skutočnosť. Napriek námietke JO. o skutočnej výmere zhromaždenie neprijalo, resp. nehlasovalo o tom, z akej výmery sa má počítať percentuálny podiel hlasov a po krátkej prestávke pokračovalo zhromaždenie, na ktorom sa následne prijali ďalšie rozhodnutia, pri ktorých sa ich prijatie/ neprijatie posudzovalo z premisy, že výmera poľovného revíru je X.XXX,XX ha. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vlastníci pri prijímaní rozhodnutí vychádzali z výmery uvedenej v rozhodnutí správneho orgánu a takto to určili aj zvolávatelia. Žalobca a asi aj ostatní vlastníci odchádzali s predstavou, že všetky rozhodnutia sú platné a že dostatočne určito prejavili vôľu, akú zmluvu majú uzatvoriť zástupcovia (žalovaní), ináč by svoje rozhodnutia zmenili, resp. korigovali, k čomu však nedošlo. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením veci žalovanými a s ich tvrdením, že postupovali zákonne vzhľadom na nedosiahnutie dohody o výške náhrady vlastníkmi a znenie ustanovenia zákona o poľovníctve. Žalobca považuje všetky kroky, ktoré žalovaní vykonali, za účelové a smerujúce k navodeniu stavu, ktorý má pôsobiť zákonne, a to cez nerešpektovanie vôle minimálne väčšiny vlastníkov prítomných na zhromaždení vlastníkov a ústavne nekonformný výklad zákona o poľovníctve, ako aj

bez hlbšieho skúmania účelu právnej normy obsiahnutej v citovanom paragrafe a bez reflektovania na iné právne normy. Aplikácia § 15 ods. 2 v duchu, že ak nedošlo k dohode o výške náhrady, sú žalovaní oprávnení bez akýchkoľvek ďalších úkonov podpísať zmluvu s výškou náhrady podľa sadzobníka uvedeného v zákone, je podľa názoru žalobcu nesprávna. Žalobca je toho názoru, že prijatím splnomocnenia žalovanými, ktoré im bolo udelené rozhodnutím vlastníkov na zhromaždení, došlo automaticky aj k uzatvoreniu príkaznej zmluvy. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu o uzatvorení príkaznej zmluvy, je žalobca názoru, že minimálne na základe ustanovenia a boli žalovaní povinní postupovať podľa tých ustanovení , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, teda v danej veci podľa ustálenia a . Účelom právnej normy obsiahnutej v zákona o poľovníctve je podľa názoru žalobcu riešenie tých situácií, pri ktorých panuje zhoda o užívateľovi, pričom sa nedosiahne zhoda o výške náhrady s budúcim užívateľom. Neznamená to však, že by vlastníci poľovných pozemkov strácali právo v prípade, ak ich návrh zmluvy budúci užívateľ v časti náhrady, ktorá je z ich pohľadu najrozhodujúcejšia, odmietne, aby určili iného užívateľa, ktorý by napríklad danú cenu akceptoval. Podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenie prichádza do úvahy len vtedy, keď vlastníci nevedia určiť iného užívateľa, pričom žalovaní neoznámením nesúhlasu s náhradou, resp. neschválenia náhrady platným uznesením im túto zákonnú možnosť zobrali, preto vlastníci nemohli využiť práva, ktoré upravujú nakladanie so spoločnou vecou (schváliť zákonne náhradu), kontraktačný proces, teda zvolať nové zhromaždenie a určiť náhradu zodpovedajúcu väčšinovej vôli vlastníkov a/alebo vybrať si zmluvného partnera, resp. pokúsiť sa vybrať zmluvného partnera, ktorý by cenu akceptoval alebo priamo sa zúčastniť procesu dohadovania ceny, resp. dať pokyny žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že získal ústne informáciu, že osoby, ktoré boli zvolené za zástupcov, teda žalovaní, sú osobami, ktoré vykonávajú právo poľovníctva v danom revíri, a preto navrhol túto skutočnosť výsluchom žalovaných a štatutárneho zástupcu PB. preveriť. V prípade, ak žalovaní sú členmi C. resp. poľujú v danom revíri, jednoznačne došlo k porušeniu , v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Žalobca zároveň navrhol, aby súd súhlasil so zmenou žaloby, ktorú rozšíril o uplatnené právo na úroky z omeškania.

5. Žalovaní 1/ a 2/ v ďalších písomných vyjadreniach doručených súdu (dňa 10.12.2019, 12.12.2019, 16.01.2020 a 20.01.2020) zhodne považovali naďalej žalobu za nedôvodnú a tvrdenia prezentované v žalobe za nepravdivé, nemajúce oporu v zákone, pričom uviedli, že na zhromaždení bol dosiahnutý súhlas nadpolovičnej väčšiny počítanej z výmery všetkých vlastníkov čo sa týka spôsobu užívania, výberu užívateľa, výberu splnomocnencov a určenia rozsahu ich zastupovania pri uzatváraní zmluvy o užívaní poľovného revíru s výnimkou dojednania výšky náhrady za užívanie poľovného revíru, kde po prepočítaní hlasov zo strany skrutátora na skutočnú výmeru poľovného revíru tento všetkým prítomným (a teda aj zástupcovi žalobcu) uviedol a dal na vedomie skutočnosť, že pri rátaní percentuálneho podielu hlasujúcich ku skutočnej výmere poľovného revíru, nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov spoločného poľovného revíru č. XX Q.. Žalovaní 1/ a 2/ pri uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru v najlepšej vôli a obozretnosti rešpektovali nielen zákon, ale aj vôľu vlastníkov na zhromaždení zo dňa 20.06.2017. Žalovaní 1/ a 2/ boli na zhromaždení vlastníkov zo dňa 20.06.2017 poverení vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru č. XX Q. uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru, avšak bez dohody vlastníkov poľovného revíru č. XX Q. o výške náhrady, zároveň podľa , , a nasledujúcich zákona o poľovníctve, teda aj podľa ustanovenia 15 ods. 2 zákona, v ktorého súlade je aj článok IV zmluvy o užívaní poľovného revíru č. XX Q., z ktorého je zrejmé, že nakoľko nedošlo k inej dohode medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. a užívateľom poľovného revíru (budúcim užívateľom poľovného revíru), určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet náhrad za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri za 1 ha ročne v eurách, ktorý je v prílohe č. 2 zákona o poľovníctve. Náhrada XX,- Eur za 1 ha poľovných pozemkov za užívanie poľovného revíru č. XX Q. nemohla byť dojednaná medzi schváleným užívateľom poľovného revíru a vlastníkmi poľovných pozemkov, nakoľko táto nebola schválená. Žalovaní 1/ a 2/ nekonali protiprávne, v príčinnej súvislosti akého konania by mala žalobcovi vzniknúť tvrdená škoda. Zároveň vznik škody žalobca nepreukázal, táto ak by aj boli naplnené ostatné podmienky nároku žalobcu, čo nie sú, je iba v hypotetickej rovine.

Tvrdenie žalobcu, že na zhromaždení vlastníci poľovných pozemkov určili uznesením č. 4 výšku náhrady za užívanie spoločného revíru Q., je nepravdivé a zavádzajúce, rovnako ako tvrdenie žalobcu v žalobe, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v PR Q. konaného dňa 20.06.2017 bola zvolená ako splnomocnenec I. Tvrdenia o tom, že existoval subjekt, ktorý bol ochotný túto sumu zaplatiť, sú nepravdivé Predovšetkým ani vlastníci výber užívateľa obchodnou verejnou súťažou neschválili. Poukazovanie na zápisnice z verejných obchodných súťaží žalobcu na výber užívateľov iných poľovných revírov, resp. na odstrelové zmluvy v iných poľovných revíroch je nenáležité. Z listiny prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR Q. je zrejmé, že žalobca ani nedisponoval relevantnou výmerou v PR Čamovce, aby na zhromaždení presadil výber užívateľa verejnou súťažou, preto bol odkázaný predovšetkým na dohodu s ostatnými vlastníkmi, čo sa prejavilo aj v záveroch hlasovania. Naopak, žalovaní poukázali na iné poľovné revíri v okrese W., dokonca kvalitatívne omnoho lepšie, kde vlastníci na zhromaždení schválili a následne uzavreli zmluvu o užívaní poľovného revíru s výškou náhrady dokonca X,XX Eur/ha poľovných pozemkov. V takomto porovnaní vyhlášková náhrada za užívanie poľovného revíru určená štátom pre prípady, keď nie je dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru, sa ani nejaví ako neprimeraná. V prípade, ak by zmluva uzavretá nebola, príslušný okresný úrad by bol povinný poveriť vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver konkrétneho užívateľa PR Q. bez povinnosti uhrádzať akúkoľvek náhradu. Tvrdenia žalobcu, že vlastníci jednoznačne prejavili vôľu hlasovať a posudzovať prijaté uznesenia podľa výmery uvedenej vo vyše 10 ročnom starom rozhodnutí o uznaní PR Q., sú nepravdivé a nezmyselné. Je logické, že hlasovať sa má podľa aktuálnych výmer. Zákon o poľovníctve tzv. „výmeru uvádzanú v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru“ ani nepozná. Je vždy potrebné vychádzať z aktuálnych výmer poľovných pozemkov, čo potvrdilo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.04.2018. Nikto, kto bol na zhromaždení prítomný, a sledoval jeho priebeh, nemohol odchádzať zo zhromaždenia s tým, že došlo k schváleniu náhrady vo výške 20 Eur za 1 hektár. Dodatočná objednaná analýza bola vyhotovená za účelom kontroly výsledkov zhromaždenia. Žalovaní rešpektovali rozhodnutia prijaté väčšinou vlastníkov na uvedenom zhromaždení. Ak by vlastníci chceli splnomocnencom určiť a obmedziť rozsah oprávnenia na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru, zrejme by to urobili rovnako ako na zhromaždení C. kde bol prítomný a hlasoval za aj žalobca a kde v rámci určenia rozsahu zastupovania pre splnomocnencov vlastníci v závere zhromaždenia obmedzili splnomocnencov uzavrieť zmluvu o užívaní poľovného revíru iba v súlade s náhradou XX,- Eur, čo sa v prípade C.e nestalo. Žalovaní podpísali zmluvu v takom znení, ktoré po obsahovej stránke zodpovedalo prijatým uzneseniam. Tvrdenia žalobcu, že žalobca nebol informovaný o skutočných výmerách a relevantnom hlasovaní v C.e účelové a v rozpore s obsahom notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 20.06.2017 spolu s listinou prítomných. Práve naopak, po tom, čo bolo skrutátorom oznámené, že náhrada 20,- Eur nebola podľa skutočnej výmery poľovných pozemkov v C. schválená, žalobca mal možnosť ďalej v iných bodoch nehlasovať, prípadne hlasovať o iných návrhoch náhrady, čo však neurobil. Žalovaní nekonali protiprávne, pri uzavretí zmluvy konali v záujme všetkých vlastníkov a v súlade so schválenými uzneseniami.

6. Uznesením č.k. -405 zo dňa 29.05.2020 súd pripustil zmenu žaloby na základe podania žalobcu doručeného súdu dňa 02.12.2019 a opravných podaní žalobcu doručených súdu dňa 11.02.2020 a 04.03.2020 v tomto znení: „Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 6.591,71 Eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.591,71 Eur od 05.07.2019 do zaplatenia.“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2020.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.06.2021, na ktorom žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a uviedol, že bola prekročená právomoc splnomocnencov vyplývajúca zo splnomocnenia. Ako jedného z najväčších vlastníkov mali žalovaní žalobcu o tejto skutočnosti informovať, pričom mohli postupovať inak, napríklad iniciovať rokovanie s C. alebo zvolať nové zhromaždenie. Svojím konaním preto žalovaní spôsobili škodu. Žalobca sa obrátil na splnomocnených zástupcov, keďže oni porušili splnomocnenie a mali zodpovednosť za uzavretie zmluvy. Na Poľovnícky spolok Tavaszó sa žalobca neobrátil.

8. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, keďže nie sú splnené predpoklady pre vznik škody a žiada, aby ju súd zamietol a žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov konania. Je toho názoru, že zo strany splnomocnencov nedošlo k prekročeniu splnomocnenia. Konali v dobrej viere v rozsahu splnomocnenia, ktoré im bolo dané.

Náhrada XX,- Eur nebola schválená, táto výška bola spochybnená už na samotnom zhromaždení. Žalovaní konali v rozsahu oprávnenia a neporušili právnu povinnosť ako podmienku pre vznik škody. Škoda uvádzaná žalobcom je len domnelá, nie je preukázané, že by niekto cenu XX,- Eur/ha ponúkol. Splnomocniteľ, teda žalobca sa mal obrátiť na osobu, s ktorou sa konalo, teda na C.ez zbytočného odkladu, ako vyplýva z . Žaloba bola podaná so značným časovým odstupom po uzavretí zmluvy. Keďže tak neučinil a nevyhranil sa voči tomuto konaniu splnomocnencov, mal žalovaný 1/ za to, že žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a teda sám svojím konaním schválil právny úkon, ktorý učinili splnomocnenci.

9. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na zákonný postup, ktorý nasledoval po zhromaždení vlastníkov pozemkov, ako aj na § 15 ods. 2 zákona o poľovníctve. Žalovaní postupovali v intenciách plnomocenstva, ktoré im bolo udelené a toto nebolo prekročené. Zmluva bola uzavretá približne trištvrte roka po zhromaždení, zo strany žalobcu bolo dosť času konvalidovať prípadné nezrovnalosti, nikto sa však neozval. Žalovaní konali v súlade so zákonom, ktorý stanovuje, ako sa postupuje, ak nie je dohoda o výške náhrady. Zo strany žalobcu nebola deklarovaná reálna škoda, ktorá by mohla na jeho strane vzniknúť. Zákon stanovuje, aké sú predpoklady pre vznik škody. Žalovaný 2/ považoval žalobu za nedôvodnú. Z listinných dôkazov aj priebehu konania vyplýva, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo úhradu za užívanie poľovných pozemkov a táto suma nebola zhromaždením dohodnutá, preto žalovaní ani nemohli prekročiť splnomocnenie aj s poukazom na ustanovenie . Dikcia je jasná. Ak splnomocnenec neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Okrem toho zmluva bola schválená okresným úradom. Ak by nebola v súlade so zákonom, tak by ju tento neschválil. Žalobca nesplnil podmienky, aby mohol úspešne realizovať žalobu, preto žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Súd po oboznámení sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

11. Notársku zápisnicou č. T. napísanou na Notárskom úrade N. na základe požiadania zvolávateľov Zhromaždenia, ktorými boli Lesné a pasienkové spoločenstvo vrchných gazdov Q., PozeI. bol osvedčený priebeh Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri č. XX s názvom Q., ktoré sa konalo dňa 20.06.2017 o 8.00 hod. na Notárskom úrade N. 12. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že predsedajúci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov N.edniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. bola stanovená pre všetky druhy pozemkov vo výške X,- Eur/ha ročne. Ďalší návrh predniesol zástupca LESY Slovenskej republiky, š.p., a to v znení - výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. sa stanovuje pre lesné pozemky vo výške X,-. Eur/ha ročne a pre ostatné druhy poľovných pozemkov vo výške X,- Eur/ha ročne. Tretí návrh predniesla I. nar. 31.01.1989 a to v znení - výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. sa stanovuje pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške XX,- Eur/ha ročne. Ďalšie návrhy neboli vznešené. Predsedajúci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dal hlasovať, a to v poradí od najvyššej ponúkanej ceny, teda ako o prvom sa hlasovalo o návrhu prednesenom I. uznesením č. X. v znení: Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. stanovenú pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške XX,- Eur/ ha ročne. Hlasovanie o uznesení č. 4: za 54,0265 %, proti 41,7381 %, zdržal sa 0,0055 %, uznesenie bolo schválené.

13. K tomuto bodu vzniesol N. námietku a žiadal, aby skrutátor prepočítal výsledok hlasovania o uznesení č. 4 aj vzhľadom ku skutočnej výmere poľovného revíru, nakoľko má za to, že toto hlasovanie nezodpovedá súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov pri skutočnej výmere. Na to skrutátor uviedol, že v prípade, ak by sa rátali percentá ku skutočnej výmere poľovného revíru, bola prítomnosť 86,3476 %, nebola by dosiahnutá nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov spoločného poľovného revíru Q., ale za návrh p. Vycudilovej by hlasovalo 48,711 %. Na základe premerania reálneho stavu (analýza vlastníckych vzťahov zhotovená spoločnosťou J., pri dodržaní opisu hraníc spoločného poľovného revíru Q. podľa rozhodnutia o uznaní poľovného revíru, skutočná výmera spoločného poľovného revíru Q. je 2.726,4348 ha. N.c na to požiadal, aby sa hlasovalo o všetkých návrhoch a aby sa výsledky prepočítali na skutočnú výmeru poľovného revíru. Zástupcovia Lesy Slovenskej republiky, š.p. a Slovenského

pozemkového fondu uviedli, že o iných návrhoch už hlasovať nemôžu, keď už hlasovali o najvyššej cene, na čo N. požiadal o prerušenie konania. Rokovanie bolo prerušené, neskôr sa v ňom však pokračovalo.

14. Z notárskej zápisnice v spojení s listinou prítomných vyplýva, že zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov osobne a zastúpení na základe platných plných mocí s výmerou X.XXX,XXXX ha., t.j. 95,7701 % z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Q. o výmere X.XXX,XX ha.. Žalobca LESY Slovenskej republiky, štátny podnik zastupoval 6XX,XXXX ha z celkovej výmery.

15. Uznesením č. 5 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Q. v prospech poľovníckej organizácie s názvom C. so G., v zmysle čoho užívanie spoločného poľovného revíru Q. v súlade s , a a nasl. o poľovníctve bude postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovníckej organizácii s názvom C. (hlasovanie: za 83,0412 %, proti 12,7289 %, nikto sa nezdržal, uznesenie bolo schválené).

16. V zmysle uznesenia č. 6 nebol schválený návrh na voľbu troch splnomocnencov D. (hlasovanie: za 12,7289 %, proti 41,7328 %, zdržal sa 41,3084 %, návrh nebol schválený).

17. V zmysle uznesenia č. 6 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo voľbu dvoch splnomocnencov v osobách D., ktorí budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru Q.. Zhromaždenie vlastníkov určilo splnomocnencom rozsah zastupovania nasledovne: splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať spoločne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej bude postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Q. v prospech poľovníckej organizácie s názvom C. spojená s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udelilo splnomocnencom spoločne splnomocnenie na podpísanie predmetnej žiadosti, na dojednanie, uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Q., prípadne jej dodatkov, na preberanie všetkých listín spojených s evidenciou predmetnej zmluvy určených aj do vlastných rúk, podávanie návrhov, opravných prostriedkov, prípadne na zrieknutie sa odvolaní, ako aj všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, postúpením užívania a s užívaním spoločného poľovného revíru Q. v prospech poľovníckej organizácie s názvom C. a to aj na také úkony, ktoré v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nemožno predvídať (hlasovanie: za 83,0412 %, proti 12,7289 %, nikto sa nezdržal, uznesenie č. 6 - určenie počtu a voľba dvoch splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania bolo schválené).

18. Z obsahu notárskej zápisnice tiež vyplýva, že v rámci diskusie Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Slovenský pozemkový fond a tiež MZ. požiadali o doručenie kópie zmluvy o užívaní poľovného revíru a notárskej zápisnice, a to ihneď po zaevidovaní zmluvy. N. opakovane vzniesol námietku a žiadal ju uviesť v notárskej zápisnici, že uznesenie o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. nebolo prijaté, nakoľko nedošlo k dohode o výške náhrady a žiadal prepočítať percentá vzhľadom ku skutočnej výmere poľového revíru, nie ku výmere uvedenej v rozhodnutí.

19. Z notárskej zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov aj z listiny prítomných vyplýva, že žalovaný 1/ I. sa zúčastnili predmetného zhromaždenia.

20. Splnomocnenci - žalovaní 1/ a 2/ I. podpísali dňa 20.04.2018 zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. v zmysle a nasl. o poľovníctve s užívateľom spoločného poľovného revíru - C. Predmetom zmluvy je postúpenie užívania spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v W. zo dňa 05.10.2006, zmeneného rozhodnutím Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici č. 1XXX/XXXX, XXXX/XXXX,XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

21. Výzvou zo dňa 01.07.2019 vyzval žalobca žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie škody vo výške X.XXX,XX Eur. Výzva bola žalovanému 1/ doručená dňa 04.07.2019 a žalovanému 2/ dňa 16.07.2019.

22. V zmysle článku IV. bodu 1 zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. zo dňa 20.04.2018, nakoľko nedošlo k inej dohode medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru č. XX s

názvom Q. a užívateľom poľovného revíru (budúcim užívateľom poľovného revíru), určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet náhrad za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri za 1 ha ročne v eurách, ktorý je v prílohe č. 2 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; čo predstavuje: a) za poľovné pozemky - les: X,XX Eur/X ha/X rok, b) za poľovné pozemky - pole: 0,. 23. Podľa článku IV bodu 2 predmetnej zmluvy, náhrada za užívanie poľovného revíru sa platí v ročných splátkach za príslušný kalendárny rok, resp. za jeho alikvótnu časť v prvom roku a poslednom roku platnosti zmluvy. Výška ročnej náhrady za užívanie poľovného revíru pre jednotlivých vlastníkov predstavuje súčin príslušnej sadzby náhrady za užívanie poľovného revíru uvedenej v ods. 1 tohto článku a prislúchajúcej výmery poľovných pozemkov (v ha) začlenených do poľovného revíru vo vlastníctve toho-ktorého vlastníka.

24. Podľa článku IV bodu 3 zmluvy, účastníci tejto zmluvy sa dohodli, že užívateľ poukáže za každý kal. rok užívania poľovného revíru náhradu vo výške podľa ods. 1, ods. 2 tohto článku na účet jednotlivých vlastníkov (správcov) poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q. do konca júna nasledujúceho kal. roka a to na základe písomnej výzvy vystavenej vlastníkom (správcom) poľovného pozemku obsahujúcou číslo účtu a variabilný symbol pre identifikáciu platby. Na základe pokynu obsiahnutého v písomnej výzve vlastníka (správcu) poľovného pozemku, podľa predchádzajúcej vety tohto bodu, môže byť náhrada za užívanie poľovného revíru uhradená aj v hotovosti z pokladne v sídle užívateľa. Nadobudnutie účinnosti tejto zmluvy oznámia do 120 dní od nadobudnutia jej účinnosti splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q., uvedení v čl. I. tejto zmluvy alebo užívateľ, verejnou vyhláškou v dotknutých obciach Q., ŠY. a to vyvesením na úradnej tabuli s výzvou, aby vlastníci (správcovia) poľovných pozemkov v lehote písomne oznámili užívateľovi číslo účtu a variabilný symbol pre identifikáciu platby za účelom výplaty ročnej náhrady za užívanie poľovného revíru, prípadne písomne oznámili, že ročná náhrada za užívanie poľovného revíru im má byť uhradená v hotovosti. V prípade, ak vlastník (správca) písomne oznámi že ročná náhrada za užívanie poľovného revíru má mu byť uhradená v hotovosti, vlastníkovi bude umožnené prevzatie náhrady za užívanie poľovného revíru z pokladne v sídle užívateľa poľovného revíru.

25. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

26. Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

27. Podľa , zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

28. Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

29. Podľa , pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

30. Podľa , plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

31. Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

32. Podľa , ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

33. Podľa , ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

34. Podľa , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

35. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

37. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

38. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

39. Podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumejú vlastníkmi spoločného poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír.

40. Podľa , zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

41. Podľa , zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

42. Podľa , prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

43. Podľa , na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

44. Podľa , zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

45. Podľa , o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa .

46. Podľa , užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa ,

c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

47. Podľa , zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

48. Podľa , zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

49. Podľa , dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.

50. Podľa , ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2.

51. Podľa , evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

52. Podľa , okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa .

53. Podľa o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa , a môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

54. Podľa o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.

55. Podľa o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Ak správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, nadobudne osoba, ktorá nie je správcom podľa prvej vety a nepožiada o trvalé vyňatie [], správa tohto majetku do jedného roka od nadobudnutia správy bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej

pôsobnosti ministerstva okrem vojenských lesov, ktorých správa bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Osoba, ktorá nie je správcom a nadobudla správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, je povinná najneskôr ku dňu prechodu správy vyhotoviť so správcom protokol o prechode správy lesného majetku vo vlastníctve štátu a bezodkladne ho zaslať ministerstvu.

56. Podľa , správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.

57. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.06.2017 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri č. XX s názvom Q., ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou a následne riadne zvolení zástupcovia vlastníkov pozemkov - žalovaní 1/ a 2/ I. podpísali zmluvu o užívaní spoločného poľovného revíru s C. Sporným medzi stranami bolo, či žalovaní mohli takúto zmluvu uzatvoriť, pričom sporná bola výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru. Žalovaní v podstate namietali platnosť uznesenia č. 4 prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktorým bola určená výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške XX,- Eur/ha ročne, keď tvrdili, že výška náhrady nebola schválená. Sporným tiež bolo, či žalobcovi skutočne vznikla škoda.

58. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal zaplatenia sumy 6.591,71 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie.

59. Súd konštatuje, že podstata tohto sporu sa týka prekročenia oprávnenia splnomocnenca (splnomocnencov) konať za splnomocniteľa. Preto súd oboznámil strany sporu, že vec právne posúdi podľa ( ). V záujme predísť prekvapivému súdnemu rozhodnutiu dal súd tiež sporovým stranám do pozornosti, že v obdobnej právnej veci už rozhodoval Okresný súd Lučenec a v tejto veci vyslovil svoj právny názor aj odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. -379 zo dňa 08.10.2020.

60. V nadväznosti na uvedené sa súd nestotožnil s názorom žalovaných 1/ a 2/, že ako splnomocnenci v súdenej veci konali v zmysle zákona a udeleného plnomocenstva zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov vo veci uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z notárskej zápisnice napísanej na T. dňa 17.07.2017, osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri č. XX s názvom Q., vyplýva, že predmetom tohto zhromaždenia bolo schválenie výšky náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru č. XX s názvom Q., rozhodnutie o spôsobe užívania poľovného revíru spojené s voľbou splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vlastníkov vo veci užívania spoločného poľovného revíru a schválenie rozsahu zastupovania vlastníkov. Uznesením č. 4 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q. stanovenú pre všetky druhy poľovných pozemkov vo výške XX,- Eur/ha ročne. Predsedajúci N. predniesol návrh zvolávateľov o užívateľovi spoločného poľovného revíru Q. v prospech poľovníckej organizácie C., pričom uznesením č. 5 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Q. v prospech Poľovníckeho spolku Tavaszó aj schválilo. Uznesením č. 6 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo voľbu troch splnomocnencov (D.), pričom následne uznesením č. 6 schválilo voľbu dvoch splnomocnencov, a to D. (žalovaného 2/) a I. (žalovaného 1/), ktorým, okrem iného, udelilo splnomocnenie na dojednanie, uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Q. prípadne jej dodatkov, ako aj na všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, postúpením užívania a s užívaním spoločného poľovného revíru Q. v prospech poľovníckej organizácie s názvom C.. Pri všetkých právnych úkonoch boli splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov oprávnení konať spoločne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy

na úseku poľovníctva, predmetom ktorej je postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Q. v prospech C.

61. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa osobne zúčastnili aj žalovaní 1/ a 2/, ako vyplýva z notárskej zápisnice aj z listiny prítomných, a teda im bolo známe prijaté uznesenie, ktorými bola schválená výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Q.. Toto uznesenie boli aj pre nich záväzné. Z takto zisteného stavu veci potom jednoznačne vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli oprávnení na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Q. a zmluvy o postúpení užívania spoločného poľovného revíru Q.. za podmienok dohodnutých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 20.06.2017, aj keď táto skutočnosť expressis verbis z rozsahu splnomocnenia nevyplýva.

62. Súd sa nestotožňuje s názorom ani postupom žalovaných, ktorí mali za to, že výška náhrady na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nebola schválená a preto postupovali pri určení náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru podľa sadzobníka na výpočet nájomného. Pokiaľ žalovaní ako splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov boli toho názoru, že pri hlasovaní o výške náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru sa vychádzalo z nesprávnej výmery revíru, ktorá skutočnosť mohla mať vplyv na výsledok hlasovania a platnosť uznesenia a teda že náhrada za užívanie vo výške XX,- Eur/ha ročne podľa ich názoru nebola schválená, resp. že uznesenie č. 4 nebolo schválené (aj s ohľadom na stanovisko Národného lesníckeho centra, ktoré si nechali vypracovať), bolo povinnosťou splnomocnencov upozorniť na túto skutočnosť vlastníkov poľovných pozemkov a umožniť im uzavretie inej dohody v súlade s ustanovením medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom spoločného poľovného revíru, pričom nie je vylúčená ani tá možnosť, že vlastníci spoločného poľovného revíru určia iného budúceho užívateľa poľovného revíru, ktorý rešpektuje nimi schválenú výšku náhrady za užívanie poľovného revíru. Žalovaní preto porušili právnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia a prekročili svoje oprávnenie vyplývajúce im z plnomocenstva.

63. Podľa , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

64. Z normatívneho znenia tohto ustanovenia možno dovodiť, že sa vzťahuje na prípady, kedy splnomocniteľ udelil splnomocnencovi oprávnenie zastupovať, splnomocnenec konal na základe platného plnomocenstva, ale rozsah oprávnenia zastupovať bol konaním splnomocnenca prekročený. V týchto prípadoch je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Schválenie môže byť: a) výslovné, b) konkludentné (napr. splnomocniteľ plní zmluvu uzatvorenú splnomocnencom pri prekročení rozsahu oprávnenia zastupovať), alebo c) schválenie je založené fikciou - nevyvrátiteľnou domnienkou, podľa ktorej ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Zákon zakladá nevyvrátiteľnú domnienku konkludentného schválenia. Pre záver o právnych dôsledkoch uvedeného konania je potrebné posúdiť aj včasnosť takéhoto konania (alebo nečinnosti), pričom význam má činnosť (nečinnosť) „bez zbytočného odkladu“.

65. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ splnomocnenci prekročili svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, tak ako to tvrdil žalobca v konaní, bol splnomocniteľ týmto prekročením viazaný len v tom prípade, pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenci konali (v tomto prípade C., svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel (po doručení zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru žalobcovi), platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil. Pokiaľ ho však schválil, treba mať za to, že ku žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo.

66. Žalobca sa súdnom pojednávaní potvrdil, že nesúhlas s prekročením oprávnenia zo strany žalovaných neoznámil C. a uviedol, že sa so svojím nárokom na náhradu škody obrátil priamo na splnomocnencov, aj to s časovým odstupom viac ako rok. Vzhľadom na uvedené teda platí fikcia, že prekročenie oprávnenia žalobca schválil a preto nemohla na jeho strane vzniknúť žiadna škoda. Z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

67. Záverom súd uvádza, že z dôvodu hospodárnosti sa ďalšími skutočnosťami uvádzanými stranami sporu nezaoberal, keďže tieto boli pre výsledok sporu bez právneho významu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (k tomu ÚS SR sp. zn. , , , , , ).

68. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

70. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a . Žalovaní 1/ a 2/ mali v spore plný úspech, preto majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).