Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-15-2019.pdf
PDF · 183.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Slovenská republika, LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica proti žalovanému: Š. Š., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX P., štátny občan SR, v zastúpení JUDr. Michal Matala, advokát, IČO: 42 306 141, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 29.158,44 €, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie 29.158,44 € sa z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.06.2019 domáhal zaplatenia sumy 29.158,44 € s príslušenstvom od žalovaného, pričom uviedol, že podľa ustanovenia § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, v danom prípade sú to LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Žalovaný je fyzickou osobou a bol na základe § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR Trebeľovce konaného dňa 30.05.2014 zvolený ako splnomocnenec na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov. Uznesením č. 7 vlastníci poľovných pozemkov splnomocnili žalovaného aj na podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Trebeľovce.
2. Žalovaný za vlastníkov poľovných pozemkov PR Trebeľovce uzatvorili dňa 18.12.2014 Zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebeľovce s Poľovníckym združením Trebeľovce pri Obecnom úrade, ktorý bol vlastníkmi poľovníckych pozemkov určený uznesením č. 5 na valnom zhromaždení za užívateľa poľovného revíru Trebeľovce.
3. Na valnom zhromaždení vlastníci poľovných pozemkov určili uznesením č. 4 výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Trebeľovce pre lesné pozemky vo výške 15,- Eur/ha ročne.
4. Žalovaný v rozpore s uznesením č. 4 podpísal Zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebeľovce, v ktorej je výška náhrady uvedená v článku IV. bode 4.2. vo výške 1,23 Eur ročne za ha lesnej pôdy.
5. Žalovaný podľa názoru žalobcu bol povinný postupovať, vypracovať a podpísať návrh Zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce v súlade s prijatými uzneseniami vlastníkmi poľovných pozemkov.
6. Ak v kontraktačnom procese pri uzatváraní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce Poľovnícke združenie Trebeľovce pri Obecnom úrade nesúhlasilo s výškou náhrady určenej vlastníkmi poľovných pozemkov, tak zo zákona bol žalovaný povinný o tejto zásadnej skutočnosti vhodným spôsobom informovať vlastníkov poľovných pozemkov, čo sa však nestalo, keďže žalobca ako jeden z najväčších vlastníkov poľovných pozemkov nedostal žiadnu informáciu o tejto skutočnosti.
7. Vzťah medzi vlastníkmi poľovníckych pozemkov a žalovaným sa podľa názoru žalobcu spravuje ustanoveniami príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasledovných Občianskeho zákonníka.
8. Žalobca výšku škody vyčísluje ako rozdiel medzi náhradou ktorú by dosiahol, ak by žalovaný uzatvoril zmluvu v zmysle prijatých uznesení a náhradou ktorú v skutočnosti dostal.
9. Vyčíslenie škody a uvedenie porovnania výšky škody, ak by sa posudzovala podľa verejných obchodných súťaží (VOS), ktoré uskutočnili LESY Slovenskej republiky alebo podľa ceny dosiahnutej za predaj odstrelu podľa v nedávanej minulosti uskutočnených súťaží je nasledovné: obdobie zmluva: 1,23 a 0,82 €/ha/rok užívateľom uhradená uznesenie č. 4 15 a 5 €/ha/rok priemerná náhrada za užívanie PR podľa VOS (23,08 €/ha/rok) priemerná cena za odpredaj odstrelu (10,20 €/ha/ rok) 1.1.2017-31.12.2017 868,19 10.587,67 16.290,89 7.199,61 1.1.2018-31.12.2018 868,19 10.587,67 16.290,89 7.199,61 1.1.2019-31.12.2019 868,19 10.587,67 16.290,89 7.199,61 Spolu 2.604,57 31.763,01 48.872,67 21.598,83 Rozdiel v prípade 29.158,44 46.268,10 18.994,26
10. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu vydanému dňa 27.06.2019 pod č.k. 13C/15/2019 - 24 odpor dňa 12.07.2019, v ktorom uviedol, že žalobnou uplatnené nároky neuznáva, považuje ich za nedôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že dňa 18.12.2014 ako splnomocnenec, zástupca vlastníkov poľovných pozemkov, uzavrel zmluvu o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ s užívateľom poľovného revíru: Poľovníckej združenie Trebeľovce pri Obecnom úrade Trebeľovce. Žalovaný bol oprávnený uzavrieť vyššie uvedenú zmluvu na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 30.05.2014 bez uzavretia osobitnej príkaznej zmluvy so splnomocniteľmi. Žalovaný bol splnomocnený zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ bez bližšieho určenia náležitostí tejto zmluvy, resp. pokynov, a teda aj bez určenia výšky náhrady za užívanie poľovného revíru „Trebeľovce“. Pokiaľ zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 30.05.2014 odsúhlasilo výšku náhrady za užívanie poľovného revíru „Trebeľovce“ stanovenú pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne je potrebné uviesť, že budúci užívateľ sa nevyjadril čí súhlasí s výškou náhrady. Keďže zástupca Poľovného združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade Trebeľovce nesúhlasil s písomným návrhom na uzavretie zmluvy za užívanie poľovného revíru „Trebeľovce“ s náhradou za užívanie poľovného revíru určenou pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne došlo k určeniu ceny náhrady v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona o poľovníctve. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrady za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2 k tomuto zákonu. S ohľadom na uvedené bola náhrada za užívanie dojednaná v zmluve o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ určená v súlade so všeobecným záväzným predpisom (1,23 a 0,82 € ha/rok). Žalovaný z opatrnosti namieta aj vyčíslenie výšky škody, ktoré je podľa jeho názoru nepreskúmateľné a nepodložené.
11. Žalobca sa k oporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 25.07.2019, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci žalovaným, považuje všetky kroky, ktoré žalovaný vykonal za účelové a smerujúce k navodeniu stavu, ktorý má pôsobiť zákonne, a to cez ústavne nekomfortný výklad § 15 ods. 2 zákona o poľovníctve a bez hlbšieho skúmania účelu právnej normy obsiahnutej v citovanom paragrafe ako aj bez reflektovania na iné právne normy. Aplikácia § 15 ods. 2 v duchu, že ak nedošlo k dohode o výške náhrady, je žalovaný oprávnený bez akýchkoľvek ďalších úkonov podpísať zmluvu s výškou náhrady podľa sadzobníka uvedeného v zákone, je podľa nášho názoru nesprávna. Žalobca je názoru, že prijatím splnomocnenia žalovaným, ktoré mu bolo udelené rozhodnutím vlastníkov na zhromaždení, došlo automaticky aj k uzatvoreniu príkaznej zmluvy.
Žalobca poukazuje na publikáciu Veľké komentárě - Občanský zákonník II od autorov Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., 1. vydanie 2008 C-H-BECK. Žalobca ďalej uvádza, že právne normy upravujúce zastúpenie na základe plnomocenstva neriešia situáciu:
- ako má splnomocnenec konať v prípade, ak má vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu mať zásadný vplyv a môžu spôsobiť výraznú majetkovú ujmu splnomocniteľom - vlastníkom poľovných pozemkov, pričom tejto ujme sa dá predísť (i.) napríklad určením nového Užívateľa poľovného revíru, (ii.) nevykonaním právnych úkonov na ktoré bol splnomocnenec splnomocnený, (iii.) schválením inej náhrady za užívanie poľovných pozemkov vlastníkmi na zhromaždení a podobne,
- ako má splnomocnenec konať, ak má vedomosť za akých podmienok chceli zmluvu vlastníci poľovných pozemkov uzavrieť s užívateľom poľovného revíru a že pokračovaním v dojednávaní záväzkového vzťahu evidentne dôjde k zníženiu príjmov jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré očakávali a predpokladali prijatím uznesenia č. 4, teda pokračovaním v kontraktačnom procese a jeho dokončením bude výsledok - zmluva, ktorá po finančnej stránke bude mať diametrálne inú hodnotou akú vlastníci chceli a predpokladali že dosiahnu, a preto je žalobca toho názoru, že minimálne na základe ustanovení § 3 ods. 1 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný postupovať podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie (analogie legis), teda v danej veci podľa ustanovenia § 725 a § 415 OZ. Žalovaný je toho názoru, že uznesením č. 7 bol splnomocnený zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ bez bližšieho určenia náležitosti tejto zmluvy resp. pokynov a teda aj bez určenia výšky náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce. Žalobca sa s uvedeným názorom nestotožňuje, pretože žalovaný účelovo vytiahol len uznesenie č. 7 bez zohľadnenia ďalších skutočností a prijatých uznesení. Žalobca opakuje, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Žalovaný na jednej starne argumentuje tým že nemal žiadne pokyny a nemal určenú výšku náhrady v uznesení č. 7 no na druhej strane predkladá dôkaz, ktorým jednoznačne preukazuje, že mal vedomosť akú zmluvu po finančnej stránke chceli vlastníci uzatvoriť. Vynára sa potom logická otázka, prečo určenému užívateľovi poľovného revíru predložil návrh zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce s výškou náhrady uvedenou v Čl. 4.2 zodpovedajúcou prijatému uzneseniu č. 4. Jediná rozumná odpoveď je taká, že žalovaný vedel a vnímal to ako pokyn vlastníkov poľovných pozemkov neobsiahnutý v plnomocenstve, akú zmluvu po finančnej stránke má uzatvoriť. Žalovaný ako ďalší argument na zbavenie sa zodpovednosti uvádza, že budúci užívateľ sa na nevyjadril pred určením za užívateľa, či súhlasí s výškou náhrady. Uvedené tvrdenie je možno pravdivé, ale neznamená to, že bez ďalších úkonov bol žalovaný oprávnený priamo pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy. Ku skutočnosti uvádzanej žalovaným, že budúci užívateľ nesúhlasil s písomným návrhom na uzavretie zmluvy možno uviesť, že táto skutočnosť vznikla na začiatku kontraktačného procesu, ktorý sa začal vyvíjať ináč ako vlastníci poľovných pozemkov predpokladali, a preto zo strany žalovaného malo dôjsť minimálne k podaniu informácie najväčšiemu vlastníkovi respektíve vlastníkom, ktorí prijali rozhodnutie o výške náhrady. Nikto kto postupuje s najlepším vedomím a svedomím napríklad neuzavrie ako zástupca predávajúcich kúpnu zmluvu na dom ak má plnú moc bez určenia kúpnej ceny ak vie, akú kúpnu cenu vlastníci požadujú. Argument že kupujúci nesúhlasili s takou cenou by určite vyznel ako právne irelevantný. Žalovaný ďalej uvádza že podľa § 15 ods. 2 zákona o poľovníctve ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru a budúcim užívateľom, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného. Žalobca sa nestotožňuje s výkladom a účinkami aké vyvodzuje z predmetnej právnej normy žalovaný. Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Je potom potrebné zistiť účel a zmysel predmetnej právnej normy, pričom určite zmysel a účel predmetnej právnej normy nemôže byť taký, ktorý by poškodzoval vlastníkov poľovných pozemkov a výrazne by zasahoval do ich vlastníckeho práva a zmluvnej voľnosti a to takým triviálnym a ústavne nekomfortným výkladom, že ak vlastníkmi poľovných pozemkov je určený budúci užívateľ poľovného revíru, tak automaticky ak nesúhlasí budúci užívateľ s cenou má nárok na užívanie poľovného revíru za cenu podľa sadzobníka. Uvedená právna norma by sa mala aplikovať len na tie prípady, ak vlastníci nevedia zvoliť iného budúceho užívateľa a ten ktorý je zvolený cenu neakceptuje. Účelom právnej normy obsiahnutej v § 15 ods. 2 zákona o poľovníctve je podľa názoru žalobcu riešenie tých situácií, pri ktorých panuje zhoda o užívateľovi, pričom sa nedosiahne zhoda o výške náhrady s budúcim užívateľom. Neznamená to však, žeby vlastníci poľovných pozemkov strácali' právo v prípade, ak ich návrh zmluvy budúci užívateľ v časti náhrady ktorá je z ich pohľadu najrozhodujúcejšia odmietne, aby určili iného užívateľa, ktorý by
napríklad danú cenu akceptoval. Podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenie prichádza do úvahy len vtedy, keď vlastníci nevedia určiť iného užívateľa, pričom žalovaný neoznámením nesúhlasu s cenou im túto zákonnú možnosť zobral, pretože vlastníci nemohli využiť práva ktoré upravujú kontraktačný proces, teda vybrať si zmluvného partnera respektíve pokúsiť sa vybrať zmluvného partnera, ktorý by cenu akceptoval, alebo priamo sa zúčastniť procesu dohadovania ceny respektíve dať pokyny žalovanému. Žalobca poukazuje na nosnú právnu zásadu neminem laedere (nikomu neškodiť), ktorú právne normy vlastne len rozvádzajú a konkretizujú. Kto sa ňou riadi by nemal mať problémy s výkladom a aplikáciou právnych noriem. Je to stará rímsko-právna zásada. Je považovaná za funkcionálny prameň práva. Znamená prejav obecného princípu ekvity. Sama o sebe totiž nevypovedá o právnom postavení jedinca
- obracia sa vlastne len k ostatným účastníkom právneho konania. V občianskom zákonníku je vyjadrená v ustanovení § 415 OZ. V kontexte tejto zásady sa potom vynárajú otázky, prečo žalovaný si dal námahu s písaním návrhu zmluvy a hneď nepredložil riadnu podpísanú zmluvu, prečo písal záznam z rokovania a prečo si nedal námahu a o tak významnej skutočnosti akou je nesúhlas s cenou neinformoval aspoň najväčšieho vlastníka? Jediným logickým vysvetlením podľa názoru žalobcu je skutočnosť, že chcel podpísať a umožniť užívateľovi PR výkon práva poľovníctva za minimálnu odplatu a všetky úkony tomuto prispôsobil aby navodil dojem zákonnosti celého jeho konania, pričom nehľadal a ani sa nepokúsil nájsť cestu, ktorá by sa v čo možno najväčšej miere priblížila k predstavám vlastníkov po hodnotovej (ekonomickej) stránke budúceho záväzkového vzťahu a kontraktačný proces uzavrel podpísaním zmluvy. K tvrdeniu žalovaného že vyčíslenie škody je nepreskúmateľné a nepodložené žalobca uvádza, že pri vyčíslení škody vychádzal zo svojich poznatkov, ktoré získal v procese uskutočňovania verejných obchodných súťaží ktorými vyberal užívateľov poľovných revírov alebo predával odstrel. Žalobca súdu predložil zápisnice z VOS na určenie užívateľov Poľovných revírov, ktoré vygenerovali priemernú cenu 23,08 Eur za ha/rok.
12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril podaním zo dňa 22.08.2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, žalobcu, že sa mal odchýliť od príkazov žalobcu resp. porušiť všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal žalovaný priamo bez ďalšieho pristúpiť k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 18.12.2014. K uzavretiu zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 18.12.2014 pristúpil až potom, keď zástupca Poľovníckeho združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom Trebeľovce 149 nesúhlasil s písomným návrhom na uzavretie zmluvy za užívanie poľovného revíru Trebeľovce s náhradou za užívanie Poľovného revíru určenou pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky určenou vo výške 5,- €/ha ročne a teda došlo k určeniu ceny náhrady za užívanie poľovného revíru v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona poľovníctve. Žalovaný popiera tvrdenie žalovaného, že bi mal povinnosť informovať žalobcu v rámci kontraktačného procesu, že užívateľ poľovného revíru nesúhlasí s výškou náhrady určenej vlastníkmi poľovných pozemkov. Takáto ,povinnosť žalovanému nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a zároveň mu nevyplývala ani z rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 30.05.2014 (uznesenie č. 7), ktorým bol žalovaný zvolený ako jeden z dvoch splnomocnencov s oprávnením konať samostatne bez akéhokoľvek obmedzenia. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je bežnou praxou žalobcu, že na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov pri určení rozsahu splnomocnenia žiada, aby splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov boli viazaní prijatými uzneseniami na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov t.j. aj schválenou výškou náhrady za užívanie pri uzatváraní zmlúv o užívaní poľovného revíru. V tejto súvislosti poukazujeme na znenie uznesenia č. 7 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 30.05.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca ako najväčší vlastník nežiadal, aby splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov boli viazaní aj ostatnými prijatými uzneseniami. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný mal uzatvoriť zmluvu v takom znení, ktoré po obsahovej stránke zodpovedalo prijatím Uzneseniam je potrebné uviesť, že žalovaný bol splnomocnený zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ bez bližšieho určenia náležitostí tejto zmluvy resp. pokynov a teda aj bez určenia výšky náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce a zároveň v splnomocnení nie je uvedená viazanosť splnomocnenca na schválenú výšku náhrady za užívanie. Žalobca uvádza, že nedostal pokyn od vlastníkov pozemkov uzatvoriť zmluvu s výškou náhrady v Čl. 4.2 zodpovedajúcemu uzneseniu č. 4. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že išlo len o návrh výšky náhrady, avšak keďže nedošlo k dohode došlo k určeniu ceny náhrady v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 zákona poľovníctve. Zároveň je potrebné uviesť, že platnosť v tom čase platnej zmluvy o užívaní
poľovného revíru Trebeľovce končila k 31.12.2014 a v prípade neuzavretia novej zmluvy o užívaní poľovného revíru hrozila vlastníkom poľovných pozemkov vrátane žalobcu škoda, keďže od 01.01.2015 by poľovný revír Trebeľovce nemal užívateľa. Pokiaľ ide o náhradu škody žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nie je zrejmé, či sa žalobca domáha náhrady ušlého zisku alebo náhrady skutočnej škody. Vyčíslenie škody zo strany žalobcu považuje za nepreskúmateľné.
13. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním Zmluvy o užívaní poľovného revíru „Trebeľovce“ s prílohami č.l. 6-18, záznamu z prerokovania návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce č.l. 39, návrhu zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce č.l. 40-41, notárskej zápisnice - osvedčenia o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Trebeľovce č.l. 42-51, zápisníc zo zasadnutí komisie pre otváranie obálok a vyhodnotenie ponúk č.l. 70-129, zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva č.l. 171-179, plánov lovu zveri v PR Trebeľovce rok 2013-2017 č.l. 208-211, schváleného plánu lovu zveri v PR Čajka č.l. 212, Lozorno č.l. 213, PR Planinka Dechtince č.l. 214, PR Prekážka - Cerov majer č.l. 2015, právnej analýzy objednávateľa LESY SR, š.p. č.l. 233-236, žiadosti PS IPEĽ č.l. 240, Dodatku č. 1 k Stanovám PS IPEĽ č.l. 304, návrhu na registráciu PS IPEĽ č.l. 306, Stanov PS IPEĽ č.l. 307-309, Uznesenia z mimoriadnej schôdze PS IPEĽ zo 06.05.2014 č.l. 320, zápisnice z členskej schôdze PS IPEĽ č.l. 321-323, výsluchom žalovaného Š. Š., svedkov Mgr. M. Z., Ing. O. C., SL. A. a zistil tento skutkový stav:
14. Notársku zápisnicou č. N145/2019, Nz 20821/2014, NCRls 21228/2014 spísanou na Obecnom úrade v Trebeľovciach notárom JUDr. Mariánom Jurinom na základe žiadosti zvolávateľa B. A. a Lesov Slovenskej republiky bol dňa 30.05.2014 osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Trebeľovce, pričom z obsahu notárskej zápisnice vyplýva:
15. Predsedajúci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov JUDr. V. B. predniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha ročne a pre poľnohospodárske pozemky vo výške 1,- €/ha ročne. Na výzvu predsedajúceho bol prednesený návrh Ing. M. M., aby výška úhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha/rok a pre poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha/rok.
16. Z notárskej zápisnice v spojení s listinou prítomných vyplýva, že zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov osobne a zastúpení na základe platných plných mocí s výmerou 1223 ha 2088 m2, t.j. 79,63 % z celovej výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru o výmere 1536,03 ha. Žalobca LESY SR, š.p. zastupoval percentuálne 45,95 % pozemkov z celkovej výmery.
17. V zmysle Uznesenia č. 3 prijatého na základe vyššie uvedených návrhov zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo výšku úhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce stanovenú pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha/rok a poľnohospodárske pozemky (TTP, orná pôda a ostatné plochy) vo výške 1,- €/ha/rok.
18. V zmysle Uznesenia č. 4 predmetného zhromaždenia, zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo výšku náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce stanovenú pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha/rok a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha/rok. Uzneseniu č. 4 na základe spočítania hlasov skrutátora bola za 65,98 % hlasov, proti 0,89 % hlasov, zdržalo sa 10,99 % hlasov a neprihliadlo sa na 1,78 % hlasov z dôvodu duplicity plných mocí.
19. Uznesením č. 5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol schválený spôsob užívania poľovného revíru Trebeľovce postúpením užívania poľovného revíru v prospech Poľovného združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom v Trebeľovciach, IČO: 31 916 066. V zmysle hlasovania 63 % hlasov bolo za, 14,86 % hlasov proti, nikto sa nezdržal a neprihliadlo sa na 1,78 % hlasov.
20. V zmysle Uznesenia č. 6 zhromaždenia vlastníkov nebol schválený spôsob užívania poľovného revíru Trebeľovce v prospech Poľovného spolku IPEĽ.
21. V zmysle Uznesenia č. 7 zhromaždenie vlastníkov schválilo voľbu splnomocnencov v osobách Š. Š. (žalovaného) a Mgr. M. Z.. Predmetné uznesenie stanovilo rozsah splnomocnenia, v zmysle ktorého
splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať každý samostatne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, predmetom ktorej bude postúpenie užívania poľovného revíru Trebeľovce, ktorý poľovný revír bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Lučenci pod č. Poľov63/34/94-S zo dňa 05.04.1995 v prospech Poľovného združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade Trebeľovce. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udelilo splnomocnencom splnomocnenie na podpísanie predmetnej žiadosti, na uzatvorenie a podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, prípadne jej dodatkov, na preberanie všetkých listín spojených s evidenciou predmetnej zmluvy určených do vlastných rúk a podávanie návrhov, opravných prostriedkov, prípadne na zrieknutie sa odvolaní, ako aj všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, postúpením užívania poľovného revíru Trebeľovce, ktoré v čase konania tohto zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nemožno predvídať.
22. Splnomocnenec, žalovaný Š. Š., v zmysle vyššie uvedeného Uznesenia č. 7 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov dňa 19.12.2014 podpísal Zmluvu o užívaní poľovného revíru Trebeľovce v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, v zmysle ktorej Článku IV., bod 4.1 zmluvné strany berú na vedomie, že za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom poľovného revíru náhrada určená podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru. Keďže nedošlo k inej dohode medzi vlastníkmi poľovného revíru, resp. splnomocnencami konajúcimi v mene vlastníkov poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určuje sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v Prílohe č. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení jeho neskorších zmien a doplnkov v súlade s ustanovením § 15 ods. 2 uvedeného zákona.
23. V zmysle Článku IV., bod 4.2, písm. a) a b) predmetnej zmluvy, užívateľ spoločného poľovného revíru sa zaväzuje platiť náhradu za postúpenie užívania spoločného poľovného revíru vlastníkom, resp. spoluvlastníkom spoločného poľovného revíru vo výške nasledovným spôsobom:
a) V celkovej výške 1,23 €/ročne za 1 ha za lesnú pôdu poľovného revíru - les. b) V celkovej výške 0,82 €/ročne za 1 ha poľnohospodárskych pozemkov - pole spoločného poľovného revíru.
24. V zmysle bodu 3.4, celoročná náhrada vo výške vyrátanej postupom podľa ods. 1 tohto článku, za každý kalendárny rok trvania užívania spoločného poľovného revíru je splatná vopred v čase počnúc od 15.02. najneskôr do 01.09. kalendárneho roka na adrese užívateľa poľovného revíru v hotovosti k rukám jednotlivých vlastníkov alebo spoluvlastníkov poľovného revíru, každému z nich v čiastke zodpovedajúcej jeho podielu na vlastníckych či spoluvlastníckych právach k nehnuteľnostiam spoločného revíru.
25. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR Trebeľovce, ako aj z výpovede žalovaného vyplýva, že žalovaný Š.E. Š. sa zúčastnil predmetného zhromaždenia.
26. Svedok B. A. na pojednávaní dňa 04.11.2019 (č.l. 242) uviedol, že na dátumy si presne nepamätá, avšak zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa osobne zúčastnil nielen ako zástupca PZ Trebeľovce, ale aj ako vlastník a zástupca vlastníkov predstavujúcich výmeru 10,99 % pozemkov poľovného revíru. Za návrh na určenie náhrady za užívanie poľovného revíru prednesený PS IPEĽ z Holiše vo výške 15,- € nehlasoval, pretože tento považoval za nereálny a jednalo sa fakticky o 90- násobok existujúceho nájomného. Niekedy začiatkom decembra roku 2014 ich oslovil pán Š. s návrhom zmluvy o užívaní poľovného revíru s uvedením odplaty vo výške 15,- €/ha. Jednalo sa o návrh nájomnej zmluvy na roky 2015-2024. O obsahu návrhu zmluvy sa v poľovnom združení radili približne dva týždne, rokovali o tom a radili sa aj s predsedajúcim schôdze vlastníkov poľovných pozemkov a notárom, pričom pánovi Š. predniesli návrh, že takýto návrh zo strany vlastníkov poľovných pozemkov nebudú akceptovať, preto pán Š. povedal, že sa musí ešte ohľadom zmluvy poradiť s notárom, pričom sám následne ich oslovil a došlo k podpisu predmetnej zmluvy, ktorá bola Lesným úradom zaregistrovaná. Konanie žalovaného Š. Š. nebolo nikým namietané, na poľovné združenie takéto upozornenie nedostali, pričom po podpise zmluvy za roky 2015 a 2016, keď už fakticky poľovali dva roky, reklamovali na Štátnych lesoch, Lesný závod Kriváň, u vtedajšieho riaditeľa Ing. C., ktorý bol aj účastný valného zhromaždenia skutočnosť, že nebola doručená faktúra o užívaní týchto pozemkov za predchádzajúce dva roky. Ing. C.Ľ. vysvetlil, že celú záležitosť posunul právnikom do Banskej Bystrice a tým je pre
neho vec ukončená. Následne dostali v roku 2017 faktúry aj za predchádzajúce roky 2015 a 2016, ktoré spoločne s Mgr. M. Z., ako finančným hospodárom PZ, zaplatili. Takto bolo vyplatené nájomné v Slovenskej sporiteľni a.s. s tým, že ročné nájomné bolo platené v zmysle fakturácie Štátnych lesov. Svedok uviedol, že si nespomína, že by bol informoval Štátne lesy o uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru, je to však možné.
27. Svedok Ing. O. C. na pojednávaní dňa 05.12.2019 uviedol, že bol splnomocnený generálnym riaditeľom na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v PZ Trebeľovce. Program zhromaždenia mal spočívať v prvom rade v určení výšky náhrady za akú dôjde k postúpeniu práva poľovníctva k predmetným pozemkov a následne v druhom kroku sa malo rozhodnúť o tom, komu sa toto právo postúpi. Na zhromaždení vyvstal návrh na zmenu programu, s ktorým predstúpil pán M., ktorý navrhol o spôsobe a výške náhrady licitovať. Tento návrh však schválený nebol a postupovalo sa v zmysle pôvodného programu. Opätovne bol podaný návrh na zmenu s tým, že bola navrhovaná suma 15,- €/ha/rok odplaty za lesnú pôdu a 5,- €/ha/rok odplaty za poľnohospodársku pôdu, ktorý dal pán M.. Svedok si nebol istý ktorý pán M. tak uskutočnil, pretože na zhromaždení boli dvaja bratia. Následne sa opätovne hlasovalo s tým, že bola schválená suma najväčšia, ktorá bola navrhovaná a takto bol aj svedok Ing. C. splnomocnený na hlasovanie o tejto najvyššej cene. Následne sa rozhodovalo o tom komu sa právo poľovníctva pridelí a bolo rozhodnuté pre PZ Trebeľovce. Taktiež hlasovaním boli určení zástupcovia vlastníkov na podpísanie zmluvy s určeným subjektom, pričom svedok bol za to, že subjekt, ktorý bol určený, teda PZ Trebeľovce bude zazmluvnené na sumu tak, ako bolo rozhodnuté, teda najvyššiu. Svedok uviedol, že pokiaľ si spomína, zmluva o užívaní poľovného revíru bola overená okresným úradom niekedy začiatkom roka 2015 a predpokladal, že niekedy vtedy bola aj Štátnym lesom š.p. doručená. Následne zistili rozpor v zmluve v časti uvedenia ceny čo signalizovali generálnemu riaditeľstvu na ďalšie riešenie, pričom svedok vie, že faktúry sa vystavili s opozdením na cenu podľa zmluvy. Zmluvu od počiatku spochybňovali, ale žiadny úkon vo vzťahu k jej uznaniu ďalej už nerobili.
28. Svedok Ing. O. M. na pojednávaní dňa 05.12.2019 (č.l. 285) uviedol, že sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v roku 2014 v Trebeľovciach, pretože mal plné moci od časti vlastníkov poľovných pozemkov a rovnako sa zúčastnil aj jeho brat, ktorý taktiež mal plné moci. Svedok uviedol, že doručili predmetnému zhromaždeniu ako PS IPEĽ návrh na určenie odplaty za užívanie, pričom svedok uviedol, že na samotnom zhromaždení boli navrhnuté podstatne vyššie ceny, pretože mali vedomosť o tom aký je revír „úživný“, a tieto ceny korešpondovali užívaniu. Svedok potvrdil, že v prípade, že by PS IPEĽ bol určený za subjekt, s ktorým by sa podpisovala zmluva o užívaní poľovného revíru, tak by bol spolok ochotný aj schopný tieto ceny uhradiť. Po ukončení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov následne už žiadne kroky vo vzťahu k poľovným pozemkom v PZ Trebeľovce svedok, resp. PS IPEĽ nerobili, považovali tú vec za ukončenú. Svedok sa taktiež vyjadril k návrhu Ing. M. M., ktorý je jeho bratom, pričom sa domnieva, že Ing. M. M. bol oprávnený urobiť na predmetnom zhromaždení návrh rovnako ako svedok Ing. O. M., pretože mal taktiež podpísané plné moci.
29. Žalovaný Š. Š. na pojednávaní dňa 20.01.2020 (č.l. 335) uviedol, že nie je poľovníkom a nie je členom žiadneho poľovného združenia, pričom on a jeho rodina sú vlastníkmi 15 ha poľnohospodárskej pôdy a 2,5 ha lesnej pôdy a z tohto dôvodu nie je zaviazaný žiadnemu poľovnému združeniu. K samotnej schôdzi vlastníkov uviedol, že ho upútali dve veci, v prvom rade na schôdzi vystúpil pán M. M., ktorý predniesol návrh, aby sa o budúcom poľovnom revíri licitovalo s tým, že následne splnomocnenec bude zaviazaný uzatvoriť zmluvu s týmto subjektom, ktorého ponuka bude najvyššia. Tento návrh bol schôdzou zamietnutý. Následne predstúpil zástupca PZ Trebeľovce, ktorý navrhoval cenu 4,- €/ha/rok za lesné pozemky a 1,- €/ha/rok poľnohospodárskej pôdy. Na to opätovne vystúpil pán M., ktorý navrhol 15,- €/ha/rok za lesné pozemky a nebol si istý, ale asi 5,- €/ha/rok užívania poľnohospodárskej pôdy. Už následne videl svedok určitú nedohodu, keď vlastníci síce odhlasovali, že budú požadovať nájom tých 15,- €/ha/rok, resp. 5,- €/ha/rok v závislosti od lesnej a poľnohospodárskej pôdy, ale na druhej strane neodsúhlasili, že zmluva bude uzatvorená s PS Srnčí háj so sídlom v Holiši. Žalovaný uviedol, že on ani nevedel o tom, že poľovný spolok z Holiše podal písomný návrh s určením navrhovanej ceny, ktorý fakticky bol identický s návrhom PZ Trebeľovce. Samotný priebeh schôdze zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov si žalovaný ani nevedel predstaviť, lebo keď sa zamietla licitácia tak sa mu zdalo nelogické, že keď jeden subjekt podal návrh, tak následne druhý subjekt logicky podá vyšší návrh. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa uskutočnilo v máji, pričom žalovaný vedel, že v decembri toho roka končí predchádzajúca zmluva o užívaní poľovných pozemkov s PZ Trebeľovce, preto spracoval návrh takejto zmluvy a vstúpil do jednania s PZ Trebeľovce. Prostredníctvom predsedu
PZ Trebeľovce pána A. mu bolo oznámené, že navrhovanú cenu, ktorá bola odsúhlasená, a to 15,- €/ha/rok nie sú ochotní zaplatiť, takto to prezentovali už na samotnej schôdzi vlastníkov a žiadal, aby bolo postupované v súlade so zákonom o poľovníctve, keďže k dohode o cene nedošlo. Nakoľko žalovaný si nebol istý či navrhovaná cena nájmu skutočne korešponduje vyhláškovej cene, tak sa obrátil a konzultoval celú vec ešte s Lesným úradom, pozemkový odbor, kde došlo k úprave ceny, pretože došlo k prekvalifikovaniu vo vzťahu k diviačej zveri a takto určenú cenu potom zahrnuli do zmluvy a podpísali. Žalovaný podotkol, že v celej veci konal v dobrej viere, niekoľkokrát si notársku zápisnicu v rozsahu a obsahu svojho splnomocnenia prečítal, pričom nikde nevidel, že by bol zaviazaný cenou napriek tomu, že vie, že ako zástupca mal konať v prospech zastúpeného. Fakticky v dobrej viere v súlade so zákonom túto zmluvu podpísal. O tom, že mal určité pochybnosti aj v kontraktačnom procese svedčí tá skutočnosť, že následne sa dotazoval, pričom si nespomína či na výbore poľovného združenia alebo na členskej schôdzi v roku 2016, či zmluvu niekto namietal, kde bol uistený, že voči zmluve nikto nič nenamietal a nájomné je takto platné, s čím sa on uspokojil, že je všetko v poriadku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ako zástupca prekročil svoje oprávnenie v zmysle zastúpenia a keď sa o tomto jeho prekročení dozvedeli však žiadne kroky vo vzťahu k protistrane neuskutočnili, má teda za to, že s týmto konaním súhlasili. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k vyhláseniu PZ Trebeľovce a pána A. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, že odsúhlasenú cenu nebudú akceptovať myslel tak, že pán A. za túto cenu nehlasoval.
30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31. Podľa § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
32. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
33. Podľa § 24 OZ, zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
34. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
35. Podľa § 31 ods. 2 OZ, pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
36. Podľa § 31 ods. 3 OZ, plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
37. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
38. Podľa § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
39. Podľa § 33 ods. 1 OZ, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
40. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
41. Podľa § 1 ods. 2 OZ, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
42. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
43. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
44. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
45. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
46. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
47. Podľa § 442 ods. 2 OZ, pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.
48. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
49. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
50. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
51. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
52. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
53. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
54. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
55. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
56. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.
57. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
58. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
59. Podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
60. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.
61. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
62. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.
63. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2.
64. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dvidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
65. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
66. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
67. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
68. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.
69. Podľa § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov. Ak správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, nadobudne osoba, ktorá nie je správcom podľa prvej vety a nepožiada o trvalé vyňatie [§ 7 ods. 1 písm. a)], správa tohto majetku do jedného roka od nadobudnutia správy bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva okrem vojenských lesov, ktorých správa bezodplatne prechádza na správcu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Osoba, ktorá nie je správcom a nadobudla správu lesného pozemku alebo lesného porastu, ktorý je súčasťou lesného majetku vo vlastníctve štátu, je povinná najneskôr ku dňu prechodu správy vyhotoviť so správcom protokol o prechode správy lesného majetku vo vlastníctve štátu a bezodkladne ho zaslať ministerstvu.
70. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe (ďalej len "nezistený vlastník"), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.
71. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami ani nebolo sporné, že bolo uskutočnené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktorého priebeh bol osvedčený notárkou zápisnicou a následne jeden z riadne zvolených zástupcov vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri Trebeľovce, žalovaný Š. Š., podpísal Zmluvu o užívaní poľovného revíru s PZ Trebeľovce. Medzi stranami sporu bolo sporným či žalovaným takúto zmluvu mohol uzatvoriť, či vznikla skutočne žalobcovi škoda, ako aj otázka jej výšky a eventuálne premlčania, ktoré žalovaný namietal vrátane práva uplatniť súdom moderačné právo v zmysle § 450 OZ.
K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu: 72. Žalobca je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby vo veci náhrady škody týkajúcej sa majetku Slovenskej republiky, s ktorým nakladá. V súlade so zákonným ustanovením § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona č. 278/1993 Z.z. žalobca ako správca vykonáva právne úkony pri správe majetku v mene štátu, koná pred súdmi, inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku. Žalobca ako štátny podnik v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1 cit. zákona v konaní pred súdom. Aktívna vecná
legitimácia žalobcu vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 50 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v zmysle ktorého správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo pôdohospodárstva rozvoja vidieka SR. V spojení s § 50 ods. 6 cit. zákona správca vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
73. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti sa jedná o také konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných úkonov vrátane z porušenia ustanovenia § 415 OZ.
74. Okresný súd v konaní skúmal, či v súdenej veci boli splnené podmienky na priznanie náhrady škody v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pod sp. zn. 16Co/32/2020, v ktorom právny názor odvolacím súdom vyslovený je pre súd prvého stupňa viazaný vyplýva, že odvolací súd sa nestotožnil so stanoviskom súdu, že žalovaný ako splnomocnenec v súdenej veci konal v zmysle zákona a udeleného plnomocenstva zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov vo veci uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru. Z notárskej zápisnice napísanej na mieste samom na Obecnom úrade Trebeľovce, Trebeľovce 109, dňa 30. 05. 2014, o osvedčení priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v PR Trebeľovce, na ktorom ako jeden z bodov programu (bod 3.) bolo schválenie výšky náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce a rozhodnutie o spôsobe užívania poľovného revíru Trebeľovce spojené s voľbou splnomocnencov vlastníkov poľovných pozemkov na zastupovanie vlastníkov vo veci užívania poľovného revíru Trebeľovce a schválenie rozsahu zastupovania tak, aby užívateľom poľovného revíru Trebeľovce sa stal subjekt, ktorý ponúkne najvyššiu náhradu formou licitácie, ktorý o to požiadal „na dnešnom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov“. Na valnom zhromaždení predsedajúci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov predniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha ročne a pre poľnohospodárske pozemky vo výške 1,- €/ ha ročne. Na to Ing. M. M. predniesol návrh, aby výška náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a 5,- €/ha pre poľnohospodárske pozemky. Uznesením č. 3 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo navrhovanú výšku náhrady stanovenú pre lesné pozemky vo výške 4,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky 1,- €/ha ročne, Uznesením č. 4 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo výšku náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce stanovenú pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne. Ing. M. predniesol návrh na schválenie postúpenia užívania poľovného revíru Trebeľovce v prospech poľovníckeho spolku IPEĽ, avšak Uznesením č. 5 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo postúpenie užívania poľovného revíru Trebeľovce v prospech poľovníckeho združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade Trebeľovce. Uznesením č. 6 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov neschválilo postúpenie užívania poľovného revíru Trebeľovce v prospech poľovníckeho spolku IPEĽ. Uznesením č. 7 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schválilo voľbu dvoch splnomocnencov, a to Š. Š. (žalovaného) a Mgr. M. Z., ktorým, okrem iného, udelilo splnomocnenie na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce, prípadne jej dodatkov, ako aj na všetky právne úkony spojené s postúpením užívania poľovného revíru Trebeľovce v prospech Poľovníckeho združenia Trebeľovce pri Obecnom úrade Trebeľovce. Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa osobne zúčastnil aj žalovaný, a teda boli mu zrejmé a jasné prijaté uznesenia, ktorými bola schválená výška náhrady za užívanie poľovného revíru Trebeľovce a bolo schválené postúpenie užívania poľovného revíru Trebeľovce na Poľovnícke združenie Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom Trebeľovce. Tieto uznesenia boli aj pre neho záväzné. Z takto zisteného stavu veci potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol oprávnený na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Trebeľovce a zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru Trebeľovce Poľovníckemu združeniu Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom Trebeľovce za podmienok dohodnutých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 30. 05. 2014, aj keď táto skutočnosť expresis verbis z rozsahu splnomocnenia nevyplýva.
75. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, určí sa náhrada za užívanie poľovného revíru na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý je v prílohe č. 2. Pokiaľ Poľovnícke združenie Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom Trebeľovce odmietlo podpísať zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru za náhradu pre lesné pozemky vo výške 15,- €/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky vo výške 5,- €/ha ročne, bolo povinnosťou splnomocnenca umožniť vlastníkom poľovných pozemkov uzavretie inej dohody v súlade s ust. § 15 ods. 2 zák. č. 274/2009 Z. z. medzi vlastníkmi poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru a budúcim užívateľom poľovného revíru, pričom nie je vylúčená ani tá skutočnosť, že vlastníci poľovného revíru určia iného budúceho užívateľa poľovného revíru, ktorý rešpektuje nimi schválenú výšku náhrady za užívanie poľovného revíru. Žalovaný preto porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve a prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z plnomocenstva.
76. Podľa ust. § 33 ods. 1 OZ, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva (ktorú skutočnosť tvrdil v konaní aj samotný žalobca), je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
77. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, tak ako to tvrdil žalobca v konaní, bol splnomocniteľ týmto prekročením viazaný len v tom prípade, pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal (v súdenej veci Poľovníckemu združeniu Trebeľovce pri Obecnom úrade so sídlom Trebeľovce), svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel (po doručení notárskej zápisnice NZ 20821/2014, NCRls 21228/2014 spísanej notárom JUDr. Mariánom Jurinom dňa 30. 05. 2014 žalobcovi), platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil. Pokiaľ ho však schválil, treba mať za to, že ku žiadnej škode na strane žalobcu nedošlo.
78. V súlade s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho uznesení č.k. 16Co/32/2020-379 (bod 11 odôvodnenia), keďže došlo zo strany splnomocnenca k prekročeniu jeho oprávnení vyplývajúcich z plnomocenstva je splnomocniteľ takýmto prekročením viazaný len v tom prípade, ak toto prekročenie schválil. Ak však neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal (Poľovníckemu združeniu Trebeľovce) svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo sa o prekročení dozvedel platí, že splnomocnenec prekročenie schválil. V intenciách uvedeného bolo povinnosťou okresného súdu doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, na čo súd aj žalobcu vyzval za účelom zabezpečenia účasti štatutárneho zástupcu na pojednávaní, pričom zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní dňa 14.12.2020, že na podanej žalobe trvá, uznal, že neoznámil užívateľovi poľovného revíru, že neschvaľuje prekročenie oprávnenia, ktoré malo vyplývať z plnej moci nakoľko, podľa jeho názoru, sa nejedná o prípad podľa § 33 ods. 1 OZ, ale o prípad v zmysle § 32 ods. 2 OZ. Vo vzťahu k eventuálnemu oznámeniu nesúhlasu s prekročením oprávnenia súd prvého stupňa taktiež poukazuje na výpoveď svedka Ing. O. C. na pojednávaní dňa 5.12.2019, ktorý uvádza v zhode s tvrdením žalobcu, že zmluva (čím myslí zmluvu o užívaní poľovného revíru) bola žalobcovi doručená niekedy začiatkom roka 2015, na presné dátumy si nespomína, pričom následne zistili rozpor v zmluve v časti uvedenia ceny čo signalizovali i generálnemu riaditeľstvu na ďalšie riešenie, zmluvu od počiatku spochybňovali, ale žiadny taký úkon už neučinili. Rovnako uvádza taktiež štatutárny zástupca Poľovného združenia Trebeľovce B. A. vo svojej svedeckej výpovedi zo dňa 4.11.2019 (č.l. 242), kedy uvádza, že žiadne upozornenie na poľovné združenie im nebolo doručené, pričom poštu preberá osobne. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nesúhlas s prekročením oprávnenia, ktorého sa dopustil žalovaný Poľovnému združeniu Trebeľovce nezaslal. Vzhľadom na uvedené preto platí fikcia, že prekročenie schválil, a teda ku žiadnej škode na jeho strane dôjsť nemohlo.
79. Pokiaľ žalobca poukazuje na aplikáciu § 32 ods. 2 OZ veta druhá s tým, že pokyny dané splnomocnencovi (žalovanému), ktoré nevyplývajú z plnomocenstva boli osobe voči ktorej splnomocnenec konal (PZ Trebeľovce) známe, a teda konanie splnomocnenca v mene splnomocniteľa by nemalo spôsobiť vznik práv a povinností priamo splnomocniteľovi. V prvom rade je potrebné uviesť, že splnomocnencovi neboli dané žiadne interné pokyny, splnomocnenec bol zaviazaný schôdzou vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri konať v ich mene a uzatvoriť zmluvu s PZ Trebeľovce a zmätočne bola cena
následným uznesením striktne určená. Ak teda tretej osobe bolo známe, že cena bola určená schôdzou vlastníkov, potom by takéto konanie splnomocniteľa nezaväzovalo žalobcu a žalobcovi by z tejto zmluvy nevznikli žiadne práva a povinnosti, teda vlastníkom pozemkov by nevzniklo právo na dojednanú odplatu, keďže by k záväzku nedošlo a mohli by sa domáhať jedine bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v poľovnom revíri vo výške obvyklého nájomného. Výška obvyklého nájomného nemôže byť však stotožnená s náhradou škody titulom ušlého zisku, pretože suma schválená uznesením schôdze vlastníkov poľovných pozemkov nemusí korešpondovať sume obvyklého nájomného za nájom takýchto pozemkov. Samotný žalobca v konaní sa vydania bezdôvodného obohatenia ani nedomáhal a v tomto smere ani žiadnu dôkaznú iniciatívu neuskutočnil. Ak by aj súd privolil právnej argumentácii s poukazom na § 32 ods. 2 OZ, tak ako to uvádza žalobca, tak bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že v tomto prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie a najmä v akej výške, čo však neučinil.
K otázke námietky premlčania vznesenej žalovaným: 80. Žalovaný namietal premlčanie výšky uplatňovanej škody za obdobie od 01.01.2017 do 20.06.2017, t.j. za obdobie viac ako dva roky pred podaním žaloby tvrdiac, že dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula (žalobca mal vedomosť o tom, že bola spôsobená ním tvrdená škoda aj o tom kto za ňu zodpovedá minimálne odo dňa doručenia uzatvorenej zmluvy o užívaní predmetných pozemkov v roku 2014). Uplynutie premlčacej doby na uplatnenie si práva na náhradu škody titulom ušlého zisku podaním žalovaného sa viaže na splatnosť náhrady hradenej na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej medzi žalobcom a Poľovným združením Trebeľovce. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie náhrady ušlého zisku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2019, t.j. za tri roky žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2019. Premlčanie práva žalobcu na zaplatenie ušlého zisku v zmysle zákonného ustanovenia § 106 ods. 1 OZ nastáva uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá je dvojročná a začína plynúť momentom, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Je potrebné privoliť argumentácii žalovaného, že žalobca sa o tom, že mu vzniká škoda vo forme ušlého zisku dozvedel už doručením zmluvy o užívaní poľovného revíru, z ktorej mohol zistiť výšku rozdielu pôvodne požadovanej odplaty a odplaty zazmluvnenej tak, ako ju zástupca vlastníkov podpísal. Vyvstáva teda otázka, kedy začína plynúť premlčacia lehota ušlého zisku, ktorý vzniká v budúcnosti. Žalovaný vznáša námietku premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej premlčacej lehoty, subjektívnej, s tým, že uvádza obdobie od 01.01.2017 do 20.06.2017. Nakoľko žalovaný vznáša námietku premlčania uplynutím premlčacej lehoty, má súd za to, že v tomto prípade subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o tom, že mu vznikla škoda a o tom kto za ňu zodpovedá. Túto informáciu žalobca získal doručením predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru začiatkom roka 2015, čo potvrdil aj svedok Ing. C.. Žalobca už vtedy vedel, že mu vznikne škoda titulom ušlého zisku, v akej výške a pokiaľ tvrdí, že túto spôsobil žalovaný, tak vedel aj o subjekte, ktorý ju spôsobil, pretože žalovaný takúto zmluvu podpísal, čo z nej bolo evidentné. Samotná škoda titulom ušlého zisku preto vzniká splatnosťou nájomného tak, ako bolo v zmysle zmluvy dojednané, v rozdiely s nájomným požadovaným na schôdzi vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri. Teda subjektívna lehota premlčania sa počíta u každej jednotlivej splátky nájomného v rozdiely ušlého zisku samostatne. Keďže spätne dva roky dozadu žalobca pri každej splátke vedel jednak, že mu škoda vznikla, ako aj kto za ňu zodpovedá a v akej výške, potom jeho právo na zaplatenie ušlého zisku za obdobie dva roky pred podaním žaloby je titulom uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty premlčané. Uvedené je však bez právneho významu, keďže vzhľadom na skutočnosť, že platí fikcia uznania úkonu splnomocnenca a tým absencie protiprávnosti jeho konania, žaloba bola zamietnutá pre nenaplnenie prvého pojmového znaku náhrady škody, a to protiprávnosti.
81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
83. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
84. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.