Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/32/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: A. republika, L. SR, š. p., T.: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX K. K., G. A. 8, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX P., E. XX, štátny občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Matalom, advokátska kancelária 984 01 Lučenec, M. Rázusa 19, IČO: 42 306 141, o zaplatenie 29.158,44 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 19. 02. 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol v konaní žalovaný.

2. Žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda - ušlý zisk na základe nasledovne tvrdeného skutkového stavu: Žalovaný je fyzickou osobou a bol na základe o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR E., konaného dňa 30. 05. 2014, zvolený ako splnomocnenec na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov Uznesením č. 7 aj na podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru E.. Na uvedenom valnom zhromaždení vlastníci poľovných pozemkov určili Uznesením č. 4 výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru E. pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne. Žalovaný za vlastníkov poľovných pozemkov PR E. uzatvoril dňa 18. 12. 2014 zmluvu o užívaní poľovného revíru E. s Poľovníckym združením E. pri Obecnom úrade E., ktorý bol vlastníkmi poľovníckych pozemkov určený Uznesením č. 5 na valnom zhromaždení za užívateľa poľovného revíru E.. Žalovaný v rozpore s uznesením č. 4 podpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru E., v ktorej je výška náhrady uvedená v článku IV. bode 4.2 vo výške 1,23 € ročne za ha lesnej pôdy. Žalovaný bol podľa názoru žalobcu povinný postupovať, vypracovať a podpísať návrh Zmluvy o užívaní poľovného revíru E. v súlade s prijatými uzneseniami vlastníkmi poľovných pozemkov. Žalobca ušlý zisk vypočítal ako rozdiel medzi výškou náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru E. pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne, na ktorej cene sa dohodli vlastníci poľovných pozemkov na valnom zhromaždení a sumou 1,23 € ročne za ha lesnej pôdy, a to za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2019 (bez uvedenia výmery), teda ako rozdiel medzi sumou 10.587,67 € a sumou 868,19 € x 3 (za tri roky). Podľa názoru okresného súdu uplynutie premlčacej doby na uplatnenie si práva na náhradu škody sa neviaže na splatnosť náhrady hradenej na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru, premlčanie práva žalobcu na zaplatenie ušlého zisku v zmysle nastáva uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá je dvojročná a začína plynúť momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o tom, že mu vzniká škoda vo forme ušlého zisku, dozvedel už doručením zmluvy o užívaní poľovného revíru, z ktorej mohol zistiť výšku rozdielu pôvodne požadovanej odplaty a odplaty zazmluvnenej tak, ako ju zástupca vlastníkov

podpísal. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá doručením predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru začiatkom roka 2015 a vedel aj o tom, kto škodu spôsobil. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 20. 06. 2019, dvojročná premlčacia lehota uplynula v roku 2017 a nie je podstatné, ktorým dátumom sa tak stalo, lebo keby sa tak aj udialo k 31. 12. 2015, tak premlčacia lehota by uplynula najneskôr 31. 12. 2017 a nárok žalobcu je potom v celosti premlčaný. Keďže škoda vznikla podpisom zmluvy o užívaní poľovného revíru E. dňa 18. 12. 2014, uplynula aj objektívna trojročná premlčacia lehota dňa 18. 12. 2017, a teda aj dvojročná subjektívna lehota by uplynula najneskoršie týmto termínom, keďže subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty.

3. Okresný súd teda žalobu zamietol z dôvodu premlčania práva žalobcu a na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Nestotožnil sa s právnym posúdením začiatku plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty súdom. Tvrdil, že ušlý zisk je kategória predstavujúca to, o čo by sa majetok žalobcu rozmnožil. V danej veci by sa nerozmnožil v deň uzatvorenia zmluvy, ale by sa postupne rozmnožoval po dobu platnosti zmluvy vždy v deň splatnosti. Nárok na ušlý zisk si môže žalobca uplatňovať len vtedy, kedy by ho pri normálnom a bežnom behu udalostí dosiahol, teda v deň splatnosti náhrady za užívanie poľovného revíru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. 02. 2009 sp. zn. , v zmysle ktorého rozhodnutia pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Z hľadiska ust. nemožno totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, lebo by tak objektívne premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05. 02. 2009 sp. zn. , na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Žalobca nesúhlasil ani so závermi okresného súdu, že prijaté uznesenia na valnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR E. konaného dňa 30. 05. 2014 sú zmätočné, že viac ako štyri roky nekonal, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný bol zaviazaný zaplatiť škodu. Rozsudok okresného súdu žiadal buď zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k rozsudku uviedol, že považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Podľa jeho názoru žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdil, že žalovaný nepristúpil priamo bez ďalšieho k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 18. 12. 2014, ale až potom, keď zástupca Poľovníckeho združenia E. pri Obecnom úrade so sídlom v E. nesúhlasil s písomným návrhom na uzavretie zmluvy za užívanie poľovného revíru E. s náhradou za užívanie poľovného revíru určenou pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky určenou vo výške 5,- €/ha ročne, pričom k určeniu ceny náhrady došlo v súlade s ust. § 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve. Žalovaný nedostal pokyn od vlastníkov pozemkov uzatvoriť zmluvu s výškou náhrady v článku 4.2 zodpovedajúcemu Uzneseniu č. 4. Išlo len o návrh výšky náhrady, avšak keďže nedošlo k dohode, došlo k určeniu ceny náhrady v súlade s ust. § 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve. Uznesením č. 4 bola odsúhlasená určitá odplata za užívanie pozemkov, následne bolo prijaté Uznesenie č. 5 o tom, že sa uzatvorí zmluva s Poľovníckym združením E., ohľadom ktorého ani nebolo zistené, či takúto sumu bude akceptovať a následne bolo zamietnuté uzatvorenie zmluvy so subjektom, ktorý ponúkol najvyššiu sumu

- poľovnícky spolok T. (uznesenie č. 6) a zároveň bolo prijaté uznesenie, ktorým bol žalovaný zvolený ako jeden z dvoch splnomocnencov s oprávnením konať samostatne bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalovaný bol splnomocnený zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru E. s PZ E. bez bližšieho určenia náležitostí tejto zmluvy, resp. pokynov, a teda aj bez určenia výšky náhrady za užívanie poľovného revíru E..

6. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania ( á contrario ) a rozsudok okresného súdu podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

7. Okresný súd v konaní skúmal, či v súdenej veci boli splnené podmienky na priznanie náhrady škody v zmysle príslušných ustanovení . Konštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie. Odvolací súd sa nestotožnil so stanoviskom okresného súdu, že žalovaný ako splnomocnenec v súdenej veci konal v zmysle zákona a udeleného plnomocenstva zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov vo veci uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z notárskej zápisnice napísanej na mieste samom na Obecnom úrade E., E. XXX, dňa 30. 05. 2014, o osvedčení priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v PR E., na ktorom ako jeden z bodov programu (bod 3.) bolo schválenie výšky náhrady za užívanie poľovného revíru E. a rozhodnutie o spôsobe užívania poľovného revíru E. spojené s voľbou splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vlastníkov vo veci užívania poľovného revíru E. a schválenie rozsahu zastupovania tak, aby užívateľom poľovného revíru E. sa stal subjekt, ktorý ponúkne najvyššiu náhradu formou licitácie, ktorý o to požiadal „na dnešnom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov“. Na valnom zhromaždení predsedajúci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov predniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie poľovného revíru E. bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha ročne a pre poľnohospodárske pozemky vo výške 1,- €/ ha ročne. Na to T.. M. M. predniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie poľovného revíru E. bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a 5,- €/ha pre poľnohospodárske pozemky. Uznesením č. 3 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo navrhovanú výšku náhrady stanovenú pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky 1,- €/ha ročne, Uznesením č. 4 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo výšku náhrady za užívanie poľovného revíru E. stanovenú pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne. Ing. M. predniesol návrh na schválenie postúpenia užívania poľovného revíru E. v prospech poľovníckeho spolku T., avšak Uznesením č. 5 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo postúpenie užívania poľovného revíru E. v prospech poľovníckeho združenia E. pri Obecnom úrade E.. Uznesením č. 6 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo postúpenie užívania poľovného revíru E. v prospech poľovníckeho spolku T.. Uznesením č. 7 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo voľbu dvoch splnomocnencov, a to Z. Z. (žalovaného) a M.. M. Z., ktorým, okrem iného, udelilo splnomocnenie na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru E., prípadne jej dodatkov, ako aj na všetky právne úkony spojené s postúpením užívania poľovného revíru E. v prospech Poľovníckeho združenia E. pri Obecnom úrade E.. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa osobne zúčastnil aj žalovaný, a teda boli mu zrejmé a jasné prijaté uznesenia, ktorými bola schválená výška náhrady za užívanie poľovného revíru E. a bolo schválené postúpenie užívania poľovného revíru E. na Poľovnícke združenie E. pri Obecnom úrade so sídlom E.. Tieto uznesenia boli aj pre neho záväzné. Z takto zisteného stavu veci potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol oprávnený na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru E. a zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru E. Poľovníckemu združeniu E. pri Obecnom úrade so sídlom E. za podmienok dohodnutých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 30. 05. 2014, aj keď táto skutočnosť expresis verbis z rozsahu splnomocnenia nevyplýva.

8. Podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2. Pokiaľ Poľovnícke združenie E. pri Obecnom úrade so sídlom E. odmietlo podpísať zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru za náhradu pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne, bolo povinnosťou splnomocnenca umožniť vlastníkom poľovných pozemkov uzavretie inej dohody v súlade s ust. medzi vlastníkmi poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, pričom nie je vylúčená ani tá skutočnosť, že vlastníci poľovného revíru určia iného budúceho užívateľa poľovného revíru, ktorý rešpektuje nimi schválenú výšku náhrady za užívanie poľovného revíru. Žalovaný preto porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. Zákona o poľovníctve a prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z plnomocenstva.

9. Podľa ust. , ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva (ktorú skutočnosť tvrdil v konaní aj samotný žalobca), je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj

nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

10. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, tak ako to tvrdil žalobca v konaní, bol splnomocniteľ týmto prekročením viazaný len v tom prípade, pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal (v súdenej veci Poľovníckemu združeniu E. pri Obecnom úrade so sídlom E.), svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel (po doručení notárskej zápisnice NZ XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX spísanej notárom B.. M. B. dňa 30. 05. 2014 žalobcovi), platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil. Pokiaľ ho však schválil, treba mať za to, že ku žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo.

11. Okresný súd mal za to, že žalovaný svoje oprávnenia zo splnomocnenia neprekročil, preto nevykonal dokazovanie o tom, či splnomocniteľ toto prekročenie schválil, prípadne, či oznámil Poľovníckemu združeniu E. pri Obecnom úrade E. svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, a teda či platí, že prekročenie schválil alebo nie. Vykonanie dokazovania ohľadom tejto skutočnosti presahuje rámec odvolacieho konania, dokazovanie v tomto smere bude musieť vykonať súd prvej inštancie, pretože pokiaľ by platilo, že splnomocniteľ prekročenie oprávnenia splnomocnenca schválil, prípadne, ak by platilo, že prekročenie schválil, nemohla by na strane žalobcu vzniknúť žiadna škoda, a táto potom by sa ani nemohla premlčať. Bude úlohou okresného súdu v tomto smere doplniť dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu.

12. Od rozhodnutia vo veci samej je závislý aj výrok o náhrade trov konania, a keďže krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej zrušil, zrušil aj výrok rozsudku o náhrade trov konania. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).