Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: Ing. J.V.C., súkromná firma, J.M.,

IČO: X., zast. Mgr. M.P., advokátom, M.M.P. proti ţalovanému: M., N.S.M., IČO: X., zast.

JUDr. M.K., advokátom, V.T.Ţ., o náhradu škody 332 045,13 eur (10 003 191,50 Sk)

s prísl., na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa 15.10.2009, č. k.

-132, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline zo dňa 15.10.2009, č. k. -132 z a m i e t a.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom medzitýmny rozsudok Okresného súdu

Martin, č. k. -72 zo dňa 20.10.2008 vo výroku, ţe právny základ ţalovaného

nároku je opodstatnený v celom rozsahu zmenil tak, ţe právny základ nároku ţalobcu

na náhradu škody v prejednávanej veci je daný ako nepremlčaný za obdobie od 16.11.2003

do 26.07.2007.

Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Martin, č. k. -72 zo dňa

20.10.2008 vo výroku, ţe o výške nároku a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom

rozhodnutí, potvrdil.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia medzitýmnym rozsudkom okresný súd rozhodol,

ţe právny základ ţalovaného nároku je opodstatnený v celom rozsahu. Samostatným výrokom

uviedol, ţe o výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

V odôvodnení okresný súd uviedol, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola dňa 4.2.1994

uzavretá podľa a nasl. zmluva o uzavretí budúcej zmluvy

(č. l. 9 spisu). V zmysle tejto zmluvy mal ţalovaný ako povinná osoba po nadobudnutí

vlastníctva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným v čl. I. zmluvy o budúcej zmluve,

za podmienok v zmluve uvedených, odpredať tieto ţalobcovi ako oprávnenej osobe v podiele

1/2. Podľa čl. I. zmluvy o budúcej zmluve, predmetom budúcej kúpnej zmluvy mali byť

nehnuteľnosti, a to bývalá kotolňa č. súpisné 54, postavená na parcele KN č. 183/15

a pozemok parcela KN č. 183/15, zastavaná plocha o výmere 2685 m2. Súd mal za to,

ţe účastníci prejavili vôľu uzavrieť túto zmluvu v zmysle ust. § 289 a nasl. Obchodného

zákonníka, a preto posudzoval aj vzťahy z nej vzniknuté ako nárok ţalobcu na náhradu škody,

vzniknutej porušením povinností z tejto zmluvy, ktorý si uplatnil ţalobným návrhom.

Ţalovaným vznesenú námietku premlčania proti nároku ţalobcu na náhradu škody hodnotil

podľa ustanovení . Podľa čl. VI. Zmluvy o budúcej zmluve mala byť

kúpna zmluva uzavretá do 60 dní od oznámenia ţalovaného, ţe bol vykonaný vklad

vlastníckeho práva v jeho prospech na Správe katastra M. k budove bývalej kotolne

č. súpisné 54 spolu s pozemkom. Ţalovaný mal oznámiť zavkladovanie nehnuteľnosti

písomne ţalobcovi a ţalobca podľa čl. VI zmluvy o budúcej zmluve mal v lehote do 15 dní

od doručenia tohto oznámenia doručiť ţalovanému ako povinnej osobe písomnú výzvu

v zmysle na uzavretie kúpnej zmluvy. V opačnom

prípade záväzok ţalovaného uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu zaniká podľa § 292 ods. 3

. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, ţe ţalovaný oznámil

ţalobcovi dňa 24.7.1996 skutočnosť zavkladovania nehnuteľnosti v jeho prospech a ţalobca

ako oprávnená osoba v lehote 15 dní poţiadal 1.8.1996 ţalovaného o uzavretie kúpnej

zmluvy. V zmysle čl. VI. zmluvy o budúcej zmluve bol ţalovaný povinný v lehote 60 dní

od oznámenia zavkladovania predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností uzavrieť

so ţalobcom kúpnu zmluvu na vyššie uvedené nehnuteľnosti v podiele 1/2 pre ţalobcu.

Táto lehota ţalovanému uplynula 22.9.1996.

Podľa názoru odvolacieho súdu, podstatným pre posúdenie, či je daný základ

uplatneného ţalobného nároku o náhradu škody v celom rozsahu alebo len sčasti, bolo

vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej ţalovaným.

Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal proti ţalovanému nároku na náhradu škody

za obdobie od 16.11.1997 do 26.07.2007, kedy sa stal vlastníkom nehnuteľností podľa kúpnej

zmluvy zo dňa 26.06.2007, uzavretej na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 4.2.1994.

Ţalobca v ţalobe pod bodom 5.2, 5.3 sa domáhal náhrady škody v podobe ušlého zisku

z titulu neplatenia nájomného zmluvne dohodnutým nájomcom za dobu od 16.11.1997

do 26.07.2007 pri dohodnutej výške mesačného nájomného 3 048,65 eur (91 843,50 Sk),

čo za uvedené obdobie predstavuje sumu 153 767,22 eur (4 632 391,50 Sk) a náhrady škody

- ušlého zisku z titulu nemoţnosti podnikateľsky zhodnotiť finančné prostriedky získané

z nájomného, a to zo sumy 153 767,22 eur (4 632 391,50 Sk), čo s odkazom na aplikáciu

ust. predstavovalo sumu 178 277,89 eur (5 370 800 Sk),

súčtom náhrada škody 332 045,13 eur (10 003 191,50 Sk). Základ ţalobcom vymedzeného

nároku na náhradu škody predstavovalo nájomné, ktoré mal dohodnuté ako budúci

prenajímateľ so S., s. r. o. ako budúcim nájomcom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy zo dňa 1.9.1996 a nemoţnosť zhodnotenia finančných prostriedkov získaných

z nájomného.

Odvolací súd vychádzal z ust. § 398 Obch. zák. a nesúhlasil s názorom okresného

súdu, ţe štvorročná subjektívna premlčacia doba na náhradu škody začala ţalobcovi plynúť

aţ doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa

14. júna 2006, a to odo dňa 23.10.2006. Krajsky súd sa nestotoţnil s konštatovaním

okresného súdu, ţe ţalobca získal vedomosť o škode aţ doručením tohto rozsudku

najvyššieho súdu, t. z. dňa 23.10.2006, ako aj ţe aţ týmto dňom získal vedomosť o tom,

kto za túto škodu zodpovedá, t. z. kto je povinný ju nahradiť. Podľa odvolacieho súdu

pre začiatok plynutia premlčacej lehoty nie je určujúce, aby bol známy presný rozsah a výška

škody, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre moţnosť uplatnenia si škody na súde.

Prebiehajúce konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

nemalo vplyv na tú skutočnosť, ţe ţalobca mal vedomosť o porušení povinnosti zo strany

ţalovaného na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 4.2.1994, a to povinnosti

ţalovaného uzavrieť so ţalobcom kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti najneskôr ku dňu

22.9.1996. Rovnako tak mal ţalobca vedomosť o tom, ţe v dohodnutom čase,

a to s účinnosťou od 3.1.1997 nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy so spoločnosťou S., s. r.

o. a ţe v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy mu vznikala škoda v podobe ušlého zisku

tak, ako ju vymedzil v podanej ţalobe z 15.11.2007. Tieto skutočnosti boli ţalobcovi známe

uţ pred doručením rozsudku najvyššieho súdu pod sp. zn. zo dňa 14. júna 2006.

Ţalobca navyše vzhľadom na zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 1.9.1996 (č. l. 70, 71

spisu) poznal i výšku škody a túto si mohol kedykoľvek vyčísliť konkrétnou sumou.

Vzhľadom na uvedené ţalobca mal vedomosť o škode a o škodcovi z uzavretej zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.2.1994 (č. l. 9 aţ 12 spisu)

a zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 1.9.1996 (č. l. 70, 71 spisu), preto ţalobcovi

nezačala plynúť štvorročná subjektívna premlčacia doba štyroch rokov aţ od doručenia

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. júna 2006.

Odvolací súd konštatoval, ţe boli preukázané všetky právne predpoklady

zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú škodu, vyplývajúce z ust. § 373 a nasl. Obchodného

zákonníka, a to 1/ porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaným, ktorá vyplývala zo zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.2.1994, keď ţalovaný najneskôr ku dňu 22.9.1996

neuzavrel so ţalobcom kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, 2/ vznik škody - v rovine ušlého

zisku na nájomnom a nemoţnosti finančného zhodnotenia nájomného s odkazom na zmluvu

o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 1.9.1996, ktorý by ţalobca ako poškodený dosiahol, pokiaľ

by nenastala škodová udalosť, resp. porušenie zmluvnej povinnosti ţalovaným 3/, súčasne

bola daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti ţalovaným, vyplývajúca

zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 4.2.1994 a vznikom škody vo forme ušlého

zisku, ktorá vznikla následkom porušenia zmluvnej povinnosti ţalovaného, keď neuzavretím

kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti so ţalobcom tento nemohol disponovať s predmetnými

nehnuteľnosťami za účelom prenechania ich do nájmu budúcemu nájomcovi - spoločnosti S.,

s. r. o.

Na základe vyššie uvedeného zhodnotenia a právneho posúdenia, objektívna

premlčacia doba desaťročná a subjektívna štvorročná premlčacia doba začali plynúť súčasne,

pričom tieto premlčacie doby vzhľadom na samostatne sa opakujúce vymáhateľné nároky

na náhradu jednotlivých škôd, závislých od termínov splátok mesačného nájomného, plynuli

pri kaţdom z týchto nárokov samostatne, a to od splatnosti kaţdého mesačného nájomného,

preto nárok ţalobcu na náhradu škody nebol premlčaný za obdobie od 16.11.2003

do 26.07.2007 pri podaní ţaloby na súd dňa 16.11.2007. Odlišné právne posúdenie plynutia

subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pri uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany

krajského súdu sa premietlo do zmeny medzitýmneho rozsudku okresného súdu tak,

ţe právny základ nároku ţalobcu na náhradu škody v prejednávanej veci je daný

ako nepremlčaný za obdobie od 16.11.2003 do 26.07.2007. Krajský súd bol toho názoru,

ţe pri formulácii zmeneného medzitýmneho rozsudku okresného súdu, v časti právneho

základu ţalobného nároku, bolo akceptované ust. ,

keď premlčaním právo na náhradu škody nezaniká, nemoţno ho však priznať alebo uznať

súdom, ak povinná osoba, a to ţalovaný, vzniesol námietku premlčania, ktorá bola uznaná

ako dôvodná za obdobie uplatneného nároku na náhradu škody od 16.11.1997 do 15.11.2003.

Účinky dôvodnej námietky premlčania vyplývajúce z ust. § 388 ods. 1 Obchodného

zákonníka boli premietnuté do výroku rozsudku krajského súdu, podľa ktorého právny základ

nároku ţalobcu na náhradu škody v prejednávanej veci je daný ako nepremlčaný za obdobie

od 16.11.2003 do 26.07.2007.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa zmenil,

podal ţalobca dovolanie a navrhol, aby ho dovolací súd zrušil, vyslovil právny názor v súlade

s ním uvádzanými argumentmi a s rozhodnutím súdu l. stupňa a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania oprel o ust. a odôvodnil nesprávnym

právnym posúdením veci aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne právne posúdenie veci.

Pochybenie odvolacieho súdu vidí v jeho úsudku, ţe štvorročná subjektívna

premlčacia doba na náhradu škody nezačala ţalobcovi plynúť aţ doručením rozsudku

Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.06.2006, sp. zn. , a to dňa 23.10.2006.

Zdôrazňuje pritom, ţe v konaní pred Okresným súdom v Martine sa sporové strany

stotoţnili s termínom dozvedenia sa o škode dňa 23.10.2006. Uvádza, ţe z tohto dôvodu

v konaní na Okresnom súde v Martine, ani na odvolacom súde sa nevykonávalo ďalšie

dokazovanie o tejto skutočnosti. Nevidí dôvod, aby odvolací súd rozhodoval v rozpore

s prejavenou vôľou účastníkov konania, ktorá je podľa neho relevantná aj pre význam

námietky premlčania. Tvrdí, ţe súd nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy ísť nad rámec vôle

účastníka, ktorý ju vzniesol.

Uvádza tieţ, ţe ţalovaný uţ v r. 1996 podal ţalobu na určenie neplatnosti uvedenej

Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú neskôr zmenil na ţalobu o zániku záväzku ţalovaného

z uvedenej zmluvy a súd l. stupňa i odvolací súd mu právoplatným rozsudkom vyhoveli.

Z tejto skutočnosti vyvodzuje, ţe ţalobca nemohol jednoznačne vedieť ani preukázať, ţe mu

vznikla nejaká škoda.

Poukazuje ďalej na obsah svojej ţaloby o určenie obsahu kúpnej zmluvy, podanej

na Okresnom súde v Martine dňa 23.9.1994, kde uviedol, ţe si vyhradzuje uplatniť právo

na náhradu škody, čo podľa neho jednoznačne vyjadruje jeho stav právnej neistoty o vzniku

škody.

Dovolací súd po zistení, ţe dovolanie ţalobcu v časti, ktorej sa týka, je prípustné

podľa , prejednal ho podľa bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd zmenil medzitýmný rozsudok súdu l. stupňa

vo výroku, ţe právny základ ţalovaného nároku je opodstatnený v celom rozsahu tak,

ţe právny základ nároku ţalobcu na náhradu škody v prejednávanej veci je daný

ako nepremlčaný za obdobie od 16.11.2003 do 26.07.2007.

Podľa názoru odvolacieho súdu, podstatným pre posúdenie, či je daný základ

uplatneného ţalobného nároku na náhradu škody v celom rozsahu alebo len sčasti,

je vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej ţalovaným. Odvolací súd pritom vychádzal

z ust. 388 ods. 1 Obch. zák. a zo skutočnosti, ţe ţalovaný vzniesol námietku premlčania

vo svojom vyjadrení k ţalobe (čl. 40).

Odvolací súd zo ţalobného návrhu konštatoval, ţe ţalobca odvodzoval svoj nárok

na náhradu škody od nájomného, ktoré dohodol ako budúci prenajímateľ so S., s. r. o. ako

budúcim nájomcom v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy

zo dňa 1.9.1996 a nemoţnosti zhodnotenia finančných prostriedkov získaných z nájomného

o skutočnosti, ţe ţalovaný nesplnil zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 4.2.1994.

Z aplikácie ust. § 398 Obch. zák. na takto ţalobcom vymedzený nárok na náhradu škody voči

povinnému na jej náhradu vyvodil názor, ţe štvorročná premlčacia doba na náhradu škody

začala plynúť najneskôr dňa 22.9.1996, keď ţalovaný neuzavrel so ţalobcom kúpnu zmluvu

na nehnuteľnosti, hoci to bol povinný podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve najneskôr

do tohto dňa urobiť. Keďţe ţalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne, odvolací súd

usúdil, ţe uplatnený nárok na náhradu škody za obdobie od 16.11.1997 do 15.11.2003

je premlčaný.

Nesúlad medzi názorom odvolacieho súdu a dovolateľa ohľadne začiatku plynutia

premlčacej doby vyplýva predovšetkým z odlišnej interpretácie a následnej aplikácie

ust. § 398 ods. 1 veta po bodkočiarku Obch. zák., konkrétne výrazu, „keď sa poškodený

dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, ktorý je povinný na jej náhradu.“

Súd l. stupňa aj dovolateľ interpretujú citovaný výraz ako „preukázateľne dozvedel“

a vychádzajúc z tejto interpretácie potom určujú ako začiatok plynutia premlčacej doby

aţ doručenie rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2006, sp. zn. .

Dovolateľ tvrdí, ţe keďţe dovtedy nebolo jednoznačne preukázané porušenie relevantnej

povinnosti ţalovaným, nebola splnená jedna zo základných podmienok uplatnenia nároku

na náhradu škody, ktorou je porušenie povinnosti subjektom práva, takţe neexistovala

preukázaná vedomosť ţalobcu o vzniku škody.

Je nesporné, ţe súd l. stupňa i dovolateľ pri tomto výklade cit. ust. § 398 ods. 1

Obch. zák. vychádzajú z prvej časti citátu, teda z výrazu „keď sa poškodený dozvedel“

a pripisujú rozhodujúci význam subjektívnemu prístupu poškodeného k dozvedeniu sa.

Naproti tomu odvolací súd berie do ohľadu aj časť výrazu „mohol dozvedieť“, čo je nesporne

prístup objektívny, a teda podľa názoru dovolacieho súdu správny. Pri aplikáciu tohto výkladu

ust. § 398 ods. 1 Obch. zák. a zohľadnení skutočnosti, ţe ţalobca uzavrel zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve so ţalovaným dňa 4.2.1994 a ţe ţalobca uzavrel zmluvu o budúcej nájomnej

zmluve so spoločnosťou S., s. r. o. dňa 1.9.1996, pričom v tejto zmluve bolo dohodnutá aj

presná výška budúceho mesačného nájomného, odvolací súd podľa názoru dovolacieho súdu

správne uzavrel, ţe sa ţalobca o splnení podmienok na účinné uplatnenie nároku na náhradu

škody voči ţalovanému dozvedel, resp. mohol dozvedieť skôr,

ako to uznáva ţalobca.

Ďalší nesúlad v názore odvolacieho súdu a dovolateľa sa týka pôsobnosti ţalovaným

vznesenej námietky premlčania. Ţalobca totiţ v dovolaní zastáva názor, ţe v konaní pred

Okresným súdom v Martine sa sporové strany stotoţnili o termíne dozvedenia sa o škode

na dni 23.10.2006. Na dôkaz cituje z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Martine,

č. k. -72 „Súd mal v konaní preukázané, ţe ţalobca získal vedomosť o škode

aţ doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR dňa 23.10.2006. Tieto skutočnosti, ţe ţalobca

získal vedomosť o škode aţ doručením rozsudku Najvyššieho súdu SR, uznal aj ţalovaný

v prednese vykonanom na pojednávaní dňa 20.10.2008.“ Z tejto skutočnosti dovolateľ

odvodzuje svoj názor, ţe odvolací súd nebol oprávnený tento prejav vôle účastníka, ktorý

vzniesol námietku premlčania, nerešpektovať a usúdiť, ţe začala plynúť 16.11.1997, teda

skôr.

Tento dovolateľov názor nie je podloţený znením ţiadneho ustanovenia zákona,

ani dovolateľ sa v tejto súvislosti na ţiadne neodvoláva. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je

správny.

Predovšetkým ust. § 388 ods. 1 Obch. zák. jednoznačne prikazuje súdu, ţe právo

na plnenie povinnosti druhej strany nemôţe súd priznať alebo uznať, ak povinná osoba

namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Autori komentára k Obchodnému

zákonníku z. r. 2006, Patakyova a kol., str. 712 uvádzajú; „keďţe pri práve vzniesť námietku

nehovoríme o práve zo záväzkového vzťahu, ani v majetkovom práve, toto právo

sa nepremlčuje a nie je moţné sa ho ani platne vzdať“.

Isté oprávnenie účastníka, ktorému zákon priznáva právo vzniesť námietku

premlčania, vymedziť zákonom stanovenú náplň tohto práva, upravuje jednoznačne ust. § 401

Obch. zák., ktoré mu umoţňuje, aby písomným vyhlásením druhej strane predlţil premlčaciu

dobu.

V rozhodovanom prípade ţalovaný moţnosť danú mu cit. ustanovením nevyuţil.

Z uvedeného treba konštatovať, ţe dovolateľov názor, podľa ktorého ţalovaný prejavil

vôľu uznať ako termín dozvedenia sa o škode aţ deň 23.10.2006 a súd mal tento jeho prejav

vôle rešpektovať, je v rozpore s cit. ust. § 398 ods. 1 Obch. zák., ktorý súdu prikazuje

nepriznať plnenie druhej strane, ak vzniesla námietku premlčania. Spomenutý dovolateľov

názor je tieţ v rozpore s cit. ust. § 401 Obch. zák., ktorý striktne upravuje formu, ako môţe

strana, ktorej právo sa premlčuje, predĺţiť premlčaciu dobu.

Pokiaľ dovolateľ odvodzuje svoj názor od skutočnosti, ţe na pojednávaní dňa

20.10.2008 ţalovaný uznal, ţe ţalobca získal vedomosť o škode aţ doručením rozsudku

Najvyššieho súdu SR dňa 23.10 2006, čo viedlo aj k tomu, ţe súd v tomto smere ţiadne

ďalšie dôkazy nevykonal, ani táto skutočnosť nesprávnosť jeho názoru nemení. Uţ citované

a podrobne interpretované ust. § 388 ods. 1 Obch. zák. jasne a jednoznačne ustanovuje,

ţe premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť

o škode, teda neustanovuje, aby škoda bola preukázaná. Okolnosť, ţe ţalovaný uznal,

„ţe ţalobca získal vedomosť o škode“, teda prejav vôle na pojednávaní dňa 20.10.2008

nič nemení na skutočnosti, ţe námietku premlčania vzniesol vo vyjadrení k ţalobe

a od momentu jej vznesenia súd musí postupovať v súlade s cit. ust. § 388, § 398 a 401

Obch. zák. Súd l. stupňa vychádzal na pojednávaní dňa 20.10.2008 zo svojho úsudku,

ţe uplatnený nárok nie je premlčaný, preto ani v odôvodnení rozsudku nevenoval pozornosť

otázke prípadného dokazovania v tomto smere. Odvolací súd však svoje rozhodnutie náleţite

odôvodnil. Dôkazom sú k ţalobe pripojené zmluvy, a to zmluva o budúcej zmluve a zmluva

o budúcej nájomnej zmluve. Treba tieţ dodať, ţe súd môţe rešpektovať vôľu účastníka,

len pokiaľ je jej prejav v súlade, nie v rozpore so zákonom.

Na tomto základe dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu je správne a keďţe nezistil ani vady konania, pre ktoré bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť, dovolanie ţalobcu podľa zamietol.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1

a právo na náhradu trov dovolacieho konania. Keďţe sa k podanému

dovolaniu nevyjadril, nevznikli mu ani trovy dovolacieho konania. Dovolací súd preto

ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová