Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/109/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: HÍD Építőipari Zártkörűen Működő Részvénytársaság (skrátený názov HÍD Zrt.), Karikás Frigyes utca 20, Budapest 1138, IČO (Cégjegyzékszám): 01-10-046220, Maďarská republika, zastúpený: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: TUBAU, a.s., Pribylinská 12, 831 04 Bratislava, IČO: 35 801 999, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 47 233 931, intervenient na strane žalovaného: Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o., Hraničná 18 - AB 6, 821 05 Bratislava, IČO: 30 775 442, zastúpený: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka, Černyševského 46, 851 01 Bratislava, IČO: 30 842 115, o zaplatenie 922.188,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, o odvolaní žalovaného, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 v časti odvolaním napadnutého I. výroku mení tak, že žalobu zamieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 v časti odvolaním napadnutého II. výroku potvrdzuje.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 v napadnutej časti III. výroku mení tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 v napadnutej časti IV. výroku mení tak, že intervenient na strane žalovaného má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

VI. Intervenient na strane žalovaného má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 8.373,70 eur spolu s 9,00 % úrokom z omeškania od 23.03.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %. IV. výrokom intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 922.188,02 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 11.02.2010 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou Granvia Construction s.r.o. (ďalej aj „Granvia“) ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo týkajúca sa projektu rýchlostnej cesty R1 - Tekovské Nemce, Banská Bystrica. Medzi žalobcom a žalovaným ako jeho subdodávateľom bola dňa 23.11.2010, zmenená dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.2010, uzatvorená Subdodávateľská zmluva (ďalej aj „Subdodávateľská zmluva“), predmetom ktorej bola realizácia pilót a štetovníc na stavbe v rýchlostnej cesty - most nad Priemyselnou ulicou. Práce na stavbe boli zahájené už dňa 06.01.2010. Dňa 20.12.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ďalšia Subdodávateľská zmluva č. 2 (ďalej aj „Subdodávateľská zmluva č. 2“), ktorej predmetom bola realizácia dočasných šablón pre zhotovenie pilót na stavbe v rozsahu požiadavky pre výrobňu v súlade s dokumentáciou sprístupnenou zo strany investora a dodanými plánmi. Žalovaná istina predstavuje nárok žalobcu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením Subdodávateľských zmlúv - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku neoprávnene uplatnených nárokov žalovaného uspokojených zo strany Granvia na základe plnenia ručiteľského záväzku voči žalovanému v rozsahu zmluvnej pokuty 705.574,50 eur a úrokov z omeškania 139.181,82 eur a nárok na náhradu škodu spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia povinností zo Subdodávateľských zmlúv v sume 77.431,70 eur. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodnil tak, že žalovaný dňa 27.04.2012 bez súhlasu žalobcu v rozpore s čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy uzatvoril dohodu o ručení s Granviou, na základe ktorej splnila ručiteľský záväzok. V Subdodávateľskej zmluve si strany vylúčili možnosť prevodu nárokov. Dohoda o ručení bola uzatvorená v rozpore s poctivým obchodným stykom. Pohľadávky žalovaného neboli v čase dojednania ručiteľského záväzku splatné, žalobca ich oprávnene zadržiaval a odmietal uhradiť bez toho, aby sa tým dostal do omeškania. Granvia si uplatnila voči žalovanému pohľadávku na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 1.769.806,25 eur písomným oznámením zo dňa 18.06.2015. Žalovaný odmietol plnenie poskytnuté na základe dohody o ručení vrátiť. Spoločnosť Granvia ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 17.06.2015 dohodu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej Granvia postúpila na žalobcu predmetnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca sa v žalobe domáha z postúpenej pohľadávky na vrátenie bezdôvodného obohatenia iba nároku, ktorý zodpovedá zmluvnej pokute a úroku z omeškania. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvných sankcií z titulu omeškania žalobcu so zaplatením ceny diela v zmysle Subdodávateľských zmlúv žalobca popieral v celom rozsahu. Žalovaný sa dopustil porušenia Subdodávateľskej zmluvy tým, že si nesplnil povinnosti riadneho vykonania diela (nedostatky diela, omeškanie a nedokončenie diela) ako aj tým, že nedodržal zmluvné dojednania platobné podmienky odovzdania a prevzatia diela. K nároku na náhradu škody uviedol, že žalovaný v zmysle prílohy č. 2 Subdodávateľskej zmluvy mal po dokončení ostatných pilotážnych prác dočasne umiestené štetovnice vytiahnuť a odviesť zo stavby. Investor povolil odstránenie zostávajúcich štetovníc potom, ako bolo preukázané ustálenie sadania problematických pilierov číslo 24 a 25. Žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného na vytiahnutie štetovníc. Tieto práce žalovaný nedokončil, ich dokončenie si zabezpečil žalobca pomocou tretej osoby. Suma 77.431,70 eur prestavuje náklady, ktoré žalobca vyplatil tretej osobe.

2. Žalovaný uviedol, že žalobca neplatil svojim subdodávateľom v niektorých prípadoch 1,5 roka. Granvia tým, že prevzala ručiteľský záväzok svojich dodávateľov, prispela k navodeniu normálneho stavu. Žalobca ako dlžník neoznámil ručiteľovi svoje námietky voči pohľadávkam, ktoré ručiteľ za neho uhradil bez zbytočného odkladu po doručení správy ručiteľa, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia, t.j. právo žalobcu uplatňovať tieto námietky zaniklo podľa . Poukázal na to, že žalobca si voči žalovanému neuplatnil nároky z vád v zmysle článku 22.5. Subdodávateľskej zmluvy. Žalovaný nemá vedomosť o vytknutí vád pred 30.04.2012, nemá vedomosť, že spoločnosť Granvia požadovala odstránenie domnelých vád. Poukázal na vyjadrenia v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II sp. zn. , v ktorom si žalobca uplatnil žalobu voči spoločnosti Granvia titulom zmluvy o dielo. Dielo vykonané na základe Subdodávateľskej zmluvy žalobca od žalovaného riadne prevzal, potvrdil dátum skutočného dokončenia prác - 23.08.2010 a potvrdil, že práce boli vykonané v predpísanej kvalite podľa schválenej projektovej dokumentácie, o čom svedčí zápis o odovzdaní a prevzatí diela číslo 3164/2010. K nároku na náhradu škody z dôvodu nevytiahnutia štetovníc žalovaným, poukázal na omeškanie žalobcu s úhradou splatných pohľadávok za vykonané stavebné dodávky, keď žalobca koncom roka 2011 dlhoval žalovanému 1.275.049,93 eur. Záväzok žalobcu bol uhradiť splatné pohľadávky vo vzťahu k záväzku žalovaného vytiahnuť štetovnice, žalovaný bol v súlade s a oprávnený odoprieť vzájomné plnenie. Žalovaný sa podrobne venoval neexistencii pohľadávky Granvia, ktorá nemohla byť ani postúpená.

3. Keller špeciálne zakladanie, spol. s r.o. oznámil vstup do konania na strane žalovaného ako intervenient, realizoval dielo pre žalovaného. Odmietol tvrdenia ohľadne vadného plnenia pri realizácii pilotážnych prác. Dielo realizoval podľa dodanej projektovej dokumentácie, nebolo spôsobené nadmerné sadanie mostných pilierov, čo potvrdzujú posudky Y.. E. F. a P.. C.. P. Z.. Predložené odborné posudky podľa jeho názoru preukazujú plnenie bez vád. Poukázal na odborné stanovisko Dopravoprojektu a.s., expertízny posudok C.. P. Z. zo dňa 10.09.2012, expertízny posudok P.. P. Z. a C.. L. I., správu SIHAYA spol. s r.o. z mája 2011, znalecký posudok č. 12/2011 P.. P. Z. a C.. L. I. z 27.07. 2011.Vo vzťahu k omeškaniu s vytiahnutím štetovníc uviedol, že pilóty spoločnosť Keller realizovala v súlade s dokumentáciou pre realizáciu stavby, nespôsobila omeškanie s dokončením prác a odstránením zostávajúcich štetovníc. Listom zo dňa 12.05.2011 navrhol technické riešenie vytiahnutia dočasných štetovníc, a to tak, že navrhol vytiahnutie cca 80 kusov štetovníc a zvyšnú časť štetovníc navrhol odrezať pod vodou na úrovni 0,5 m pod dnom rieky Nitra. Tento návrh spoločnosti Keller nebol žalovaným odsúhlasený z dôvodu, že hlavný zhotoviteľ (žalobca) trval na tom, aby dočasné štetovnice boli kompletne vytiahnuté. V druhom technickom riešení navrhli iný postup s kalkuláciou ceny 85.106 eur. Tento návrh s ponúknutými cenovými kalkuláciami nebol schválený žalobcom. Žalobca napriek ochote žalovaného a intervenienta dal vytiahnuť štetovnice tretej osobe, ktorá ich rozpílila na nepoužiteľné dĺžky a znemožnila ich ďalšie využitie. Odmietol zodpovednosť za škodu ktorej sa žalobca domáha.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , zákona č. 40/964 Zb. (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

5. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola podľa a nasl. uzatvorená písomná zmluva o dielo, zmenená Dodatkom č. 1. V čl. 7 - platobné podmienky - dohodli splatnosť objednávateľ bol povinný uhradiť 80 % fakturovanej sumy bez DPH do 60 dní od prevzatia faktúry. Objednávateľ bol oprávnený zadržať 20 % z fakturovaných súm bez DPH ako zábezpeku na dobré plnenie prác. Zadržanú sumu uhradí objednávateľ zhotoviteľovi tak, že prvú časť zadržanej sumy vo výške 12 % ceny za dielo bez DPH do 60 kalendárnych dní po podpise Dodatku č. 1 k zmluve a zvyšnú časť zadržanej sumy - 8 % z ceny za dielo bez DPH do 60 kalendárnych dní po ukončení celého SO 209 je 28.09.2011. Zhotoviteľ nad rámec berie na vedomie, že objednávateľ zadrží 50 % z DPH zo zhotoviteľských faktúr č. 1-3 za účelom rizika spätného uplatnenia DPH v rámci Európskej únie, pričom toto riziko je rozdelené rovnakým dielom medzi stranami, a to dovtedy, kým objednávateľ neobdrží sumu DPH uplatnenú v osobitnom konaní začatom v rámci Európskej únie. Objednávateľ zadržané DPH zaplatí zhotoviteľovi do 60 kalendárnych dní od podpisu Dodatku č. 1. Zádržné a banková záruka sa nevzťahujú na faktúry za práce, za realizáciu dočasných štetovníc, tieto sa objednávateľ zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi v plnej výške. V čl. 9 si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,125 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný vystavil daňové doklady.

6. Žalobca tvrdil, že v súlade s v spojení s nevyplatil žalovanému časť ceny diela. Vzhľadom na závažnosť vád diela, nárok na zľavu v spojení s náhradou škody na strane žalobcu presahoval žalovaným vyfakturovanú cenu diela, žalobca do doby ustálenia výšky škody odmietol žalovanému vyplatiť zostávajúcu časť ceny diela vrátane zádržného. Žalobca mal za to, že nebol v omeškaní a žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Zastával názor, že vady spočívali v nameraných nadmerných hodnotách sadaní podpier pilótov. Žalovaný tvrdil, že nešlo o vadu diela, ale bolo spôsobené nesprávnosťou technickej dokumentácie a metodickej a

výpočtovej chyby prognózovania sadania projektovej dokumentácii, nezohľadnenia zmeny technológie stavby (priemer pilot) pri realizácii oproti pôvodne projektovanému stavu a ani dostatočné podklady geologického prieskumu v kombinácii týchto faktorov. Súd konštatoval, že ustanovenie nemožno na daný prípad aplikovať, pretože nebola preukázaná nepochybným a jednoznačným spôsobom existencia vád, ani ich včasná reklamácia, žalobca ani netvrdil, že žiadal o opravu, odstránenie vád, respektíve vady vytkol. Žalobcovi tak nesvedčilo právo na zadržanie časti ceny v zmysle , , nakoľko nepreukázal, že nastali okolnosti v zmysle citovaných ustanovení. Žalobca nebol oprávnený zadržať časť ceny diela pre prípadnú náhradu škody, bol v omeškaní s úhradou splatných faktúr v súlade so zmluvnými dojednaniami.

7. K žalobcovmu namietanému právu žalovaného uzatvoriť zmluvu o prevzatí ručiteľského záväzku so spoločnosťou Granvia súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Podľa čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2., si zmluvné strany podmienili prevod nárokov zo zmluvy na písomný súhlas druhej strany. Podľa názoru súdu žalovaný neprevádzal nároky zo zmluvy, nepostupoval svoju pohľadávku. Uzatvorenie dohody o ručení ešte neznamená, že dôjde k prechodu práv voči dlžníkovi na ručiteľa. Tento prechod práv je podmienený protiprávnym konaním, tzn. že prechod práv nenastáva od vôle osoby, ktorá prevzala ručiteľský záväzok, ale od samotného správania dlžníka, ktorý môže a nemusí porušiť zmluvnú povinnosť. Až potom sa veriteľ môže domáhať plnenia od ručiteľa. Poukázal na to, že Granvia listom zo dňa 30.05.2012 oznámila žalobcovi, že zhotoviteľ Tubau si u nej uplatnila nároky z ručenia. Žalobca oznámil výhrady k týmto pohľadávkam listom zo dňa 25.06.2012, doručeným Granvii 02.07.2012, mesiac po oznámení o uplatnení nárokov z ručenia. Lehotu 1 mesiac nemožno podľa názoru súdu považovať za lehotu bez zbytočného odkladu v zmysle . Správanie žalovaného ako zhotoviteľa tým, že uzatvoril zmluvu o ručení so spoločnosťou Grancia, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako zhotoviteľ mal záujem, aby jeho splatné pohľadávky boli uhradené.

8. Súd ďalej poukázal na to, že medzi Granviou ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená Dohoda o ručení podľa a nasl. dňa 27.04.2012. Ručiteľ sa zaviazal ručiť za pohľadávky do výšky 2.119.806,25 eur. Podľa čl. III. Dohody veriteľ sa zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 350.000 eur. Nebolo sporné, že ručiteľ prevzal záväzok titulom ručenia vo výške 2.119.806,25 eur, z toho istina 1.275.049,93 eur (neuhradené faktúry), úroky 139.181,82 eur, zmluvná pokuta 705.574,50 eur, poskytol priamu platba 1.769.806,25 eur, zvyšná časť 350.000 eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok. Granvia ako ručiteľ jednostranne započítala svoje pohľadávky voči žalobcovi v poradí tak ako sú uvedené. Súd poukázal na skutočnosť, že sám žalobca v žalobe uviedol, že došlo k započítaniu na oprávnené nároky žalobcu voči Granvii zo Zmluvy o dielo. Mal za to, že došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávok a ich zániku, nesúhlasil s názorom žalobcu o paušálnej neexistencii nároku. Dodal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. si žalobca uplatňoval žalobou nárok zo zmluvy o dielo uzatvorenou medzi ním a spoločnosťou Granvia. Dňa 17.06.2015 uzatvorili dohodu o urovnaní všetkých práv a povinností zo zmluvy (nebola predložená), po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. predmetom dohody o urovnaní nebola dohoda o neplatnosti jednostranného započítania pohľadávok. Súd dospel k záveru, že žalovaný bol oprávnený vyúčtovať cenu diela, vystaviť daňové doklady, bol oprávnený vyúčtovať sankcie v súlade so zmluvou. Žalovaný prijal plnenie na základe dohody o ručení, preto nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení.

9. Žalobca ako postupník pohľadávku, ktorá je predmetom sporu nadobudol Dohodou o postúpení zo dňa 15.06.2015 od ručiteľa ako postupcu. Súd považoval Dohodu o postúpení pohľadávky za neplatnú ( a 39 ). Predmetom postúpenia mali byť pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1, v ktorej sú uvedené daňové doklady a záväzky na zaplatenie zmluvných pokút a úrokov z omeškania. V Bode II.3 je výslovne uvedené, že zvyšná časť Zabezpečených záväzkov vo výške 350.000 eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok. Ktoré záväzky zanikli nie je možné určiť. Rovnako, podľa názoru súdu, došlo k zániku časti pohľadávok aj jednostranným započítaním Granvie voči pohľadávkam žalobcu bod 35), 37), 38) rozsudku. Nie je možné postupovať pohľadávky, ktoré zanikli. Súd preto žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

10. Nárok na náhradu škody vo výške 77.431,70 eur predstavuje nesplnenie povinnosti žalovaného s vytiahnutím štetovníc. Súd porušenie povinnosti žalovaného videl v jeho povinnosti vytiahnuť štetovnice, bez ohľadu na to, v ktorom štádiu stavby to mohol urobiť, či s väčšími nákladmi, jeho záväzok vyplýva zo zmluvy čl. 21 bod 21.1. , čl. 22. , 22.9. . V zmysle Prílohy č. 2 Subdodávateľskej zmluvy práce na štetovniciach zahŕňali aj vytiahnutie štetovníc aj ich prepravu. Neurobil tak v dodatočne

poskytnutej primeranej lehote a napriek opakovaným výzvam, žalobca pritom žalovaného upozornil, že pokiaľ štetovnice zo stavby neodstráni, bude nútený tak urobiť žalobca sám na náklady žalovaného. Žalovaný mal podľa názoru súdu pristúpiť k ich vytiahnutiu, následne mal prípadne vyúčtovať oprávnené naviac náklady, ktoré mu vznikli pri ich poškodení, zničení. Súd nesúhlasil s obranou žalovaného, že nebol povinný vytiahnuť štetovnice s odkazom na . Uviedol, že toto ustanovenie rieši prípady plnenia synalagmatických (vzájomne podmienených) záväzkov. Právo odoprieť plnenie svojho záväzku vyplývajúce z tohto ustanovenia môže zmluvná strana uplatniť v prípade, že zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy záväzku (jednej zo zmluvných strán alebo oboch zmluvných strán) vyplýva, že zmluvné strany majú poskytnúť plnenie súčasne alebo, ak nebolo ohľadne časovej následnosti plnení zmluvných strán dohodnuté, nič. Pre posúdenie vzájomných práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu založeného zmluvou je vždy rozhodujúci obsah ich dojednania. Zaplatenie ceny diela nebolo podmienené povinnosťou vytiahnutím štetovníc. Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal výšku škody, ktorú dokladoval, pričom uhradenie žalobcom nebolo sporné.

11. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania na uplatnený nárok na náhradu škody. Žalobca podal žalobu dňa 22.03.2016. Žalobca dňa 10.03.2012 dal vytiahnuť štetovnice tretej osobe. Za vytiahnutie štetovníc tretia osoba vystavila faktúru vo výške 20.268.525 HUF v prepočte 69.058 eur, ktorú žalobca uhradil. Listom zo dňa 16.03.2012 vyzval žalobca žalovaného na odvoz štetovníc. Štetovnice po márnom uplynutí lehoty pre žalovaného dal odviesť tretej osobe, ktorá si náklady na odvoz a uskladnenie vyúčtovala v celkovej sume 8.373,70 eur. S odkazom na § 398 súd konštatoval, že nárok ktorý predstavuje vyčíslenie za vytiahnutie štetovníc je premlčaný, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca sa o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá dozvedel najneskôr dňa 10.03.2012. Podľa názoru súdu premlčaciu lehotu v prípade nároku na náhradu škody je potrebné počítať rozdielne s ohľadom na uplatnené nároky. Škoda pozostáva z uhradených nákladov za vytiahnutie vo výške 69.058 eur a za odvoz, pričom žalobca listom zo dňa 16.03.2012 vyzval žalovaného na odvoz v lehote do 20.03.2012. Žalovaný žiadal neskorší termín, žalovaný listom zo dňa 23.03.2012 oznámil žalovanému, že nakladanie štetovníc zaháji až dňa 26.03.2012. Až po tomto dátume mohol uplatniť nárok na náhradu škody za odvoz a uskladnenie, ktorý predstavuje sumu 8.373,70 eur. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal 8.373,70 eur, a v časti nároku 913.814,32 eur žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, ako aj voči výroku o náhrade trov konania. Namietal, že v časti nároku, v ktorej súd žalobe vyhovel, súd vec nesprávne právne vyhodnotil po právnej stránke a vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Súd pri nároku na náhradu škody vôbec nespomína skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo, a síce, že žalobca sám (s odvolaním na údajný pokyn investora) zabránil žalovanému vytiahnuť štetovnice v zmluvne dohodnutom čase a zmluvne dohodnutým spôsobom, ktorú skutočnosť počas konania potvrdil aj žalobca. Dodať zmluvne dohodnuté plnenie - vytiahnutie štetovníc s pomocou pristaveného žeriava, sa z dôvodov na strane žalobcu stalo nemožným. V čase, keď žalobca žalovanému povolil a požadoval vytiahnutie štetovníc, ktorému dovtedy bezdôvodne bránil, bola už nad piliermi postavená vodorovná časť mostnej konštrukcie a pristaviť žeriav už nebolo technicky možné. Zmluvné strany sa dohodli výlučne na tom plnení, že žalovaný vytiahne štetovnice s použitím žeriavu. Toto dohodnuté plnenie aj bolo nacenené a bola dojednaná odplata za toto plnenie. Na žiadnom inom plnení ohľadom vytiahnutia štetovníc sa strany nedohodli. Súd však porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného videl v tom, že žalovaný nevykonal plnenie, na ktorom sa strany nedohodli a nebol teda podľa zmluvy plnenie poskytnúť. Plnenie, na ktorom sa strany dohodli, pritom znemožnil sám žalobca. Mal za to, že súd právne pochybil, keď odmietol žalovanému priznať právo odoprieť vzájomné plnenie voči protistrane, keď vzhľadom na správanie žalobcu bolo zrejmé, že žalobca svoje záväzky neplní a nesplní. Právo odoprieť vzájomné plnenie sa týka nielen synalagmatických záväzkov ( ), ale všetkých obchodných záväzkov, vrátane zmluvy o dielo ( ). Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu dňa 17.05.2019. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, a to nedodanie zmluvne dohodnutého plnenia, od ktorého odvodzuje vznik škody. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že plnenie, na ktorom sa strany dohodli, znemožnil žalobca. Zastával názor, že ak k vzniku škody viedli okolnosti, ktoré možno pričítať na ťarchu

žalobcu, žalovaný sa v rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľali tieto skutočnosti, zbavuje svojej zodpovednosti, pričom v tomto rozsahu sa redukuje i rozsah náhrady škody, ktorú je povinný žalobcovi nahradiť. Rovnako ako žalovaný mal za to, že súd pochybil, keď odmietol žalovanému priznať právo odoprieť vzájomné plnenie voči protistrane, keď vzhľadom na správanie žalobcu bolo zrejmé, že žalobca svoje záväzky neplní a nesplní.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného v časti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel ako aj voči výroku o náhrade trov konania. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že v časti nároku, v ktorej súd žalobe vyhovel, súd vec nesprávne vyhodnotil po právnej stránke a vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neuvádza skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo a to, že žalobca sám (s odvolaním na údajný pokyn investora) zabránil žalovanému vytiahnuť štetovnice v zmluvne dohodnutom čase a zmluvne dohodnutým spôsobom, ktorú skutočnosť počas konania potvrdil aj sám žalobca. Dodať zmluvne dohodnuté plnenie - vytiahnutie štetovníc s pomocou pristaveného žeriava, sa z dôvodov na strane žalobcu stalo nemožným. V čase, keď žalobca žalovanému vytiahnutie štetovníc povolil a ich vytiahnutie požadoval, bola už nad piliermi postavená vodorovná časť mostnej konštrukcie a pristaviť žeriav už nebolo technicky možné. Žalobca žalovaným navrhnuté technické riešenia odmietol a žalovaným predložené dodatky k Subdodávateľskej zmluve nepodpísal. Žalovaný nebol podľa Subdodávateľskej zmluvy oprávnený bez predošlého povolenia žalobcu meniť, alebo pozmeniť aktuálnu časť práce diela, a preto nemohol iným než v zmluve dohodnutým spôsobom štetovnice vytiahnuť. Zmluvné strany sa dohodli výlučne na tom plnení, že žalovaný vytiahne štetovnice s použitím žeriavu. Toto dohodnuté plnenie aj bolo nacenené a bola dojednaná odplata za toto plnenie. Na žiadnom inom plnení ohľadom vytiahnutia štetovníc sa strany nedohodli. Súd podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil následky nevykonania plnenia, na ktorom sa strany nedohodli, porušenie právnej povinnosti, vznik škody a preukázanie príčinnej súvislosti, vykladal ustanovenia Subdodávateľskej zmluvy len v neprospech žalovaného, nesprávne posúdil vôľu zmluvných strán, reálnosť možného plnenia a spôsob ako zmluvné strany k plneniu zmluvy pristupovali. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik žalovaného zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti - vytiahnutie štetovníc dohodnutým spôsobom. Ak k vzniku škody viedli okolnosti, ktoré možno pričítať na ťarchu žalobcu, žalovaný sa v rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľali tieto skutočnosti, zbavuje svojej zodpovednosti, pričom v tomto rozsahu sa redukuje i rozsah náhrady škody, ktorú je povinný žalobcovi nahradiť. Mal za to, že súd právne pochybil, keď odmietol žalovanému priznať právo odoprieť vzájomné plnenie voči protistrane, keď vzhľadom k správaniu žalobcu bolo zrejmé, že žalobca svoje záväzky neplní a nesplní. Právo odoprieť vzájomné plnenie sa týka nielen synalagmatických záväzkov ( ), ale všetkých obchodných záväzkov, vrátane zmluvy o dielo ( ). Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalobca uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo neoprávneným uplatnením a započítaním údajného nároku na zaplatenie zmluvných sankcií zo strany žalovaného. Plnenie v prospech žalovaného pritom poskytol investor na základe Dohody o ručení zo dňa 27.04.2012 (ďalej len „Dohoda o ručení“), ktorý si následne pohľadávku voči žalobcovi započítal na pohľadávku žalobcu z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 11.02.2010. Podľa dohody investora so žalovaným, žalovanému bolo plnenie poskytnuté bez toho, aby preukázal investorovi oprávnenosť nároku na zmluvné sankcie voči žalobcovi, s tým že v prípade sporu na seba žalovaný prevzal zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena v tomto smere. Žalobca v podanej žalobe namietal platnosť predmetnej Dohody o ručení, ako aj platnosť právneho úkonu - poskytnutia plnenia ručiteľom z dôvodov bližšie uvedených v žalobe a písomných vyjadreniach žalobcu. Pre prípad platného dojednania ručiteľského záväzku žalobca v

konaní tvrdil a preukázal, že na strane žalovaného nevznikol nárok na zaplatenie zmluvných sankcií z omeškania žalobcu. Žalovaný nemal právo na vystavenie faktúr, na ktorých splatnosť malo nadväzovať omeškanie žalobcu, nakoľko nedošlo k splneniu zmluvných povinností na strane žalovaného, ktoré podmieňujú vznik práva žalovaného ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela a ďalších nárokov v zmysle Subdodávateľských zmlúv a všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých zaplatenia sa žalovaný domáhal. Žalovaný sa dopustil porušenia Subdodávateľských zmlúv jednak tým, že si nesplnil povinnosti ohľadom riadneho vykonania diela, ako aj tým, že nedodržal zmluvne dojednané platobné podmienky a podmienky odovzdania a prevzatia diela. Faktúry žalovaného boli vystavené predčasne, skôr ako bola potvrdená kvalita vykonaných prác zo strany Investora. Vzhľadom k uvedenému časť záväzkov žalobcu nebola v čase, od kedy si žalovaný vyčíslil sankcie z omeškania, splatná a žalobca ich nezaplatil, resp. zadržiaval, oprávnene. Zároveň žalobca namietal i ďalšie dôvody na zadržanie platieb žalovanému. Ďalšia časť záväzkov žalobcu, s ktorých plnením mal byť v omeškaní, vôbec neexistovala a faktúry na ich zaplatenie boli vystavené bez právneho dôvodu. Žalobca bol v dôsledku nedostatkov zhotovenia pilotážnych prác žalovaným nútený vykonať na svoje náklady viaceré naviac práce a čelil náhrade škody zo strany investora pre nedodržanie termínov realizácie nadväzujúcich prác na stavbe rýchlostnej komunikácie R1. Pochybenia žalovaného pri realizácii pilotážnych prác boli tiež dôvodom, prečo investor neprevzal dielo od žalobcu a hrozilo nedodržanie lehoty výstavby celej stavby a s tým spojené extrémne vysoké sankcie z titulu Zmluvy o dielo, resp. koncesionárskej zmluvy. Obrana žalovaného spočívajúca v popieraní pochybení žalovaného pri realizácii pilotážnych prác bola zo strany žalobcu v konaní pred súdom vyvrátená predložením súhrnného vysvetľujúceho vyjadrenia Y.. U., ako aj písomným stanoviskom právneho nástupcu investora spol. EUROVIA SK, a.s.. Žalobca mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vystavenia faktúr, od ktorých odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvných sankcií z omeškania, mal právo na zaplatenie fakturovaných súm zo strany žalobcu. Nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že pilotážne práce boli vykonané včas, v požadovanej kvalite, kompletne dokončené a odovzdané žalobcovi resp. investorovi. Žalovaný tiež nepreukázal, že by si nárok na zaplatenie zmluvných sankcii voči žalobcovi pred poskytnutím plnenia zo strany investora uplatňoval výzvou na ich zaplatenie. Žalobca ako osobitný dôvod tiež uvádzal neexistenciu právneho titulu na zaplatenie časti zmluvných sankcií za obdobie pred podpisom Subdodávateľských zmlúv, ktoré obsahovali ich písomné dojednania, t.j. pred 23.11.2010 a 20.12.2010, a neoprávnene fakturované plnenia, na ktoré nemal žalovaný nárok (napr. poplatky za užívanie štetovníc v čase, kedy už mali byť podľa zmluvy zo stavby odstránené, pokiaľ by žalovaný riadne vykonal dielo). S uvedenými skutočnosťami sa súd v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal, neuviedol, či ich považoval za preukázané alebo nie a z akých dôvodov. Žalobca pritom považoval vyššie uvedené skutočnosti za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto podľa jeho názoru nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

16. Žalobca mal za to, že na základe tvrdení uvedených v žalobe a následných vyjadreniach žalobcu v spojení s predloženými dôkaznými prostriedkami bola preukázaná jednak existencia vád diela ako aj vedomosť žalovaného o ich existencii. Poukázal na to, že žalobca ako aj investor žalovaného opakovane a preukázateľne informovali o nedostatkoch v zhotovení pilotážnych prác, čo sa týka kvality i rozsahu realizácie, ako aj ohľadom nárokov, ktoré si v dôsledku uvedeného bude žalovaný resp. investor uplatňovať. Zmluvné strany tieto skutočnosti opakovane komunikovali písomne i ústne na spoločných rokovaniach. Ohľadom dokončenia prác bol žalovaný opakovane vyzývaný na odstránenie zostávajúcich štetovníc. Rovnako bol upozorňovaný na uplatnenie nárokov na náhradu škody. Nedostatky diela boli tiež hlavným dôvodom, prečo nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu prác. Dal do pozornosti, že posúdenie najefektívnejšieho spôsobu odstránenia vady si žiadalo dôkladné zistenie skutkového stavu, objasnenie príčin a vyhodnotenie následkov a rizík spojených s ďalšími zásahmi do stavby. Žalovaný bol informovaný o zistených vadách pilotážnych prác hneď, ako sa ukázali neprípustné odchýlky pri kontrolných meraniach. Na rokovania, na ktorých sa riešili možnosti odstránenia vád, boli prítomní i zástupcovia žalovaného resp. jeho subdodávateľa, čo dokumentujú predložené zápisy zo stretnutí. Skutočnosť, že žalobca pri oznámení vady nekonkretizoval priamo spôsob jej odstránenie nemôže byť vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi pričítaná na ujmu. Žalobca spoločne s investorom postupovali pri riešení vád diela v súlade s ustanoveniami Zmluvných podmienok. Ohľadom neskorého uplatnenia nárokov z vád žalobca odkázal na dojednanie v čl. 22.5 , vzhľadom ku ktorému prípadné neskoršie oznámenie vád nemožno spájať so zánikom práva z vád diela. V zmysle čl. 22.9 mal žalobca právo si v prípade, ak by žalovaný neodstránil vady diela zabezpečiť vykonanie týchto prác treťou osobou na účet žalovaného. Zmluva dávala žalobcovi právo si oprávnené náklady vynaložené na odstránenie vád započítať proti nároku žalovaného na zmluvnú cenu.

17. Vo vzťahu k platnosti Dohody o ručení žalobca uviedol, že zmluvné strany si osobitnou dohodou v zmluve vylúčili možnosť prevodu nárokov, resp. pohľadávok zo zmluvy, pokiaľ s takýmto postupom nevysloví druhá strana súhlas. Použitím výkladového pravidla podľa možno podľa žalobcu dospieť k záveru, že k uzavretiu Dohody o ručení a splneniu ručiteľského záväzku došlo v rozpore s podmienkami dojednanými v Subdodávateľských zmluvách, nakoľko žalobca nedal súhlas žalovanému s jej uzatvorením. Žalobca ďalej poukázal na to, že v žalobe uvádzal niekoľko dôvodov neplatnosti Dohody o ručení, súd sa však v odôvodnení rozhodnutia vyjadril len sčasti k jednému z nich. Skutkový stav v čase podpisu Dohody o ručení a uplatnenia ručiteľského záväzku bol totožný, čo podľa žalobcu potvrdzuje záver, že úmyslom žalovaného bolo dojednaním ručenia obísť zmluvné ustanovenie, ktoré výslovne vylučovalo priame postúpenie pohľadávky zo Subdodávateľskej zmluvy na tretiu osobu. Mal za to, že Dohoda o ručení bola uzatvorená v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko zámerom žalovaného v danom prípade bolo bez vedomia žalobcu previesť údajné pohľadávky zo subdodávateľských zmlúv na tretiu osobu v rozpore s čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy (resp. čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2). Okrem toho uviedol, že súd opomenul fakt, že k započítaciemu prejavu medzi Granvia a žalovaným došlo skôr ako bolo žalobcovi zo strany Granvia oznámené, že si žalovaný voči Granvia uplatnil nároky z ručiteľského záväzku. Vzhľadom na uvedené neboli naplnené zákonné podmienky v zmysle . Nakoľko žalobca nevedel o uplatnení nárokov z ručenia pred ich splnením, nemohol účinne upozorniť ručiteľa na námietky, ktoré mal voči nároku žalovaného včas. Žalobca namietal neplatnosť Dohody o ručení i z dôvodu neexistencie zabezpečených pohľadávok, ktoré nespĺňali predpoklady podľa na to, aby mohli byť platne zabezpečené ručením.

18. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie je v zamietnutej časti nároku na náhradu škody založené na nesprávnom právnom posúdení začiatku plynutia premlčacej doby súdom. Zdôraznil, že škoda v danom prípade spočívala v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na zabezpečenie dodatočného splnenia povinnosti, na ktorú bol zaviazaný žalovaný, treťou osobou v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného a pozostáva z uhradených nákladov za vytiahnutie a odvoz štetovníc. V danom prípade škoda na strane žalobcu vznikla až úhradou nákladov tretej osobe, t.j. v prípade nákladov za vytiahnutie štetovníc spoločnosti Havária Special Épító Kft. postupne v období od 23.03.2012 do 17.09.2013, za nakladanie a prevoz štetovníc C.. L. X. dňa 29.03.2012 a spoločnosti Híd Transz Kft. dňa 27.06.2012, za vyloženie štetovníc na mieste uskladnenia spoločností Autódaru Kft. dňa 06.06.2012. Žalobca mal za to, že podmienky začatia plynutia premlčacej doby v zmysle boli naplnené až uhradením faktúr vystavených tretími osobami, ktoré plnili za žalovaného jeho zmluvné povinnosti. Nakoľko dĺžka premlčacej doby je štyri roky, ku dňu podania žaloby 22.03.2016 nebol nárok žalobcu na náhradu škody ani v časti premlčaný a nebol zákonný dôvod na jeho zamietnutie v tejto časti.

19. Okrem toho žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie po obsahovej stránke nespĺňa náležitosti podľa . Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje dostatok presvedčivých argumentov, aby mohlo byť považované za riadne odôvodnené. V odôvodnení rozhodnutia tiež absentuje odôvodnenie priznaných úrokov z omeškania. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a zároveň ho zaviaže na náhradu trov konania žalobcu v plnom rozsahu.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.04.2019. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní zotrváva na skutkovo vyvrátených tvrdeniach o údajných vadách diela, ako aj o tom, že žalovanému nevznikol nárok na zmluvné sankcie z titulu omeškaných úhrad faktúr, pričom opakuje tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Preto odkázal na svoje písomné podania z 11.5.2018 a 16.5.2018. Uviedol, že údajné „nadmerné sadanie“ pilierov je vecne dávno vyvrátený omyl, a to najneskôr od momentu, kedy znalec objednaný žalobcom (P.. F.) zistil, že prognózy sadania pilierov v projektovej dokumentácii dodanej žalobcom, boli vypočítané nesprávne. Žalobca podľa jeho názoru prisudzuje posudku Y.. U. závery, ktoré z neho nevyplývajú. Zdôraznil, že žalobca si u žalovaného nikdy neuplatnil žiadne záručné nároky z titulu domnelých vád diela v zmysle , nikdy nepreukázal, že by zaplatil domnelé škody a ani nikdy nepreukázal, že by z dôvodu domnelých vád plnenia žalovaného došlo k uplatneniu záručných nárokov spoločnosťou Granvia ako odberateľom žalobcu. Most cez rieku Nitra je bez akýchkoľvek technických zásahov, zmien, či opráv vád prevádzkovaný od r. 2011. Frézovanie vozovky, na ktoré odkazuje žalobca v mieste nájazdu na most, bolo vynútené tým, že výškové kótovanie vozovky bolo naprojektované podľa tých istých prognóz

sadania, ako v prípade samotného mosta a ktoré sa ukázali ako chybné, za čo zodpovedá žalobca. Dal do pozornosti, že Subdodávateľská zmluva obsahovala úplné dojednanie o splatnosti faktúr, pričom podľa bodu 7.1 Subdodávateľskej zmluvy sa ustanovenia Zmluvných podmienok použijú iba v prípade, pokiaľ Subdodávateľská zmluva neobsahuje inú úpravu. Nakoľko Subdodávateľská zmluva inú úpravu obsahovala, čl. 23 Zmluvných podmienok je čo do splatnosti bezvýznamné. Rovnako bezpredmetné je opakované poukazovanie žalobcu na vyvrátené tvrdenie, že splatnosť faktúr žalovaného mala byť viazaná na konečné prevzatie diela investorom a potvrdenie kvality z jeho strany, kedy Subdodávateľská zmluva takúto podmienku neobsahovala. Z hľadiska predmetu tohto konania je podľa žalovaného bezvýznamné, čo spôsobilo nesprávnosť výpočtov sadania mosta. Podstatná je skutočnosť, že chybné a konštrukcii mosta nezodpovedajúce statické výpočty prognóz sadania dodal spolu s celou projektovou dokumentáciou žalovanému žalobca. Tvrdenia žalobcu o tom, že sa nedostal do omeškania so splácaním faktúr, sa podľa žalovaného zakladajú na tom, že ako podmienky splatnosti faktúr žalobca uvádza skutočnosti, ktoré v zmysle dojednaní Subdodávateľských zmlúv podmienkami splatnosti neboli. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal nárok na zaplatenie faktúr za vykonané práce, nezodpovedá skutočnosti. Všetky tieto práce boli vykonané, žalobca faktúry prevzal, nikdy žiadnu z nich nevrátil a ani v konaní netvrdil, že by sa tak stalo. Ku každej zo sporných faktúr bolo priložené prevzatie prác žalobcom, čo žalobca v konaní takisto nikdy nespochybnil. Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno ani neznášal, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že niektoré z fakturovaných prác neboli vykonané a fakturácia teda bola neoprávnená, čo v konaní žalobca ani netvrdil. Napokon, istiny týchto faktúr boli zo strany ručiteľa takisto uhradené a táto skutočnosť nie je predmetom žiadneho sporu. V konaní na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. pritom žalobca tvrdil, že všetky práce na moste (vrátane prác subdodávateľov) boli vykonané riadne a včas, v požadovanej kvalite a v súlade s projektovou dokumentáciou. Tvrdenie o nedokončení pilotážnych prác nevytiahnutím štetovníc bolo v konaní vyvrátené preukázaním skutočnosti (ktorú písomne potvrdil aj žalobca), že k nevytiahnutiu došlo z rozhodnutia žalobcu na základe pokynu jeho zmluvného partnera - investora a nie je vadou plnenia žalovaného. Dodal, že v časti žalovanej sumy 647.098,72 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalobca žiadne domnelé dôvody neoprávnenosti uplatňovania sankcií neuviedol.

21. Ďalej uviedol, že žalobca opakovane tvrdí, že Dohoda o ručení medzi žalovaným a investorom bola neplatná a prichádza s novým tvrdením, že neplatnosť Dohody o ručení bola spôsobená skutočnosťou, že žalobca nedal súhlas žalovanému na jej uzavretie. Medzi žalobcom a žalovaným však neexistovala žiadna dohoda zakazujúca uzavretie dohody s treťou osobou o ručení za záväzky žalobcu, prípadne podmieňujúca uzavretie takejto dohody súhlasom žalobcu. Žalovaný preto nemal dôvod žiadať žalobcu o súhlas s uzavretím Dohody o ručení a udelenie/neudelenie súhlasu žalobcom nemalo žiaden právny význam. Žalobca ako novotu v odvolacom konaní (samu osebe procesne neprípustnú) uplatňuje tvrdenie, že neboli naplnené zákonné podmienky v zmysle . Toto tvrdenie je založené na nesprávnej interpretácii . Podľa žalobcu je ručiteľ povinný vopred oznámiť dlžníkovi uplatnenie nárokov z ručenia veriteľom. Takúto povinnosť však ručiteľ nemá, naopak, výslovne predpokladá, že k uspokojeniu veriteľa ručiteľom z titulu ručenia môže dôjsť aj bez vedomia dlžníka. Poukázal na to, že konanie, na ktoré sa vzťahoval čl. IV. bod 5 Dohody o ručení, t.j. konanie na Okresnom súde BA II sp. zn. , bolo ukončené zastavením konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu Híd voči žalovanému Granvia na základe mimosúdnej dohody. Stalo sa tak na základe skutočnosti, že Granvia uznala námietky dlžníka - žalobcu voči pohľadávkam na regresné plnenie tvrdiac, že plnila v prospech veriteľa - žalovaného bez právneho dôvodu. Nárok za vydanie bezdôvodného obohatenia založený na uznaní tvrdení žalobcu o neplatnosti Dohody o ručení Granvia aj postúpila na žalobcu. Účinkom uznania námietky žalobcu o neplatnosti Dohody o ručení zo strany Granvie, bol zánik možnosti Granvie uplatňovať si v súvislosti s plnením pohľadávok podľa Dohody o ručení akékoľvek nároky voči žalovanému, teda vrátane domnelého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Strany Dohody o ručení sa totiž dohodli, že Granvia žiadne námietky žalobcu neuzná a nedohodne sa s ním. Sankciou za porušenie tohto záväzku bol zánik akýchkoľvek nárokov Granvie voči žalovanému. Ak by aj teda existoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia Granvie voči žalovanému z titulu neplatnosti Dohody o ručení, takýto nárok zanikol v momente, kedy Granvia uznala námietky žalobcu. Je nesporné, že Granvia námietky žalobcu v tomto smere uznala. Nemohlo preto prísť k účinnému postúpeniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na žalobcu, keďže tento nárok, ak aj existoval, zanikol. Žalobca preto nikdy nemohol od Granvie nadobudnúť žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa zároveň stotožnil so závermi súdu, ktorý zrozumiteľne a presvedčivo vyvrátil žalobcom namietané údajné dôvody neplatnosti Dohody o ručení.

22. Ohľadom tvrdení žalobcu v odvolaní vo vzťahu k nároku na náhradu škody odkázal na svoje odvolanie voči napadnutému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. Domnieval sa, že nárok na náhradu škody nemohol vzniknúť ani sčasti. Ohľadne premlčania nároku uviedol, že k zmenšeniu majetku (škode) dochádza vznikom záväzku poškodeného v dôsledku škodnej udalosti, nie až jeho uhradením. Súd podľa názoru žalovaného správne vychádzal pri určení začiatku plynutia premlčacej doby z momentu, kedy v súvislosti s domnelou škodovou udalosťou mal žalobcovi vzniknúť záväzok - teda od momentu, kedy sa zaviazal uhradiť plnenie za odstránenie štetovníc. Mal za to, že rozhodnutie senátu JUDr. Puškinovej na Najvyššom súde ČR spred 15 rokov nepotvrdzuje správnosť argumentácie žalobcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti napadnutej odvolaním žalobcu ako vecne správny potvrdil.

23. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu dňa 15.11.2019. Stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu. Na podporu argumentácie žalovaného uviedol, že otázku premlčania upravuje na objektívnom princípe, t.j. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Zákon v zmysle pre začatie plynutia premlčacej doby vyžaduje vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej nahradiť škodu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2011. Počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa sa na vznik škody neviaže. Zdôraznil, že ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje režimom zodpovednosti za škodu podľa a nasl. ako špeciálnej úpravy a všeobecné ustanovenia o náhrade škody v a nasl., ako ani , , sa z tohto dôvodu nepoužijú. Mal za to, že štvorročná premlčacia lehota práva na náhradu škody uplynula dňa 10.03.2016.

24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného podaním doručeným súdu dňa 24.05.2019. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne skutkovo a právne vyhodnotil podstatné okolnosti sporu, menovite, že žalobca nepreukázal existenciu vád diela, ani ich riadne vytknutie žalovanému, že žalobca bol v omeškaní so splácaním oprávnene vystavených splatných faktúr za dodané stavebné práce a že nárok na náhradu škody čiastočne zamietol. Uviedol, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že by pilotážne práce neboli realizované žalovaným v požadovanej kvalite. Závery Y.. U. vo vyjadrení z marca 2018 považoval za účelové a vzhľadom na existujúce odborné stanoviská, expertízne posudky a expertízne správy odborníkov v oblasti geotechniky, za nepodložené. Poprel tvrdenie žalobcu, že príčina nedostatkov pilót spočívala v ich nekvalitnej realizácii. Intervenient na preukázanie, že ním realizované pilotážne práce boli v požadovanej kvalite, v rámci svojej obrany predložil v konaní expertíznu správu Y.. Y.. E. F. a znalecký posudok P.. C.. P. Z., P., ktoré jednoznačne potvrdzujú, že pilotážne práce boli realizované v požadovanej kvalite. Z predložených listinných dôkazov je podľa inetervenienta zrejmé, že problém nie je v realizácii pilót, ale v projekčnom návrhu, za ktorý žalovaný ani intervenient nenesie zodpovednosť. V tejto súvislosti poukázal na odborné stanovisko technického špecialistu spoločnosti Granvia Construction, s.r.o. (investora) pána C.. P. Z. zo dňa 10.09.2012. Zastával názor, že prípadné vady diela by boli dôvodom na uplatnenie záručných nárokov podľa Subdodávateľskej zmluvy spôsobom tam dohodnutým. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by si nároky z vád diela uplatnil.

25. Poukázal na to, že na existenciu technologických dôvodov, ktoré bránili intervenientovi dočasné štetovnice vytiahnuť klasickým, zmluvne dohodnutým spôsobom, bol žalobca upozornený. Intervenient listom zo dňa 12.05.2011 navrhol žalobcovi iné technické riešenie na vytiahnutie štetovníc, s ktorým však žalobca nesúhlasil. Dňa 03.10.2011 intervenient žalobcovi predložil II. technický a cenový návrh na vytiahnutie štetovníc, žalobca však ani na návrh nepristúpil. Uviedol, že žalobca v čase realizácie stavby jednostranne odmietol podpísať žalovaným predložené Dodatky k Subdodávateľskej zmluve a následne účelovo odmietol protokolárne od žalovaného prevziať intervenientom realizované štetovnice. Žalobca napriek ochote intervenienta vytiahnuť dočasné štetovnice navrhnutým možným technickým riešením, dal štetovnice dňa 10.03.2012 vytiahnuť tretej osobe a listom zo dňa 16.3.2012 vyzval žalovaného na odvoz štetovníc zo stavby. Žalobcom objednaná spoločnosť vytiahnuté dočasné štetovnice znehodnotila a ich ďalšie využitie bolo znemožnené. Štetovnice, ktoré neboli vytiahnuté z technologických dôvodov klasickým spôsobom sa v súlade s čl. 6 bod 6.6. Subdodávateľskej zmluvy stali štetovnicami trvalými a žalobcom neboli žalovanému doposiaľ uhradené a z tohto dôvodu neboli uhradené ani žalovaným intervenientovi. Intervenientovi, ako vlastníkovi znehodnotených štetovníc, neodborným vytiahnutím štetovníc žalobcom, bola spôsobená škoda. Keďže žalobca žalovaným navrhnuté možné technické

riešenia odmietol a žalovaným predložené dodatky k Subdodávateľskej zmluve nepodpísal, žalovaný nebol podľa Subdodávateľskej zmluvy oprávnený bez predošlého povolenia žalobcu meniť, alebo pozmeniť aktuálnu časť práce diela, a preto nemohol iným než v zmluve dohodnutým spôsobom štetovnice vytiahnuť. Vytiahnutie štetovníc v zmluve dohodnutým spôsobom bolo v čase, keď žalobca vyzval žalovaného na ich vytiahnutie už technický nemožné. Zmluvné strany sa dohodli výlučne na tom plnení, že žalovaný vytiahne štetovnice s použitím žeriavu, teda klasickým zmluvne dohodnutým spôsobom. Toto dohodnuté plnenie aj bolo nacenené a bola dojednaná odplata za toto plnenie. Na žiadnom inom spôsobe plnenia zmluvy v súvislosti s vytiahnutím štetovníc sa zmluvné strany nedohodli. Podľa názoru intervenienta prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon zo strany žalobcu, nebol splnený, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že povinná strana si nesplnila svoju povinnosť, kvôli konaniu samotnej poškodenej strany. Mal za to, že v konaní boli preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného a jeho subdodávateľa v zmysle . Zastával názor, že v danej veci nebol splnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, keď vzniknutá škoda vo forme náhrady vzniknutých nákladov nie je v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Okrem toho uviedol, že v súdenej veci sa žalobca o výške údajnej škody a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel zo zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2010 medzi žalobcom a spoločnosťou Havária Epitó Kft., na základe ktorej tretia osoba dňa 10.03.2012 realizovala vytiahnutie štetovníc, o čom žalovaného žalobca informoval listom zo dňa 16.03.2012. Žalobca disponoval faktúrou, ktorej číslo a dátum vystavenia v žalobe neuvádza, ktorou boli treťou osobou žalobcovi fakturované náklady spojené s vytiahnutím štetovníc. Žalobca síce v žalobe aj v odvolaní uvádza postupné splácanie vynaložených nákladov, na vytiahnutie štetovníc v čase od 23.03.2012 do 17.09.2013, avšak neuvádza, dátum kedy mu bola spoločnosťou Havária Epitó Kft vystavená faktúra za vytiahnutie štetovníc. Zastával preto názor, že najneskôr z uzatvorenej zmluvy zo dňa 05.03.2010 žalobca získal vedomosť o škode pripadajúcej na žalovaného za vytiahnutie štetovníc. Subjektívna premlčacia doba tak začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 10.03.2012 a uplynula dňa 10.03.2016. Keďže žalobca podal návrh na náhradu škody na súde až dňa 22.03.2016, svoje tvrdené právo na náhradu škody uplatnil na súde až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

27. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 je potrebné v časti II. výroku potvrdiť a v časti I., III. a IV. výroku zmeniť.

28. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie , a je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.

29. Podľa a (ďalej len „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Podľa ,

(1) Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. (2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502. (3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1. (4) Do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.

31. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

32. Podľa , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

33. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

34. Podľa , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

35. Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

36. Podľa , ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

37. Podľa , ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

38. Podľa , ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.

39. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

40. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

41. Podľa , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

42. Podľa a (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

44. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

45. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 922.188,02 eur s príslušenstvom, ktorý mal vzniknúť v súvislosti s plnením Subdodávateľských zmlúv a pozostáva z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 844.756,32 eur a nároku na náhradu škody vo výške 77.431,70 eur. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 8.373,70 eur spolu s 9,00 % úrokom z omeškania od 23.03.2016 do zaplatenia všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %. IV. výrokom intervenientovi na strane žalovaného priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,18 %. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, intervenient na strane žalovaného i žalobca. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok v časti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel ako aj v časti výroku o náhrade trov konania. Intervenient na strane žalovaného odvolaním napadol rozsudok v časti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel ako aj v časti výroku o náhrade trov konania. Žalobca odvolanie podal proti rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol.

46. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 844.756,32 eur zodpovedajúci nároku žalovaného na zmluvnú pokutu v dôsledku omeškania žalobcu v sume 705.574,50 eur a nároku na úroky z omeškania v sume 139.181,82 eur, ktoré podľa žalobcu nikdy nevznikli, nakoľko žalobca sa nedostal do omeškania so zaplatením faktúr, s ktorými tieto sankcie žalovaný spája. Plnenie v prospech žalovaného poskytla spoločnosť Granvia Construction s.r.o. (ďalej aj „Granvia“) na základe Dohody o ručení zo dňa 27.04.2012. Spoločnosť Granvia ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 15.06.2015 Dohodu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd prvej inštancie žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu vád, ani ich včasnú reklamáciu, nebol tak oprávnený zadržať časť ceny diela pre prípadnú náhradu škody v zmysle , a zároveň mal za to, že žalovaný bol oprávnený uzavrieť Dohodu o ručení so spoločnosťou Granvia, v súlade so zmluvou vystaviť faktúry a vznikol mu nárok na ich zaplatenie, v prípade omeškania aj nárok na sankcie, pričom žalovaný prijal plnenie na základe Dohody o ručení. Dohodu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi Granviou a žalobcom dňa 15.06.2015 považoval súd za neplatnú. Žalobca v odvolaní namietal, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania nevznikol, žalovaný nemal právo na zaplatenie fakturovaných súm. Trval na tom, že predloženými dôkazmi bola preukázaná existencia vád diela a vedomosť žalovaného o ich existencii.

47. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal existenciu vád plnenia poskytnutého žalovaným, ako ani ich včasnú reklamáciu napriek tomu, že v konaní ho ťažilo dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal kedy, komu, aké vady vytkol, prípadne aké nároky si uplatňoval. Žalobcovi preto nesvedčilo právo na zadržanie časti ceny diela v zmysle , pre prípadnú náhradu škody, bol v omeškaní s úhradou splatných faktúr v súlade so zmluvnými dojednaniami. Žalovaný bol oprávnený vyúčtovať cenu diela, vystaviť daňové doklady, bol oprávnený vyúčtovať sankcie v súlade so zmluvou. Napriek tomu, že žalobca uvedený záver konajúceho súdu namietal, v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišný právny záver. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

48. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

49. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že žalovaný nebol oprávnený uzavrieť Dohodu o ručení zo dňa 27.04.2012 so spoločnosťou Granvia Construction s.r.o. a na jej základe žiadať splnenie zabezpečených záväzkov ručiteľom, odvolávajúc sa najmä na čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy, uplatnenie , rozpor s poctivým obchodným stykom, nesplnenie podmienok podľa i z dôvodu neexistencie zabezpečených pohľadávok, ktoré nespĺňali predpoklady podľa na to, aby mohli byť platne zabezpečené ručením. Podľa čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy (resp. čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2) „K čiastočnému alebo úplnému prevedeniu akéhokoľvek nároku, obsiahnutého v tejto Zmluve, je potrebný písomný súhlas druhej Zmluvnej strany.“

50. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoj záväzok, uspokojí ho ručiteľ. Na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje žiadny úkon dlžníka (napr. súhlas). Ručiteľský záväzok je akcesorický, t.j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľský záväzok je zároveň záväzkom subsidiárnym, lebo povinnosť ručiteľa splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu. Ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlžník nesplnil svoj splatný záväzok napriek písomnej výzve veriteľa, aby plnil. Splnenie záväzku dlžníka ručiteľom má okrem iného za následok, že ručiteľ nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Ručiteľ sa teda stáva novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa. Ide tu o nútenú cesiu (cessio necessaria), resp. zákonnú cesiu, ktorá sa uskutočňuje na základe zákona.

51. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že uzavretiu Dohody o ručení bránilo vyššie citované ustanovenie čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy (resp. čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2) a poukazuje na to, že uzavretím dohody o ručení žalovaný neprevádzal na spoločnosť Granvia Construction s.r.o. nároky zo zmluvy, nepostupoval svoju pohľadávku. K uzavretiu tejto dohody preto nebol potrebný súhlas žalobcu ako zmluvnej strany Subdodávateľských zmlúv. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že uzatvorenie dohody o ručení ešte neznamená, že dôjde k prechodu práv voči dlžníkovi na ručiteľa. Tento prechod práv je podmienený protiprávnym konaním, tzn. že prechod práv nenastáva od vôle osoby, ktorá prevzala ručiteľský záväzok, ale závisí od samotného správania dlžníka, ktorý môže a nemusí porušiť zmluvnú povinnosť. Až potom sa veriteľ môže domáhať plnenia od ručiteľa. Neobstojí preto ani argumentácia žalobcu odvolávajúceho sa na a údajný úmysel zmluvných strán vyplývajúci z dotknutého ustanovenia zmluvy, a to znemožniť, aby akákoľvek osoba odlišná od zmluvných strán mohla bez súhlasu oboch zmluvných strán nadobudnúť právo domáhať sa plnenia zo Subdodávateľskej zmluvy voči zmluvnej strane. Prevzatie ručenia treťou osobou za splnenie záväzkov žalobcu nebolo zakázané dohodou zmluvných strán, a to ani s použitím výkladového pravidla podľa . Odvolací súd podotýka, že plneniu zo strany ručiteľa a následnej zákonnej cesii, keď sa stal ručiteľ novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa, mohol žalobca jednoducho predísť tým, že by riadne a včas splnil svoj záväzok voči žalovanému. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že Dohoda o ručení bola uzavretá v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko zámerom žalovaného bolo bez vedomia žalobcu previesť údajné pohľadávky zo Subdodávateľských zmlúv na tretiu osobu v rozpore s čl. 13.2 Subdodávateľskej zmluvy, resp. čl. 12.3 Subdodávateľskej zmluvy 2. Správanie žalovaného ako zhotoviteľa tým, že uzatvoril

dohodu o ručení so spoločnosťou Granvia, nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, či poctivým obchodným stykom, keď ako zhotoviteľ mal záujem, aby jeho splatné pohľadávky boli uhradené. Keďže žalovaný prijal plnenie od spoločnosti Granvia na základe Dohody o ručení, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd nezistil ani rozpor Dohody o ručení s ustanovením , pretože v danom prípade išlo o platný záväzok.

52. Okrem toho, odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý Dohodu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2015, ktorou žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu od ručiteľa ako postupcu, považoval za neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie , . Predmetom postúpenia mali byť pohľadávky uvedené v Prílohe č. 1, v ktorej sú uvedené daňové doklady a záväzky na zaplatenie zmluvných pokút a úrokov z omeškania. V bode II. 3 je výslovne uvedené, že zvyšná časť zabezpečených záväzkov vo výške 350.000 eur zanikla na základe započítania vzájomných pohľadávok. Konajúci súd správne uviedol, že ktoré záväzky zanikli nie je možné určiť. Okrem toho súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že k zániku časti pohľadávok došlo aj jednostranným započítaním Granvie voči pohľadávkam žalobcu, pričom nie je možné postupovať pohľadávky ktoré zanikli.

53. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol ako nedôvodnú. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti II. výroku v zmysle potvrdil ako vecne správny.

54. Žalobca si podanou žalobou uplatnil i nárok na náhradu škody vo výške 77.341,70 eur, ktorá suma predstavuje náhradu nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti s nesplnením povinnosti žalovaného odstrániť zo stavby všetky zostávajúce štetovnice na výzvu žalobcu a ktoré práce musel z tohto dôvodu žalobca zabezpečiť prostredníctvom tretích osôb. Za vytiahnutie štetovníc pritom tretia osoba vystavila faktúru v prepočte v sume 69.058 eur a za odvoz a uskladnenie bolo žalobcovi vyúčtovaných 8.373,70 eur, ktoré faktúry žalobca uhradil. Súd prvej inštancie porušenie povinnosti žalovaného videl v jeho povinnosti vytiahnuť štetovnice bez ohľadu na to, v ktorom štádiu stavby to mohol urobiť, či s väčšími nákladmi. Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal výšku škody, pričom uhradenie žalobcom nebolo sporné. S poukazom na súd považoval nárok žalobcu za vytiahnutie štetovníc za premlčaný, preto v tejto časti žalobu zamietol. Škodu pozostávajúcu z uhradených nákladov na odvoz za premlčaný nepovažoval, preto žalobcovi priznal sumu 8.373,70 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Žalobca v odvolaní proti zamietajúcemu výroku rozsudku v časti nároku na náhradu škody za vytiahnutie štetovníc namietal nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie tvrdiac, že v danom prípade škoda na strane žalobcu vznikla až úhradou nákladov tretej osobe, t.j. v prípade nákladov za vytiahnutie štetovníc spoločnosti Havária Special Épító Kft. postupne v období od 23.03.2012 do 17.09.2013. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného v odvolaní proti výroku, ktorým súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 8.373,70 eur vyhovel, namietali, že konajúci súd neprihliadol na skutočnosť, že sám žalobca zabránil žalovanému vytiahnuť štetovnice v zmluvne dohodnutom čase a zmluvne dohodnutým spôsobom. Zároveň mali za to, že súd pochybil, keď odmietol žalovanému priznať právo odoprieť vzájomné plnenie voči protistrane, keď vzhľadom k správaniu žalobcu bolo zrejmé, že žalobca svoje záväzky neplní a nesplní.

55. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby domnievajúc sa, že v danom prípade škoda na strane žalobcu vznikla až úhradou nákladov tretej osobe. Podľa , pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že objektívna premlčacia lehota pri práve na náhradu škody je 10 rokov a keďže neustanovil osobitnú dĺžku subjektívnej premlčacej lehoty, jej dĺžka bude štvorročná v súlade s ustanovením (všeobecná premlčacia doba). Citované ustanovenie zároveň upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty osobitne tak, že musia byť splnené dve podmienky, a to vedomosť poškodeného o škode a jeho vedomosť o osobe povinnej nahradiť škodu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci buď deň, keď sa poškodený skutočne dozvedel o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, alebo skorší termín, t.j. deň, kedy sa poškodený mohol dozvedieť o škode a o osobe, ktorá je povinná ju nahradiť. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca sa o vzniku škody v súvislosti s vytiahnutím štetovníc o tom, kto za

škodu zodpovedá dozvedel najneskôr dňa 10.03.2012, v ktorý deň dal vytiahnuť štetovnice tretej osobe. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 22.03.2016, t.j. po uplynutí štvorročnej subjektívnej premlčacej lehoty. S poukazom na ustanovenie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu, ktorý predstavuje vyčíslenie za vytiahnutie štetovníc, je premlčaný. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 69.058 eur zamietol.

56. Súd prvej inštancie nesúhlasil s obranou žalovaného, že nebol povinný vytiahnuť štetovnice s odkazom na s odôvodnením, že dotknuté ustanovenie rieši prípady synalagmatických záväzkov, pričom v danej veci zaplatenie ceny diela nebolo podmienené povinnosťou vytiahnutia štetovníc. Žalovaný a intervenient namietali, že súd uvedeným konštatovaním právne pochybil. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nemal právo domáhať sa vzájomného plnenia žalovaného v zmysle a vzhľadom k omeškaniu žalobcu so splnením vzájomnej povinnosti splácať faktúry, mohol žalovaný oprávnene odoprieť vzájomné plnenie spočívajúce vo vytiahnutí štetovníc v zmysle . Ustanovenie , upravuje vzájomné (synalagmatické) záväzky, pri ktorých sú obe zmluvné strany navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Ide tu nielen o vzájomnosť práv a povinností zmluvných strán, ale aj o vzájomnú podmienenosť ich splnení. Je tu upravené právo dlžníka odmietnuť splnenie záväzku za predpokladu, že je ohrozené protiplnenie druhej strany. Tiež sa niekedy hovorí o zásade vzájomného plnenia záväzkov oboch zmluvných strán, to znamená, že pri vzájomnosti plnení sa plnenia nemôže domáhať strana, ktorá svoj záväzok ešte nesplnila. V ustanovení je upravená možnosť, že pri vzájomnej podmienenosti plnení sa splnenia záväzku môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, a teda už nemôže ohroziť protiplnenie, alebo aspoň je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. V ide o situáciu, keď pri vzájomnej podmienenosti plnení je jedna strana povinná plniť svoj záväzok pred plnením záväzku druhej strany. Zákon tomu, kto má plniť ako prvý (na jeho ochranu), poskytuje právo odoprieť plnenie. Uplatnenie tohto práva sa však viaže na splnenie viacerých podmienok. Zákon predovšetkým vyžaduje, aby sa stalo zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok. Druhou podmienkou pre vznik práva odmietnuť plnenie je, aby sa skutočnosť, že druhá strana nesplní svoj záväzok, stala zrejmou po uzavretí zmluvy. Právo odmietnuť plnenie trvá až dovtedy, kým druhá strana neposkytne plnenie alebo dostatočne toto plnenie nezabezpečí, alebo neodpadnú dôvody, ktoré viedli k vzniku práva odmietnuť plnenie. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že ustanovenie , možno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný dôvodne namietal, že v čase, keď sa mal dostať do omeškania so splnením povinnosti vytiahnuť štetovnice, bol žalobca v omeškaní so svojou vzájomnou povinnosťou z tej istej Subdodávateľskej zmluvy splácať faktúry. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom k omeškaniu žalobcu so vzájomným plnením (zaplatením už splatnej časti odplaty za uskutočnené čiastkové stavebné dodávky), nebol žalobca oprávnený domáhať sa vzájomného plnenia žalovaného v zmysle . Vzhľadom k omeškaniu žalobcu so splnením vzájomnej povinnosti (nezaplatené splatné faktúry), bol žalovaný oprávnený odoprieť žalobcovi vzájomné plnenie spočívajúce vo vytiahnutí a odvoze štetovníc v zmysle . S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná i v časti nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody za odvoz štetovníc, preto napadnutý rozsudok v časti I. výroku v zmysle zmenil tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.373,70 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.

57. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti žaloby v zamietnutej časti. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa zamietavého výroku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie .

58. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

59. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -765 zo dňa 24. septembra 2018 v zmysle v časti I. výroku zmenil tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.373,70 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú a v časti II. výroku napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ako vecne správny.

60. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

61. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

62. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s nasledovne. Nakoľko žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní v plnom rozsahu, odvolací súd napadnutý rozsudok v časti III. výroku zmenil tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Zároveň odvolací súd napadnutý rozsudok v časti IV. výroku zmenil tak, že intervenient na strane žalovaného má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

64. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a intervenient na strane žalovaného má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

65. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).